Autor svarga

  • METAFYZIKA BOJA

    Bojové umenia sa dnes tešia veľkej popularite. Dobre živené reklamy a americké filmy vytvárajú ilúziu boja, ktorá na obrazovkách vyzerá veľmi príťažlivo a hodnoverne. Následkom takýchto filmov prichádzajú najčastejšie mladí ľudia – ale nielen tí – do rozličných škôl bojových umení, platia poplatky a učia sa zápasiť. Zdanlivo je všetko veľmi reálne. Myslia si dokonca, že sa učia aj sebaobranu.

    Ale je tu viacero „ale“. Všetky systémy, ktoré učia bojové umenia – „tvrdý“ kickbox či zápasy v klietkach nevynímajúc – sú činnosti orientované zápasnícky a učia ich zápasníci. Znamená to, že ústia do zápasenia, t.j. pre diváka príťažlivého zápolenia – aby tento dostal za čo zaplatil. Zápasenie však nie je boj. Boj nemá pravidlá, každý štýl bojových umení ich vždy má. No a kto sa učí zápasiť podľa akýchkoľvek pravidiel, ten je mimo reality boja o život.

    Snaha previesť reálny boj na koľaje športového súťaženia čo do podstaty pripomína súboj šermiarov, z ktorých jeden má v ruke drevený meč a druhý automat Kalašnikov s odobratým zásobníkom a bodákom. Keď vyhrá šermiar s dreveným mečom, začnú sa rôzne „odborné“ rozbory a analýzy o výhodách bokena (dreveného meča) oproti AK-74…

    Dejiny poznajú veľmi málo formátov – samozrejme okrem vojen – v ktorých by bola metafyzika boja predstavená verejnosti vo všetkej svojej mohutnosti a tragike zároveň. V Európe to boli naposledy gladiátori.

    Bojová metafyzika je sféra, ktorá riadi alternatívne nadľudské fyzické vlastnosti človeka. Je nad psychosomatickými, psychokultúrnymi a politickými reáliami. Okrem toho je lokalizovaná v druhých časovo-priestorových koordinátach, ktoré umožňujú človeku pohliadnuť na seba v takom objeme, v akom ho stvoril Stvoriteľ. Strata týchto vlastností je plodom slobodnej vôle človeka. Ich nadobudnutie je rovnako prejavom slobodnej vôle očistenej od stereotypov a rôznych podmienečných prístupov, nepotrebných návykov a lživých štandardov. Je to oblasť, v ktorej čas niekedy ide opačne – od budúcnosti k súčasnosti a je kľúčom ku mnohým – ak nie všetkým – paradoxným javom.

    Jedným zo základných návykov a zručností diverzantov vo všetkých časoch – od mediálne legendárnych nindžov po u nás legendárne neznámych členov jednotiek SMERŠ – bolo umenie viesť boj za úplnej temnoty. Nie zápas, ale boj na život a na smrť. Nie náhodou mali Nemci v časoch Druhej svetovej vojny pred diverzantmi špeciálnych jednotiek SMERŠ (skratka Smrť Špiónom) panický strach.

    Predtým než si budúci kandidát takejto jednotky uvedomoval a chápal vlastné vnemy a následnosť konania v tmavom priestore, učili ho reagovať na objem. Akákoľvek zmena vnemov sa nadväzovala k schopnosti „koncentrovať sa v objeme“, t.j. byť schopný prijímať na úrovni vnemov jemnohmotných tiel detekovať pohyb vĺn nepriateľa. Je to niečo podobné, ako keď sa nachádzame v pokojnej vode a dokážeme pociťovať vlny pochádzajúce od ľubovoľného – dokonca aj navonok statického – objektu.

    Výcvik tzv. „boja špeciálneho určenia“ SMERŠ bol ako keby šitý na mieru zákazníka – nie je možné ho robiť „pre všetkých“. Jeden z princípov takéhoto prístupu je neustále testovanie, pomocou ktorého je možné navrhnúť pre daného konkrétneho človeka najvhodnejší, optimálny systém Obrazov. Presnejšie, systém práce s Obrazmi, ktorý je – podobne ako odtlačok prsta – u každého svoj vlastný. Skrz tento systém bolo nevyhnutné dospieť k najpresnejšiemu dosiahnutiu úrovne jemnohmotnej reálnosti – energeticko-informačných vĺn – u seba a okolitého sveta.

    Hoci o príslušníkoch špeciálnych jednotiek SMERŠ sa dnes chýria všakovaké nepravdy, ich praktické „odzrkadľovanie“ jemnohmotnej reality NEMÁ VO SVETE OBDOBU DODNES.

    V Obrannom bojovom systéme (OBS) Biely Medveď je v duchu týchto tradícií práca s Obrazmi postavená na schéme štyroch zložiek. Sú to metafyzika – psychika – energetika – forma. Ak začneme s príkladom bitky na ulici (boja, nie zápasu s pravidlami), vyzerá to takto:

    METAFYZIKA – vnemy vyššej úrovne – Obrazy, transformované v závislosti od úrovne prípravy do nepokoja, alebo naopak, do prílivu síl (guráže), predtucha zmeny normálnej situácie;

    PSYCHIKA – pri odhalení zdroja znepokojenia hľadanie duševnej Sily na prekonanie, korigovanie, alebo vyhnutie sa možnej súčinnosti;

    ENERGETIKA – vedomý (podvedomý) impulz Sily nasmerovaný na realizáciu svojho úmyslu;

    FORMA – čin, ktorý má jasne vyjadrený Obraz strategicky naplánovaného úmyslu, t.j. buď vzájomná súčinnosť riešenia situácie ale vyhnutie sa jej.

    Jeden z bojových kľúčov OBS Biely Medveď znie: „Presne viem čo robiť; ovládam Silou na riešenie tejto úlohy.“

    Každý z horeuvedených stupňov má vlastné Obrazy, ktoré umožňujú reagovať na meniaci sa priestor (objem). Skutočná bojová metafyzika uvažuje s ešte jednou aktivitou – opätovný prechod stupňami ale v opačnom smere: forma – energetika – psychika – metafyzika. Zodpovedá mu transformácia hlavného vzorca: informácia (metafyzika) – uvedomenie si (psychika) – ponímanie (energetika) – čin (forma).

    Princípy vstupu do bojového konfliktu a východu z neho sú všeobecné, rôzne sú iba „spúšťacie mechanizmy“, ktoré sú vždy individuálne.

    Ak metafyzické vedomie – predovšetkým pociťovanie svojej vlastnej celistvosti – protivník prelomí, tak to môže použiť na naše „roztrasenie“, následkom čoho môže nám nasadiť do mysle svoje Obrazy. Tieto – ako trójsky kôň – zničia celostnosť nášho systému tým, že ho potlačia a privedú k úplnému zloženiu. Hľa, práve preto je potrebná prax neustálej práce s Obrazmi – ale bez odpojenia sa od metafyzického základu – od samého seba.

    Dnešní dospelí ľudia robia jedno, hovoria druhé a rozmýšľajú o čomsi treťom. Takto dochádza k deštrukcii nášho systému, ktorý obrovským dielom odčerpáva naše životné sily. Naša úloha je opačná – chrániť a zveľaďovať svoje životné Sily. A ak je potrebné – a život je taký – vedieť aj nekompromisne ubrániť seba aj svojich blízkych.

    Je dokázané, že fotón (častica svetla Slnka) sa nachádza súčasne v dvoch stavoch – v stave častice aj vlny. Znamená to, že vykazuje vlastnosti častice – lokalizovanosť, ohraničenosť v možnostiach – ale ja vlny, t.j. nekonečnosťou, Silou, objemom. Pretože my sme deti Slnka, tiež sme schopní byť v stave častice aj vlny súčasne. Iba hry nášho Vedomia – naviazaného na Matrix – nás umelo oddeľujú od reality, t.j. od energeticko-informačne nekonečného Sveta vĺn. Celá vec je v schopnosti rýchleho prestavenia Vedomia z telesnej na energeticko-informačnú úroveň.

    OBS Biely Medveď neponúka „pracovný súbor konkrétnych techník“. Cieľom je rozvoj všetkých úrovní ľudskej bytosti. Fundamentálnymi základmi bojovej časti Bieleho Medveďa sú (budeme používať aj pôvodné slovanské výrazy): „Vlna – Sviľa“; „Impulz – Mercanie“, „Medvedí krok“, komplementárnosť.

    Vlna je nasmerovaná Sila, ktorá je nositeľkou informačného poľa. Sviľa je objemový energeticko-informačný tok, ktorý vytvára vlnové víchry. Môžeme povedať aj tak, že ak sa naučíme „prepínať“ Vedomie na energeticko-informačný (kvantový) stav, nadobudneme neohraničené schopnosti, vrátane v oblasti bojových konfliktov.

    Úspech v osvojovaní si bojovej plastiky možno dosiahnuť osvojením si ozdravných slovanských cvikov (kedysi sme ich nazývali Kazacka Zdrava), t.j. praktikami Svodu Zdravy Striboga, pritom sa nachádzajúc v stave „Podvesu“ (Svod Zdravy Perúna) a „Korenenia“ (Svod Zdravy Velesa).

    Impulz je spôsobom odovzdania energie. Trvalosť takéhoto procesu nazývame starým slovanským slovom „Mercanie“. Schopnosť odovzdávať alebo odoberať Silu impulzným spôsobom, „zapaľovať“ alebo „hasiť“ Vedogon – či už svoj alebo protivníkov – je stavom bojového návyku vysokej úrovne, ktorý zabezpečuje neporaziteľnosť. Pre dosiahnutie takýchto návykov používame ozdravné cvičenia: „Vnútorné kyvadlo“ (Svod Zdravy Perúna) či komplexy „Impulz“ (Svod Zdravy Striboga). Okrem toho je potrebné cvičiť komplexy „Kontrastnej gymnastiky“, „Osem úrovní ovládania Sily“ a „Spôsoby a metódy vzájomného pôsobenia so Silou“.

    OBS Biely Medveď okrem iného využíva spôsob zachytávania a realizácie bojových pohybov – na rozdiel od všeobecne prijímaných dogiem – pri nádychu. Údery sa prijímajú a zasadzujú pri nádychu. Je to spojené s prechodom Vedomia z fyzickej na energeticko-informačnú úroveň.

    Aby sme neporušili našu tradíciu – nezaoberať sa iba teóriou – privedieme si aj jednu konkrétnu techniku z kuchyne Psychoenergolytiky. Predtým však – lebo to patrí do našej oblasti cvičenia – jednu poznámku, ktorá sa týka populárnej položky „Bezkontaktný boj“.

    Nedajte sa zlákať na učenie sa „bezkontaktného boja“. Zo skúsenosti vieme, že takto by sa radi vyhli „tvrdej fáze“ nácviku boja najmä lenivci a zbabelci. To, čo môžete vidieť na rozličných videách ako rôzni známi majstri váľajú oponentov na zem po jednom alebo v celých kopách, sú len pokročilé varianty tréningu Vedogonu na techniku zachvátenia priestoru protivníka na jemnohmotnej úrovni. Táto technika sa používa ako prvá, to je pravda. No tieto metódy demonštrujú so žiakmi, ktorí sa už dávno nachádzajú pod vplyvom majstra. V nich je už aktivovaný silný stereotyp reakcie na akcie ich učiteľa. Na útočníkov, ktorí nemajú s ich učiteľom nič spoločného, alebo už vôbec nie sú pripravovaní v takomto systéme, nemusia takéto techniky byť takto účinné, hoci Sila a odhodlanie sa tak či onak sňať dajú.

    Dodajme len, že existujú štyri ľudské psychotypy čo do stupňa reakcie na psychosugestívne energeticko-informačné ovplyvňovanie.

    METÓDA GASTONA VON DÜRFELDA

    Táto technika účinne podporuje rozširovať Vedomie, vyvíjať bojovú intuíciu – Kazakmi plastúnmi nazývanú „čujka“ – schopnosť „mercať“, predvídať udalosti, či celkovo zlepšuje prácu s Obrazmi.

    Hoci má cudzí názov, pochádza pôvodne od Slovanov. Za revolúcie a vojen toho obdobia veľa vojakov Bielej armády odišlo na Západ, kde ostalo žiť. V rokoch príprav Nemecka na útok na ZSSR táto technika neušla pozornosti nemeckých expertov na výcvik diverzantov a dostala do metodík výcviku agentov Abwehru – vojenskej spravodajskej služby. No a v časoch Druhej svetovej vojny ukázala svoju efektívnosť.

    Hoci existujú dve metódy jej nácviku, my sa uspokojíme iba s opisom jednej z nich. Ako príklad to určite postačí.

    Najskôr je potrebné vytvoriť podmienky neistej rovnováhy, neistej opory. Dosiahneme to napríklad postavením sa na zvalený strom, brvno či kraj cvičebnej lavičky v telocvični. Potom vytvorte na temene hlavy – z oblasti Rodnika – „podves“.

    Mysľou obsiahneme hranice vonkajšieho Vedogonu. Na hranici vytvoríme vertikálnu rovinu farby bieleho zlata (obrázok):

    • Zachytíme minimálne päť rôznych zvukov;
    • Zvuky vizualizujeme v podobe jasných, neveľkých, farebných gúľ;
    • Všetky gule postupne rozmiestnime po vymedzenom okruhu, potom ich rezko „vdýchneme“ do oblasti svojho zátylku, čím vytvoríme sivý fľak na pôvodnom mieste. Oči zatvoríme;
    • Stav udržiavame niekoľko sekúnd. Súčasne udržiavame rovnováhu. Potom rezko „vydýchneme“ gule nazad na ich miesta po kružnici a otvoríme oči. „Dýchanie“ vykonávame cez stognu Čelo;
    • Cvičenie opakujte veľa krát. Treba individuálne precítiť kedy už stačí a odlúsknuť sa od Obrazov.

    Nuž, toto bol veľmi nepatrný náhľad do problematiky metafyziky boja. OBS Biely Medveď sa budeme venovať systematicky len čo to dovolí čas. O čo asi môže ísť ste mohli „trošku“ pričuchnúť.

    Ako zvyčajne, nájdu sa aj „ufoslovania“, ktorí nám robia trvalú „reklamu“ na slobodnom katolícko-grálovskom vysielači. Nechajme kresťanov v ich priestore, tam Slovieni nepatria. Pre ostatných len zopakujeme, že komplex Biely Medveď je jednou z metód – verejnosti veľmi ojedinele prístupnou – ktorá formou rozširovania Vedomia má schopnosť prestaviť naše Vedomie na Vysoké frekvencie a Obrazové myslenie novej doby, ktorá už klepká na dvere – a ešte obsahuje aj efektívne bojové komponenty. Účasť v nej je – ako zvyčajne – dobrovoľná. Meniť sa nie je potrebné, prežitie nie je povinné.

    Časť techník – najmä z bojovej oblasti – bude určite dobre známa cvičencom ruských bojových systémov, ktoré sa už u nás cvičia. S nimi je iba jeden problém – sú nastavené na popov v každom skupenstve – títo sú prítomní na každej akcii SISTEMY v Rusku, aby im nič neušlo. Presne ako za socializmu ŠTB-áci. Pridávanie sa k takejto Sisteme je pridávanie sa k popokracii. V Rusku už síce vidno, že popom dochádza „zásoba“ ideológie – doba je už niekde úplne inde – ale moc ešte majú. A práve najmä staré, náboženské konštrukcie sa bránia nástupu novej doby. „Technológia“ v pozadí metafyzických metodík je vyložene védická a nemá s kresťanstvom nič spoločné. Prekážky budú odstránené a popi v žiadnom skupenstve Vesmír poraziť nemôžu. Je to proste tak. Kresťanská cirkev má asi taký vzťah k Stvoriteľovi ako vrátnik v divadle k umeniu. A kto sa kde zaradí je jeho slobodný výber – ale aj zodpovednosť. Nič viac a nič menej.

    Aby sme uzavreli prečo sa zaoberáme touto otázkou – na záver posledná úvaha. Ak sa situácia vyvinie tak, že NATO naozaj napadne Rusko, je veľmi málo pravdepodobné, že Rusko a Čínu porazia. Nuž a potom k nám môžu vstúpiť ruské vojská, medzi ktorými – ako to je vo všetkých armádach sveta – budú aj špecialisti so spravodajským zameraním. Ich skutočnou úlohou bude hľadať a likvidovať pohanov, teda nás. Nuž a terajší cvičenci sa môžu ukázať ako ideálna piata kolóna. Presne budú vedieť poradiť, kde nás hľadať. To len aby sme neostali naivní…

  • GRAF ŽIVOTNEJ A ENERGETICKEJ AKTÍVNOSTI

    Ak človek má poznatky o tom, ako sa v priebehu jeho života, alebo životnosti nejakej udalosti či spoločenského javu menia parametre životnej a energetickej aktívnosti možno povedať, že je ďaleko nad priemerom okolitých ľudí. Inými slovami, každý dej okolo nás sa riadi určitými pravidlami – vždy cyklickými, t.j. vlnovej podstaty – ktoré však spravidla nepoznáme. Presnejšie, nepoznajú ich členovia más, lebo tí, ktorí ich vytvorili tak urobili práve preto, aby plnili nejakú konkrétnu funkciu. Pretože dnes sa Svet značne zmenil, zmenili sa aj ľudia žijúci v ňom. Tajné poznatky umenia riadenia Sveta či ľudských životov sa postupne stávajú dostupné tým, ktorí hľadajú. Pretože medzi takých radíme aj čitateľov našej stránky, tak dnes nahliadneme za takýto tajný záves. Ako zvyčajne, princíp je veľmi prostý. Ale veď práve preto vytvorili Matrix, aby prosté veci nikto nehľadal. Toto poznanie patrí do „zásobárne“ žrecovských poznatkov.

    Pozrieme na konkrétny príklad výpočtu takéhoto grafu. Jeho zostavenie je univerzálne, lebo princípy na pozadí – inak veľmi jednoduchého – výpočtu sa netýkajú iba ľudského života, ale aj prírodných javov, krajín, štátov či sociálnych systémov a podobne. Náš príklad je založený na báze malého systému – napríklad človeka – ale princíp je univerzálny, t.j. možno ho použiť aj na veľké systémy, napr. Vesmír či jeho komponenty. Človeka považujeme za mikrokozmos a Vesmír za makrokozmos. V každom systéme však prebiehajú špecifické udalosti.

    Pri výpočte grafu energetickej a životnej aktivity používame tzv. Perúnov cyklus. Zem Perúna je dnešný Jupiter, a práve obeh Jupitera okolo Slnka trvá 11,86-11,88 pozemského roka. Stredná hodnota periodického obehu Jupitera okolo Slnka je teda – pre naše účely – 12 rokov. Pri konečnom výsledku pamätajme, že všetky udalosti nastávajú v určitom intervale, nie presne na minúty či sekundy…

    Niektoré z výsledkov, ktoré poznaním súvislostí, aké vyplynú z nášho príkladu môžu zdanlivo spadať do kategórie „proroctiev“. Úvahy o opodstatnenosti či neopodstatnenosti proroctiev v tomto článku neposudzujeme, ale aby sme dobre pochopili súvislosti, použijeme životný cyklus sociálneho systému, u ktorého dnes už poznáme okamih jeho vzniku aj okamih jeho zániku. Ak chceme niečo spoľahlivo predpovedať, tak v prvom rade potrebujeme poznať skutočné dátumy či časy existencie toho, čo chceme predpovedať. Toto je v skutočnosti ten najväčší problém. Ale poďme ku konkrétnemu príkladu. Použijeme (dnes dobre známy) príklad boľševickej revolúcie v Rusku a životnosť z nej vyplývajúceho štátneho útvaru – Sovietskeho Zväzu.

    V jednom zo starých filmov z čias socializmu o Leninovi je ukázaná scéna, v ktorej Lenin vysvetľuje svojim spoločníkom potrebu začať revolúciu v noci. Podľa jeho slov – vo filme–povedal: „Dnes je ešte skoro, zajtra už bude neskoro. Preto zaútočíme v noci!“ Pre neznalých banálna fráza, ale my začneme práve tu. Na tomto príklade môžeme pochopiť, aká dôležitá je periodicita a načasovanie udalostí. Najlepší spôsob, ako si každý sám môže overiť hodnovernosť udalostí je použiť takú udalosť, ktorá už nastala aj skončila. Zároveň pochopíme, ako si môžeme všetko vypočítať sami, treba mať len trochu skúseností . V prípade VOSR zároveň zistíme, že dátum jej realizácie nebol iba taký, náhodný, ale že ho vopred starostlivo vypočítali okultisti, t.j. ľudia poznajúci skryté súvislosti, o ktorých bežný človek ani netuší, že existujú.

    Už Nostradamus predpovedal revolúciu vo veľkej, severnej krajine. Ale aby sa tak mohlo stať, musel byť vopred vykonaný detailný výpočet. Takže hľa, ideme na to:

    Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR) začala r. 1917, v 10. mesiaci, 26. dni o 2 hodine v noci. Pretože v Rusku vtedy používali starý kalendár, musíme ho použiť aj my. Toto je jeden z dôležitých bodov – používať zodpovedajúcu kalendár… a aký používame dnes my? Opakujeme, aby sme vedeli vypočítať akúkoľvek udalosť, tak musíme vedieť, aký bol princíp jej organizácie.

    Našim cieľom je zostaviť graf Životnej a Energetickej aktívnosti. Hoci toto sú termíny skôr zaužívané pre ľudí, majú svoj ekvivalent aj pre udalosti spoločnosti. Životná aktívnosť pre krajinu je jej NÁROD, Energetická aktívnosť pre krajinu – t.j. jej informačná zložka – je jej POLITICKÝ SYSTÉM.

    Životná aktívnosť (ŽA) sa počíta podľa vzorca:

    ROK x (Mesiac + Deň) udalosti;

    Energetickú aktívnosť (EA) vypočítame zo vzťahu:

    ROK x (Mesiac x Deň) udalosti;

    V našom prípade platí:

    ŽA = 1917 x (10 + 26) = 69 012;

    EA = 1917 x (10 x 26) = 498 420.

    Môžeme zostaviť graf Energetickej aj Životnej aktívnosti Sovietskeho Zväzu. Zvislá čiara je úroveň aktívnosti, vodorovná čiara je os (vektor) času. Používame už zmienený Perúnov cyklus, t.j. vyznačujeme časové úseky s periodicitou 12 rokov:

    Priebeh grafu Životnej aktívnosti – t.j. toho, aké boli podmienky pre život a vývoj národa, bežných ľudí – sme zostavili tak, že vypočítanú hodnotu 69 012 sme po jednotlivých čísliciach nanášali v perióde 12 rokov, t.j. v Perúnovom cykle.

    Priebeh grafu Energetickej aktívnosti – etapy politického systému – sme zostavili analogicky. Na graf sme však umiestňovali číslice čísla 498 420.

    Pri vyhodnocovaní platí niekoľko pravidiel. Priesečníky grafov medzi sebou a osou času vytvárajú kritické body:

    • V našom prípade je „0“ grafu rovná roku 1917 – začiatok životného cyklu ZSSR. Ak k roku 1917 pripočítame 12 rokov dostaneme rok 1929. Hoci sa dnes – vďaka tvrdej popokracii v Rusku – podáva celé obdobie vlády boľševikov ako negatívne, graf nám ukazuje ako to naozaj bolo. Po tvrdej popokracii nastalo pre národ veľké uvoľnenie a jeho možnosti  oproti iným politickým systémom začali rapídne narastať. Tento trend zachoval aj ďalší 12-ročný cyklus.
    • 1929 + 12 = 1941. Priesečník je naozaj kritický, v tomto roku hitlerovské Nemecko napadlo Sovietsky Zväz. Začala sa vojna.
    • 1941 + 12 = 1953. Rok Stalinovej smrti. Celkový priebeh života národa vo vojne a v povojnových rokoch bol veľmi ťažký. Krivka má padajúci priebeh. Po smrti Stalina došlo k boju o politickú moc. Táto situácia nastáva vždy, keď je národ na NULE („0“), čo využívajú politické špičky a derú sa k moci. Bolo to obdobie 113 dní vlády Beriu a ďalších v tomto prúde. Nakoniec ich odstránil a moci sa zmocnil trockista Chruščov.
    • Politický systém začal degradovať – Chruščov zaviedol „Kult osobnosti“ – na pokyn Západu systematicky „zhovadil“ pamiatku Stalina.
    • 1953 + 12 = 1965. V tomto roku nastala zmena, nastúpil Brežnev. Prijal aj novú ústavu.

    Sčítaním číslic roku aj dňa s mesiacom a určením ich numerickej hodnoty dostaneme Osudové roky:

    1917 → 9

    26.10. → 9

    Osudové roky sú také, keď vnútorné procesy privádzajú k zmene životnej cesty. V našom prípade budú osudové roky každých 9 rokov: 1917, 1926, 1935, 1944, 1953, 1962, 1971, 1980, 1989.

    Rok 1935 je známy rok represií, v r. 1944 došlo k veľkému prelomu vo vedomí národa. Rok 1980 je začiatkom vojny v Afganistane, rok 1989 je rokom rozpadu Východného bloku, pádu socialistického systému a pod.

    Ak osudový rok spadá na kritický, tak je považovaný za nebezpečný pre život.

    Na VOSR bola vybraná – nie náhodou – harmonická kombinácia, čím zaručili dlhodobosť trvania projektu. Nie všetky roky sú však také a vtedy sa následnosť ráta podľa iného princípu. Predpokladajme, že posudzovaná udalosť sa odohrala r. 1945. V takýchto prípadoch vypočítame numerickú hodnotu roku a túto pripočítame k aktuálnemu roku. Tento postup dodržiavame pri celom výpočte:

    1945 → 1+9+4+5 → 19 → +1

    1946 → 1+9+4+6 → 20 → +2

    1948 → 1+9+4+8 → 22 → +4

    1952

    1960

    1967

    1972

    1973

    1975

    1979…

    Tento princíp – ako sme už uviedli – možno použiť univerzálne, t.j. na ľudí aj procesy. Potrebujeme iba presne vedieť čo stálo na začiatku existencie javu či deja, ktorý sa pred nami odvíja. Náhody jednoducho neexistujú, cykličnosť je prirodzenou vlastnosťou vývoja Vesmíru a záves tajomstva sme zase o niečo poodhrnuli…

  • SAKRÁLNY KRYM

    Prinášame vám ďalší článok z pera priateľov našej stránky, tentoraz z Krymu. Naši priatelia sa zúčastnili expedície na neobyčajné miesta Krymu, ktorú organizoval profesor Čudinov. Článok podáva pohľad na minulosť Krymu z pohľadu profesora Čudinova:

    V dnešnej dobe si mnohí ľudia myslia, že Krym v minulosti pôvodne patril Krymským Tatárom. Krymskí Tatári boli súčasťou niekdajšej Osmanskej ríše, ktorá vznikla v r. 1453. Tatárom ho však Rusi odobrali v 18. storočí po 300 ročnej turecko-tatárskej nadvláde. Takto sa odvtedy stal súčasťou Ruského impéria, hoci predtým bol tureckým a ešte skôr byzantským aj gótskym.

    Podľa profesora V. Čudinova v 10.-13. storočí bol Krym ruský, pričom obsadili ho vojaci Riurika z Rusi Jara a Novgorodci z Rusi Mary.

    Najmä Riurikovci postavili hlavné pevnosti a architektonické pamiatky Krymu a tiež po nich ostalo veľa nápisov na skalách Krymských hôr.

    Hlavné mesto Rusi Jara bola Arkona, ktorá razila mince v tom čase používané na Kryme. V tom čase sa obyvatelia Krymu považovali za Skýtov.

    Toto je problematika, ktorou sa zaoberá významný odborník na staré nápisy a historik Valerij Alexejevič Čudinov, doktor filozofie a profesor, akademik RAEN, riaditeľ Inštitútu staroslovanskej a staroeuroázijskej civilizácie. Profesor Čudinov skúma aj rôzne pamiatky starého a stredovekého Krymu. Spolu so známym režisérom Sergejom Viktorovičom Strižakom vytvorili aj sériu dokumentárnych filmov o Kryme pod názvom Руское море, ktoré odhaľujú históriu Krymu.
    https://www.youtube.com/watch?v=I6gn9MCald4&list=PLY97Gb3uQ1KudMxq1A95PE3_qFlh-vLU4
    Podľa Wikipedie pochádza súčasný názov polostrova Krym z tureckého slova Кырым – val, stena.

    Horská a pobrežná časť Krymu sa kedysi nazývala Tauria či Taurida a žili tam Tauri. Potom do Taurie prišli Skýti. Skýtia susedila s Rímskou ríšou

    Skýti Krym nazývali „Кром“ a potom Turci ho neskôr premenovali na Кырым. Neskôr, keď sa stal súčasťou Ruského impéria dostal dnešný názov Крым.

    Profesor Čudinov – ktorý rozlúštil ak etruské písmo – sa už dlhšie zaoberá sakrálnosťou Krymu. Aj tu našiel veľké množstvo nápisov na skalách. Svojimi poznatkami sa chce profesor podeliť nielen prostredníctvom kníh, ale aj stretnutiami so svojimi priaznivcami. Preto na svoju expedíciu po Kryme pozval 14 Rusov a mňa. Veľmi ma táto pozvánka potešila.

    Pán profesor s nami navštívil záhadné miesta Krymu, učil nás čítať nápisy na skalách, prednášal nám o nevídanej minulosti, ukazoval nám miesta sily a ešte mnoho zaujímavého.

    Chrám Slnka Ласпи

    Po dlhej ceste lesom až k úpätiu hory Ильяс-Кая ku Chrámu Slnka sme našli prameň s čistou vodou. Tesne pred vrcholom nás vítajú drevení Kummiri:

    Výhľad na Chrám Slnka je úchvatný – je to ako dlaň s prstami. V samotnom Chráme Slnka cítiť obrovskú energiu – emócie pracujú. Na taktomto mieste sa človek cíti spokojný, má čistú myseľ, želania a dôveruje životu:

    Skala Парус

    Skala sa nachádza pri hore Кошка pri Simeize, čo je kúpeľné mestečko). V blízkosti je aj Foros.

    Skala je vysoká 30 m. Na skale našiel profesor Čudinov mužskú tvár s nadpismi: Mim Jara, Jara Chrám, Charaon. Podľa profesora jediným charaónom Rusi Jara bol Riurik. Našiel aj nápis Riurik.

    Na skale Парус je portrét Riurika – podľa profesora sa tento narodil blízko Forosu, čo aj ďalší nápis: VLASŤ JARA RIURIKA, CHARAONA JARA (viď kniha – Русский Крым и Русское море autorov V. A. Čudinova a S. V. Strižaka, Moskva 2015).

    Jaskynné mesto Мангуп-Кале

    Nachádza sa 50 km od Simferopoľu v Bachčisarajskej oblasti. Toto miesto priťahovalo ľudí ešte za čias neolitu svojou ťažkou dostupnosťou a prítomnosťou vody. Nájdené sú tu pozostatky po Ostrogótoch a Tauroch pred rokom 500 pred n. l. Neskôr aj Skýtov, Sarmatov a Húnov.

    Do dnešných čias ostali len ruiny stredovekého mesta – kniežatstva Feodoro, ktoré zaniklo v r. 1475 po vpáde Turkov. Celé mesto je zaujímavé jaskyňami vydlabanými do skaly. Profesor našiel veľké množstvo nápisov: CHRÁM RIURIKA, VEDENIE RODU RUSI JARA, JARA CHRÁM, RUS JARA – z 10. st. n.l. a predpokladá, že v minulosti Tauroskýti hovorili ruským dialektom a chrámová svätyňa Мангуп hrala dôležitú úlohu v oblasti Viery aj sociálnej. Bol to védický chrám. Po obsadení Turkami sa z mesta stala vojenská základňa.

    Эски – Кермен

    Je tiež jedno z nádherných jaskynných miest.

    Simeiz

    Malé kúpeľné mestečko s pozostatkami védických chrámov.

    Skala Дива

    Je skala vysoká 45m a pripomínajúca ženu pozerajúcu na oblohu s rozpustennými vlasmi. Na skale profesor našiel nápisy: MARIN CHRÁM RIURIKA STOLISTY RUSI MARY JARA… a ďalšie.

    Pyramída Panea

    Skala je vysoká 70 m.

    Mnohé artefakty nájdené na týchto skalách sú umiestnené v múzeu v Jalte.

    Dejiny Krymu majú niekoľko tisíc rokov. Ale iba posledné roky ukazujú, že je možné prečítať staré nápisy, ktoré potvrdzujú pravdivú minulosť Krymu.

    VELESLAVA

    12.09.2016

  • NIKOLAJ JEMELIN NA SLOVENSKU

    V mesiaci október po prvýkrát na Slovensko zavíta ruský spevák Nikolaj Jemelin. Ide o umelca, ktorý sa pri svojej tvorbe inšpiruje staroslovienskou Kultúrou a dejinami. Okrem originálnej choreografie v staroslovienskej podobe, nesmú pri jeho vystúpeniach chýbať dobové odevy, ktoré si tradične oblieka pri všetkých vystúpeniach. Jemelin si svojimi tradičnými vystúpeniami dokázal získať srdcia miliónov ľudí. Okrem iného, na jeho vystúpeniach zaznie aj jedna z jeho najznámejších piesní ,,RUS“, ktorá dodáva silu pred zápasom aj olympionikovi, ruskému boxerovi v ťažkej váhe Alexandrovi Povetkinovi. Všetky texty, ako aj hudbu si Nikolaj  píše sám a pri každej tvorbe do nich vkladá slavianskeho ducha. Týmto Vás srdečne pozývame zažiť jedinečné vystúpenie talentovaného umelca a prežiť výnimočný zážitok v duchu našich Predkov

    Koncert sa uskutoční pri príležitosti medzinárodnej konferencie SYMBOL A ORNAMENT V ŽIVOTE SLOVANOV, na ktorú vás tiež srdečne pozývame.

    Predpredaj vstupeniek bude zabezpečovať organizátor konferencie, OZ SLAVICA.

  • ZÁZNAM PREDNÁŠKY V BREZNE

    V máji r. 2016 prebehla v Brezne prednáška na tému DUCHOVNÉ ZÁKLADY ZDRAVIA. Prinášame ju v zázname pre všetkých tých, ktorí si ju chcú pripomenúť tak, ako sme sľúbili. Obsahuje zjednodušený opis biopoľa človeka a opis spôsobu, ako sa skrz neho dá človek riadiť. Druhá časť obsahuje proroctvo, ktoré bolo uložené v Indii a v dnešnej dobe nadobúda aktuálnosť.

    05.09.2016

  • PLNIA ČI NEPLNIA SA PROROCTVÁ?

    Kto sa zapodieva takou problematikou, akú možno nájsť na našej stránke, ten už určite veľmi dávno narazil na otázku proroctiev v súvislosti s nástupom novej doby. Prečo sú predpovede rôzne, prečo vlastne predpovedajú koniec Sveta, teda presnejšie koniec Sveta v takej podobe, ako ho poznáme my? Je na týchto proroctvách niečo pravdy? Prečo sa napríklad nič nestalo medzi 21. decembrom 2012 a februárom 2013?

    Neraz sa nevieme rozhodnúť – je to všetko iba akýsi výmysel, alebo tu platia nejaké pravidlá, ktoré nám stále nie sú jasné? Očividne nie všetky pravidlá sú rovnakej priority. A tu začneme našu cestu do pravidiel, ktoré riadia Svet celkovo. Sú to tie, ktoré sú nemenné, a preto nezávisia od fáz vývoja ľudstva ale naopak – prechádzajú od jedného štádia vývoja ľudstva k druhému. Všetky filozofické úsudky a učenia neodvratne zastarávajú, meniac sa iba na etapy vývoja číchsi Duší.

    Keď na Zem prichádzajú nové Poznatky, tak na to, aby sme sa mohli pohnúť vpred ich musíme použiť na formovanie svojho ďalšieho, novým podmienkach zodpovedajúceho Svetoponímania. Ale nato si je potrebné osvojiť nové pojmy a zbaviť sa starých predstáv o Svete. Veď akože sa môže človek vyvíjať, ak väčšina jeho doteraz používaných poznatkov o Svete je postavená na chybných predpokladoch? Vyzerá to tak, že jednotlivec si zahlcuje pamäť nepotrebnými informáciami, ktoré zostupujú na neho spolu s mentálnou, dočasnou obálkou. Ale treba dodať, že každá vedecká teória má opodstatnenie na existenciu, lebo – hoci v dobe poplatnom móde – učí ľudí vyvíjať sa. Tak či inak táto činnosť umožňuje vypracovávanie mentálnej obálky na rôznych úrovniach vývoja, preto dokonca aj chybné teórie do určitého momentu – do momentu zostupu nových poznatkov – prospievajú človeku, lebo umožňujú jeho vývoj. Novej dobe zodpovedá nové vedomie a podstata zmeny vedomia spočíva v oslobodení sa od starých, zakorenených dogiem a osvojení si nových poznatkov, ktoré zosielajú človečenstvu Vyšší Učitelia, teda Rod, alebo ak chcete Boh či Bohovia. Ale vráťme sa k téme príchodu pozemských zmien.

    Očakávané spektrum osudových úderov, ktoré majú prísť na našu Zem je veľmi široké. Od katakliziem rôzneho rozsahu (meteority, zemetrasenia, cunami a pod.) po rôzne globálne, ničivé vojny. Niektoré z týchto predpovedí sa čiastočne plnia, ale všetci sme si zvykli očakávať globálne svetové katastrofy a tie akosi stále neprichádzajú.

    Ľudia sa koncentrujú na predpovede jasnovidcov minulosti, snažia sa rozšifrovať Nostradama, Vangu, Edgara Cayceho a podobne. Ale stalo sa čosi neočakávané – v období medzi koncom 20. a začiatkom 21. storočia sa proroctvá prestali napĺňať. Sú takí, ktorí im absolútne prestali venovať pozornosť – ako keby naozaj nemali žiadnu hodnotu – ale väčšina je tých, ktorí ich začali obviňovať z neschopnosti dávať presné prognózy. Boží dar schopnosti prenášať jeho proroctvá ľuďom sa ako keby stal veľmi otáznym.

    Ale nie je správne neveriť predpovediam skutočných jasnovidcov, ktorí neraz potvrdzovali reálnosť budúcich udalostí. A to, že niektoré situácie neprebehli je vysvetliteľné existenciou mnohohranných ciest vývoja ľudstva. Jasnovidec podľa aktuálnych udalostí vidí tie Obrazy budúcnosti, ku ktorým tieto udalosti vedú v čase, keď vykonáva predpoveď.

    V programe vývoja spoločnosti sú vždy umiestnené situácie, ktoré sú až do posledného bodu programu schopné zmeniť budúcnosť ľudstva a odviesť ho od predpovedanej katastrofy na iný variant programu, ktorý zabezpečí pokojný a šťastný život. Znamená to, že ak ľudstvo správne vyrieši nejaké úlohy a situácie v bode výberu, tak mení svoju budúcnosť z temnej na svetlú. Znamená to teda, že ak sa nejaká katastrofa neodohrala, tak ľudia vykonali správny výber, ktorý im daroval záchranu. A čím je katastrofa alebo sociálna udalosť globálnejšieho rozsahu, tým bude človeku poskytnutých viac situácií výberu, ktoré pri správnych reakciách sú schopné presmerovať ho od nebezpečenstva na cestu záchrany. Musí sa IBA zamyslieť nad správnosťou toho, čo robí, myslieť na možné dôsledky toho, činí.

    Avšak všetky tie tragické udalosti, ktoré jasnovidec odkryl pred ľuďmi, sú naozaj zaprogramované v programe ľudstva ako varianty udalostí. Existujú v jemnohmotnej rovine v Obrazoch života spoločnosti, ale ostávajú v hologramoch nerealizovaných udalostí.

    Všetko, čo jasnovidec predpovedal o budúcnosti v programe človečenstva existuje a opisované scenáre sú rozpracované vo všeobecnom spoločnom programe. Ak sa neodohrali, znamená to iba jedno jediné – ľudstvo si vybralo inú cestu vývoja. Pochopiteľne, že ak nejaká katastrofa nenastala, tak ľudia zmúdreli a tým, že učinili správnu voľbu sa svojimi vlastnými činmi zachránili.

    Ale popritom všetkom musí byť splnená ešte jedna podmienka – zmeniť sa dajú iba tie budúce udalosti, ktoré nie sú v programe človeka alebo spoločnosti KONTROLNÝMI, OSUDOVO NEVYHNUTNÝMI. Znamená to, že existujú udalosti, ktorými človek alebo spoločnosť musí nevyhnutne prejsť – sú to tzv. kontrolné body programu. Preto existujú aj také, ktorým sa dá vyhnúť – tzv. sekundárne, druhostupňové body programu. Takže v predpovediach jasnovidcov sa nemusia odohrať iba tie udalosti, ktorým predchádza možnosť výberu. Situáciu si môžeme lepšie predstaviť na fragmente programu spoločnosti:

    V horeuvedenom príklade vidíme, že medzi dvomi osudovo nevyhnutnými udalosťami (červenožlté hviezdice) boli spoločnosti navrhnuté tri varianty možného vývoja. Každý variant obsahuje udalosti – dobré alebo zlé – ktoré zodpovedajú výberu ľudí v danej spoločnosti. Ak si ľudia nakoniec vybrali spodnú cestu (obrázok), tak tie udalosti, na ktoré sa napojil jasnovidec v okamihu jasnovidenia (ale ešte v procese vývoja situácií) a sú rozpoložené na strednej a hornej krivke ostanú nerealizované, a preto budú vypadať neznalým ako lživé.

    Jasnovidci a predpovedatelia budúcnosti sú v každom národe, ale vždy to boli iba jednotlivci. Každý z nich sa môže pripájať iba k určitým udalostiam v závislosti od svojej úrovne. Preto budú aj ich predpovede vždy rôzne. Nízky jasnovidec neuvidí predpovede vysokej úrovne, t.j. globálne udalosti, pretože jeho nízky energetický potenciál sa nedokáže napojiť na udalosť, ktorá je umiestnená na úrovní vysokých energií (hologram spoločnosti). A vysoký jasnovidec zase nemôže predpovedať udalosti konkrétneho života, pretože je nastavený na vysoké situácie planetárneho rozsahu. Znamená to, že každý z nich má svoje úlohy.

    Preto môžeme vidieť, že každý jasnovidec mal svoju orientáciu na predpovede. Vanga predpovedala konkrétne ľudské osudy, Cayce udalosti globálneho rozsahu. Nostradamus zase sociálne situácie.

    V Obrazoch budúcnosti, ktoré dostáva jasnovidec nie je vždy možné všetko odovzdať druhým. Holografické Obrazy sú preplnené všakovakými detailmi, ktoré ak človek nie je schopný pochopiť a dať im zodpovedajúci význam, tak ako ich môže odovzdať druhým? Jeden jasnovidec uvidí jeden Obraz budúcnosti, ktorý opíše svojimi slovami, iný zase svojimi. Každý však pritom bude používať svoje ponímanie – veď iné nemá – a premieňať ho na slová. Správnosť opisu bude závisieť od stupňa vývoja Duše každého jasnovidca a aj toho, ako gramotne má jasnovidec zvládnuté prvky jemnohmotného sveta a vie ich spojiť s aktuálnym momentom. Každý jasnovidec bude teda mať aj svoju klasifikáciu.

    Z uvedeného je zrejmé, že čím staršie sú proroctvá, tým menej pravdepodobnejšie môže byť ich naplnenie, pričom však nemusí ísť o žiaden podvod či nekompetenciu jasnovidca. V súvislosti s aktuálnymi udalosťami teda netreba očakávať určite posledného amerického prezidenta, či určite posledného pápeža, aj keď vylúčené nie je nič. Dnes už udalosti neprebiehajú pod takou striktnou kontrolou elity ako v minulosti. Ba práve naopak, kontrolu silne strácajú. Inak by sme boli zažili minimálne iný koniec roka 2012…

    Nikto nepopiera, že dôjde k likvidácií moci Temných Síl na Zemi, ale spôsob a načasovanie bude pravdepodobne veľmi odlišné od toho, s čím aktuálne naše (materiálne orientované) vedomie pracuje. Tu však berme do úvahy, že kataklizmy a vojny nie sú jediným spôsobom likvidácie – takéto niečo očakávame preto, lebo sme „nastavení“ na materiálnu existenciu a očakávame iba „materiálne“ riešenia. Z viacerých textov vyplýva, že proces likvidácie objektov neschopných žiť vo Svete novej situácie – môžeme doslovne povedať vlády novej rasy – môže nastať v nám neviditeľnom spektre Vysokých energií.

    A tu prichádza dôležitý bod – možno ho nazvať kameňom na krížnych cestách. Ak hovoríme o nástupe novej rasy, t.j. o ľuďoch, ktorí budú schopní žiť v novom svete, prichádza logická otázka: A čo my, ktorí sme už tu, ale sme sa narodili ešte v čase nadvlády starých, nízkych energií? Nuž, nejaké roky sa nám už rodia deti schopné žiť v prostredí nových, Vysokých energií – v porovnaní s nami. Zatiaľ im „úspešne“ vnucujeme mód materiálne orientovaných biorobotov – veď iba takto ďaleko sa dostali ich rodičia. Ale je vôbec pre nás nejaká cesta? Veď to je cesta našej záchrany, nášho – a to doslovne – prežitia. V ďalšom si načrtneme túto cestu – lebo naozaj existuje – a tu bude hneď vidno, že na to, aby sme ju zvládli budeme potrebovať nejaký čas. Hľa, hneď sa núka jedna otázka – je naozaj v našom záujme, aby UŽ nastúpila konečná zmena, t.j. Veľký Prechod do novej, Vysokoenergetickej reálnosti, ak my nie sme ešte schopní v nej dožiť náš život? Nie je „meškanie“ nástupu novej doby aj vytvorením priestoru pre nás, aby sme boli schopní v nej žiť a vidieť dorastať a dospievať naše deti, vnúčatá či pravnúčatá? Veď už to, že čítate tieto riadky znamená, že túto šancu dostávate tiež.

    Pred nejakým časom sme vydali niekoľko článkov na tému Kazackej Zdravy. Zdrava ako taká je ohromný, komplexný systém zostavený našimi Predkami pred dávnymi časmi. Obsahuje poznatky o tom ako zdravo žiť, ako sa stravovať, aké bylinky a načo používať, ako sa uzdraviť, t.j. dosiahnuť celistvosť Tela, Duše aj Ducha ak zakúsime zdravotné problémy a podobne. Okrem iného obsahuje aj rôzne komplexy špeciálnych, ideomotorických cvičení, ktoré sú podľa rôznych Rodových tradícií rôzne orientované a dnes systematizovane pomerne ťažko dostupné, teda presnejšie nedostupné. Sú to systémy pracujúce s energiami, teda najmä s tým, čo tradične naši Predkovia nazývali Vedogon, a čo sa dnes – prístupnejšou formou – nazýva napríklad astrálne či mentálne telo alebo biopole.

    Náš prvý pokus so šírením tohto starého umenia našich Predkov stroskotal na nízkosti a chamtivosti spojených s neochotou sa niečo naozaj naučiť o odovzdať to iným ľuďom. Takýto stav nebol samozrejme prijateľný, a teda keď sa situácia zmenila, začali sme hľadať spôsob, ako toto prastaré umenie priniesť v systematizovanej podobe k nám. A hľa, podarilo sa.

    Hoci informácie majú diskrétny, t.j. nespojitý charakter, poznanie je kumulatívne a svojim spôsobom prepojené so všetkými svojimi komponentmi. Rozdeľ a panuj je iba spôsob, ako nám naše prirodzené kumulatívne poznanie digitalizovať, t.j. rozdeliť na zdanlivo nijako nesúvisiace časti.

    V prostredí vysokých energií prežije ten, kto bude schopný vnímať a reagovať už na energetické polia – nie iba na materiálne objekty. Hoci je to dnešnej „digitalizovanej“ vede proti srsti, vedomie majú – hovoríme o Vesmíre – aj poľové a plazmové energetické objekty. Nehovoriac o tom, že s tým súvisí – ako nutná, ale nepostačujúca podmienka – potreba zvládať Obrazovo orientované myslenie a schopnosť reakcie na impulzy od Vyšších bytostí. A hoci sme si ešte nezvykli ani na Obrazové myslenie hneď dodajme, že Bohovia, t.j. Bytosti Vysokých energií nemajú Obrazovú, ale Svetelnú podstatu myslenia. Ale to príde na rad až hodne, hodne neskôr…

    PSYCHOENERGOLYTIKA je odpoveď na to, čo máme robiť, ak sa chceme pripraviť a nakoniec prežiť v nadchádzajúcom svete Vysokých energií. Hoci to je moderne podávaná metodika, je založená na prastarých technikách a prístupoch našich Predkov. Čo kaličí, to aj lieči. Dokonca aj názvy v nej používané sú prastarého pôvodu, lebo iba pôvodné slová nesú pôvodné Obrazy a majú schopnosť vyvolávať prvopočiatočné psychoprogramy. Nie náhodou nám podelili a zmenili pôvodný, spoločný jazyk.

    Dnes nám „rozdelili“ kedysi celostnú metódu na zdanlivo nesúvisiace komponenty, pričom mnohé z nich nám dávkujú spracované cez cudzorodé filtre (napríklad čínske). Pôvodná metodika bola aj tak naša, lebo za dávnych čias na Zemi nebolo ničoho iného. Tento systém – a je to komplexný systém – pozostáva z práce s Vedomím a Podvedomím, s biopoľami a ich detekciou, s identifikáciou navných, t.j. zrakom neviditeľných útokov a obranou pred nimi, s rozširovaním Vedomia, detekciou a nastavovaním energetickej rovnováhy stogní. Naladzuje kontakt s našim osobným Nebeským Učiteľom, t.j. tým Učiteľom z nášho Rodu, ktorý bol pri našom vzniku. Vzniku, nie aktuálnej materializácii. A v neposlednom rade aj z obranného systému Biely Medveď. Je to bojový systém, lebo nie je zameraný na žiadny druh zápasenia v žiadnom súťažnom štýle, a teda nebude nikdy vhodný na žiadne súťaže, lebo všetky súťaže majú pravidlá, ale boj o život nemá žiadne pravidlá okrem prežitia a likvidácie hrozby. Rozdiel medzi bojom a zápasením je zásadný. Boj – v prípade naliehavej nevyhnutnosti – vedie k najúčelnejšej efektívnej obrane, t.j. k úplnej likvidácii hrozby nášmu zdraviu alebo životu. Tento proces prebieha maximálne niekoľko sekúnd a spočíva v kombinácii práce Vedogonu (biopoľa) a ideomotoricky kontrolovaného fyzického zásahu, neskôr aj k bezkontaktnej eliminácii. Takto môžu všetky úlohy bezpodmienečnej fyzickej eliminácie útočníka zvládať aj starí ľudia a ženy, pričom prechod do zápasníckeho módu kontaktu hrozí následkom, že vyhráva ten, kto dlhšie a viac trénuje a je teda v lepšej kondícii. Ženy a starší ľudia sú vopred odsúdení sa stať obeťami.

    Dnes vidíme vôkol množstvo podobných princípov, ale starostlivo digitalizovaných. Veľa ľudí sa zaoberá rôznymi meditáciami – od Čikungu po rôzne formy Jogy – a „lietajú“ kdesi v oblakoch. Dosahujú „pokoj mysle“, ale ak sú vystavení fyzickej hrozbe či násiliu stávajú sa ľahkou korisťou. Na druhej strane sú zase tí, ktorí sa učia mnohé bojové hmaty a údery, aby ich vedeli čo najlepšie používať. Je im však jedno za akých okolností. Majú nacvičené fyzické techniky, ale ich psychika, t.j. psychická stabilita je viac ako otázna nehovoriac o mravných zásadách. A už Bruce Lee povedal, že do boja vstupuje ako prvá myseľ. Kto nie je schopný čeliť útoku na psychickej úrovni, tomu nepomôžu napumpované svaly a z nich vychádzajúce techniky. Len podotknime, že pred bojom možno ešte človeka napadnúť energeticky, t.j. napríklad do jeho biopoľa vložiť rôzne myšlienkové entity, ktoré nahlodajú jeho myseľ dávno pred tým, ako nastane okamih reálneho boja. Príklad takéhoto pôsobenia môžete vidieť aj vo filme S. Seagala BELLY OF THE BEAST.

    Použili sme výraz PSYCHOENERGOLYTIKA, čo je metodika založená na prístupe nazvanom skratkou ako IPET, t.j. Integrovaný Psycho-Energetický Tréning. Je to spôsob spoznávania samého seba. V tomto procese zisťujeme, že je v nás tak veľa neznámeho, že hlbiny predtým naštudovaných rôznych filozofických textov sú iba plytčinou. Zároveň však dohady o potenciáli našej vlastnej osobnosti sa stávajú hlbokým, bezbrežným oceánom poznávania.

    Aby sme si veľmi vzdialene priblížili princípy, použijeme tetralógiu „INFORMÁCIA – UVEDOMOVANIE – PONÍMANIE – ČIN“. Táto približne ilustruje základné princípy množstva systémov – od štátnej ideológie do najvyzývavejšej reklamy, kde množstvo skutočne prechádza do kvality, čím nás premieňa na spotrebiteľov.

    Ale nevylievajme špinavú vodu z vaničky aj s dieťaťom. Teda ide o systém:

    METAFYZIKA – PSYCHIKA – ENERGETIKA – FORMA

    Alebo inak:

    INFORMÁCIA – UVEDOMOVANIE – PONÍMANIE – ČIN

    Jemné úpravy umožnia požiť tento princíp na rozširovanie vedomia a rast vlastnej osobnosti. Často sa v dennom živote stretávame s tým, že v našom reťazci zlyháva energetika (ponímanie), lebo je blokované dobre známymi „zľavými akciami“.

    Metafyzika je čo do svojej podstaty informácia. Podobne ako rádiové vysielanie, ktoré zachytávame od rôznych vysielačov, máme úlohu sa naučiť zachytávať vysielané impulzy. Metafyzické sféry sú mnohoobrazné a mnohopočetné. Integrovaný psychoenergetický tréning nám pomáha realizovať plnú „inventarizáciu“ na ktoromkoľvek článku tohto reťazca.

    V súčasnom období globalizácie sa informácia stala zbraňou. Preto IPET pracuje s informáciou ako so zbraňou. Otázkou ostáva iba to, do akých rúk sa dostane… Tak či onak, s informáciami sa musíme naučiť pracovať.

    Na našej ceste sme sa už neraz dostali k Obrazu – a nie náhodou. Obraz je náš spôsob ponímania Sveta. Je to spôsob formovania existenčnej roviny, ktorú nazývame Život.

    Nie náhodou sa Reč nazýva aj druhým signálnym systémom, ktorý je vlastný iba človeku. Ale aký je vlastne prvý signálny systém? Prvý – hlavný – systém komunikácie a ponímania je Obraz. Práve prostredníctvom myšlienkového Obrazu sa tvoria Svety vo všetkej svojej nekonečnej mnohoobraznosti. Práve skrz Obrazy – či to chceme alebo nie, vedome alebo nevedome – sa zúčastňujeme formovania budúcnosti, vrátane našich osobných životov. Skrz Obraz prichádzame do tohto Sveta Javi a skrz Obraz z neho aj odídeme.

    V stovkách tisíc spermií, ktoré obsahuje tekutina semena muža, sa nachádzajú Obrazy všemožných variantov ľudí. Informačné pole udržiavané stojacou vlnou jemnej DNK obsahuje všetky východzie údaje o budúcom Človeku. Kedy a aká bude možnosť sa mu narodiť – to je už iná otázka.

    Za starých čias našich Predkov sa takýmito praktikami mohli zaoberať až ľudia po veku 33 rokov, t.j. po sformovaní individuálnej energeticko-informačnej frekvencie, teda po tom, ako mozog človeka dosiahol optimálny výkon.

    A teraz sa pozrime na ideomotorický (Obrazný) mechanizmus činnosti cvičení Kazackej Zdravy, t.j. slovanských cvikov. Náš Rozum ovláda Silu, ktorá nás v určitom stupni činí podobných Stvoriteľovi. Táto Sila prislúcha hlavne človeku, zvieratá ju nemajú. Oni konajú hlavne pod vplyvom reflexov, t.j. programov, ktoré boli do nich vložené.

    Túto tvorivú Silu môžeme pomenovať – je to Sila Vôle. Za starých čias si ľudia neželali ani slobodu, ani bohatstvo, ale práve Vôľu. Poznali totiž skutočnú cenu tohto daru od Stvoriteľa. Sila Vôle nám umožňuje vedome, s pochopením, po ľudsky zotrvávať na našej Púti. Práve táto Sila vyzýva k Životu vedomé Obrazy myslenia, Obrazy pociťovania, Obrazy konania, túžby, asociácie, spomienky. V opačnom prípade vznikajú Obrazy nekontrolovane, spontánne pre naše Javné Vedomie.

    Náš hlavný počítač – hlavný mozog – je materiálnym príbytkom Vedomia. Je vybavený vnútorným monitorom, obrazovkou, na ktorú sa prostredníctvom vôľového úsilia premietajú „obrázky“. Rozum vytvára úmysel vykonať akékoľvek cvičenie generované ideomotorickým komponentom. A tu sa už aktivuje Sila Vôle, ktorá vytvára konkrétne zadané zobrazenie na obrazovke hlavného mozgu.

    Toto je však zatiaľ iba myšlienková forma. Ak vytrvalo trénujeme vôľovú koncentráciu na výsledok, tak do procesu zapájame všetkých päť zmyslov. Myšlienková forma obsahujúca Silu zmyslov sa stáva myšlienkovým Obrazom, meniacim sa na Obraz činu. Vôľovým zapojením do činnosti energie všetkých našich piatich zmyslov sa do procesu aktívne zapája naše Zmyslové telo. A práve ono obsahuje približne 80% všetkej našej energie.

    Akonáhle Obraz cvičenia posilnený správnym dýchaním a pohybmi fyzického tela dostane energiu od zmyslov, okamžite sa aktivuje éterické telo. Práve ono sa priamo zúčastňuje formovania fyzického tela. Po jeho zapojení prichádzajú fyzicko-telesné pocity z práce s Obrazmi. A toto je akt prejavenia sa jemnohmotného Obrazu na fyzickej úrovni.

    Žiadny článok nemôže obsiahnuť celú oblasť práce s Obrazmi a vôbec Psychoenergolytiku, ale na pochopenie dôležitosti to stačí. Život v nových podmienkach vyžaduje aktiváciu celého človeka, nie iba jeho materiálnej zložky. Veď aj to, čo nás obklopuje nie je iba materiálnej podstaty. Príručka amerických špeciálnych jednotiek prináša jeden zaujímavý citát: „Ak vyzeráš ako potrava, určite ťa niečo zožerie“.

    Oblasťou Psychoenergolytiky sa budeme v budúcnosti zaoberať viac. Je to spôsob zabezpečenia nášho prežitia v podmienkach Vysokých energií, ale aj efektívne zvládnutie problémov na ulici. A táto situácia pomaly ale isto vôkol nás nastáva. Rozhodnúť sa však musí – ako ostatne vždy – každý sám.

    01.09.2016

  • NA ZEMI NIET LESOV III.

    UPOZORNENIE!

    Nemá význam čítať túto časť, ak ste predtým už neprečítali prvúdruhú.

    Už sme preskúmali veľa pňov, ale tento je mimoriadny:

    JEHO VRCH JE PLOCHÝ,

    Čo znamená… že bol spílený.

    A fantázia spúšťa obrazotvornosť a do rady sa stavajú otázky:

    KTO SPÍLIL?

    PREČO SPÍLIL?

    ČÍM PÍLIL?

    Chlapci a dievčatá, naše lietadlo je pripravené na štart.

    Náš kurz… ale niet žiadneho kurzu! Proste obletíme planétu!

    Pritiahnite si pásy, ale radšej sa pevne držte držadiel, lebo to, čo teraz uvidíte, navždy zmení vaše poznatky o horách a skalách!

    AUSTRÁLIA

    Počas letu si zahráme hru:

    NÁJDI 10 ROZDIELOV!

    Hoci rozdiely sú iba dva:

    MATERIÁL A ROZMER!

    KANADA

    TALIANSKO

    NAMÍBIA

    CAPE TOWN

    GRÓNSKO

    ARGENTÍNA

    USA

    RUSKO

    ETIÓPIA

    VENEZUELA

    Tieto pne trčia po celej Zemi. Sú ich stovky!

    Vedci ich pokrstili na STOLOVÉ HORY, pretože vrcholy majú rovné ako stoly.

    Nuž čo, pekné pníčky?

    A teraz si spomínate, z čoho sme začínali náš rozhovor?

    Vychádzali sme z predpokladu, že ste už videli lesy a prechádzali sa v nich. A čo tak ich výška 30 metrov? Vari existuje aj iná možnosť? A nám sa tak aj páčia, kocháme sa ich krásou, počas víkendov opekáme v nich šašlíky. Na takéto lesy sme si zvykli, iné nám ani netreba.

    Potom sa ukázalo, že v USA sa uchoval starý les, o ktorom sa toľko hovorí v rozprávkach: gigantické, 100 metrové sekvoje. Práve takýchto obrov nám kreslí naša fantázia, keď počujeme slovné spojenie ROZPRÁVKOVÝ LES.

    Za sekvojami v Kalifornii naša obrazotvornosť dáva bodku (prizma núti). V opačnom prípade by ochrancovia rozumu poplávali k hraniciam, keďže rozmer Diablovej Veže ukazuje na strom vysoký 6 km. Ale farby by sa začali zhusťovať a mohlo by sa vyjasniť, že Diablova Veža je iba mladý stromček oproti iným stromom, ktoré boli na planéte spílené:

    Napríklad hora v Cape Towne (Afrika). Jej rozmery sú naozaj úctyhodné. Priemer plató (3 km) umocníme na 20 a dostanem výšku afrického stromu – 60 km! To je 10x vyššie ako Diablova veža, a preto náš rozum nijako neuvidí v Cape Towne peň. Viete si predstaviť, aké veľké museli byť čo i len vetvičky takéhoto stromu?

    Iba na jedinej takej vetvičke by sa bez problémov dala umiestniť celá mestská štvrť aj s obchodnými centrami, školami a parkami. Ospravedlňujem sa za nevhodný príklad, ale nevidím iný spôsob ako naložiť súčasné myslenie na prastarý obraz sveta.

    60 kilometrov! A kam ešte vyššie? Ale predstavte si, že ani toto nie je limit! Kto pozorne čítal predchádzajúci článok, ten si pamätá, že na ostrove Bujan rástol Dub nebývalých rozmerov, na skamenenom pni ktorého sa držala obloha. Tento Dub nedával pokoja Puškinovi, preto zo zaplietal do svojich „rozprávok“ pri každej vhodnej príležitosti. Nikto nevie, aký rozmer má tento peň, ale to, že dub mal výšku niekoľko stoviek kilometrov je isté – bol niekoľko ráz vyšší ako africký strom v Cape Towne. A Dub v Antarktíde bol tým najvyšším stromom na planéte!

    Teraz už rozumiete, prečo nemôžeme nájsť 9 delfínov? Ale nezacyklujte svoju myseľ iba na delfínoch či pňoch, pozerajte širšie. Ja sa už niekoľko ráz pokúšam prebudiť vašu myseľ, aby myslela v planetárnom rozmere. Ak namiesto delfínov a pňov vidíme milencov a hory, tak si predstavte, akou gigantickou oponou je od nás oddelená skutočná podoba okolitého sveta!

    Teraz už chápete, prečo sa APOKALYPSA doslovne prekladá ako ODHRNUTIE OPONY?

    Vari je už jasné, prečo som na začiatku článku poukázal na matricou implementovanú prizmu, skrz ktorú nazeráme na svet a aj tak nič nevidíme? Uverte mojim slovám, všetko vôkol je ustrojené celkom inak a nemá nič spoločné s tým, čo vidíte. Ja by som nazval aktuálny stav spoločnosti naozaj skutočným snom, ale najsmutnejšie je to, že ani nie v prenesenom zmysle slova.

    Nuž dobre teda… Bol to lyrický úlet, o ktorom môžeme napísať samostatnú kapitolu, ale my pokračujeme v našom lete.

    Myslíte si, že je načase sa vrátiť k otázkam:

    Kto spílil?

    Načo spílil?

    Akým nástrojom spílil?

    Nie, ešte je skoro. Ak berieme do úvahy, že celý povrch planéty bol pokrytý gigantickým rastlinstvom, zadáme otázku.

    A KDE SA PODEL CELÝ OSTATNÝ MEGA-LES?

    Ide o to, že stolové hory sú len jednotlivé najlepšie stromy, ktoré boli vybrané na spílenie. Kľúčové slovo je: na spílenie! Všetok ostatný celostný les jednoducho zložili tlakovou vlnou.

    Analyzovali sme stromy s rovnou plošinou, ale videl niekto nie spílené, ale zlomené stromy?

    Pripomínam:

    Pochopili ste narážku?

    NIE?

    Nuž čo, ak nie, tak pokračujme v hre
    NÁJDI 10 ROZDIELOV!

    Dúfam, že zmysel vám už je jasný. Teraz vám navrhujem sa triezvym pohľadom pozrieť na najvyššie pne Zeme, ktoré boli polámané nárazom tlakovej vlny.

    Nuž hľa,

    EVEREST:

    Slovo SKALA pochádza od slova SKÁLAŤ

    Dúfam, že ste pochopili zmysel. Navrhujem vám nazerať triezvym pohľadom na najvyššie pne Zeme, ktoré boli zlomené úderom tlakovej vlny:

    Určite vám už došlo, že na Zemi niet skál. Sú to iba úlomky pňov. Môžete poprezerať hoci milión fotiek, ale okrem mŕtvol kremenného sveta nič iné neuvidíte. Ako vysvetľuje pôvod skál oficiálna veda vám už určite došlo tiež.

    Teraz už vám je jasné, prečo nás tak očarovávajú skaly? Prečo tie najprestížnejšie nehnuteľnosti sú medzi skalami? Prečo ten najekologickejší materiál pre tých, čo stavajú domy sú skaly? Pretože hoci skaly aj umreli, aj tak pokračujú vyžarovať silnú energiu života, ktorá je pre nás, smrteľných predstaviteľov uhlíkovej éry  spasiteľná. Kameň je proste most medzi kremennou a uhlíkovou formou života.

    Prichádzame k dôležitému momentu. Musíme sa naučiť odlišovať skaly od hôr. Sú to absolútne rozdielne pojmy. Skala pozostáva z celostného kúska rozorvaného kameňa, ktorý je charakteristický k oblohe trčiacimi odlomkami vláken.

    A hora je zaoblená hromada nasypaného sa odpadu, ktorý bol nahromadený gigantickými vyklápacími nákladnými vozidlami. Jej charakteristickým príznakom je v podstate ideálna konusovitý tvar, ktorý je vlastný nasypanej štruktúre. Niekedy v násypoch odpadu nastávajú reakcie medzi jednotlivými vrstvami odpadu, a vtedy sa hora rýchlo mení na vulkán, ktorý chrlí lávu. Túto idioti v okuliaroch hlučne priradzujú k ďalšiemu plástovému pňu, alebo vytvárajú ďalšie náučné teórie.

    Takže žiadne vulkány, hory a skaly neexistujú. Pokojne ich môžete vyčiarknuť z lexikónu. Letíme ďalej.

    Z paluby lietadla dobre vidíme, že absolútne všetky skaly našej planéty sú mŕtvoly kremenného sveta. A tu sa môžete opýtať: „To všetko sú padnuté stromy?“

    Nie, nie všetky. Veľmi veľa skál patrí k skamenelým zvieratám a ľuďom. Milovníci Krymu prišli na to prví, ale táto téma je veľmi rozsiahla, preto si podrobnejšie povieme o skamenelej faune v inom článku.

    Treba povedať, že nie všetky stromy majú bunkové šesťuholníkové vlákna, ako napríklad Diablova Veža alebo Chodník Obra. Mnohé skaly – o ktorých sme práve hovorili – majú vrstvovú alebo hubovitú, špongiovitú štruktúru podobnú našim hubám. Ako sa pečeň líši od pľúc, tak aj kremenný svet minulosti bol taký mnohoobrazný, že väčšinu druhov a poddruhov nie sme proste schopní identifikovať a predstaviť si.

    Chlapci a dievčatá, naše lietadlo obletelo Zem a pristávame. Posádka lietadla vám ďakuje za to, že ste nezošaleli pri čítaní komentárov k inak dobre známym obrázkom. Po pristátí vás prevezú do útulného horského hotela medzi skalami, kde si pred večerou môžete odpočinúť. Po nej si zosumarizujeme celú informáciu, ktorú ste dnes dostali a zostavíme celostnú mozaiku.

    Prajeme vám príjemný oddych! A teraz si pohodlne sadnite a porozprávam vám rozprávku.

    Predstavte si prírodu filmu AVATAR, akurát vo svojej mnohorakosti značne pestrejšiu – asi tak miliónkrát. Všetko to kvitlo a voňalo až dovtedy, pokiaľ neprileteli chamtiví darebáci. Najskôr spílili niekoľko najlepších stromov (značku motorovej píly nepamätám), aby ich mohli použiť ako biologické palivo pre generátory meniace atmosférický tlak vnútri planéty.

    To bolo začiatkom konca…

    Hneď za zmenou klímy skamenela celá flóra na rozdiel od fauny, ktorá sa ešte ako-tak zachránila v rôznych úkrytoch. Takto rastlinstvo už nevykazovalo žiadnych znakov života a predtým, ako kremenné organizmy stratili elastičnosť, po planéte zrealizovali kobercové bombardovanie. Tlaková vlna zmietla všetko, čo malo korene. Pozrime sa na to cez príklad pre nás známeho uhlíkového stromu:

    Ako vidíte, peň predstavuje 5-10% objemu dreva stromu, ktorý s rachotom padol vedľa.

    Hľa, takto vyzerá zvalený les od ako keby Tunguzského meteoritu. Odhadnite objem dreva.

    A teraz urobíme odhad padnutého dreva, napríklad 100 km vysokého. Predstavte si, koľko kameňa muselo ležať vedľa takýchto pníkov?

    Takže kde sa to všetko podelo? A hľa, na túto otázku nám odpovedal Pavel Ulianov. Po výbuchu všetko živé popadalo, potom prišli veselí chlapci na šikovnej technike a doslovne zoškrabali zo všetkých kontinentov niekoľko stoviek metrov povrchového kamenného sloja.

    Tvari – doslovne rakovinový nádor – požierali jeden kontinent za druhým pustošiac Zem, čím ju premenili na povrchovú baňu planetárneho rozsahu. Práve takto sa vytvorili všetky pustatiny. Práve v takúto barbarskú dobu sa objavil výraz „kariérny rast“.

    Chobotnica na fotografii sa volá BAGGER 288 a je to dnes najväčší rotorový lyžicový exkavátor na svete. Ak my – primitívne poolopice – máme dnes takúto techniku, tak si len predstavte, akú úroveň techniky museli mať kozmickí prišelci, ktorí spracovávali stromy 100 km výšky.

    Takto pracuje rotorový exkavátor. Lezie paralelne pozdĺž ťaženej steny. Ohromný disk s lyžicovými radlicami vyškrabáva horninu tak, že za sebou ponecháva ohnutú stenu z kameňa.

    Geológov už od študentských čias hypnotizujú rozprávkami, že podobné pozostatky povrchovej ťažby sú divom prírody, ako napríklad tento útes v Austrálii.

    Nuž hľa! Ak ešte neveríte v debilizmus posledného štádia, zagúglite si. Hľadajte vlnu z kameňa a oficiálne vysvetlenie jej vzniku…

    Aby ste ma neobvinili z plagiátorstva (a nepriatelia čkajú iba na to), tak desiaty raz opakujem že témy povrchových baní (karierov), vulkánov a rotorových exkavátorov brilantne objasnil Pavel Ulianov (WakeUpHuman). Teraz jednoducho prichádzame k rozuzleniu tohto zvláštneho príbehu. Téma povrchových baní sa tak ako nikdy prepletá s mojou témou lesa, preto som proste nútený vás v skratke oboznámiť s princípom práce rotorových exkavátorov, inak by ste kulmináciu tohto článku nepochopili.

    Pokračujeme.

    Všetko čo padlo na povrch planéty bolo vyčistené megastrojmi, preto nám z kremennej doby ostali iba pozostatky kamenných pňov (skaly). Tvari sa mimoriadne usilovali v ÁRIjskej ZÓNE. Je to proste mimoriadne chutný kúsok vďaka nezvyčajnej štruktúre pôdy.

    Zloženie týchto skál nie je z bežného dioxidu kremíka (SiO2), ale z polodrahokamov. Teraz už je jasné, prečo zorganizovali park skamenelých stromov, a nahádzali tam kmene s drahokamami? Aby odpútali pozornosť od skutočných artefaktov – gigantických pňov, ktoré sa dvíhajú v pozadí. A tu hľa vzniká otázka…

    Prečo ich parazity nechali nedotknuté?

    Priznám sa, nepoznám odpoveď. Prístup k tejto bunke informácií ostal z nejakého dôvodu zamietnutý. Použijeme teda logiku, čo je veľmi škodlivé pri písaní takýchto druhov materiálov. Je možné, že pne sú nezvyčajnou skúšobnou blokáciou nejakých energetických tokov, ktoré vytryskujú zo zeme, a ktoré parazity nemôžu otvárať. Pozrite sa na fotografiu: čo im bránili zrovnať pne? Veď technologicky je oveľa zložitejšie pne obtesávať zo všetkých strán – ale oni obtesávali.

    Odpovedám na otázku, ktorú mi zadajú 500x po zverejnení toho článku:

    Ako určiť, ktorý kameň bol živý a ktorý nie?

    V KREMENNOM SVETE KAMENE VÔBEC NEEXISTOVALI!

    Takže absolútne každý kamienok, ktorý na našej Zemi nájdete, je odoklaný kúsok nejakej živej bytosti kremennej éry!

    Takže celú kremennú flóru aj faunu okupanti vzali, a tu vzniká otázka. Kde sa podela takáto ohromná masa kameňa?

    Žeby ho vyviezli zo Zeme, ako niektorí predpokladajú. Nie vážení. Nikto nič neodvážal. Kameň potrebovali vnútri planéty na stavbu storočia. A čo sa dá postaviť z takéhoto množstva kameňa? Základne? Pevnosti? Mestá?

    Zanechajme toto plytké myslenie, sú iba na úrovni ľudinu. Ak chcete pochopiť úmysly Bohov, tak aj myslieť treba ako Bohovia a ja už ďalší raz prosím o to, aby ste mysleli na úrovni planetárneho vedomia. Hoci to je zvláštne, v tomto nám môže pomôcť rozprávka Bochník (Колобок).

    Nuž hľa, znovu sme sa dostali k rozprávkam. Ale kdeže sa dá pohnúť bez nich?

    Nedávno bol objavený ešte jeden variant tejto rozprávky, ktorý sa viac podobá na pravdu, pretože vysvetľuje, kto to je ten Bochník.


    Poprosil Tarch Perúnovič Dživu – urob bochník. A ona po Svarožím zákutiam poškrabala, po Čertožím sýpkam pokutrala a urobila bochník i položila ho na okno Čertoga Rady. I zažiaril bochník a pohol sa po Perúnovej Púti. Ale nedlho sa on hýbal, do Čertogu Diviaka sa dostal. Odhryzol Diviak bochníku bok, ale nie celý odhryzol, iba kôročku. Ide ďalej bochníček až došiel do Čertogu Labute. Labuť odštipla kúsoček a v Čertogu Havrana aj Havran odštipol kúsoček. V Čertogu Medveďa Medveď bochníku bok vzal.

    Vlk vo svojom Čertogu skoro celú polovicu bochníka obhlodal a keď došiel bochník do Čertogu Líšky, táto ho zjedla.

    Táto rozprávka je obrazným opísaním astronomického pozorovania Predkov pohybu Mesiaca po nebeskej klenbe od splnu po nov.

    Ako ukazuje druhá verzia rozprávky, bochník je Mesiac. Je to natoľko presvedčivé a logické, že to určite nevyvoláva žiadne pochybnosti. Ale v tomto príbehu je jeden skrytý moment…

    Neviem ako vy, ale mňa od detstva znepokojovala veta „po policiach vyškrabala“. Keď ju počujem, vždy mám taký pocit, ako keby ma škrabali hrabľami po chrbte. Intuícia hovorí, že to nie je len tak. A teraz otázka za miliardu:

    „Po akýchto to policiach škrabala babka?

    Neviete?

    Akože nie?

    Ruským jazykom a obrázkami vám to vysvetlil WakeUpHuman!

    POROZJÍMAJTE NAD TÝM, AKÝMI NÁSTROJMI „BABKA“ DŽIVA VYŠKRABÁVALA POLICE!

    A hľa to sú police (Karakum a Grand Canyon, Arizona, USA)– vyškrabané kontinenty našej planéty a nie to, čo by nám chceli nahovoriť!

    Nuž hľa, gazdiná už chladí svoj bochník na okenici. Ale tu čosi neštimuje. Veď Mesiac je čo do rozmeru ako stredne veľké mesto a kameňa zoškrabali z celej Zeme! Kde sa podelo také ohromné množstvo kameňa?

    V skutočnosti to je veľmi jednoduché. Neviete náhodou, z čoho sa robí sklo? Neuveríte, ale základom skla je dioxid kremíka! Áno, toho istého dioxidu kremíka –SiO2 – z ktorého pozostávajú skaly.

    Na mieste Bohov by som ja pretavil skaly na sklo. Ale načo Bohom také gigantické množstvo skla? Aby postavili gigantickú škrupinu a nazvali ju:

    NEBESKÝ KRYŠTÁL!

    KONIEC
    Zdroj

  • NA ZEMI NIET LESOV II.

    Kým som dopisoval prvú časť, moja kryštálová guľa mi ukázala budúcnosť. Viete, čo som v nej videl?

    Pred dverami fóra sa zhromaždil celý míting nespokojencov – samozrejme trollovia (nuž, ako zvyčajne) – ale tak či onak, tlupa kričí: DOKÁŽ, ŽE TO JE PEŇ! Nuž dokážem – ľahko.

    Všetko, čo ste v tomto článku doteraz prečítali boli iba malé čriepky. V ďalších prídu na rad väčšie kúsky. Väčšie v doslovnom význame slova. Takže nasledujte ma a ja vám ukážem či kremenná hora je vysoká.

    A vás, milí čitatelia, nabádam, nezacyklujte na iba tejto hore, ba poviem vám ešte viac. Na konci celého článku pre vás zmiznú všetky hory na planéte. Nuž teda – podľa Jesenina –

    VEĽKÉ VIDNO LEPŠIE Z DIAĽKY

    Teraz pristúpime bližšie k nášmu pníku a lepšie sa mu prizrieme na jeho proste

    FANTASTICKY NEVYSVETLITEĽNÉ STĹPY

    Prečítame si ešte raz uzáver z Wikipedie:

    „Diablova Veža sa vytvorila z vyvretej magmatickej hmoty, ktorá vystúpila z hlbín Zeme a stuhla v tvare pôvabných stĺpov“.

    A vy čo na to?

    Nuž, aká rozumná magmatická hmota! Hľa, stuhla priamo v tvare ideálnych šesťuholníkových stĺpov, a to až do výšky 300 metrov! Podľa týchto stĺpov možno priamo kresliť priamky. Teda najskôr ich akýmsi presným nadstavcom vyformovali do šesťuholníkového tvaru, potom zviazali do zväzku, pričom hneď vedľa fúkal gigantický ventilátor, aby stĺpce rýchlo ochladli a stuhli.

    Nuž, páni vedci a ste stále pri zdravom rozume? Čo to píšete!

    Ľudia, ste pri zdravom rozume? Čomu to veríte!

    Tvrdiť, že toto majstrovské dielo geometrie vzniklo následkom fontány lávy je taká istá hlúposť, ako povedať, že letiaci meteorit sa objavil na oblohe vďaka výbuchu v závode Ferrari.

    Videli ste niekedy fontánu lávy? Ak nie, tak sa zoznámte a porovnajte:

    Videli ste už niekedy fontánu lávy? To znamená iba jednu vec – táto magma musela byť s umelým intelektom!

    Iba opierajúc sa o túto jedinú fotografiu môžem zadať stovku otázok a táto chorá verzia sa rozpadne na tisíce kúskov… ale pôjdem inou cestou. Efektívnejšou.

    POROVNÁVACIA ANALÝZA

    Viete čo ma najviac fascinuje? Že všetky stĺpce sú ŠESŤUHOLNÍKOVÉ! A prečo práve šesťuholníkové? Pretože Vesmír tvorí všetky majstrovské diela práve v takejto forme.

    Nejestvujú dve rovnaké vločky, ale každá z nich má ideálnu šesťuholníkovú formu. Ani včely nepoznajú matematiku, ale presne určili, že pravidelný šesťuholník má najmenší perimeter medzi tvarmi rovnej plochy čo znamená, že takúto plochu možno zaplniť maximálne efektívne. Budujúc plásty, včely sa inštinktívne snažia urobiť ich čo najviac skladovateľnými, a zároveň použijú čo najmenšie množstvo vosku.

    Šesťuholníkový tvar je najefektívnejšou a najekonomickejšou štruktúrou pre stavbu plástov.

    Tupé barany nedokážu nijako pochopiť, že náš Vesmír je fraktálny, t.j. nezáleží na tom v akom rozmere ho skúmame. V rozmeroch hory či v rozmeroch stromu, ktorý nám rastie pod oknom. A teraz otvoríme učebnicu botaniky a nájdeme rez nejakej rastliny a porovnáme ho s našim gigantickým pňom. Nepôjdeme do detailov, použijeme iba tie fakty, ktoré sa porovnaním s fotografiou samé núkajú – znamená to, že nemá význam ich vyvracať.

    Dovoľte mi predstaviť vám priečny rez stebla ľanu. Nuž, páni biológovia, nič ste si nevšimli? Aké tam vidno bunky a aký majú tvar? Správne, všetky sú šesťuholníkové.

    Nuž, aká to náhoda. Ľanu už stačí iba zodrať po obvode obáločku (peň ju má zodranú – rozsypaný materiál vôkol) a priam ako vyšitý náš peň z vtáčej perspektívy.

    Vlákna pňa, presne ako vlákna stebla ľanu majú šesťuholníkový tvar, ktorý presne uchováva svoju geometriu po celej dĺžke stebla, čo je celých 386 metrov!

    Všimnite si, že vlákna pňa sú strohejšie čo do proporcií než obrázok z učebnice botaniky.

    Vlákna sa jedno od druhého nelíšia, sú doslovne ako kalibrované nielen po celej dĺžke, ale aj vo vzájomnom pomere.

    Vlákna nie sú navzájom zrastené, takže sa uvoľňujú a voľne padajú ako šesťuholníkové fragmenty v zvislosti od stupňa erózie.

    Každé vlákno pňa je pokryté tenkou obalovou hmotou, akousi obáločkou. Presnejšie, ako fascia – spájajúca tkaninová obáločka na vláknach mäsa:

    Vlákna nevchádzajú do zeme vertikálne, ale sa postupne ohýbajú. Plavne prechádzajú do koreňového systému tak, ako je to bežné pre každý strom.

    Ako vidíte, oficiálna verzia náhodného stuhnutia lávy letí k čertom. K dispozícii je veľmi veľa faktov ukazujúcich na to, že v skutočnosti ide o peň gigantického kremenného stromu.

    V roku 1977 vypustil Hollywood film BLÍZKE STRETNUTIE TRETIEHO DRUHU s Vežou Diabla v hlavnej úlohe. 100 ráz v ňom zopakovali, že to je hora pre stretnutie sa s prišelcami, ale to bola verzia pre naivnú verejnosť. Kde boli vtedy vaše oči, milí vedci?

    Ej, biológovia, geológovia, paleontológovia, skúmate svet vo zváracej maske?

    Nuž a teraz je čas sa vrátiť k výške stromu, ktorým tento peň kedysi bol. Na to použijeme vzorec, ktorý sme už v článku uviedli. Priemer pňa je približne 1/20 výšky celého stromu. Nuž teda, priemer nášho stromu je 300 metrov na základe. Je jasné, že strom za posledných 7,5 tisíc rokov sa čo-to obsypal, je teda jasné, že pôvodne bol širší. Ale ak aj len 300 m umocníme na 20, tak dostávame výšku stromu – 6 KILOMETROV!

    VŠETKO SA DÁ POZNÁVAŤ POROVNÁVANÍM, VŠAKŽE?

    Myslím, že v tomto bode môžeme dať bodku. Diablova Veža v USA je gigantický peň kremennej éry so všetkými príznakmi obyčajného lesného pňa, aký každý z vás už neraz videl.

    Ale z druhej strany nemožno podceňovať jemné háčiky Matrixu, ktoré držia mentalitu v pozore, preto pevne verím, že aj po týchto dôkazoch sa nájdu hlboko spiaci experti, ktorí budú vyžadovať pokračovanie zábavy. Ak si myslíte, že na tomto moje argumenty skončili, tak hneď musím rozčarovať. Mám v rukách ešte toľko tromfov, že si budem vychutnávať každý moment a odďaľovať kulmináciu v šiestom článku, pretože vyvrcholenie tohto príbehu bude zaujímavejšie, ako najzamotanejší príbeh Agathy Christie.

    Nuž teda, jeden peň pre prebrali, prichádza rad na ďalšie. Vari ste si nemysleli, že on je jediný? Jednoducho treba sňať klapky z očí a uvidíte, čo ste ešte nevideli!

    Dovoľte, aby som vám odporučil do pozornosti Chodník Obra v Írsku

    Náhodou vám to niečo nepripomína? Nie? Lepšie sa mu prizrite.. znovu akési šesťuholníkové stĺpy… čertovina akási!

    Ak nevidíte 100% zhodu s Vežou Diabla znamená to, že ste určite slepí.

    Je to presne taký istý gigantický peň, akurát že skoro vôbec netrčí zo zeme. Strom rástol priamo na brehu mora. Chodník Obra pozostáva zo 40 000 stĺpov takej geometrie, že ich proporcie im môžu závidieť aj včely! Samozrejme, že tento div Prírody vyhlásili za chránené územie. A my môžeme znovu zopakovať vetu od WakeUpHuman:

    „Je vrcholom cynizmu nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.

    Prečo je reč o vyťažených povrchových baniach sa dozviete neskôr, ale teraz hádajte – čo nám o pôvode tohto chodníka hovorí Wikipedia?

    „Chodník Gigantov je prírodný monument, pozostávajúci z približne 40 000 bazaltových stĺpcov, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené následkom výbuchu vulkánu v dávnej minulosti“.

    VÝBUCHU VULKÁNU!

    A teraz povedzte, ako sa tu dá zdržať od explózie magmatického vulkánu smerom k učenej, vedeckej komunite? Ťažko, veľmi ťažko. Treba však radšej zavrieť hubu, lebo

    nepriatelia čakajú presne na to. Pozrime sa radšej na majstrovské dielo geometrie:

    Pre mňa je dosť záhadou, prečo aj chodníkové dlaždice neoznačili za výlev starého vulkána. Veď ukážte mi čo aj len jeden rozdiel:

    A teraz otázka na prebudenie: Kde bola urobená prostredná fotka? Ak by ste ju videli na akomkoľvek inom mieste, ani by ste neuvažovali o tom, že niekto sa odfotil na chodníku.

    A teraz navrhujem sa vrátiť k vyskúšanej metóde. Ak sme Vežu Diabla porovnávali s rastlinným steblom, tak Chodník Velikána porovnajme so skutočnou vychladnutou lávou:                                              

    Takto vytryskuje   

    A takto tečie

    NUŽ HĽA A TAKTO LÁVA CHLADNE:

    A teraz porovnajme Vežu Diabla s Chodníkom Velikána.

    Oj, ospravedlňte ma, chcel som povedať:

    A TERAZ POROVNAJME KREMENNÝ PEŇ S KREMENNÝM PŇOM

    Ešte niekto verí na rozprávky o fontánach lávy?

    Ak si myslíte, že okrem dvoch kremenných stromov gigantov vás nemám čím potešiť, tak to teda márne. Na planéte ich je množstvo. Najzábavnejšie je to, že ľuďom ani na um nepodíde, že to sú pne, a tu hľa oficiálna veda sa vážne zamyslela. Aby ich účinne ukryla pred všadeprítomnými zvedavcami vymyslela pre pne priam geniálny názov:

    BAZALTOVÉ SKALY!

    Dobre si prezrite dve nasledujúce fotografie. Vlákna visia ako z povaly. Ako toto môže vysvetliť vulkanická verzia?

    Tak teda ako? Láva kvapkala, kvapkala, ale jej kvapky na zem nedoleteli a prilepovali sa svojimi rovnými hranami k susedným kvapkám, ktoré z akéhosi dôvodu do zeme nedošli?

    Kým som písal tento článok, tak ku mne na stránku prišla jedna žena. No ako hosť a čo tu nevidí? Nešlo by o nič, ak by nebolo jej fotky, na ktorej pózuje na pozadí kremíkového pňa, hoci sama nemá o tom ani tušenia.

    Takže tak to býva. Artefakt pod nosom, ale prizma matrice jej bráni uvidieť 9 delfínov:

    Fotografií kremenných pňov je na sieti neúrekom. Ich základné črty ste už pochopili, preto na samostatné prehĺbenie učiva vám odporúčam vyhľadávač. A my zatiaľ vykročíme ďalej, ale aby sme nezabudli na názov tohto článku, odporúčam vašej pozornosti ešte jedno šesťhranné čudo Prírody. Kremennej Prírody. Nech sa páči – najväčšie vyschnuté soľné jazero  sveta –

    Salar de Uyuni v Bolívii:

    Sami môžete vidieť, že nič nie je také jednoduché, ako píšu v učebnici Prírodovedy a ukazujú na kanále Discovery. Tradične by som rád na tomto mieste spomenul uzávery Wikipenie o týchto šesťhranoch, ale hoci vlákna kremíkových pňov ona ešte ako tak retušuje, tak o šesťuholníkovej štruktúre juhoamerického jazera mlčí ako ryba… ako keby ich vôbec nebolo. Ale oni jestvujú… a to ešte ako!

    Neuveríte, ale nemlčí iba Wikipedia. Prešťúral som celý internet, ale aj tak som o ich šesťuholníkovej štruktúre nenašiel žiadne vysvetlenie. Len na jedinom mieste som našiel vetu:

    Pozrite, ako zvláštne zaschla a popraskala soľ!

    A toto je veru divné. Za prvé, pod páliacimi lúčmi slnka akýkoľvek povrch praská presne takto:

    Po tretie, prečo sa povrch soli rozdelil práve na šesťuholníkové fragmenty?

    Nuž, keďže veda nám neposkytla také ani onaké vysvetlenie, dovoľte mi vyjadriť svoj názor.

    Ako hovorí WakeUpHuman, soľné jazerá sú sedimentačné nádrže. Túto verziu zdieľam ale s výnimkou daného jazera, a to preto, lebo:

    Dúfam, že podstatu článku ste už pochopili, a preto – šesťuholníkové bunkové štruktúry sú atribútom, ktorý je vlastný výlučne živým organizmom. Buď to je včelia kráľovná, alebo štruktúra snehových vločiek či vlákna rastlín. Ale ako vidíme na vlastné oči, Salar de Uyuni, to nie je iba gigantický plást soli.

    JE TO ŽIVÁ BYTOSŤ KREMÍKOVEJ FORMY ŽIVOTA!

    Ktorú barbarsky vyškrabali lopatovými radlicami svojich exkavátorov agenti TECHNOKRACIE.

    Teraz už rozumiete, ako strašne sme odtrhnutí od reálneho obrazu minulosti? Zatiaľ čo stromy giganty ešte ako tak dokážu s treskom vliezť do našej úbohej obrazotvornosti, tu hľa bytosť zo soli o rozmere desať tisíc štvorcových kilometrov čo do plochy, ale nevedno koľko do hĺbky si už nie sme v stave predstaviť.

    Teraz už vieme, že ešte iba niečo pred 7 500 rokmi naša planéta vyzerala tak rozprávkovo, že Cameron so svojim AVATAROM iba tíško sníva?

    Zdedili sme vydrancovanú pustyňu, ktorú sme ešte sami sebe premenili na zapáchajúci odpadový kanál. A presvedčte ma o opaku, ak nemám pravdu.

    Čo to znamená VYŠKRABALI EXKAVÁTORMI?

    Aby sme to skrátili, tak našu planétu v priamom zmysle slova vydrancovali ťažobné stroje gigantických rozmerov. Odobrali vrchný sloj všetkých kontinentov tak, ako cestári frézujú starý asfalt. Akurát, že výška sloja bola niekoľko stoviek metrov. Všimnite si, že pobrežná línia má polkruhovú formu, a táto nie je jediná. Tu pracoval rotorový exkavátor:

    Túto tému proste geniálne otvoril Pavel Ulianov (WakeUpHuman). Určite ste si všimli, meno tohto človeka som spomínal už trikrát. On v minulom roku – podľa môjho názoru – urobil skutočný prevrat vo vede čo sa týka anatómie vulkánov, riek, povrchových baní, banských kužeľových odvalov, morí, jazier atď. Ako Pavel správne povedal, tieto termíny možno teraz jednoducho vyčiarknuť z lexikónu kvôli nepotrebnosti, pretože žiadne vulkány a kaňony principiálne neexistujú. Učebnicu geológie môžeme spokojne hodiť do ohňa.

    Od tohto okamihu sa logický cieľ článku začne tesne prepletať s objavom Pavla, preto vám naozaj odporúčam  prečítať jeho článok, inak nebude vaša mozaika kompletná.

    Čo sa týka nášho jazera, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na takýto moment: je mi jasné, že názov jazera (Salar de Uyuni) je v španielčine, a že „Salar“ sa prekladá ako „soľné“, ale aj tak nabáda na rozmýšľanie. Don Gerasimus nám tu čosi nepovedal úplne. No je to proste tak, treba porozmýšľať…

    Nuž teda, teoretická časť je za nami. Môžeme teda pristúpiť ku kulminácií udalostí a vyrolovať na štartovaciu dráhu. Ale najskôr sa musíme vrátiť k prvému pňu a všimnúť si na ňom jednu zvláštnosť. Ešte ste si ju nevšimli?

    Pozrite si pozorne obrázok: JEHO VRCH JE PLOCHÝ!

    Čo to znamená? Všetko je veľmi jednoduché.

    STROM BOL SPÍLENÝ!

    ZDROJ

  • NA ZEMI NIET LESOV I.

    Prinášame vám veľmi zaujímavý článok. Téma je veľmi obsiahla, a preto sme ho museli rozdeliť na tri časti. Prináša úplne iný pohľad na svet okolo nás – a práve o to ide. Ak sa chceme dostať z Matrixu musíme sa pozerať tam, kde iných pozrieť ani nenapadne. Majme vždy na zreteli Zdravomyslie a najmä to, že všetko okolo nás treba chápať vo forme Obrazov. Jedna hrana Obrazu nikdy nie je celý Obraz. A práve o tom, čo všetko môže byť skryté za tým, čo považujeme za banalitu je tento článok.

    Odporúčame vám nielen samotný článok, ale aj celú stránku. Je uvedená medzi odporúčanými zdrojmi.

    Po prečítaní takéhoto nadpisu – a navyše ešte s výkričníkom – pokrúti hlavou každý zdravomysliaci človek a zavalí ma miliónmi fotiek so zobrazením lesov. Ale uverte, na vašich fotkách nebudú lesy. Je to iba ďalší trik. Jednoducho nás prinútili si myslieť, že ide o les, ale v skutočnosti to sú iba 30 METROVÉ KRÍKY.

    Nato odpoviete, že to je hlúposť. Ak o kryštálových guliach možno ešte čosi povymýšľať, tak u lesov sa to nedá. každý z nás predsa už po lese chodil.

    Nuž teda začneme so známym obrázkom – na začiatku článku – na ktorom deti vidia 9 delfínov a dospelí dvoch milencov. Na jednom sa určite pre začiatok zhodneme – rozdiel v ponímaní je kolosálny.

    Prinúťte sa teraz hľadať na obrázku delfínov a sami sa presvedčte, aké je to ťažké. Ženské vnady nám jednoducho odoprú sa zmeniť na delfíny. Hoci to vyzerá ako zábava ľahko môžete si overiť, že deti budú mať presne opačný problém.

    Nuž teda prvá lekcia. Obrázok je jeden, ale vidíme ho úplne rozdielne. Navyše, dospelí a deti si nijako nemôžu vymeniť navzájom svoje ponímanie.

    Prečo to je tak? Jednoducho preto, lebo oči vidia tak, ako im to prikázala matrica (Matrix) a nie tak, ako svet v skutočnosti vyzerá.

    Naše oči sa časom stali zradcami, oslepli sme ešte v detskom veku. Okolitý svet je úplne iný, než ako ho pozorujeme skrz prizmu návyku a skúsenosti. A prizma ho skresľuje veľmi silno!

    Vo veku okolo tridsiatky prizma nadobúda štatút ochrancu nášho rozumu a po štyridsiatke už môžu po nej aj steny padať. Myslíte si, že preháňam? Nuž ak inak nedáte, tak vám teraz dokážem, ako pevne závisíte od prizmy. Pozrite si túto fotku:

    Ja tvrdím, že to je stolová hora vytvorená z magmatického nánosu, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a vychladol pred asi 200 miliónmi rokov.

    Zdá sa vám, že mi zastal rozum? A ja, naopak, môžem z toho istého obviniť vás.

    Na túto lúčku sa vrátime neskôr. Zatiaľ si spomeňte, ako ste pri prechádzke lesom nachádzali staré a hrubé stromy, ktorým ste sa neraz snažili oblapiť neoblapiteľne hrubý kmeň.

    A veď skutočne staré stromy sú zriedkavosť, všetky sú chránené ako mimoriadne pamätníky Prírody. V sieti sa dokonca rozvírila diskusia o tom, že ako je možné, že všetky stromy – dokonca aj na Sibíri – nemajú viac ako 200 rokov? Kde sa podeli giganty?

    A veru majú pravdu, hovorím vám. Ja by som však chcel pristúpiť k tejto otázke z inej strany – zo strany zemských pólov.

    Ide o to, že ešte sovietski biológovia objavili jednu zvláštnosť. Na zemských póloch je nahromadené neskutočne veľké množstvo vody vo forme ľadu a snehu a vo všetkých svetových oceánoch je neskutočné množstvo uhličitého plynu. Takáto šialená kombinácia jednoznačne dokazuje, že na Zemi bol v minulosti obrovský požiar. Vedci jednoduchými výpočtami došli k výsledku, ktorý hovorí, že nie tak dávno – pred 2-3 storočiami – bol požiar, ktorý spálil 99,995% biosféry Zeme.

    Ako je známe, živé bunky pozostávajú hlavne z vody, preto snehové čiapky na zemských póloch nie sú nič iné ako voda, ktorá sa uvoľnila zo zhorených živých organizmov, a ktorá v plynnom skupenstve doputovala na póly, kde následne skondenzovala.

    A teraz sa zamyslime nad číslom 99,995%. Inými slovami všetko to, čo dnes rastie, lezie, lieta, pláva a behá po Zemi je čo do objemu 20 000x menej ako to, čo rástlo, liezlo, plávalo a behalo po Zemi pred požiarom!

    DVADSAŤTISÍC RÁZ MENEJ!

    Aby sme si vedeli predstaviť tento pomer, porovnajme si bochník chleba s fúrou kamiónu. Takto si obrazne dokážeme vytvoriť pomer 1:20 000:

    Všetky dnešné rastliny, zvieratá a ľudia spolu je náš žalostný bochník chleba. Dnešný mýtus o preľudnení Zeme teda nie je nič iné iba ďalšia veľká lož.

    Biológovia rozdelili toto číslo na všetky kontinenty spolu ale nič im nevyšlo. Na súši proste niet dosť miesta pre takéto množstvo organizmov. Teória začala praskať vo švíkoch, ale sneh na zemských póloch jednoducho existuje. Fakt je fakt a treba ho rozmiestniť po súši.

    Ako zvyčajne, osvietenie prišlo znenazdajky. Ukázalo sa, že na vine je náš zaužívaný stereotyp myslenia. Jednoducho sme si navykli, že les rastie do výšky cca 30 metrov a hotovo. Tento predpoklad sa ako vírus usadil do myslí biológov a zabránil im rozriešiť tento rébus. Ak sa však rastliny nedajú umiestniť do šírky znamená to, že ich treba rozmiestniť do výšky. A zrazu všetko do seba zapadlo.

    V novej teórii vykreslili hypotetický les nepredstaviteľnej výšky.

    Čoskoro sa našli hľa aké fotografie:

    Sú to momentky barbarského výrubu sekvojí v Kalifornii, ktorá prebiehala od osemdesiatych rokov devätnásteho storočia po dvadsiate roky dvadsiateho storočia. Dorážali to, čo zázrakom prežilo po planetárnom bombardovaní r. 1816. Len so predstavte, koľko rokov treba na to, aby strom vyrástol do takýchto rozmerov! A potom prišli tvari s pílami a topormi.

    Raz dva a je po stromoch (nepripomína vám to niečo?)

    U proporcií stromov platí takéto pravidlo. Priemer pňa približne predstavuje dvadsatinu výšky stromu. Odhadnime výšku z týchto fotografií: priemer pňa je približne 3x väčší ako drevorubač (1,75m x 3) x 20 = 105 metrov. Zamyslime sa! Chodievate do lesa, v ktorom sú stromy priemerne vysoké 30 metrov. A tu zrazu 100m! Nuž, tu sú tie rozprávkové lesy, ktoré sú tak často opisované v ľudových rozprávkach a zobrazované v kreslených filmoch! Lesy, ktoré sme nenávratne zmizli vďaka takýmto barbarom.

    Môžeme hovoriť o tom, že to sú len námezdní robotníci (koniec koncov potrebujú uživiť svoje rodiny), ktorí dostali zhora príkaz… Ale ak by každý drevorubač odmietol vykonať zločinný príkaz, tak les by ostal celý, lebo ručičky reptiliánov sú veľmi kratučké a krivé na to, aby sami švihali sekerou. A teda všetkých obrancov týchto a podobných drevorubačov janičiarov posielame na známu adresu do… bez výnimiek.

    Pozrite sa na fotografie pozornejšie.

    Sú to osatanizované baktérie, ktoré dobíjajú lesný organizmus.

    Ak si niekto myslí, že lesy rúbali kvôli drevnej hmote, tak treba rýchlo rozprášiť takú naivitu. Ide o to, že staré stromy sú informačným zhromaždišťom, databázou, hard diskom – ak by sme chceli použiť dnešný jazyk. Stromy zapisujú do svojho informačného portálu všetko, čo sa odohráva na našej planéte. Človek, ktorý má dobre vyvinutú senzoriku môže zájsť do takého lesa a ľahko si prečítať ľubovoľnú informáciu o minulosti jednoduchým dotknutím sa kmeňa stromu. A o tom, aká sila preteká skrz takýto dotyk radšej ani nehovorím.

    Nevedno z akého dôvodu, ale barbari niekoľko sekvojí ponechali nažive. Dokonca ich obohnali plôtikom a uznali za chránené. Samozrejme, že sprievodcovia vykladajú turistom rôzne bájky, ale to nie je dôležité:

    Národný park „Sekvoja“ v Kalifornii, USA. Určite súhlasíte, že po našom návyku na 30 metrové stromy je vojsť medzi 100 metrové dosť zvláštne…

    Pristúpime k téme: ako vidno, pozostatky gigantského lesa sa našli. Predpoklad o rozprávkových lesoch minulosti je dokázaný a bezprizorný sneh na póloch zaujal svoje miesto v mozaike. Ako keby bolo všetko v poriadku. Dalo by sa to uzavrieť, ale nie je všetko také jednoduché.

    Tento článok je skrz-naskrz prešpikovaný kremíkovou formou života, ktorá  nie je nijako vysvetľovaná v iných informačných zdrojoch. Tento článok nebude mať cenu, ak doň nevpletieme kremíkový stožiar! A to hneď teraz.

    Veľmi veľa mýtov a legiend nám hovorí o premene ľudí, zvierat a rastlín na kameň. Stačí, ak si vezmeme napríklad knižku LEGENDY KRYMU, v ktorej čo príbeh, to sa živé telo premieňa na kameň. Tu sa ako keby všetko potvrdzuje, lebo  paleontológovia celého sveta nachádzajú skameneliny zvierat a rastlín, a to nielen na Kryme, ale po celej planéte.

    Je ich už tak veľa, že múzeá po svete sú proste zavalené skamenenou ďatelinou, žabami, jaštermi „prapredkami“, kúskami dinosaurov atď. Tak ako? Zapáčili sa vám kamenie? Sú krásne, len čo je pravda. Nuž, nastal čas odkryť karty.

    Žabky s ďatelinou sú síce zaujímavé, ale to nie sú stromy. Kde to vlastne máme tie stromy vážení? Stromové sekvoje z Kalifornie nám tu nepasujú, pretože sú na báze uhlíka, čo znamená, že nezastupujú kremíkovú éru. Odkiaľ to všetko viem?

    Predovšetkým, rúbali a pílili ich štandardnými nástrojmi (kremene lámu topory a píly). Ďalej si všimnite letokruhy, ktoré poukazujú na zmeny sezón. Nezabudnite, že pokiaľ svietilo Slnko nebolo žiadnych premien deň/noc a leto/zima.

    Znamená to, že štandardné giganty na fotografii nemajú žiadny vzťah ku ére kremeňa.

    Tak kde sa teda podeli stromy z kremeňa, hoci aj len nejaké zvyšky z nich? Drevené sekvoje z Kalifornie sa na premenu na kremeň teda nehodia, pretože sú určite z uhlíkovej bázy. Ale kremenné stromy sa predsa len našli. Že kde? Tiež v Severnej Amerike, presnejšie v Arizone.

    A čo je to také dôležité v tej Zóne Árijcov?

    A veru všeličo zaujímavé sa tam dá nájsť. Aj gigantická povrchová baňa, ktorú dnes volajú Grand Canyon.

    Ako povedal veľavážený WakeUpHuman: „Vrcholom cynizmu je nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.

    A ešte aj rieka Kolo-Ra-do… Len sa zamyslite, čo robí starý slovanský koreň „Kolo“ (Kruh) na druhom konci sveta? A o „RA“ už radšej ani nehovorím:

    A vidno tu aj celé mesto zotreté z tváre Zeme…:

    Celé mesto Árijcov – po ktorom ostal megakráter – údajne (akože inak) zničil chuligán-meteorit pred 50 tisíc rokmi. Tak hovorí Wiki.

    Budeme sa tváriť, že túto absurditu sme si nevšimli, pretože teraz nás zaujímajú kremenné stromy. A hľa – tu sú. Je tu celé ich múzeum pod otvorenou oblohou. Skamenené stromy tu ležia tupo rozhádzané po pustine a tiež sú ohradené plotom. Toto turistické centrum pod názvom:

    Petrified Forest National Park

    Ktorý môžete navštíviť. Je však jasné, že po našich prechádzkach v 30 m lesoch si predstaviť 100 m vysoký les je dosť problematické!

    V tomto národnom parku nie sú len také skameneliny. Sú to proste unikáty. Ak korytnačky a žabky kameneli na modro-bielo, tak tunajšie stromy sa zmenili na polodrahokamy!

    Nuž ako? Pekné kamienky? Nuž teda, pokračujeme v téme:

    • Všetky naše lesy sú mladé a nerastú vyššie ako 30 metrov;
    • Pozostatky rozprávkových lesov sa uchovali v podobe amerických sekvojí, ale biológovia tým istým lesom pridali sneh na póloch;
    • Našli sa skameneliny kremíkovej éry, vrátane stromov a drahokamov.

    Tak už to dochádza? Alebo stále nie?

    To iba v ideálnom svete sa všetko zhoduje. Ale v našom pekle sa nič nezhoduje!

    Odkedy som v detstve prvý raz uvidel skamenené pozostatky tarbíkov a žiab mi už táto otázka nedá pokoja. Hoci sa zrodila v detskej hlave, je to dnes otázka doslovne za „milión“. Akým spôsobom mohla skamenieť žabka namiesto toho, aby jednoducho zhnila ako sa to deje s každým organickým telom? Neviem ako vy, ale mne sa zdá, že Gerasim nám čosi nechce povedať. Ak teda nie on, tak čo nám o tomto probléme napovie Wikipédia?:

    Proces skamenenia prebieha pod zemou, keď sa telo nachádza pod usadeninami, ale nekazí sa vďaka nedostatku kyslíka…“ Wikipedia

    Podľa slov vedcov tkanivo bolo pôvodne organické, a potom sa stalo dioxydom kremíka. Premenilo sa teda kremeň, t.j. kysličník kremičitý alebo SiO2. Tento vzorec si zapamätajte.

    Ak sa vám niekedy prihodilo, že ste pochovávali domáce zviera, tak ho bežte rýchlo odkopať! Možno už skamenelo a môžete si ho vyložiť ako sošku… Ak by ste ma chceli obviniť z čierneho humoru, tak vám odporúčam udržať vaše námietky na uzde. Radšej sa zamerajte na oficiálnu vedu, ktorá nás zaplavuje podobnými nezmyslami.

    Zamurované mŕtve telo má dve možnosti. Buď vyschne ako taranka (hmyz v kúsku jantáru), alebo banálne zhnije. Tretia možnosť neexistuje.

    Telo uhlíkovej bázy sa za žiadnych okolností nepremení na kameň – nikdy!

    Táto absurdita bola vymyslená nato, aby skryli existenciu kremennej éry na Zemi.

    Transformácia brvna na drahokam je nehanebný rozmach lži a cynizmu. Alebo nie? Nuž ak nie, tak mi vysvetlite premenu stromu na polodrahokam!

    Nemáte odpoveď? Ale ja mám. No prezradím ho o niečo neskôr. Najskôr si preberieme celé toto divadelné drahokamové predstavenie po bodoch.

    1. Podľa oficiálnej verzie tieto stromy padli v nerovnom boji proti susednému vulkánu, (upriamte pozornosť) pred 225 miliónmi rokov! Pokračovanie tohto dych berúceho príbehu je ešte zaujímavejší.

    • Drevo nielenže nezhorelo v pekelnom plameni lávy;
    • Nielenže nezhnilo za 225 miliónov rokov v surovej zemi;

    Ale napriek všetkým zá-konom fyziky, chémie a biológie sa jednoducho ZMENILO NA DRAHOKAM! Copperfield sa iba nemo prizerá s otvorenými ústami!

    Ani to ešte nie je všetko. Všimnite si. Stromy nie sú polámané, ONI SÚ POREZANÉ!

    Otázkou je: Stromy narezali ako salámu pred alebo po Armageddone? Ak po, tak akou pílou ich pílili?

    ZÁVER: Nejde o múzeum, ale inscenáciu. Stromy priviezli a uložili – pre divákov.

    2. Ukážte mi letokruhy!

    Nieto ich?

    Tak teda prijmite dôkaz, že pokiaľ svietilo Slnko, na planéte Zem nebolo ani leta ani zimy.

    3. Určite vám je jasné, že iba totálny idiot uverí, že drevo sa môže premeniť na drahokam.

    Vzniká teda otázka: Pre koho teda nachystali celý tento cirkus s privezenými a popílenými a následne rozhádzanými stromami kamennej formy života?

    A teraz to najhlavnejšie. Všimol si niekto z vás, aké tú tieto kremenné stromy malé? Veď ich nemožno porovnať ani len so sekvojami v Kalifornii!

    Ale všetko je veľmi jednoduché. To nie sú stromy. Sú to iba VETVIČKY gigantických stromov kremíkovej éry!

    A tie stromy sú také obrovské, že americké sekvoje vedľa nich vyzerajú ako zápalka vedľa baobabu. A zatiaľ čo turisti otvárajú ústa v údive nad drahokamami, nikto si nevšíma pozadie, od ktorého ich tieto krásne vetvičky aj majú za cieľ odlákať. Ale celá vec je v pozadí!

    Aby sa nakoniec dalo pochopiť, čo to tu ja vykladám, odcitujme si Jesenina:

    Tvárou v tvár tvár neuvidíš.

    Veľké vidno na vzdialenosť.

    Ďalší raz sme nosom zavadili o čosi obrovské. Znovu vás nabádam myslieť v planetárnom rozmere, teda proste nástojím na tom, aby ste zmenili svoj uhol pohľadu. Vraciame sa teda k známemu chytáku a opakujem svoju otázku:

    „ČO TAM VIDÍTE“?

    Pník v harmančeku?

    Naďalej nástojím na tom, že to je stolová hora vytvorená z magmy, ktorá vytryskla z hlbín Zeme a stuhla pred približne 200 miliónmi rokov. Zase mi neveríte? A teda?

    Dovoľte mi predstaviť vám „Vežu Diabla“ v štáte Wyoming, USA. Táto stolová hora bola vytvorená z magmy, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a stuhol pred približne 200 miliónmi rokov. Minimálne takto nám to vnucuje Wikipedia a 7 miliárd ľudí verí, že to je hora.

    Koniec prvej časti.

    ZDROJ

  • LETNÝ DEŇ PERÚNA 7524

    Sviatok Letný Deň PERÚNA 7524 Ѿ С.М.З.Х. budeme sláviť 6.8.2016, t.j. v sobotu. Podľa nášho Koľadovho Daru Sviatok pripadá na 33. ХЕИЛѢТЪ 7524.

    Od oslavy prvého Sviatku Perúna už ubehlo niekoľko rokov. Akosi sme prestali dávať základné inštrukcie k priebehu osláv, pretože sme predpokladali, že na oslavy chodia principiálne tí istí ľudia.

    Situácia je dnes iná. Na oslavy Prastarých Sviatkov postupne prichádza viac a viac ľudí. Na jednej strane to je potešiteľné, ale prináša to so sebou aj neželané vedľajšie účinky. Preto je potrebné zopakovať určité pravidlá, ktoré je potrebné udržiavať.

    V prvom rade každý slovanský sviatok je BEZ ALKOHOLU VRÁTANE PIVA a akýchkoľvek mravných neviazaností, ktoré nám tak radi podsúvajú tiežslovania. Naši Prѣdkovia dobre poznali Kony Rita alebo inak Telegóniu a pri obnovovaní Prastarej tradície robíme to, čo hovoríme – nevymýšľame nič, čo nepatrilo do Kultúry našich Prѣdkov. Vopred teda upozorňujeme – kto očakáva „zábavu“ takéhoto charakteru, ten nech ju radšej realizuje niekde inde a k nám nech radšej ani nechodí. Na Slovensku nájde dosť iných príležitostí… A pre tých, ktorí hovoria, že tak to podávajú „historické zdroje“ len opakujeme – „historické zdroje“ písali naši nepriatelia o nás, a teda logicky „bez nás“. Ale aj tak o mravnosti našich Prѣdkov odporúčame prečítať svedectvo Tacita v diele Germánia. Tiežslovanom tento autor akosi „uniká“. Ale takto to robia – stanovia si „povolené“ (rozumej svoje) zdroje, používajú „povolené“ zdroje a naše „nevidia“ (veď ich nevymysleli oni). Lenže je to náš sviatok a naši Prѣdkovia. Je v podstate jedno, čo si hovoria. Sú aj tak dosť nervózni z toho, že NAŠA KULTÚRA SA VRACIA v pôvodnom stave – bez ich „tuningov“.

    V žiadnom prípade naši Prѣdkovia nikdy a na žiadnych sviatkoch neobetovávali živé bytosti. Zbavenie života inej bytosti – hoci aj kohúta – je zbavenie ho/jej možnosti slobodného výberu a zastavenie jeho/jej inkarnačného cyklu. Krvavé obety vždy patrili a patria kultu Kali Ma, t.j. kultu Čiernej Matky.

    Naše oslavy sú prioritne organizované pre rodiny s deťmi. Takto deti majú možnosť od malička privykať pobytu Prírode a úcte k Prѣdkom.

    Veľmi dôležitým prvkom je uvedomiť si, že nejde o žiadnu atrakciu. Ide o spoločnú účasť na Obrade oslavy, pričom kľúčové slovo je „MY“. Tu patrí všetko, vrátane CHOROVODOV. Oslavy prebiehajú principiálne tak isto, ako pred tisíc a viac rokmi.

    Ak si niekto myslí, že môže do osláv prispieť ukážkou nejakých svojich schopností či zručností – od rôznych foriem bojových umení cez tance, spev, hrania na hudobné nástroje a vôbec všetkého, čo robí či robia priamo oni – je to vždy vítané prilepšenie. Nepatrí tu napríklad púšťanie akejkoľvek reprodukovanej hudby. A už vôbec nie takej, ktorej autor či autori nemajú ani poňatia o našej Kultúre a namiesto toho, aby si niečo naštudovali si jednoducho vymýšľajú a neraz nás aj očierňujú. Ak niekomu chýba reprodukovaná hudba tak nech radšej ide na diskotéku či do baru – keď už mu hudba Prírody nič nehovorí a musí prázdno v sebe zapĺňať externým hlukom s cudzími emocionálnymi doplnkami.

    Rovnako na naše sviatky nepozývame žiadne cudzie skupiny – nech si dajú akokoľvek pekne znejúci slovanský prívlastok. Anglosaské skupiny sú riadené Anglosasmi, čo je úplne prirodzené. Dobrým znakom je, že sa u nás snažia odvádzať ľudí na rôzne „vedľajšie“ koľaje – ktoré majú pod kontrolou oni sami. Znamená to, že doba prestáva byť pre nich priaznivá a musia začať pôsobiť aj priamo na našom území. Veľmi často sú rôzne takého ich akcie spájané s rôznymi druhmi narkotík – veď „ľahké“ drogy sú vraj „super“. NIE! Akákoľvek droga – bez ohľadu na jej silu – je vždy vyradzovanie rozumovej kontroly jednotlivca. Bez ohľadu na vyradenie rozumu KARMA sa vypnúť nedá. Niečo také NIKDY NEPATRILO DO NAŠEJ KULTÚRY.

    Teda veľmi jednoducho – je to náš sviatok, kde kľúčovým slovom je MY.

    SLÁVA PERÚNOVI!