Kategória: DEDIČSTVO PREDKOV

Ako zvyčajne, pred prechodom k samotnej dnešnej téme si zopakujme určité súvislosti, ktoré vplývajú z toho, čo sme už dávno uverejnili na našich stránkach. Materiálu je tu dnes už hodne, takže môže sa stať, že ten, kto objavil našu stránku len nedávno sa už nemôže rýchlo zorientovať. No Pravda stáva Pravdou bez ohľadu na to, ako ju kto kriví či úplne zapiera.

Jedna z otázok, pri ktorej by sme už ani nemali váhať v otázke postoja je to, čo je dnes populárne ako homosexualita. Bez ohľadu na to, ako nás navádzajú médiá sa na tento jav pozerať, náš postoj odveký je stále rovnaký. Homosexualita nie je prirodzeným spôsobom chovania sa ľudí, je však prirodzená pre neľudí, t.j. tvarov. Hoci dnes už nás obklopuje množstvo rôznych mutácií, tvari vo svojej prirodzenej forme sú hermafroditi, t.j. ich pohlavie sa mení podľa fáz mesiaca. Ako zvyčajne tento fakt nie je zakrývaný ani v Starom zákone, kde sa napríklad spomína že „Abrahám porodil Izáka“. Nie je to preklep, ktorý – samozrejme – v „dobrej viere“ opravili rozliční prekladatelia starých textov. Je to jednoducho fakt, ktorý podáva skutočnosť takú, ako je. Ale my sa už nebudeme diviť, že v nových – a najmä slovenských katolíckych – prekladoch je táto informácia zahladená. No aj o tom, ako sa orientovať v starých textoch je dnešný článok.

Slovansko-Árijská Kultúra je na Midgard-Zemi prvobytná, t.j. všetky civilizácie z nej vždy čosi – pre svoje potreby – nakradli. No a ktorý zlodej sa nesnaží to, čo nakradol, skryť pred potomkami tých, ktorých okradol? Ale my vieme, že problém nie je v tvaroch – oni sú tu z vôle Stvoriteľa, pretože my sme sa prestali – z pohodlnosti – evolučne vyvíjať. Problém je v nás.

Ak by sme chceli podrobnejšie rozviesť túto tému, bude vhodné použiť príklad zavraždeného ruského generála Petrova. Vytvoril logickú Koncepciu spoločenskej bezpečnosti, no dlho sa akosi nevedel „nájsť“. Problém mal v tom, že do svojej koncepcie chcel zapájať nesprávne sily. Najskôr sa orientoval na kresťanstvo, potom hľadal spojenectvo so svetovým Islamom ako spoločnú protiváhu americkej, t.j. západnej agresivity voči Slovanstvu. V procese tohto hľadania sa dostal aj do sporu napríklad s Vedagorom, ktorý mu poskytol védický postoj ako východziu bázu zjednotenia Slovanov. Petrovovi dlho trvalo, kým pochopil o čo ide – hoci inak sú jeho postoje a aj publikované knihy veľmi poučné. No nakoniec našiel spoločnú reč s Vedagorom a pochopil podstatu Slovanstva, že táto naša pôvodná, védická báza je to jediné, čoho sa tvari naozaj boja, a preto ho už nemohli nechať len tak. Prečo to je takto?

Kresťania si neuvedomujú, že ich náboženstvo, t.j. kresťanstvo a aj Islam sú len vetvy judaizmu. Nemožno sa tomu ani diviť, oni nemajú vo zvyku čítať ani len vlastné „programové vyhlásenie“, t.j. Bibliu. No ten, kto nepozná bázu svojho ideového zoskupenia, ale aj tak ho tvrdošijne zastáva, toho nemožno nazvať mysliacim človekom, ale – ak chceme ostať na neutrálnej báze – iba fanatikom, opakujúcim importované náboženské dogmy. Na Druhej strane Starú Vieru nemožno pochopiť bez obrazu bukvice „M“, t.j. „Myslite“. No a myslieť, t.j. používať pravú polovicu mozgu dnešné biomasové obyvateľstvo nechce. Môžeme teda použiť budhistickú formuláciu – Múdrosť je výlučne „domácou“ záležitosťou. Lebo ako hovorí Volchv Velimudr:

„Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš“

Pre názorné pochopenie rozsahu problému použime obrazy, ktoré dôverne poznáme. Človek bol stvorený na šiesty deň Tvorenia, hneď ráno. No boli stvorení ako muž tak žena, obaja naraz. Siedmy deň dostával človek šancu evolučne postupovať, ale tu pre pohodlie a lenivosť zlyhal. Boh teda dovolil „nasadiť“ do pokojných vôd rybníka „šťuky“, t.j. tvarov, aby nás nútili sa evolučne hýbať, a títo boli urobení na ôsmy deň. Presnejšie, iba muž, žena mu bola doklonovaná z rebra. Prečo rebra? Pretože podľa Véd je Rodová pamäť uložená v kostnej dreni a krv ju dopravuje do orgánu Duše, t.j. srdca. Preto sa krv nesmie miešať, lebo sa stráca jej vodivosť. No a rebro nemá kostnú dreň, čo je nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa v klonoch nezobudilo Svedomie a nevypadli z programu. Ich programom je síce naša fyzická likvidácia – čo vo svojom „manuáli“ ani neskrývajú (Biblii) – ale našou povinnosťou je prekonať tento odpor a napredovať aj tak. Z védického pohľadu Stvoriteľ stvoril všetko dokonale – vrátane Prírody a zvierat – preto vývoj v našom ponímaní je o evolúcii Ducha, t.j. jeho postupnom inkarnovaní sa do stále vyšších a vyšších tiel. Tvari vymysleli pre nás rozprávku o vývoji druhov, čo však odporuje aj Biblii. Darwin, slobodomurár, síce na sklonku života svoje vlastné učenie odvolal, ale akosi si to nikto „nevšimol“.

Ďalej vieme, že sme stvorení na „Obraz a Podobu Božiu“. Znamená to jednak symetriu zlatého rezu a potrebu dodržiavať siahový systém napríklad pri stavbe domov, lebo inak sa v ňom vytvárajú stojaté vlny, ktoré sa budú snažiť takéto „nekompatibilné“ domy v našom Vesmíre zničiť. No a my – lebo tam chceme žiť – ich na úkor svojej životnej energie udržiavame v dobrom stave a skracujeme si vlastný život, ale o tomto sme už písali. Ale tento princíp platí aj obrátene. Ak my sme stvorení na Obraz a Podobu Božiu, tak my – deti Bohov – tvoríme tiež na svoju podobu. Preto to, čo vytvoríme je tiež Obrazom nás. No a vnímavým pohľadom na niektoré naše vynálezy môžeme pochopiť vlastný problém. Vynikajúcim príkladom je počítač – náš výtvor. Je tvorený „hmotnou“ a „nehmotnou“ časťou, teda fyzickým „železom“ a operačným systémom, t.j. programom. Kedy počítač funguje bezchybne? Keď ku hardware je dodaný a správne nastavený software. Všetci vieme, že aj ten najlepší hardware je nanič, ak operačný systém ovládne vírus. Napriek všetkej fyzickej kráse a konštrukcii sa stáva iba kusom neužitočného železa. A tu sme doma. Náš „hardware“ funguje optimálne pri našom vlastnom „software“. Biely človek má Védy, ľudia inej kultúry majú svoje podania. Ak biely človek začne fungovať podľa cudzieho programu, tak ho začal riadiť vírus. Pre biblický národ je takýto software ich domácim prostredím, pre bieleho človeka znamená zhubný vírus, čo platí kompletne pre všetky „verzie“ vírusu, t.j. judaizmu. Bieli ľudia sa menia na bioroboty, t.j. na biomasu, ktorá funguje podľa pokynov cudzieho operačného systému. A tu nájdeme ešte jednu paralelu, nanútenie primitívneho monoteizmu. Vieru v jediného boha – samozrejme, že cudzieho – môžeme prirovnať k diskovému operačnému systému prvých PC-čiek, t.j. k DOSu. Mládež si to už možno ani nepamätá, ale DOS neumožňoval tzv. multitasking, t.j. v danom okamihu mohol bežať výlučne iba jeden jediný program. Toto zodpovedá monoteizmu. No pokročilejšie operačné systémy – napríklad Windows či Unix – umožňujú multitasking, t.j. púšťanie mnohých programov naraz. Samozrejme, vtedy sa stáva dôležitý hardware, t.j. jeho schopnosť zvládnuť všetky pustené programy naraz. No tieto programy nie sú – ak to má byť správna funkcia – pracujúce proti sebe a navzájom sa ničiace – čo je polyteizmus, ale práve naopak, navzájom sa dopĺňajúce a harmonicky si deliace priestor v operačnej pamäti, čo je obdoba nášho Rodného Rodobožia. Samozrejme, že primitívny hardware nie je schopný zvládnuť nič viac ako jediný pustený program, čo je monoteizmus, teda náboženstvo alebo inak DOS, teda program vhodný pre biomasu. Pokročilý hardware nemá problém zvládnuť množstvo rozličných úloh zároveň, t.j. Starú Vieru vo Svetlých Bohov. Pokročilý hardware možno prinúť pracovať na nižší, primitívny systém, ale na primitívnom systéme najnovší Windows v žiadnom prípade nebude fungovať. A to je rozdiel medzi náboženstvom a Starou Vierou našich Predkov. Biomasa ju nepochopí, lebo tu je nevyhnutné MYSLIEŤ! Ale výlučne pri pokročilom operačnom systéme sa ukážu všetky schopnosti nášho hardware…

Nemôžeme sa teda spájať na báze žiadnej formy judaizmu vrátane homosexuality, lebo tento systém síce maximálne účelne slúži cudzincom, no pre nás to je zhubný vírus. Len a výlučne Védická Kultúra je tým akurátnym programom pre nás. Všetko ostatné vedie do slepej uličky, presnejšie, k smrti.

Dnes je veľký rozdiel medzi našimi starými textami a dnešnou hovorovou rečou, pričom u tých Slovanov, kde Bukvicu vymenili za latinku je tento problém ešte väčší. Rozdiel je však vytvorený úmyselne a cieľavedome, pričom pod „vývojom“ jazyka sa dnes rozumie jeho postupná degradácia, lebo napríklad v ruskej azbuke sa počet bukvíc zmenšil, čo zmenšilo počet Obrazov. Ale zmenšením počtu Obrazov sa zmenšuje aj hĺbka obrazového myslenia, pozície nášho pôvodného ponímania Sveta, strácajú sa jednotky zmyslu a odstraňujú sa tzv. „archaizmy“. Tieto archaizmy sú však naše prvopočiatočné slová, ktoré nám zamieňanú za cudzie analógy, ale tieto už v sebe nesú principiálne inú Obrazovú podstatu. Napríklad aj v našom jazyku môžeme nájsť zachované slová s časticou „ne“, pričom slová bez zápornej častice „zmizli“. Máme napríklad výraz nenávisť, ale čo znamenala „návisť“? Máme výraz nehoráznosť, ale čo znamenala „horáznosť“? Nezmizli len tak, náhodne. Čo bolo cieľom? Úmyselne nám vytvorili jazykovú bariéru medzi nami a našou vlastnou minulosťou.

A tak dnes už v podstate nikto u nás nie je schopný prečítať starý text spred napríklad 1 000 rokov, aj ak by ho písal jeho vlastný Predok. Bola vytvorená bariéra s našou písomnou minulosťou a písomným dedičstvom Predkov. Ale ide o našu minulosť a našich Predkov!

No dnes máme cestu, ktorá tu ešte pred nedávnom nebola, vieme sa totiž vrátiť k našim pôvodným Obrazom formou naučenia sa pôvodnej Bukvice. Staroverci ju totiž nie náhodu v kompletnom rozsahu uvoľnili pre verejnosť. Nemusíme hádať, máme k dispozícii presne to isté, čo naši Predkovia používali ešte pred 1 000 rokmi. S pomocou Obrazového základu môžeme pochopiť staré texty, ktoré boli písané predstaviteľmi nášho národa bez ohľadu na vek starých textov. Vhodným objektom je napríklad Velesova kniha, ktorá je napísaná písmom „Sloviene“, tzv. Velesovicou. Ide o polo-Bukvicu, polo-Runiku. Sú v nej použité symboly Runiky, ale Obrazy Svätoruskej Bukvice. A tu sa dostávame k ďalšiemu poznatku, ako sa dá dosiahnuť, aby ľudia neporozumeli Velesovej knihe aj keď je k dispozícii?

Velesova kniha sa u nám objavila „nepovolene“, t.j. mala byť – ako tisícky ďalších kníh – dávno úplne zlikvidovaná a kópie mohli byť tajne uložené jedine vo Vatikánskej knižnici. Vieme však, že sa vrátila po porážke napoleonských vojsk, keď Kazaci obsadili Paríž a doniesli „domov“ aj pôvodnú knižnicu bývalej francúzskej kráľovnej, dcéry Kyjevského kniežaťa Anny Jaroslavny, ale o tom sme už písali. Knižnica obsahovala stovky runami písaných kníh, ktoré sa aj tak úspešne podarilo popom zlikvidovať z nášho dosahu. No už nie úplne. Niektoré knihy – medzi nimi Velesova kniha – sa podarilo zachrániť a sú dnes v Rusku k dispozícii aj tlačou.

Ľudia však dnes nevedia sami prečítať tieto staré, pôvodné texty. Aby – keď už sa nedá stiahnuť – zabránili ľuďom knihu pochopiť, tak poznanie zablokovali tak – čo neplatí len pre Velesovu knihu – že jednoducho „vygenerovali“ množstvo prekladov, ktoré si však vo veľa veciach protirečia. A tak dnes existujú desiatky prekladov Velesovej knihy, ale sú rôzne. Takto rozliční ľudia čítajú rozličné preklady a zákonite dochádza k mnohým nedorozumeniam priamo medzi Slovanmi. Vzniknutá polemika a rozpory znemožňujú ľuďom pochopiť o čo vo Velesovej knihe ide.

Vždy platí, že čím ďalej je niečo od zdroja, tým viac to je skreslené. Každým novým prekladom pribúda nový stupeň skreslenia, tak ako z tejto situácie von? Nuž, „vynulujme“ v našej mysli všetky preklady – a to najmä preklady filológov, pretože títo určite neberú do úvahy Obrazový zmysel starého textu a začnime sami.

Pri priamom čítaní starých textov je potrebná predovšetkým koncentrácia vnímania a zároveň je nevyhnutné poznať Obrazy bukvíc. Čítaním starého textu vstupujeme priamo do podstaty Obrazu. Týmto sa nám mnohé momenty stanú pochopiteľnejšie ako novšie preklady. Toto platí aj pre staré biblické texty písané cirkevno-kresťanskou cyrilikou, ktorá je len prvou verziu skrátenej Bukvice, pričom pôvodné Obrazy v textoch ostali. Takéto čítanie umožní spoznať skutočnú podstatu dejov opísaných v Biblii oproti dnešnému, značne upravenému prekladu. Preto aj čítanie starých kresťanských textov – hoci písaných oklieštenou Bukvicou – poskytuje skutočné Obrazy dejov. Aj preto museli našim Predkom vymeniť Obraznú Bukvicu za bezobraznú abecedu.

Tí, ktorí sa vnoria do Obrazovej podstaty Bukvice objavia úplne iný Svet, ale je to Svet našich vlastných Predkov. Získajú možnosť pochopiť celý ich odkaz, a jedine toto je cesta k našej pôvodnej Kultúre. Bukvica je silnejší nástroj ako si vieme čo i len predstaviť. Každé slovo nesie v sebe – ak je písané Bukvicou – obrazovú frekvenciu opísaného javu. Ako je napríklad nazvaná zem, na ktorej žijeme, také budú aj udalosti, ktoré sa budú na nej završovať, pretože zhodné frekvencie sa dostávajú do rezonancie. Poznaním Bukvice ľahko zistíme, že akýsi vymyslení „SLOVENI“ nemajú žiadne opodstatnenie, je to iba výmysel umožnený neznalosťou Kultúry našich Predkov. Ako môže niekto, kto nemá ani potuchy o Obraznej podstate systému Bukvice podať správnu informáciu o niečom takom dôležitom, ako je názov obyvateľov a zeme, na ktorej žijú? A vôbec, nikto nepopiera, že na našom území sa používala Bukvica – pričom nález v Bojnej dokazuje, že tak bolo minimálne 100 ROKOV pre príchodom fantómov Cyrila a Metoda. Nuž, jednoduchý test pre týchto tiežslovanov – ako sa v Staroslovienskej Bukvici napíše SLOVIEN a ako SLOVEN? Nemajú ani poňatia o čom hovoria a aké hlboké súvislosti tu existujú. Tieto ich výmysly vychádzajú z ich NEVEDOMOSTI o našej vlastnej Kultúre. No ich predpoklad je priehľadný ako krištáľová voda – myslia si, že po 1 000 rokoch aj tak nikto nebude vedieť, ako to naozaj bolo… a toto je veľký omyl. Dajme si jeden príklad. Ešte pred poslednou kastráciou Bukvice boľševikmi a jej definitívnej premene na bezobraznú azbuku písal svoje diela L. N. Tolstoj. Určite každý pozná minimálne jeho diela Anna Kareninová či Vojna a mier, ktoré boli už neraz filmovo spracované, a to nielen ruskými, ale aj americkými filmármi. Ale čo to vlastne Tolstoj napísal? To, čo prekladáme „Vojna a mier“ sa v jeho rukopise aj v predrevolučných vydaniach píše ako „Война и Мїр“. Znak Bukvice medzi „M“ a „R“ sa nazýva „INIŤ“ , ktorého Obrazom je „Občinná forma, Občina“ (Obrazov je samozrejme viac). V každom prípade sa jedná o skupinu ľudí, ktorí sú prepojení spoločnými záujmami a majú v určitom zmysle spoločné poznanie. Môže ísť o Občinu, Rod, Národ a pod. V kontexte daného románu je teda správny preklad „Vojna a Národ“. Takže jeden znak Bukvice a úplne iný význam. Koľko takých „preklepov“ je ešte čo i len v citovanom románe? Ako vieme, či filmári správne vystihli myšlienku románu? Z tohto súdka je aj magorský preklad výrazu „Красная Площадь“ v Moskve ako „Červené námestie“. Hoci k tomuto výrazu sme sa už vyjadrovali, vidno z toho jednu smutnú vec. Naši ľudia si už prekladajú ruské výrazy cez anglické, kde sa naširoko používa „Red Square“. Ale ohľadom Američanov a kultúry škoda niečo poznamenať, no v každom prípade je správny preklad tohto výrazu do angličtiny ako „Square of Beauty“. Takže späť k SLOVIENOM – ak niekto chce hovoriť o akýchsi vymyslených „Slovenoch“, tak by mal nájsť takúto formuláciu niekde v pôvodnom starom texte – ale ten text by hovoril o inom národe, ktorý nežil na našej zemi. V skutočnosti, ak aj nájdu naši „slovanskí odborníci“ zmienku v nejakom starom texte, tak celkom určite to je gótsky historik Jordanes či Prokopios Cezarejský, alebo kresťanské zdroje, ako napríklad v texte „Život Konštantína a život Metoda“, ktorý napísal pravdepodobne Konštantínov žiak Kliment, či ďalší kresťanský mních, Nestor, ktorý svoje dielo odpísal a prepracoval z Novgorodských textov, no neštítil sa vydávať za autora. Napriek tomu v jeho textoch sa tiež hovorí o Slovienoch“, nijakých „Slovenov“ nepozná. Toto je však pre nás zdroj – texty našich nepriateľov? Prečo nepodávame dejiny druhej svetovej vojny z pozície nacistickej propagandy? Aj tie sú už zmenené – podľa dnešnej verzie všetkých oslobodili udatní Američania…

Pre takýchto odborníkov je slovanské knieža SAMO akýsi franský kupec – hoci je to VÉDICKÉ meno, ktoré je vyložiteľné, t.j. Obrazovo dešifrovateľné v Staroslovienskej Bukvici – odkiaľ by vzal takéto meno cudzinec? V Rodovo riadenej Občine kresťanov..? No a o fantómoch Cyrilovi a Metodovi sme napísali už dosť, ale zacitujme si aj Velesovu knihu:

„Oni hovorili, že u nás založili písomnosť, aby sme ju prijali a zavrhli svoju. No spomeňte si na toho Cyrila, ktorý chcel učiť naše deti, ale musel sa skrývať v domoch našich, aby sme nezistili, že on sa učí naše písmená a aj to, ako prinášať obety Bohom našim“.

Je tu však aj rad ďalších aspektov. Velesovu knihu preložilo veľa ľudí, nuž ťažko sa v týchto prekladoch orientovať. Navyše preklady do iného, ako ruského jazyka sú sotva zo zdrojového textu, najpravdepodobnejšie bol za základ vzatý niektorý z ruských prekladov. A aký bol ten preklad, ktorý použili? Načrime do problému skrz preklad aj v našich končinách známeho ruského autora Alexandra Asova. Jeho preklad je pozitívny tým, že neuverejnil iba ruský text, ale aj text z ktorého čerpal. A tak možno poľahky vidieť, že neraz sa napríklad za jeho prekladom „modré nebo“ skrýva pôvodná formulácia „Nebeská Svarga“. Našim čitateľom už určite netreba vysvetľovať rozdiel medzi Nebom a Nebesami, t.j. Svargou.

Rovnako je potrebné chápať aj súvislosti a časové obdobie, kedy bola samotná Velesova kniha napísaná. Z obdobia, kde končí opis podávaných udalostí vyplýva, že kniha bola napísaná po prvom vykastrovaní Bukvice, ktorá sa takto pretransformovala na cirkevnoslovanskú cyriliku, ale ešte pred vládou kniežaťa Sviatoslava. Kniha bola teda napísaná v predvečer krvavých kresťanských orgií, ktoré volajú „pokresťančenie Slovanov“.

Vari ani netreba zopakovať, že Obrazy sa dajú spájať jedine použitím fakulty vyjadrenej bukvicou „M“, t.j., ktorej hlavný obraz je „Myslite“. Bez myslenia nie je možné spoznať Starú Vieru.

Vo Velesovej knihe sa môžete stretnúť so zdanlivo iným ponímaním niektorých opísaných národov, než ako to nájdete na našej stránke, napríklad Hunov. No nedajte sa pomýliť. Aj Kelti – keďže ich názov je odvodený od kniežaťa Kelta – boli pôvodne Slovania a Árijci, no neskoršie ich semitské etnikum pohltilo. Toto sa stalo v minulosti neraz. Nezabudnime, že tzv. sexuálna revolúcia je najvyšším stupňom informačnej vojny, čo je iba prostriedkom našej definitívnej likvidácie.

Jedným z argumentov, ktorý používajú odporcovia pravosti Velesovej knihy je, že už písomné znaky, ktorými je napísaná je podvrh. No ako uvádza v jednej zo svojich kníh práve A. Asov, tak v zapadnutých archívoch Petrohradskej knižnice bola nájdené ďalšia kniha, ktorá je písaná tým istým písmom. Navyše, táto kniha je ranokresťanská. Že o tom už naši „odborníci“ nič nevedia? A divíte sa ešte tomu?

Pozrime sa do jednej z ďalších kníh, ktoré preložil do modernej ruštiny A. Asov, a ktorá tiež patrila medzi knihy, ktoré boli v knižnici kňažnej Anny Jaroslavny. Je to JARILINA KNIHA, ktorej časť „Knieža Bus Bielojar“ opisuje boje našich Predkov s Gótmi vo vojne v rokoch 345-349 n. l. priamo na našom území! Nuž teda, úryvok z Jarilinej Knihy, časti Knieža Bielojar, pričom sme vychádzali z prekladu A. Asova:

„A tu na volanie Matky Slávy vystúpili z lesov Vedmi na čele so sestrami Busa – Ľubľanou, Mirienou a Irijanou. I viedli oni rate lesných diev do boja ľúteho.

A Bus Bielojar viedol rate Rusov. I tu Góti v strachu zaspätkovali a utekali ako prach hnaný búrkou. A vták Matka Sláva lietal nad jazdou nepriateľskou, zmietal nepriateľov. I Góti sa v strachu ukrývali v húštinách a močiaroch, kde hynuli bez slávy…

A Bus Bielojar vytasil zlatý meč a všade hľadal Germanarecha. A tu uvidel on šiator kráľovský, i, vojdúc dnu, našiel tam Germanarecha, kľačiaceho na kolenách pred detskou kolískou, v ktorej spal jeho vnuk Chlodvig. Uzrejúc Busa, kráľ vyskočil, aby ho zabil mečom. No Bus odrazil meč a sám udrel Germanarecha, prerazil mu pancier a ranil ho do boku.

I padol Germanarech, zaliaty krvou… No tu v kolíske zaplakal chlapček, i Bus spustil svoj meč a takto pokoril zrazeného: Si potrestaný za preliatu krv! No my nehľadáme pomstu, ale iba spravodlivý súd. Ty si nevedel, že vo svete jestvuje odpustenie, tak hľa, tu ho máš! Odíď s ním preč, nerozumný starec!

I utekal Germanarech sám i došiel do Asen-hradu bez vojska. A gótski vojvodcovia, dozvediac sa o jeho ťažkej porážke, medzi sebou hovorili: „Dokedy budú ešte tiecť potoky krvi mužov gótskych? Či nezničil on dôstojných súkmeňovcov našich a nezahubil svojho syna a ženu?“

To a ešte mnohé iné hovorili o ňom jeden druhému vojvodcovia i nepodriadili sa mu viac, ani mu nedali vojakov. A tak on zahubil slávu svoju a žil potom v chorobe a hanbe ešte sedem rokov, až kým on sám nezavolal Morénu, aby tá odrezala niť jeho ničomného života.

A na Dunaji vtedy Bus Bielojar upevnil spojenectvo medzi Slovanmi: „A tak odteraz sme my nadobudli túto zem, ktorú sme poliali krvou svojou! A nech Rod Volgara zaujme Balkán, v Tavride bude vládnuť Rod Gvidona! A tu, v Karpatoch, kde Morava vteká do Dunaja Bieleho, bude sídliť Rod Sloviena, ďalej za Dunajom budú zeme Mirieny, Irieny a Ľubľany!

A knieža Slovien pred vojskom takúto reč riekol: „Tu usadí sa náš Rod i to bude veno za krv Svietlídy! Tento kraj nám ukázala samotná Matka Sláva a vybojovala ho krídlami svojimi!“

A potom na trizne na pamiatku kniežaťa Zlatogora spieval Bojan, syn Busov a počúvali jeho pieseň Rusiči, spomínajúc na všetkých padlých bojovníkov… A potom knieža Bus Bielojar a Rusiči sa vrátili so cťou a slávou do Bielych hôr a na Rus Svätú.“

Sám Asov vo vysvetlivkách k prekladu uvádza, že miesto, kde zvučal hymnus Bojana je kopec, na ktorom dnes stojí Bratislavský hrad…

Pristúpme k hlbinnému, t.j. Obraznému mysleniu, ako to umožňuje Slovienska Bukvica. Opakujeme, že Slovienska, nie akási vymyslená „Slovenská“. Je to spôsob, akým sa v podaniach našich Predkov odovzdávali hlbinné významy tak, že hovorí sa jedno, ale význam je iný. Vedomie vníma materiálnu plochu, ale podvedomie preberá objemové Obrazy. Človek to ani nemusí vedieť, ale v kontakte so starým, obrazným podaním sa mu postupne začne „vyjasňovať“, ako keby mu začali „samé od seba“ prichádzať myšlienky. Tento jav je spoločný ako pre písomné, tak aj pre ústne dedičstvo našich Predkov.

Podania Predkov k nám prehovárajú rečou Obrazov skrz symboly. Dôležité je obrazné myslenie, pričom algoritmus pôsobenia je vždy principiálne rovnaký. Jedným z Obrazov, ktoré sú často používané je VODA. Obraz vody je veľmi často používaný v povestiach či rozprávkach a ďalších podaniach.

Voda je nositeľom informácií, t.j. je to informačné prostredie. Používaná je vtedy, keď nechceme priamo povedať, že pracujeme s informáciou a informačným prostredím vôbec. Môžeme teda hovoriť, že sa učíme pracovať s vodou, hoci v skutočnosti sa učíme zaobchádzať s informáciou. Na obraznej úrovni to je vysvetlenie, ako pracovať s vodou, ale podvedomie tento Obraz spracuje ako prácu s informáciou. Rovnako použitie smädu – ako Obrazu – znamená v skutočnosti smäd po nejakej informácii. Keďže túto informáciu chceme pred okolitým svetom ukryť, t.j. hoci je použitý Obraz, že chceme piť, tak ľavá polovica mozgu nám dá napiť, pričom pravá polovica mozgu nám podá informáciu.

Pri takomto podaní môžeme ešte spresniť, čo chceme piť – čaj, kávu, ovocné šťavy. Každý nápoj nesie v sebe hlboký podvedomý význam. Ak informácia o smäde je povedzme plochou štvorca, tak my už vieme, že informácia je v skutočnosti objemová. Ak teda napríklad by sme chceli vypiť jablkovú šťavu, tak nemusíme veľa hľadať, aby sme zistili, že Obraz jablka je použitý v mnohých legendách, ale každý národ má svoj výklad tohto Obrazu. My však už vieme, že na Kruholete Čísloboha sa dá vidieť, aký druh informácie hľadáme.

Vonkajšie odráža vnútorné, teda ak je ako Obraz použitá napríklad pitná, čistá pramenitá voda, tak podvedomie hľadá čistú, neskreslenú informáciu, čo zodpovedá čistému prameňu. Človek, ktorý sa snaží napiť čistej, pramenitej vody si jej pitím snaží podvedome naplniť potrebu čistej, neskreslenej informácie.

Voda môže mať aj pevné skupenstvo, t.j. môže mať podobu ľadu. Ľad je procesom očistenia, keďže zimné obdobie je obdobím čistenia. Analogicky zime zodpovedá noc, pretože rovnako ide o obdobie oddychu. Zima a noc sú projekciou toho istého obrazu, ale transformované na odlišný cyklus.

V zime je väčšina foriem života v stave spánku, v Noci Svaroga mozog pracuje na 2-3%. Ráno Svaroga je zase obdobie topenia sa ľadov, pretože vychádza Slnko a objavuje sa pitná voda. Sneh a ľad sa menia na pitnú vodu.

Medzi rokmi 1996-2012 prebehlo brieždenie Svaroga, t.j. celý Kruh Liet, 16 rokov. Sneh sa už začína topiť, t.j. objavuje sa pitná voda a my ju na podvedomej úrovni pijeme. Ak sa chceme obrazne vyjadriť, že máme radi pitnú vodu, tak týmto oznamujeme, čo sa deje, ale nie tým, ktorí na to nie sú pripravení.

Všetky odkazy v starých podaniach, vrátane Bohov či Živlov sú Obrazové odkazy, referencie. Ak ide o človeka, tak Obraz Živlov býva zatajený vo vode a zodpovedá mu krv, ako nositeľka informácie v tele. V Slovienčine sa Krv píše ako „Кровь“, pričom v tomto význame znamená použitie „jer“ na konci slova intuitívne prijímanie. Ak chceme niečo povedať o krvi človeka, tak to môžeme povedať v Obraze vody., t.j. voda znamená krv. Ak chceme uchovať genetickú čistotu národa, tak na obraznej Úrovni môžeme hovoriť o zásobe čistej vody a čistého vzduchu. Tu môžeme siahnuť po jednej našej ľudovej piesni, ktorá pretrvala veky v pomerne neskazenej podobe – lebo väčšine ľudových piesní kresťania pomenili slová… zo známych dôvodov. Je to pieseň „Po nábreží koník beží“. V jednoduchej a priamej podobe podáva deťom informáciu o Konoch Rita. Samozrejme, tam, kde sa spieva „slovenský“ je pôvodne „slovienský“.

V podaniach sa používa aj obraz Hmly. Je to svojou podstatou tiež voda, akurát v inom stave. Hmla obmedzuje viditeľnosť, človek nevidí do diaľky, ale môže dobre vidieť veci, ktoré sú blízko. Môže ísť aj o to, aby človek pochopil príčinu svojho problému, t.j. akejsi „krátkozrakosti“. Niekedy nová informácia zahmlieva jeho doterajší svetonázor, t.j. môže privodiť bolestivý proces spracovania informácie. Nová informácia môže zablokovať pôvodné chápanie Sveta.

Ak na Obraz Svitania Dňa Svaroga položíme Obraz hmly, tak vidíme, že hoci Slnko určite vyjde – je to neodvratné – no kvôli hmle ho ešte celkom nevidno. Práve preto bolo do spoločnosti uvoľnené obrovské množstvo ezoterických informácií, čím spôsobili akúsi „potopu“, teda vypustili hmlu pred Svitaním. Sily, ktorým Svitanie nevyhovuje sa snažia rozšíriť veľa hmly.

Obrazy má však každý národ svoje, treba ich teda chápať od prípadu k prípadu, individuálne. My podávame Obrazy našej Kultúry, čo teda znamená, že ak ten istý Obraz použije iná kultúra, tak nemusí znamenať to isté. To treba mať na pamäti.

Obraz Mora – ktoré je súčasťou svetového oceánu – je obrazom veľkej databázy informácií. Ak človeka ťahá k moru, tak môže ísť aj o snahu zistiť, čo je nové vo svete. No a cesta na lodi je alegóriou putovania vo Vesmíre.

Ak sa pozrieme na známy obraz potopy – voda sa používa aj ako obraz kozmického priestoru – tak ide o proces (archa) oddialenia sa od svojej planéty skrz kozmický priestor, čo je jeden z obrazov o biblickej potope.

Pojem hladiny a pojem hlbiny má tiež svoj význam. Vzduch je Obrazom Duchovného prostredia. Človek totiž môže na vzduchu dýchať, ale nie vo vode, teda informačné prostredie sa nachádza pod Duchovnou sférou. Čím hlbšie sa ponárame do informácií, tým viac sa vzďaľujeme od Duchovnej sféry. Tu je možné použiť vlastnú obrazotvornosť a začať uvažovať nad ďalšími Obrazmi v podaniach Predkov – čo napríklad môže znamenať prebrodenie rieky?

Ďalší často používaný Obraz je Oheň. Je to personifikácia čistoty, lebo to je jediný Živel, ktorý za žiadnych okolností nemôže byť špinavý. Ak horí niečo špinavé, tak môže byť špinavý dym, ale oheň je vždy čistý. V podaniach ide o Oheň Inglie, t.j. Obraz čistoty. Ak je vysoká teplota, tak je aj vysoká žiara.

Sú veci, ktoré horia a veci, ktoré nehoria, t.j. existujú veci, ktoré podporujú horenia a veci, ktoré oheň hasia. Poznáme Oheň v srdci, Oheň v mysli. V slovanských Obrazoch je oheň v srdci Ľúbosť, ktorá vplýva na srdcovú čakru človeka. Oheň v mysli zodpovedá procesu prípravy niečoho varením, teda hlava môže „variť“, alebo „nevariť“. Ak hlava „horí“, tak tomu zodpovedá ohňový proces v čase varenia a ide o schopnosť spracovania informácie. Informácii dávame zmysel a meníme ju na poznanie. Určitým spôsobom ju teda „varíme“.

Spoznať Ingliu, t.j. Ingliizmus, sa nikdy nedá dokázať bez spoznania hlbín Starej Viery, lebo inak sa nedá dôjsť do hĺbky poznania a taký subjekt sa stáva iba papagájom či živým diktafónom. Poznávací proces je preto charakterizovaný Obrazom bukvice „M“ – Myslite.

Všetko poznanie, t.j. aj informácie od Ochrancov starého poznania, je vždy potrebné spracovať myslením, t.j. ozmysliť. Len vtedy sa menia na Vedomosť. Proces nadobúdania Múdrosti má preto dva stupne – prvý je dostať informáciu a druhý je dať informácii zmysel vlastným uvažovaním o prijatej informácii prvého stupňa. Preto informácia druhého stupňa je vždy OVEĽA dôležitejšia, ako informácia prvého stupňa. Dôležité teda nie je ani tak to, čo nám niekto odprednáša, ale čo si v ohňovom procese (Ľúbosť + Myslenie) z toho dokážeme vziať.

Vieme teda, že informácia je Voda a Oheň je proces spracovania informácie. Prichádzame k ďalšiemu faktoru, a síce k pomeru Oheň/Voda. Ak je Ohňa viac ako Vody, tak Voda sa zmení na paru, čo zobrazuje ozmyslenú informáciu, t.j. už informáciu druhého stupňa. Para ide nahor, k Nebesiam, t.j. naplnenie sa poznaním nás dvíha k Duchovnu.

Ak je však Vody viac ako Ohňa, tak zadusí Oheň. Toto urobí aj potopa. Čo vlastne znamená Obraz potopy vo Védach? Je to alegória, alebo sa myslí doslovne? Ak ľudí zaplaví nekontrolovateľne šírená informácia vo väčšom množstve, ako ju ľudia dokážu spracovať, tak ide rovnako o potopu. Veľa vody v tomto prípade – potopa – znemožňuje ľuďom zvládnuť záplavu informácií a človek pod vodou nedokáže dýchať. Záplava informácií teda môže zabíjať – čo sa aj deje. Veľa informácií naraz nie je pre každého. Hovoríme, že sme vo veku informácií, sme teda vo veku smrti. Koľko ľudí je schopných myslieť v kategóriách Svetlého Vesmíru? A vstúpili sme do Svetlého Vesmíru, nuž kto nedokáže, ten sa utopí. Dôležité totiž je aj to, aký je charakter informácií, ktoré sa šíria. Koľko ľudí vie použiť Oheň a premeniť Vodu na paru a vystúpiť k Nebesiam?

Ďalšími obrazmi používanými v povestiach, rozprávkach, či celkovo podaniach Predkov sú zvieratá a kult totemu. Každé zviera má svoje špecifické charakteristiky, t.j. Obraz, ktorý sa takto prenáša. Pozrime sa na príklad prasaťa, aj keď v našom prípade divého. Hoci prasa je vôbec jedno z najnedoceňovanejších a aj najtýranejších zvierat, dnes už aj vedci potvrdili, že patrí medzi 4 najinteligentnejšie zvieratá vôbec. V našej Kultúre je Diviak Obrazným vyjadrením Boha Ramchata, Ochrancu Čertoga Diviaka. Čo znamená tento Obraz? Diviak má rád korene stromov, a preto ich často vykopáva. Koreň je v našom ponímaní Az, t.j. príčina existencie stromu. Diviak má schopnosť kopať tak hlboko, až kým nedôjde ku koreňu. Pracuje systematicky a cieľavedome, nedá sa ničím zvábiť. Nekope naširoko, ale ide vždy do hĺbky. Dôjde k príčine, a preto je Obrazom schopnosti koncentrovať sa na príčinu v myslení aj konaní a schopnosti dosiahnuť cieľ. Koncentrácia myšlienok na cieľ je predpokladom plánu. Ten, kto len brázdi po internete hore-dole behá len po šírke, ten nemá schopnosti diviaka, aj keď ho rád konzumuje. Jesť mäso prasaťa jednoducho nestačí. Takýto ľudia nemajú schopnosť ísť do hĺbky. Nevyrovnajú sa teda ani diviakovi.

Ramchat je Nebeský Sudca, vie teda dôjsť ku príčine, hoci samotným sudcom je vždy vlastné Svedomie. Ak sa pozrieme na Svaroží Kruh – napríklad na Koľadovom Dare – tak poľahky zistíme, že kombinácia zviera-rastlina-Boh je zoskupenie podľa rovnakej frekvencie, je to teda Obraz. Konkrétny Svetlý Boh je vo svete rastlín vyjadrený svojou frekvenciou – danou rastlinou – a vo svete zvierat mu zase zodpovedá frekvencia daného zvieraťa. Zároveň si môžeme všimnúť, že každý národ má svoje frekvencie, t.j. svojich Bohov. Preberanie frekvencií cudzích národov – populárne sú napríklad čínske kalendáre – nemôže zodpovedať našim frekvenciám, aj keď niektoré body sa môžu zhodovať.

Sme vo Veku Vlka, t.j. v čase, keď sa vlci zháňajú do svorky. Aké vlastnosti má Vlk? Vie bojovať sám aj v skupine, je cieľavedomý, je sanitárom lesa. V schopnosti loviť prevyšuje všetkých ostatných dravcov, jemu nič neujde, hoci medveďovi napríklad môže. Vlk má čosi vo forme rodiny – keď sa vlk a vlčica raz stretnú, tak prežijú spolu celý život. Je teda Obrazom Rodových tradícií. Ak dobre porozmýšľame, aké vlastnosti má vlk a preložíme ich na Vek Vlka, tak dostaneme zodpovedajúci Obraz vysvetlenia Veku, do ktorého sme vstúpili.

Ďalšími často používanými Obrazmi je Slnko a Luna. Odborníci nám hneď začnú vysvetľovať slnečné a lunárne kulty a ich vlastnosti – ale nechajme ich. Obrazy sú alegórie. Slnko je zdroj Svetla, Luna nemá vlastné svetlo, ona odráža Svetlo Slnka. No nemožno hovoriť o úplnom odrážaní, ona ho aj určitým spôsobom spracováva, sprostredkuje. Slnečné kulty rozpoznať hlavne podľa toho, že v nich niet sprostredkovateľov – popov. Majú síce žrecov, volchvov a ďalších, ale títo sú výlučne poradcovia v prípade špecifickej potreby, nikdy nemajú postavenie „exkluzívnych sprostredkovateľov“.

Lunárne kulty sú typické popmi, pričom jedine a výlučne oni „poznajú“ vôľu Boha a majú zložitú hierarchiu. Jednotlivec nemôže hľadať odpovede samostatne, musí sa obracať na nich.

Slnko umožňuje priame spojenie človeka a Boha, aj keď sa môže opýtať na radu žreca.

Lunárne kulty zase aktívne pracujú s informáciou, Mesiac ovláda aj pohyb morí. Príliv znamená, že informácia je podávaná, odliv zase predstavuje skrývanie, sťahovanie informácie. Slnko síce dáva Svetlo teplo, ale na vodu až tak silno nevplýva.

Rovnako ako tieto dva kulty existujú aj dva druhy ľudí. Ľudia typu slnečného a typu lunárneho. V tomto prípade je zaujímavé to, že slneční ľudia síce dávajú svetlo a teplo, ale spravidla nevedia pracovať s informáciami. Na toto sú stavaní lunárni ľudia. Neznamená to preto, že slneční sú vždy dobrí a lunárni zlí. Je to len o schopnostiach podávať a šíriť informácie. Kto sa pozrie na tento problém z pohľadu Slnečnej sústavy rýchlo pochopí, že Slnko a Luna si neprotirečia, naopak, oni sa navzájom dopĺňajú. Len jedinec obmedzeného vnímania a chápania Sveta považuje tieto dva prvky za protiklady. V Slnečnej sústave je jedno Slnko a 108 Lún. Kto žije materiálne, ten vidí Slnko a Lunu oddelene.

Luna však zároveň symbolizuje Noc, čo je ďalší symbol. Noc je čas spánku, stav oddychovania človeka a slnečná energia sa neprejavuje. Slnko zatemní všetky náboženstvá, lebo Viera je priame spojenie. Náboženstvá existujú vtedy, keď nevidno Slnko, lebo podávajú iba skreslené, obmedzené poznanie. Keď Slnko ráno vyjde, tak Luna postupne bledne, stráca pozície. Je to prirodzený jav. Od rána začíname pracovať, v noci spíme. Spánok je štrukturalizácia informácie nahromadenej cez deň, pričom naša likvidácia je tiež elementom štrukturalizácie informácie.

Ďalším Obrazom je Hora, pričom máme niekoľko možností, keďže Obrazy sú mnohorozmerné. HORA obsahuje koreň „OR“, tvar Sily (MORE, KOREŇ…). V takomto tvare je to snaha prísť k počiatku. Ak použijeme tvar GA-RA, tak ide o cestu k Svetlu. Ak je náš pôvod na Nebesiach, tak ide o snahu o dosiahnutie pôvodu.

Aký druh ľudí chodí do hory? V zásade poznáme dva druhy. Jedni chodia najradšej v spoločnosti, iní zase osamote. Ten kto chodieva do hory sám, tomu podvedomie hovorí, že lepšie sa mu hľadá Pravda osamote. Tým, ktorí chodia v skupinách, sa ľahšie hľadá Pravda spoločne.

Vieme, že Oheň je jediný Živel, ktorý nemôže byť špinavý, je vždy čistý. Tí, ktorí hľadajú oheň, hľadajú čistotu. Preto je naša Kultúra plná Ohňa – preskakovanie, obety, chodenie po uhlíkoch, chorovody, fakle… Koho ťahá k Ohňu, toho ťahá k očisteniu. Oheň je proces zvýšenia teploty a pri chorobe by sa mal človek koncentrovať sa Obraz Ohňa. Proces pripravovania sa na niečo, chystania niečoho je procesom zvyšovania teploty, preto takýto proces označujeme ako „var“, t.j. ide o ohňový proces. V tejto spojitosti môže ísť o myslenie, Ľúbosť, varenie, či myslenie čisto, t.j. v termínoch čistoty. V Slnečnom Kulte nemôže byť špinavý človek, nebude sa tam jednoducho dobre cítiť.

Proces ohňového očistenia je nástrojom Obrazového myslenia. Kult Ohňa je v prvom rade Kultom Myslenia.

Para je spojenie Ohňa a Vody. Ide nahor po špirále od zeme na Nebesia. Para je bývalá informácia, t.j. element spracovania informácie, keďže Oheň je myslenie a mení vodu na paru.

Ak je vody veľa, tak oheň uhasí, to znamená, že ak je veľa informácií, tak udusia schopnosť ich spracovať, hoci mnohí si myslia, že vedia všetko. V tomto čase nie je až také dôležité zbieranie nových informácií, skôr je potrebné nadobúdať schopnosť ich spracovávať, inak sa stávajú nástrojom našej deštrukcie. Vzniká teda potopa. Vo Védach sa píše, že koniec Kali Jugy bude sprevádzaný potopou, no táto potopa môže mať viaceré podoby. Hoci očakávame aj fyzickú, nastala aj potopa vplyvom záplavy informácií, ktoré rovnako likvidujú ľudí. Dnes vidíme veľa ľudí, ktorí strácajú záujem o politiku, televíziu, tlač a podobné zdroje, ale začínajú sami žiť svoj život.Týmto v skutočnosti podporujú v sebe Silu Ohňa, dávajú mu možnosť sa rozhorieť. Je to správna cesta, ktorej však väčšina neporozumie.

Na obraznej úrovni môže Hmla predstavovať použitie čarov, čiernej mágie, lebo ona vytvára okolo ľudí informačnú oponu, záves. Obrazy preto teraz vychádzajú od Ochrancov Poznania, ktorí ich podávajú ako prosté Obrazy. Hmla je teda prostriedok dosiahnutia cieľa, je ako para, t.j. výsledok spracovanej informácie. No jej účelom je zahaliť informáciu postupujúcu od Ochrancov. Na Slovensku Ochrancovia neprežili besnenie christianizácie.

Čo sa týka Obrazov a predstavivosti musíme brať do úvahy ešte jednu vec. Myšlienkový Obraz je 6 rozmerný, teda uložený v šesťrozmernom Vesmíre, ale naša realita je 4 rozmerná. Preto zrealizovaný, materializovaný Obraz je aj pri jeho najlepšom uplatnení vždy akosi „chudobnejší“ ako Obraz v mysli.

Obrazy nám vo svojich podaniach zanechali naši Predkovia, no aby sme im porozumeli, musíme rozmýšľať. A na podporu myslenia nemáme lepší nástroj ako Bukvicu. Každý člen nášho národa by mal byť schopný prečítať akýkoľvek text, akúkoľvek knihu svojho národa, bez ohľadu na to, aká je stará. Slovo je nástrojom vstupu do energeticko-informačného poľa Zeme. Je to frekvenčná charakteristika, ktorá vyvoláva rezonanciu vo Vyšších Svetoch. S pomocou Bukvice je možné sa naučiť správne používať slová, ktoré majú viac Sily, lebo majú viac frekvenčných charakteristík. Toto nám umožní nadobudnúť prvobytný, pôvodný aparát, ktorý sa v celosti v slovanskom svete nezachoval, ale ktorý je podelený medzi slovanské národy a v tomto čase sa znovu aktívne rodí. Ľudia v slovanskom svete začínajú používať slová v ich pôvodnom význame.

Bukvica nám pomáha pochopiť aj jazyk čísel, ktorými s nami hovorí Vesmír. Dnes nás čísla obklopujú v cifernej podobe, no Ciferi nepatria do slovanského sveta. Ciferný systém pochádza z Kabaly, aj keď sa mylne predpokladá, že majú arabský pôvod. My už vieme, že biblický národ pristál najskôr na Cejlóne a obsadil Indiu, z ktorej ho prinútili odísť Árijci pri jej obsadzovaní na čele s Ramom. To, čo dnes voláme arabské čísla sú znaky desiatich židovských bohov-Ciferov, pričom pri prechode cez arabský svet iba nadobudli arabské názvy. Tak či onak, známou vecou je, že ak si niekto chce osvojiť cudzí jazyk, tak sa mu to nepodarí dovtedy, pokiaľ nezačne uvažovať tak, ako uvažujú členovia daného národa, ktorého jazyk sa chce učiť. Presne tak to je aj s číselným systémom. Preberá sa aj s „príslušenstvom“. Biblický národ má 10 Ciferov (od 0 po 9), preto používa cifry, my máme Čísloboha a preto používame čísla vyjadrené bukvicami. Okrem iného, my nemáme „0“, čo má tiež svoje dôvody.

Cifri majú taký stále význam, aký do nich pri ich zrode v Kabale bol vložený. Teda aký Obraz bol do nich uložený, taký dodnes vyžarujú, t.j. taká je ich frekvenčná charakteristika – vrátane negatívnych. Napríklad podľa jednej z druhov numerológie sa číslo „29“ považuje za číslo smrti, zahynutia, Pekla, mučenia, démonov… používa sa zvyčajne v obradoch či rituáloch, keď je cieľom poškodiť človeku. Postupuje sa tak, že niečo – napríklad prekliatie – sa opakuje pred fotografiou cieľovej obete 29x.

Ak toto vieme, tak človek začne pozorne vnímať, ako sa okolo neho začne v dennom živote ukazovať číslo 29 – môže to byť číslo autobusu či električky, číslo sedadla v kine, číslo na dome či aute a podobne. Čo treba robiť, aby sme toto neutralizovali, keď už sme dostali varovný signál?

Postup je úplne elementárny. Prevedieme dané číslo z fomy cifry do Bukvice. Takto dostaneme už nie cifru ale číslo, nie číslo smrti, ale objemové ponímanie Sveta Prírody, čo je úplne iný systém. Týmto vypneme energetiku Ciferov a ich pôvodnú frekvenčnú charakteristiku, ktorá nemá s našim životným určením nijaký súvis.

Človek si na to musí vedieť vytvoriť myšlienkové Obrazy, že ten konkrétny jav prežíva v pôvodnom energeticko-informačnom priestore RASY, teda priestore bielych ľudí. Tu sme predsa doma my.

Takto všetky čísla, ktoré začneme stretávať v dennom živote okamžite transformujeme na bukvicový ekvivalent Obrazu, ktoré nesú už naše frekvenčné charakteristiky. Týmto začneme žiť v Bielovodí, t.j. našej domovine bez ohľadu na to, že geograficky je niekde inde. Priestor Rasy nie je geograficky obmedzený.

Číslo je vždy znak, signál, spätná reakcia či väzba. Človek svojimi činmi a myšlienkami vplýva na Vesmír a Život s ním hovorí spätne – jedným zo spôsobov sú čísla. Ch´Árijská aritmetika je dekodérom ako si rozšifrovať to, čo dostaneme ako spätnú väzbu. Na to však je potrebné poznať Starosloviensku Bukvicu a jej Obrazy a vedieť si hneď premeniť postretané čísla na bukvice a obrazovo vyskladať význam. Je to cesta no nového Veku Svetla.

Už len ako doplnok si uveďme, prečo napríklad Páter Dij doteraz nedostal nový pas a nemohol k nám pricestovať, aby vykonal Obrad Menorečenia. Nové pasy sú totiž biometrické, pričom si ani neuvedomujeme dosah tejto technológie. Jedna stránka je pomerne tradičná, takto si totiž bude môcť každý, kto sa dostane k vašim biometrickým údajom dať urobiť „masku“ aj s rukami (aby boli odtlačky prstov) a kým vy budete na dovolenke, tak vám predá byt či dom, vybieli vám účet a podobne. Jeho odtlačky prstov a biometrické parametre budú pri počítačovom overovaní sedieť, a vy ostanete na suchu. Oni samozrejme tvrdia, že takéto zneužitie nie je možné – ale veď či Američania nenapadli Irak na základe presných spravodajských informácií a kvôli zbraniam hromadného ničenia, ktoré aj tak neexistovali?

No je tu ešte ďalší, verejnosti neznámy aspekt biometriky na dokladoch. Na používanie čiernej mágie je potrebná predstavivosť, t.j. schopnosť vytvoriť si presný obraz cieľového subjektu. Najčastejšie sa používa fotografia, ale tvari nedokážu používať pravú polovicu mozgu, teda nevedia si vytvárať tak potrebné objemové obrazy. Preto na takúto prácu potrebujú zradcov bielej Rasy, t.j. zapredancov mágov, ktorí túto schopnosť majú. No získaním biometrických informácií si už budú môcť kedykoľvek a sami pomocou technológií vypracovať objemový obraz cieľového subjektu a naň potom aplikovať čiernu mágiu. Toto je dôvod, prečo nám nanútili biometrické pasy a vôbec doklady.

Ako vidno, naša Stará Viera nie je iba akási dogmatika. Je to poznanie spôsobu ako správne žiť a ponúka na to aj nástroje. No a Staroslovienska Bukvica je jedným z kľúčových nástrojov pre tých, ktorí hľadajú cestu k našim slávnym Predkom a Svetlým Bohom. Bez nej to nepôjde – nech to znie akokoľvek divne či nepohodlne. Je načase sa ju naučiť a neupadať do nevedomosti o kadejakých „Slovenoch“. Máme svoju minulosť a naša je aj budúcnosť – ak budeme vedieť, ako sa jej chopiť. Nik okrem nás nám ju nemôže vziať! Možno už dozrel čas na kurzy Staroslovienskej Bukvice aj u nás.

Všeobecný výklad slova hierarchia je niečo ako „sväté alebo žrecovské vládnutie“ či „svätá vláda“. Prvý výklad nájdete spravidla prezentovaný ako grécky, druhý ako latinský. Je síce pravda, že kresťania používajú na vládu popov iný výraz ako my – použili sme žrecovský – ale my nebudeme používať ukradnuté staroslovienske slovo KNIEŽA na čiernych mágov – popov. Ostatne, žrec je slovo univerzálne, naši Predkovia na spresnenie používali aj výraz čierni žreci – čo sú dnešní popi.

Hierarchia je rozpoloženie častíc alebo elementov celého poradovo od vyššieho k nižšiemu. Tento termín sa používa napríklad na charakterizáciu kresťanskej cirkvi; v sociológii sa používa charakterizáciu sociálnej štruktúry spoločnosti, neraz na opis byrokracie. Všeobecná teória systémov ho používa na opis ľubovoľných systémových objektov; teória organizácie ním opisuje princíp riadenia. V jazykovede sa rozlišujú hierarchie úrovní jazyka. Termín hierarchia ako taký bol zavedený okolo druhej polovice piateho storočia Pseudodionízom Ariopagitom v traktátoch „O Hierarchii Neba“ a „O cirkevnej Hierarchii“.

V kresťanstve je hierarchia zosobnená Hierarchiu Neba, t.j. „schodíkmi“ Jákoba: anjeli, archanjeli, počiatky, sily, vlády, prestoly, cherubíni a serafíni, t.j. duchovné sily bez tiel. Vo všeobecnosti ide o  Hierarchiu Temných Síl.

V budhizme Hierarchiu predstavujú Svetlé Sily – Bodhisatvovia a Tary (mužské a ženské Božstvá).

V dnešnom hinduizme môžeme v zmysle hierarchie hovoriť o akomsi panteóne Bohov, Manu (učiteľov), Riši, ktorí sú materializáciou Jediného Brahmu.

V islame sa pod hierarchiou rozumie rada Prorokov, ale táto téma bola rozpracovaná aj Ibn Arabim v učeniach o Svätých, svätosti a ich hierarchii.

V Agni Joge sa hovorí, že hierarchia je „zákon Stavby Sveta“ a „cieľavedomá spolupráca“.

Filozofia platonizmu a neoplatonizmu stojí na hierarchii, na čele ktorej je Najvyššie Jediné Blaho, emanujúce do sveta skrz stupne Umu a Duše.

Konfucius, Leibnitz, gnosticizmus  a podobné smery uznávajú Hierarchiu ako vedúci princíp všeobecnej jednoty, univerzálnosti, celostnosti Stavby Sveta.

Pojem hierarchie sa používa v ideológii rady sociálno-politických systémov – autoritarizmus, totalitarizmus, kastový systém a pod. a charakterizuje štruktúru vlády. Súčasní západní sociológovia sa orientujú na hierarchiu prestíže, bohatstva (samozrejme materiálneho), moci, kontroly ako vyjadrenia stratifikácie, t.j. delenia spoločnosti. Hierarchiu možno charakterizovať ako jeden z archetypov Vedomia.

Čo sa týka koncentrácie majetku a moci – ako toho jediného, čo niečo znamená – stavia na ňom ako na hierarchii aj vynález L. Rona Hubbarda (1911-1986) – scientológia. Môžeme povedať, že hoci po tých, ktorí majetok nemajú „nejdú“, moc ich očividne priťahuje oveľa viac. Mnohí ľudia podľahli jeho ideológii a pritom si neuvedomili, že Hubbard založil náboženstvo. Jeho systém a literatúra, ktorú vydávajú majú všetky atribúty takéhoto systému – vrátane podprahového programovania. Ďalšia z vecí, ktorú po mene pozná asi každý, ale väčšinou nie je ľuďom známa, je pôvod názvu „deti indiga“. Hoci sa vo všeobecnosti traduje, že ide o deti, ktoré sa rodia do nového veku a tomu už zodpovedá aj ich „farba“ v aure, ide o cieľavedomú dezinformáciu. My už vieme, že Nového Veku – ktorý síce už „de jure“ začal, sa dožijú ľudia so zlatou farbou v aure. Ostatní jednoducho nemajú na to to, čo vedci nazvali „gén duchovnosti“, hoci žiadny taký gén v skutočnosti neexistuje. O čo všetko naozaj Hubbardovej scientológii ide je známe predovšetkým zasvätencom, no my vieme, že to nie je učenie našich Predkov – Védy. Keďže to nie je správa našich Predkov z minulosti, tak to nie je správa pre nás.

V súvislosti s honobením materiálneho majetku (peniaze, drahé kovy, nehnuteľnosti a pod.) sa pozrime na tento subjekt z pohľadu kastového systému našich Predkov. Keď sa spomenú kasty, hneď môžete vidieť, že každý by chcel byť minimálne Víťazom. Ale prizrieme sa lepšie tým, ktorí nadobudli veľké majetky podnikaním. Z ich pohľadu jediná hodnota sú peniaze a to, čo neprináša peniaze nemá pre nich žiadny význam, a vôbec na to netreba tratiť energiu. Títo ľudia sú – vzhľadom na dnešné podmienky a spoločnosť – väčšinou Vesi. Víťaz, alebo dokonca Mudrc má totiž úplne iné myslenie. Víťaz pozerá na súvislosti z pohľadu obrany Rodov, Dŕžavy – a nie lokálneho prospechu a osobného zisku. Keďže za takýmto niečím nevidno nijaké zisky – kto by robil nadarmo na také abstraktné veci ako je vlasť či národ – tak podnikatelia na také niečo ani nepomyslia. Ves rozhodne nie je kompetentný sa zaoberať otázkami vojenského charakteru, a už vôbec nehovoriac o Viere a jej učení vrátane Mravnosti. Peniaze majú ekvivalent v morálke. Mravnosť je im cudzia. No treba povedať, že Ves je len dovtedy Ves, ak táto – síce sebecká, ale reálna – starostlivosť o seba zahŕňa aj založenie a podporu vlastnej silnej rodiny s veľa deťmi a v rámci tejto svoje aktivity aj usporadúva prostredie vôkol seba. Prostredie vôkol neho zahŕňa aj akú-takú ochranu Prírody, t.j. lesov a zvierat. Síce ho nezaujíma, ako to je inde na Slovensku, ale aspoň v rámci dosahu záujmu rozvoja svojej rodiny sa zaoberá aj – hoci obmedzenou ale predsa – ochranou Prírody.

Je tu ešte aj otázka Smerdov. Hoci mi vieme, že ich názov nie je pôvodne odvodený od smradu, dnes to tak bohužiaľ často je. Smerdi sú na nízkom stupni vývoja, pre život im stačí sa zamestnať a robiť – v podstate sa vôbec nezamýšľajú ani len o podstate svojej práce. Keď sa „zadarí“, tak majú aj rodinu (hoci nie veľkú), keď nie, sú spokojní aj tak. Pre nízku úroveň svojho evolučného vývoja všetko chápu veľmi prostoducho a tak sa aj správajú. Smerd už absolútne nezachádza ani len k chápaniu potreby vlastnej silnej rodiny – často mu stačí jedno dieťa ak vôbec nejaké má. Nezaujíma ho ani len to, či niekto vyrúbe les za jeho domom – veď to sú len „veci“. Je skrátka orientovaný na uspokojovanie svojich potrieb a peniaze sú samozrejme objektom vysokého záujmu.

Nuž kto dnes riadi našu krajinu? Ak sa lepšie zamyslíte nad podstatou povahy a veľmi obmedzeného – egocentrického – myslenia Smerdov tak zistíte, že väčšina našich podnikateľov – neraz napriek pekným rečiam – sú Smerdi. Ale Smerdi sú dokonca aj politici – a pokúšajú sa riadiť krajinu. Ani Smerdi ani Vesi na to jednoducho – na základe nízkej úrovne ich evolučného vývoja – nemajú. No často majú nahromadený ohromný majetok.

Víťaz alebo Mudrc sa nezaoberá detailmi nadobúdania veľkého bohatstva pre seba, ale jeho uvažovanie sústavne zahŕňa starostlivosť a obavy o Rod, celonárodné dianie a Prírodu. Mudrc napríklad nebude od nikoho pri šírení Viery alebo napríklad celiteľstve mať pevne stanovený cenník. Určite ho však bude mať Smerd a Ves. Mudrci vedia – je to jedna zo Zápovedí Svetlých Bohov – že za to, čo dostali zadarmo od Bohov ako dar nemôžu brať od ľudí peniaze. Inak nekonajú s požehnaním Svetlých Bohov.

Smerdom je spravidla jedno, aké chemikálie sú primiešané v potravinách, cukrovinkách, alkohole, tabaku a v podobných tovaroch. Bez rozlišovania – iba na základe ceny – ich nekriticky kupujú a konzumujú. Tieto chemikálie však okrem svojho účinku zanechávajú aj ďalšie „vedľajšie“ účinky – ľudia často smrdia. Dnes je hlavným zdrojom tovarov takéhoto druhu Poľsko – mnohí ho naivne považujú za slovanskú krajinu a nekriticky nakupujú poľské tovary. Práve Poľsko bolo vybrané Svetovou vládou ako „prienikový štát pre Slovanov“ – cez neho sa do slovanského prostredia pumpujú lacné, ale chemicky a všakovako inak upravované produkty. No a chamtiví Smerdi a aj lakomí Vesi nakupujú – však ide o ich peniaze…

V tejto súvislosti sa ešte zmieňme o lacných „sekáčoch“ – second handoch – v ktorých za pár centov nakúpite množstvo vecí. Prečo sú práve Angličania („servisovaní“ Poliakmi) takí dobrí a za „pár šupov“ nám tu nosia málo opotrebované, ale najmä lacné oblečenie vo veľkom množstve? Žeby strácali pre naše dobro? Nuž o nebezpečenstve, ktoré býva skryté za cudzím oblečením, nábytkom a podobnými vecami sme už písali. Sú to nebezpečné ale najmä nenápadné veci. Rozumný človek to jednoducho nerobí. Neraz sme už hovorili, nevedomosť je z nášho pohľadu najťažší hriech. Je výsledkom lenivosti a ľahostajnosti voči vlastnej evolúcii.

Treba ešte povedať, že je zásadný rozdiel medzi nadobúdaním nadmerného majetku v prípade tvarov na jednej strane a Smerdov alebo Vesov na strane druhej. Tvari majú priamo napísané v Talmude, že majú brať všetko, čo prácou zhotovili iní, lebo to je, koniec koncov, ich hlavná úloha, pre ktorú prišli na Midgard-Zem medzi belochov. My by sme totiž inak ležali na pláži v príjemnom tieni, teplo, príjemne, ticho, muchy nesadajú, komáre nelietajú… Prestali by sme sa evolučne vyvíjať. Práve preto boli na ôsmy deň stvorení tvari, aby nám všemožne bránili vývoju, čím nás –ako šťuky kaprov v rybníku – nútia do evolučného pohybu. No a my, ak zastaneme, sme zlyhali. Oni naopak, svoju úlohu – delegovanú Stvoriteľom – splnia na výbornú. Známy je j onen zľudovený príbeh, ako čert prišiel za Perúnom – nič sa nedeje bez vôle Svetlých Bohov. No ak začne chamtivo a sebecky hrabať peniaze Smerd alebo Ves, nastáva úplne iná situácia. Títo sú totiž stvorení nie Jahvem, ale Rodom. A ním budú po smrti aj súdení. Kresťania a iní zradcovia svojich Rodov môžu byť spokojní – Jahve sa na nich už teší. Síce v ipostáze J. Krista, ale Jahve. On potrebuje ako ich životnú energiu, tak aj Duše. Pretože žijeme v Javi a máme za sebou ledva čo skončenú Noc Svaroga, nemôžeme existovať bez peňazí. Civilizácia na nich stojí. Lenže ak Smerd alebo Ves nájde spôsob, ako ich nadobúdať v nadmernom množstve mal by vedieť, že „tuneluje“ peniaza a vôbec majetok, ktorý prislúcha jeho Rodu. Ak teda berie peniaze Rodu, mal by ich používať v prospech Rodu… myslíte si, že to robia? Všetci dobre vieme, že ani náhodou. Smerd ich hrabe sám pre seba – veď sám má málo – Ves zase nanajvýš  okrem seba pre svoju rodinu – veď tiež ich musí všetkých „zabezpečiť“. Samozrejme, že ak zo spojenej nádoby – prostriedkov Rodu – jeden berie nadmieru a iný sa zase trápi, ale nie a nie k niečomu prísť – tak ostatných členov Rodu stále viac a viac ochudobňuje. Ale to ešte nie je všetko. Často sú totiž kresťania, a hlásia sa k Evanjeliu, chodia do kostola. Akosi im ušlo, že aj kresťania majú jeden z hlavných hriechov „nezaplatenie zaslúženej mzdy robotníkovi“. Ak totiž z prostriedkov Rodu – ktoré tunelujú – nielenže nič ostatným členom svojho Rodu (t.j. v rámci svojho národa) nedarujú, oni ich nepodporia ani tak, že by si u nich objednali prácu, za ktorú by zaplatili. Aby vo svojej chamtivosti zbohatli ešte viac, tak nelenia najímať na práce napríklad Poliakov alebo Cigánov, či iných cudzincov. Títo sú pre neho lacnejší a to, že členovia ich vlastného národa nemôžu od neho dostať ani len za prácu to, čo im vytuneloval, takéhoto Smerda alebo Vesa netrápi ani najmenej.

Teraz určite niet pochýb o tom, kto riadi našu spoločnosť. Ale čo, keď sa Smerdi či Vesi – stále hovoríme o dnešných podmienkach – „zaujímajú“ o Slovanstvo? Nuž, predstavujú si to asi takto. Nech niekto iný – čo môže byť iba Víťaz alebo Mudrc – zarobí sám peniaze, potom nech sám, za svoje, postaví železničnú trať, potom nech nakúpi vagóny a lokomotívu (stále najlepšie, ak za svoje), potom nech tento vlak dá do pohybu, a potom oni na idúci vlak Slovanstva radi naskočia, len aby ich nikto nepýtal zaplatiť za lístok.

Ale môžeme dnes robiť aj niečo iné? Už sme neraz písali o Gándím, ktorý na základe védického poznania, ktoré dostal od L. N. Tolstoja zorganizoval nenásilné prevzatie moci v Indii v minulom storočí. Nikoho z parazitov nezabíjali, jednoducho všetci jedného dňa začali nosiť indické oblečenie, nenastúpili do anglickej práce, nekúpili anglický výrobok, nepoužili anglické banky, skrátka prihlásili sa k vlastnej tradícii. Paraziti museli odísť, pretože v podstate zo dňa na deň nemali na kom parazitovať. A mohli by sme niečo také urobiť aj my dnes? Samozrejme, právo na vlastnú Vieru máme zakotvený dokonca v tvarmi odobrenej ústave. Čo dnes bráni tomu, aby sa stretli Vesi (hlavy rodín, živitelia) na Veče a zvolili si desiatnikov, potom stotníkov, potom tisícnikov a vôbec kompletne tých najlepších ľudí, ktorých dobre poznajú, aby prebrali do svojich rúk správu dnešnej spoločnosti? Gándí to urobil za ďaleko ťažších podmienok a za Noci Svaroga – a vyhral. V takomto prípade by sme sa vyhli aj nadchádzajúcim ťažkým časom.

Lenivosť a ľahostajnosť tomu bráni. No na druhej strane svoje dielo dokonajú démoni, ktorí majú dnes v rukách všetky vlády Sveta. Je len typické, že Smerdov a Vesov nezaujíma, že pred 100 rokmi bol pomer belochov na celkovej svetovej populácii Sveta nad 20%, a že dnes nás je 2,7%. Nezaujíma ich ani to, že každú sekundu ubudne na Zemi 5 km² lesa, pričom v tomto čísle sú už zahrnuté malé stromčeky, ktoré sa namiesto vyťatých veľkých sadia. Lesy sú pľúcami Zeme, vyrábajú pre nás kyslík. Malý stromček vyrobí málo kyslíka, žiadny strom nič. Najskôr začne chýbať tým, ktorí obývajú veľké mestá – ale skade aj pochádza hlavná aktivita ničiaca Prírodu. Už to nebude dlho trvať. Našim Smerdom a Vesom vôbec nevadí, že kresťania sa podvodom po revolúcii dostali k majetkom, ktoré im nepatrili ani pred revolúciou, pretože im majetok vzal syn Márie Terézie, cisár Jozef II. A takto kresťania surovo a bez ľútosti kosia slovenské lesy dohola – veď im patrí až 30% pôdy Slovenska – a nezaujíma ich ani to, aby namiesto vyťatých stromov zabezpečili rast nových. Dennodenne režeme z pľúc Zeme, ale naivne si myslíme, že kyslík bude vždy…

Z tohto pohľadu sa vôbec nemožno diviť, že sa naďalej pácha genocída na pôvodnom obyvateľstve Midgard-Zeme – belochoch. Nečakajme, že Smerdom a Vesom to dôjde a nemôžeme čakať ani to, že začnú materiálne podporovať tých, ktorým to nie je jedno. A démoni realizujú svoje plány. Napríklad pred niekoľkými desiatkami rokov zakázali v Číne mať viac ako jedno dieťa. Zdalo by sa, že celkom dobrá vec. Ale čo za tým v skutočnosti bolo? V Číne neexistuje penzijný zákon, teda keď človek prestane robiť, nedostane od štátu ani halier. V Číne preto tradične dochováva rodičov syn. A tak po prijatí tohto zákona začali Číňania zabíjať dievčatká a nechávali si iba synov. No následkom tejto operácie je dnes v Číne previs 25 miliónov mladých mužov, ktorí sa chcú ženiť, ale jednoducho nemajú pre seba ženy. A tak prekračujú hranice a berú si najmä Rusky, niekedy aj Ukrajinky. My už vieme, aký bude následok takýchto zmiešaných manželstiev, no cca 25 miliónov Rusiek si nevezme Slovanov. Aj to je genocída. Treba však povedať, že takto určite nebudú konať ženy Starej Viery, teda najpravdepodobnejšie prípady sú kresťanky. A tak sa to kresťanov vráti – to, čo nám priniesli ich nakoniec zničí. Doplňme už len to, že Svetová vláda spúšťa projekt príchodu 60 miliónov černochov do Európy. Aká bude naozaj zámienka, prečo a všetky detaily okolo nie je dôležité. 60 miliónov čiernych prisťahovalcov má šancu doraziť belochov v Európe nadobro. Je to naozaj tak, ak sa neprebudíme, tak do 25 rokov nebude existovať na Midgard-Zemi žiaden beloch. Ale keď sa pozriete na Smerdov a Vesov – inak Slovanov – zistíte, že ich to ani najmenej nezaujíma… oni na to prídu vtedy, keď im cudzinci vojdú do domu, no to už bude veľmi neskoro.

A ako je vychovaná naša dospievajúca mládež? Známa téma. Úboho. V tejto súvislosti vám odporúčame si pozrieť ruský film Hmla z roku 2010. Je to príbeh jednej skupinky chlapcov na základnej vojenskej službe v dnešnom Rusku. Na cvičení sa pri prechode terénom dostanú do hmly. Keď z nej vyjdú, tak sa ocitnú v roku 1941, t.j. v roku, keď fašisti napadli Sovietsky Zväz. No a na začiatku sa im veľmi darilo a tomu zodpovedalo aj ich chovanie. Moderní chlapci v podmienkach skutočnej vojny robia jednu chybu za druhou, no za všetky naivné chyby sa v reálnej vojne tvrdo platí. Je to názorná ukážka toho, čo čaká tých, ktorí si myslia, že demokracia zabezpečila už iba „večný mier“. Príbeh je dvojnásobne dôležitý preto, lebo zatiaľ čo v Rusku stále existuje povinná vojenská služba, u nás chlapci už stoja iba ak vo vetre ventilátorov a klimatizácii barov a diskoték. Skutočnosť bude pre nich hrozná – ale nikto to nebude mať ľahké.

Celkovo výchova mládeže u Slovanov a Árijcov je nekompatibilná s demokraciou a stádovým systémov dneška. Len si spomeňte na časy, keď dnešná stredná generácia chodila do školy. Aké sny mali deti? Chceli byť kozmonautmi, pilotmi, námorníkmi, cestovateľmi a podobne. A k čomu vychovávajú školy dnes? Pedagógovia sa už ani netrápia povedať pravdu – spotrebiteľov, t.j. biorobotov. A ak sa započúvate, čím chce dnešná mládež byť, zistíte že celebritami, policajtmi, požiarnikmi a podobnými úradníkmi. Nikto už nechce tvoriť v spoločnosti hodnoty… akú budúcnosť môže mať takáto krajina?

Naša Kultúra rozlišuje nie iba jedno fyzické telo, ale deti od malička učíme o tom, že ich máme viac. Vieme aj to, že energetický a fyziologický vývoj dievčaťa našej Rasy sa ukončí až v 23. roku života, u chlapca v 26. roku. Učenie anglického a nemeckého jazyka (neslovanských jazykov vôbec) pred ukončením vývoja energetického tela a fyziologického vývoja bude mať za následok nezvratné poškodenie psychiky dieťaťa. V našej kultúre sa môžu učiť neslovanské, cudzie jazyky dievčatá po 23. a chlapci po 26. roku, predtým nie sme na to fyziologicky a energeticky pripravení. Dnes začínajú s takouto výukou už v škôlkach. Z takýchto detí budú kozmopoliti, pretože doma im už nikto nečíta slovanské rozprávky, nepočúvajú slovanské piesne, nečítame im žiadne naše povesti. No a čo im „dáva“ televízia… Tieto deti už nič nevedia o svojom pôvode. Až takto ďaleko sme došli vďaka našej lenivosti a ľahostajnosti, prestali sme si vážiť samých seba. Smerdi riadia spoločnosť, tvari cicajú všetkých a my spíme.

Návrat k vlastným koreňom je preto oveľa dôležitejší, ako sa na prvý pohľad zdá. A máme vynikajúcu možnosť – navrátila sa k nám Staroslovienska Bukvica.

Môžeme povedať, že z védického pohľadu je možné Stavbu Sveta Slovanov vykladať Svätoruskými obrazmi, t.j. formou Staroslovienskej Bukvice. Tieto Obrazy predstavujú harmonický systém jednotiek Svetonázoru, ktorý ako  systém zahŕňa aj Hierarchiu Bohov, ktorých my Slovania chápeme ako Ipostázy a Obrazy prejavenia Najvyššieho v našej Reálnosti.

Jedno z našich svätých čísel je 9. Hoci sa dnes traduje, že šťastné číslo je 7, my vieme, že to je Setovo číslo. Ak napíšeme číslo deväť slovom v Bukvici, dostaneme:

Obrazy si môžeme priblížiť aj latinkou:

D – bukvica „DOBRO“; Obraz „Dobré činy“, t.j. jednoducho “Dobro“
E – bukvica „JESŤ“; Obraz „Jestvovanie Javného Sveta“, t.j. „Je“
V – bukvica „VIEDI“; Obraz „Múdrosť, hlbina“, t.j. „Poznanie“
JAŤ – meno bukvice „Ҍ“; Obraz „Jednota Nebeských a pozemských štruktúr“, t.j. „Spojenie s Bohmi“.

Asi by už nikto z našich čitateľov nemal mať veľký problém spojiť si dokopy Obraz slova „deväť“ aj sám. Jeden z vyplývajúcich variantov je „Dobro je poznať spojenie s Bohmi“. Ako vplýva z podstaty Obrazného myslenia, je to len jedna z hrán objemovej kocky, každá má Obraz. No vedomý človek vie, že všetky Obrazy sú aj tak vzájomne prepojené.

Ak by sme použili dnes používané arabské číslice, tak si nemôžeme nevšimnúť nezvyčajné postavenie čísla 9. Z desiatich znakov má takéto špeciálne postavenie „1“ – všetko, čo je násobené jednotkou ostáva tým istým. Druhá číslica je „0“ – všetko, čo je násobené nulou sa stáva nulou. Tu si pripomeňme, že my nulu ako číslicu v Staroslovienskej Bukvici jednoducho nepoužívame. No a posledná je práve číslica „9“. Má tú vlastnosť, že akékoľvek číslo vynásobené číslicou deväť bude mať vždy numerický súčet výsledného čísla práve „9“. Z ezoterického pohľadu to znamená, že deviatka si nesie so sebou skrytú informáciu nech je akokoľvek spracovávaná a upravovaná. Tá informácia je síce ukrytá, ale je tam obsiahnutá vždy.

Môžeme uzavrieť, že Svätoruské Obrazy nám odovzdávajú základný princíp DEVÄTORIČNOSTI ŠTRUKTÚRY NÁŠHO VESMÍRU v numerickom Obraze čísla „9“. Je to číslo Harmónie Života.

Sakrálnosť grafiky bukvíc s ezoterickým počiatkom sa často vyjadruje zašifrovanou matricou, ktorá zobrazuje zložité špirálovité procesy energeticko-informačnej výmeny s Vesmírom. Kľúčom k rozšifrovaniu týchto procesov je bukvica „OTЪ“.

V ekzoterickom poradí má bukvica „OTЪ“ poradie 28, čo môžeme previesť pomocou jednoduchého numerického súčtu ako n° 28 = 2 + 8 = 10 = 1. Znamená to, že táto bukvica zaujíma v ezoterickom poradí prvé miesto. Špirálovité procesy energeticko-informačnej výmeny vo Vesmíre predstavuje následnosť čísel od „1“ po sväté číslo „108“, ktoré sú rozmiestnené do prirodzeného radu.

Na tomto mieste sa nemôžeme detailne zaoberať celou hĺbkou tejto témy, ale povedzme si, že grafika ezoterických bukvíc – najmä bukvice „OTЪ“ – upozorňuje na trvalú hrozbu pre našu Dušu, nachádzajúcu sa  v špirálovitom pohybe po Kruhu Absolútna, že sa môže ocitnúť v „kolese Samsáry“. Porušovanie Zápovedí, Ustojov a Tradícií odvádza Dušu z priamej Púte na ceste Duchovného výstupu. Duša, ktorá nastúpila na Zlatú Cestu Duchovného Vývoja potrebuje zlaďovať svoje rozhodnutia a činy so skúsenosťou Rodu, za súčasnej nevyhnutnosti opierať sa o Múdrosť Svetlých Bohov.

Jeden zo spôsobov, ako obnoviť (v-os-stanoviť) staré Obrazy je použiť Obrazy bukvíc na výklad ich vzájomných súvislostí. Detailnejšie si to môžeme priblížiť na príklade tzv. „ižejných“ bukvíc. „Ižejné“ bukvice poukazujú na špirálovité rozloženie všetkých bukvíc v celistvej štruktúre.

Začnime s bukvicou „IŽE“.

Jej písaná forma je takáto:

Grafiku si môžeme predstaviť ako fragment energetickej vlny, špirále Sventovita, svojou podstatou ide o energiu. Je symbolom nekonečného, trvalého Nebeského pohybu naproti Slnku. Obraz bukvice je stav, v ktorom sa podporuje rovnováha a jej opätovné ustanovenie po vyvedení z rovnováhy. Teda rovnováha, harmónia, vyrovnanosť.

Bukvica „IŽEI“

Už vieme, že vertikálna čiara symbolizuje zostupujúci pohyb Inglie v smere od Nebies k Zemi a poukazuje na Nebeský pôvod človeka. Vertikála zároveň znamená zostúpenie z oblastí vyšších energií do oblasti materiálnej. Tento smer je zvyčajne asociovaný s mužským počiatkom. Obraz bukvice je Vesmírna štruktúra, Svetlo Roda Nebeského.

Bukvica „INITЬ“

Obraz bukvice je forma jednotného spoločenstva. Je to obraz takej spoločnosti, v ktorej každý pozná svoje miesto a vyvíja sa spoločne. Nejde o tlupu, v ktorej sa každý stará iba o seba.

Bukvica „IŽICA“

Grafický obraz bukvice je podobný grafike bukvice „PSI“ – Duša. Bukvica IŽICA má veľa fonetických významov. Na začiatku slova sa číta ako „i“, v strede slova ako „v“, na konci slova ako „n“. Práve pre výslovnosť uprostred slova bola prevzatá do latinky ako „v“ ako ho poznáme dodnes.

Horizontálna línia „PSI“ obsahuje 3 čakry a môžeme ju ponímať ako hranicu medzi tromi spodnými a tromi hornými, vertikálne usporiadanými čakrami slovanského energetického systému.

Celý obraz predstavuje energetický kríž človeka, a práve odtiaľto pochádza výraz „každý nosí svoj kríž“. S týmto obrazom je spojený aj obraz krížneho kameňa, na ktorom je napísané: napravo pôjdeš (materiálny svet) – seba stratíš; naľavo pôjdeš (Duchovný svet) – koňa (svoje telo) stratíš; priamo pôjdeš – aj koňa aj seba stratíš. Kade teda treba ísť? Len do hlbiny svojej bytosti, do svojej Rodovej pamäte. Pri tejto bukvici sa ukazuje zaujímavá – ale nie náhodná – slovná hračka. V staroslovienčine a aj dnešnej ruštine slovo „ROK“ znamená osud. V angličtine slovo „ROCK“ – máme na mysli fonetickú spojitosť – znamená „kameň“. Vynára sa tu síce na prvý pohľad nepravdepodobná, ale reálna spojitosť medzi osudom a krížnym kameňom, hoci v odlišných jazykoch. Zároveň si všimnime, že naši Predkovia používali namiesto slova Leto (rok) práve slovo „rok“, čím predišli tomu, čo urobil v Rusku Peter I., t.j. že prikázal nazývať prvý deň kresťanského roku – ktorý mená nijakú racionálnu súvislosť s našou Kultúrou – slovom boh (god). Je to naozaj nový (a židovský) boh, pretože kresťanský sviatok Nový rok je dňom obrezania Pána – podľa Evanjelia, kde sa píše, že malého Ježiša obrezali podľa židovskej tradície na ôsmy deň po narodení. No a od Narodenia (Vianoce) po obrezanie (Nový rok) je presne 8 dní. Teda aj naši kresťania slávia do nemoty židovský sviatok obrezania. A náš výraz „rok“ predstavuje „osudovú skúšku“ v trvaní jedného roka.

A teraz si ešte všimnime myšlienku uloženú v špecifickej kombinácii bukvíc. IŽICA predstavuje čašu naplnenú životnou skúsenosťou materializácie Duše. Túto skúsenosť si berieme so sebou po smrti hore. Prevrhnutá, naopak postavená IŽICA je bukvica „L“. Táto čaša je ešte prázdna a treba ju naplniť životnou skúsenosťou Duše pri novej materializácii. Práve preto má bukvica „L“ Obraz „Ľudia“. Meradlom naplnenia tejto čaše je Myseľ, na čo zase poukazuje grafika bukvice „M“, ktorej Obraz je „Myslite“. Ľahko pohľadom zistíte, že samotná bukvica „Myslite“ je Obrazom „Ľudia“ + „Ľudia“.

Bukvica „IŽA“

Jej grafický obraz predstavuje systém energetickej výmeny čakrového systému Slovana s energiami Božského Zdroja. IŽA je zároveň symbolom energetického kríža človeka a rozloženej špirály Púte Ducha.

Obraz tejto bukvice je čas ako živel, miera času, pokus o zmenu živlu, vstúpenie do kontaktu s ním. My už vieme, že „čistému je všetko čisté“. Ak očistíme nadradený živel, ten očistí živel pod ním, a takto sa môže očistiť aj znečistená Zem a začať nový Vek v reálnej podobe. Najsilnejším Živlom je Myseľ, teda Ľudia Myslite nie je vôbec náhodná väzba. No na myslenie treba viac ako peniaze a osobný prospech. Myslíme si, že Smerdi a Vesi nás sami vyvedú do lepšej budúcnosti? Tí, ktorí ani nemajú záujem myslieť v intenciách Rodov, Národu, Dŕžavy? Nedokážeme to, čo už dávno pred nami Gándí? Nuž ak nie, tak onedlho príde definitívne zúčtovanie. Za nás nikto nič neurobí a Smerdi ani pri najlepšej vôli nemajú poňatia o vážnosti situácie.

Touto témou sa dostávame k samotnej podstate pochopenia slovanského ponímania Sveta. Skôr než prikročíme k samotnej téme zopakujme si, čo to je vlastný názor a čo zdravomyslie a či je vôbec možné sa pomocou vlastného názoru dopracovať k Istine, t.j. Absolútnej Pravde.

Na vývoj vlastného názoru ľubovoľného človeka vplýva všetko už od malička. Najskôr to, čo počuje od rodičov, príbuzných, rodinných známych. Potom všetko, čo sa dozvie v škôlke, základnej škole, neskôr možno univerzite. Potom prichádza zamestnanie, medzitým koníčky a podobne. Od určitého veku zásadným spôsobom začne ovplyvňovať človeka mediálna mašinéria vrátane televízie, internetu, tlače a podobne. Pretože každý z nás chodil do inej škôlky, školy, čítal iné knihy, videl iné filmy a vôbec prešiel špecifickým spôsobom prijímania informácií, tak každý z nás má aj iný vlastný názor. Netreba ešte zabúdať ani na to, že všetky informácie, ktoré nám civilizácia dodáva sú spracované cenzúrou. Dostávame to a v takom množstve, čo tvari chcú. Ak by sme postúpili do ezoterickej oblasti, tak už vieme, že aj keby boli prístupné akokoľvek kvalitné informácie, t.j. svedectvá o čomkoľvek, my ich dostávame „dovnútra“ výlučne formou piatich kanálov, čo sú naše zmysly. A aké kvalitné máme naše zmysly? Počujeme len úzke rozmedzie frekvencií, vidíme úzke rozmedzie svetelného žiarenia, v čuchu nás predbehne každý pes… jednoducho v Prírode majú zvieratá oveľa kvalitnejšie zmysly ako my. Len na dokončenie a zopakovanie: informácie zo zmyslov zbiera naše Klubie telo, ktoré je orgánom umu. Kolubie telo robí z týchto zmyslami zozbieraných informácií vývody, t.j. vyberá jeden, špecifický uzáver, teda tvorí „raz um“ – jeden spoločný uzáver, a preto ho nazývame rozum. No a intelekt je súhrn týchto uzáverov. Hoci tento mechanizmus je – podľa Véd – najdokonalejším spôsobom, ako spoznávať Svet Javi, na poznávanie Vyšších Svetov nestačí. Je to normálne. Bicyklom sa dobre cestuje po zemi, ale do Vesmíru sa ním ísť nedá, nech je akýkoľvek sofistikovaný. Čo z toho vyplýva? Pomocou vlastného názoru sa NIE JE MOŽNÉ DOPRACOVAŤ K ISTINE, t.j. ABSOLÚTNEJ PRAVDE. Stav panovania „vlastného názoru“ – hoci sám osebe pozitívny jav – však vytvára živnú pôdu pre ideové systémy tvarov, ktorí veľmi dobre poznajú princíp a mechanizmus práce ľudskej mysle. No a my by sme mali mať stále na pamäti, že každý náš čin zaväzuje karmický uzlík, ktorý budeme musieť v budúcich životoch rozväzovať. A za to, čo sme urobili – hoci aj v nevedomosti, pod vplyvom klamu, drog, psychotropnej zbrane a pod. – sme VŽDY KARMICKY MY SAMI ZODPOVEDNÍ! Kto si teda myslí, že nejaký Ježiško všetko za neho vybavil, nech sníva ďalej. Toto si bohužiaľ väčšina ľudí ani neuvedomuje. Nechávajú za seba ako keby „makať“ Ježiška, ale evolučne postúpiť by chceli potom oni. Tento stav je totiž výsledkom našej ľahostajnosti a lenivosti stúpať nahor po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja (Svarge). Preto je pre nás nevedomosť najväčší hriech.

Protikladom vlastného názoru je zdravomyslie, ktoré vychádza z toho, že na riešenie každého problému musia byť 3 vstupy. Ak napríklad chceme vedieť hrať na nejakom nástroji, tak nepôjdeme sa učiť za murárom, ale nájdeme si nejakého hudobného skladateľa, vynikajúceho hudobníka a podobne. Týmto splníme prvú podmienku zdravomyslia, t.j. zistíme si názor kompetentného človeka v danej oblasti. Druhou časťou je porovnanie si konkrétnej skutočnosti s odkazom Predkom. Naši Predkovia sú Slovania, teda skúsenosti našich Predkov nájdeme vo svätých knihách Slovanov – vo Védach. Potomkovia Judejcov pôjdu po tento druh informácie do Tóry, Talmudu a až Kabbaly, Mohamedáni do Koránu, Judokresťania do Biblie. Sú to knihy, ktoré opisujú skúsenosti ich Predkov. Zdôrazňujeme, že ich. Nakoniec musíme získať vlastnú skúsenosť v skúmanej otázke. Ak všetky tri svedectvá zapadajú, tak podľa Véd sme na správnej ceste. Ak čo i len jedna odporuje ostatným dvom, tam sa ľahko môžeme stať obeťou klamu. Toľko teda na zopakovanie. Vykročme k obraznému mysleniu.

Skôr než prejdeme k vysvetleniu princípu práce s textovými informáciami a hľadania hlbinných Obrazov, teda sakrálneho významu starých slov a textov treba zdôrazniť, že tento druh informácie nie je určený pre širokú verejnosť v zmysle mediálnej senzácie. Problém je v tom, že tí, ktorí nechcú veriť týmto informáciám a čítajú to len preto, aby sa mohli z toho vysmievať by mali vedieť, že im to nakoniec môže spôsobiť ujmu. Lepšie im bude ostať pri svojich názoroch – na im vlastnom stupni evolučného vývoja. Ide aj o tých, ktorí si myslia, že človek sa vyvinul z opice, teda o všetkých skeptikov. Tento systém poznatkov – Staroslovienska Bukvica – je totiž chrámovým jazykom Svätorusov. Je to ako systém Svätyňa mnohých ľudí, Svätyňa Rodov Svätorusov. Svätorusi žijú aj u nás – spoznáme ich podľa modrej farby očí, ale to už vieme. Ak skeptický, posmievačný človek vpadne do Svätyne iných ľudí, ktorí mu v podstate nič zlého neurobili, tak mal by vedieť, že jestvuje prastarý, okultný princíp: „Nesiahajte na Svätyňu iných ľudí, lebo kto na Svätyňu druhých ľudí siahne, ten svoju stratiť môže.“ Týmto boli všetci varovaní.

Cesta k Obraznému Mysleniu je cesta učenia sa Staroslovienskej Bukvice. Môžeme teda povedať, že Bukvica nie je cieľ, ale prostriedok na dosiahnutie špecifického výsledku. Je to niečo podobné, ako cieľová páska na bežeckých pretekoch. Hoci dosiahnutie cieľovej pásky je sprievodným znakom dosiahnutia cieľa, je to len prostriedok, ako sa dá zistiť, že bežec dobehol do cieľa. Páska teda nie je cieľom samotným. Hlavným cieľom je vrátiť sa k obraznému mysleniu našich Predkov. Ak sa nevrátime k obraznému mysleniu, tak nepochopíme Starosloviensku Bukvicu. Dnešným spôsobom myslenia však Starosloviensku Bukvicu pri najlepšej vôli nepochopíme, preto sa musíme vrátiť k starému, t.j. prvopočiatočnému stavu myslenia. Tento druh myslenia – obrazný – je taký druh myslenia, keď pravá aj ľavá polovica mozgu harmonicky pracujú.

Takže vracať sa do prvobytného, obrazného stavu myslenia sa budeme učením Staroslovienskej Bukvice. Následne čím viac budeme znalí Bukvice, tým viac sa bude vyvíjať naše obrazné myslenie:

Týmto sa vytvorí trvalý kruh. V skutočnosti sa takýto vývoj dá zobraziť špirálou, pretože práve špirála je typickým spôsobom, ako sa šíri energia vo Vesmíre.

Ale ani špirála nie je plne zodpovedajúci jav. V skutočnosti takýto vývoj zodpovedá stúpajúcej špirále, kde hoci sa zdanlivo vraciame na tie isté miesta, tieto sa nachádzajú stále na vyššej a vyššej úrovni nášho poznania. Toto je výukový systém Starovercov. V každom ročníku sa preberajú tie isté témy, ale stále hlbšie a hlbšie. Teda učením sa Staroslovienskej Bukvice si rozširujeme mieru poznávania Sveta. Rozšírená miera poznávania Sveta pomáha viac spoznávať Bukvicu a lepšie spoznávať v nej uložené informácie. Cez spoznávanie Bukvice prídeme k PRAVému Svetonázoru, takže sa viac a viac učíme nie Bukvicu, ale Svetonázor cez Bukvicu a poznávanie Sveta – starosloviensky a stále aj ruský výraz je „воспринимание“, t.j. v(do)-os(i)-prijímanie – čo znamená, že do nášho energetickému systému – Vertikály – vpúšťame viac a viac Vyššieho poznania. Následne budeme vedieť definovať jednotky Svetonázoru zo slov, z bukvíc. A takto začnú pre nás veci zapadať na tie správne miesta.

Začneme byť schopní vyextrahovať hlbinné Obrazy slov, t.j. ak doteraz si pri vypovedaní slova predstavíme ako keby dvojrozmernú rovinu, tak pri Obraze si už predstavíme priestorovú kocku, t.j. začneme prijímať danú charakteristiku v objeme, nie iba plošne. Musíme však vedieť aj to, že hlbinný význam slova je jeho sakrálny, posvätný význam. Pri dosiahnutí tejto úrovne začneme chápať, čo presne je zašifrované v starých textoch, ktoré sa nám dochovali v starých povestiach, rozprávkach, legendách, prísloviach, porekadlách. Začneme totiž rozpoznávať nie iba text – povrchovú, fonetickú informáciu – ale aj podtext. Toto je princíp uchovávania informácie od dávnoveku. Žreci v minulosti totiž vládli celým kolosálnym objemom poznania, ale toto uchovávali v tajnosti. Národu ho podávali kompletne, ale zašifrované. Ľud si takto za veky osvojil zašifrovanú informáciu v tvare rozprávok, legiend, povestí a pod. Aby sa táto informácia dala aj v ďalekej budúcnosti spätne rozšifrovať, tak žreci si ponechali k tomuto poznaniu „kľúčik“. Obyčajný človek si takto prečíta text rozprávky a utajená, zašifrovaná informácia prejde pomimo jeho vedomia priamo do podvedomia. Žreci a znalí ľudia po prečítaní toho istého textu dosiahnu nielen prechod informácie do podvedomia, ale aj do vedomia. Znamená to, že aj vedomím môžeme dosiahnuť poznanie špecifického podtextu. Pretože princíp ukladania Obrazov do textu je principiálne rovnaký, tak aj my vieme dešifrovať podtext ukrytý napríklad v Biblii a zistiť aké sú v nej uložené Obrazy. Netreba ani hovoriť, že Obrazy prechádzajú priamo do podvedomia nevedomého človeka čítaním textu a začínajú tak „pracovať“ bez ohľadu na to, čo hovorí povrchový text určený pre naivného biorobota. Takto budeme schopní vyextrahovať sakrálny zmysel slov a textov, t.j. podtext.

Keď už toľko hovoríme o Obraznom Myslení, tak začnime významom slova OBRAZ:

OBRAZ

Ide o jav viditeľný aj v slovenskom jazyku – slabikové písmo. Text môžeme poľahky prečítať ako OBa RAZy. Oba predstavuje významovo číslo „2“, Raz číslo „1“. Slovo vyjadruje významové spojenie v rámci jedného posúdenia dvoch protikladov. Predstavme si to asi takto:

JEDEN: Ide o pohľad aj našej verejnosti známy z diel V. Sineľnikova. V zmysle filozofie prezentovanej v jeho knihe je človek sám pánom svojho života. Všetko, čo v živote prebieha modeluje sám človek svojimi myšlienkami a činmi, svojimi ideami, inklináciami a podobne. Keďže človek je sám pánom svojho života, tak ak sa mu v živote prihodí niečo zlé, tak sa musí obrátiť sám na seba a hľadať koreň zla – príčinu – v sebe samom. Potom musí zmeniť algoritmus svojho chovania sa a to nakoniec privedie premene danej situácie na pozitívnu.

DVA: Tento pohľad predstavuje napríklad našim čitateľom známy Vedagor. Človek pri materializovaní sa na Zemi má od Bohyne Makoš a jej dcér Dole a Nedole hotový „plán“, t.j. svoj pripravený osud. Život človeka je teda už vopred podelený na určité etapy. Znamená to, že ak aj chce niečo zásadné zmeniť, tak určité udalosti ho v živote nevyhnutne postretnú v predprogramovanej, špecifickej forme. Evolúcia človeka sa však nedeje prostredníctvom nejakých konkrétnych udalostí, ale výlučne prostredníctvom nášho vzťahu k týmto udalostiam.

Na prvý pohľad ide o zjavné protirečenia, a tak si mnohí ľudia myslia, že si musia vybrať JEDNO ALEBO DRUHÉ. Obraz však umožňuje spojiť dva vzájomne sa vylučujúce pohľady. Jeden aj druhý pohľad sú plošné projekcie, ale ak si človek vyvinie obrazné myslenie, tak pochopí, že môže spájať aj na prvý pohľad si protirečiace veci.

 Dve ako keby navzájom nezávislé roviny

Spojením dvoch rovín sa vytvoril objem a všetko dostane objemový zmysel

Pri objemovom myslení človek pochopí, že aj jeden aj druhý majú pravdu, a okrem nich ešte aj mnohí iní. Takto sa môže stať, že nielen rozličné slovanské filozofie, ale aj tie, ktoré sú u iných národov sa začnú javiť ako „hrany“ jednej a tej istej kocky. Namiesto dvoch rovín dostaneme objemovú kocku, hoci v skutočnosti nakoniec môže ísť o akýkoľvek mnohohran. Toto je zároveň aj cesta k spájaniu sa Slovanského Sveta cez jeden svätý jazyk – Starosloviensku Bukvicu –  a nie cudzorodú a bezobraznú latinku. Platí to aj opačne, ak dnes majú všetci „svoju hranu“, tak pri absencii obrazného myslenia nevidia, že sú to iba hrany toho istého objemového telesa. Teda hlavným kritériom takéhoto zjednotenia je návrat k obrazovému mysleniu. Inej cesty niet.

V tejto súvislosti niektorí vedia, že v Indii po niekoľko tisícročí až dodnes prebieha spor dvoch skupín. Jedných nazývame personalisti, druhých impersonalisti. Personalisti tvrdia, že Boh je súhrn Vesmírnych zákonov, Pravidiel, Energií, ale nie je Osobou. Ich oponenti tvrdia, že Boh je Osoba ako človek, lebo ten je jeho opakovaním. Tento spor „zamestnáva“ už generácie Samskritológov.

V skutočnosti majú pravdu jedni aj druhí. Ukazovateľ objemového myslenia nachádza jednotu tam, kde ostatní vidia iba rozdelenie.

Celý Slovanský Svetonázor je uložený v Matrici 7×7 Staroslovienskej Bukvice a dá sa priamo z tejto Matrice aj čítať. Na takéto čítanie existuje algoritmus. Ruka v ruke s Bukvicou existuje aj ch´Árijská Aritmetika, ktorej časť sa dá použiť na to, aby sme si vedeli „dorátať“ chýbajúce časti mozaiky. Akej Mozaiky? Staré poznanie je komplexné a všetky poznatky do seba navzájom zapadajú tak, že vytvárajú Mozaiku.

Keďže v starom, prvobytnom systéme sú všetky poznatky vzájomne prepojené, tak to, čo chýba sa dá nielen „dorátať“, ale je nám známy aj celkový zmysel Obrazu, hoci nám niekto úmyselne „zatemnil“ časti mozaiky. Pri použití určitých metód ch´Árijskej Aritmetiky ak poznáme v jednoduchom „súčte“ jeden člen rovnice a poznáme výsledok (výsledný Obraz), tak to chýbajúce si „dorátame“.

Tvari na to, aby nám v maximálnej miere zabránili návrat k poznaniu celého obrazu vytvorili tzv. Kaleidoskopický systém poznatkov. Princíp spočíva v tom, že celý systém vzdelávania a poznávania je postavený tak, že do systému sú vložené rôzne predmety bez logického súvisu. Pretože ich vzťah je iracionálny, tak nikto nevie zistiť, čo tam má alebo nemá byť, ak niečo odoberú, alebo naopak pridajú, nevieme to rozpoznať. Preto názov Kaleidoskop. V praxi to znamená, že jeden človek môže byť totálnym géniom v jednej disciplíne, ale v druhej bude zase totálny magor, pretože si nevie pospájať veci do spoločných poznatkov a vzájomných súvislostí.

Naša úloha dnes je zanechať Kaleidoskop a prejsť k Mozaike. Ak nám je nejaký význam nejasný, tak si začneme jeho význam „dorátavať“. Pri tejto príležitosti spomeňme, že v minulosti sme nepoužívali čísla, ale bukvice. Toto je vlastne jedna z foriem Slovanskej mágie. Pre každé číslo si vieme dorátať Obrazy, pretože pri viacerých bukviciach si Obrazy sčítame. Dnes najbežnejšie používaná Numerológia nie je Slovanská, ale pochádza z Kabbaly. Ch´Árijská Aritmetika pracuje s iným poňatím čísel ako kabalistika čo znamená, že aj tie isté čísla majú za použitia Svätoruských Obrazov iný význam. Uveďme si niekoľko príkladov:

Vysvetlime si obrazy niektorých takých čísel, ktoré sú pre nás posvätné. Ako prvé je číslo „12“ (obrázok hore). Vo veku 12 rokov (liet) prechádza dieťa obradom Menorečenia a dostáva dospelé mená. Ako vieme, jedno je občinné, druhé tajné, Rodové, pod ktorým ho poznajú v jeho Rode možno aj milióny rokov. Aby však bolo jasné, že bukvica je použitá vo význame čísla, tak čísla sa písali tak, ako vidíte hore na obrázku. Čo teda vyjadruje obraz čísla „12“?

12 (Liet): Prvý Obraz je „VEDI“, druhý „IŽEI“. Základné obrazy sú uvedené v článku o Staroslovienskej Bukvici. Každá naša bukvica má zvuk, ktorým sa číta, okrem toho má svoj názov (meno) a ešte aj obraz – ktorých je vždy viac, pretože ide o objemovú, nie plošnú charakteristiku. Dnes vo fonetickej, bezobraznej abecede je „meno“ písmena vyjadrené nanajvýš ak výslovnosťou a obrazy sa úplne „stratili“. Obraz hovorí, že k danému človeku začína prenikať prvé, ale ešte nie úplné poznanie (Védy, vedenie = poznanie) o „i“, ktoré je on, alebo ona už pomaly schopná pochopiť. Veľké „i“ sa píše s bodkou nad – nemáme na to font. My už vieme, že Bod symbolizuje prechod Božieho Svetla z Pravi a dlhá, zvislá časť pod bodkou symbolizuje zostup do Vertikály človeka. Je to teda tok Božieho Svetla, ktorý nazývame INGLIA, odkiaľ je aj názov INGLINGOVIA (uchovávatelia, ochrancovia OHŇA BOŽIEHO SVETLA, kt. horí v Duši každého človeka).

13 (tzv. „nešťastné“ číslo): Kombinácia „Hlaholiť“ a „Ižei“. „Hlaholiť“ znamená hovoriť, prenos vibrácií, odovzdávanie poznania. Celé číslo teda znamená otvorenie toku Božieho poznania na obraznej úrovni. Božie poznanie prichádza vo forme nejakého hlaholenia, t.j. hovorenia. Vidíme, že obraz tohto čísla nemá u nás nič dočinenia s nešťastím a podobnými vecami. Takýto obraz mu dala iba Kabbala.

16 (Kruh Liet – Sväté číslo): Pozostáva z bukvíc „Dzelo“ a „Ižei“. „Dzelo“ je forma, pri ktorej sa otvára niečo za hranicou, rozhraním, t.j. otvára sa to spektrum Božieho Svetla, ktoré bolo predtým nedostupné. Dochádza k rozšírenie Sveta Poznania, teda to, čo sme predtým nechápali, sa stáva pre nás dostupným. Človek nevedel, ale naučil sa. Kruhová forma je taká, ktorá umožňuje človeku poznávať niečo nové, to, čo bolo dovtedy nedostupné.

144 (Kruh Života): pozostáva z bukvíc „Reci“ – usporiadanie vôkol seba; „Myslite“ – proces myslenia; „Dobro“ – dobré činy. Človek robí dobré činy „ozmyslene“, t.j. vedome s poznaním. Je to tvorivé dianie (Reci).

Čísla sú podriadené vláde Čísloboha, preto platia aj pre vek človeka. Znamená to, že ak si prepíšeme svoj vek pomocou Staroslovienskej Bukvice, tak dostanem želaný, odporúčaný ukazovateľ pre náš konkrétny vek. V týchto Obrazoch je zakódované aj to, že napríklad vek 16 Liet je vekom dospelosti. „Nevycucali“ sme si to z prsta.

Keď už sme uviedli tieto príklady na vek a vôbec číselné významy, tak si dokočme tému. Vieme, že náš deň pozostáva zo 16 hodín a týždeň z 9 dní. Prvá hodina nášho dňa začína o 18:00 večer a deň trvá do nasledujúceho dňa 18:00. Rovnako ako vek, aj hodiny nášho dňa sú označené poradovými bukvicami vyjadrujúcimi ich poradie. Odkiaľ vlastne vnikol názov „VEČER“? Tí, ktorí videli film KEĎ SLNKO BOLO BOHOM si určite pamätajú, že po povraždení hláv Rodov zradným kniežaťom zvolal otec hlavnej hrdinky „VEČE“. Veče je prastarý názov zhromaždenia zástupcov všetkých členov občiny, na ktorom sa posudzujú spoločné otázky a oznamujú rozhodnutia KOPY. Veče sa tradične schádzali v čase našej druhej hodiny. Číslo „2“ je v Bukvici „B“ – ako kompletné číslo je uvedené v druhom stĺpci obrázku za obrazom už spomínaného čísla „12“. Čo do významu názvu ide o skratku „VEČE Rasy“, odkiaľ ostal prastarý názov aj v našom jazyku ako VEČER. Nie náhodou sa naši Predkovia stretávali v druhú hodinu nášho dňa, ktoré je označená obrazom bukvice „VEDI“. Je to vlastne „Védy“, t.j. poznanie, prastará Múdrosť, a práve týmto sa riadil národ vtedy, keď sa zišiel na Veče. Rozhodovali teda VÉDY-MÚDROSŤ-POZNANIE! Táto forma našťastie ostala, a teda ak ju opäť uvedieme do života a začneme používať, budeme žiť v tých istým biorytmoch ako na Predkovia!

Tento výlet do slovanskej numerológie ukončme ešte pohľadom na niektoré dni týždňa. V našom týždni bol tretí, siedmy a deviaty deň svätý a boli určené na oddych. Tretí deň je samozrejme označený číslom „3“, čo je bukvica „Г“ v tvare, ako vidíme na obrázku hore za číslom“13“. Obraz tejto číslovky je „Hlaholiť“, t.j. deň bol určený na oddych formou navštevovania svojich blízkych a známych a družným hovorením (hlaholením). Obraz posledného dňa týždňa (na obrázku za „16“) – už názov hovorí dodnes že sa „nedelá“ – je zjednocovanie Duše človeka s Prírodou, t.j. je to deň ako stvorený na výlety do Prírody a šetrný vzťah s ňou (nie na rúbanie stromov a zabíjanie zvierat).

Keď už sa zaoberáme jazykom našich Predkov, tak sa pozrime na to, aké názvoslovie sa dnes v tejto oblasti používa. Dnes už je každému – kto má záujem sa to dozvedieť – jasné, že „rozdeľ a podrob si“ je taktika, ktorou si nás podrobovali tvari. Toto delenie sa realizovalo najmä na jazyku, ktorý má priamu väzbu na DNA. Zmenou jazyka – najmä jeho zjednodušovaním – sa zjednodušuje aj myslenie človeka a človeka sa postupne stane „chudobný duchom“, t.j. tým, čo sa nazýva „cirkevné zviera“ a čo po stáročia slúži ako zdroj príjmov pre cirkevných parazitov. Poznáme ešte aj „sociálne zviera“, t.j. to, na čom po stáročia parazituje štát. Ani jedno ani druhé by nemalo mať aktivovanú Vertikálu, lebo sa môže vymknúť spod kontroly. Takže naše jazyky boli najskôr rozdelené na jazyky Západných Slovanov, Južných Slovanov a Východných Slovanov. Po rozdeleniach (spojených vždy s krvavými jatkami našich Predkov) nastupovala úprava genetiky formou zámeny Bukvice za bezobraznú latinku a postupným uplatňovaním metód Čaromútia úprava slov jednotlivých jazykov na nepoznanie. Úpravou slov sa menil jazyk a postupne sa stal navzájom menej a menej zrozumiteľný, až sme sa dostali do želaného stavu, t.j. začali sme jeden druhého zabíjať a nenávidieť. Z pohľadu udržania si vlastnej, pôvodnej identity si spomedzi Západných Slovanov zaslúžia úctu najmä Srbi, ktorí si napriek všetkému, čo prežili dokázali udržať Bukvicu – aj keď v oklieštenej forme. Ich susedia Chorváti, t.j. pokresťančení Srbi si vybrali zmenu Viery Predkov za kresťanstvo dobrovoľne a zo zištných cieľov. No ani my ostatní sme neostali celkom bez šancí. Našich Predkov po zničení Veľkej Moravy vyvraždili a deťom už poľahky nanútili cudziu filozofiu kresťanského náboženstva. No napríklad v slovenskom jazyku ostali zvuky, ktoré sú pôvodné aj napriek tomu, že proti niektorým z nich viedli hneď prvé a najsilnejšie útoky. Je to napríklad zvuk „jať“ („ie“) či zvuk „dzelo“ („dz“). Píšeme ich síce skrz cudzie znaky, ale zvuky ostali. Srbi si uchovali napríklad bukvicu „herv“ (ћ), Rusi „Ъ“, Ukrajinci „Ї“. Veľa si uchovali aj Bielorusi, ale nám bohužiaľ nie sú známe detaily bieloruskej azbuky. No tak či onak, Západní Slovania boli rozdelení a podmanení cudzincami na stáročia.

Dnešní filológovia sa zaoberajú otázkou „zrekonštruovania“ tzv. praslovanského jazyka. V podstate hľadajú koľko sa čoho pôvodného mohlo uchovať v dnešných slovanských jazykoch. No my vieme, že situácia je takáto:

Spoločný prajazyk, t.j. hľadaný „praslovanský“ jazyk je jazyk vyjadrený Staroslovienskou Bukvicou. Po oddelení jazykov Západných a Južných Slovanov ostala Staroslovienska Bukvica – aj keď postupne viac a viac orezávaná – u Východných Slovanov (okrem zmienených Srbov). Pôvodný jazyk sa rozdelil na 2 smery. Olympijskými fantómami kresťanstva (Cyril & Metod^TM) upravená Staroslovienska bukvica sa začala používať ako cirkevný jazyk, ktorý sa dnes nazýva cirkevnoslovanský jazyk písaný Cyrilikou a používa sa na bohoslužobné účely kresťanov. Jazyk sa dnes už nevyvíja, ostáva nemenný. Jazyk, ktorý sa oddelil od cirkevno-kresťanského nazývame Staroruský jazyk a slúžil na svetské potreby. Časom sa – zase nie náhodne – rozdelil na dnešný ruský, ukrajinský a bieloruský.

Pamätajme si najmä to, že každý slovanský jazyk si zachoval niečo z pôvodného jazyka, veľmi často to, čo sa u druhého nezachovalo. Najviac pôvodných slov je v ruštine, potom v ukrajinštine a na treťom mieste je bieloruština. Ale nezabúdajme ani na to, že Staroslovienska Bukvica je chrámovým jazykom Svätorusov, t.j. belochov Slovanov s modrými očami. Musíme mať teda k nej vzťah ako ku Svätyni! Tento jazyk sa preto nemôže meniť a ani sa nezmenil. Žreci ochrancovia nám ho zachovali, ale najmä dnes „uvoľnili“ v pôvodnom tvare, t.j. presne taký, aký ho používali naši Predkovia. Naši žreci teda v minulosti neprešli na cirkevný, kastrovaný jazyk kresťanov ale plne uchovali náš pôvodný. Tento je pôvodný aj pre nás, Slovienov. Ostatné písomné systémy – napríklad Rasénska Molvica, Ch´Árijská Karuna či Da´Árijské Tragi nie sú ešte Starovercami uvoľnené pre verejnosť. Keďže sme v minulom článku hovorili o Etruskoch Rassénoch, tak si pripomeňme, že farba ich očí je typicky hnedá. V skutočnosti je v tradícii podávaná ako farba ohňová, t.j. červená. Postupom času a miešaním sa s inými slovanskými a árijskými Rodmi ich farba stmavla. No nie náhodou sú v starých textoch tých národov, ktorí s nami v minulosti bojovali opisy strašných „diablov s červenými očami“. Je to spomienka na hrdinské činy našich Predkov a na hrôzu, ktorú vnášali ako bojovníci do radov našich nepriateľov. V našich textoch opisy takéhoto druhu nenájdete – lebo sú to opisy našich Predkov, nie cudzincov.

Podľa podania Véd nepochádzame z tejto Zeme, ale sme sa tu prisťahovali. V našom svetonázore človek žije v prvom rade vo vnútornom Svete (za Čelom) a až potom v prírodnom prostredí. Tie bytosti, ktoré nepochádzajú vývojovo z Midgard-Zeme, a teda na Zem v minulosti prišli, alebo boli privezené sa dajú poznať podľa toho, že pri narodení dostávajú tzv. „gravitačný úder“. Prejavuje sa tým, že po narodení sú bezmocné a aj slepé. Taký je človek, pes, mačka… Tie bytosti, ktoré vývojovo pochádzajú zo Zeme sa môžu v podstate hneď postaviť na vlastné nohy a aj hneď vidia. Je to spôsobené tým, že prostredie vnútri matky nezodpovedá prostrediu, v ktorom sa rodia. Práve preto sú naše tradičné pôrody vždy vykonávané vo vode. To je pre nás prirodzený stav.

O pôvode mimo Midgard-Zeme hovorí aj biblický obraz o Noemovej arche. Táto legenda hovorí o bežnom postupe, t.j. keď sa na konkrétnu Zem sťahuje človek, tak berie si so sebou aj zvieratá, ktoré sú preňho zvykovo typické a prirodzené, no na novej planéte zákonite budú dostávať gravitačný úder. Rozdiel je iba v tom, že v skutočnosti si nebrali so sebou zvieratá, iba ich gény.

Bukvica ako písmo Svätorusov je v porovnaní s ostatnými systémami maximálne jednoduché, a preto nie náhodou treba začínať práve so Staroslovienskou Bukvicou. Hlaholika je súce mladšia ako Bukvica a bola vytvorená zjednodušením Bukvice, no má rozdielne znaky, aké ostali v používaní napríklad v ruštine. Bolo by preto oveľa zložitejšie sa učiť okrem významov ešte aj také znaky, ktorými dnes už nikto nepíše. Hlaholika však bola vytvorená pre potreby trhovej, obchodnej komunikácie, a preto sú aj jej obrazy zjednodušené.

Ako sme už spomenuli, Rasséni majú Molvice, t.j. obrazno-zrkadlové písmo, ktorú však Staroverci ešte neuvoľnili pre verejnosť, pretože ešte jednoducho neprišiel jej čas. Týmto písmom sú písané etruské texty.

Da´Árijci majú Tragi, od ktorých pochádzajú všetky hieroglyfické písma a klinopisy na Zemi.

Ch´Árijci majú Karunu, t.j. Runy. Aj toto písmo je zatiaľ utajené a nebude nezasvätenému vysvetľované. Je to však preto, lebo to je veľmi zložitý systém a ak by si ho chcel osvojiť nepripravený človek, tak zlyhá. Príprava na Karunu spočíva v predchádzajúcom osvojení si jednoduchej Staroslovienskej Bukvice, ktorá pochádza práve z Karuny. Okrem toho existujú aj rôzne prechodové písomné systémy, ktoré sú polobukvicové/polorunové, ale to sú prechodné formy.

Z Karuny pochádza okrem Staroslovienskej Bukvice aj Sanskrit (samostane skyté).

Ch´Árijskí žreci po príchode do Indie vytvorili zjednodušenú formu Karuny, prepracovanú na spôsob ponímania Sveta černochmi, ktorí vtedy v Indii žili. Zjednodušene povedané, pochopiť a zvládnuť Karunu možno pochopením a osvojením si Staroslovenskej Bukvice a Samskritu.

Toľko na dnes. Staroslovienska Bukvica je spoločným jazykom všetkých Slovanov, a preto by sme ju mali považovať aj za náš prajazyk. Je však viac ako iba systém písma, je to Svätyňa, ktorá obsahuje Svätoruské obrazy. Nedajme si ju vziať. Vracia nás priamo do Sveta našich Predkov. Sláva im.