Kategória: HĽADANIE

  • SUBJEKT POLITICKEJ AKTIVITY

    Životné podmienky našich ľudí vo vlastnej krajine sa postupne – od prevratu – zhoršujú. Tí, ktorí sú pri moci sa absolútne nezaujímajú o obyčajných ľudí – veď obyvateľstvo ich aj tak nakoniec zvolí. Opozícia má plné ústa kritiky koalície, ale koniec koncov iba hľadajú možnosť, ako sa môžu viac nabaliť oni. Ani jedni ani druhí neplánujú zmenu systému s cieľom uľahčenia života tým, z prostriedkov ktorých jedni aj druhí žijú.

    Veď bezduché obyvateľstvo ich zvolí tak či onak – veď to tak ide už od roku 1989. Žeby sa naozaj nedala táto hra prehliadnuť?

    Hlavný problém je v tom, že naše koaličné strany a vláda neriadia krajinu v zmysle správy verejných, t.j. spoločných vecí. Oni jednoducho sprivatizovali moc, teda všetko, čo vláda poskytuje sú služby, za ktoré inkasuje peniaze od obyvateľstva. Jednoducho poskytuje obyvateľstvu platené služby. Berie si na to aj úvery či fondy z EÚ – ktoré nakoniec bude aj tak splácať obyvateľstvo… veď kto iný?

    Celé toto predstavenie – teda privatizácia štátu – je súčasťou plánu NWO. Ten postúpil už tak ďaleko, že sa pripravuje na záverečnú etapu svojho programu. A kto naozaj vie, čo je ich cieľom? Určite nie to, čo sa o tom dočítate v (ich) médiách.

    Ak však nepochopíme – presnejšie väčšina obyvateľstva sa ani chápať nechystá – slobodomurársku štruktúru (dnes plne pod kontrolou jezuitov), tak nikdy neprídeme na to, čo vlastne chystajú. Ale ak takto prejavíme svoj nezáujem – čo je z pohľadu sociálneho inžinierstva prejavom súhlasu – tak sionizmus dokáže dokončiť svoj plán.

    V zmysle proroctiev opísaných v Zjaveniach Jána – boli napísané rabínom-gnostikom koncom 15. storočia – sa ich príprava koncentruje na vyvolanie tretej – z pohľadu ľudstva poslednej – svetovej vojny. Všetky tieto veci sú starostlivo uložené v texte Zjavení, čím je zabezpečené, že bez ohľadu na to, na akom stupni je spoločnosť počas chodu storočí, ten, kto pozná podstatu informácií dokáže koordinovať svoju činnosť s ostatnými komponentmi slobodomurárskej štruktúry okolo sveta – a tak spoločne dosiahnu konečné naplnenie celého „proroctva“.

    Majú vysoko efektívny systém, ktorý takto funguje už stáročia. Svetová vojna je potrebná nato, aby to, čo po nej ostane bolo definitívne a bezpodmienečne podrobené ich totálnej kontrole.

    Treba zdôrazniť najmä to, že ich plán BEŽÍ NA PLNÉ OBRÁTKY. My si naivne myslíme, že sme odhalili ich politiku a „samo sa to“ dostáva na správne miesto. Pravda síce je, že im veci až tak detailne – najmä v poslednej dobe – nevychádzajú, ale aj pre mnohých z nás nastáva čas veľkých prekvapení. Jedným z tých najväčších je skúsenosť po posledných prezidentských voľbách v Rusku. Nakoniec sa ukázala pravá tvár celého systému. Sme na prahu veľkých zmien.

    Problematike politickej situácie po posledných voľbách v Rusku sa budeme venovať v samostatnom článku, ale jedno majme na pamäti. Každý štát bez rozdielu je vždy nástrojom kresťanskej – teda judaistickej – cirkvi a NIKDY nebude konať v prospech SLAVIANSTVA. Nateraz postačí keď si povieme, že v Rusku pod aktuálnym politickým vedením beží ich plán plnou parou vpred v súlade so slobodomurárskym plánom rozpracovaným ešte Newtonom. Napriek našej naivnej predstave o jeho prezidentovi… o tom však v inom článku.

    Vojnou v Sýrii bol svet vtiahnutý do poslednej fázy Armageddonu, pričom ešte raz zdôrazňujeme, že Rusko (ako štát) v tomto konflikte plní do litery program slobodomurárskej direktívy. Treba vedieť aj to, že pripojenie Krymu bol tiež jezuitský projekt. Bez ohľadu na to, že Krym je naozaj Rusko… ako Kosovo je Srbsko. Aj nedávno dokončený most je súčasťou plánu. Samozrejme inak a v iných súvislostiach, ako vníma verejnosť.

    Ukrajina sa tiež dostala do vojny vďaka vzájomnej dohode oligarchov jednej aj druhej strany. Čítate dobre – ruských aj ukrajinských oligarchov. Hlavným bodom programu je, aby sa – na oboch stranách – zabíjali Slovania. Ukrajinu musia – v rámci opisu Zjavení – vyčistiť (od Slovanov), aby na tomto území mohol nerušene vzniknúť zasľúbený Nový Jeruzalem. Je to jeden z postupných bodov plánu sionistov.

    Pre našu praktickú potrebu je potrebné vedieť, že žiadna demokratická vláda sa nikdy nepostaví na stranu ľudu. Pokiaľ sme to za vyše dvadsať rokov nepochopili, tak si zaslúžime, aby vo svojej činnosti na náš úkor pokračovali. Iba plná informovanosť a vedomá verejná aktivita obyvateľstva dnes môže tento deštruktívny proces zastaviť. A obyvateľstvo musí viesť k takýmto cieľom niečo úplne iné, ako doteraz. Nazvime to Subjekt Politickej Aktivity. Kvalifikovaný a so Svedomím. Inak sa iba vymenia figúrky. Problematika potreby – ktorá už nastáva – SPA však u nás zatiaľ nijako extra – napriek spoločenskej potrebe – pochopená nie je. Skôr vznikajú pokusy vytesniť dnešnú koalíciu aj opozíciu, ale očividne iba s cieľom zaujať ich miesto – a príjmy. Už nieto na takéto experimenty čas.

    Treba aby sme nielen počúvali „zaujímavosti“ ale aby sme – my, obyvateľstvo – začali vedome a uvedomelo konať. V prospech budúcnosti našej krajiny, v prospech našich detí, v prospech mieru vo svete. Vysoké ciele? Dnes sa už pri zemi nedá zmeniť nič, toto obdobie sme prespali… aj keď sa dá použiť aj oveľa výstižnejšie slovo.

    V roku 2014 (25.-29. júna) bolo v Štrasburgu podpísané spoločné Memorandum kresťanských cirkví. Dokument kladie základ vytvoreniu JEDNÉHO SVETOVÉHO NÁBOŽENSTVA. Zopakujeme to ešte raz – ide o Memorandum vytvorenia jedného svetového náboženstva. V podstate ide o ustanovenie náboženstva Satanizmu tak, ako ho opísal vo svojej knihe RADA 300 Dr. John Coleman ešte pred dvadsiatimi rokmi. Ďalší z nevyhnutných krokov riadených Zjavením Jána, s ktorým je rátané pri postupnom napĺňaní nástupu Armageddonu. Všetko beží ako po masle.

    Dokument podpísala aj vláda Grécka, Cypru, predstavitelia gréckych ortodoxných cirkví, predstavitelia (proroctvami) známeho rádu mníchov z ostrova Afon. Za RPC dokument podpísal splnomocnenec patriarchu – arcibiskup Hilarion. Osobnosť v RPC dostatočne známa a autoritatívna.

    Po tom, ako sa táto informácia dostala na verejnosť, boli – ako vždy v podobných prípadoch – podstrčené konšpiračné verzie. Cieľom je zdiskreditovať túto informáciu. Nič to však na veci nemení – plán beží (aj keď časovanie je oproti „verejnej“ verzii upravené), program má vyvrcholiť v roku 2020. Tento rok je zaujímavý tak či onak – aj z iných dôvodov, ale tými sa budeme zaoberať samostatne.

    Po slovensky to znamená, že dnes už všetky kresťanské cirkvi – memorandum podpísal aj Vatikán – patria do jedného vreca. Navonok síce môže ostať „bojovná“ rétorika, ale čo do podstaty nieto medzi nimi rozdielu.

    Vo vojne na Donbase boli postupne zlikvidovaní všetci vojenskí velitelia Donbasu, ktorí boli Staroverci – a tých bola spočiatku väčšina. Na internete možno nájsť dostatok fotografií aj videí, ktoré to potvrdzujú. Na rozdiel od medializovaných „ukrajinských atentátov“ je dnes známe, že za ich likvidáciou bol ktosi oveľa bližšie ako by Ukrajinci vôbec dokázali. Tí nemajú na to reálne možnosti. Áno – hádate správne. Sme opäť pri temných kresťanských štruktúrach. Pokračovať na báze mimobiblických princípov nie je – v zmysle aktuálne vykonávaného jezuitsko-slobodomurárskeho programu – prípustné. RPC má dnes prsty všade. To však neznamená, že takto zmýšľajú všetci členovia tejto cirkvi.

    Takže zavádzanie jezuitsko-slobodomurárskeho fašizmu pokračuje. A ako sa s tým dá bojovať? V každej krajine by sa mali snažiť k moci dostať také štruktúry, ktorých členovia budú mať poznanie o tom, kde celý tento systém smeruje. Zopakujeme, že naplánovaný cieľ je globálna katastrofa. Ak sa tam dostanú iba iní „obchodníci“, ktorí si myslia že celá vec je iba o peniazoch (a teraz chcú uchmatnúť čo najviac oni), tak ich program sa naozaj môže podariť. Je už naozaj existenčne nevyhnutné, aby k moci prišli ľudia používajúci ZDRAVOMYSLIE. Netreba vari ani zdôrazňovať, že nijaká strana, ktorá je dnes pri moci túto požiadavku NESPĹŇA.

    Voliči, obyvateľstvo, ale ani členovia dnešných politických strán naozaj nechápu, že sami sebe – a popritom aj nám – kopú hrob. Riadne hlboký a široký.

    Pomohlo by, ak by sa dnešní ľudia začali orientovať na vlastnú poľnohospodársku činnosť. Mali by sa učiť siať, žať, teda celkovo sa vedieť postarať o to, aby si boli schopní dopestovať potravu. Zároveň by im však malo byť jasné, že to, čo si dopestujú im bude treba vedieť aj ubrániť. Globálne sa totiž chystá hladomor, preto takáto činnosť dokáže zachrániť životy množstvu ľudí. Nastane totiž situácia, ktorú predpovedala bulharská Vanga: „Príde doba, že nepomôžu ani peniaze, ani miesto na zemi“.

    Kapitalizmus u nás v podstate zničil systém strategických rezerv pre obyvateľstvo, ktorý existoval za socializmu. Teda celý systém ochrany civilného obyvateľstva je proste a nenávratne fuč. Nie je to „ekonomické“. Ale vyberanie daní je ekonomické…

    V Bratislave došlo k tomu, k čomu aj v iných hlavných mestách (program je globálny). Tí, ktorí vládnu NEMAJÚ spojenie so slovenským národom. Zveľaďujú svoje majetky, rúbu slovenské lesy, ale národ..?

    V minulosti sme uverejnili prastaré indické proroctvo, ktoré sa pred našimi očami napĺňa (viac v samostatnom článku). Indický zdroj spomína, že v nadchádzajúcich hrôzach sa zachránia sa iba tie národy, ktoré majú „ruského ducha“. Tento termín neplatí len na Rusov ako takých – tam tiež sú ľudia všakovakí – ale hovorí o tých ľuďoch, ktorí vyznávajú Pravoslávie alebo sa držia Védickej Kultúry (Slavianského Svetoponímania).

    Našou pálčivou úlohou je vychovať naše deti tak, aby oni dobre pochopili, o čo dnes ide. Ak to necháte na farárov a oficiálne školstvo tak tí urobia to, čo vyhovuje im. Ak sa nám to nepodarí, tak práve oni už nebudú mať budúcnosť. Slovanský svet ZANIKNE. Ostanú iba rabi na službu a ukájanie potrieb Elity.

    Tu ešte treba zdôrazniť, že Elita z pohľadu zákulisia riadenia sveta nie je to, čo si myslia naši zlodeji a zbohatlíci – totiž množstvo nahromadeného (nakradnutého) majetku. Nemajú totiž „modrú krv“ a tak im bude ich nakradnutý majetok odňatý v prospech „modrokrvnej“ Elity. Peniaze totiž nestačia, je potrebný pôvod. Ale oni to zistia sami…

    Ak nechceme, aby slovanský svet definitívne zanikol, musíme nadobudnúť dostatočné poznanie. Poznanie Stavby Sveta – Svetoponímanie, nie iba dnešných technológií. Tu môžeme citovať nadčasový výrok Stalina: „Kádre riešia všetko“. A dnešné „kádre“ neriešia nič – okrem svojich peňaženiek. Ale popri vykrádaní štátu im uniká aj holý fakt, že kopú hrob aj sami sebe. V skutočnosti – čo sa týka plánovaného konca – sme na jednej lodi. Tu by sme mohli citovať čínske príslovie: „Všetci ľudia sú múdri – ibaže jedni predtým, druhí potom“.

    Treba šíriť toto poznanie všade, kde sa len dá. Keď národ zistí, že s ním zaobchádzajú ako s dobytkom na farme (ktorý nakoniec končí na jatkách), tak šanca na zmenu sa značne zvýši. Doteraz máme vybudované iba vertikálne orgány moci – samozrejme, že v Bratislave. Výsledok vidíme už dosť jasne, veď to trvá desiatky rokov. Teraz je potrebné pristúpiť k budovaniu horizontálnych štruktúr. Ale tie môžeme vybudovať iba my. Vertikála moci – hoci aj nie sú proti zákonu – ich neopotrebuje. Nám však zúfalo chýbajú.

    Dozrel teda čas na vytvorenie Subjektu Politickej Aktivity. Jednoducho preto, aby sme sa zachránili. O nič menej už nejde.

    Nevyhnutnosť nástupu zmeny politického režimu dokázateľne vyplýva z analýz vykonaných pomocou nástrojov aparátu matematickej pravdepodobnosti a štatistiky – viac opíšeme v nasledujúcom článku. Ale známym faktom je, že v živote neraz nastane to, čoho pravdepodobnosť je 5% a nie to, čoho štatistická pravdepodobnosť je 95%. Ak napríklad dôjde k jadrovej vojne, tak všetky matematické prognózy budú proste odložené bokom. Ale ak dôjde k alternatívnemu obnoveniu politického režimu, aktivácii praktík obnovy našej krajiny, tak to bude znamenať, že sa zmení vzťah vlády k jej vlastnej sfére zodpovednosti, t.j. k financovaniu vzdelávania, ochrane zdravia, kultúre, vede. Komerčné aktivity vlády ustúpia progresu a všeobecnému blahu. Ochrana zdravia sa opäť bude starať o zdravie a nie zisky. V školách budú znova učiť a vychovávať a nie iba vyťahovať peniaze od rodičov, čím zmenili školy na opičinec, ktorý vykazuje progres dokladovaním výsledkov dotazníkmi ministerstvu. Naše školstvo je dnes iba kópiou amerického systému výchovy nedoukov, ale zato so silným akcentom na „produkciu“ spotrebiteľov.

    A aby sa situácia náhodou len tak nezlepšila, tak momentálna národná strana chce zaviesť „fínsky“ systém. Nuž čo, za socializmu sme mali jeden z najkvalitnejších školských systémov na svete, tak prečo sa k nemu vracať? Asi sa na tom nedá veľmi nabaliť, preto čokoľvek, len nie naše, domáce. Národná strana je národná strana… vtáka poznáš po perí. A sú veru aj čudní vtáci s perím.

    Veda sa znovu stane výrobnou silou, prestížnym sociálnym inštitútom a nie – ako všetko ostatné – adresátom privatizácií, likvidácie, imitácie, zlodejstva a rozpredaja základných fondov. Umenie bude znovu slúžiť kultúre a mravnosti, vychovávaniu, socializácii vlastenca a občana, nebude iba predmetom kasových tržieb. Služba v armáde sa znovu stave svätou povinnosťou, nie iba príležitosťou na zárobky na misiách či ziskoch na províziách za nákupy morálne aj technicky zastaralej americkej techniky a potom ešte dlhodobo munície a náhradných dielov. Zmenia sa aj vzťahy vo finančnom systéme. Krajina si prinavráti dôležité dopravné (kde je diaľnica na Východ Slovenska? …veď tam aj tak nič nie je) aj energetické infraštruktúry, bude investovať do inovácií. Daňové rozmedzia sa stanú spravodlivými a progresívnymi. Marže bankárov, súkromné vlastníctvo sa stanú socializovanými, regulovanými pre prospech národa a nie zahraničného kapitálu a domácich oligarchov. Obchod a podnikanie dostanú rovnaké práva bez ohľadu na stupeň blízkosti s vládnucimi stranami, ich inštitúciami a potentátmi. Prírodné bohatstvo sa vráti tak, aby nie jeden minister drancoval všetky lesy a drevo aby spracovávali v Poľsku, ale aby malo osoh domáce obyvateľstvo, ktoré teraz poľské výrobky zo slovenského dreva kupuje. A v neposlednom rade budú všetci dodržiavať zákony a Ústavu…

    Zmena politického režimu v roku 2020 nastane tak či onak. Potvrdzujú to štatistické analýzy – ale bude to systémová zmena, ktorá neočakáva iba Slovensko. Nemôže nastať izolovane. Môže dôjsť aj k tomu, že v niektorých krajinách dôjde k zmene režimu revolučnou cestou. Dúfajme, že revolučné zmeny okolo nás prebehnú v rámci platných zákonov.

    Je teda namieste chystať SPA, ktorý bude zastupovať národ v jeho úsilí nastaviť progresívny kurz vo vlastnej krajine. Téma je natoľko dôležitá, že v nej budeme pokračovať.

    04.07.2018

  • NAŠE JE NAŠE, PÍSMO NAŠICH PŘEDKŮ

    Môžu nás čokoľvek učiť, môžu sa nás snažiť o čomkoľvek presviedčať. Môžeme sa k tomu postaviť so záujmom, môžeme to odignorovať. Všetko záleží na nás – veď, ostane – všetko robíme pre seba. Alebo častejšie nerobíme. Najhoršie je vlastne nerobiť nič. Je to zastavenie vývoja, teda skutočná smrť.

    Niet asi nič dôležitejšie a potrebnejšie pre náš vývoj ako samostatne rozmýšľať a konať, snažiť sa postupovať vpred, teda nahor. Príkladom takéhoto konania je aj príspevok od nášho priateľa Vladana z Moravy.

    Za nás dodajme, že hoci sa zaoberáme Staroslovienskou Bukvicou už nejakú dobu, takýto aktívne hľadajúci prístup nás naozaj prekvapil. Ale hneď treba dodať, že pozitívne.

    Patríme k tým, ktorí na Rusov pozerajú ako na bratov – v dejinnom aj genetickom meradle. Ale tak či onak, Rusi sú Rusi a Slovieni Slovienmi. My žijeme tu a tu musíme aj obnovovať to, čo nám zanechali naši Predkovia – Slovieni. A toto je jeden z príkladov, ako nato:

    Úvodem článku bych rád poodhalil zastřený fakt dnešní doby, který mne přinutil napsat následující řádky a snad někdy v budoucnu přihodit článek další. Je velice zvláštní, o jak nepatrný fakt se jedná, přesto je naprosto vědoucí, stále přítomen a dotýkající se každého z nás.

    Je to opovržení.

    Opovržení ve formě hanobení jazyka. Jazyk je spojující prvek napříč dějinami. Jsem přesvědčen, že původnost slov je daná zemí, na které žijeme. Slova jsou deformována, měněna tlaky vládců, uchvatitelů moci, kteří nahromadili materiální statky a odduchovnili své vědomí. Pohltila je vize panování, tím také vytvářeli své dění a svou realitu. Druzí museli poslouchat. Jinak třeba nedostali práci, nebo něco horšího…

    Stejná praktika ,,potichoučku“ prošla až do dnešní doby. Mocenské struktury nám podsouvají své pravdy, své reality a ovlivňují naše chtění, které následně budí opovržení vlastním jazykem.

    Přitom naše Československo má jedinečný potenciál vybudit světové poznání. Během průvanů staletími se mocenské struktury skrz naše území přelévali z jedné strany na druhou. Tu zde byli Němci (od slova němý, my jim nerozuměli) tu zde byli Rusi (socialisté), dnes jsou zde Američani.             Sami jsme očarováni velikosti těch druhých. A to naše nevidíme. To naše jedinečné, co zde máme od našich Předků. Jsme pohlceni naší samolibostí, že bychom taky chtěli více a tak lezem zdatně vzhůru, namazaní a slizcí. Machrujeme před druhými, jak nám jde ta cizí řeč a jak nám mohou závidět, a jaké supr místo my ve světě zaujmeme. Nu a naše čeština, kde je?

    Český jazyk je především původem jazykem Moravským. Třeba kdysi se vyučoval jazyk Moravský na škole, ale to je dnes zavádějící o tom informovat. O těchto věcech píše velice krásně paní PhDr. J. Grobcová, ve svých knížkách o Moravě. Nám však stačí uvědomění, že tento jazyk je Náš, našich Předků. A tak jak stačí vynechat ,,M“ ve slově Moravský, najednou tu je Oravský, území to na Slovensku, je naprosto zřejmé, že jsme spojeni víc se Slovenskem, než předpokládá naše momentální vize. Stejně tak si nevšímáme krásy naší řeči, bohatosti a jedinečnosti co se světové úrovně týče.

    Tak jak se vedli mocenské boje, nikdo si naší malé země nevšímal z hlediska lidí, zvyků. Pro každého jsme tak malí, že většinou nás nechávají napospas a stačí jim otročit. Stačí jim pocit, naplnění libida pohledem, na plazící se národ, lezoucí pěkně namazaný do… Kochají se tímto pohledem. Samovládce v područí pak těší tito jedinci, co dokáží udělat cokoliv pro zalíbení se. Né každý je však takový a proto zde pořád Náš jazyk je.

    Pro článek jsem si vybral prozatím poněkud jednodušší téma. Je potřeba psát a připomínat Staroslovienskou Bukvici jako prvotní obrazové písmo našich Předků. Písmo, jehož krásy jsme se málem vzdali. Ano, moc ji neznáme. Dokonce jsme ji možná i hanobili. Opovrhovali ve prospěch těch mocných, ale stále je tu.

    Opět přichází, jakoby novinka, přitom profesoři z akademie věd Československé socialistické republiky během své doby sestavili velký, jedinečný slovník Staroslovienské Bukvice o čtyřech dílech. Každý o sedmistech a více stranách. Hledali a vypátrávali staré slova, zapisovali pokud možno v nalezené zapsané podobě. Tyto slova v sobě ukrývají představy. Obraz, rovná se představa. Všechny ty představy našich Předků, kdo ví do kterého pokolení až sahají, a ty představy nelze jen tak přerušit.

    Země je uchovává a vždy je odhalí pro další generaci. Nalezne jedince, nositele, kteří podlehnou její kráse. Ukryté představy hovoří o minulosti o spojitostech, které jsou nahé při rozboru písmenka za písmenkem – Bukvy za Bukvou. Vše má svá pravidla, celý vesmír má věci poskládané z příčin a následků. Proto je naprosto jasné, kde se jaká čára musí objevit. Kde bude pokračovat a co za Bukvu vytvoří. Její tvar nám předává určitou energii. Tak jako logo firmy, které nás dokáže učarovat. Naše mysl je přitahována magickou velikostí a věhlasností.

    Přesně tak je to i u Bukvic. Čáry jsou vedeny napříč světy ze starých věků až k dnešku. Jsou přesné ve ztvárnění představ. Kudy vedou a kde se jejich energie stáčí a prolíná. Kudy vchází do naší mysli. Naše mysl následně je nucena představu zpracovávat a vytvářet myšlenku. Tedy pokud nejsme zrovna omezení velikostí jiné zábavnější věci, pak si ničeho nepovšimnem. Tomuto se říká obrazové písmo. Má svá pravidla čtení, tak jak známe jejich fonetickou podobu.

    Kdysi jsme bývali jedním celkem, jedními bližními, žijícími pospolu. Chápající zákonitosti vesmíru, putování Země, Nás samotných. Znalí i zákoutí co skrýváme sami před sebou. Tyto věci se dají vždy odhalovat a dá se s nimi pracovat a hlavně tvořit.

    Svou tvorbou se jednou přiblížíme sami Stvořiteli. Je to přímo v naší tvorbě jako názvu a dohromady s eS, svou tvorbou. To znamená, že má tvorba má být pouze má, ne cizíma rukama, cizí dřinou. Těžká volba v dnešní době, pro některé.

    Nebudu zde vysvětlovat další pravidla Staroslovienské Bukvice, je náročná, těžce se jí dostáváte na košilku, ale počáteční klopýtání se dá nakonec překonat, tak jak vše v našem životě. Nebudu Vás však náročnosti strašit, není v životě potřeba se strašit. To nic nepřekonáme. Je naprosto v pořádku se zdravě nasrat a nesnáze překonat. Slovem zdravě, je myšleno opřít se o své zkušenosti, stavět na nich a posléze je uplatňovat.

    ,,S“ je ve Staroslovienské Bukvici slovo, slovo každý chápe po svém právě dle jeho zkušeností. A jak je dána příčina Triglavu, prvku tří spojujících věcí, představa-myšlenka-slovo, je dána tímto formulace a schopnost domluvení se s okolím. Dát okolí jistotu, že vše co říkáme je přesně tak jak myslíme. Je to naše Slovo co buduje spojnici s myšlenkou druhé osoby. Není to cizinec, není to nepřítel, je to člověk co se nám snaží porozumět, abychom společně mohli vedle sebe žít. Při nerozumění si, se stávají přehmaty. Vznikají dogmata a následně se mohou přijmout falešné cíle. Vize a reality nesourodicími s námi.

    Z těchto příčin je důležité uchovávání přesné podoby a výrazu slov. Jejich energie jsou dané a plně výstižné. Nedají se překonat, neboť naši Předci byli moudří, tak jako naši rodiče, dědové atd… Proto naopak máme před sebou úkol slova odhalovat a zpět vracet do naší řeči. Milovat svůj rodný jazyk.

    Jako příklad mohu udat samotné slovo RUS. Zdá se, že dnes je to příslušník národa, ale oni sami žijí v Rosii, čteno Rasie, což znamená, že jsou to poté Raséni, nebo pro někoho poněkud utažené za vlasy příslušníci Rasy. Jaké Rasy? Nechám na domyšlení. Vraťme se však ke slovu RUS. Ve Staroslovienské Bukvici existuje znak jménem OUK:

    a pak DZIELO:

    Bukva Dzielo je jako ,,S“ akorát má na začátku ocásek směrem dolů. Bukva se foneticky čte jako ,,dz“ je to velice potřebné uvědomění, protože dle tohoto zvuku můžeme také sestavit mapku, kde všude se zvuk ,,dz“ v dnešní řeči ještě uchoval, viz nákres.

    Je jisté, že zde v minulosti došlo k určitému tlaku na obyvatele a tento zvuk se uchoval v hůř dostupných místech a v místě s vlastním dalším vývojem, což je Polsko. Také je jisté, že lidé, kteří již neovládali svůj původní zápis a znali pouze latinku, přečetli posléze toto slovo ne jako ROUDZ, ale ROUS. Toto slovo přitom je velice prosté na úpravy. Třeba na Slovensku a místně i Jižní Moravě se neříká budoucnost, ale budúcnost. Jaksi jim ,,O“ vypadne. Přitom těchto slov je tam spousty. Nu a hned zde máme slovo RUS, a kdože to vlastně je? Původní slovo a dodnes je často slyšitelné je Rodzina. Zde se naopak zachovalo ,,O“ místo ,,U“, ale určitě se toto slovo psalo s Oukem, foneticky ,,ou“, takže to byla původně Roudzina. Kde u je zastřené, jakoby ukousnuté. A proč zrovna takhle, neboť takhle to dává tu pravou představu o tom co je Rodina: ,,je to náš prvotní harmonizující Ustoj (pravidlo) nezměrné energie, neboli námi nepoznané hranice energie, ale my víme, že existující.“

    Příště si povíme daleko více o samotných slovech, pro Nás jedinečných co je právě chápeme jinak než kdekoliv jinde na světě. Vlastně i slovo Rus a Rodina je toho příkladem.

    Vladan/ Sliezko

    22.06.2018

  • DOBRÍ KÁMOŠI

    Našim hlavným zameraním nie sú špecificky politické či vojenské články, aj keď niekedy čosi z tejto sféry prinesieme. Najčastejšie vtedy, ak iné zdroje sa akosi k tomu nemajú alebo sa zdá, že je potrebné dodať viac.

    Politické či vojenské alebo ekonomické témy sú samozrejme neraz veľmi dôležité, ale mnohí nepostrehli pascu, ktorá sa za nimi často skrýva. Na politiku či ekonomiku nemáme priamy dosah, a teda zaoberanie sa takouto problematikou je často volené elitou úmyselne, aby obyvateľstvo – rozumej stádo – bolo zaujaté kruhmi na vode a nešlo do hĺbky problému. A tak im sú podhadzované témy, ktorých sa chytia ako ryby na návnadu a ešte si aj myslia, že objavujú niečo naozaj zmysluplné.

    Všade tam, kde sa prejavuje „móda“ je hneď jasné, že to je proces cielene riadený zo zákulisia. Móda je vôbec cudzia informačná zbraň vo všetkých jej prejavoch – ale to už naši čitatelia ovládajú.

    Veľmi často mnohým uniká, že všetky problémy sa musia riešiť na troch úrovniach: Javi, Navi aj Pravi. Nech im je „dopriata“ akákoľvek „superteória“, ak sa zaoberá iba materiálnou kultúrou súčasnosti, tak niečo veľmi veľké spravidla uniká v neviditeľnej, Navnej sfére.

    V tomto článku sa trošku zamyslíme – teda chceli by sme, aby sa naši čitatelia zamysleli – nad ďalším prejavom toho, ako nás vlastne vedú na povrázku tam, kde chcú. Teraz sa síce pozrieme na materiálnu oblasť, ale najmä preto, lebo ide o potraviny, a tie dávame aj našim deťom. Ale poďme na to po poriadku.

    Ukrajine sa minulý mesiac podaril „husársky kúsok“. Skupine francúzskych spoločností Saipol, ktorá je hlavným výrobcom majonéz Lesier dodali slnečnicový olej s „kvalitatívnym prídavkom“ v podobe motorového oleja.

    Vznikol škandál, pretože podrobnejšia analýza ukázala, že do dodávky 40 000 ton ukrajinského slnečnicového oleja pridali 280 ton motorového oleja. Podľa údajov francúzskych médií, ide o olej na mazanie motorov. Zverejnil to časopis Le Canard enchaîné.

    Ukrajinské média na celý svet hlásajú, že Ukrajina si udržiava postavenie najväčšieho dodávateľa slnečnicového oleja na svetové trhy. Hlavným dovozcom ukrajinského slnečnicového oleja sú krajiny Ďalekého a Stredného Východu, ale aj krajiny EÚ. Ukrajinské rastlinné oleje už nájdete v regáloch predajní aj na Slovensku.

    A práve európske krajiny začali zvyšovať dovoz ukrajinských potravín. Prvú informáciu o motorovom oleji v majonéze zverejnila ešte 21. apríla francúzska spoločnosť Carrefour SA.

    Vtedy firma oznámila, že z predaja stiahli okolo 200 jednotiek takejto produkcie. Ale už 26. apríla začali produkty, ktoré obsahujú ukrajinský rastlinný olej sťahovať z predaja.

    Do problému vstúpila FASBPP, francúzska agentúra pre bezpečnosť potravinových produktov. A tak už 7. mája uspokojili obyvateľov Francúzska, že blokovanie potravín, ktoré obsahujú menej ako 10% kontaminovaného slnečnicového oleja bolo zastavené. Blokované ostali iba tie potraviny, kde je podiel nad 10%.

    Teda ak potravina obsahuje menej ako 10% kontaminovaného oleja, tak sa môže predávať, lebo „nie je silne toxická“. Európska komisia – rozhodnutie ktorej bolo implementované – podala vysvetlenie, že tento nájdený ukrajinský olej nie je až taký nebezpečný. Človek o váhe 60 kg môže skonzumovať do 1,2 gramu denne bez rizika…

    Inými slovami, motorový olej nepite – je silne toxický, ale lízať ho môžete.

    Ak sa na našich pultoch čo nevidieť objavia „kvalitné“ francúzske potraviny (s obsahom motorového oleja), môžete ich smelo konzumovať. Veď kontaminácia je zdraviu prospešná.

    V minulosti sme tu už mali nejeden prípad problematických dovozových potravín z Poľska, ku ktorému teraz pribudla Ukrajina. Kombinácia potravinových „zázrakov“ z Poľska a Ukrajiny je naozaj – vďaka EÚ – pôsobivá. Ak potraviny privezieme napr. z Francúzska, koho napadne, že by mohli obsahovať ukrajinský motorový olej? Aké ďalšie „výhody“ EÚ ešte prinesie?

    Ale to nie je všetko, na čo si treba dávať pozor. Na pultoch našich predajní sa už hojne objavujú „kvalitné“ ukrajinské čokolády a cukríky od firmy „ROSHEN“:

    Je to firma, ktorú vlastní „populárny“ ukrajinský prezident Porošenko. Ten istý Porošenko, ktorý pred prezidentskými voľbami sľúbil Ukrajincom, že ak ho zvolia, tak na svoje náklady postaví v Kyjeve nový futbalový štadión. Rovnako sľúbil, že keď sa stane prezidentom, tak sa vzdá podnikania, svoje firmy predá a bude sa venovať iba prezidentovaniu v prospech svojho národa…

    Dnes má okrem čokolád ešte aj totálnu kontrolu nad nákupom a predajom vojenskej techniky – zbraní, munície, vybavenia, teda proste všetkého pre armádu – ktorá sa hojne používa na Donbase. Podľa údajov nemeckej spravodajskej služby konflikt, ktorý rozpútal už stál životy od 50 do 80 000 Ukrajincov. Málokto tak štedro na obrazovkách médií má toľko krvi na rukách. Je to však očividne dobrý kámoš nášho prezidenta – on má len „dobré“ partie… veď je aj také ľudové príslovie: vrana k vrane sadá.

    A aj kámošov kámoš má dobrých kámošov:

    Veď ak by to neboli kámoši, tak by ich určite už dávno zrušil. Je predsa prezident.

    Viac takýchto a podobných fotografií nájdete na internete mnoho.

    Takého dobrého kámoša má ten náš prezident, ale on ani nepozná slovenčinu, a teda ju nemôže dať ako jazyk na obaly svojich výrobkov. Nuž, podnikanie nepozná brata… iba peniaze.

    V tejto súvislosti je naozaj zaujímavé stanovisko Maďarska, ktoré poslalo generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi oficiálny podnet na preskúmanie politiky aliancie NATO voči Ukrajine. Tento dokument bol odobrený na prvom slávnostnom zasadnutí novej maďarskej vlády s predsedom V. Orbánom.

    Dokument má názov „Memorandum: Iniciatíva vytvorenia novej politiky NATO vo vzťahu k Ukrajine“. Objemný dokument bol z Budapešti zaslaný vedeniu Aliancie a všetkým krajinám-spojencom. Maďarská vláda v ňom zhrnula dôkazy, že „reformovanie Ukrajiny zlyhalo“. V dokumente sa okrem iného hovorí, že „Ukrajinská vláda oslabla do takej miery, že v súčasnosti už nie je schopná plniť svoje základné povinnosti, vrátane zabezpečenia funkčnosti práva a realizovať efektívne ekonomické, sociálne a politické riadenie“. Maďarský materiál zároveň tvrdí, že Ukrajina nedosiahla úspech, „nehľadiac na bezprecedentnú úroveň politickej podpory a finančnej pomoci“. Ďalej dokument hovorí, že Ukrajina „predstavuje nebezpečenstvo pre svojich susedov“.

    Ale také „detaily“, ako napríklad otvorená propagácia alkoholu pre deti je pracovníkom nášho ministerstva školstva očividne vlastná – veď ju realizujú sami. Im nevadí dokonca ani to, že výrobok pre deti obsahuje alkohol, čo je dokonca uvedené aj na obale. Ale skúste ísť s deťmi do Prírody na slovanské sviatky – hneď dostanete pokutu.

    Veď asi podobne ako ukrajinský motorový olej. Konzumácia je nebezpečná, lízať však môžte.

    Budeme ich zase všetkých voliť?

    26.5.2018

  • RODOVÉ OSADY

    Dnes sa otázkou Rodových osád zapodieva doslovne hocikto. Keďže Slovanstvo sa – či to už niekto chce alebo nie – nezadržateľne prebúdza, objavuje sa mnoho všakovakých subjektov, ktorí sa najčastejšie chcú na ňom priživiť. Teda aby sme to dobre pochopili – sú to najčastejšie paraziti, ktorí nemajú so Slovanstvom absolútne nič spoločné. A ak už niečo, tak vyslovene len do výšky toho, koľko sa na ňom dá zarobiť. Môžu mať aj temnejšie motívy…

    Už sme neraz spomínali, že každý vývoj je cesta z bodu A do bodu B. V tomto svete sa nikdy nevyberieme do bodu B tak, že nemáme ani potuchy kde by sa mohol nachádzať. Ale v Duchovnom svete nás to akosi nezaujíma. Dávame sa kdekomu kdekade viesť bez toho, aby sme si overili, kde nás to vlastne vedie či chce viesť. A to je to, čo chcú, ak nevieme ako vyzerá bod B, tak URČITE k nemu nedôjdeme. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. A o to im aj ide.

    Na ceste k bodu B vždy stretávame ľudí, ktorí nám budú na nej úmyselne prekážať. Jedni preto, lebo zásadne nechcú, aby sme sa do bodu B dostali, druhí zase preto, lebo o žiadnom bode B nemajú ani potuchy. Ich motivácia je v podstate irelevantná, dôležitý je výsledok.

    Ak vás oslovila otázka Rodových osád a myslíte si, že je to výborný spôsob ako ďalej – musíme vás sklamať. Rodové osady síce v minulosti existovali – a majú svoje opodstatnenie – ale nemajú nič spoločného s tým, čo vám súčasný duchovný supermarket ponúka. Dnes sa pokúsime v skratke vysvetliť, prečo to nie je také jednoduché. Opäť nie preto, lebo by to bolo niečo zlé, ale preto, lebo obyvateľstvo dnes žijúce na území niekdajšej Dŕžavy je obchodno-spotrebiteľský konglomerát; nie na rozvoji Ducha pracujúca OBČINA, teda nie jednorodý NÁROD. A to sa nedá zmeniť za žiadne peniaze. To však tiež neznamená, že sa to zmeniť nedá.

    Všade vôkol nás v slovanskej tradícii stretávame princíp Triglavu. Rovnako ho môžeme použiť aj v lúštení tejto hádanky. Cesta nahor – Duchovný vývoj – pozostáva z troch komponentov. Môžeme ich nazvať UVEDOMENIE-ROZHODNUTIE-ČIN. Najskôr musí dôjsť k UVEDOMENIU si, teda nadobudnutiu Poznania (pokiaľ nám nestačí číra materiálna existencia spotrebiteľa orientovaného na nižšiu cenu a reakciu na reklamu a módu). Druhým krokom je prijatie ROZHODNUTIA, čo konkrétne chceme v našom živote zmeniť. A treťou zložkou je vykonať to, čo sme sa už rozhodli vykonať. Nič viac a nič menej.

    Každý si určite dokáže sám zosumarizovať, do ktorého štádia sa už v Duchovnom vývoji dostal, resp. zvyčajne sa dostáva. Ale len celá cesta je cesta – inak sa bod B dosiahnuť nedá. A bod B je koniec koncov vždy – ako v Staroslovienskej Bukvici – iba bukvica Ѿ. Máme samozrejme na mysli hlavný Obraz tejto bukvice.

    V Rodovej osade žila občina, teda jednorodé spoločenstvo človekov a ľudí, v ktorom každý má jasné poznanie spoločných cieľov a ideí občiny a zároveň pozná svoje miesto a úlohu v nej. Koľko členov obyvateľstva (samostatných jednotiek) je dnes schopných – pri svojom egoizme a nezáujme o spoločné, nemateriálne hodnoty – vytvoriť OBČINU? Ale ak v „Rodovej osade“ nežije jednorodá Občina – tak to NIE JE Rodová osada. Teda ak Rodová osadaTM nie je iba obchodná značka pre nalákanie čo najväčšieho počtu naivných jednotiek spomedzi obyvateľstva. Vtedy totiž nie sme na pôde Duchovného vývoja, ale obchodovania.

    Teda Rodová osada je priestor v ktorom prebýva Občina – Duchovný, energetický aj materiálny – a ktorý slúžil ako jedna z podstatných organizačných zložiek dŕžavy. A Poznanie tu je jeden z najdôležitejších komponentov členov Občiny. Ak to nie je obchodná skupina egoistických spotrebiteľov.

    Dŕžava bola v minulosti zničená – to je v našom paralelnom Vesmíre prostý fakt. Ona však reálne existovala aj v našom paralelnom Vesmíre – ba jej Egregor tu stále je. Ak sa chceme vrátiť do Dŕžavy – je to veľmi pekná vec. Ale načo vlastne? Len tak, aby sme boli „somehting different“?

    Ako sme už neraz uviedli v iných článkoch, védická spoločnosť je spoločnosť Občín, ktoré majú zodpovedajúce Svetoponímanie. To je postavené na komplexných poznatkoch stavby Sveta. Tieto poznatky však mal každý jednotlivec Občiny, pretože Vesmír je v skutočnosti tak zostrojený – ako ohromný hodinový strojček. Každý z nás je jedno koliesko v tomto ohromnom mechanizme, v akomsi svojráznom galaktickom orchestri. Ak čo i len jedno koliesko v zložitom mechanizme zlyhá – problémy má celý stroj. Ak čo i len jeden nástroj v obrovskom orchestri zlyhá – koncert sa nepodarí. Teda tak – všetko so všetkým súvisí a každý element je dôležitý. V slovanskom ponímaní – sme zase pri princípe Triglavu – tiež všetko vzájomne súvisí. Svet ľudí, Svet Prírody aj Svet Bohov. Aktuálne panujúca doktrína „rozdeľ a panuj“ väčšinu preprogramovala v zmysle egoistického princípu „po mne potopa“. Všetky tri zložky vzájomne oddelila – v našich mysliach, v našich srdciach.

    Takto si obyvateľstvo myslí, že je nezávislé od všetkého navôkol. Príroda je oddelená, Bohovia sú oddelení. A tak bez záujmu sledujeme, ako nám ničia Prírodu, ako firmy jedného ministra už roky barbarsky rúbu lesy dohola a drevo vyvážajú do Poľska. Potom nakupujeme „lacný“ poľský nábytok zo slovenského dreva. Zarobil minister a Poliaci. Nevadí? Už aj NASA tohto roku – hoci nenápadne – vyhlásila, že na našej Zemi už v minulosti existovali vyspelé civilizácie, ale zanikli vďaka tomu, že zničili Prírodu. A sme tu zas.

    Bohovia (u monoteistov najčastejšie kmeňový boh Izraelčanov) sú tiež oddelení, akosi sa o nás nestarajú. A tak pokračujeme v akejsi existencii ako dobytok, sem tam – ako capko z projektu Heliofant – zbystríme pozornosť, ale rýchlo upadneme do tranzu „báječného ničnevedenia“. V takomto stave polospánku sa sem tam preberieme a zbystríme pozornosť. Jednou z takýchto aktivít je aj sféra „Rodové osadyTM“.

    Teda k realite. Naši Predkovia žili v súlade s Prírodou aj Bohmi – Kozmickými Silami. Celková koncepcia života bola postavená na komplexnom poznaní energeticko-informačnej štruktúry človeka, nie reklamných sloganoch a sociálnych sieťach. Namiesto mobilov telepatia, namiesto klamstva a pretvárky Svedomie. Každý jednotlivec pracoval na svojom vývoji sám. Silní jednotlivci – najmä Poznaním – tvorili rodiny, silné rodiny Rody, silné Rody Dŕžavu a takýto systém bol neporaziteľný. Porazili nás až potom, ako sme sa zmenili na egoistov a zbabelých, predajných rabov.

    Čo do materiálnej štruktúry je naša genetika nositeľom našich vlastností. Ak si dáme manipulovať s génmi, nedivne sa výsledkom. Je to naša vina.

    Naši Predkovia dobre poznali tieto súvislosti, preto okolo našej dedičnej podstaty – genómu – vybudovali tri ochranné kruhy.

    Prvý je Svätý jazyk. Dnes ho môžeme nazvať Staroslovienska Bukvica. Jazyk bol považovaný za Svätyňu – po tisícročia sa nemenil. Okrem Maura Orbiniho aj Edmund Fry vo svojej knihe Pantografia hovorí o prvotnom, dokonalom jazyku, ktorý sa postupne rozvetvoval a degradoval. Ak je jazyk Vesmíru – jazyk, ktorý je mimo času a priestoru – totožný s aktuálne používaným jazykom, tak neexistuje nejednoznačnosť a podvedomie na naše príkazy – slová v čistom prajazyku – spúšťa zodpovedajúce psychoprogramy tak, ako to nastavil Stvoriteľ. Modifikácia jazyka (nie Stvoriteľom) mení spúšťané psychoprogramy podvedomia – a začína sa deštrukcia. Nevhodnými – a najmä cudzími – slovami sa sami programujeme na deštrukciu. Podvedomie vykonáva príkazy – sú to naše slová – so strojovou presnosťou a dôslednosťou. Frekvencie deštrukcie nám skracujú život, privádzajú choroby – skrátka skracujú život. Proces však spúšťame my sami.

    Človeka, ktorý pracuje sa svojej likvidácii rozpoznáme veľmi ľahko. Robí to, čo urýchľuje jeho samodeštrukciu a pritom nevie vysvetliť prečo. Najbežnejšie sa tento mód prejavuje fajčením, alkoholom drogami, jedením mäsa, športovým sexom a podobne. Nevieme prečo, ale „chutí nám to“. A móda nás k tomu iba pobáda.

    Prejavov je množstvo, ale všetky sú postavené na tom, že v jazyku používame frekvencie (zvuky), ktoré sú pre nás deštruktívne. Dnes už existujú aj vedecké dôkazy toho, že to čo hovoríme priamo mení našu DNK.

    Ďalší obranný kruh bola naša Kultúra. Všetko kompletne od odievania po rozprávky a povesti.

    A posledným ochranným kruhom bola Dŕžava. Táto fyzicky realizovala ochrannú a obrannú úroveň – teda aj armádu.

    Pretože nás v našej Kultúre nemohli poraziť, pristúpili k postupným krokom. „Presadili“ nás do ich (nám cudzej) kultúry a už nás kultivujú ako potrebujú oni. Najskôr nám zničili Dŕžavu, potom tisícročie likvidovali našu Kultúru a nakoniec aj jazyk. Dnes už priamo pracujú s našou GENETIKOU.

    A my chceme riešiť Rodové osady?

    Dŕžava sa môže znovuzrodiť vtedy, ak prinavrátime Kultúru. Kultúra sa môže znovuzrodiť vtedy, ak prinavrátime jazyk. Vták Fénix však už dvíha hlavu z popola.

    Teda všetko začína – a končí – každým jednotlivcom osobne.

    Ako nás tisícročie ničili, tak musíme vstávať z popola. Vstaneme – ale iba tak, že si spoločne osvojíme jasný Obraz bodu B a budeme pracovať sami na sebe. Najviac však na poznaní a vnútorných vlastnostiach. Sťahovanie sa do akýchsi osád, obliekanie si krojov, jazdenie na koňoch a podobné veci je síce pekné, ale to sú iba vonkajšie znaky. Hlavná podstata je v kvalite Poznania a jeho realizácii do života. Zmena nenastane sťahovaním či nákupom – nech už to je čokoľvek.

    Spotrebitelia obyvateľstva si myslia, že stačí dobre investovať a všetko sa na dobré obráti. Včera do obchodov, dnes do Rodových osád a krojov. Obchodovanie však nie je Duchovný vývoj.

    Bez koncentrovaného osobného úsilia a odhodlanom odstraňovaní vnútorných bariér prehráme. Znovu.

    Najskôr musíme začať s jazykom, potom s Kultúrou a na konci vytvoríme Dŕžavu.

    Organizované osady a kroje neprinavrátia Dŕžavu. Iba Poznanie Predkov a jeho pretavovanie do denného života veci zmení. Že to nezaujíma iných? A vieme aké majú iní životné lekcie v tejto inkarnácii..?

    Meniť musíme vnútro, nie image. Nedajte sa znovu oklamať – môže to byť posledný raz.

    Na tejto ceste môžete siahnuť aj po moderných technológiách. Kybernetický priestor je dominovaný špecifickými formami energií, ktoré sú pre nás väčšinou nepriateľské. Ale začať môžete už aj tu. Začnite písať básne a krásne slová vôbec – hlavne aby boli naše. Ak sa na to necítite, siahnite po našich klasikoch – Hviezdoslav, Chalupka, Sládkovič, Hurban… máme ich mnoho. Vyberte si z nich to, čo osloví vašu Dušu a začnite tým napĺňať internet. Siahnuť môžete – samozrejme – aj po ruštine. Každé písmeno (bukvica) má svoj Obraz, svoju energiu a energeticko-informačné pole. Smerujme jeho vektory tam a tak, aby menili energeticko-informačné polia vôkol nás. Tieto frekvencie sa rozletia po internete, po kybernetickom priestore a začnú meniť jeho frekvencie. Je to oblasť energií, oblasť Navi. Čím viac našich frekvencií tam dostaneme, tým silnejšie sa začne svet meniť. Posielajte básne, posielajte a posielajte. Svetlo naplní temné priestory – a nezastaví ho už nič.

    Na cesta vývoja sa v určitom okamihu ocitnete sami – ale neobávajte sa toho. Je to znakom toho, že nie ste súčasťou stáda. A Príroda pusté miesto netrpí – v správnom okamihu začnete stretávať tých, ktorí sa rovnako ako vy vymanili spod vplyvu stáda a podnikania. Všetci však už budú vo vysokom lete, nie pri zemi. A takáto skupina sa už môže nazvať Občina, už je jednorodá a vzdelaná. To je základ novej či staronovej Dŕžavy.

    Posielajte krásne básne v našom ľubozvučnom jazyku do kybernetického priestoru Sveta. Vôbec nezáleží na tom, či mu budú ostatní rozumieť. Čím viac, tým lepšie. Meníme frekvencie, nie image. Svet sa zmení – už sa mení.

    18.05.2018

  • SEVERNÝ VIETOR

    Legenda o Severnej Svätej Zemi Slovanov – v gréckych zdrojoch nazývaná Hyperborea – je dostatočne známa našim čitateľom, ba možno povedať, že v ezoterických kruhoch sa s ňou pracuje pomerne často. Dnes si povieme niečo z tejto oblasti, teda presnejšie niečo zo života človeka, ktorý sa v jej hľadaní dostal veľmi ďaleko. Nakoniec za svoje poznanie zaplatil životom – ale dnes môžeme povedať, že mohlo ísť aj o úplne iné súvislosti. Tajné služby neraz odstraňujú z poľa vnímania verejnosti takých ľudí, ktorých pôsobenie môže neželateľným spôsobom ovplyvňovať masy. Niekedy fyzickou likvidáciou, inokedy procesom a popravou, ale neraz aj imitáciou jedného či druhého. Túto otázku sa nebudeme snažiť zodpovedať.

    Jednou z oblastí, ktorá tvorila niekdajšiu Hyperboreu je územie, ktoré dnes nazývame Laplandia v Ruskej federácii. V roku 1922 po brehu spiaceho laplandského jazera Sejd prechádzala skupina vyčerpaných ľudí. Táto časť Kolského polostrova patrí medzi tie najneprístupnejšie dodnes. Už sa blížil večer, začínalo sa stmievať. Bolo sa treba poponáhľať. A tu sa zrazu v diaľke, v lúčoch zapadajúceho slnka objavila hora. Na jej strmej, kamennej stene sa jasne črtala vysoká – okolo 100 m – postava človeka so široko rozpätými rukami. Tak Alexander Barčenko prvý raz na vlastné oči uvidel to, k čomu sa snažil dostať po celý svoj život.

    Pred Barčenkom sa objavila neodškriepiteľná stopa tejto prastarej a dávno z povrchu Zem zmiznutej Kultúry, ktorú antickí autori nazývali Hyperboreou. Názov obsahuje poukaz na jej umiestnenie: za Boreou, t.j. Severným Vetrom, teda proste na Severe.

    Zdalo sa, že všetky sily Zeme a Nebies sa postavili do cesty hŕstke odvážlivcov, ktorí sa rozhodli odhaliť jedno z najposvätnejších tajomstiev dejín. Saamovia – miestni sprievodcovia, Lapari – ich s hrôzou a modlitbami odhovárali od pokračovania v ceste. Na ceste späť nápor víchra dokonca skoro potopil ich loďku. Doslovne fyzicky cítili nebezpečný odpor akýchsi neznámych, prírodných síl. Ale napriek tomu odhodlane pokračovali k cieľu.

    V denníku jedného z účastníkov tejto expedície – Alexandra Kondiajna, vedca, astrofyzika – blízkeho priateľa Barčenka, ktorý nakoniec s ním zdieľal jeho nešťastný osud čítame:

    „10/IX. „Starčekovia“. Na bielom, ako keby vyčistenom pozadí… jasne vidno gigantickú postavu, ktorá svojimi tmavými kontúrami pripomína človeka. Motovský záliv je neuveriteľne, prekvapivo krásny. Treba si predstaviť úzky koridor široký 2-3 viersty, sprava aj zľava ohraničený gigantickými skalnými stenami vysokými do 1 viersty. Šija medzi týmito horami, ktoré ohraničujú záliv je zarastená čudesným lesom – jedľou, prekrásnou jedľou, urastenou, vysokou 5-6 siah, podobnej jedli z tajgy.

    Vôkol sú hory. Jeseň zafarbila kopce porastené listnatými stromami – rôzne brezy, osiky, jelše. V diaľke… sú rozložené rokliny, medzi ktorými sa nachádza jazero Sejd. V jednej z roklín sme uvideli záhadnú vec. Vedľa snehu, ktorý sem tam pokrýval svahy rokliny, bolo vidno žlto-biely stĺp, vedľa ktorého bol kockatý kameň. Nad druhej strane hory bolo vidno vo výške asi 200 siah gigantickú jaskyňu a vedľa niečo ako pivnicu…

    Večer, po krátkom oddychu ideme na jazero Sejd. Bohužiaľ sme tam došli až po západe slnka. Rokliny už boli pokryté sivou hmlou. Kontúry „Starčeka“ sa smutne črtali na bielom plafóne hory. K jazeru cez Tajbolu vedie prekrásny chodník. Presnejšie, je to široká, prejazdná cesta, ktorá sa dokonca zdá spevnená. Na konci cesty sa nachádza neveľká vyvýšenina. Všetko vyzerá tak, že v dávnej minulosti bol tento háj vyhradený a vyvýšenina na konci cesty slúžila ako keby oltár-obetník pred „Starčekom“.

    Alexander Vasilievič Barčenko (1881-1938) je jednou z najtragickejších a zároveň najzáhadnejších osobností 20. storočia. Bol nositeľom Veľkého Tajomstva, ktoré si – podľa všetkého – odniesol so sebou navždy na druhý svet. Bolo vykonaných niekoľko pokusov, aby pre potomkov zostala aspoň aká-taká informácia. Dokonca sa podarilo presvedčiť popravcov, aby bol výkon rozsudku smrti o niečo odložený. Odsúdenec na smrť dostal papier a ceruzku, aby mohol opísať, čo vedel. Po dopísaní výpovede ho hneď na druhý deň zastrelili. Rukopis bol okamžite uschovaný, a to dokonca tak, že odvtedy o ňom nikto viac nechyroval. Vymysleli dokonca aj legendu: bohužiaľ, všetko sa stratilo. V tragickom 1941 roku, keď Nemci podišli k Moskve, bolo potrebné všetky archívy NKVD spáliť. Nie všetci však tomu uverili.

    Teraz môžeme iba hádať, čo v tom stratenom rukopise bolo. Ale vo všeobecnosti sa môžeme niečo dozvedieť aj tak. Pred revolúciou totiž Barčenko mnohé opísal vo svojich románoch: jaskyne v Himalájach aj na ruskom Severe, podzemné priestory plné hlbokých tajomstiev svetových kultúr a civilizácií, zamurovaní pustovníci a iné. Niektoré Barčenkove knihy boli zverejnené v roku 1991 jeho príbuznými – synom a vnukom. Barčenko v polofantastických románoch opisuje všetko tak, ako keby to videl svojimi očami. Ale v skutočnosti kto vie, čo naozaj videl či nevidel? V protokoloch z výsluchov sa na Ľubľanke dochovalo jeho priznanie: pred revolúciou sa mu podarilo navštíviť nejednu zámorskú krajinu s komerčnými cieľmi. A po revolúcii organizoval expedíciu na Kolský polostrov s cieľom nájsť pravlasť človečenstva. A aj našiel, veď cestu naplánoval tak, ako keby presne vedel, čo a kde má hľadať.

    V tomto Univerzálnom Poznaní leží celá podstata. Pretože toto Poznanie je tajné, posvätné, ezoterické a navyše prastaré. Takéto Poznanie mal aj Nikolaj Rerich, ktorý spolu so ženou a synmi pripravoval expedíciu na Altaj, do Tibetu a Himalájí. Tam v Centrálnej Ázii hľadal Rerich v skutočnosti to isté, čo Barčenko v ruskej Laplandii. Podľa všetkého sa aj riadili tým istým zdrojom informácií, ktorý pochádza zo slobodomurárskych, ba dokonca starších, templárskych archívov, ktoré však koreňmi pochádzajú z oveľa staršej epochy ľudstva. Podľa všetkého sa dokonca aj v roku 1926 v Moskve osobne stretli.

    Barčenko sa však ešte raz utvrdil vo svojich predpokladoch, keď sa neočakávane stretol s ruským pustovníkom-žrecom z pustých kostromských lesov. Bol to uchovávateľ tajného poznania. Niekoľko storočí predtým takýto neznámy starček sa z tiež ničoho nič objavil v Petrohrade a poskytol mladému Puškinovi informácie, na základe ktorých mohol napísať to, čo napísal. Starček sa potom tak sčista-jasna „vyparil“ ako aj predtým „objavil“.

    Žrec-pustovník zo Severu sa v pretvárke ako blázon dostal do Moskvy, našiel Barčenka a porozprával mu o neuveriteľných veciach. Táto skutočnosť sa stala známa aj Rerichovi. Barčenko následne informáciu, ktorú dostal posúdil so známym buriatským etnografom Cybikovom. Cybikov bol prvým Rusom, ktorý sa ešte začiatkom minulého storočia dostal do Tibetu v prestrojení za lámu-pútnika. Korešpondencia medzi Barčenkom a Cybikovom sa zázrakom dochovala v Štátnom archíve v Ulan-Ude.

    Z listu A. V. Barčenka profesorovi G. C. Cybikovi z 24. marca 1927:

    … Toto moje presvedčenie bolo potvrdené, keď som sa stretol s Rusmi, ktorí tajne uchovávajú Tradíciu … v Kostromskej gubernii. Títo ľudia sú oproti mne značne starší čo do veku, a – podľa môjho názoru – oveľa kompetentnejší v samotnej vede a odhade súčasnej medzinárodnej situácie. Prišli z kostromských lesov v prestrojení za akýchsi prostých, svätých bláznov (žobrákov), ako keby neškodných poblúznencov a prišli do Moskvy, vyhľadali ma… Posol od týchto ľudí v prestrojení za blázna prednášal na námestiach proroctvá, ktorým nikto nerozumel a priťahoval pozornosť ľudí zvláštnym odevom a ideogramami, ktoré nosil so sebou… Tohto posla – roľníka Michaila Kruglova – niekoľkokrát zatkli a väznili ako politického väzňa, neskôr ho dali do blázincov. Nakoniec prišli k uzáveru, že nie je blázon, ale je neškodný. Pustili ho na slobodu a viac neprenasledujú. Nakoniec som sa s jeho ideogramami náhodne stretol v Moskve aj ja, ktorý dokáže čítať a rozumieť ich významu.

    Takto bolo nadviazané moje spojenie s Rusmi, ktorí majú poznanie ruskej vetvy Tradície … Keď som sa ja, opierajúc len o všeobecnú radu jedného Mongola, … rozhodol samostatne vyjaviť pred najviac ideologickými a nesebeckými predstaviteľmi boľševizmu tajomstvo …, tak pri mojom prvom pokuse v tomto smere ma podporili mne do tej doby absolútne neznámi ochrancovia prastarej ruskej vetvy Tradície …. Oni postupne prehlbovali moje poznatky, rozširovali môj rozhľad. A v tomto čase … ma formálne prijali medzi seba …

    Neuveriteľné skutočnosti. Barčenko – a nie iba on sám, jestvovalo celé spoločenstvo ochrancov prastarého Univerzálneho Poznania – mal, čítal a rozumel prastarým textom, ktoré boli napísané „ideografickým“ písmom. Okrem toho sa zdá, že kedysi existovali fotokópie týchto textov. Možno, že práve toto je onen tajne uchovávaný kľúč, ktorý odomyká dvere do takých tajomstiev šedého dávnoveku, o akých ešte včera nemohla snívať ani len tá najdivšia fantázia. Ide o prastarú Tradíciu Ďun-Chor, čo dnes predstavuje dobre známu Kalačakru.

    Barčenko mal pevnú dejinno-filozofickú koncepciu vývoja svetovej Kultúry. Jej Zlatý vek prebiehal v severných šírkach a trval 144 tisíc rokov. Skončil pred 9 tisíc rokmi odchodom Indoárijcov na Juh na čele s vodcom Ramom – hrdinom veľkého indického eposu Ramajana. Malo to kozmické príčiny – pri pozitívnych kozmických vplyvoch prebieha rozkvet Kultúry, pri neblahých Kultúra upadá a nastupuje Civilizácia. Okrem toho Kozmické Sily spôsobujú na Zemi periodické „potopy“, ktoré zasahujú súše a premiešavajú rasy a etniká.

    Barčenko sa riadil týmito princípmi a dokázal zorganizovať expedíciu, ktorá v roku 1922 preskúmala pusté oblasti Kolského polostrova. Jej hlavným cieľom – presnejšie, tajným podcieľom – bolo hľadanie stôp dávnej Hyperboreje. A tento cieľ expedícia dosiahla.

    Našli nie iba gigantickú postavu človeka s rozpätými rukami, ale aj do pravého uhla vytesané granitové balvany a na vrchole hôr a v močariskách aj pyramídy. Aj spevnené miesta tundry – pozostatky prastarej cesty v ťažko dostupných miestach tam kde cesty ako takú vôbec neexistujú. Členovia expedície sa sfotografovali pri vchode-chodbe do podzemných priestorov, ktorý zachádzal veľmi hlboko. Nakoniec sa rozhodli chodby neskúmať, pretože zakúsili tajomný odpor prírodných síl. Nakoniec sa akýmsi talizmanom cestovateľov stal „kamenný kvietok“ s vyobrazením „lotosu“(?). Barčenko vedel veľmi veľa, ale nemal právo povedať veľa svojim spolupútnikom.

    Bohužiaľ, výsledky expedície sa nedostali na verejnosť. Boli utajené a zmizli v archívoch tajnej služby. Barčenko mal extrasenzitívne schopnosti. Zaoberal sa otázkami prenosu myšlienok na diaľku. V skutočnosti na Kolskom polostrove pôsobil s mandátom Inštitútu výskumu mozgu a s osobným požehnaním akademika V. M. Bechterejeva. Spolupracoval aj v orgánoch štátnej bezpečnosti, kde zostavil a viedol vrcholne tajné laboratórium okultného výskumu. Ale ani to nie je všetko. V roku 1926 Barčenko na základe osobného rozkazu Dzeržinského viedol vrcholne tajnú expedíciu do jaskýň Krymu. Jej cieľom bolo to isté: hľadanie pozostatkov prastarých civilizácií, ktoré – podľa koncepcie ruského vedca – mali Univerzálne Poznanie. Ale Barčenko hľadal viac. Predpokladal, že prastaré civilizácie ovládali tajomstvo štiepenia atómu, poznali iné zdroje energie, ako aj mali prostriedky na psychotronné ovplyvňovanie ľudí. Dôkazy o tom nezmizli, dajú sa nájsť v zašifrovanej forme a rozkódovať. Toto vysvetľuje aj priamy záujem o neho aj zo strany Dzeržinského osobne. Žeby našiel nevyvrátiteľný dôkaz? Nuž, odpoveď je za siedmymi pečaťami. Tajné služby vždy vedeli uchovávať svoje tajomstvá.

    Barčenko však nevylučoval ani možnosť existencie paleokontaktov medzi prastarou človečenskou Kultúrou a mimozemskými civilizáciami. Z tejto oblasti mal určité, konkrétne informácie. Jedným z tajných cieľov kolskej expedície bolo hľadanie tajomného kameňa, ktorý má pochádzať z Oriónu. Tento kameň by mal byť schopný akumulovať a prenášať psychickú energiu na ľubovoľné vzdialenosti – čím je schopný realizovať priamy kontakt s mimozemskými civilizáciami. Toto by umožnilo majiteľom takéhoto kameňa dosiahnuť poznatky o minulosti, súčasnosti aj budúcnosti. Táto otázka zaujímala aj akademika Bechterejeva. V každom prípade, Bechterejev vedel o zámeroch Barčenka a aj mu prikázal zvlášť skúmať jav záhadného „meriačenia“. Ide o zvláštny tranz, do ktorého vpadávali Severania, domorodci masovo z rôznych príčin – vrátane pôsobenia šamanov.

    Mohla by sa vynoriť otázka, či to všetko nie je iba akýsi vtip alebo výmysel. Ale veru nie. Veď nie náhodou starí autori – vrátane najznámejších antických historikov – nástojčivo hovoria o severnom lietajúcom národe, Hyperborejcoch. Takými ich – bez irónie – ale podrobne opisuje aj Lucianus Samosatensis.

    A môže vôbec existovať niečo také, aby prastarí obyvatelia Arktídy ovládali technológie lietania? V prospech tohto faktu hovorí aj množstvo zobrazení rozličných lietajúcich aparátov. Napríklad obrázky z Onežského jazera:

    Medzi nimi je aj pravdepodobné zobrazenie lietajúceho Hyperborejca:

    Ľudové rozprávky a povesti rovnako zanechali nemálo stôp, či už to sú sedem (pôvodne deväť) míľové čižmy, lietajúci koberec, strigy na metle a podobne.

    Helénsky slnečný boh Apolón – zrodila ho titanka Leto (žeby náhodná zhoda so slovanským letom?) v Hyperboreji – ktorý dostal na základe svojho miesta narodenia jeden z hlavných atribútov schopnosť neustále navštevovať svoju ďalekú vlasť. Zachovalo sa niekoľko zobrazení Apolóna letiaceho k Hyperborejcom.

    Zaujímavosťou je, že pri tomto vyobrazení Apolóna zvolili umelci pre antickú symboliku absolútne netypické zobrazenie okrídlenej platformy.

    Problematika minulosti nášho pôvodu nie je ani náhodou taká primitívne priamočiara, ako nám ju úporne podávajú cudzinci. Ale okrem nás ju nikto nepotrebuje. Nemôžeme „zahodiť“ našich Predkov, lebo bez nich by sme tu jednoducho neboli. Vstaneme do šíku na nich, alebo zaspíme v očakávaní ničoty? Rozhodnutie je na nás.

    01.05.2018

  • AMERICKÍ UČITELIA V ULICIACH

    Americký televízny kanál ABC minulý týždeň odvysielal reportáž z masových protestov amerických učiteľov – tentokrát zo štátov Arizona a Colorado.

    Učitelia organizovali masové demonštrácie na znak protestu proti nedostatočným výplatám a kráteniu financovania škôl. Ako ABC komentuje, americkí učitelia dúfajú, že ich demonštrácie budú také úspešné, ako sa predtým už podarilo učiteľom v Oklahome a West Virginii. Tam sa demonštrujúcim učiteľom podarilo dosiahnuť splnenie ich požiadaviek voči štátu.

    Ako komentuje reportér ABC Zachary Kiesch, protesty učiteľov sa šíria už po celých USA. Učitelia žiadajú nielen zvýšenie výplat a zvýšenie financovania škôl, oni chcú najmä to, aby si ich vážili. Toto všetko bolo v uliciach počuť veľmi silno.

    Jedna demonštrantka prehlasuje: my, naši žiaci a naša budúcnosť si zaslúžime viac!

    Minulý týždeň protestné akcie v Arizone paralyzovali celé školské obvody a pokračovali až do pondelka, 30.4. Americké orgány znížili financovanie školstva o viac ako 4,5 miliardy dolárov. V Colorade sa celé more ľudí v červenom dožaduje vydelenia ďalších prostriedkov. Zhromaždili sa pred budovou zákonodarcov štátu Colorado. V štáte dosahuje celkový deficit financovania školstva 822 miliónov dolárov.

    Jedna učiteľka porozprávala korešpondentovi ABC Claytonovi Sandellovi o nevyhovujúcich podmienkach v škole na predmestí Denveru.

    Učiteľka Riannon Venningová hovorí, že učí podľa tých istých učebníc ako v prvý deň jej nástupu do práce už dvadsať rokov. Hovorí tiež, že jej výplata je nedostatočná, a teda aby sa vysporiadala so vzrastajúcimi nákladmi na živobytie musela si nájsť ešte jednu prácu. Pracuje ako šofér vo firme Uber. Ďalej ukazuje, že v ich škole nie je bezpečné piť vodu z vodovodu, a preto museli na fontánkach pre pitie umiestniť výstražné znaky. Voda obsahuje olovo.

    Čo je na tom zaujímavé pre nás? Nuž, hneď niekoľko bodov. USA má po svete okolo 1 000 vojenských základní, pretože musia udržiavať svet pod „kontrolou“ svojho národného záujmu. A to ešte nehovoriac o financovaní operácií na zmenu zriadení v krajinách národov, ktoré s nimi nielenže nemajú spoločné hranice, oni dokonca nie sú ani tom istom kontinente. Nečudo, že doma narastá nespokojnosť. Veď to všetko musia odoberať domácemu obyvateľstvu.

    Ale máme tu aj iné paralely. Po riadenom rozbití Československa sme na Slovensku veľmi rýchlo reformovali (či deformovali) školstvo – na americký „vzor“. Dôsledky už vidíme okolo seba. Mladá generácia – a to už ani nie tá najmenšia – sa „poamerikanizovala“. Podľa akého vzoru? Podľa toho, s ktorým nie sú spokojní ani americkí učitelia. O kvalite vzdelania rozhoduje peňaženka rodičov a nie záujem štátu. Vítajme v demokracii – máme čo sme chceli.

    Ak sa niektorí našinci divia, prečo naša mládež odchádza študovať do Čiech – odpoveď je veľmi jednoduchá. Majú kvalitnejšie školstvo, pretože ho – na rozdiel od nás – neformátovali na americký spôsob a princíp ostal v podstate ešte socialistický. A tak – vďaka našej strane a vláde – odchádzajú naši ľudia študovať do Čiech, kde neraz aj ostávajú. Ale koho to u nás zaujíma? Veď na Východ od Bratislavy aj tak „nič nie je“. Už sa stihol vytvoriť aj vtip: „Ako vzniklo Východné Slovensko? Predsa z ničoho nič!

    Môžeme nazvať konkrétne meno toho, kto sa o to „zaslúžil“? Samozrejme. Je to ten istý bývalý premiér, ktorý dovolil NATO bombardovať Juhosláviu, či nakoniec aj nás vtiahol do NATO.

    On je už minulosť – dúfajme však, že aspoň zodpovie za porušenie zákonov tým, že dovolil bombardovanie Juhoslávie. Iné je však zaujímavé. Dnes má vzdelávanie v rukách strana, ktorá seba samú nazýva „národnou“. Zdalo by sa (naivne), že bude mať snahu vrátiť náš systém vzdelávania tam, kde bol kedysi. Ale čo vidíme? Zvyčajnú prax našich „národných“ elít – zo všetkého vyťažiť čo najviac a potom „po mne potopa“. Nezabudnime ani na ich „zásluhy“ keď nadíde čas ďalších volieb. Už ukázali čo vedia.

    01.05.2018

  • INTERVIEW S RUSKÝM GENERÁLOM V ZÁLOHE

    Ruský generálporučík v zálohe Jevgenij Bužinskij poskytol interview reportérovi vplyvného amerického informačného zdroja THE NATIONAL INTEREST. S generálom sa rozprával reportér the NATIONAL INTEREST Paul. J. Saunders.

    Pretože interview obsahuje zaujímavé informácie, bude určite zaujímavé aj pre slovenského čitateľa. Naša Piata kolóna nemá rada takýto druh informácií – aj keď teraz ide o americký zdroj.

    Paul Sandersovi – reportérovi the National Interest – povedal ruský generál v zálohe (do dôchodku odišiel v r. 2009), že vzťahy medzi Spojenými Štátmi a Ruskom sú nebezpečnejšie ako počas Studenej vojny.

    Paul Saunders: Nedávno ste povedali, že konfrontácia medzi Spojeným Kráľovstvom a Ruskom kvôli otráveniu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v Salisbury môže viesť k „poslednej vojne v dejinách ľudstva“. Čo ste tým mysleli?

    Jevenij Bužinskij: Bohužiaľ korešpondent BBC ma nepochopil správne. Nejde o Rusko a Britániu, ale o Rusko a takzvaný kolektívny Západ vedený – mimochodom – USA. Tento incident bol zločin. Pri vyšetrovaní takéhoto zločinu si každý vyšetrovateľ musí dať niekoľko otázok: kto má z toho prospech? Aký bol motív? Lebo prezident Putin – a to mi verte – je tým posledným človekom na Zemi, ktorý by sa pokúsil urobiť takú hroznú vec v predvečer prezidentských volieb aj predvečer Majstrovstiev sveta vo futbale v Moskve. Toto je očividná provokácia, ale aký je jej cieľ? Neviem, či ste počuli „najnovšie správy“, že britské vojenské laboratórium vyhlásilo, že neexistujú žiadne stopy, ktoré by naznačovali, že tento jed je ruskej výroby, čo pre mňa nie je prekvapujúce. Takže žiadne potvrdenie, žiadne dôkazy ale britská vláda uviedla, že „zhromaždili sme informácie“ – aké informácie? “ – „a na základe týchto informácií sme si istí, že tento zločin bol spáchaný Rusmi.“

    Otázku, ktorú si často v tieto dni dávame je, či to je Studená vojna alebo druhá Studená vojna. Vždy hovorím, že to je horšie! V časoch Studenej vojny bolo všetko jasné: ideologická konfrontácia, ale existovali určité pravdy, jednoznačné červené čiary, žiadne hrozby, žiadne sankcie. Nič také ako nedávno, keď americký senátor Lindsey Graham požiadal, aby bol vyvíjaný tlak na Rusko, aby bolo izolované, aby ho ekonomicky zahnali do kúta. Podľa môjho názoru je snaha o zahnanie Ruska do kúta a izolovať ho veľmi nebezpečnou hrou.

    Paul Saunders: Vo vašom vyhlásení sa však zdá že naznačujete, že existuje možnosť skutočného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Čo si myslíte, ako mohlo k niečomu takému dôjsť?

    Jevenij Bužinskij: Prvým miestom, kde by mohlo dôjsť k takémuto konfliktu je Sýria. Nedávno, pred niekoľkými dňami, keď Rusi hovorili s Dunfordom (generál, predseda spojených náčelníkov štábov) po tom, ako Američania hrozili útokom na centrum Damasku a Rusko urobilo verejné vyhlásenie, že ak Spojené štáty zaútočia na centrum Damasku, kde pôsobia ruskí vojaci a vojenskí poradcovia, tak Rusko vykoná protiútok a zničí rakety s plochou dráhou letu aj nosiče týchto rakiet. Podľa mňa toto je veľmi nebezpečné, pretože americké rakety s plochou dráhou letu sú odpaľované z amerických vojnových lodí.

    Paul Sanders: Takže vy chápete vyjadrenie generála Valeria Gerasimova, náčelníka ruského generálneho štábu, ako veľmi vážne myslenú hrozbu?

    Jevenij Bužinskij: Áno, je to vážna hrozba. A som presvedčený, že nerobil žarty aby zabavil Američanov. Som úplne presvedčený, že to je vážna výstraha.

    Kým sme v Sýrii, existuje téma chemických zbraní. Oceňujem, že údaje získané našou spravodajskou službou naznačujú a varujú svet, že teroristi – nie sýrska vláda – sú tými, ktorí v provokačných útokoch rozmiestňujú chemické zbrane na určitých miestach. To má za následok, že televízne štáby sú v správnom čase na správnom mieste a zabránia takýmto provokáciám. Myslím si však, že na základe takýchto konfrontačných okolností sa Spojené štáty môžu rozhodnúť, že zaútočia na Damask.

    Paul Saunders: A v tejto situácii by ruská armáda splnila vyhlásenie generála Gerasimova? Veľa ľudí v USA si dnes myslí, že Rusko je skutočná vojenská veľmoc, ale prezident Putin je koniec koncov veľmi pragmatická osobnosť, ktorá vie, že ruská ekonomika je menej ako 5% kombinovanej americkej a európskej ekonomiky, a že by teda nikdy neriskoval takúto vojnu.

    Jevenij Bužinskij: V prípade vojny na ekonomike nezáleží. 5%, 2%, 3% – je to jedno. Pretože ak to skončí vojnou, tak to bude veľmi, veľmi krátka vojna. Myslíte si, že Rusko by vstúpilo do vojny s USA na mesiace či roky? Samozrejme že nie.

    Paul Saunders: Hovoríte, že by sa to stalo jadrovou vojnou, alebo by to bolo veľmi krátke kvôli podstate modernej vojny a konvenčným zbraniam, ktoré majú k dispozícii USA a Rusko?

    Jevenij Bužinskij: Tu je veľmi ťažké robiť predpovede, ale som presvedčený, že akákoľvek vojenská konfrontácia nakoniec skončí použitím jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Neverím, že jadrová konfrontácia môže ostať pod kontrolou; je to ilúzia na strane USA.

    Paul Saunders: Vidíte nebezpečenstvo aj niekde inde okrem Sýrie?

    Jevenij Bužinskij: Možná je Ukrajina, ak sa zapoja USA. Ukrajina to začne, Rusko odpovie. Ale nepovažujem to za veľmi pravdepodobné.

    Paul Saunders: Ak sa pozrieme na diskusie okolo Skripaľa, tak Spojené kráľovstvo žiadalo solidaritu od svojich spojencov. Väčšina krajín NATO vyhostilo ruských diplomatov. USA určite vyhostili značný počet a uzavreli Konzulát v Seattle. Čo myslíte, aký to malo dopad na názory v Rusku? Aký odkaz prevzala ruská vláda a ruský národ z takejto silnej, koordinovanej reakcie?

    Jevenij Bužinskij: Predovšetkým opakujem: to, čo sa stalo so Skripaľom je plánovaná provokácia. Neviem, či to naplánoval niekto v Británii sám, ale ide o jasnú provokáciu s cieľom démonizovať a izolovať Rusko. Išlo o nájdenie zámienky na vyhostenie ruských diplomatov. Preto nie som si celkom istý odkiaľ táto konfrontačná cestička pochádza. Čo by malo nasledovať? Napríklad, v súčasnosti USA zvažujú reakciu; vyhostia ďalšiu skupinu ruských diplomatov. Rusko vyhostí ďalších päťdesiat. Potom USA vyhostia ďalších päťdesiat. A potom čo? Zmrazenie diplomatických vzťahov?

    Paul Saunders: Vráťme sa späť, povedali ste, že toto všetko začalo britskou provokáciou, a že v Rusku prevláda názor, že ide o určitý druh provokácie. Čo myslíte, aký motív by mohla mať britská vláda na niečo také?

    Jevenij Bužinskij: Nuž, bez urážky, ale myslím si, že táto akcia Teresy May mohla byť koordinovaná s Washingtonom. Veľa ruských expertov a pozorovateľov je o tom presvedčených. A aký bol motív? Neviem, pravdepodobne ide o pokus odpútať pozornosť od vnútorných problémov, ktorým Teresa May čelí. Napríklad čo bolo prvé na zozname rokovaní na samite EÚ? Podmienky Brexitu, vrátane podmienok, ktoré nie sú pre Britániu výhodné. A po tejto provokácii? Rusko a diskusia o vzájomnej solidarite namiesto diskusii o Brexite. Možno že to je ten motív.

    Paul Saunders: Určite si viete predstaviť, že iba veľmi málo ľudí v USA alebo Británii by potešilo, ak by britská vláda urobila niečo takéto. Myslíte si, že existujú nejaké dôkazy, ktoré by mohli naznačiť, že niečo také sa mohlo stať? Podľa vás neexistuje skutočný motív, aby Rusko urobilo niečo také, ale že existuje motív na strane Spojeného kráľovstva?

    Jevenij Bužinskij: Musím vám otvorene povedať: poznám ľudí zo spravodajských služieb, a tí majú obavy. Ide o to, že Skipaľ bol vymenený na základe programu vzájomnej výmeny špiónov. Teraz majú obavy, či toto neohrozí alebo nezničí celý mechanizmus takejto výmeny. Aký význam bude mať tento mechanizmus, ak budú ľudí potom aj tak zabíjať? Na ruskej strane motív neexistuje. A čo je na britskej strane to môžeme iba hádať.

    ZDROJ

    Vnímavému človeku toto interview určite veľa napovie. Ale treba povedať, že ani na strane USA či Veľkej Británie nie je každému všetko jedno a neveria tomu, čo im ich vlády servírujú. Dôkazom toho je aj diskusia, ktorá sa rozbehla pod článkom. Je až prekvapivé, aké fakty poznajú niektorí Američania napríklad ohľadom nemeckej a poľskej aktivity ohľadom Mníchovskej dohody a úlohe Poľska v zničení prvej Československej republiky. Teda klobúk dole – tieto fakty často nepoznajú ani naši ľudia.

    Z diskusie pod pôvodným článkom – môžete si ju sami prečítať – vyberieme iba jeden názorný príklad. Čitateľ Peter Williams v odpovedi Robovi Burmanovi uviedol zoznam vojen za posledných 100 rokov, ktoré viedli USA. Proste kdekoľvek sú USA, tam je vojna (neprekladáme, informácia je zrejmá aj bez toho):

    Wherever the USA – there is War:
    1901 — sending troops to Colombia.
    1902 — the invasion of Panama.
    1904 — the invasion of Korea, Morocco and the Dominican Republic.
    1905 — U.S. troops intervene in a revolution in Honduras.
    1905 — the invasion of Mexico.
    1905 — the invasion of Korea.
    1906 — Invasion of the Philippines.
    1906-1909 — U.S. troops are in Cuba during the elections.
    1907 — U.S. troops enforce protectorate „dollar diplomacy“ in Nicaragua.
    1907 — U.S. troops intervene in a revolution in the Dominican Republic
    1907 — U.S. troops involved in the war with Honduras, Nicaragua.
    1908 — U.S. troops are in Panama during the elections.
    1910 — The United States sent military forces in Nicaragua and organized anti-government conspiracy. In 1910 formed a junta of Pro-American generals.
    1911 — Americans landed in Honduras.
    1911 — Suppression of the anti-American uprising in the Philippines.
    1911 — the introduction of troops in China.
    1912 — U.S. troops are in Havana (Cuba).
    1912 — U.S. troops are in Panama during the elections.
    1912 — the invasion of American troops in Honduras.
    1912-1933 — the occupation of Nicaragua. In 1914, a Treaty was signed in Washington, D.C., under which the United States was granted the right to build an inter-ocean canal in Nicaragua.
    1914 — U.S. troops are in the Dominican Republic, the battle with insurgents in Santa Domingo.
    1914-1918 — A series of incursions into Mexico.
    1914-1934 — Haiti. After numerous uprisings America introduces its troops, the occupation continues 19 years.
    1916-1924 — 8-year-old occupation of the Dominican Republic.
    1917-1933 — Military occupation of Cuba, economic protectorate.
    1917-1918 — Participation in the 1st World war.
    1918-1922 —Intervention in Russia. Active support of the breakaway territories of Calcanei and the far Eastern Republic.
    1918-1920 — Panama. Troops are being put in place to suppress the riots after the elections.
    1919 — COSTA RICA. … The landing of US troops to „protect American interests“.
    1919 — U.S. troops fighting on the side of Italy against Serbs in Dolmatov. 1919 — American troops are in Honduras during the elections.
    1920 — Guatemala. 2-week intervention.
    1921 — U.S. support for rebels who fought to overthrow the Guatemalan President Carlos Herrera to benefit the United Fruit Company.
    1922— Intervention in Turkey.
    1922-1927 — American troops in China during the popular uprising. 1924-1925-Honduras. Troops invade the country during the election.
    1925 — Panama. American forces dispersed a General strike.
    1926 — Nicaragua. Invasion.
    1927-1934 — American troops stationed in China.
    1932 — El Salvador invasion. There was a rebellion there at the time.
    1937 — Nicaragua. With the help of American troops dictator Somoza comes to power, displacing the legitimate government of J. Sacasa.
    1939 — the introduction of troops in China.
    1947-1949 — Greece. American troops are involved in the civil war.
    1948-1953 — Military operations in the Philippines.
    1950 — the uprising in Puerto Rico suppressed by American troops. 1950-1953-armed intervention in Korea about a million American soldiers.
    1958 — Lebanon. The occupation of the country, the fight against the rebels. 1958-confrontation with Panama.
    1959 — America invades Laos, begin the first clashes of American troops in Vietnam.
    1959 — Haiti. Suppression of the popular uprising against the Pro-American government.
    1960 — After Jose Maria Velasco was elected President of Ecuador and refused to comply with the requirements of the United States to sever relations with Cuba, Americans had several military operations and organize a coup.
    1960 — American troops are in Guatemala to prevent removal from power U.S. puppets.
    1965-1973 — Military aggression against Vietnam.
    1966 — Guatemala. …US troops entered the country, were arranged mass killings of Indians, who were considered potential rebels.
    1966 — Military assistance to the Pro-American governments of Indonesia and the Philippines.
    1971-1973 — the bombing of Laos.
    1972 — Nicaragua. American troops are being deployed to support a government that benefits Washington.
    1983 — the military intervention in Grenada, about 2 thousand Marines. 1986 – attack on Libya. The bombing of Tripoli and Benghazi.
    1988 — The invasion of American troops in Honduras
    1988 — The U.S. warship Vincennes, which was in the Persian Gulf, shot down an Iranian aircraft with 290 passengers on Board, including 57 children, with a missile.
    1989 — American troops suppress unrest in the Virgin Islands.
    1991 — Large-scale military action against Iraq
    1992-1994 — the occupation of Somalia
    1998 — Sudan. Americans consume missile strike pharmaceutical plant, arguing that it produces nerve gas.
    1999 — Ignoring the norms of international law, bypassing the UN and the Security Council, the United States NATO forces launched a campaign of 78-day aerial bombardment of the sovereign state of Yugoslavia.
    2001 — Invasion of Afghanistan.
    2003 — the bombing of Iraq.
    2011 — Libya.
    2013 — Syria.

    07.04.2018

  • ZÁPAD AMERIKY

    Na obrázku vidno bývalý závod ropnej spoločnosti CONOCO, ktorý slúži na ťažbu a spracovanie vyťaženej ropy v Sýrii. Závod bol znárodnený sýrskou vládou ešte za otca terajšieho prezidenta Assada. Tento závod bol pod kontrolou spojencov USA v sýrskej vojne – Kurdov, ktorí ho obsadili po bojovníkoch ISIL. Bol to jeden zo závodov, ktorý slúžil ISIL ako zdroj ropných príjmov – tu nelegálne ťažili ropu a vyvážali tak, že Američania to „nevedeli“ zastaviť. Kurdi – ako poslušní spojenci USA – ho síce ISIL odobrali, ale akurát tak sa zmenila hlavička „exportéra“.

    Súkromná ruská vojenská organizácia VAGNER dostala rozkaz odobrať tento závod Kurdom a obsadiť ho. Kurdi však vyzvali na pomoc svojich „verných“ spoločníkov – americkú armádu. Takto došlo k tragédii. Američania vyslali letectvo – vrátane bojových vrtuľníkov – a tieto za noci a použitia vysokopresných zbraní zničili vojakov spoločnosti VAGNER. Hoci oficiálne ruské Ministerstvo zahraničných vecí hovorilo o malom počte obetí – všetky údaje boli pod 10 padlých – straty na životoch boli v skutočnosti ohromné. Pri americkom útoku zahynulo – podľa údajov tých, ktorí prežili a boli rýchlo dopravení do nemocníc v Rusku – niečo medzi 300 až 400 Rusov.

    Nejde o vojenské zložky Ruskej armády, ale všetko boli bývalí vojaci ako aj takí, ktorí predtým slúžili na Donbase.

    Na ruskej strane sa odohralo akosi veľa „prehmatov“. Niekto poslal vojakov do útoku ABSOLÚTNE bez akejkoľvek predchádzajúcej rozviedky – nebol realizovaný prieskum ani rádiový, ani družicový, žiadne drony – dokonca neboli použité ani zdroje agentúrnej rozviedky, hoci Američania monitorujú Rusov 24 hodín všetkými možnými kanálmi. Skrátka nič. U Slovanov sa často – a to treba zdôrazniť – prejavuje naivita Svedomia. Máme tendenciu predpokladať, že ak my konáme so Svedomím, tak že rovnako konajú aj tí druhí. To však neplatí u tých, ktorí Svedomie nemajú a je načase sa z tohto debilizmu prebrať. V tomto ohľade odporúčame Zápovede Svaroga – menovite č. 29.

    Vojakov proste poslali do útoku – doslovne na jatky. Vojaci na nákladných automobiloch pri zásahu vysokotechnologickými zbraňami jednoducho nemali šancu prežiť. Ranených bolo veľmi málo…

    Ťažko dnes povedať o čo tu išlo. Buď niekto v Ruskej armáde podcenil situáciu a jednoducho vydal rozkaz, alebo bol za tým úmysel – ťažko sa to dostane niekedy na verejnosť. V každom prípade vznikol precedens – Američania dávno útočia na ruské vojenské zložky, ale vždy doteraz na to používali tretiu stranu – kdejakých teroristov, povstalcov a všelikoho – len nie priamy, otvorený útok na ruské jednotky, aj keď nie priamo zložky Ruskej regulárnej armády. Ale stalo sa.

    Ďalej teda nebolo na čo čakať a došlo – úplne logicky – k ruskej odvete. Od 24. februára sa pre Američanov v Sýrii začalo peklo. Vo Východnej Gute bolo k 25. marcu už zničených okolo 700 amerických žoldnierov z firiem ACADEMY a GREYSTONE. Ďalej bolo zabitých približne 150 britských inštruktorov z 22. pluku špeciálneho určenia SAS Veľkej Británie, okolo 100 vojenských inštruktorov 2. paradesantno-výsadkového pluku francúzskej cudzineckej légie zo základne Calvi na ostrove Korzika a minimálne 50 vojenských inštruktorov z Izraela.

    Podľa niektorých dostupných údajov v tomto časovom úseku už boli v Gute dvakrát použité hyperzvukové KINDŽALY – v rámci prvého bojového krstu – a pri bombardovaní a ničení pozemných cieľov vrátane živej vojenskej sily boli nasadené už aj SU57. Možno povedať, že Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie zrovnali so zemou Východnú Gutu aj spolu s natovskými žoldniermi.

    V dňoch 24.-25. februára sa Ministerstvo zahraničných vecí USA zúfalo snažilo dozvoniť do Moskvy, ale tam nikto nedvíhal telefón. Presne ako povedal 23.2. v Mníchove ruský minister zahraničných vecí Lavrov: „Čas na rozhovory uplynul, nastúpil čas odplaty“.

    Skutočne nastal ten čas. Odteraz už nieto kde ustúpiť. Rusko nebude viac trpieť vystrájanie USA ani v Sýrii, ani nikde inde na svete. A čo sa týka Sýrie možno povedať, že boje v Gute sú už krutejšie ako v Stalingrade. Američania a Briti ich nezažili, Francúzi – a to je málo známe – áno. U nás je málo známym faktom, že v Druhej svetovej vojne bojovalo na strane nacistického Nemecka proti Sovietskemu Zväzu niečo medzi 900 tisíc až 1 miliónom Francúzov! A boli aj pod Stalingradom. Na druhej strane mali aj odboj – v ňom bojovalo do 120 tisíc Francúzov… v drvivej väčšine potomkovia Bielogvardejcov, ktorí v časoch boľševickej revolúcie utiekli do Francúzska. Tak či onak – ak v tomto čase ešte v Gute prebiehajú boje – jedno je isté. Odtiaľ už nevyjde živý ani jediný americký, britský, francúzsky či izraelský žoldnier. Zaslúžia si svoju odmenu.

    Ak si dáte do súvislosti prejav Putina, v ktorom – 1. marca – oznámil čo môže Rusko v prípadne aktuálnej vojne s USA hneď nasadiť, ako aj následné varovanie náčelníka Generálneho štábu Ruskej armády Gerasimova, že všetko, čo bude vypálené proti sýrskej alebo ruskej armáde v Sýrii bude zostrelené, tak si ľahko poskladáte celú mozaiku. Varovanie Gerasimova sa dalo pochopiť aj tak, že budú zničené nielen lietadlá, ktoré by prípadne štartovali proti ruským silám z lietadlovej lode, ale aj samotné lietadlové lode.

    Tu sa nám ponúka zaujímavá „matematika“. Americkí analytici dlhodobo vo všetkých štúdiách tvrdia, že Rusko nemôže poraziť svojimi zbraňami USA, pretože jednoducho neinvestuje toľko do zbrojenia ako USA. Nuž áno – a hneď môžeme dodať niekoľko čísel. Pentagon vydelil na operácie v Sýrii – samozrejme, že v skutočnosti proti Rusku – 65 miliárd dolárov. A celý vojenský rozpočet Ruska je 69 miliárd dolárov. Ale asymetria nie je silnou zložkou americkej logiky. Hyperzvukový Kindžal či Avangard môže zničiť americkú lietadlovú loď – tento fakt chtiac nechtiac už priznala aj americká armáda. Ale jedna lietadlová loď USA stojí od 5 do 10 miliárd dolárov – podľa toho ktorá. A cena jedného hyperzvukového „pozdravu“ ruskej armády sa pohybuje v rozmedzí 1 až 2 miliónov dolárov…

    Každému, kto čo i len trochu používa rozum je jasné, že ak už otvorene proti sebe lokálne bojujú Anglosasi a Slovania, tak globálna horúca fáza už nemôže byť ďaleko. Slovenom a piatej kolóne nie je fakulta myslenia vlastná, a preto nedokážu vopred odhadnúť vývoj udalostí – ale to nič nemení na existujúcich faktoch. Oni budú vždy zotrvávať v predprogramovanej predstave, že „niekto“ to za nich vyrieši tak, aby „bolo dobre“.

    Sú to práve bratislavskí parlamentní – môžeme povedať aj permanentní – politici, ktorí nás dostali do tejto situácie; ale my sme ich tam dobrovoľne zvolili. Robíme tak od prevratu a zároveň od toho istého prevratu sa situácia pre obyčajného človeka zhoršuje. Dokedy budeme hrať túto nízkoenergetickú hru? A vôbec, môže sa nízkočakrovej hry zúčastňovať intelektuálne vyspelý človek?

    Sme na natovskej strane a zabávame sa cudzou hrou navrhnutou pre nás. Jeden premiér vyhlasoval, že „Slovensko sa rozvíja rovnomerne“, ale poslancom z Europarlamentu bez mihnutia oka oznámi, že „na Východe nič niet“. Musí to dobre vedieť, veď to je výsledok dlhodobého jeho smerového rozvoja celého Slovenska. Nový, veselý premiér pokračuje v kurze aj s ministrom drancovateľom slovenských lesov, kapitán Národného Slovenska síce vystúpil v ruskom parlamente, ale bez problémov organizuje základne NATO na Slovensku. Akému to Národu straní? Bude preto celkom zaujímavé vidieť, ako prebehnú nasledovné voľby. Prebudíme sa alebo zomrieme v spánku?

    Prizrime sa lepšie, akých to máme mierumilovných spojencov. Koncom decembra minulého roku – na vianočnej návšteve v Nórsku – sa americký generál Robert Neller v prejave k 300 príslušníkom americkej námornej pechoty vyjadril, že sa im treba pripravovať na „big-ass fight“ proti Rusku. Generál Neller je hlavným veliteľom Námornej pechoty USA, ktorú tvorí cez 200 000 vojakov v stálej službe. Rovnako dodal, že ak by došlo k takémuto vývoju, tak „cez noc“ ich môže byť v Nórsku aj 3 000… Otvorene pripustil možnosť vojenského konfliktu medzi UISA a Ruskom. Nuž, naozaj mierumilovné plány nášho spojenca. Je radosť mať takýchto spojencov.

    Experti predpokladajú, že medzi najpravdepodobnejšie ciele amerického útoku patrí Murmanská oblasť, Krym a Prímorská oblasť RF. Hovorca generála, Eric Dent neskôr v rozhovore pre Washington Post vyhlásil, že generál Neller – ako vrchný veliteľ Námornej pechoty USA – chcel iba takýmto názorným príkladom motivovať vojakov, aby sa naozaj zodpovedne pripravovali… Na margo môžeme dodať iba to, že takúto „motiváciu“ – konkrétnu a adresnú – používal naposledy Adolf Hitler.

    Samozrejme, že išlo o pokus zahovoriť skutočnosť, ale – ako hovorili naši Predkovia – povedané slovo toporom nevyrúbeš. Pozrime sa teda v krátkosti na to, čo môže americká Námorná pechota reálne spôsobiť Ruskej armáde:

    Početnosť príslušníkov americkej námornej pechoty predstavuje vyše 220 000 vojakov, ktorí môžu byť použitý na útok. Hlavná úderná zložka sú tri divízie, z ktorých každá má vo výzbroji 70 tankov Abrams M1A1, 180 samochodných a ťahaných húfnic, 208 obrnených transportérov a okolo 3 000 rôznych automobilov. Ešte jedna divízia o sile 50 000 vojakov môže byť v krátkej dobe sformovaná zo záložníkov. Letecký park námornej pechoty tvorí okolo 1 100 vrtuľníkov a lietadiel, medzi ktorými je aj najnovšia stíhačka F35B. V krízových situáciách formujú expedičné korpusy a brigády, ktoré čo do podstaty dokážu bojovať úplne samostatne. Ich autonómnosť bojovať dosahuje 60 dní.

    Najväčšie vojnové konflikty po Druhej svetovej vojne, v ktorých sa zúčastnila Námorná pechota USA boli Kórea a Vietnam. Ďalej to boli operácie NATO v Iraku, Afganistane a Juhoslávii. Ale napriek všetkému, tým najpravdepodobnejším potenciálnym nepriateľom americkej Námornej pechoty od čias Druhej svetovej vojny vždy bolo a ostáva Rusko.

    Námorná pechota USA – ako súčasť americkej armády – samozrejme predstavuje naozaj vážnu hrozbu. V prípade vojenského konfliktu bude americká Námorná pechota prioritne nadsadená na Severe Ruska. Ich cieľom bude obsadenie ruských ponorkových základní v Murmanskej oblasti. Na Juhu dôjde k pokusu o výsadok na Kryme a na Ďalekom Východe to najpravdepodobnejšie bude Kamčatka, kde je tiež základňa ruských strategických ponoriek.

    Ozbrojené sily Ruskej federácie však aktívne nacvičujú taktiku protivýsadkových operácií. Hlavnou zložkou úspechu takéhoto druhu bojovej operácie je zabránenie tomu, aby protivník získal prevahu vo vzduchu a zároveň zasadzovať efektívne údery výsadkárom a silám podpory výsadku na otvorenom mori. Nacvičujú sa údery proti výsadkovým plavidlám aj výsadku priamo na morskom brehu. Z odborne vojenského pohľadu sú výsadkové jednotky snažiace sa vylodiť na pobrežie klasickým a zraniteľným cieľom.

    Zostava námorných a obojživelných plavidiel bojovej techniky používaných pri výsadku americkej námornej pechoty môže dosahovať aj viac ako 50 vojenských plavidiel. A toto v podstate úplne vylučuje faktor momentu prekvapenia a zároveň dáva priestor na prípravu obrany pobrežia.

    Jedna z najväčších hrozieb pre výsadok sú pobrežné raketové a delostrelecké komplexy, ktoré sú v poslednej dobe aktívne dodávané do výzbroje Vojenského námorníctva Ruska.

    Medzi takéto komplexy patrí pobrežný raketový komplex BAL, ktorý je schopný zasahovať ciele do 260 km od pobrežia. Pritom je schopný vyhľadávať ciele v pasívnom režime, t.j. dokáže ich identifikovať skryte, nedetekovateľne. Salva takéhoto systému môže pozostávať z 32 rakiet.

    Ďalším nepríjemným prekvapením pre výsadok bude napríklad samohybný, 133 mm delostrelecký komplex BEREG, ktorý je schopný ničiť hladinové ciele, vrátane rýchlych plavidiel na vzdialenosť do 22 km. Dokáže strieľať rýchlosťou 12 výstrelov za minútu. Zároveň môže potápať nepriateľské lode v autonómnom režime, korekciu streľby realizuje vlastný systém riadenia streľby.

    Výsadok americkej Námornej pechoty nebude víkendovou párty – ak sa im predtým podarí vyhnúť ponorkám a lodiam vojenského námorníctva Ruska.

    Pokiaľ Rusko má schopnosť viesť takéto operácie je veľmi málo pravdepodobné, že Američania sa odvážia na útok. Výsadkové operácie sú v prvom rade bojové operácie flotíl vojenského námorníctva. Rusko má v Barentsovom mori dostatok ponoriek aj hladinových plavidiel.

    Ak by sme nebrali do úvahy stav americkej vojenskej techniky – známy je najmä prípad problémov so stíhačkou F35 – tak v americkej armáde narástol problém s ľudskou silou. Hlavným problém je kvalita americkej živej sily vrátane kvalít veliteľského zboru. Ľudia nechcú slúžiť v armáde, ba dokonca to ani nevedia. Americký národ sa mení na národ, ktorého zdravotný stav proste neumožňuje regrutovať do armády potrebný počet zdravých ľudí. Plán armádnej obnovy USA prezidenta Trumpa predpokladá, že do roku 2023 stúpne počet amerických vojakov v aktívnej službe o 56 000 ľudí. Ale tento ambiciózny program americkej armády začal krívať ešte pred začiatkom svojej realizácie. Príčinou je znižujúci sa počet mladých Američanov vhodných pre vojenskú službu. Dnes generáli Pentagonu s problémami zabezpečujú regrutovanie dokonca minimálneho počtu nových brancov, ktorí sú nevyhnutne potrební na udržanie terajšieho počtu slúžiacich v americkej armáde. Podľa oficiálnych údajov americkej armády pre rok 2018 je vhodných sotva štvrtina existujúcich brancov. Tri štvrtiny obyvateľov USA vo veku od 17 do 24 rokov nemôže vstúpiť do radov americkej armády kvôli obezite, chronickým chorobám, kriminálnej minulosti či nedostatku vzdelania. Pentagon jednoducho nevie ako sa vyrovnať s neschopnosťou navýšiť stav armády o desiatky tisíc nových tankistov, námorníkov, pilotov a ďalších špecialistov.

    Najväčším problémom je epidémia obezity, ktorá doslovne kosí rady amerických brancov.

    Hneď za tým je menovaný stav vzdelania americkej mládeže. Pre službu v americkej armáde je vyžadovaná maturita, ale mladí Američania sa už nechcú učiť.

    Federálna štatistika ukazuje, že strednú školu končí iba niečo okolo 80% učiacich sa. Špecialisti sa obávajú, že tieto údaje nie sú kompletné a pravdepodobne ešte aj nadsadené. Ďalším problémom je kriminalita a drogy u mládeže. Každý desiaty Američan nemôže nastúpiť na vojenskú službu kvôli svojej kriminálnej minulosti.

    Jeden zo spoluautorov správy o nadchádzajúcom probléme americkej bezpečnosti, generál Thomas Spoehr s horkosťou priznáva:

    „Všetci máme v hlave predstavu tvrdého amerického chlapíka, známeho tyrana, ktorý je schopný všetkého. Ale tento obraz už viac nezodpovedá realite. Za posledných 10-15 rokov vyletelo do výšin percento Američanov, ktorí trpia obezitou. Rastie aj množstvo astmatikov. Nezadržateľne sa znižuje počet tých, ktorí ukončia školu a v niektorých veľkých mestách je to už doslovne katastrofa. Ani kriminalita nikde nezmizla. Musíme si priznať ten fakt, že naša situácia sa nezlepšuje, ale zhoršuje.“

    Sú aj takí, ktorí navrhujú riešiť tieto problémy tak, že znížia požiadavky na nových brancov. Ale podľa mnohých expertov takýto krok môže definitívne podkopať národnú bezpečnosť USA. Generál T. Spoehr tento návrh okomentoval takto:

    „Už sme aj tak znížili štandardy a prijali viac ako obyčajne takých ľudí, ktorí mali v minulosti problémy s porušovaním zákonov. Zaplatili sme za to vysokú cenu. Oni nakoniec porušujú disciplínu a opúšťajú svoje jednotky oveľa častejšie ako obyčajní vojaci. A nedodržiavať štandardy – to je to posledné…“

    V skutočnosti výsledkom tohto zníženia štandardov je aj fakt, že z tých ľudí, ktorí sú dnes v aktívnej službe americkej armády je 11% zo zdravotných dôvodov neschopných bojovať. V číselnom vyjadrení to je okolo 235 000 ľudí. Predstavitelia Pentagonu už vyhlásili, že plánujú očistiť americkú armádu od takého „balastu“.

    Otázkou je, či Pentagonom vysnené očistenie armády od obezity, očividných zločincov či invalidov bude také jednoduché. V poslednej dobe sa k nim totiž pridali oveľa ostrejšie témy – homosexuáli, lesbičky, transcendentní – ktorí doteraz už slúžia v americkej armáde spolu s ostatnými vojakmi. Toto všetko dodáva americkej armáde svoje čaro… stačí si pozrieť niekoľko fotografií na internete.

    A táto armáda chce napadnúť Rusko – okrem iného samozrejme aj Čínu – a poraziť ich.

    https://www.youtube.com/watch?v=2qwoFcLIeA4

    Tí, ktorí rozmýšľajú si poľahky zrátajú vyhliadky budúcej vojny pre NATO. Nuž ale my sme v NATO… teda spojenci USA.

    Nezaškodí si ešte raz uvedomiť o čom sme písali na začiatku článku. Ak boje v Sýrii došli do takéhoto štádia, aká je šanca, že všetko do čoho to – skôr alebo neskôr – vyústi sa „samo“ prevalí len tak okolo nás?

    02.04.2018

  • GOTTŠALK

    Za „vlády“ socializmu nebolo všetko také bezútešné, ako sa nám to snažia dnes narozprávať. Pravdaže, čím ďalej od revolúcie, tým žije menej ľudí, ktorí si pamätajú minulosť a môžu dnes k nej niečo povedať. Členovia najprominentnejších komunistických rodín dnes stoja na čele našej krajiny a tvária sa ako najlepší kapitalistickí kapitalisti. Veď okrem iného slúžia aj Hubbardovej scientológii. O scientológoch sme už síce písali, takže pripomenieme iba jediný fakt. Ten, kto vstupuje medzi nich – a oni nemajú záujem o hocikoho – musí prejsť niečím ako „verejnou spoveďou“. Spočíva v tom, že po podaní ľahkej drogy musí na kameru vyrozprávať všetky svoje slabosti, všetko čo v minulosti napáchal – najmä všetky zvrátenosti, krádeže, vraždy, znásilnenia, drogy – skrátka všetko, vrátane toho, čoho sa najviac bojí, aké má nočné mory a podobne. Potom je záznam uložený do trezoru a „hrdina“ môže byť „expedovaný“ do svojej cieľovej krajiny a pozície. A tam plní úlohu, ktorú po „spovedi“ dostal. Samozrejme, že na takto určenú úlohu mu nebudú chýbať peniaze – ale ak by začal špekulovať, tak záznam sa môže objaviť v médiách. A preto scientológovia mlčia ako hrob – najčastejšie úplne odmietajú akúkoľvek svoju spojitosť so svojou „materskou“ cirkvou. Naivní sú tí, ktorí im dajú takúto otázku a čakajú čestnú odpoveď.

    Nie je žiaden div, že takejto cirkvi ani CIA „nemohla odolať“– a dostala ich pod kontrolu. Takže scientológ – a najmä ak už je na vysokej pozícii – je zamestnancom niekoho úplne iného – bez ohľadu na to, prečo ho naivkovia v demokracii volili…

    Kto nič v minulosti nenapáchal, ten sa nemá čoho obávať a preto nie je pre scientológov zaujímavý…

    Dnes žijeme pod kontrolou cudzincov – máme to napísané hneď na začiatku Ústavy. Veď Cyril a Metod by dnes mali grécke pasy, Ježiš (ten biblický) zase izraelský. Nemôžeme sa teda diviť, že od revolúcie nás riadia pápeženci. Jedni umiernenejší, iní zase radikálnejší (jezuiti a spol.) – ale predsa len cudzinci. Zašli už tak ďaleko, že nám „vyblokovali“ aj literárne diela našich vlastných klasikov. Môžete si kúpiť rôzne výbery tvorby Hviezdoslava, ale báseň PRIBINA v žiadnej nenájdete. Prečo? Nuž, stačí si ju prečítať. Hoci Hviezdoslav vychádzal z kresťanského základu, Slavianstvo mu bolo predsa len bližšie ako cudzie importy. A nám nevadí, že ktosi manipuluje tými žalostnými zbytkami poznania, ktoré nám zanechali naši „povolení“ spisovatelia? Čomu to učia na našich školách deti a kto to vlastne riadi Ministerstvo školstva? Žeby vlastenci?

    Pripomíname vám televíznu inscenáciu na motívy románu Jozefa Miloslava Hurbana – GOTTŠALK. Dielo prináša nám dnes už dávno zabudnutý príbeh kniežaťa Gočalka z 12. storočia, ktorý do krajiny priviedol – samozrejme násilne – kresťanstvo a následne, aby sa zapáčil nemeckému kléru si zmenil aj meno na Gottšalk.

    Bol vládcom kmeňa Obodricov. Svoj Rod však zradil a prijal nové náboženstvo. Vyhnal svoju ženu aj s malou dcérkou a zobral si za ženu Dánku, čím sa s nimi spojil. Okrem Dánov slúžil aj nemeckému cisárovi tak, že viedol vojny proti ostatným slovanským kmeňom – veď to boli iba pohania… Cudzí, „kultúrnejší“ žoldnieri mohli v jeho vlastnej krajine plieniť a rabovať, čím dostával Slovanov na úroveň „kultúrnejších priateľov“.

    Je to dávno zabudnutý príbeh Polabských Slovanov, ktorého dej sa fyzicky odohráva v okolí ostrova Rujana a mesta Arkona. Udalosti sa však vyvinuli tak, že aj časť členov vlastného kmeňa povstala proti zradcovi Gočalkovi a tento nakoniec bol spravodlivo potrestaný.

    Okrem toho, že dej sa odohráva na pozadí skutočných udalostí minulosti, román prináša aj niekoľko dôležitých momentov. Šľachta sa napríklad už volá „znať“ – čo je známe aj z Ruska. Aristokracia nie je znať – ale to naši čitatelia už vedia. V inscenácii uvidíme aj moment, kedy na sneme hlavy Rodov pripomínajú kniežaťu, že je tým, kým je vďaka nim – čo je naozaj naša stará tradícia. Ale nemecký biskup ho smeruje k tomu, že ak je vládca, tak nesmie brať ohľad na podriadených a plne využívať svoju moc. Jasný prechod od dŕžavného ponímania k cirkevnému štátu.

    Fakt, že šírenie kresťanstva je spojené s vyvražďovaním pôvodného obyvateľstva je v tomto diele jasne podaný.

    V inscenácii uvidíte aj množstvo ďalších zaujímavých informácií, aj keď je očividne spracovaný v duchu poznatkov, ktoré boli v tom čase dostupné. Hlavná myšlienka však nenechá nikoho na pochybách.

    Veru takto postupne ničili kresťania našich Predkov. Ak Nemci či Dáni neboli úspešní s mečom, tak diplomaticky poštvávali jeden slovanský meň proti druhému do vojny. Aby sa náhodou pred bojom nedohodli – podľa tradície – iba na boji dvoch zástupcov, ale aby naozaj jeden národ zničil druhý, tak Nemci ochotne poskytovali svojich vojakov do vzájomných bratovražedných vojen. Tí sa už postarali o to, aby k bitke naozaj došlo a počet obetí bol čo najvyšší.

    Nečudo, že pre našich pápežencov nie je tento román „príťažlivý“. Či už je to SNS v „národnej“ vláde, alebo priamo predĺžená ruka jezuitov – pravda im nevonia. A ani tento román nenájdete v knižnom vydaní. Prečo..? Prečítajte a pochopíte sami. My sme ho našli iba na jedinom mieste na internete.

    A čakať, že niekto znovu sfilmuje tento – pre nás – román klasického autora je ilúziou. Stačí sa prizrieť aké intelektuálne formáty sa dnes natáčajú a podávajú cirkevným a sociálnym zvieratám.

    Prichádza však jedna otázka – ak sme nezávislí, prečo nám blokujú informácie o našej minulosti? A to ich ešte volíme?

    Podobných príkladov – chvalabohu – nájdeme v Európe viac. Určite vám odporúčame nórsky film POSLEDNÝ KRÁĽ SEVERU, ktorý je rovnako natočený podľa skutočných udalostí.

    https://www.youtube.com/watch?v=OyNFAJLi5P8

    Uvidíte ako sa šírilo kresťanstvo na Severe. Kresťanskí Dáni pokresťančovali pohanské Nórsko tradičnými prostriedkami kresťanskej lásky: OHŇOM A MEČOM. Nič nového pod slnkom. Dobré ohľadom filmu je to, že v tomto prípade sa ešte Nóri ubránili a nedovolili Dánom zabiť maličkého následníka nórskeho trónu.

    Film bol koncom minulého roka vysielaný aj v slovenčine.

    A v neposlednej miere je tu ešte jeden film severskej koprodukcie – NORTHMEN.

    Dej tohto filmu sa nezaoberá priamo šírením kresťanstva, ale je v ňom vyjadrené dostatočne jasné stanovisko. V určitom čase do deja vstupuje kresťanský mních, ktorý stroskotaným Vikingom poskytne pomoc. Vikingovia mu najskôr neveria, pretože – ako vyhlási jeden z hlavných hrdinov – čo z toho, že kresťanstvo hovorí o mieri, keď ho šíria mečom? A onen mních tiež nebol celkom pápežensky naformátovaný, pretože v minulosti chcel úprimne pomôcť Piktom k „pravej kresťanskej viere“, ale akurát ich jeho naivita vlákala do pasce, ktorú iní kresťanskí „šíritelia lásky“ využili na ich zlikvidovanie.

    V ruskej verzii ho na internete nájdete:

    https://www.youtube.com/watch?v=JQPo_BtES88

    Nedajme si vziať našu minulosť – pretože to je naša minulosť. Veď už je jasne vidno, akou zbraňou nás najviac zničili – zasievaním nesváru medzi nami a potom postupnou likvidáciou. Najčastejšie vlastnými rukami.

    31.03.2018

  • VYHNANEC (ИЗГОЙ)

    Ukážka – cca 18 minútová – filmu, ktorý bol minulého roku ohodnotený viacerými oceneniami. Možno ho voľne preložiť ako „Street WorkOut“.

    Myšlienka filmu je veľmi jednoduchá:

    Piatok večer, obyčajné ruské mestské sídlisko. Všetci sa pripravujú „kultúrne“ stráviť nadchádzajúci víkend. Jedni sa chystajú zabaviť v klube, iní popíjajú alkohol v podchode, dievčatá čosi oslavujú (GMO ženského pohlavia v nohaviciach a s fľaškou alkoholu) na lavičke v parku, mamička s kočíkom a fľašou alkoholu v ruke sa ponúka… Ale Miša nič z toho nezaujíma. Ba čo viac, cieľavedome sa kdesi poberá. Žeby nebol NORMÁLNY?

    Nuž, nepiť alkohol, nefajčiť, nebrať drogy, nezaoberať sa športovým sexom, netráviť čas počítačovými hrami – to nie je v demokracii normálne. A ak napríklad niekto ešte športuje v mestskom parku a ani neje mäso – to už je určite naozajstný sektár…

    BYŤ AKO VŠETCI EŠTE NEZNAMENÁ BYŤ NORMÁLNYM. BYŤ LEPŠÍM ZNAMENÁ NEBYŤ AKO VŠETCI.

    Filme je motivátorom pre všetkých, ktorí ostali (alebo sa rozhodli ostať) NORMÁLNYMI ľuďmi – nehľadiac na nevedomosť, ktorá je všade naokolo.

    NAJSKÔR ŤA INGORUJÚ, POTOM SA TI SMEJÚ, POTOM S TEBOU BOJUJÚ, ALE NAPOKON VYHRÁVAŠ TY.

    MAHATMA GHÁNDÍ

    JEDINÝ PROSTÝ PRÍKLAD JE PRESVEDČIVEJŠÍ AKO STOVKY KRÁSNYCH KÁZNÍ.

    LUCIUS ANNÆUS SENECA

    30.03.2018