TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: HĽADANIE

  • JARNÉ PRAKTIKY NA ZVÝŠENIE ŽENSKEJ ENERGIE, KRÁSY A PRÍŤAŽLIVOSTI

    Jar je začiatok prebúdzania sa Prírody, obnovenia a premeny Ženského Princípu. Toto obdobie je v našej Tradícii považované za ženské (dievčenské) a ochraňuje ho Matička Lada Bohorodička a jej dcéra – Bohyňa Leľa.

    Lada je Matka Bohov, najstaršia Rožanica, Bohyňa svetového Ladu, ochrankyňa rodinných zväzkov, pôrodov, žien, detí, Ľúbosti, ženských záležitostí, úrody, úrodnosti. Lada je ženská materializácia Roda Najvyššieho, žena Svaroga. Všetky Bohyne sú Obrazmi jej prejavení.

    Lada je Bohyňa Života, jari, úrodnosti, zrodenia, raži (obilia), ktorá tvorí a kriesi Prírodu, ktorá cez zimu zamrzla, robí Zem úrodnou. Stará sa o všetko živé a rastúce, dáva silu a smeruje k svetlu. Lada je Svetová Ľúbosť, je základom tvorenia a jestvovania.

    Lada má milovanú dcéru – driečnu a veselú Leľu s venčekom kvetov na hlave a melodickou povahou, dievča na vydaj, ktoré sa prebúdza zo zimného sna. Tam kde sa prejavuje ožíva Príroda, belasie obloha, Slnko svieti ešte žiarivejšie, zaľúbenejšie do mladej Leli, jarné vtáčiky spievajú piesne a rôznofarebné kvety pestrejú. Bohyňa Leľa je ochrankyňou Ľúbosti a založenia rodinného zväzku.

    Naši Predkovia o Bohyni Lele hovoria takto:

    Modrooká Leľa prišla na biele svetlo z Ľúbosti Zeme a Nebies, z lona ružových lupienkov ruží jej zázračnej matky – Bohyne Všesveta, premúdrej Lady. Od tejto nevídanej Ľúbosti sme sa vo svete objavili aj my, ľudia a nežný kvietok ruže sa stal symbolom veľkej Ľúbosti Bohyne Leli, oberegom Jej tajomstiev. I prepukla vtedy jar farbami ľúbosti, rozliala sa v tom čase bezdušá a chladná hladina jazier a riek, pevne objali sa v plamenných vôňach byliny, jemne zachveli sa velikánskymi vlnami predtým k okolitému svetu ľahostajné lístky a koruny stromov; veselo zazurčal medzi kameňmi pramienok a v srdciach ľudí sa objavil veľký cit Ľúbosti.

    Radovala sa voda, dúbrava, radovala sa mládež od kypiacej radosti Leli. Chladná belasosť Nebies sa stala záhadnou a prekrásnou. Bohyňa Leľa je krásavica, dievčatko jari, s rumencom, s rozpustenými – ako u mladej devy – vrkočmi, v zeleni zo zimy a prvých jarných kvetov, venčeku, z ktorého namiesto stužiek prúdi čarami jar. Košeľu má vyšitú rôznofarebnými voňavými nevädzami, ale aká je jemnučká! Podolok je vyšitý chmeľom a na šiji má drahocenný náhrdelník. Obuté ma Leľa červené čižmičky so striebornými opätkami.

    22. apríl je sviatok Leľnik. Deň Bohyne dievčej Ľúbosti – Leli.

    Od 22. apríla do 10. mája je Krásna Hora.

    Kruh sviatkov od Leľnika po Rusalinho Veľdňa (Dňa Zeme). Od počiatku vekov v tomto čase dievčatá vodia chorovody, hrajú sa v horách a dolinách, udobrujú svoje ochrankyne – Matičku Ladu a Jej dcéru Leľu – preto, lebo sa začína jarno-letná sezóna svadieb.

    Za úsvitu mladé dievčatá oslavujú Slniečko Jasné a Lelinou rosou si umývajú tváre, aby boli krajšie a aby mali kožu čistú. V deň Krásnej Hôrky si mladé dievčatá vyberajú tú najkrajšiu, okrášľujú ju kvetmi a všakovakou zeleňou, na hlavu jej kladú venček s čerstvých kvetov a slávnostne ju usadzujú na „trón“, ktorý je zhotovený z niekoľkých vrstiev mačiny (trávy). Vedľa postavia nádobu s mliekom, tvaroh, maslo a ďalšie mliečne produkty. K nohám „Leli“ kladie každá z prítomných dievčin čerstvo upletený venček. Okolo „Leli“ vodia chorovody a spievajú piesne. Potom „Leľa“ pohostí priateľky jedlom a hádže im po venčeku. Mladé dievčatá ich chytajú v lete a uchovávajú doma do nasledujúcej jari.

    22. apríla dospievajúce dievčatá prechádzajú posvätením na do nového statusu – stávajú sa devy. Utváranie diev pribieha pod patronátom dcéry Lady – Bohyne Leli. Po sviatku Leľnika, Leľa postupne odovzdáva devy pod patronát Bohyne Vesty – ochrankyne domáceho kozubu, ktorá sa okrem toho prejavuje ešte ako večerná Zora. Potom devu nazvú Vestálkou, podstúpi špeciálnu prípravu, ktorá v nej prebudí všetky sily a zručnosti budúcej ženy.

    Obyčaje a obrady marca, apríla a mája patria k ženskému Védickému Dedičstvu. Sú posvätné a dôležité. Tieto obrady  berú do úvahy ženskú schopnosť cítiť Prírodné energie a používať sily živlov Prírody na zväčšenie svojej ženskej sily. Tento čas je mimoriadne vhodný na zladenie osobnej ženskej energie s Prírodnými energiami Veľkých Bohýň.

    O niektorých jarných zvyklostiach na zväčšenie ženskej sily a príťažlivosti si povieme v tomto článku.

    Najskôr si vyjasníme od čoho závisí príťažlivá, čarovná ženská sila a krása. Prečo sa naše Prarodičky pripravovali a priťahovali do svojho života energie Matičky Lady a Jej dcéry Leli.

    Naši Predkovia dokonale ovládali vedu Hviezdočítania a vďaka tomu vedeli, že od polohy určitých Zemí (planét) v horoskope závisí energetika ženy, jej krása a príťažlivosť. V skutočnosti za krásu a príťažlivosť v ženskom horoskope zodpovedá dobré a silné postavenie Venuše – Zari Mercany. Ak je postavenie tejto Zeme (planéty) zlé, alebo ak je v horoskope veľmi slabá, tak u ženy spravidla vznikajú problémy so ženským zdravím, príťažlivosťou a vznikajú problémy s nájdením životného partnera.

    Položenie Zemí v horoskope závisí od karmy ženy. Veda Hviezdočítania vraví, že existuje časť karmy, ktorú je možné zlepšiť vykonávaním špecifických praktík ctenia si planét. Jestvujú rozličné metódy, s pomocou ktorých je možné harmonizovať energiu planéty Venuša vo svojom horoskope, posilniť s ňou spojenie, spriateliť sa s ňou.

    V skutočnosti vďaka tomuto poznaniu naše Prarodičky vedeli, že energiu krásy a prekvitania je možné a nevyhnutné trvale udržiavať a zveličovať aby prekvitala rodina, Rod a národ. A jednou z týchto povinností žien vo Védickej Tradícii je zotrvávať v kráse podobnej Bohyni Lade. Toto je jedna z najhlavnejších úloh ženy – vytvárať a udržiavať priestor ľúbosti, energiu krásy. Taká žena bude pre muža vždy príťažlivá.

    Vo vede Hviezdočítania (Astrológii) za ženskú krásu zodpovedá Zem (planéta) Zari-Mercana – Venuša. Venušu personifikujú Bohyne Lada a jej dcéra Bohyňa Leľa, ale aj Bohyňa prekvitania – Lakšmi. Pre hlbšie porozumenie, pozrieme sa na účinky planéty Venuše – Zeme Zari Mercany na horoskop človeka.

    Venuša personifikuje ženskosť, ovláda mladosť a umenie pôvabu. Nadeľuje ženu citovosťou, jemnosťou a šľachetnosťou. Venuša dáva zmysel pre humor, veľkodušnosť, schopnosť oceňovať krásu. Vo vyššom aspekte Venuša zodpovedá za vyššiu Božiu Ľúbosť.

    Energia Venuša sa rozvíja, keď žena rozvíja energiu krásy. Vývoj začína z domova a závisí od toho, či je v ňom čistota, či je čistá jeho aura, či je krásne zostavený, či sú v ňom ozdoby. Podrobnosti o čistení aury domu si môžete prečítať v mojom článku OČISTENIE AURY VÁŠHO DOMOVA.

    Keď v dome nieto energie Venuše, tak rodinné vzťahy sa približne do 2 rokov zhoršia. Preto žena musí vždy podporovať ženskú energiu Venuše – krásou, útulným domovom, dobrotou. Energia Venuše sa zosilňuje, dvíha na veľmi vysokú úroveň vďaka vývoju schopnosti ľúbiť Bezpodmienečnou Ľúbosťou.

    Muža k žene predovšetkým priťahuje práve energia Venuše, zvlášť v počiatočnej etape počas prvých 2-3 rokov známosti. Potom sa už zapína energia Luny, najmä po narodení sa spoločného dieťaťa.

    Energia Venuše sa veľmi rýchlo oslabuje:

    • Potratmi;
    • Želaním pripodobniť sa mužovi;
    • Hrubou rečou, nadávkami;
    • Neútulnou situáciou doma;
    • Neprítomnosťou Ľúbosti;
    • Opovržlivým vzťahom k ženám.

    Príznaky poukazujúce na nevyhnutnosť posilňovať energie Venuše:

    • Ak sú problémy vo vzťahoch s opačným pohlavím (hádky, konflikty) a osobných vzťahoch s druhými;
    • Ak sú v reči prítomné slová-paraziti, ak je reč hrubá;
    • Ak nedokážete správne vyjadrovať svoje city (trvalá emocionálna napätosť, plač, slzy, smútok, žiarlivosť, podozrievavosť, strachy);
    • Ak máte jemné, krehké vlasy, vypadávanie vlasov;
    • Ak máte akékoľvek problémy s obličkami alebo močovým mechúrom;
    • Prítomnosť venerických ochorení, ale aj akýchkoľvek bakteriálnych ochorení pohlavných orgánov (múčnivka prostaty a pod.);
    • Neschopnosť počať, problémy v intímnych vzťahoch;
    • Časté straty nálady, nespavosť, slabosti.

    Slabá Venuša hovorí o pocite nepohody, neuspokojenia, prináša nepokoj v ľúbosti, zložité vzťahy s priateľmi, nestabilné materiálne položenie, ako aj bezkontrolnosť v zábavách, jedle a pití.

    Aby sa posilnilo spojenie so Zemou Zari Mercany – planétou Venušou – a spriateliť sa s ňou, dievčatá a ženy vykonávajú na jar rozličné obrady, ktoré podporujú a zväčšujú ich krásu a príťažlivosť.

    Praktiky, ktoré posilňujú energie Venuše:

    • Vývoj vkusu ku všetkému prekrásnemu – kochanie sa Prírodnými krásami;
    • Radovanie sa jarnému prebúdzaniu Prírody, pozorovanie objavovania sa púčikov na stromoch, lístočkov, kvetov;

    Kochanie sa v prekrásnych rozkvitnutých stromoch, vdychovanie ich vôní a predstava toho, že dýchajúc vôňu týchto kvetov sa napĺňate, nasávate energiou kvitnutia a krásou toho stromu. Užitočné je aj kochanie sa prekrásnymi jarnými kvietočkami: narcismi, tulipánmi, fialkami a ďalšími.

    Počas takýchto praktík je nevyhnutné sa odpájať od vedľajších myšlienok, najmä napätých, preciťovať energie, ktoré vychádzajú zo stromov, rastlín a celej Prírody.

    • Na jar čarokrásne spievajú vtáci, načúvajte a tešte sa ich spevu;
    • Čo najviac vychádzajte na slniečko a preciťujte jeho teplé, útulné lúče, predstavujte si, ako napĺňajú vaše telo. Jarné slnečné lúčiky sú veľmi príjemné, nežné a láskavé. Pri takejto praktike je dôležité sa naladiť na energie Jarila Otecka, zriekať sa postranných myšlienok, preciťovať a kochať sa príjemným, teplým dotykom jeho lúčikov.

    Pri všetkých týchto praktikách je nevyhnutné si uvedomovať, že sila ženy, jej príťažlivosť, pôvabnosť sa nachádza v jej citoch. Nakoľko žena dokáže preniesť svoje vnímanie od myšlienok k citom a od citov k preciťovaniu, natoľko sa môže oddávať svojim pocitom a kochať sa nimi.

    Muža k žene priťahuje najmä jej vnútorný stav, jej city a pocity, emócie, pretože muži žijú „mozgami“ a city majú slabo vyvinuté. Taká je ich podstata, majú iné predurčenie, pre nich je zložité sa kochať. Žena im takto daruje city kochania sa, spokojnosti a vyrovnania. Žena je pre nich ako oáza uprostred púšte.

    Povedané možno zovšeobecniť takto: vyvíjajte jemnosť ponímania sveta, učte sa kochať sa každým dňom a každou udalosťou.

    Zladenie sa s energiami Prírody skrz prijímanie sezónnych rastlín, ktoré ochraňuje Venuša.

    Každá potravina má svoju povahu, charakter, ktorý závisí od jeho majiteľky – riadiacej planéty. Povaha a energetika rastlín a ich riadiacich planét je odovzdaná nám, keď ich prijímame. Prebieha to tak, ako pri kontakte s ľuďmi – nálada tých, s ktorými sa stýkame prechádza na nás.

    Pod ochranou Venuše sa nachádzajú všetky kvety rastliniek a majú tie charakteristiky, ktoré má Venuša. Na jar sú najsilnejšie nasýtené energiou Venuše kvety stromov. Podrobnosti o tom si môžete prečítať v článku Vedamana Vedagora VÉDICKÉ ZÁKLADY SCELENIA BYLINAMI.

    Elixíry ženskej krásy:

    Na ich prípravu je potrebné nazbierať kvety ovocných stromov a urobiť z nich kvetové čaje, piť ich počas jari od počiatku kvitnutia stromov. Tieto čaje sú chutné a voňavé. Pripravte si také množstvo kvetov, aby ich stačilo približne do konca mája na prípravu tohto prekrásneho ženského nápoja. Môžete k nim pridávať aj čerstvé výhonky mäty a medovky: tieto bylinky sú blahodarné pre ženské zdravie a energetiku.

    Z kvetov ovocných stromov možno pripravovať kvetové esencie.

    K tomu je potrebné naliať do banky alebo priezračnej karafy neupravenú pramenitú alebo studňovú vodu (nie z kohútika) a vložiť tam hŕstku kvetov ovocných stromov. Postavte nádobu na slnko, nezakrývajte pokrievkou a nechajte tak celý deň. Potom vodu preceďte a prečítajte nad ňou slávenie Matičky Lady a mantru: „Aoum, Šri Macha, Mati-Lada – namacha“. Mantru treba prečítať 9 ráz, možno aj viac, číslo by však malo byť párne. Vhodné je nahovoriť do vody pozitívne tvrdenia, napr.: „Každým dňom sa vo mne viac a viac roztvára ženská krása a sila“. Potom treba vodu zakryť pokrievkou a piť ju počas dňa. Vodu treba postaviť na také miesto, aby ju nikto nenabil zápornými emóciami.

    Pod ochranou Lady Matičky je breza – je to Jej posvätný strom. Na ja, v mesiaci máj, je potrebné obrať mladé lístočky brezy a pridať ich do čaju.

    Vlastnosti čaju z brezových lístkov:

    Brezový čaj je efektívnym antibakteriálnym a močopudným prostriedkom. Na vyvedenie nadbytočnej vody z organizmu niet nič lepšieho ako brezový čaj. Vysvetlenie je prosté: pri posilnení tvorby moču brezový čaj nedráždi obličky. Preto zo všetkých močopudných prostriedkov je práve on najbezpečnejší a úspešne sa používa v tradičnej medicíne na premývanie pri zápalových bakteriálnych ochoreniach močopudného ústrojstva.

    Uvedomene vypijúc takýto čaj, žena sa zlaďuje s energiami Lady Matičky. Na Rusi vždy existoval osobitný vzťah k brezám, veľmi úctivý vzťah. Predkovia vedeli, že breza je posvätný strom Lady Bohorodičky. Dôležité je takýto čaj nielen piť, ale vpíjať ho s pocitom ľahkosti, radosti, nasávajúc do Duše kochanie sa Jarou, Ľúbosťou, Šťastím. V akej nálade ho budete piť, v takej nálade budete prebývať.

    Na zlepšenie krásy a zladenia sa s jarnými ženskými vibráciami Prírody, je od 22. apríla užitočné si umývať tvár „Lelinou rosou“. Podrobnosti si môžete prečítať v mojom článku „CELITEĽNÁ SILA ROSY“.

    Modlitebná praktika k Bohyni Lade, ňou prejavujeme v Bohyni prekvitanie Lakšmi a Bohyne Jari – Lele.

    Modlitebná prax sa považuje za jednu z najúčinnejších praktík na zladenie svojej energie s Božskou. Na túto praktiku je potrebné sa naučiť riadiť svoje vnímanie, nasmerovať ho od myšlienok k zmyslom, sústrediť sa na svoje pocity, ale myšlienky (váš um) sústrediť na slová mantry a na modlitebný náramok, na vôňu tyčiniek, alebo ak ste na ulici, na jarné vône vzduchu.

    Poviem zo svojej skúsenosti: ak, hoci aj nie nadlho, sa podarí udržať všetko svoje vnímanie na mantre a na svojich pocitoch, tak vznikajú pocity toho, že Duša sa vlieva do Potoku Šťastia, Kúzel, veľmi hlbokého vnútorného prežívania, ktoré sa slovami nedá opísať. To sú pocity Šťastia – nedajú sa s ničím porovnať.

    Slávenie Lady Matičky:

    Oj Ty, Lada Matička! Mater Sva Prečistá! Slávna a Trislávna buď! Ta daruješ nám Ľúbosť a Šťastie! Požehnanie svoje zosielaš na nás! Ctíme a slávime Ťa, všerodovo,, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu, nech je tak po všetky časy, pokiaľ svieti nám Jarilo Slnko. A-o-u-m!

    Slávenie Bohyne Leli:

    Oj Ty, Leľuška-Jar prekrásna, dievčia Ľúbosť-Krása jasná! Slávna a Trislávna buď! Ty daruješ Ľúbosť čistú, Ty žiariš Ľúbosťou čistou! Devám Ty daruješ manželstvo, pôvab, krásu a partnerstvo! Ctíme a slávime Ťa, ospevujeme Ťa! Teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu! Tak buď, tak je, tak bude!

    Tieto slávenia treba čítať po ránach. Mimoriadne dôležité počas slávnostných dní týchto Veľkých Bohýň.

    Najbližšie sviatky od 22. apríla do 10. mája: Krásna hôrka, Leľnik – jeden z názvov krásnej jari v Obraze Veľkej Bohyne Lady a Jej očarujúcej dcérky – Leli.

    20. máj – deň Matky Prvopočiatočnej Zeme.

    23. máj – deň Lady Bohorodičky.

    Mantry:

    Spievať je nevyhnutné každý deň po 108 razí, alebo hoci aj po piatkoch (deň Venuše). Veľmi užitočné počas slávnostných dní Veľkých Bohýň.

    Aoum, Šri Macha, Mati-Lada – namacha.

    Preklad z jazyka Sloviene (Sanskritu) na súčasný jazyk: „Ó, Najvyšší Prarodič, prejavujúci sa v Obraze Veľkej Bohyne Materi-Lady Ľúbosti! Príjmy moju pozemskú poklonu!“

    Aoum, Šri Macha, Mati-Lakšmi – namacha.

    Preklad z jazyka Sloviene (Sanskritu) na súčasný jazyk: „Ó, Najvyšší Prarodič, prejavujúci sa v Obraze Veľkej Bohyne Hojnosti, Prekvitania a Blahobytu Lady Lakšmi! Príjmy moju pozemskú poklonu!“

    Po piatkoch na oltári Bohyniam treba predkladať jarné kvety. Podrobnosti ako zostrojiť Rodový Oltár môžete prečítať v článku Vedamana Vedagora SLAVOSLOVIE RODNÝCH BOHOV.

    Želám všetkým ženám, aby ich naplnila krása a príťažlivosť!

    Aoum Tat Sat!

    Jaroslava

    11.03.2017

  • BOD ZLOMU NEĎALEKO

    O biopoli a jeho dôležitosti v našom živote sme písali už neraz. Zdalo by sa, že táto téma je dostatočne jasná, ale ukazuje sa, že to tak nie je. Vzhľadom na dôležitosť tejto problematiky v súvislosti s časmi, v ktorých žijeme, ukazuje sa odôvodneným k  téme vrátiť. Dôvody podceňovania tejto oblasti sú rôzne. Jednou z nich je určite to, že časť našich čitateľov, ktorá sa začala zaoberať Dedičstvom Predkov nás „objavila“ pomerne nedávno, takže množstvo postupne sa tvoriacich, ale na seba nadväzujúcich informácií nie je pre nich prehľadné. Ale sú aj takí, ktorí nás síce sledujú dostatočne dlho, ale akosi predpokladajú, že „tí iní“ – na ktorých obraciame pozornosť – sú síce „zlí“, ale asi budú niekde najbližšie na južnom póle alebo v podobnej lokalite. Problém je v tom, že nevenujú pozornosť tým, ktorí s nimi sadajú za jeden stôl.

    Pred „načretím“ do tejto témy sa odporúčame oboznámiť s Konmi Rita a všeobecnou informáciou o obrane biopoľa. Dnes sme už začali – aj keď postupne – s kurzami PSYCHOENERGOLYTIKY, ale musíme sa vymaniť spod vplyvu technokracie v našom živote. Pod „vymanením“ nemáme na mysli nevšímanie si, či dokonca ignorovanie toho, čo nás dennodenne obklopuje, ale aspekty pôsobenia tejto technológie. Jedným z týchto aspektov je spotrebiteľský efekt „vypínača“. Keď potrebujeme svetlo, stlačíme vypínač, tak isto ľahko ho  vypneme. Na ceste Duchovného vývoja to však tak nefunguje. Ak sa chceme k niečomu dopracovať, tak musíme niečo obetovať – v zmysle námahy, úsilia, vytrvalosti a podobne. Vo védickom ponímaní rozlišujeme dva druhy informácie. Informácia prvého druhu je akýkoľvek poznatok, s ktorým sme sa oboznámili. Môžeme ju nazývať aj svedectvom o čomkoľvek. Informácia prvého druhu je vo všeobecnosti POZNANIE, ale poznanie je teória. Je síce nevyhnutné a malo by predchádzať empirickej skúsenosti, ale Duša v Javnom Svete sa vyvíja – čo je naša hlavná úloha – práve na základe empirickej skúsenosti. Preto sme boli vybavení piatimi zmyslami, aby sme skrz ne mohli „zásobovať“ Dušu skúsenosťami. Akými skúsenosťami – záleží od vstupného poznania.

    Informácia druhého druhu je životná skúsenosť, t.j. POZNANIE transformované skrz našu vlastnú aktívnu činnosť. Tu nám hneď ponúkajú technokratické „pomôcky“ štýlu „ľudia sa učia na vlastných chybách“. Treba zdôrazniť, že tento „princíp“ nemá nič spoločné s našou Kultúrou. Chyby robí ten, kto nemá vopred k dispozícii Poznanie, teda kto nevenuje pozornosť tomu, čo mu zanechali Predkovia. Veď práve o tom je celá vec – aby sme nestúpali na tie isté hrable ako naši Predkovia v minulosti. Stúpanie stále na tie isté hrable nie je Kultúra, ale Civilizácia:

    Ale akosi nám stále vyhovuje viac aj ďalší aspekt Civilizácie:

    Takže nečudo, že opakovane stúpame na tie isté hrable. Problém je „iba“ v tom, že KARMU si stále vyrábame – tá je proste ZADARMO… že prečo? Naši Predkovia nám informácie ako žiť zanechali – to MY ich nepoužívame, radšej sa spoliehame rady cudzincov – je to pohodlnejšie.

    Druhou technokratickou pascou je efekt televízie. Nadobudli sme ničím neodôvodniteľný dojem, že život okolo nás sa nás netýka, že my ho môžeme „nezúčastnene“ pozorovať ako televíznu obrazovku. Potom televízor vypneme a robíme si čo chceme.

    Každý z nás má od svojho narodenia k dispozícii DVA druhy energie. Prvý druh je naša celoživotná zásoba ŽIVOTNEJ ENERGIE, ktorú sme dostali minimálne na celý Kruh Života, t.j. na 144 rokov. Druhý druh je energia, ktorú máme k dispozícii z nášho okolia. Tu však treba povedať, že by to mala byť „voľná“ energia, nie energia iných živých bytostí – či už zvierat alebo ľudí. Našou úlohou nie je parazitovať ako upíry na iných ľuďoch či zvieratách, ale „ťahať“ ju z „voľných“ zdrojov. My však často parazitujeme sami, alebo „hostíme“ iných upírov nestarajúc sa, že takto nám ubúda ŽIVOTNÁ ENERGIA. Naša ŽIVOTNÁ ENERGIA.

    Na obrázku je schematicky znázornený zostup energie do človeka. Vstupuje cez „striebornú šnúru“ z Nebies. Nie náhodou preto Slnečná Runa Bohyne Mary znázorňovala Noc Svaroga. V čase „deficitu“ energií nastane situácia, že nám ju „vymedzia“ medzi prvú a tretiu stognu/čakru. Zvyšok „skonzumujú“ – samozrejme na náš účet – paraziti.

    Parazit je entita, ktorá chce žiť, ale nemá možnosť samostatne zvyšovať svoju energetickú hladinu. Všetci paraziti sú negatívne bytosti. Ak by nás nejedli, tak neprežijú. Jesť však môžu len tých, ktorí nevedia, že sú ich potravou. Preto je v našich médiách tak veľa generátorov strachu a iných emócií.

    Vo Svetlom Svete však vysokofrekvenčnej energie bude zostupovať toľko, že bude na ňu potrebné mať dostatočne objemnú „nádobu“ – to vyplýva z Obrazu Slnečnej Runy Boha Velesa. Tá „vysokofrekvenčná“ má vysoký „výkon“, preto tí, ktorí ju nebudú schopní „viesť“ budú odchádzať ako prepálené poistky. Preto je naozaj načase sa zaoberať vlastnou energeticko-informačnou bezpečnosťou, t.j. obranou vlastného biopoľa a zvyšovaním našej „prieraznej pevnosti“.

    Ak svoju energiu „rozdávame“, tak naša „prierazná pevnosť“ sa drasticky znižuje. A keď bude nakoniec vystavená vysokému „prúdu“ – spáli sa presne ako slabá poistka v okruhu vysokého prúdu…

    Kurzy Psychoenergolytiky sú zamerané hlavne na zvýšenie schopnosti prežiť nadchádzajúce udalosti, ale ani toto nie je „všeliek“. Môžete sa zúčastniť kurzu, ale ak okrem toho by ste mali vedieť, čo všetko likviduje biopole. Pretože cvičením ho budete prácne látať a inými činnosťami búrlivo likvidovať. Pozrime sa teda na niekoľko – všetko nie je možné uviesť ani pri najlepšej vôli – oblastí, ktorými „radodávame“ svoju životnú energiu parazitom.

    Hoci problém strácania životnej energie je všeobecný, niektoré prípady sú aktívnejšie „využívané“ mužmi, iné zase ženami. Teda prejdime konkrétne k téme.

    U mužov existuje problém s alkoholom hlbšie ako u žien. Teraz nemáme na mysli beznádejných alkoholikov, ale „bežných“ mužov, ktorí chodia do práce a sem tam si v spoločnosti iných mužov – najčastejšie kolegov alebo kamarátov – vypijú.

    Voda je najľahšie programovateľné médium – preto aj praktika „nahovárania“ vody je jedna z najstarších a aj najviac používaných – pre svoju jednoduchosť. Aby sme to zjednodušili, všetko čo sa nad vodou povie a je uložené v biopoliach besedujúcich prechádza do vody veľmi ľahko. Alkohol v kolujúcej fľaške tiež obsahuje vodu, ktorá postupne naberá informácie z pijúceho kolektívu. Silnejšie emotívne podfarbené informácie sa ukladajú rýchlejšie.

    Po vypití fľašky či fľašiek sa partia rozíde domov. A čo doma?

    Všetky domov prinesené informácie sa šíria v tom, čo by malo byť najviac chránené – v rodinnom egregore… potrebujú také nízke energie deti? Ako sa to odrazí na ich vývoji?

    Ak sa „hry“ vstúpi nie iba alkohol, ale napríklad drogy – situácia sa oveľa zhorší – pre vyrastajúce pokolenie.

    Môžeme spomenúť napríklad aj dnes populárne popísané tričká – všetky symboly sú rezonátory torzných polí, ktoré vťahujú každého, v koho biopoli sa nachádzajú do egregoru ku ktorému patria. Nie je jedno, aké symboly máme na svojom odeve a už vôbec nie je jedno, aké symboly nosia naše deti. Sú umiestnené na citovom, Duševnom centre tela človeka – na prsiach – takže všetko zasahuje Dušu…

    Už sme neraz hovorili aj o tom, že všetko čo hovoríme priamo modifikuje našu DNK. „Špinavá“ reč je zhubným vírusom pre našu Dušu.

    Z pohľadu mužov si môžeme pripomenúť niekoľko ďalších „pomôcok“ pri likvidácii svojich biopolí. Naši Predkovia dobre vedeli, prečo nosili také oblečenia ako nosili. Krátke nohavice nosili iba deti dovtedy, kým z nich nevyrástli. Žiaden slovanský kroj neobsahuje krátke nohavice. Ak muži nosia krátke nohavice znamená to, že ich psychika ostala na úrovni dieťaťa, hoci telesne vyrástli a dospeli…

    To isté platí pre tepláky – dospelý muž ich nenosí do spoločnosti. Ale vyrastené deti áno. Že to je v móde? A práve to, čo voláme „móda“ najlepšie ukazuje ako je národ porobený. Niekto v zahraničí čosi prikáže a bioroboty to hneď preberajú – na svoje náklady a škodu.

    Pripomeňme si, že podľa Múdrosti našich Predkov ten muž, ktorý nenosil opasok sa ľahko môže dostať pod kontrolu Temných Síl – kde ho majú teplakári?

    Do tejto kategórie patrí aj obuv. Ak je bez pevnej päty je to opäť indikátor detskej štruktúry mysle – a vôbec, ako bude muž v šľapkách bojovať na kameňoch či skle, ak treba ochrániť vlastnú rodinu?

    Dnes sa mnohí „hlásia“ do tábora Slovanov – a na spätných zrkadlách v autách im visia ružence. Kríž s gymnastom je symbolom egregoru, ktorý vyžaduje rabské podriadenie sa a prijatie faktu, že láska a spravodlivosť bude potrestaná – presne ako ten, ktorý je pribitý na kríži. S týmto každý člen kresťanského egregoru vyjadruje svoj súhlas. Dobrovoľný.

    Keď si takýto človek sadne do auta, jeho biopole sa pretne so symbolom cudzieho egregoru. Egregor – kresťanstvo má anjelov – ho začne vťahovať tam, kde sa prítomnosťou symbolu sám hlási. A tak sa mu začnú v živote objavovať udalosti, ktoré ho budú – čoraz silnejšie a silnejšie – vťahovať do egregoru, ktorého symbol má vo svojom okolí. Prečo sedieť na dvoch stoličkách? A možno vôbec slúžiť dvom pánom tak, aby boli obaja spokojní?

    A v súvislosti s hovorením je dôležité sa vystríhať takým, ktorí jedno hovoria a druhé robia. Sú to ľudia bez Svedomia. „Operátori“ kontaktujúci sa s jemnohmotným Svetom – nazvime ho hoci Astrálom – ľahko vysvetlia, ako to je s tým, čo považujeme za „myslenie“. My v skutočnosti nevytvárame nové myšlienky. Celý proces možno prirovnať k nákupnému centru. Chodíme okolo obchodov a obzeráme si reklamy nad vchodom. Ak nás niektorý upúta, tak vstúpime dnu – a tam je už nachystané kompletne všetko. Vyberiem si teda základnú myšlienku – a vo vybranom obchode si už len vyberáme z celej ohromnej ponuky dávno hotových myšlienok. To, do akého „obchodu“ vojdeme ukazuje na našu „frekvenciu“. Nízke frekvencie vchádzajú do nízkofrekvenčných obchodov, vysoké do vysokých – vrana k vrane sadá. Úplne bežná rezonancia. Ak teda stretnete „oduševnelého“ Slovana, ktorý inak jedno sľúbi a druhé robí, tak tento človek ťahá z „ponuky svojho obchodu“. Kto sa riadi Svedomím a Cťou, ten aj také frekvencie priťahuje. Dobrý strom neprináša zlé ovocie a zlý strom zase dobré…

    Biopole narúšajú aj také „nevinné“ veci ako cigarety či káva… Treba si uvedomiť iba jedno. Muž to môže „chlapsky“ prekonať, ale do rodinného egregoru „náklad“ prinesie. A pomôže to deťom?

    Niekoľko slov aj k ženám. Perúnova Zápoveď jasne hovorí, že ženy nemajú nosiť mužské oblečenie. To nie je vec módy – tou riadia stáda Temní.

    Prečo nie je jedno, čo nosí oblečené žena v našej spoločnosti?

    Prizrime sa jednému aspektu. Už sme neraz písali, že púha zámena sukne za nohavice u ženy vytvára diery v jej biopoli.

    Predstavme si ženu v dnes populárnych priliehavých nohaviciach – to aby bolo dobre vidno všetky jej vnady. Ak ide po ulici, tak principiálne stretá dva druhy mužov. Jeden – menej „rozšírený“ – si ju všimne, ale hneď obráti myšlienky na svoju partnerku a už sa ňou viac nezapodieva. Druhý, rozšírenejší druh mužov si však hneď začne predstavovať, ako by na nej „jazdil“. Pretože ona je predmetom jeho pozornosti, tak všetky jeho predstavy skoncentrované do „larvy“ odchádzajú k objektu pozornosti, t.j. k nej. Ak by mala silné biopole, tak sa larva odrazí a nič sa nedeje. Ale takto cez diery sa larva dostane do vnútra biopoľa a prisaje sa na jej energetické telo. Tu sa všetky myšlienky autora larvy začínajú – presne podľa jeho predstáv – realizovať. Síce na energetickej úrovni, ale reálne.

    Pretože takýchto lariev na vyzývavú ženu prichádza veľa – od každého okoloidúceho muža takejto úrovne – tak „techniky“ uložené v larvách pomaly a nebadane presakujú do podvedomia ženy. A tejto časom môže napríklad prestať vyhovovať jej partner – veď on „neovláda“ všetky techniky, ktoré ona „prežíva“ s inými. Následky môžu byť rôzne – od depresií po rozpad vzťahu… a ak sú tam deti?

    Do nohavíc sa dnes navliekajú aj babky. Tieto síce už nebývajú predmetom chlipných lariev, ale takýchto a aj iných lariev je okolo nás neúrekom. Diery v biopoli umožnia larvám sa dostať aj do nich – a oni toto všetko donesú do rodinného egregoru a „venujú“ vnúčatkám. Nuž a dietky niečo dostanú od otecka, ďalšie od mamičky, zvyšok od babky a potom sa čudujeme, odkiaľ sa to v deťoch všetko berie…

    Svoje pridávajú aj ďalšie elementy likvidátorov životnej energie. Vlasy – podľa našej tradície – sú antény, cez ktoré do nás vstupuje energia. Preto by sa nemali strihať – mení sa dĺžka antény, t.j. aktívna prijímacia plocha. Ak sa zafarbia, tak sa mení aj frekvencia energie, ktorá do nich vstupuje – je to obyčajný pásmový filter. V každom veku máme takú farbu vlasov, ktorá zodpovedá frekvencii energie, ktorú potrebujeme. Ak zmeníme farbu, meníme energiu – a skracujeme si život.

    Vlasy by nemali byť v prítomnosti cudzích ľudí rozpustené, ale spletené do vrkoča alebo aspoň previazané a u žien najlepšie ešte pod šatkou. Inak tieto antény prijímajú tie energie, ktoré sú v prostredí okolo nej.

    Rovnako nevhodné je nosiť odev po cudzom človeku. Prvý nositeľ odevu ho NAVŽDY naprogramoval. Ďalší nositeľ bude postupne programovaný biopoľom prvého nositeľa – a je nám jedno, kto formuje naše deti?

    Čierna farba je farbou Temných – oni majú na znak prináležnosti k Temnote aj také pracovné odevy. Čierna farba priťahuje upírov – aj energetických. Biela farba ich naopak silne odpudzuje. Nie náhodou práve biela farba je základnou farbou všetkých slovanských krojov. Dobrovoľné obliekanie si čiernych odevov – veď predsa dnes je taká móda – je dobrovoľné rozdávanie svojej životnej energie.

    Podľa prastarého slovanského energetického učenia by sme mali žiť v dennom živote podľa princípu „lenivosti“. Tým sa však nemyslí lenivosť v dnešnom ponímaní, ale stav, kedy naše telo „vyťažujeme“ na pohodových 30%. Vtedy žijeme uvoľnene – v stave TU a TERAZ – a všetky ostatné energetické potreby pokrývame z energií okolo seba. To sa dá vtedy, keď dostaneme „pod kontrolu“ svoj Vedogon a nebudeme sa zmietať pod diktátom emócií.

    Ak poznáme tento princíp, tak už je len krok k uvedomeniu si, aké skutočné ciele má dnešný vrcholový šport. Všetci určite poznáte prípad, keď ste vykonávali nejakú namáhavú činnosť – napríklad horskú túru – a nevládali ste. Napriek tomu ste sa premáhali a zrazu prišiel okamih, ktorý nazývame „chytenie druhého dychu“. Zdanlivo nevinná vec, ale tu nastal skutočný problém. Prepnutím do režimu druhého dychu sme nútene prepli náš organizmus na konzumáciu zásoby Životnej energie. Takýmto postupom si skracujeme život. Aká je skutočná „výhoda“ toho, keď dnes dávajú rodičia deti na rôzne vrcholové športy? Odpoveď už nájdete sami.

    Ak sme pri deťoch, tak tiež jednu poznámku. Stratégia „rozdeľ a panuj“ je úspešne implementovaná už do rodín, čo začalo povinným rodením v pôrodniciach v minulosti. Dieťa, ktoré sa vyvíja v lone matky už jasne rozoznáva, kto je v jeho okolí. Vie kto je otec, súrodenci, starí rodičia a teší sa na stretnutie s nimi. A tu zrazu vyjde na svet v cudzom prostredí, vezme ho akýsi cudzí doktor či doktorka, sestrička ho odnesie kdesi mimo matky a tak prvý kontakt s okolitým svetom je namiesto radostne očakávaných stretnutí šok za šokom. U dieťaťa sa automaticky začne budovať ulita – je nútené sa aspoň ako tak obrániť pred okolitým, cudzím svetom… prečo ho tak rodičia zradili? A potom sa nedivne, že pod vplyvom prvého, negatívneho zážitku si začne podvedome budovať aj akúsi nevraživosť voči rodičom. Tu ešte veľa závisí od toho, ako sa rodičia k nemu chovajú. Dnešní moderní ockovia – nevyzreté deti v teplákoch, krátkych nohaviciach, šľapkách, čiernych popísaných tričkách s mobilom a diaľkovým ovládačom v ruke, pijúci alkohol a energetické nápoje – ak to nie je niečo horšie – im veľa dobrého neukážu. No a mamičky ich – v priliehavých elasťákoch – vo vajíčkach od útleho detstva vodia do nákupných stredísk a kaviarní… nečudo že vyrastie egoista.

    V našej Kultúre dieťa neukazovali nikomu – okrem najbližšej rodiny a žrecov – minimálne prvý rok života.

    Ďalší „podporný“ prvok je televízne vysielanie. Aby bol pokoj, zapneme dieťaťu televízor a venujeme sa svojim „záľubám“. Všimli ste si, aké rozprávky dnes deti sledujú? Ak nie, tak sa pozrite na tie, čo dnes „fičia“, čo vlastne ukazujú. Napríklad populárny Tom a Jerry – koľko je tam príkladov cnosti a koľko vzájomných bojov, bitia po hlavách a podobných „výchovných“ detailov? V jednom kuse sa navzájom tlčú po hlavách aj v poľskom seriály Lolek a Bolek. Všímajú si to rodičia?

    Civilizačná mašinéria odstraňuje všetko, čo i len zaváňa slovanstvom z dosahu detí. Len s nevôľou začali prekladať ruský seriál Maša a Medveď. Ale tu si dobre všimnite obsah každej rozprávky – ANI JEDINÝ NEGATÍVNY PRÍKLAD PRE MALÉ DETI. Ale to nie je jediný kladný príklad ruskej kinematografie pre deti. Odporúčame vám púšťať deťom napríklad aj kreslené filmy zo série Ivan Cárovič a Sivý Vlk. Táto rozprávka je vhodná aj pre dospelých. Už od detstva ukazuje – v prístupnej forme – deťom, že okolo nás existujú aj Temné bytosti, ktoré sa môžu napríklad aj zmocniť nejakého tela a konať zákerne. Dobro však vždy vyhráva. V treťom diely je ešte aj iný moment – hoci podaný rozprávkovou formou. Dej vrcholí bojom ruského cára proti presile šíkov Temných. Zatiaľ čo on s malou, ale vlastnou pomocou odoláva Silám Temnoty, hostia z USA, Nemecka, Talianska, Japonska a iní demokrati sú skrytí v bezpečí pod stolom… nepripomína to niečo?

    https://www.youtube.com/watch?v=WRzEzLlD8Nk

     Prejdime však späť do sveta dospelých. Aj medzi dospelými je veľa ľudí, ktorí dodnes podliehajú rozprávkovým ilúziám – tu máme na mysli naivné ponímanie okolitého sveta. Neraz by aj chceli budovať slovanské komunity a bojovať proti „tým zlým“, ale nevenujú pozornosť tomu, kto sedí s nimi za stolom. Vedia síce o tom, že existujú akýsi „Siví“, ale ich služobníkov očakávajú kdesi na Južnom póle a v podobných lokalitách. Nuž, pristaňme na zemi a spomeňme si, aké máme vlastné zážitky po stretnutiach s rôznymi ľuďmi.

    Naši Predkovia sa v prvom rade rozhodovali na princípe ZDRAVOMYSLIA. To predpokladá TRI oporné body – vlastnú skúsenosť, názor Predkov a názor odborníka v danej oblasti. Ak vás teda niekto na niečo úporne presviedča, tak SÁM MUSÍ SPĹŇAŤ kritériá ZDRAVOMYSLIA ako nutnú, ale nepostačujúcu podmienku. Nedajte sa oklamať naštudovanými témami z našej stránky – tú čítajú aj temní šamani. Ako inak by sa dozvedeli o skutočných zvykoch Slovanov? Žiarlivé a podobné verzie sú „domácej produkcie“ – alebo zostavené podľa cudzích importov.

    Nepodliehajte ilúzii, že ak niekto nosí slovanský odev, dlhé vlasy a bradu že to je samo osebe dôkazom spoľahlivosti. Presvedčili ste sa najskôr, či to na čo vás taký človek presviedča už sám realizoval? Viacerí ste nás informovali, že na niektorých spoločných akciách ste po takejto úpornej „presviečačke“ dostali silnú bolesť hlavy. To je neklamným znakom pôsobenia čiernej mágie. Svetlé Sily takéto niečo nespôsobujú.

    Človek navádzajúci na cieľovú skupinu magické pôsobenie formou zodpovedajúcich praktík sa najskôr snaží votrieť čo najbližšie k cieľovému objektu svojho záujmu. Na pôsobenie na energetickej úrovni je lepšia fyzická blízkosť – aspoň u priemerných mágov – lebo ak chcú dosiahnuť želaný výsledok, tak všetko závisí od obrazotvornosti a koncentrácie. Nuž teda, takýto človek napríklad v určitom okamihu za spoločným stolom – najčastejšie keď prinesú jedlo alebo aspoň nápoje – upadne do „modlitebnej polohy“. Takto nenápadne, pred očami všetkých naivných posiela na svoje okolie potrebné Obrazy. Ak to nezaberá, tak sa hneď vzdiali – potrebuje to stihnúť kým je jedlo na stole – napríklad na záchod, kde sa môže koncentrovať lepšie a nikto ho nevidí.

    Následky môžu byť rôzne – ciele sú známe iba jemu. Od bolestí hlavy cez iné zdravotné „zážitky“. Poškodenie zraku, sluchu, celková nevoľnosť, autonehody – nikto nezistí prečo k nej došlo, ak náhodou objekt zahynie – a podobne. Pri profesionálne vyškolenom mágovi to môže dôjsť do infarktu, mŕtvice, smrti pri autonehode – ale všetko je čisté, nedá sa dokázať žiadny zločin. Neprítomnosť bolesti hlavy tiež nemusí byť indikátorom, lebo tí zručnejší vedia vypnúť receptory bolesti a kradnú nám energiu bezbolestne. Treba si vedieť dobre vyložiť celkovú životnú situáciu, ktorá sa začne po takomto pôsobení tvoriť. Hlavne vtedy, ak sa podstatne líši od inak bežného štandardu.

    Kto to nezažil, tomu je zbytočné viac hovoriť, kto áno, ten vie o čom je reč. Potreba gramotnosti v oblasti energeticko-informačnej bezpečnosti je už viac ako aktuálnou témou dňa. Treba sa vedieť brániť a v prípade energetického útoku aj vrátiť to, čo na nás bolo poslané späť k pôvodcovi. Iba ochránenie samých seba znamená, že raz vyslané zlo si nájde iného adresáta ako my – a pôvodca si lebedí.

    Sú aj takí, ktorí sa doprosujú milosrdenstva od Stvoriteľa – ale rozumejú vôbec o čo prosia? Stvoriteľ stvoril kompletne celý Vesmír – všetko a všetkých okolo nás. Prečo by mal niekomu udeľovať milosrdenstvo a inému nie, ak všetko pochádza od Neho? O čo je jeden jeho výtvor dôležitejší ako druhý? Veľmi naivná logika – ale aj veľmi rozšírená.

    Stvoriteľ môže prejavovať IBA SPRAVODLIVOSŤ – lebo tak to je spravodlivé. Milosrdenstvo môže prejavovať človek človeku alebo zvieraťu či Prírode – ale koná tak veľmi zriedkavo.

    Priblížme si ešte jednu praktickú stránku, ktorá už začína byť – bohužiaľ – aktuálna aj na Slovensku. Opíšeme si jeden príklad „skupiňáku“ – skupinového športového sexu – aký sa používa v praxi mágie. To aby bolo jasné, aké nástroje sú dnes v hre. Tieto praktiky prichádzajú aj k nám, ale ani doteraz neboli až tak ďaleko. Málokto vie, že hlavné európske centrá Temných Síl – môžeme ich zaradiť aj Slobodomurárov – sú Praha, Turín a Londýn. Poradie medzi nimi – ak aj nejaké je – nie je dôležité.

    K najprepracovanejším systémom planetárnej mágie patrí lunárna mágia. Do každého planetárneho „pracovného modelu“ mágov je zapojená jedna alebo viac „lunárnych inteligencií. Tieto navné bytosti majú každá svoju invokáciu, prepúšťanie, špecifické vlastnosti – kvôli ktorým ich mágovia vyvolávajú – a v neposlednej rade aj svoje vlastné signatúry, t.j. symboly, na ktoré sa v magickom obrade koncentruje. My už vieme, že symbol je vstupnou bránou do  egregoru. Teda lunárne navné bytosti – nie všade ich volajú lunárni démoni – majú aj svoje mantry. Do magickej praxe patria aj kolekcie anjelov lunárnych staníc – veď anjeli sú bytosti Temného Astrálu. Niekde tieto entity volajú aj géniovia a protigéniovia, ale sú aj iné navné bytosti.

    V pracovných modeloch magickej praxe sa používa najčastejší jazyk, ktorým je napísaná Kabbala alebo aj latinčina. Príručky mágie spravidla odporúčajú aramejské verzie vyvolávania navných inteligencií – entít – poľa ich skúseností sú účinnejšie ako mladšie kresťanské odvodeniny. Pre neznalého adepta je to už prvé varovanie – takéto vyvolávania a potom aj prepúšťania sú poskytované vo fonetickom zápise jazyka, ktorému sám invokujúci nerozumie. Z védického pohľadu vieme, že ak nepoznáme podstatu systému s ktorým sme v kontakte, tak sme buď jeho obeť alebo potrava. Naše babky v minulosti pri vyslovovaní magických formúl a vyvolávaní pomocných entít používali zariekania, pravslávenia alebo podobné nástroje IBA TAKÉ, V KTORÝCH ROZUMELI VÝZNAMU KAŽDÉHO SLOVA.

    Jednou z metodík mágie je polyfokálna sexuálna mágia. Ako príklad opíšeme rituál filozofovho prsteňa, ktorého cieľom je vytvorenie prstenca zo substancie ľudskej psychosexuálnej energie. Ďalšie magické využitie energie tohto prstenca je naivným účastníkom spravidla neznáme.

    Miestnosť sa najskôr vyčistí a pripraví sa zodpovedajúce osvetlenie. Každý člen magickej skupiny pred rituálom prejde očistným kúpeľom, ktorého hlavný cieľ je príprava na obrad. Potom si všetci oblečú magické rúcha, vyjasní sa cieľ operácie a vyslovia súhlas s jej realizáciou. Riadiaca osoba prevedie úvodný žehnací rituál – inak sa nezapája do skupinového sexu ako účastník.

    Účastníci obradu sa najskôr navzájom objímu, pričom intonujú ÓM alebo ACH – takto vytvoria magickú reťaz. Potom začnú so vzájomnou predohrou, čo trvá cca 15 minút. Predohra sa postupne zintenzívňuje. Potom všetci vyzlečú svoje magické rúcha a zaľahnú na pripravené lôžka, kde začne skupinový sexuálny akt. Počas neho striedajú pozície a techniky aj partnerov a partnerky. Realizujú svoje fantázie a nechávajú sa prestupovať sexuálnou energiou.

    Keď je už celý priestor dostatočne nasiaknutý sexuálnym fluidom, tak riadiaca osoba navedie pozornosť na cieľ obradu. Táto osoba by mala rozpoznať ten správny okamih, kedy by mala účastníkov vyzvať, aby si ľahli na podlahu a svojimi telami vytvorili kruh. Musia sa striedať muži a ženy. Každá zo žien vykonáva orálny sex, pričom každý muž poskytuje túto službu inej žene. Týmto sa dosiahne silná cirkulácia energie, ktorá celým kruhom pulzuje ako vlna. Riadiaca osoba je uprostred kruhu a pozorne sleduje množstvo energie a jej prúdenie. Keď sa dosiahne dostatočne silné energetické „vlnobitie“, riadiaca osoba vyzve gongom všetkých účastníkov, aby vyslali svoju energiu do zvoleného cieľa. Je to mentálny akt za súčasnej koncentrácie na príslušný symbol. Moment vysielania energie nemusí byť zároveň momentom orgazmu.

    Kým účastníci relaxujú, riadiaca osoba vykoná záverečný žehnajúci rituál, pričom musí prepustiť všetky navné bytosti, ktoré boli počas obradu privolané. Potom vyhlási obrad za skončený. Netreba ani hovoriť, že riadiaca osoba je človek, ktorý vidí energie, nejde teda o žiadneho amatéra. Pred riadením takýchto akcií prešiel podrobnou prípravou.

    Pri bežnom „športovom sexe“ stráca muž s každou novou partnerkou rok životnej energie, ale takýto obrad odoberie zo zásoby životnej energie oveľa viac. Mladí, naivní účastníci si myslia, že majú šťastie sa zúčastniť takejto akcie – ale našim čitateľom by malo byť jasné o čo v skutočnosti ide.

    Zo skúseností už vieme, že počas takýchto a podobných obradov sa „vytvárajú“ aj takí ľudia, ktorí majú aktivovaný špeciálny kanál do podvedomia. Znamená to, že navonok prejdú energetickú previerku – lebo ani sami nie sú si vedomí tohto kanála. V potrebnom okamihu sú cez tento kanál aktivovaní a vykonajú nejakú akciu, ktorú by za normálnych okolností nikdy neboli schopní urobiť. No a potom sú zase „normálni“.

    V skutočnosti pri akomkoľvek „športovom sexe“ nikdy nie je isté, kto je ten druhý partner. Ak je „šťastie“, že to je aspoň človek, tak to ešte môže byť niekto ovládajúci praktiky sexuálnej mágie. Počas aktu môže vyvolať určitú navnú bytosť a napojiť naň partnera či partnerku. Neskôr takáto obeť utrpí nejakú ujmu – lebo cez pohlavným stykom otvorený kanál jej bude trvalo odchádzať životná energia. A keď nie je energia, tak prichádzajú choroby všakovakého druhu – organizmus nemá dosť vlastnej energie na obranu, pretože „dotuje“ cudziu entitu…

    Poslednú poznámku si uvedieme na záver. Ak sa niekto venuje rôznym formám mágie – nikto nepovie, že vyučuje „zlú“ mágiu – tak má dosť vlastných skúseností s kontaktmi s rozličnými navnými bytosťami. Ako sme už písali v inom článku, aj priestor Javi je rozdelený medzi Svetlé a Temné Sily. V štruktúre biopoľa to platí tak, že priestor pred nami je Svetlou doménou, priestor za nami je Temnou doménou. V praxi to vyzerá asi takto:

    Ak k vám príde akákoľvek entita spoza chrbta, tak určite nepochádza zo Svetlého Sveta. Uvedomme si, že žijeme v 4 rozmernom Svete Javi, kde máme k dispozícii 5 zmyslov. Ak sme v kontakte čo i len s anjelom – bytosťou 16 rozmerného Temného Astrálu – tak táto entita má 17 zmyslov. Okrem našich piatich má ešte 12 ďalších, o ktorých existencii nemáme ani potuchy. Znamená to, že nás veľmi ľahko oklame a my – spoliehajúc sa iba na vlastnú zmyslovú skúsenosť – nie sme schopní na niečo také prísť. Svetlé entity neprichádzajú spoza chrbta.

    Dnes sa to u nás začína priam hemžiť rôznymi učiteľmi Tantry, kňažkami Avalonu, školami mágie a podobnými importmi. Akosi nám všetci chcú naraz „pomáhať“ v Slovanstve, akurát že nevedia, čo to Slovanstvo je. Ale im to ani nevadí, lebo naivné auditórium učia ich verzii Slovanstva – napojenom na Čiernu mágiu. Ich prítomnosť je však indikátorom dôležitého momentu – na naše uspanie už nestačí pôsobenie z Londýna či Vatikánu, už museli prísť na miesto. Bod zlomu sa teda určite približuje. Nedajme sa uspať tesne pred dosiahnutím vrcholu. Tesne pred ním je totiž pád najviac nebezpečný – je totiž z veľkej výšky.

    21.02.2017

  • SKRYTÁ IDEOLOGICKÁ ZBRAŇ

    Prinášame vám článok, ktorého obsah je viac ako aktuálny. Hoci autorka nevychádza z védických postojov, jej postrehy sú mimoriadne dôležité. Je to dobré znamenie, znamenie toho, že kto chce, ten dnes naozaj začína vidieť. Problém je iba v tom, že väčšina jednoducho vidieť nechce…

    Džínsy s tričkom a bundou… Odev je skrytá ideologická zbraň. Nesie v sebe obrovskú ideologickú bombu a náklad. Televízor nemusíme zapnúť, ale oblečenie si oblečieme. Nemusíme počúvať rádio, nemusíme čítať časopisy, nemusíme prezerať internet, ale oblečenie si tak či onak oblečieme. A to, aké oblečenie si dáme na seba, presne to bude určovať, akej kultúry sme nositeľmi. Najskôr sa oblečieme a potom sme už ako výkladná skriňa, celý deň chodíme, všetkým ukazujeme seba. A tu dáme na seba americký nápis – anglické nápisy sú dnes pravidlo – americkú alebo britskú zástavu, americké plavky atď. A 99% tričiek s krátkym rukávom, ktoré nájdeme na uliciach v Rusku a vo Francúzsku v Paríži, proste kdekoľvek, to sú americké alebo anglické nápisy. Dokonca ani vo Francúzsku nie sú francúzske a podobne. Je to proste reklama, v danom prípade anglosaského sveta, absolútne konkrétna, to nie je skrytá reklama, jednoducho ľudia nerozmýšľajú.

    Takže oblečenie je absolútne ideologický prvok a to prvok expanzívneho podrobovania si nových krajín. Pretože keď Amerika obsadzuje novú krajinu, tak tam najskôr vlieva Hollywood (pozri video „AKO ŽIDIA VYTVORILI HOLLYWOOD“ – video je z youtube odstránené, pozn. prekl.), potom sa tam zmocňuje médií a obsadzuje trh oblečenia. A začína diktovať: ľudia sa vyzliekajú zo svojho oblečenia a obliekajú si džínsy a tričká.

    A bundy a saká.

    Do sák sa obliekajú. Také dlhé saká, topánky a kárované nohavice. Mnohí starí Arabi v Paríži sa tak obliekajú, čo je veľmi nepraktické, ale oni sa snažia byť Európanmi, hoci im to vôbec nejde. Im by lepšie pristal ich odev s pokrývkou hlavy, tak im bude dobre. Ale vidno aj Arabov, ktorí sa obliekajú do plne európskeho obleku a na hlavu di dávajú svoju pokrývku. Alebo dievčatá oblečené do džínsov a v obtiahnutom tričku a navrchu ich dlhé, arabské šaty, čím je ako keby všetko dodržané.

    Teda oblečenie hrá ohromnú úlohu a čím sa tým viac zaoberala, stala som sa na to odborníčkou, chodím po uliciach a pozerám, do čoho sa ľudia obliekajú. Je to nástroj podrobenia si nových teritórií, má ohromný vplyv na ľudí, pretože je dôležité, do čoho sa obliekajú od detstva, do čoho obliekame deti. Napríklad, teraz je na Západe úplne zjavná tendencia – pokiaľ som žila 10 rokov vo Francúzsku – a to je tendencia zníženia farebného spektra.

    Je to veľmi dobre vidno o niečo skôr na príklade automobilov, ktoré v osemdesiatych rokoch boli rôznofarebné, ale teraz sa zmenili na čierne a strieborné. Ak vyjdete na ulicu, tak väčšina automobilov v Paríži bude na 90% buď strieborné, alebo sivé – žiadna červená, žiadna žltá, zelená, svetlomodrá, hoci v Moskve je viacfarebnosť, vo Francúzsku to je konkrétne viditeľné.

    Ďalej, existuje svet nápisov: človek chodí ako reklama s informáciou. Predáva sa ohromné množstvo tričiek – neraz ich kdekade rozdávajú zadarmo – na ktorých sú americké univerzity, proste ohromná téma. Nejaká univerzita – Illinois – všakovaké USA, univerzity v rôznych štátoch USA, New York a podobne.

    Gigantické množstvo vyrobených tričiek má takéto nápisy, okrem toho Disney, čo propagujú všetky tieto nápisy. A to už je zachvátenie detského trhu, detskej psychiky.

    Nájdete to všade, ale okrem toho predávajú aj veci ako odevy, doplnky a tašky, plážové šatky, čokoľvek. Ale to hlavné je, že to tým alebo oným spôsobom programuje ľudí, že celý svet je čo do podstaty anglosaský – ovláda, dominuje, čo je už úplne otvorená expanzia.

    Táto expanzia je viditeľná vo všetkých krajinách BRICS. Najodolnejšou je určite podľa môjho názoru zatiaľ Čína. Expanzia beží v Brazílii, expanzia beží v Indii, t.j. ľudia sa menia. Zovňajšok je odzrkadlenie vnútornej podstaty. Ak sa prezlečiete znamená to, že inak rozmýšľate, že sa budete inak chovať. Ak sa žena zrazu prezlečie z dlhých šiat do šortiek alebo nejakých obtiahnutých nohavíc znamená to, že bude behať, skákať, robiť niečo podobné, zmení sa nejako jej mód činnosti, chovanie sa, budú na ňu inak pozerať ľudia druhého pohlavia, starí ľudia atď. – inak prezentuje samú seba. Prečo existuje oblečenie? Ak sa prezlečiete, tak sa môžete inak chovať, inak sa cítiť.

    Západné oblečenie, do ktorého sa teraz oblieka väčšina ľudí povedzme vo svete, má svoje špecifické charakteristiky. Je to západné oblečenie, spravidla vyrobené v Číne podľa západných šablón. Je spravidla obtiahnuté, obsahuje elastan. Toto oblečenie obťahuje všetko, čo obťahovať netreba, zvyčajne je veľmi nepohodlné, bráni pohybu.

    Chudák deti, ktoré v takýchto džínsoch plazia po detských ihriskách – všetko im vypadáva, všetko ich tlačí, všetko je nepohodlné. Aj dospelým je podobne, keď si sadajú, všetko sa im posúva, všetko je rovnako nepohodlné. Plus tento povinný kult – žena na vysokých podpätkoch, muži v kravatách a oblekoch. V tých oblekoch sa nedá normálne dýchať, a ja som presvedčená, že mužom je v tých oblekoch veľmi nepohodlne.

    Ale sú prinútení.

    Poznám veľa mužov, ktorí hovoria: „Ja si nikdy nemôžem dať kravatu, dusí ma to, je to nepohodlné, ale v určitých situáciách som nútený to robiť“. Je to akási uniforma, ktorá je vymyslená. Počula som aj verziu, že kravaty v skutočnosti symbolizujú rabstvo – je to ten povraz, ktorý bol kedysi na krku raba, a teraz iba prešla do podoby kravaty. Myslím, že na tom niečo je.

    Všetko toto oblečenie neexistuje nato, aby človeku bolo lepšie, ale nato, aby človeka presne naopak zoskrutkovať, znehybniť, vovliecť do špecifického rámca. Okrem to má ešte druhú charakteristickú vlastnosť, ktorá je čo do podstaty anomálna: zdôrazňuje všetko to, čo netreba zdôrazňovať a obťahuje všetko to, čo netreba obťahovať. Prepína pozornosť na všakovaké sexuálne veci namiesto toho, aby bolo možné vidieť človeka takého, akým on je.

    A tak Európanov a Západ – a teraz už aj Rusko – prinútili k tomu, že konfekčný druh odevu je norma. Hotové, konfekčné oblečenie sa šije na manekýnky, ktoré nemajú k normálnym ľuďom žiadny vzťah. Prečo sa celý čas mučíme, prečo meriame – to je dlhšie, to je kratšie. Opakovaným meraním sa snažíme v čomsi sami zorientovať. To vôbec nie je prirodzený proces, strácame na tom množstvo času, množstvo síl a energie, lebo nám nabili do hlavy, že to je norma. Ale to vôbec nie je žiadna norma. Za normu môžeme považovať výber tkaniny a modelu, ale ušiť si na mieru. Tak robia hviezdy, tak robia všetci bohatí ľudia. Všetci ostatní, sami podmienečne označení za rabov – ako zahnojení gadžovia, choďte do obchodu s konfekciou a tam sa mučte, vyberajte si, skladajte si všetky tie veci jednu k druhej ako vám sadnú. A to je nekonečná snaha preberať sa v odpadkoch, ľudia si kupujú množstvo zbytočných vecí, ale tak či onak budú nakoniec vyzerať chaoticky.

    Množstvo vecí v každej skrini až sa skrine rozchádzajú, následkom čoho treba kúpiť väčší byt, lebo do starého sa už nezmestia všetky tie skrine s oblečením. A toto všetko sú opäť tie isté elementy spotreby.

    Afričania by mali také množstvo oblečenia na všetky možné situácie a u Indov by to bolo na niekoľko vekov. Ale principiálne hovorím, že nie je prirodzené mať také množstvo oblečenia. Ale spotrebiteľská spoločnosť vytvorila podmienky na to, aby ľudia kupovali všetko, a ešte viac, a ešte viac. Aj tak nebude stačiť a budete kupovať znovu. To je trvalé neuspokojenie.

    Toto je absolútne presne prvok spotrebiteľskej spoločnosti, ktorá núti ľudí trvalo utrácať peniaze. A tým, že neustále utrácajú peniaze sú aj neustále nútení pracovať. Takže načo je vlastne vytvorená väčšina spotreby? Nato, aby rabi robotovali. Inak by si ľudia kúpili to, čo im treba a povedali by si: „A načo mi viac, načo robotovať, všetkého mám dostatok, mám vecí nakúpených na 20 rokov dopredu. Potrebujem iba na jedlo, raz do týždňa čosi urobím a bude mi stačiť“. Ale v spotrebiteľskej spoločnosti čím viac človek robí, tým viac oddáva navyše pánom, parazitom. A na človeka treba naložiť maximálne a maximálne aj musí mať potrebu stále niečo nakupovať, vrátane oblečenia.

    A tak skrz módu a skrz spájanie nespojiteľných vecí je človek trvale nútený sa cítiť akýsi nesvoj, lebo čosi ešte stále treba, potom k tomu ešte topánky, lebo staré sa už nehodia – a stále dookola.

    A to mu ešte vykladajú rozprávky, že džínsy sa k saku hodia, džínsy možno nosiť ku všetkému, k akémukoľvek oblečeniu.

    Džínsy bolo kedysi dávno oblečenie amerických skladových robotníkov. A kedysi dávno sa aj veľmi dlho nosili. Dnes džínsy, ktoré stoja 100€ sa do roka predrú, jednoducho sa rozpadne tkanivo. Dokonca ani nie švíky, ale samotné tkanivo sa zodrie do dier. Ženské aj mužské – s tým sa často stretávam, ale to je už otázka kvality.

    Alebo spomeňme ešte jednu veľkú oblasť, ktorý ma naozaj udivuje. Na veľmi veľkom množstve oblečenia sa objavili lebky, kosti aj všakovaké iné podobné symboly smrti, ktoré sa postupne dostávajú z odevov pre dospelých na mládežnícke, ba dokonca na detské oblečenie. A tí rodičia, ktorí také niečo kupujú ma proste nevyvádzajú s údivu.

    Tieto veci nenakupujú deti – kupujú im ich rodičia. Ale ako vlastne môžete kúpiť dieťaťu tričko so zobrazením lebky s hnátmi? Prečo? To ešte okrem toho, že symboly smrti – ako som kdesi čítala – sa implementujú do tej krajiny, ktorej obyvateľstvo sa bude likvidovať. Aby si ľudia na smrť navykli, aby si zvykali na mŕtvoly – všade, v televízore – ako také. Aby potom, keď ich budú zabíjať ani neodporovali, lebo smrť, to je super fasa… takáto propaganda smrti bečí okolo nás.

    Lebky, kosti a všakovaké časti kostry, to je dnes móda. Vidíte chlapca povedzme v tričku, na ktorom má kompletnú kostru. Načo? Prečo si to kúpil, prečo to vôbec nosí? Myslia si, že to je zábava? Je treba, aby sa ľudia zobudili, aby prestali tak rozmýšľať – to nie je zábava. Keď nosia na sebe symboly smrti znamená to, že sa smerujú k smrti.

    Podobne, ako všetky tieto módy u mládeže: Góti, Emo – to všetko sú rýdzo satanistické kulty. Čo do svojej podstaty symbolizujú smrť v jej rôznych prejavoch.

    ZDROJ: Jelena Rybkova

    Odevný časopis VYROBENÉ V RUSKU

    09.02.2017

  • BEZ SVEDOMIA, CTI A CHARAKTERU

    Na základe informácie od nášho čitateľa sa nám stalo známe, že niekto prekopíroval a dal na jeden server k dispozícii na voľné sťahovanie jednu z našich kníh.

    Z hľadiska medzinárodných právnych dohôd upozorňujeme, že akákoľvek kniha sa stáva dostupná na voľné šírenie až 70 – slovom SEDEMDESIAT – rokov po smrti autora. Dovtedy je takýto postup hodnotený ako trestný čin a to vo všetkých krajinách sveta.

    Kniha je umiestnená pravdepodobne na jednom zo serverov v anglicky hovoriacom regióne, ale je to v podstate jedno. Zdôrazňujeme, že AUTORSKÉ PRÁVA dodržiavajú všetky krajiny, a teda tento prípad bude mať trestno-právne pokračovanie. Je naivné si myslieť, že Polícia nejakej krajiny nebude reagovať na takúto požiadavku Polície Slovenskej republiky. Proces trestnoprávnej zodpovednosti zahŕňa aj náhradu škody. Čím dlhšie tam bude vyložená, tým bude škoda vyššia.

    Vari dnes netreba nikomu vysvetľovať, že zistiť z akého počítača sa pristupovalo na nejaký server na svete – či už nahrávanie zdroja alebo kopírovanie – nie je technický problém.

    Ťažko komentovať takéto chrapúnstvo. Niekto očividne predpokladá, že máme povinnosť zadarmo, t.j. iba na vlastné náklady sprístupňovať a prekladať informácie, na vlastné náklady organizovať prednášky a podobné akcie, a pritom všetkom si aj hradiť všetky náklady spojené s nadobúdaním a sprístupňovaním informácií  vrátane ciest do Ruskej federácie – ktoré najčastejšie smerujú na Sibír – len zato, aby sa jeden subjekt bez Svedomia, Cti a charakteru mohol „intelektuálne“ zabávať.

    Zároveň prosíme všetkých, kto by mohol mať informáciu o tejto osobe aby nám to láskavo oznámil. Za informáciu aj vaše pochopenie vopred ďakujeme.

  • REŠTART SVETLÉHO SVETA II.

    Sú aj takí – a je ich dosť veľa – ktorí si myslia, že sa o nich (v dobrom) stará kresťanská cirkev, a teda im netreba nič robiť. V prvom rade ich treba nechať tak – nie je to naša vec. Ide iba o to, aby sme nezabudli, že sa k nám v minulosti dostali formou krvavých jatiek. Oni na výber nedávajú“ kresťanstvo alebo nič (v minulosti smrť).

    Mnohí si tiež naivne myslia, že to, čo dnes nazývajú Ruská Pravoslávna Cirkev (RPC) je niečo lepšie, spravodlivejšie ako vatikánsky mód. Nuž, pozrieme sa na priamu reč patriarchu RPC. „Najsvätejší“ Patriarcha Moskovský a celej Rusi Kirill (Cyril) dňa 21. septembra 2010 počas svojej prvej návštevy Ďalekého východu vo svojej funkcii pre televízny kanál Rossija povedal:

    „Pravoslávna Cirkev uchováva vo svojej histórii, vo svojom Dedičstve dôležité mená svätých, apoštolom rovných Cyrila a Metoda. V určitom zmysle sme my cirkev Cyrila a Metoda. Oni vyšli z osvieteného grécko-rímskeho sveta a prišli kázať Slovanom. A kto to vlastne boli Slovania? Sú to  barbari, ľudia hovoriaci nezrozumiteľným jazykom, sú to ľudia druhej triedy, v podstate zvieratá. A hľa, k nim prišli osvietení muži, priniesli im svetlo Kristovej pravdy a urobili niečo veľmi dôležité – začali s nimi hovoriť ich jazykom, oni vytvorili slovanskú azbuku, slovanskú gramatiku a preložili do tohto jazyka Slovo Božie“.

    Kto tam nevidí žiadnu spojitosť s minulosťou, tomu pripomenieme nie bezvýznamné súvislosti:

    „Slovania sú ponímaní ako etnickí bastardi, neschopní prijať a niesť veľké dedičstvo Árijskej rasy, ba celkovo Slovania sa nehodia na to, aby boli nositeľmi kultúry. Oni nie sú tvorivý národ, sú to štandardné zvieratá a nie osobnosti, absolútne neprispôsobiví na rozumovú činnosť“.

    P. J. Göbbels, 1942, „Denníky“

    Žeby podobnosť čiste náhodná?

    Kto by si rád prečítal „oprášenú históriu“ bez prekladu, tomu môžeme ponúknuť aj ruskú verziu:

    Ale pri mediálnej prezentácii ostaneme. Ponúka nám značné možnosti pochopenia okolitého sveta. Už sme neraz odporúčali americký film z r. 1988 pod názvom THEY LIVE. Na príbehu konkrétneho človeka je ukázaná skutočnosť riadenia ľudí mimozemšťanmi. Hlavný hrdina sa zhodou okolností dostal k okuliarom, cez ktoré vidí to, čo nie je viditeľné voľným okom. Film sa oplatí pozrieť, takže vyberáme iba niekoľko „momentiek“, ktoré nám však veľmi prístupnou formou môžu napovedať o čo dnes ide. Pripomíname, že film bol natočený v „predvečer“ prvej série farebných revolúcií, ktoré v našej krajine – pôvodnom Československu – vtedy nazvali „Zamatová revolúcia“.

    Okrem skutočného významu – podprahového programovania spoločnosti – hlavný hrdina z hrôzou zistil, že ani ľudia nie sú všetci „ľudia“:

    Množstvo ponúkaných časopisov – ale účel je rovnaký. Ľudia dnes čítajú iba povrchovú úroveň:

    Ako sme už predtým odporúčali, film sa určite oplatí pozrieť.

    Ale môžeme to nejako „aktualizovať“ na naše prostredie? Môže to znieť divne, ale ÁNO. Nedávno nás obklopila nová vlna billboardov, ktorí mnohí nazývajú „ficboardy“. Podľa nášho názoru síce premiér sám osebe nie je zlý, ale to je iba jedna z hrán jeho Obrazu. Bohužiaľ – ako je v politike štandardom – pri výstupe na Olymp moci musel s kadekým uzatvárať všakovaké kompromisy. Podobne ako Mečiar v minulosti, začínajú ho tieto „kompromisy“ dobiehať. Ide o to, že prostredie, ktoré zastupuje je už – čo je už verejným tajomstvom – preplnené homosexuálmi, drogovými dealermi, drancovačmi lesov a podobnými „osobnosťami“. Nuž, všetko vychádza na povrch – Živel Nevedomosti stráca na sile. Iným smerom to už nepôjde.

    Pozrime sa iba na jednu hranu tejto Hry: DRANCOVANIE NAŠICH LESOV. Aj keď kampaň má očividne za cieľ zachrániť čo sa dá vyzerá to, že ľudia sa už zobúdzajú – a je už načase. Ak by sme sa pozreli na reklamné billboardy zo zorného uhla hore uvedeného filmu, môže ísť o niečo nasledovné.

    Začalo to miestom, ktoré je veľmi symbolické. Jeho fotografia je v úvode tohto článku. Veľký reklamný billboard na pozadí smutného Obrazu DRANCOVANIA NAŠICH LESOV hovorí za všetko. Len poznamenajme, že fotografia je z územia, ktoré (naivne) voláme Národný park…  

    Z pohľadu čiernej mágie štandardný jav. Ešte aj tvrdenie „držíme slovo“ znamená iba to, že iné ani pred voľbami nesľubovali a nemali na mysli. A tu vstupujeme na pôdu Svedomia. Komu nie je jedno – okrem iných vecí – že „Strana a Vláda“ (hoci aj s prímesou „národných“) drancuje našu Prírodu, ten by takých nemal viac voliť. Lebo takáto voľba – ako všetko ostatné – bude v ďalšom karmicky „zohľadnená“. Neúčasť neexistuje. Buď stúpame nahor po Ceste Duchovného vývoja, alebo klesáme dole…

    Nuž teda k reštartu Svetlého Sveta. Hoci sme prešli už nejedným termínom prechodu, nakoniec neboli fyzicky realizované. Dôvody sú nám známe. Ale sú známe aj iné varianty a aspekty reštartu – napríklad staré indické proroctvo. V prvom rade majme na pamäti, že žiadne proroctvo nemožno brať doslovne – ale to už vieme. Ako teda ďalej a čo čakať?

    Naša doba je výnimočná tým, že môžeme hovoriť o veciach spojených s našou Kultúrou, ale nie sme – teda otvorene – likvidovaní. Treba však mať na zreteli, že IBA VÉDICKÉ SLOVANSTVO je pre nich nebezpečné. Všakovaké KOB-y, Rodnoverectvá a podobné smery pre nich NEPREDSTAVUJÚ NIJAKÚ HROZBU. Vidno to prakticky na tom, kto je v Rusku prenasledovaný a kto nie. Každý z týchto smerov ponúka určitú Múdrosť, ale vždy je iba čiastočná a teda zapadá do systému „rozdeľ a panuj“. Celostný Obraz je pre nich nebezpečný, čiastočné čriepky v žiadnom prípade.

    Jednou z príčin prečo môžete čítať tieto riadky je fakt, že Vysoké Démonické štruktúry sú – paradoxne – na našej strane. Im je jasné, že Vysoké frekvencie zostupujú – pre nich to už je viac ako viditeľný fakt. Znamená to, že Kali Juga alebo inak Noc Svaroga definitívne skončila a minimálne 10 000 rokov tu budú také podmienky, že Nízkofrekvenčné bytosti tu nebudú schopné fyzicky existovať. Nižšie Démonické štruktúry však pokračujú vo svojom pôvodnom programe, ktorý spočíva v našej totálnej likvidácii. Ak by sa im to podarilo, tak v krátkej dobe po našej likvidácii zaniknú aj oni. Ale Vysoké Démonické štruktúry dobre vedia, že tieto javy majú cyklický charakter – každý chvíľku ťahá pílku. Ak by dovolili našu totálnu likvidáciu, tak o 10 000 tisíc rokov by nemali koho znovu zotročiť, aby ťažil pre nich nerastné suroviny Zeme – lebo paraziti sami nikdy nerobia. A to nie je v záujme Vysokej Démonickej hierarchie. Svetlá Kultúra totiž NEŤAŽÍ nerastné suroviny a nedrancuje bezhlavo lesy – to je znakom iba démonických, parazitických štruktúr.

    V tejto súvislosti treba vedieť, že hoci to v Európe čo sa týka priameho, t.j. otvoreného  zásahu Vatikánu proti Starej Viere nevyzerá aktuálne, útok aj tak chystajú. V Rusku už začal, organizuje ho RPC a zneužíva aj štátne štruktúry. Vatikán tiež vyškolil novú generáciu Čiernych mágov – tzv. exorcistov – ktorých úlohou je realizovať našu likvidáciu. Presne takto vyškolení „odborníci“ to riadili pred tisícročím.

    Keď sa budú cítiť už dostatočne silní, zaútočia. Ale podľa dostupných informácií nám je známe, že to už bude „spúšťačom“ definitívnej reakcie Vysokých frekvencií. V okamihu ich nástupu do likvidačného útoku proti nám začne odvetný útok na nich na Vysokofrekvenčnej úrovni. Bude to jav sprevádzaný ohromnými stratami na životoch – ale iba tých, ktorí majú takú úroveň Nízkych frekvencií a aj tak nebudú schopní tu najbližších 10 000 rokov žiť. Zatiaľ to vyzerá tak, že to môže začať o 2-5 rokov.

    Dovtedy sa môže odohrať všeličo vrátane globálnej vojny, kataklizmy, ale najpravdepodobnejšie kombinácie oboch. Koniec Sveta samozrejme nebude – ale totálny reštart Svetlých Síl je neodvratný. Protivník nie je v žiadnom prípade slabý, akurát jeho koniec je neodvratný a náš závisí od nás samých, od našich činov nie rečí.

    Kto spĺňa charakteristiku potrebnú na existenciu vo Svete Vysokých frekvencií? Svedomie a Česť sú nutnou ale nepostačujúcou podmienkou. Potrebný je predovšetkým aktívny život na tejto frekvencii. Už len hovoriť jedno a konať druhé nepatrí do tejto kategórie – ale každý je zodpovedný sám za seba. Inak to totiž nejde. Kony Stavby Sveta platia od vzniku Sveta a budú platiť naveky. Ale nezabudnime, čím „presnejšie“ niekto dáva konkrétne dátumy, tým je menej pravdepodobné, že ide o realitu.

    05.12.2016

  • REŠTART SVETLÉHO SVETA I.

    Kedysi veľmi, veľmi dávno, v časoch nám už nepamätateľných Bohovia mohutných schopností – z nášho pohľadu všemohúci – s radosťou hrali Hry. Bohovia boli celostnými a sebestačnými a tvorili úžasnú rozmanitosť Obrazov. Komunikovali Obrazmi a nepotrebovali slová – nemali jeden pred druhým čo utajovať. Bohovia odovzdávali svoju mohutnosť od jedného k druhému. Mali silnú väzbu s Predkami aj potomkami.

    Schopnosť myslieť Obrazmi znamená myslieť hlbinne, t.j. obrázkami a zmyslami. Môžeme myslieť hlbinne a môžeme si niečo pre seba hovoriť. Sú to dva mechanizmy, ktoré sa navzájom dopĺňajú, dalo by sa povedať, že sa jeden do druhého vlievajú. V ideálnom stave by oba typy myslenia mali byť zvládnuté do dokonalosti.

    Raz sa k dúhovej hre Bohov Mágov pripojili akýsi zvláštni pútnici. Vyzerali bezmocne a Bohovia Mágovia im začali pomáhať, aby aj oni mohli nadobudnúť magické schopnosti.

    Pútnikom sa taká pozornosť zapáčila, ale Mágov nechápali. Mágovia vynachádzali stále nové a nové spôsoby pomoci, ale všetko bezvýsledne. Nakoniec sa rozhodli svoju Hru zmeniť, aby lepšie pochopili, prečo je ich pomoc bezvýsledná. S týmto cieľom niektorí Bohovia z vlastnej vôle ohraničili svoje ponímanie Sveta do úrovne ponímania prišelcov. Zostavili kľúčové slová v prastarom jazyku, aby pomocou nich bolo možné dosiahnuť zhodu.

    Pútnici ožili a hneď začali kritizovať a obviňovať Bohov v neochote poskytnúť im pomoc. Boli v tom takí aktívni, že Mágovia začali pochybovať o svojich vlastných schopnostiach. Druhí celostní Bohovia začali pomáhať svojim padnutým bratom a chceli navrátiť ich nazad, vrátiť im celostnosť, ale padali do tej istej pasce.

    Pútnikom sa postupne podarilo rozdeliť Bohov na časti a vnútili im nesvornosť, Bohovia začali sa medzi sebou hádať a nakoniec súhlasili s pravidlami novej Hry, do ktorej ich vtiahli cudzozemci. Títo pokračovali ďalej a klamom a vydieraním nanucovali Bohom svoje Zákony a prinútili ich veriť v moc osudu.

    Niektorí Bohovia sa domnievali, že vystúpiť z podvodom nanútenej Hry je jednoduché, že je to tiež iba jednoduchá Hra. Ale už stratil sa súlad medzi nimi, takže pokračovali v navršovaní nových Hier na ešte neukončené staré. Časom sa Hry pre nich stali ťažkou činnosťou. Pamäť Bohov sa skrátila a tieto Hry začali volať životmi.

    A tak na našej Zemi pri pokusoch o vyliečenie vedú neuvedomelú Hru, z ktorej nevedia nájsť východ.

    Bohovia zostúpili do tiel a zabudli na svoje Božie schopnosti. Zabudli, že sú schopní samostatne zrodiť akúkoľvek energiu a naopak, začali sami ťažiť z hlbín Zeme, ktorú kedysi sami vytvorili.

    Zabudli na to, že každú Hru treba ukončiť len čo je jej cieľ dosiahnutý. Ale pretože cieľ Hry si už tiež nikto nepamätal, všetko začalo nadobúdať neriadený charakter.

    Spočiatku harmonická a divadelná budova s kozmickými mystériami bola postupne premenená na zadný dvor, kde jeden klame druhého.

    Bohovia spočiatku nedomysleli niektoré dôsledky Hry, do ktorej sami seba obmedzili, teda s pravidlami ktorej súhlasili. Boli nekonečne silní, ale aj nekonečne naivne hlúpi. Nemali ešte dostatočné skúsenosti.

    Niektorí z nich si však zapamätali pôvodný cieľ Hry, a tak namiesto Civilizácie zostavili Kultúru a nastúpili na evolučnú cestu Duchovného výstupu nahor, nazad medzi Bohov. Ostatní sa sami začali chovať ako paraziti. Zabudli, že skutočná veľkosť je iba v uchovaní vlastnej celostnosti.

    A tak sú všetci doteraz na Zemi, kde vedú neľahkú Hru, ktorú ktosi, kedysi, nazval ŽIVOT. Ako však z nej von? Dostali sme sa do Veku, kedy všetky staré Hry budú – či sa nám to páči alebo nie – ukončené. Reštart Svetlého Sveta je predo dvermi.

    Ale čo sa stalo, že si nevieme spomenúť kto sme a čo tu chceme? Alebo lepšie sa bude pýtať samých seba: Chceme si vôbec spomenúť, alebo je pohodlnejšie ostať nevedomým otrokom?

    Predtým, ako si dáme názorný príklad toho, prečo si nevieme spomenúť si najskôr niečo málo zopakujme. Zopakujme, pretože čitatelia našej stránky už tieto veci poznajú. Len sa na ne pozrieme z iného uhla.

    Ako sme už písali v inom článku, žijeme v akejsi „bubline“, ktorú nazývame biopole, Vedogon alebo akokoľvek inak. Preto akokoľvek, lebo každý Rod v minulosti si vytvoril svoju tradíciu kedysi všeobecne známeho Poznania. Preto nejde o lepšiu alebo horšiu verziu, iba o inú hranu Obrazu.

    Biopole – Vedogon – nie je iba taká jednoduchá bublina. Je to mnohorozmerne štruktúrovaný priestor, ktorého rôzne úrovne rozmerností sa nachádzajú principiálne v rovinách okolo centier nášho energetického tela, ktoré nazývame stogne alebo čakry. Cesta nahor skrz všetky tieto sloje je možná v jednom jedinom mieste, ktoré sa nachádza 2-3 cm pred chrbticou. Ak je naša Živatma v tomto kanály, tak môže stúpať nahor po ceste, ktorú nazývame Púť Duchovného vývoja. Je to však iba ako keby jeden bod na inak ohromnej ploche, ktorá pozostáva – ako vieme z geometrie to platí pre každý plošný útvar – z nekonečného počtu bodov. Schopnosť Živatmy „nájsť“ tento bod je umožnený stavom frekvencie nášho „software“, ktoré my v našom Svetlom Svete môžeme opísať dvomi slovami: Svedomie a Česť. Sú to presne tie dve veci, ktoré nie sú v Biblii spomenuté. Máme samozrejme na mysli pôvodný text v aramejčine, nie neskoršie prekladové „Demoverzie“.

    Teda naše telo má samostatnú, vlastnú energetickú  štruktúru, ktorá pozostáva nie iba z čakrálnych štruktúr, ale aj zo systému kanálov (meridiánov), Duševných, Duchovných štruktúr a rôznych rozmernostných priestorov. Stogne (čakry) sa otvárajú postupne začínajúc od najnižšej. Pre náš účel si pamätajme, že nie každý má rovnakú štruktúru biopoľa, pretože každá aktivovaná, t.j. „prebudená“ stogna vytvára svoje vlastné, jemnohmotné telo. Koľko aktivovaných stogní, toľko nových štruktúr. Ďalšou – v našom prípade kardinálnou skutočnosťou – je realita, že energia našich aj cudzích emócií môže „biť“ na naše spodné čakry. A toto je to, čo je pre nás KRAJNE NEVYHNUTNÉ pochopiť. Inak sa nikde nepohneme. Teda smerom nahor.

    Podľa toho na akej rozmernostnej úrovni sú „umiestnené“ naše myšlienky – dnes veľmi často emócie, t.j. 3 spodné čakry klasickej štruktúry – také energetické vibrácie kontrolujú naše telo. Nedivme sa, že od toho závisí aj naše zdravie a dĺžka života. Negatívna energia je prvotnou príčinou chorôb.

    Ako sme už povedali, rozmernostné štruktúry sa nachádzajú približne na tej úrovni ako stogne. Celkovo náš vedogon obsahuje stupňovitú hierarchiu po 12 rozmernú hladinu. Ďalej je dôležité pamätať, že rozmernosti od 10. úrovne už nie sú delené na kladnú a zápornú časť. Od 10. úrovne už neexistujú žiadne egregoriálne štruktúry, t.j. žiadne náboženstvá, podmieňované vzťahy, hodnotiace škály, elitné skupiny a pod.

    Vysokorozmerné, „Vysokofrekvenčné“ Svetlé Božie štruktúry nič nerobia v zmysle sľubovania či nanucovania. Je to principiálna zásada – Stvoriteľ nevstupuje do Hry, nemá hodnotiacu škálu, neprejavuje žiadnu iniciatívu, ale na rozdiel od Nizkorozmerných, „Nízkofrekvenčných“ štruktúr On je ten, kto dáva. Kto chce hrá, kto nechce nehrá. Ak je požiadaný dáva, ak ho neprosia, nedáva nič. Nepotrebuje meniť pravidlá Hry, ktoré vytvoril od prvopočiatku. Hierarchický systém vzťahov príčin a dôsledkov nepotrebuje žiadnu „úpravu“. Je od prvopočiatku dokonalý.

    Ak by sme naviazali na úvodnú tému článku môžeme povedať, že sme – nehovoríme o neľuďoch len biologicky nám podobných – šestnásťrozmerné bytosti, ktoré zostúpili nadol hrať Hru. Aj my ak vstupujeme do agresívneho prostredia – na morské dno, do kozmického priestoru, do chemickej prevádzky, do ohňa požiaru – si obliekame ochranný odev. Nuž vstupom do 12 rozmernostného priestoru biopoľa z nám prirodzeného 16 rozmerného sme vstúpili – kedysi dávno ale dobrovoľne – do agresívneho prostredia. Tu, vnútri tejto Hry sme iní, nie takí, ako sami seba vidíme.

    Jeden z Konov Stavby Sveta hovorí, že všetko v Stavbe Sveta má právo vytvárať Reálnosť o tri rozmernosti nižšie seba samej. Priblížme si, ako tento princíp – Kon – používajú proti nám.

    Ako vieme, tri spodné stogne sú ľahko zasiahnuteľné emóciami. Emócie nie sú city, tie sú umiestnené až na úrovni stogní ďalších troch vyšších rozmerností. Keďže rozmernosti od 1 po 9 majú polaritu – obsahujú kladnú aj zápornú zložku – je veľmi dôležité, aké máme myšlienky. Strach o život, často nevysvetliteľný, zvrátené (z pohľadu Svedomia) sexuálne chúťky – máme na mysli všetky formy reklamovanej pornografie, „športový sex“, homosexualitu a pod. – ale aj všetky možné strachy (z čoho platiť dane či odvody, čo kúpiť deťom na oblečenie či jedlo, strach o zamestnanie, postavenie, kariéru, módu, a pod.) sú 100% indikátormi umiestnenia našej mysle do priestoru emócií, t.j. po úroveň 3. stogne. Aké máme myšlienky, tam aj sme. Je to veľmi jednoduché.

    Problémom, ktorý je spojený s umiestnením sa na úrovni emócií je ďalšie pravidlo, ktoré platí všeobecne. Môžeme ho nazvať Pravidlom kyvadla (obrázok). Ak by sme z najvyššej delenej úrovne – deviatej – spustili kyvadlo, tak jeho kmity sú najdlhšie práve v oblasti úrovne emócií. V horných rozmernostiach je jeho rozkmit skoro nepostrehnuteľný. Veľký rozkmit znamená najmä časový faktor. Kladná perióda sa strieda so zápornou a celý cyklus môže trvať roky. Z toho vyplýva to, čo môžete pozorovať okolo seba aj sami. Ľudia sa pohybujú od oblasti pozitívnych do oblasti negatívnych emócií, pričom tieto stavy trvajú roky. Emotívny mód psychiky človeka neumožňuje existenciu v stave TU a TERAZ. A to je aj cieľom celej Hry. Kým sú riadení emóciami nedostanú sa z Hry von. Najčastejšie po celý život.

    V emotívnom móde nás „spoľahlivo“ udržujú energie spojené s negatívnou polohou prvých troch čakier. IBA NEGATÍVNOU. Pri koncentrácii mysle na pozitívnu stránku tej istej mince stúpame nahor, nad úroveň emócií, do oblasti citov. Ale dnes väčšina ľudí nevie rozoznať rozdiel medzi emóciou a citom. Skúste to napríklad vysvetliť anglicky hovoriacemu človeku, ktorý vyrástol v prostredí anglosaskej kultúry…

    A tu sa nám otvára možnosť pochopenia riadenia našej spoločnosti – poznajúc Pravidlo 3-stupňovej nadriadenosti rozmernostných štruktúr Stavby Sveta. Na hladine emócií – aby sme sa nezaoberali zvrátenosťami – nás formou strachu o holú existenciu udržiava demokratický systém. Ten riadi vláda a parlament a „pomáhajú“ ďalšie štruktúry štátu. Ak nám „ponúkajú“ všemožné strachy (poplatky, dane, zamestnanie, postavenie, deti…) ktoré „detekujeme“ v 3. čakre, tak do nej boli „importované“ z úrovne 6. čakry, t.j. oblasti „Tretieho Oka“. To síce má tiež kladnú aj zápornú polaritu, ale toto je – aby sme neboli v ilúziách – negatívna linka. Aké dostáva naša „Strana a Vláda“ (nech sa volajú akokoľvek) Obrazy zhora, také vysiela nadol. 6. úroveň je riadená z deviatej, čo je posledná polarizovaná rozmernosť. Je to úroveň nad Smrťou, teda ten, kto ju ovláda má právo – neklame – sa titulovať boh. V našom ponímaní to však je Diabol. Aj Svetlí Bohovia pôsobia z tejto úrovne smerom nadol, ale v kladnej polarite. Oni posielajú rovine Tretieho Oka Svetlé Obrazy. Tie však žiadna demokratická vláda „nepreposiela“ do pásma prvých troch čakier… prečo asi?

    V druhej časti si ukážeme konkrétne príklady, ktoré nás obklopujú.

    05.12.2016

  • ŠAMBALA ČI AGARTA?

    Zdanlivo nepodstatná dilema pre väčšinu ľudí dnešnej spoločnosti. Ak však nahliadnete do zdrojov rôznych ezoterických skupín zistíte, že s týmito dvomi pojmami sa veľmi často pracuje. Spravidla však takým spôsobom, aby nezasvätenému nebolo jasné o čo ide. Ale takýto cieľ je postavený v podstate pri všetkých dôležitých veciach. Nečudo.

    O Tibete už bol napísaný nejeden článok či kniha. Jedna z najunikátnejších prác je dvojdielny príbeh Nemca T. Illiona, ktorý hľadal Šambalu ešte v roku 1934. Illion vedel plynule tibetsky, prezliekol sa za putujúceho tibetského mnícha a putoval po Tibete v čase, keď tam ešte nikto zvonku nemal prístup. Po návrate do Nemecka r. 1936 vydal dve knihy opisujúce jeho zážitky z putovania, ktoré sú naozaj unikátne. Obe jeho knihy – IN THE SECRET TIBET (1937) a DARKNESS OVER TIBET (1938) – boli rýchlo preložené a vydané v Londýne.

    Podľa opisu hľadal Šambalu, ale pravdepodobnejšie našiel Agartu. Podľa starej legendy je Šambala podzemné mesto Svetlých Síl, ktoré je umiestnené pod zemou v horách Himalájí. Šambala sa zásadne otvorene nemieša do udalostí na povrchu. Ako uvádza N. Rerich, Svetlé Sily vystúpia na povrch v rozdujúcej bitke proti vláde Temných Síl na Zemi a pomôžu ich definitívne poraziť. Okrem iného legenda hovorí, že Šambala má na povrchu svojich „agentov“ – niekoľko stoviek tisíc ľudí po celej Zemi – pomocou ktorých udržiavajú neustále spojenie s povrchom.

    Druhé centrum – môžeme predpokladať, že Agarta – je centrom moci, ktorá sa snaží riadiť udalosti na povrchu pomocou živlov a ovládaním ľudských más. Toto centrum – vládnuci tam mágovia – uzatvára dohody s vládcami na povrchu. Služba za službu…

    Niektoré zdroje udávajú, že Šambala je v skutočnosti umiestená síce v horách Himalájí, ale v časti, ktorá je blízko horám už na území Ruska. Kedysi bola na území Tartarie. Lokalita nie je z tohto pohľadu až taká dôležitá, podstatná je existencia takéhoto centra Svetlých Síl. Okrajovo pripomeňme, že dnes existujú rôzne smery, ktoré sa odvolávajú tu na Šambalu, tu na Agartu a ponúkajú rôzne ezoterické služby a podobné veci. Na internete možno nájsť dokonca také učenie Šambaly, ktoré sa len tak hmýri všakovakými anjelmi a archanjelmi. Nuž, nedajte sa obalamutiť. Je to védická tradícia a s judaistickým náboženstvom v žiadnej podobe nemá určite nič spoločné.

    Pretože v rôznych zdrojoch sa rôzne vykladá ktoré centrum patrí Svetlým a ktoré Temným Silám – Šambala alebo Agarta – môžeme si pomôcť nástrojmi systému Staroslovienskej Bukvice. Šambalu môžeme v zmysle tradičného prístupu analýzy pôvodu slova rozdeliť na ŠA-M-BA-LA a Agartu na AG-AR-TA.

    Sčítaním Obrazov slova Šambala dostaneme: Ohromný, šíry priestor umožňujúci myslieť a tvoriť ako Predkovia, Silou Božieho Ducha podporujúci životné predurčenie Duše. Riadenie Obrazov má túto následnosť: Duša, snažiaca sa o dokonalosť hľadaním Božieho Ducha aktivizuje myslenie v celom priestore.

    Sčítaním Obrazov Agarty dostávame: (Nám) neznámy pohyb, dianie vo vymedzenom priestore potvrdené zdrojom (centrom). Pripomeňme si, že slabika AG je presne tá istá, ktorá stojí aj v pôvodnom koreni slova AG-GEL, t.j. v dnešnej podobe Anjel.

    V analýze pôvodu oboch slov by sa dalo ísť aj ďalej, ale už je odpoveď jasná. Sídlom Svetlých Síl môže byť – podľa frekvencií mena – iba Šambala, Agarta je centrom Síl Temnoty. Frekvencia Obrazov názvu je jasná.

    Naďalej si však pamätajme, že „dobrý“ a zlý“ v ponímaní Vesmíru nie je to, čo si naivne myslíme my dnes. Zámena pojmov a významov prebehla vo všetkých jazykoch, takže nie je dobre sa úzkoprso upínať na presne vychodené formulácie. Rovnako je jasné, že jeden subjekt sa môže vydávať za druhý – najmä ak má oveľa vyššie poznanie ako tí, ktorých chce oklamať.

    Pozrime sa však aj na iné súvislosti. Koncom 80-tych rokov zomrel v berlínskom väzení Spandau posledný odsúdený v Norimberskom procese – R. Hess. Presnejšie človek, ktorý predstavoval R. Hessa. Teraz nás príbeh „zástupcu“ nezaujíma, dôležité je to, že tento človek zanechal po sebe niekoľko denníkov, v ktorých sú zaujímavé informácie. Sú dostatočne kompetentné aby bolo jasné, že bol zasvätený do niektorých tajomstiev Ahnenerbe. V jeho denníku je veta:

    Ťaženie Nemecka na Východ bolo v skutočnosti odobrené Centrom kozmického kontaktu na Zemi, tzv. Šambalou. Mahatma nielen že napovedal Hitlerovi, že je nevyhnutné zlikvidovať zdroj proletárskeho zla, ktorý zachvátil územie Ruska, ale aj poslal do Generálneho štábu svojich „špecialistov“. Vojaci Šambaly nielenže vstúpili do osobnej ochranky Vodcu, ale boli aj v Centrále strategického plánovania…

    Šambala sa tradične umiestňuje do Tibetu. Nikoho teda nemôže udiviť, že práve tu vyslali nacisti ešte pred vojnou niekoľko expedícií. Tibetský špeciálny projekt SS začali pripravovať ešte v roku 1922 a hlavnú úlohu v ňom zohral Haushofer, ktorý prvý pozval do Nemecka lámov z Tibetu. Kontakt s potrebnými kruhmi v Tibete sa mu nadviazať podarilo. Od Haushofera prebral štafetu Ernst Schäffer, jeden z najmladších a najtalentovanejších spolupracovníkov Ahnenerbe.

    10.9.1938 prebehla v kabinete Himlera prísne tajná schôdza. Okrem Himlera bol prítomný aj Schäffer a niekoľko ďalších vedúcich špecialistov Tibetského oddelenia Ahnenerbe. Presný obsah schôdze nie je známy – neuchoval sa zápis ani žiadne svedectvá účastníkov. Jedno však vieme určite: práve na tomto stretnutí bola s konečnou platnosťou odsúhlasená zostava a termín expedície.

    Zostava bola pomerne pestrá: okrem vedcov sa expedície zúčastnili aj profesionálni diverzanti a prieskumníci, ale aj špecialisti na rádiové spojenie. Himler dal príkaz na vytvorenie priamej komunikačnej linky s Lhasou, aby bolo možné trvalo vykonávať konzultácie.

    Expedícia dosiahla Indiu v apríli 1939. Vojna v Európe už visela vo vzduchu a miestna tlač – India bola britskou kolóniou – nazýval Schäfera špiónom. Preto sa urýchlene snažili dostať na územie Tibetu.

    Schäfer v prvom rade zamieril na Kančenčungu, kde potreboval splniť hlavný bod misie. Tvrdil, že v podnoží tejto hory sa nachádza jeden z vchodov do tajomnej Šambaly. Za niekoľko týždňov pobytu na tomto mieste sa expedícii podarilo inštalovať kontajnery s rádiovou aparatúrou, ktorá bola schopná pracovať v autonómnom režime. Vysoko výkonný vysielač bol napájaný špeciálnou centrálou na veterný pohon. Pre prípad bezvetria boli inštalované akumulátory.

    Mimoriadna pozornosť bola venovaná otázke bezpečnosti. Všetky prístupy k zariadeniu boli zamínované tak, aby každý pokus o priblíženie sa k nemu spôsobil silný výbuch. Výbuchom sa automaticky spúšťala kamenná lavína, ktorá mala zničiť nielen celú aparatúru, ale aj toho, kto sa pokúsi k nej priblížiť.

    Schäffer aj s ostanými potom odišli do Lhasy, kde prebiehali hlavné stretnutia a odovzdávanie informácií. Bol tu prijatý ako starý známy.

    Tibetské kruhy tak dôverovali nemeckým vedcom, že im dovolili vstúpiť do najsvätejších tibetských kláštorov. Ukryté podzemné priestory týchto zariadení obsahovali – a stále obsahujú – záhady, ktoré si sotva možno predstaviť. Práve v týchto priestoroch prebehol obrad nadobudnutia daru jasnovidenia. Jeho podstata bola v tom, že tibetskí mnísi už oddávna vedeli, že mnoho ľudí začína byť schopných prorokovať, t.j. predvídať či vidieť inak neviditeľné po mozgovej traume. Obrad „zasadzoval“ takúto traumu umelým spôsobom, čím sa nakoniec dosiahol dar jasnovidenia. Celý rituál sa nazýval „otvorenie tretieho oka“. V strede čela prevŕtali otvor, ktorý potom zakryli dreveným klinom, namastili liečebnými masťami a nechali zarásť. Schäffer a ešte niekoľko členov expedície dali súhlas na vykonanie takejto operácie. Výsledok bol očividne veľmi uspokojivý, pretože začiatkom 40-tych rokov začali túto operáciu konať mnohým dôstojníkom SS. V roku 1995 bol v oblasti Sevastopoľa na Kryme objavený nemecký vojenský cintorín, na ktorom všetkým pochovaným našli trojuholníkový otvor v hlave.

    Schäffer však hlavne hľadal kontakt s podzemný mestom. Oficiálne sa mu ho nájsť nepodarilo, ale expedícia sa koncom leta r. 1939 vrátila do Nemecka s veľkou pompou doslovne niekoľko týždňov pred vypuknutím Druhej svetovej vojny. V Mníchove privítal Schäffera ako hrdinu sám Himler. Hneď sa začalo hovoriť o prípravách ďalšej expedície…

    Rádiové spojenie s Lhasou existovalo do r. 1942. Vtedy ho zničili Angličania, ktorým sa tam podarilo dostať. So sebou pre istotu zobrali jedného vedca, ktorý neskôr písal o niektorých detailoch cesty. V podnoží hory Kančenčunga objavil pozostatky nemeckého tábora. Tie však vyzerali tak, ako keby z nich Nemci odošli iba nedávno. Najzaujímavejšie na celej veci bolo, že od zvyškov tábora bola vychodená široká cestička k skalnému výstupku, kde končila bez akejkoľvek stopy. Vedec predpokladal, že sa tu nachádza nejaký tajný vchod do hlbín hory cez skalnú stenu a začal miesto podrobne skúmať. Avšak skupina, ktorá stúpala k vysielaču sa v tom okamihu dostala na vŕšok brala, kde narazila na mínové pasce. Nastala detonácia a nielen tábor bol naveky pochovaný pod skalnú lavínu. Britský vedec unikol smrti len zázrakom.

    Mohli by sme predpokladať, že po neúspešnej expedícii do Tibetu záujem oň upadol, ale nestalo sa tak. Tibetské oddelenie Ahnenerbe sa rozrastalo, pri Hitlerovi začal dokonca fungovať „Tibetský štáb“, ktorý bolo zostavený výlučne z tibetských mníchov. Zaujímavá je skutočnosť, že Nemecko dosahovalo víťazstvá vo vojenských operáciách do r. 1942, potom začala prichádzať jedna porážka za druhou.

    Schäffer bol r. 1941 odvelený do Fínska, kde sa zúčastnil dodnes tajného projektu „Laplandia“, ktorého podrobnosti nie sú verejnosti známe dodnes…

    My sa na chvíľu vráťme k záhadnému cintorínu v Sevastopole, na ktorom sa našli pochovaní esesáci s trojuholníkovými otvormi na čelách. Po dlhej a zložitej identifikácii sa podarilo určiť, že vojaci patrili do 15. špeciálneho práporu vojsk SS.

    Špeciálne prápory boli prísne utajené oddiely, ktoré podliehali priamo Himlerovi. On ich vysielal na tie najzodpovednejšie miesta frontu. Nevieme koľko ich presne bolo, ale je známa aj existencia 29. práporu, t.j. možno predpokladať, že ich bolo okolo 30. Každý prápor pozostával z 500 až 1 000 vojakov, takže celkový počet bol pravdepodobne 10-30 000 vojakov a dôstojníkov. Je známe aj to, že takéto prápory sa zostavovali z dobrovoľníkov z radov armády, ktorí prechádzali prísnym výberom. Tento proces riadilo záhadné Tretie oddelenie Inštitútu rasových výskumov, ktoré patrilo pod Ahnenerbe. Oddelenie riadil Schäffer.

    Všetci pochovaní Nemci zo Sevastopoľa boli vo veku medzi 20 až 30 rokov. Okrem trojuholníkových výrezov v lebke nemali žiadne iné telesné odlišnosti. Niektorí z nich mali pri sebe doklady, a to aj pomerne dobre zachovalé, t.j. čitateľné. Dá sa napríklad rozpoznať pečiatka s nápisom: „Prešiel medicínskou prípravou n°4“. Očividne to bol kód pre obrad otvorenia „tretieho oka“.

    Špeciálne prápory SS boli používané ako akási „železná čepeľ“, ktorá predchádzala útoku hlavných síl Wehrmachtu. Dokazuje to aj výňatok z tajného rozkazu, ktorý bol vydaný v júni r. 1943 krátko pred veľkým útokom proti Rusom:

    Do zostavy útočiacej na Kursk zo severu treba zahrnúť 3., 6., 7. a 15. špeciálny prápor SS. Vojská, ktoré útočia na Kursk z juhu musia dostať posily 2., 9., 10., 11., 12., 13., 18. a 21. špeciálnych práporov SS. Prápory je potrebná nasadiť na prienik obranou nepriateľa a vyviesť ich z boja hneď potom, ako vojská vstúpia do operačného priestoru. Dodržiavať pre takéto postupy zvyčajné miery utajovania. Protivníkovi sa nesmú dostať do rúk telá vojakov z 2., 3., 11. a 12. práporu.

    Veľkú úlohu v nacistickom Nemecku zohrala schopnosť propagandy dostať pod kontrolu masy. Spočiatku by sa dalo chápať, že kým všetko šlo hladko tak celý národ Hitlerovi veril, ale fanatizmus musel logicky ustúpiť minimálne po Stalingrade… ale nič také nebolo vidno. Nemci teda museli používať aj iné, oveľa sofistikovanejšie spôsoby ovládania más. Jeden z takýchto projektov sa volal TOR.

    Roku 1942 prešiel Dr. Hans Althoff do Inštitútu fyziky vedomia, ktoré tiež spadalo pod Ahnenerbe. Bolo to vrcholne utajené oddelenie a bolo zostavené narýchlo. Jeho úlohou bolo skonštruovať zbraň nového pokolenia. Podľa rozkazu Himlera zbraň nemala ľudí zabíjať, ale získať kontrolu nad ich vedomím. Dr. Althoff v jednom dokumente ešte začiatkom r. 1941 opísal projekt takto:

    Do rúk Vodcu sa musí dostať prostriedok, ktorý je schopný kontrolovať vedomie ľubovoľného počtu ľudí. Musí byť schopný vnútiť svoju vôľu ako jednému človeku, tak aj celým masám, celým národom. Tieto masy, tieto národy musia presne vypĺňať vôľu Vodcu.

    Prešlo len niekoľko mesiacov a novo zostavený inštitút začal pracovať. Jeho úlohou bolo skonštruovať tzv. psychofyzickú zbraň.

    Hlavnou – resp. špecifickou – úlohou psychofyzickej zbrane je zabezpečiť, aby jej majitelia získali kontrolu nad vedomím ľudí. Na verejnosť prenikli tieto informácie prvý raz vôbec po tom, ako vo Švajčiarsku vyšla – hoci v malom náklade – r. 1959 kniha KLADIVO TORA.

    Mohlo by ísť o banálnu malichernosť, keby nie dve okolnosti. Jej autorom bol Wilhelm Alpenthal, ktorý kedysi pracoval ako asistent známeho fyzika, jedného z vedúcich pracovníkov Ahnenerbe, Karla Maura. Maur riadil Inštitút fyziky vedomia. Druhou okolnosťou je fakt, že prakticky hneď ako sa kniha objavila na knižných pultoch bol celý náklad skúpený nejakým neznámym subjektom. No a samotný autor sa o mesiac nato utopil za záhadných okolností v Ženevskom jazere.

    Podľa slov Alpenthala sa Ahnenerbe podarilo vyrobiť zbraň, ktorá dávala moc nad ľuďmi. Zároveň však uviedol, že v procese jej vývoja boli k dispozícii akési informácie mimozemského pôvodu.

    Ide o to, že základným zdrojovým materiálom poznatkov sa stal Runový text, ktorý sa od nepamäti uchovával v starom nemeckom rode Willigutovcov. Boli to tabuľky, o ktorých – okrem rodiny – nikto nevedel až do r. 1941. Vtedy ich – na naliehanie Himlera – rodina postúpila k dispozícii Ahnenerbe.

    Fotokópie tabuliek sa raz náhodne dostali k Maurovi. Ten čoskoro zistil, že obsahovali veľmi zložité schémy a vzorce, ktoré opisovali dovtedy neznáme javy. Navyše iba niečo okolo polovice z nich sa nachádzalo na úrovni vtedajšej fyziky. Ostatné – očividne – bolo vtedy nedostupné chápaniu vtedajších vedcov.

    Práve na základe týchto tabuliek boli zostrojené psychofyzické prístroje. Vedci však najskôr strávili veľa dní a nocí pokusmi o dešifrovanie textu z Runových symbolov. Potom však už šli veci hladko.

    Princíp práce prístrojov bol založený na využití torzných polí, ktoré pozostávajú z množstva elementárnych častíc tvoriacich vírivé prúdy. Torzné polia priamo pôsobia na hypofýzu a centrá, ktoré kontrolujú vôľu človeka.

    Zariadenia testovali v zrýchlenom režime na väzňoch v koncentračných táboroch, ale Maur nestihol úplne dokončiť výskum. Podľa jeho požiadaviek potreboval ešte niečo okolo 10 rokov na dokončenie výskumu – tento čas už nedostal. To však neznamená, že v pokusoch sa nepokračovalo po vojne niekde inde.

    V januári 1945 ruská armáda grandiózne vyrazila od Visly na západ k Odre. Bol to jeden z tých úderov, ktoré definitívne zničili základy Tretej ríše. Pohyb tankových formácií bol taký rýchly, že do rúk Rusov sa dostávali letiská so stojacimi lietadlami, sklady, mosty…

    Tanky s červenými hviezdami sa často objavovali v hlbokom tyle nemeckých vojsk, prerušovali komunikácie a likvidovali každý odpor.

    Nedá sa však povedať, žeby sa nemeckí vojaci vzdávali bez boja. Skôr naopak, nezraz kládli húževnatý odpor, ale už nemali dobrý výcvik. Napríklad 408. divízia zostavená z domobrancov fanaticky bránila malé mestečko Altstadt, aj keď iba do určitého momentu. Veliteľ ruskej 4. gardovej mechanizovanej brigády, ktorá útočila na túto nemeckú divíziu neskôr napísal:

    Na území Altstadtu sme narazili na dosť silný odpor protivníka. Hoci proti nám stáli iba dôchodcovia a školáci, bojovali do poslednej kvapky krvi. Aby sme sa vyhli vlastným stratám, museli sme postupovať vpred akurátne a pomaly. Ale aj tak časti našej brigády už vytláčali protivníka k okraju mestečka.

    Na severe Altstadtu bol háj, ktorú nepriateľ bránil s mimoriadnym nasadením, ktorého príčiny nám neboli jasné. Okrem domobrany tu boli aj vojaci SS, ktorí bojovali ešte fanatickejšie. Háj nebolo možné obísť, pretože tým by sme naše útočiace oddiely vystavili útoku zboku.

    Keď sa prvé tanky dostali na hranicu hája, v jeho vzdialenejších vnútorných priestoroch došlo k niekoľkým výbuchom. Vyzeralo to ako keby nepriateľ vyhodil do vzduchu nejaký dôležitý sklad. A po výbuchu ako keby mávnutím čarovnej paličky sa všetko razom zmenilo: fašisti začali masovo skladať zbrane. Už o 40 minút sme prešli Altstadtom, pričom sme sa zmocnili množstva zajatcov. Na tvárach Nemcov bol strach a bezradnosť.

    V háji sme našli pozostatky nejakej neveľkej budovy. Nemci ju vyhodili do vzduchu dôkladne, preto sa nedalo zistiť, čo to vlastne bolo. Ruiny malej budovy boli na malej vzdialenosti obohnané niekoľkými radmi plotu s ostnatým drôtom, boli postavené aj strážne veže. Očividne nešlo o sklad. Ale čo to teda mohlo byť? Rádiolokačný systém? Veliteľská centrála?

    Tanky postúpili na západ a k ruinám prišli predstavitelia z Moskvy. Ale ani oni nič zvláštne nezistili. Vypočúvanie domácich obyvateľov ukázalo, že objekt bol postavený ľuďmi v uniformách SS len pred niečo viac ako rokom. Vtedy v okolí mestečka vybudovali aj vysoké antény s retlanslátormi.

    Takéto antény však pokrývali celé Nemecko. Nikto si ich nevšímal, oficiálne bolo povedané, že ide o antény na šírenie rozhlasového signálu. Nato ich však bolo zbytočne veľa. Aj podobných záhadných objektov bolo po Nemecku veľa, ale Nemcom sa podarilo všetky z nich vyhodiť do vzduchu predtým, ako sa mohli dostať do rúk spojeneckým vojskám.

    V USA zostavili špeciálnu komisiu, ktorá tieto zvláštne ruiny skúmala. Komisia pracovala dva roky v podmienkach vysokého utajenia. Po ukončení práce napísala v záverečnej správe:

    Nepodarilo sa nám so spoľahlivou pravdepodobnosťou určiť, či ide o radary nejakej novej, neznámej konštrukcie, alebo o nejaké iné prístroje. Názory vedcov, ktorí boli členmi skupiny sa rozchádzali. Mali sme k dispozícii len veľmi málo fragmentov nato, aby sa vec dala podrobne preskúmať. Boli však konštatované veľmi zvláštne fakty. Existuje priame spojenie medzi existenciou objektov a tvrdým odporom Nemcov v konkrétnej oblasti. Napríklad likvidácia oddielov Wehrmachtu v Porúrí nastala až po tom, ako bol zodpovedajúci objekt v danej oblasti zničený leteckou bombou. V Západných Čechách, kde objekt existoval najdlhšie, nemecký odpor pokračoval aj po kapitulácii Raichu. Tieto zvláštne javy nám umožňujú povedať, že skúmané objekty nejakým spôsobom účinkovali na bojový duch nemeckých oddielov a civilného obyvateľstva.

    Nemeckí fyzici v tých časoch značne predbehli úroveň vývoja svetovej vedy, vykonali rýchly a neočakávaný prienik v jednej disciplíne – teórii vĺn. Hoci projekt TOR sa v celku nepodarilo realizovať, je zrejmé, že určitá jeho časť bola dovedená do realizačnej fázy. V rámci Inštitútu fyziky vedomia existovala nie jedna, ale niekoľko pracovných skupín, ktoré očividne pracovali nad rôznych projektoch podobného druhu.

    Inštitút začal pracovať r. 1941 a už od samého počiatku bol plne utajený a aj prinášal nejaké konkrétne výsledky. Možné je aj to, že nacisti sa dostali k nejakým informáciám odniekiaľ „mimo“ – nech už by to boli hoci aj záhadné Runové tabuľky.

    Projekt TOR šiel pomaly vpred, bolo jasné, že na celú realizáciu bude potrebných niekoľko desiatok rokov výskumu. Preto niekedy koncom r. 1942 bola v rámci Inštitútu vybraná skupina vedcov, ktorá sa špecializovala na výrobu zariadenia, ktoré malo mať pôvodné vlastnosti a pracovať aspoň v obmedzenom dosahu, t.j. malo byť schopné meniť nálady ľudí.

    Niekedy začiatkom r. 1944 už boli k dispozícii prvé praktické výsledky, zostrojené prvé modely žiaričov, ktoré boli schopné ovplyvňovať vedomie ľudí. Frekvencia bola nastavená na jeden druh – bojový duch, fanatizmus, vôľa víťaziť. Po celej krajine bolo inštalovaných okolo 15 objektov a množstvo retlanslátorov. Od toho momentu sa začali nálady Nemcov opäť upevňovať, propaganda Göbbelsa znovu nachádzala milióny poslucháčov. Je jasné, že takéto prístroje nepôsobili na každého. Psychofyzická zbraň mohla očividne iba zosilňovať už existujúce presvedčenia, nebola schopná ich vytvárať z ničoho. Ak teda človek chcel veriť vo víťazstvo, tak takáto viera mu bola poskytnutá. Znamená to, že takéto prístroje nijako nevplývali na vedomie komunistov, antifašistov aj sprisahancov medzi vysokými dôstojníkmi.

    Keď sa približovali nepriatelia, zariadenia sa museli likvidovať. Nacistickí vodcovia nemohli principiálne dopustiť, aby táto nová zbraň padla do rúk nepriateľom.

    Ale ako to vlastne celé vyzerá? Nacistickým fyzikom sa podarilo zostaviť zariadenie, ktoré už v 40-tych rokoch minulého storočia ovplyvňovalo myslenie más, ale vedci všetkých ostatných krajín dnes nie sú schopní vyrobiť niečo podobné? Ak sa dobre zamyslíte zistíte, že to nie je pravda. Psychofyzické zariadenia existujú, jednoducho ich existencia sa utajuje. Stačí sa dobre pozrieť okolo seba a porozumieť tomu, čo vidíme.

    Napríklad v 80-tych rokoch minulého storočia Američania absolútne neočakávaným spôsobom zvolili za prezidenta Ronalda Reagana. A potom ešte raz – v r. 1984 – nehľadiac na absolútny krach jeho politiky. Dostal krajinu do narastajúcich ekonomických ťažkostí, krajina začala balansovať na hrane svetového jadrového konfliktu, prepad v medzinárodnej politike… Pritom väčšina Američanov nedokázala racionálne vysvetliť, prečo takto volili. Z toho je odborníkom jasné jedno – bez psychotroniky (psychofyziky v dnešnom ponímaní) – sa to nezaobišlo.

    Potešiteľné je, že predprogramovaná voľba prezidenta vojenského riešenia v posledných voľbách neprešla. Američania sa očividne začínajú orientovať.

    Presakujú informácie, že krach socialistického systému – ekonomicky oveľa stabilnejšieho ako kapitalizmus – bol tiež zásluhou nasadenia americkej psychofyzickej zbrane. Táto zbraň vyvolala u ruského obyvateľstva nálady porazenectva spolu s nespokojnosťou. Vieme napríklad celkom isto, že Američania použili psychofyzickú zbraň aj vo vojne proti Iraku. Veľmi rýchle víťazstvo a rozpad irackej armády r. 2003 sa ani nedá inak vysvetliť. Dnes však v tomto smere majú adekvátny odpor – armáda Ruska je na takéto technológie pripravená.

    Ale nezabiehajme ďaleko, voľby sú aj u nás. Aj u nás môžeme vidieť, že napríklad posledného prezidenta volilo veľa ľudí tak, že potom neboli schopní vysvetliť prečo a dnes sú dokonca otvorene proti nemu. Aj to je jasný príznak nasadenia psychofyzickej zbrane. Každý kto chce, môže sa vybrať mimo mesta a rýchlo zistí, že na anténach určených pre šírenie mobilnej siete GSM pomaly každý rok pribúdajú všakovaké nové zariadenia, ktorých účel nie je známy ani pracovníkom firiem, ktorí ich inštalujú. Telefóny však fungujú rovnako.

    Poznanie je dôležité, lebo na základe neho získavame nové životné skúsenosti. Ak Poznanie chýba, verejnosť preberá všeobecne „ponúkané“ frekvencie najmä z masovokomunikačných prostriedkov. Im stačí, aby na našom území žili iba rozumné zvieratá riadené inštinktmi. Viac nie je želateľné. Komu stačí takéto úroveň ponímania sveta, toho vedomie ostane pod kontrolou takýchto technických prostriedkov. Kto však bude v sebe rozvíjať Myslenie nezávislé od západného mediálneho bahna, ten nájde cestu von a uvidí budúcnosť. Našu budúcnosť, nie budúcnosť parazitov.

    24.11.2016

  • STARÝ KOCÚR

    Každému vnímavému človeku je jasné, že na Zemi žijú okrem ľudí – a samozrejme neľudí – aj zvieratá. Sú také, ktoré sú na Zemi pôvodné, ale aj také, ktoré boli na ňu prinesené v dávnej minulosti. Známou vlastnosťou mysliacich bytostí je, že vidia vo všetkom určitú – aj keď nie vždy na povrchu viditeľnú – spojitosť, ktorú môžeme vyjadriť ako neprerušovanú reťaz príčin a dôsledkov. Potom sú ale medzi nami oveľa jednoduchšie bytosti, ktoré nehľadajú súvislosti stavby Sveta, pretože jednoducho si myslia, že oni s tým nič nemajú, že ich sa také „taľafatky“ netýkajú. Pravda je ale aj to, že ako v biologických človečích telách sú aj neľudia, tak aj v biologických telách zvierat sú tiež bytosti Temného Astrálu.

    Ak Svet okolo nás nesie pečať kauzálnosti, tak je našou úlohou hľadať súvislosti, pretože nič okolo nás tu nie je náhodou. A tu – či chceme alebo nie – sa tak či onak dostaneme k zvieratám. V prvom rade – ak patríme do Svetlého Sveta – nám by malo byť jasné, že ako živé bytosti aj oni majú svoje úlohy v nekonečnej ceste evolučného vývoja. Našou úlohou je s nimi spolupracovať tak, aby sme mali z toho vzájomný prospech. Zabíjanie zvierat je odoberanie im ich práva na slobodu výberu, čo vytvára tým, ktorí tak konajú karmické „účty“. Teraz to síce nevidno, ale informácií máme o tom dosť. Stačí spomenúť Tibetskú knihu mŕtvych. A najmä nezabudnime na to, že žijeme v dobe nástupu nových, Vysokých energií.

    Môže sa stať, že niekomu vyhovuje jedno, inému zase druhé zviera. Niekto má vzťah ku psom, iný zase k mačkám. Môžeme si o jedných či druhých myslieť čokoľvek, ale nemáme právo – nemýľme si to s mocou – im ubližovať. Ale to nemáme ani v prípade dobytka či prasiat…

    Náš Štít Čísloboha je rozdelený na 16 Čertogov, z ktorých každý má svojho vládcu – Vyšného Svetlého Boha Pravi. Ak už sme spomenuli slovo vládca, tak si pripomeňme, že u našich Predkov nemalo význam ovládať mocou iných, ale vládnuť Poznaním. Väčší vládca bol ten, kto viac vedel. Ostane aj slovo „bohatstvo“ – vnútri je koreň „BOH“ – neznamenalo nahromadené materiálne blaho, ale schopnosť zjednotiť sa s Bohom či Bohmi. S vyššími bytosťami sa dá komunikovať aj cez materiálne bohatstvo, ale to na druhej strane je boh, ktorého zvykneme inak nazývať Diablom.

    Každému Čertogu vládne jeden vyšný Boh Pravi, ale zároveň tam nájdeme aj strom a zviera. Je to informácia pre nás, že ten druh energie, ktorý v Galaxii predstavuje konkrétny Vyšný Boh, je v rastlinnej ríši predstavený konkrétnym stromom a vo zvieracej zase konkrétnym zvieraťom. Naši Predkovia v žiadnom prípade nezabíjali tieto zvieratá ani nerúbali tieto stromy, pretože sú považované za poslov konkrétnych Vyšných Bohov. Napríklad Vlk je poslom boha Velesa, Medveď zase Svaroga a podobne. Takto nám je daná možnosť – spoznaním podstaty chovania sa zvierat či stromov – spoznať podstatu Prírody a Vyšších Svetov. Ak poznáte takých tiežlovanov, ktorí sa síce hlásia k Slovanom, ale bez problémov dohola rúbu lesy či strieľajú vlkov alebo medveďov tak vedzte, že tieto bytosti nemajú s energiou Slovanov absolútne nič spoločné. A už vôbec nezáleží na to, ako „múdro“ opakujú naučené frázy vyčítané možno neraz aj z našej stránky.

    Pozrime sa na zvieratá, ktoré sú aj dnešnou spoločnosťou málo chápané. Ono konzumná spoločnosť si celkovo myslí, že kto nevie rátať peniaze ten ani nežije – a teda nečudo, že Prírodu odsúdili na smrť. Otázkou však je, kto bude nakoniec naozaj ten, kto ostane medzi živými…

    Schopnosti mačiek sú záhadné a dodnes klasickou vedou neobjasniteľné. V ich prítomnosti neraz prestávajú fungovať aj moderné, vysoko presné a citlivé prístroje. Klaniame sa im aj sa ich bojíme, iní ich zase kruto týrajú alebo im aspoň ubližujú. Ale dnes sa už nedá poprieť, že vplývajú na naše vedomie a rozum. Dodnes nie je oficiálnej vede jasné odkiaľ mačky prišli, t.j. odkiaľ pochádzajú.

    Ruská novinárka Natália Michajlova z Moskvy sa jedného dňa rozhodla presťahovať do iného bytu. Dostala veľmi lukratívnu ponuku bývať v samom srdci Moskvy – na Náberežnej ulici v dome s výhľadom na Kremeľ. Ani nerozmýšľala a do domu s výhľadom na Kremeľ sa nasťahovala aj so svojou mačkou.

    Ale už prvú noc sa so zvyčajne spokojným zvieraťom čosi dialo. Chovalo sa tak, ako keby v izbe okrem nich bol ešte aj niekto iný. Behala z rohu do rohu, bola nervózna, neustále sa obracala ku dverám a vytrvalo pozerala do jedného bodu. Majiteľka predpokladala, že ide o reakciu na presťahovanie sa a prvú noc v cudzom prostredí, takže to ráno pustila z hlavy. Druhú noc sa však všetko opakovalo. Divné bolo však aj to, že už aj Natálie sa zmocnil akýsi hlboký, nevysvetliteľný smútok. Na druhý deň teda zavolala prenajímateľovi bytu a dozvedela sa o tragickej udalosti, ktorá postihla rodinu, ktorá tam kedysi žila.

    Otca tej rodiny jednu noc zobrali a odviezli v čiernom aute do gulagu. Majiteľ mal vtedy 5 rokov. Pred odchodom mu ešte otec stihol povedať jednu vetu: „Neplač synček, ja sa o niekoľko mesiacov vrátim presne o tejto hodine“.

    Maličký Sergej každý večer sedel a čakal na svojho ocka, ale vždy o polnoci pochopil, že dnes už nepríde. Čakal takto 10 rokov. Prestal čakať až vtedy, keď bol prípad jeho otca odtajnený a rodina sa dozvedela, že otec bol zastrelený za „antisovietsku činnosť“ 27.11.1949.

    Mačka po 60 rokoch pocítila v byte neupokojenú Dušu nevinne zabitého otca a znovu prežila tragédiu malého chlapca, ktorý stratil otca.

    Dnes už niektorí vedci predpokladajú, že mačky sú spojením medzi našim svetom a oblasťou, o ktorej sa môžeme iba čo to domnievať. Môže to znamenať, že tu s nami sú iba ich fyzické telá, pričom to mentálne majú v úplne inej dimenzii.

    Pôvod mačiek na našej Zemi je pre vedcov dodnes záhadou. Zvláštne je to, že medzi zvieratami, ktoré človek poznal a pritúlil a ktoré mu v podstate dodnes slúžia sa mačky nespomínali veľmi dlho. Už sa pásli stáda dobytka, už nás strážili a chránili psy, už jazdili bojové vozy a jazdci, kohúty dávno budili ľudí po ránach svojim kikiríkaním, ale v európskych domácnostiach nebolo počuť mačacie mňaukanie.

    Aristoteles opísal zvieratá nielen z Grécka a Európy, ale aj z iných kontinentov. Medzi nimi boli veľmi zriedkavé, ale o mačkách nič nevedel. Plínius preštudoval viac ako 1 000 kníh najrôznejších autorov ešte predtým, ako napísal svoju Históriu, ale mačky nespomína ani raz.

    Ale na brehoch Nílu v Egypte už vtedy mačky žili minimálne 2 000 rokov. Nielenže tu žili, oni tu dokonca v určitom slova zmysle vládli. Hérodotos a neskôr Diodor píšu, že Egypťania fanaticky milovali mačky, pričom ich smrť bola tragédiou pre celú rodinu. Za zabitie mačky – ako píše Diodor – napríklad tlupa zabila Rimana.

    Roku 1920 bola v Egypte nájdené jaskyňa s uloženými telesnými pozostatkami. Vedecký svet čakal ďalšiu senzáciu – minimálne niečo štýlu Tutanchamóna. Našli tam však niečo zvláštne. Na prvý pohľad sa zdalo, že jaskyňa je naplnená múmiami množstva detí, z ktorých každé bolo uložené v samostatnom kamennom sarkofágu. Až následný výskum ukázal, že ide o múmie mačiek.

    Po narušení posmrtného pokoja mačiek sa v tábore archeológov začali diať zvláštne veci. Každú noc nemohli spať pre silné mňaučanie, mnohí členovia výpravy ráno vstávali so škrabancami na rukách. Nikto však cez deň neuvidel ani jedinú živú mačku. Svedok z tejto výpravy – Julia Collins – neskôr napísala, že sa dostali do kontaktu s javom, ktorý je za hranicou ľudského chápania. Nachádzali sa na území pod kontrolou bohyne Bast, teda bohyne mačiek.

    V 20. storočí sa vedci začali viac zaoberať schopnosťami mačiek a psov a dostali sa nakoniec do slepej ulice. Pozorované schopnosti týchto zvierat sa nedali nijako vysvetliť. Mačky majú mimozmyslové vnímanie, ľudovo nazývané „tretie oko“. Joseph Van Crain v 30-tych rokoch 20. storočia založil na Kalifornskej Univerzite DUKE prvé laboratórium na svete, ktoré sa zaoberalo parapsychológiou. Spolu s K. Zennerom vypracovali unikátny systém testov. Vedci experimentálne zaznamenali vzdialené pôsobenie mačky operátora na živé objekty aj prístroje. Okrem iného bolo zistené, že výsledky pôsobenia nezávisia od vzdialenosti – testy vykázali toto pôsobenie na vzdialenosti od 0,5 m do 4 000 km. Počas experimentov bolo dokázané, že mačky majú paranormálne schopnosti – predvídali a ovládali telepatiu.

    Neskôr nositeľ Nobelovej ceny, Holanďan N. Bergen a R. Morris objavili u mačiek schopnosti používať psychokinézu – presun predmetov nie fyzickým spôsobom – a jasnovidectvo, t.j. získavanie špecifickej informácie cez nejaký neoduševnelý predmet (v civilizačnom ponímaní).

    Moskovský hudobník V. Vodojemov raz vpustil k sebe domov kocúra bezdomovca. Ani sa nenazdal a prišelec začal v jeho dome riadiť, pričom on sám sa nijako nemienil ničomu podriaďovať. Aby mal pohodlný pohyb, tak mu majiteľ domu dokonca vymyslel a zostrojil mechanizmus, ktorý kocúrovi umožňoval vychádzať z domu cez okno kedy chcel.

    Jeho priatelia tomu spočiatku nevenovali pozornosť, ale spozorneli, keď sa rozišiel s dievčaťom, ktoré sa kocúrovi nepáčilo. Ale to nebolo všetko, muzikant si jedného dňa uvedomil, že kocúr riadi aj jeho myšlienky. Bežne sa mu stávalo, že čosi robil a zrazu dostal neústupčivú myšlienku, že treba nakŕmiť kocúra, hoci ten v tom čase ani nebol doma. Naplnil teda jeho misku a on hneď prišiel a začal jesť.

    Neraz dostal z ničoho nič myšlienku, že treba otvoriť dvere. Otvoril ich a za nimi stál kocúr. Jedného dňa pocítil, že kocúr je v nebezpečenstve. Vyšiel z domu ho hľadať a našiel ho vonku skrvaveného – buď sa pobil s inými kocúrmi, alebo niekto naň nahuckal psa – nevedno. Bol však tak doriadený, že ho okamžite vzal a odviezol k veterinárovi. V poslednej chvíli ho zachránil.

    Najskôr mu to celé pripadalo divné, ale postupne si na situáciu zvykol. Jedného dňa si však uvedomil, že jeho život sa od okamihu príchodu kocúra začal meniť k lepšiemu. V dome sa objavilo akési teplo, stalo sa útulne, ba jedného dňa zistil, že má talent na prácu PC animátora. Táto profesia je málo zvládnutá a dobre platená. Začalo sa mu v živote naozaj dariť.

    Dnes je známe, že v prvej polovici 20. storočia sa začali robiť pokusy s mačkami a psami v súvislosti s konštrukciou psychotronných zbraní. Na základe výsledkov takýchto pokusov sa nakoniec prvé takéto zbrane aj začali konštruovať. Bez týchto prác by všetko bolo oveľa zložitejšie.

    Málo známym faktom bolo, že mačky boli spoločníkmi nejedného vodcu ZSSR. Za všetkých môžeme použiť príklad L. I. Brežneva. Spočiatku to jeho okolie začalo považovať iba za čudáctvo – Brežnev sa pri jednej z návštev Indie stretol s tibetským dalajlámom, ktorý mu daroval čierneho tibetského kocúra. Tento darček nepotešil jeho ochranku, nový majiteľ si ho bral hneď so sebou do lietadla. Držal ho na rukách, hladkal a celú cestu si šepkal „môj osud, môj osud“. Keď dalajláma dával Brežnevovi kocúra, čosi mu ticho pošepol o nebezpeční číhajúcej smrti na jeho životnej ceste. Kocúra dalajláma predtým, ako ho odovzdal Beržnevovi podrobne o čomsi inštruoval.

    Dostali jasné pokyny. Kocúra môže kŕmiť iba jeho pán, pretože to nie je obyčajný kocúr, ale taký, ktorý dokáže predvídať udalosti. Kocúrovou úlohou sa stalo ochraňovať generálneho sekretára pred možnými životnými problémami.


    Brežnev mal hneď po návrate z Indie naplánované slávnostné stretnutie s kozmonautmi Jelisejevom, Šatalovom, Volganovom a Chromovom, ktorí sa práve vrátili z kozmického letu. Vládna delegácia naň čakala 40 minút, ale nakoniec im bolo oznámené, že generálny sekretár príde neskôr a na inom aute. Dozvedeli sa, že pána z domu nepustil Láma – tak ochranka nazvala tibetského kocúra. Ten sa mu hádzal pod nohy, skákal mu na ruky, pozeral mu do očí a žalostne mňaukal. Brežnev pochopil, že ho nechce pustiť na stretnutie a dostal zlú predtuchu.

    O niekoľko minút prišla po extrémnej linke správa, že na autá s vládnou delegáciou sa strieľalo. Neznámy muž v uniforme milicionára pri bráne Kremľa spustil na delegáciu paľbu z automatickej zbrane. Miesto, na ktorom vždy sedával Brežnev zasiahlo 14 guliek… 21.1.1969 teda kocúr zachránil svojho pána prvý, ale zďaleka nie posledný raz.

    Keď je zviera v blízkosti svojho pána a je medzi nimi vytvorená citová väzba, tak ich biopolia sa navzájom prelínajú a môžu vyvolať rôzne javy. Ak je mačka astrologicky spojená s majiteľom, tak dokáže predpovedať rôzne udalosti v jeho živote. Po viacerých nepopierateľných dôkazoch o schopnostiach kocúra Lámu sa prestalo jeho okolie pozerať na vec ako na nejaký starecký vrtoch. Aj ochranka pochopila, že ich životy v značnej miera závisia od predpovedí čierneho kocúra.

    Raz sa stalo, že generálny sekretár musel odcestovať do Francúzska a Láma ostal doma. V určitom okamihu sa stal veľmi nepokojným. Keď Brežnev dostal túto informáciu, tak začal byť veľmi ostražitý a volal Andropovovi, ktorý bol v tom čase hlavou KGB. Andropov sa na chvíľu odmlčal a potom priznal, že vo Francúzsku na neho chystali atentát, ktorý sa však tajnej službe podarilo odvrátiť.

    Roku 1982 odcestoval Brežnev do Taškentu bez Lámu. Počas exkurzie v leteckom závode bolo na drevenej konštrukcii okolo lietadla veľmi veľa ľudí. Konštrukcia nevydržala nápor, prelomila sa a zrútila sa aj s ľuďmi na vládnu delegáciu s Brežnevom. V tej dobe Láma v Moskve priam besnel. Nakoniec sa mu podarilo prehryznúť vodítko, vytrhol sa z rúk ochrankárov, veľkými skokmi zamieril k rušnej ceste a hodil sa pod kolesá najbližšieho auta. Čo prinútilo Lámu si vziať život?

    Ak zviera má rado svojho pána, tak preberá na seba časť psychického tlaku. Tým sa stáva akousi živou formou oberegu, t.j. ako keby akýmsi ochranným talizmanom. Keď sa na jemnohmotnej rovine začnú formovať negatívne situácie, tak zvieratá ich registrujú ako prvé. Sú citlivejšie a bližšie k prírodným procesom než ľudia.

    Mačka napríklad z lásky k pánovi môže prevziať na seba nielen časť jeho „nákladu“, ale aj plne obetovať svoj život. V tibetskej tradícii sa predpokladá, že zviera sa nemôže plnohodnotne duchovne vyvinúť, to môže iba človek. Zviera duchovne stúpa iba vďaka svojmu pánovi a následkom lásky k nemu môže obetovať aj seba. Po smrti kocúra sa zdravie generálneho sekretára začalo rýchlo zhoršovať a v novembri toho istého roku Brežnev zomrel. Predpoveď dalajlámu sa naplnila úplne.

    Ak sa na našej ceste znenazdajky objaví mačka – bez ohľadu na to, akej je farby – lepšie je zmeniť cestu. Objavenie sa takéhoto zvieraťa je zvyčajne varovný signál, ktorý je lepšie rešpektovať.

    V jednej moskovskej reklamnej agentúre už roky robia každé ráno jeden rituál – kŕmia „firemného“ kocúra. Nikto z nich nepochybuje, že je veľmi dôležitý, ani sa nad ním nikto nesmeje. Všetci veľmi dobre vedia, prečo tak robia.

    Firma pôvodne sídlila na Fomičovej ulici, kde 26.12.2008 pracovníci reklamnej agentúry oslavovali blížiaci sa nový rok. Zábava bola v plnom prúde, keď z ulice začal doliehať silný krik podobný detskému plaču. Vyšli von a vo vchode našli kocúra. Rozhodli sa vziať ho so sebou na oslavu a upokojiť ho.

    Hoci mu ponúkali všetko možné, kocúr sa ničoho ani nedotkol, ba skryl sa pod stôl a pokračoval v kriku. Zábava sa skončila. Nálada upadla a všetci sa začali pomaličky rozchádzať domov. Večierok teda skončil. Kocúra vyniesli von a nechali pri podchode. Kým sa tam všetci zhromažďovali, kocúr stále sedel na mieste a nikde neodchádzal. Hneď ako všetci kolegovia vyšli do mrazivej noci v budove, kde ešte pred minútou boli vypukol silný požiar. Ako sa neskôr zistilo, vo vedľajšom úrade vybuchol plyn. Výbuch bol veľmi silný. Všetci mlčky pozreli na kocúra. Ten sedel v snehu a nesnažil sa nikde utiecť. Všetci kolegovia sa okamžite rozhodli, že ho musia zobrať so sebou. Bolo jasné, že ak by ich neprinútil odísť, určite by boli medzi nimi obete. Kocúr ich zachránil.

    Keď sa presťahovali do novej budovy, vzali kocúra so sebou a odvtedy už ostal s nimi natrvalo. Okrem tejto udalosti neskôr zistili, že to neboli všetky schopnosti kocúra. Všetky obchodné rokovania v jeho prítomnosti prebiehali zásadne úspešne. Kocúr dostal meno Lucky – svoju prezývku si zaslúžil na 100%.

    Dmitrij Smirnov sa vracal z dlhej cesty. Bol za volantom už veľmi dlho a ani nepostrehol, že začal postupne strácať kontrolu nad riadením. Bola už hlboká noc, zima a silný mráz. Zaspal za volantom. V poslednom okamihu pred tragédiou sa prebral iba vďaka tomu, že sa pred ním zjavil jeho kocúr a videl, ako mu skáče rovno do tváre. Videnie bolo veľmi silné a okamžite ho prebralo zo spánku. Dokázal zastaviť bezpečne auto a v šoku vystúpil z neho von. Ešte sa neprebral zo stresu a už mu v aute zazvonil mobil. Volala mu mama a oznámila, že jeho kocúr znenazdajky vyskočil z okna a zabil sa. Obaja pochopili, že to urobil naschvál, aby ho mohol v diaľke zachrániť – za cenu svojho života. Kocúra mu iba pred tromi mesiacmi daroval jeho brat, ktorý odchádzal navždy z Ruska. Ešte mu pritom aj vtipom povedal, že kocúr bude na brata dávať pozor. Kocúr vyrazil v najdôležitejšom okamihu, ale musel to urobiť tak, že sa rozlúčil so svojou telesnou schránkou.

    V Západnej Európe po zavedení kresťanstva neboli mačky cirkvi po vôli – očividne veľa vidia. Ich paranormálne vlastnosti spôsobili, že boli vyhlásené za pekelné bytosti. Tisícky nevinných zvierat boli nahádzané do ohňov Inkvizície, neraz aj so svojimi majiteľmi. Prenasledovali ich po celej Európe, následkom čoho mačky v podstate vymizli z ulíc miest v Anglicku, Francúzsku, Španielsku aj Švajčiarsku. Ale prešlo iba niekoľko rokov od ich systematickej likvidácie a ich katov a prenasledovateľov postihol strašný osud. Stredovekú Európu zachvátila morová epidémia.

    Križiaci, ktorí sa vracali zo svojich výprav si v batožine priniesli so sebou do Európy najnebezpečnejšieho prenášateľa moru – čiernu krysu.

    Nič proti epidémii nepomáhalo, až ľudia si nakoniec spomenuli na mačky, ktoré v malom počte prežili v malých osadách na vidieku. V nádeji na záchranu ich začali voziť do miest, ale očití svedkovia zanechali zaujímavé svedectvá. Mačky ako keby sa všetky dohovorili – ani jedna nezačala loviť krysy. Vyzeralo to tak, že sa rozhodli dať ľuďom lekciu aby pochopili, aká je ich misia na Zemi dôležitá.

    Z Véd vieme, že tie tvory, ktoré po narodení zasiahne tzv. „gravitačný úder“ nepochádzajú zo Zeme, ale boli na ňu v dávnych časoch privezené. Gravitačný úder spočíva v tom, že po narodení nie sú mláďatá schopné samostatnej existencie, ale musia sa o nich rodičia starať, kým nie sú dostatočne samostatné. Pôvodné bytosti pochádzajúce zo Zeme sa môžu bezprostredne po narodení postaviť na nohy a samostatne chodiť.

    Mačky a psy – a ostatne aj človek – zo Zeme nepochádzajú. Boli tu našich dávnymi Predkami privezené, a to z určitého dôvodu. Nemáme teda právo sa k nim – ale ani k ďalším zvieratám – chovať surovo, týrať a zabíjať ich. Bohužiaľ tento jav je dnes v podstate štandardom. A ľuďmi sa určite nedajú nazvať tí, ktorí si zo zabíjania zvierat urobili pohodlné živobytie. Ak aj patria do našich Rodov, tak – vzhľadom sa dobu, v ktorej sa nachádzame – prežívajú svoju poslednú inkarnáciu.

    Výsledky moderných výskumov už dokázali, že ľudia, ktorí majú doma mačku alebo psa sa obracajú k lekárom o pomoc 5x menej ako tí, ktorí nemajú žiadny vzťah k domácim zvieratám. Americký vedci zistili, že ľudia liečení po infarkte majúci doma zviera majú po roku oveľa lepší zdravotný stav – v zásade sú vyliečení – než tí, ktorí doma napríklad mačky nemajú. Americký lekár James Cerbeck dokázal, že tí, ktorí vlastnia domáce zviera majú nižší tlak a celkovo nižšiu frekvenciu pulzov srdca. V skutočnosti sotva možno povedať, že ľudia môžu mať radi Prírodu, ak nemajú v láske zvieratá.

    Na záver vám odporúčame dve nádherné pesničky od ruskej speváčky Svetlany Kopylovej, ktoré boli napísané podľa skutočných udalostí. Prvá je o starom kocúrikovi, do ktorého každý na dvore sídliska iba kopal, ale nakoniec zomieral šťastný, že poslednýkrát mohol vydýchnuť v náručí dievčatka, v ktorom svojim osudom prebudil skutočný súcit a lásku. Druhá je o psíkovi fenke, ktorá celý život verne slúžila svojmu pánovi a robila preň všetko, čo mu videla na očiach. On sa jej rozhodol na starosť „odmeniť“ tak, že ju utopí v rieke – aká častá situácia dnes… Situácia sa však vyvinula tak, že loďka sa prevrátila a stará fenka už so slučkou na krku ho vytiahla z víru a zachránila život. Až to ho nakoniec Duchovne prebudilo. Lepšie však neskoro, ako NIKDY.

    https://www.youtube.com/watch?v=Z3BtztSkC0c

    22.11.2016

  • FALZIFIKÁTOROV DEJÍN ZNEPOKOJIL NÁLEZ V TURECKU

    V Turecku bol objavený starý exemplár Biblie, ktorý má minimálne 1 500 rokov. Tento nález vážne znepokojil Vatikán, pretože nájdená Biblia obsahuje aj „Evanjelium od Barnabáša“, ktoré vynáša na svetlo niektoré „korekcie“ a zmeny implementované do kresťanstva z dôvodu zabezpečenia moci a presadenia záujmov kresťanských hodnostárov. O čomže to hovorí apokryf, ktorý napísal kresťanský svätý Barnabáš, ktorý bol jedným z učeníkov Krista, putoval spolu s apoštolom Pavlom a napísal niekoľko diel o živote Ježiša Krista, ktoré však protirečia predstavám, ktoré o ňom rozšírila oficiálna cirkev?

    Túto fantastickú knihu, ktorá má potenciál ak nie podkopať moc, tak minimálne autoritu čierneho kléru Vatikánu a odhaliť ďalší fakt falzifikácie skutočných dejín objavili ešte začiatkom nášho tisícročia. Avšak z akýchsi neznámych príčin bola jej existencia udržiavaná v tajnosti celých 16 rokov a len teraz bolo rozhodnuté ju ukázať verejnosti.

    Momentálne sa nachádza v Etnografickom múzeu v Ankare. Jej strany sú zhotovené zo zvieracej kože, ktoré za mnohé stáročia sčerneli, preto celý text – ktorý je napísaný dialektom aramejského jazyka – nie je možné prečítať.

    Aj tak sa však vedcom podarilo prečítať časť textu. A prečítaná informácia absolútne odporuje pohľadu na udalosti (presnejšie na ich interpretáciu) oficiálnou kresťanskou cirkvou. Barnabáš napríklad vo svojom Evanjeliu píše, že Kristus nebol synom Boha a že nikto ho ani neukrižoval. Bol však prorokom a bol na Nebesia vynesený živý, pričom namiesto neho ukrižovali Judáša Iškariotského. Zároveň nazýva Pavla (Saula) samozvancom a nie apoštolom, pričom svedčí – čo nie je prekvapujúce – že nepatril medzi učeníkov Krista. V texte sa spomína aj informácia, že čoskoro príde na Zem posledný mesiáš z Islamu (Mohamed?).

    Vatikánski experti teraz plánujú preskúmať Bibliu, ktorú našli Turci a overiť jej pravosť. Pretože Biblia obsahuje Evanjelium od Barnabáša – ktoré odporuje oficiálnej verzii Vatikánu – už teraz možno pochybovať o hodnovernosti uzáverov takéhoto skúmania. Je známe, že kresťanskí hodnostári ešte v čase Nikejského koncilu vykonali cenzúru všetkých Evanjelií a z Biblie vyškrtli všetky tie, ktoré bránili nasadeniu nových, skorigovaných dogiem o živote Krista a jeho skutočnom učení.

    Nie je teda vôbec náhoda, že tento nález znepokojil koordinačné centrum falzifikácie dejín. Akurát že podobných artefaktov sa bude teraz „vynárať“ viac a viac. Zbytočne sa kdekto domnieval, že sa podarilo spoľahlivo zničiť či ukryť všetky dôveryhodné zdroje informácií o minulosti v mnohokilometrových podzemných úschovniach Vatikánskej knižnice a nahradiť ich vkusnými falzifikátmi.

    michael101063 ©

    08.11.2016

  • BEZ ROZDIELU ROZDIEL?

    Dávať dobrý príklad deťom znamená meniť budúcnosť v prospech detí. Vieme, že nič nedokáže nahradiť priamy a nefalšovaný príklad rodičov, pretože najviac od toho závisí, aké bude potomstvo, t.j. komu prenecháme našu zem. Zem našich Predkov. Dnes môžeme povedať, že o budúcnosť našej zeme sa musíme obávať. Ako sme pripravili naše potomstvo my?

    Cnostní Predkovia zostavili systém Dedičstva, ktorého úlohou bolo a je výchova cnostného potomstva. Toto aj voláme Dedičstvo Predkov. Naše potomstvo je viditeľné pokračovanie nás samých, nášho Rodu.

    V Prírode to tak chodí, vlci majú vĺčatá, líšky líšťatá, levy levíčatá, Bohovia Bohov. Ale všetko má svoje stupne vývoja, preto ani Bohovia nevyrastú hneď a zaraz a automaticky na Bohov. Máme oteckov, ktorí – pred očami detí – sa ožerú na mol, jedno hovoria a druhé robia, klamú, sľubujú a pred očami svojich detí sa ani nesnažia plniť to, čo sľúbili iným ľuďom. Takýto pétepáci sú síce zbabelí sa postaviť na fyzický odpor chuligánovi na ulici, ale nemajú problém – zase pred očami svojich detí – udrieť ich mamu, či urobiť niečo poza chrbtom iným ľuďom a podobne. Je to rakovinový nádor spoločnosti. Deti, ktoré priviedli na svet premenia na lotrov sto ráz horších seba samých. Zodpovednosť však ostáva na nich.

    Naši Predkovia nikdy nepodávali mladému potomstvu negatívny príklad. A príklad to nie je iba pretvárka, to sú myšlienky aj činy – ale najmä všetko založené na hlbokom poznaní Sveta a jeho Pravidiel.

    Jedno hovoriť a iné konať je typickým sprievodným znakom Civilizácie. Tí, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou – teda princípmi Obrazového písma – vedia, že Nižší Svet je vždy Obrazom, t.j. Odrazom Vyššieho Sveta. Jemnohmotná matéria sa „pritvrdením“ mení na „hrubšiu“, teda zostupuje do nižšej úrovne. Je to však vždy Obraz pôvodnej, Vyššej, jemnohmotnej matérie. Vyššie Svety sú mnohorozmerné, my v JAVI žijeme v štvorrozmernom Svete.

    Náš potenciál reagovať na okolitý Svet je daný naším Poznaním, ale poznanie je vo všeobecnosti vždy „teória“, na skúsenosť sa mení iba „pritvrdením“, t.j. materializáciou, alebo inak osobnou skúsenosťou. Preto bukvica „T“ má Obraz pritvrdenie, potvrdenie a pod. Ak napríklad v Hermetických spisoch prečítame:

    Večnosť je Obrazom Boha
    Vesmír je Obrazom Večnosti
    Slnko je Obrazom Vesmíru
    Človek je obrazom Slnka

    Zistíme, že je to Obrazným spôsobom vysvetlené presne toto. Ako hore tak dolu, ako vnútri tak navonok. Informácia je diskrétna, poznanie je kumulatívne. Pod diskrétnym sa v digitálnej technike myslí nespojité, samostatné. Digitálny signál je množstvom nespojitých bodov. Príkladom môže byť aj obyčajná fotografia – ak je digitálna, tak jej kvalitu hodnotíme tzv. rozlíšením, t.j. počtom pixelov (samostatných bodov) na jednotku plochy. Analógový signál je spojitý, digitálny nespojitý. Od čias publikovania kvantovej teórie vieme, že materiálna častica má zároveň vydelenú aj vlnovú podstatu, ale je to vždy tá istá častica. Buď ju považujeme za diskrétny, materiálny objekt alebo za vlnu. Dôležité je vedieť, že jedno nevylučuje druhé, resp. že ide o Pravdy tej istej Istiny.

    Výsledné Poznanie je teda spojité – analógové – ale pozostáva z mnohých, navzájom často zdanlivo nesúvisiacich bodov. Toto aj využila Civilizácia na vytvorenie prístupu „rozdeľ a panuj“. Čím menej niekto vie, tým viac sa mu veci zdajú zdanlivo nesúvisiace a oddelené, ale platí to aj naopak.

    Je známe, že dnešné vedy už nie sú schopné samé osebe vykonávať žiadne nové objavy. Všetky nové objavy modernej doby sa realizujú na vzájomných prienikoch viacerých vied. Poznanie prestáva mať hranice, t.j. prestáva byť digitalizovaným. Spojitý Obraz všetkého začína – u otvorených myslí – prevládať. Vo svete je už známy vedecký prístup INTELLIGENT DESIGN (ID). Je to svojou podstatou protiklad hrubozrnnej Darwinovej teórie Vývoja druhov – dodnes vyučovanej, ale nikdy nedokázanej. Oproti tomu ID hovorí o tom, že za všetkým vo Svete vidno inteligentný, plánovitý návrh, že ani len uhol rastu lístku na bylinke nie je náhodný. Všade vidno súvislosti – okrem toho miesta, kde ich akosi stále nevidno…

    Darwinovou teóriou sa zapodievať nebudeme, stačí si uvedomiť, že bola postavená na dvoch postulátoch, ktoré sú už dávno prekonané, presnejšie neboli nikdy dokázané. Jeden hovorí, že bunka vznikla náhodnou kombináciou niekedy pred 4 miliardami rokov. Moderný matematici vyrátali, že pravdepodobnosť náhodného vzniku takého zložitého mechanizmu akým je bunka je ešte nič oproti tomu, ak by na vrakovisku – náhodným spôsobom – za pôsobenia živlov, t.j. dažďa, vetra, slnka, snehu a pod. „vznikol“ sám od seba Boeing 777 alebo aj niečo podobné. Druhý postulát vychádza z predpokladanej existencie a následného nálezu tzv. „spojovacích článkov“. Znamená to, že všetky dnes na svete existujúce druhy majú jeden medzičlánok, ktorý je presne taký, ako dnes existujúci druh iba má niečo „omylom“;  t.j. napríklad nájdu kostru človeka, ktorá má všetko ako dnešný človek, iba povedzme má na hlave tretiu ruku a podobne. Nikto nikdy takéto niečo – dokonca ani len blízke niečomu takému – nenašiel. A to hovoríme nie iba o ríši ľudí, ale aj o zvieratách a rastlinách. Nič, teda ABSOLÚTNE NIČ.

    Za všetkým vo Svete vidno Rozum, nič nie je náhodné ani zbytočne opakované. Všetko má svoj význam. Rovnako aj každá veda. Ale pozrime sa na samotné slovo VEDA. Z čoho pochádza?

    Veda a „vedieť“ pochádzajú z toho istého koreňa. Pôvodné slovo v pôvodnom – univerzálnom – jazyku môžeme dnes napísať ako ВѢДИ. Dostávame sa k znaku menom „JAŤ“, ktorý má grafiku „Ѣ“. Tento zvuk aktivizuje v podvedomí prepojenie Nebeského a pozemského a čítame ho ako „IE“. V dnešných jazykoch síce poväčšine zanikol, ale v našom ako dvojhláska dodnes ostal. V podstate medzi dvojhlásky patria IA, IE, IU a Ô. Takto nás učia v školách. Je to špecifický zvuk, ktorý má často problém správne vysloviť predstaviteľ iného národa. Z čias Československa vieme, že Česi mali problém s týmto zvukom, zatiaľ čo my sme mali – a aj máme – problém správne vysloviť české „Ř“. Tu nepomôže ani pseudoargument, že Česi tento zvuk v 100% miere kopírujú znakom „Ě“. Takéto niečo môže tvrdiť iba neznalý cudzinec.

    Napriek všetkým snahám „jazykovedcov“ – odkiaľ sa vlastne vzali títo „odborníci“(?), ktorí samozvane upravujú naše jazyky? – vidno stopy „Ѣ“ dodnes vo viacerých slovanských jazykoch. Napríklad Rusi dodnes povedia „VIERA“, Ukrajinci „VIRA“, my zase povieme „VIERA“, Česi znova „VÍRA“. V každom národe ostalo čosi preň typické. Zvuk „IE“ môžeme rozložiť na „I“ a „E“. „I“ je Inglia, t.j. Životodarná energia zostupujúca z PRAVI do SLAVI a JAVI, „E“ je Svet JAVI, t.j. materiálny Svet okolo nás, Svet, v ktorom žijeme. Pri zámene „IE“ na „I“ bol zdôraznený aspekt Životodarnej energie, zachovaním „IE“ prepájame Nebeské a pozemské – veď žijeme na Zemi.

    V prípade slova „VEDA“ ako keby „nevidíme“ dvojhlásku, ale v niektorých tvaroch pri skloňovaní sa jazykovedcom nepodarilo ju zničiť. Hovoríme síce „VEDA“, ale ak chceme vyjadriť aspekt „VEDIEŤ“ v jednotnom čísle, tak povieme ja „VIEM“. Jasný dôkaz toho, že pôvodný zvuk bol celkovo „Ѣ“ – veď inak by sme mali povedať „VEM“. Česi znova povedia „VÍM“, ale zase možno nájsť spojitosť v neurčitku. Takýchto slov máme nemálo – vezmime si čo len taký nenahraditeľný výraz ako „CHLIEB“, existuje „CHLIB“ a aj „CHLÉB“ – hoci v iných, ale slovanských jazykoch. Ide o vyjadrenie Obrazu za materiálnym predmetom, ktorý každý národ ponímal po svojom. Smelo sa môžeme držať Einsteinovho citátu: „Ak chceme vyriešiť problém, tak sa musíme naň pozrieť z úrovne o stupeň vyššej než je tá, na ktorej vznikol“. Z nášho pohľadu môžeme považovať „IE“ za Istinu, takže všetky aplikácie samostatných komponentov fonémy – „I“ a „E“ sú iba Pravdy. Teda z Obrazného pohľadu je „Ѣ“ „Kocka“ a „I“ a „E“ „hrany“ Obrazu. A všetko zapadne na svoje miesta. Ideme k zjednoteniu tou istou cestou, ktorou nás kedysi rozdelili.

    Niektorí naši čitatelia sa na nás stále obracajú z otázkou či je správny výraz „SLOVIEN“ alebo silne ideologicky vnucovaný „SLOVEN“. O tejto problematike sme sa už jasne vyjadrili, takže nepovažujeme za zmysluplné neustále obohrávať tú istú pesničku, takže iba v minimálnej miere. Z pohľadu Staroslovienskej Bukvice Slovien a Sloven sú dve úplne odlišné entity, pričom obe dnes existujú. V minulosti – za čias Cyrila a Metoda – však „SLOVENOV“ nikto nepoznal. Kto by mal o tom pochybnosti, toho môžeme odporúčať priamo na nich.

    Hĺbkový rozdiel významu názvov „Slovieni“ a „Sloveni“ nájdete v knihe o Staroslovienskej Bukvici, ktorá by mala prísť do predaja ešte v novembri 2016. Preto si priblížme iný uhol pohľadu.

    V prvom rade Cyril a Metod – ako uvádza kresťanská tradícia – prišli na naše územie k SLOVIENOM. Gréckokatolíci na Slovensku majú dodnes liturgiu v STAROSLOVIENČINE, nie akejsi mýtickej STAROSLOVENČINE. Gréckokatolíkom na Ukrajine by bolo veľmi zvláštne byť na „staroslovenskej“ liturgii. Bez dlhých polemík môžeme siahnuť k textu, ktorého autorstvo kresťanská cirkev pripisuje priamo Konštantínovi Filozofovi, t.j. Cyrilovi – k Proglasu. Cyril sa v úvode textu priamo obracia k SLOVIENOM. Z textu básne Proglas – pre naše účely – použijeme iba prvé dve slohy:

    PROGLAS

    Evanjeliu svätému som Predslovom:
    ako nám dávno sľubovali proroci,
    prichádza Kristus zhromažďovať národy,
    pretože svieti svetlom svetu celému.
    To v našom SIEDMOM TISÍCROČÍ stalo sa.

    Bo slepým oni sľúbili, že uvidia,
    a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú,
    lebo je Boha poznať totiž potrebné.
    A preto čujte, čujte toto, SLOVIENI:
    dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, …

    Tento text nájdete voľne prístupný na internete. V úvode je citát z listu Jána Kardinála Chryzostoma Korca, ktorý je datovaný v Nitre, 16. mája 1996. Môžeme ho teda plným právom považovať za oficiálnu, Vatikánom schválenú verziu. Veď kto iný, ak nie oni, by mal najlepšie vedieť ku komu vyslali posolstvo?

    V druhej slohe, piatom verši je posledné slovo SLOVIENI. V podstate už toto by malo stačiť na zastavenie akejkoľvek pustej diskusie k téme názvu našich Predkov. Z analýzy Obrazov slova „Sloven“ však vieme, že takýto ľudia žijú v našej krajine dnes.

    Keď už sme načali Proglas, tak si všimnime ešte jeden „zabudnutý“ detail. V poslednom verši prvej slohy je priama referencia na „naše siedme tisícročie“. Dnes máme – podľa védickej tradície – ôsme tisícročie. Naša doba je o tisíc rokov staršia ako za čas návštevy Cyrila a Metoda. Ide o dôkaz, že naši Predkovia – ako celá Slovansko-Árijská Kultúra – používali védický Koľadov Dar. Kresťanský kalendár je o päť a pol tisícročia mladší.

    Ak dnes nejaký „vedec“ povie, že Cyril a Metod akosi „nešťastne“ použili „Ѣ“ namiesto „E“, tak minimálne nie je vedecky korektný. O fakte používania písomného systému Bukvice v celej Európe hovorí aj Mauro Orbini na prelome 16. a 17. storočia, ostatne nikto z nich nedokázal, že na našom území sa Staroslovienska Bukvica nepoužívala. Okrem iných zdrojov existenciu Bukvice na našom území spomína aj Jonáš Záborský v diele DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO z roku 1875 a vydanom až r. 2012. Slovienov okrem starých cirkevných textov na Slovensku pozná aj kyjevský letopisec Nestor a mnoho iných zdrojov. Ferdinand Uličný v knihe DEJINY SLOVENSKA V 11.-13. STOROČÍ hovorí – podľa nášho názoru správne – že výraz „Slovan“ vznikol zo slova „Slovien“. Treba (či stačí?) naozaj veľa nevedieť, aby človek mohol hovoriť o „Slovenoch“ v časoch príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Alebo presnejšie, oni pred 1 100 rokmi „nevedeli“ ku komu prišli a naši vševedkovia dnes – po viac ako 1 100 rokoch – všetko vedia? Smutné je len to, že takéto avantúry sa objavujú na pôde Matice Slovenskej. Najskôr ako knihy, potom aj ako „odborný“ film…

    A pritom sa títo „vedci“ odvolávajú práve na vedu. Ale aký názor má na takýchto „vedcov“ odborník – síce v oficiálnej – histórii? Veď práve na takéto zdroje sa odvolávajú. Nuž, jeden z nich všetko zhrnul do článku „5 ZBYTOČNÝCH KNÍH O HISTÓRII“.

    My síce nepovažujeme Cyrila a Metoda za autorov slovanskej písomnosti, za pôvodcov kresťansko-slovanskej písomnosti ich však považovať možno. O existencii Bukvice už pred ich príchodom svedčí aj nález z obce Bojná, kde boli nájdené zlaté plakety s textom v Staroslovienskej Bukvici, akurát že 100 staršie ako samotní Cyril s Metodom. Rovnako časť Chorvátov podpísala ešte r. 650 n.l. dohodu s pápežom o prestupe na kresťanstvo, pričom text bol napísaný „slovanskými písmenami“ a zmluva je dodnes uložená vo Vatikánskom archíve.

    Všetky argumenty o „Slovenoch“ sa vyznačujú niekoľkými základnými črtami. Celkovo ignorujú Starosloviensku Bukvicu a všetko odvodzujú od Čechov z obdobia spred 200-300 rokov. Vo všetkej úcte k Čechom a ich minulosti, nie je to minulosť všetkých Slovanov. Meditovať o „E“ a zámene s „Ě“ ako písmenách mladšej latinky je tak či onak nepodstatné. Nech si Česi čokoľvek pred 200 či 300 rokmi napísali – čo je samozrejme ich vec – nemá to nič so Slovienmi, ktorí tu za čias príchodu Cyrila a Metoda žili a tvorili – a to vo vlastnom písomnom systéme, ktorý bol Obrazný, a teda  ako taký – pochopiteľne – nezrozumiteľný dnešným materialistom. Ostatne, túto informáciu zanechali PRIAMO CYRIL a METOD.

    Je zbytočné strácať veľa energie na boj proti fenoménu SLOVENIZMU. Je potrebné k nemu iba nájsť zodpovedajúci postoj. Skupinu ľudí zhromaždenú okolo termínu „SLOVEN“ môžeme pre naše potreby takto nazvať, pretože všetci sú napojení do jedného Egregoru. Nie je to však veda v našom slova zmysle. Ak by to bola veda, tak by používala vedecké metódy – a to im očividne chýba, pretože si vyberajú iba to, čo sa im hodí a ostatné prehliadajú či ignorujú. Možno tu požiť tibetský termín – Duchovný materializmus. V jemnohmotnom Svete si najskôr stanovili ciele a potom k nim hľadajú vhodné cesty. Duchovný vývoj je spoznávanie Sveta takého, aký je, teda bez vopred stanovených cieľov. Tie sú – v Jemnohmotnom Svete – vždy iné ako v materiálnom, a preto ich vopred nemožno stanoviť. Slovenizmus je IDEOLÓGIA, špecifická štruktúra stavby mozgu. Je to svojou podstatou ANTISLOVANSTVO, niečo na úrovni inštinktov.

    Táto ideológia stavia na vopred stanovených cieľoch, nemá v skutočnosti záujem spoznať aká bola minulosť naozaj. Ako správne digitalizovaný prístup udržiava nespojitú metodiku práce. Ignoruje Starosloviensku Bukvicu aj staroslovienčinu ako jazyk, ale siaha po cudzích, nám nepriateľských zdrojoch informácií. Tieto síce nie je zlé poznať, ale nemôžeme ich brať ako bernú mincu o nás samých – bez nás samých (bez Predkov). Rusi ako národ sú považovaní a priori za nepriateľov, ale napríklad Nemcom sa všetko „odpúšťa“. Dnes nikomu nevadí, že v minulosti prešli na nacistickú ideológiu, veď „každý vie“, že to boli „iní“ Nemci. Rusom v minulosti Boľševici rovnako – a oveľa krvavejšie – nanútili cudziu ideológiu, ale akosi im ju dodnes Slovenisti prisudzujú. Dvojité štandardy – čo je dovolené jedným nie je dovolené druhým.

    Slovenisti okrem Bukvice ignorujú DNK Genealógiu aj Kvantovú genetiku – čo je už „ťažká artiléria“ modernej vedy. Nikdy teda nevyjdú na analógovú, t.j. spojitú úroveň poznania, vždy ostanú na informačne digitalizovanej úrovni. Nuž – ideológia.

    Kvantová genetika už experimentálne dokázala, že každý zvuk a fráza ktorú vyslovíme priamo modifikuje DNK. Naši Predkovia mali na každý jav presne vyšpecifikované slovo, teda nebola žiadna dvojzmyselnosť vo vyjadrovaní. Nejde o srandu, ide o otázku života a smrti. A naši Slovenisti tvrdia, že síce slovo SLOVIEN je správne, ale presne to isté znamená aj SLOVEN alebo SLOVÄN. Všetkým, ktorí s niečím takým súhlasia si to odporúčame experimentálne preveriť. Staroslovienčina nemala dvojzmyselné výrazy a dnešná slovenčina ich – samozrejme nie náhodou – má. Ale všetko má svoje medze a tvrdenie Slovenistov je „silná káva“ aj na dnešný jazyk. Možno by si mali všimnúť čo sa učia ich deti v škole. Veď v niektorých slovách mení význam iba prízvuk – SUD a SÚD – a nie to ešte úplne iný zvuk. Skúste napríklad v USA nedodržať prízvuk na „SHEET“ a „SHIT“. Aké známky by doniesli ich deti zo školy, ak by napísali BIŤ namiesto BYŤ, VÍR namiesto VÝR či TÝM namiesto TÍM? A to ešte hovoríme o jave, kde dnes už sluchovo nerozoznáme rozdiel medzi „I“ a „Y“. Ale ak „IE“, „E“ a „Ä“ je to isté, tak potom úplne normálne môžeme dnes povedať namiesto „VIEM“ nimi navrhované „VEM“ alebo „VÄM“, namiesto „CHLIEB“ „CHLEB“ či „CHLÄB“, „VERA“ či „VÄRA“ namiesto „VIERA“, „PECŤ“ lebo „PÄCŤ“ namiesto „PIECŤ“ a podobne. Možno by dnes populárne MÄSO mohlo byť správne aj ako MIESO alebo MESO. A príkladov nájdeme neúrekom.

    Jednou z ďalších ukážok prístupu tejto ideológie je neznalosť ruštiny ako jazyka, hoci ho sem-tam použijú aj ako „dôkaz“ Slovenizmu. V dnešnej ruštine sa bežné „Е“ vyslovuje ako naše „IE“ alebo „JE“. Hovorí to o prevládajúcom jave v našej minulosti, keď naši Predkovia požívali väčšinu slov majúcich väzbu na spojenie Nebies a zeme, t.j. v drvivej väčšine slov bol zvuk „Ѣ“. Ak v ruskom texte nájdete termín „СЛОВЕН“, tak každý Rus to prečíta ako „SLOVIEN“, t.j. bude tam pozostatok „Ѣ“. Pretože tento argument už bol „odborne“ použitý ako dôkaz Slovenizmu, tak zdôraznime, že dnešná ruština má na zvuk nášho „E“ samostatnú bukvu – „Э“, ktorá nepatrí medzi pôvodné bukvice Staroslovienskej Bukvice. Ak by teda v ruštine chcel niekto napísať „SLOVEN“, tak by to muselo byť v tvare „СЛОВЭН“. A s takým niečím sme sa v ruských textoch NIKDY nestretli. Ide teda o ďalšiu ideologickú odbočku.

    Vari poslednou položkou, ktorú by sme mohli prebrať je MANTRA. Je to svojou podstatou frekvencia, ktorú keď človek vydáva, tak vstupuje do rezonancie s rovnakou externou frekvenciou, t.j. stavom energie a tak dostane po takto otvorenom kanále odpoveď. V Karune – teda najstaršom písomnom systéme Sveta to napíšeme takto:

    Hoci foneticky čítame MAN-T-RA, Obraz môžeme čítať ako „Zjednotenie Troch v jedno, tvoriace potvrdením Svetla štvrté“. Zjednotenie Troch môžeme chápať aj ako JAV, NAV a PRAV, alebo Telo, Dušu a Ducha v jedno. Runa MAN má hore tri „napojenia“ na Svargu, t.j. Nebesia, pričom spolu hovorí o štvrtom.  MAN je však zároveň aj človek, ktorý „pritvrdzuje“ nejaké svetlo. Aká je úroveň Duchovného vývoja človeka, také je aj svetlo. Ak sa Človek napája na Vysoké psychické frekvencie, tak sa napája na Nebeského Učiteľa (Rod) a dostáva odpoveď od Neho. Ak sa napája na egregor, tak dostáva naspäť nízke, t.j. egregoriálne energie. Preto platí „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. Mantra SLOVEN napája na egregor, Mantra SLOVIEN na ROD. Vyberá si každý sám.

    Nuž tak, materializácia (pritvrdenie) myšlienky je slovo, materializácia (pritvrdenie) slova je čin. Materializácia mantry SLOVIEN je pritvrdením Svargy, t.j. Nebies, materializácia mantry SLOVEN je – v lepšom prípade – pritvrdením JAVI, t.j. materiálneho Sveta.

    Nemá význam sa obracať na nás so žiadosťami o „podanie presvedčujúceho vysvetlenia rozdielu medzi Slovien a Sloven“. Komu treba externé vysvetlenie, ten vo svojom vnútri (ešte) nevie kam patrí. Či už naše alebo opačné vysvetlenie bude považovať iba za jeden z variantov, bez reakcie z vlastnej hĺbky Duše. Jedno aj druhé existuje, ale zatiaľ čo na jedno treba Poznanie Predkov, na druhé postačí stanovisko cudzincov, neraz napríklad aj Indiánov. Výber však – spolu so zodpovednosťou – koná každý sám, za seba.

    07.11.2016