TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: VYŠLO INDE

  • U PREZIDENTA RUSKA PUTINA SA OBJAVILA BOMBA STRAŠNEJŠIA AKO JADROVÁ

    Prinášame zaujímavý pohľad na aktuálnu problematiku.

    ZDROJ

    Zákerný Putin, žobrácke Ministerstvo zahraničných vecí USA, dravý Pentagon. Dnešný svet je plný tajomstiev a záhad. Napríklad mnohí ľudia sa divia: ako je možné, že Rusko, ktoré má vojenský rozpočet iba 50 miliárd dolárov, dokáže udržiavať strategickú paritu s USA, u ktorých rozpočet Pentagonu prekračuje 600 miliárd!? A ak ešte k tomu pridáme vojenský rozpočet členských krajín NATO, tak dostaneme neskutočne fantastickú sumu, t.j. jeden trilión dolárov! Presne toľko Západ každoročne míňa na svoje vojenské potreby, v prvom rade na tzv. „zdržiavanie ruskej agresie“. Je to 20 ráz viac, ako si môže dovoliť Moskva!

    Ale Moskva – hoci je to zvláštne – ani len nepomýšľa na strach. „V budúcich 3,5 rokoch úderný potenciál ruských vysokopresných zbraní, ktorými sa prezbrojujú naše Ozbrojené sily, vzrastie štvornásobne“ – povedal Putin v Kremli 23. marca 2017, keď pozdravil generálov a admirálov menovaných do najvyšších veliteľských postov. Minister obrany Ruska Sergej Šojgu ešte v roku 2013 upozornil, že k roku 2021 sa množstvo našich vysokopresných rakiet s veľkým doletom zväčší až 30 násobne!

    Americkí „jastraby“ v Pentagone, počujúc takéto vyjadrenia zosmutneli, ale ako sa vraví, nie „ako deti“. Ide o to, že ešte pred jeden a pol rokom ekonómovia vo vtedajšej vláde prezidenta Obamu vypočítali, že nato, aby vyvinuli prostriedky iba proti ruským raketám Kaliber, budú musieť v najbližších 15 rokoch investovať doplniteľný – vidíte dobre – jeden trilión dolárov! A teraz sa ešte viac vyjasnilo: ak by tu mali pridať naše raketové systémy Bastion a Iskander, tak pre Trumpovu vládu táto už fantastická suma vzrastie minimálne dvojnásobne – t.j. na 2 trilióny dolárov!

    Možno súhlasiť, je prečo sa chytať za hlavu.

    Skrátka to vyzerá tak, že u Putina sa objavila bomba strašnejšia ako jadrová – bomba finančná, ktorá hrozí tým, že rozhodí blahobyt sýteho Západu tak, že ho zničí neúmernými nákladmi na odrazenie neúprosne rastúcej „ruskej hrozby“. Ale naši vnútorní skeptici a „všetko zatracujúci“ odmietajú tomu uveriť. Upadli do paniky a tvrdia: „Pri takom pomere nákladov Rusko nemá jedinú šancu postaviť sa Západu vo vojenskej oblasti. Proti faktom sa špekulovať nedá. Všetky reči o rastúcej moci Moskvy sú iba lžou a tupou propagandou Kremľa.“

    Skutočne, fakty sú priamou rečou. Ale reálne fakty treba vedieť odlíšiť od pokútneho žonglovania. Hej, vojenské rozpočty krajín NATO sú ohromné. Okrem toho ešte v najbližšom čase začnú rásť zvýšenými tempami. Agentúra Reuters nedávno oznámila, že prezident Trump rozhodol o tom, že už v nasledujúcom roku sa vojenský rozpočet Pentagonu zvýši o 54 miliárd dolárov. Keď Trump v Kongrese predniesol programovú reč, tak pred celým svetom oznámil „najväčší nárast vojenskej moci Spojených Štátov“, ktorý sa má skončiť „vybudovaním najsilnejšej armády v histórii ľudstva“.

    V skutočnosti však Washington nemá žiadne zvyšné peniaze, ale zato má ohromný každoročný deficit rozpočtu na 800 miliárd dolárov a gigantický štátny dlh na 20 triliónov, ktorý mimochodom rastie ako droždie. Za týchto okolností možno predpokladané zvýšenie nákladov Pentagonu dosiahnuť iba za cenu tzv. „vnútorných rezerv“, t.j. okradnutím iných amerických ministerstiev a inštitúcií. Preto už aj bolo oznámené, že programy americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia budú značne znížené. Krátené však bude aj všemohúce Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré príde o značné prostriedky na „zahranično-politickú pomoc“ spojencom USA.

    Avšak oných doplnených 54 miliárd pre Pentagon nebude nič extra ohromujúce. Ekonómovia vypočítali, že iba na podporu dnešnej úrovne amerických ozbrojených síl treba každoročne doplniť minimálne 80 miliárd dolárov. Ešte 6. decembra 2016 vtedajší zástupca ministra obrany USA Robert O. Work vyhlásil: „V ozbrojených silách USA je veľmi veľa problémov, ktoré treba riešiť predtým, ako sa možno zaoberať nárastom vojenskej moci. Nato, aby sme iba zalátali diery v našom vojenskom rozpočte, je potrebné každoročne navýšiť na obranu 88 miliárd dolárov. To je to prvé, s čím rátame. Ak tieto peniaze neprídu, tak budeme musieť začať rezať lode a lietadlá, nebudeme mať nič iné na výber…“

    Prečo je drevený rubeľ lepší ako papierový dolár. A teraz si pohovorme o hlavnom: ako dokážeme udržiavať vojenskú paritu so Západom, ak na obranu dávame 20 raz menej ako blok NATO? Jednoducho dokážeme. Veď všetky reči o „žobráckom Rusku“ s neúprosne sa znižujúcim vojenským rozpočtom je iba obyčajné táranie. Ako hovoria kúzelníci: „Dávajte pozor na ruky páni!“

    Za prvé, my máme úplne inú vnútornú štruktúru nákladov na obranu. Ak Američania míňajú na vedecké výskumy, skúšobno-testovacie práce a výrobu novej techniky menej ako tretinu svojho vojenského rozpočtu, tak my považujeme túto oblasť za najvyššiu prioritu a vydávame na vývoj našich Ozbrojených síl viac ako dve tretiny prostriedkov, ktoré sú určené pre Ministerstvo obrany. A navyše podiel takýchto prostriedkov, určených na štátny program obrany neustále rastie. V roku 2013 ich bolo 30%, v roku 2014 už 44%, a v roku 2015 celkovo 62%. V tomto roku sa podiel ešte zvýši.

    Za druhé. Hlavná zložka amerických nákladov – viac ako 66% – pripadá na udržiavanie gigantickej vojenskej infraštruktúry. To znamená viac ako 1 000 vojenských základní po celom svete okrem tých, ktoré sa nachádzajú na území USA. Do tej istej kapitoly patria výplaty a penzie pre 2 milióny ľudí, ktorí patria do stavu Pentagonu, ako aj neudávaný počet vojenských penzistov, ktorí sa zúčastnili vojny v Iraku, Afganistane a v ďalších zámorských „horúcich bodoch“. A my vydávame na tie isté kapitoly nie viac ako 20% nášho vojenského rozpočtu. Veď my nemáme také ohromné štátne zámorské štruktúry, ba dokonca aj v stave Ministerstva obrany je momentálne okolo 850 tisíc vojakov a civilných zamestnancov.

    Jednoduchšie povedané, náš vojenský rozpočet je „rozpočtom vývoja“ s jasným dôrazom na maximálne využitie všetkých najnovších vedecko-technických výdobytkov. A vojenský rozpočet USA je „rozpočtom zahltenia“, ktorý veľmi ťažko umožňuje ako tak udržať už existujúcu vojenskú infraštruktúru, techniku a zbrane.

    Ale ani to nie je všetko. Hlavné je hľa toto: náš rubeľ, keď pracuje v oblasti vojensko-priemyselného komplexu, je závratne nedocenený. Veď oficiálnu hodnotu valút určuje burza, t.j. valutoví špekulanti. Ale v našom obrannom priemysle funguje plánované hospodárstvo, v podstate tak, ako to bolo za čias ZSSR. Napríklad 17. februára 2017 vyšlo ďalšie nariadenie vlády n°208, ktoré sa nazýva „O štátnej regulácii cien na výrobu dodávanú na základe štátnych obranných objednávok“. Náš vojensko-priemyselný komplex nie je orientovaný na maximálny zisk, ale na tzv. kritérium „náklady/efektívnosť“. Znamená to na výrobu maximálneho možného počtu kvalitnej, ale lacnej vojenskej techniky. Preto aj vzťah rubľa k doláru je tu úplne iný…

    Nuž pripusťme – povedia čitatelia. Ale čo – pýtajú sa – to v praxi znamená?

    Hľa čo. Kurz dolára voči rubľu je za posledné obdobie okolo 1:60. V nejakých oblastiach – povedzme vo sférach služieb – to možno tak aj je. Znamená to, že v našom hoteli dostanete také služby ako v americkom hoteli za 1 dolár za 60 rubľov. Je to možné, nebudem sa hádať. Ale v oblasti obrany je pomer valút úplne iný. Aby sme vyrobili toľko vojenskej produkcie ako môže Amerika za 1 dolár, vôbec neopotrebujeme 60 rubľov, ale oveľa menej. Koľko? To sa dá dozvedieť tak, že porovnáme cenu americkej zbrane na svetovom trhu a cenu analogického zbraňového systému pre naše Ozbrojené sily. Jednoducho povedané, porovnáme: koľko pýtajú Američania za svoj tank alebo lietadlo, keď ho predávajú svojim spojencom a koľko vyjde tank alebo lietadlo takej istej kategórie, ktoré je vyrobený v Rusku, keď sa dodá nášmu Ministerstvu obrany.

    A vtedy sa ukážu prekvapivé veci. Uvidíme, že kurz dolára voči rubľu je vo vojenskej oblasti nie 1:60, ale maximálne 1:10! A ak to prepočítame čestne, tak pri prepočte podľa parity kúpyschopnosti je ruský vojenský rozpočet nie 50, ale minimálne 300 miliárd dolárov! A tu je to tajomstvo, ako my, takí chudobní, udržiavame strategickú paritu s bohatým Západom…

    Ba čo viac, ak náš reálny vojenský rozpočet celkovo dosahuje polovicu amerického, tak údelné vojenské náklady máme dokonca vyššie ako v USA. Veď počet našich vojakov je 2,2 razy menší ako má Pentagon. Znamená to, že v skutočnosti na výstroj, výcvik a udržiavanie jedného vojaka Ruska platíme dokonca viac ako USA!

    Nuž hľa, tu je príčina našich úspechov. Našich víťazstiev v Sýrii, nášho prielomu v prezbrojení Armády aj Námorníctva, nášho líderstva vo vývoji nových generácií zbraní, ohromného obnovenia našej vojenskej infraštruktúry a ďalších „nevysvetliteľných“ javov v oblasti vojensko-strategickej rovnováhy síl za posledných 10 rokov.

    17.05.2017

  • CÉDROVÉ KRSTENIE

    Hoci článok, ktorý prinášame bol napísaný r. 2010, dodnes nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Prebúdzanie, ktoré sa začalo už v osemdesiatych rokoch na území Veľkej Rusi už – z pohľadu krstiteľov Rusi celkovo – „nebezpečne“ zasahuje aj slovanské zeme na Západe. Kabbalistický systém – ako sme už opísali – je tak či onak stále dominantným systémom riadenia energeticko-informačného priestoru, ktorý pre lepšiu zrozumiteľnosť môžeme nazvať Matrix, teda Matrica. Prvky prebúdzania sa Maličkej Rusi už síce vidno, aj keď zatiaľ stále nie sú dostatočne silné – hoci narastajú každý deň – aj tento stav už nedáva spať novodobým krstiteľom.

    Z pohľadu nastupujúceho Zlatého Veku sa musíme zorientovať v mnohých veciach – jednou z nich je určite jasné pochopenie vzťahu Boh (Stvoriteľ) a Diabol – zatiaľ si aspoň spomeňme na staré príslovie: Nie je všetko zlato čo sa blyští. A takýmto „blyšťaním“ je aj snaha zostavovať „Rodové osady“ na našom území.

    Hoci systém správy Dŕžavy bol založený na Kopnom Práve – čoho logickou súčasťou boli Rodové osady – nepleťme si pojmy s dojmami. Jedna vec je zakladať špecifické osady na území dnešného Ruska – kde sú oblasti, v ktorých sa pešo alebo ani autom nemožno ten istý deň stretnúť so „susedmi“ – a druhá vec je zakladať osady v krajine, v ktorej sa možno nielen ten istý deň poľahky stretnúť aj s tými, ktorí žijú na úplne opačnom konci ale aj sa v pohode vrátiť domov.

    Rodová osada je štruktúra, ktorá je nielen ekonomicky samostatná, ale ktorá je aj organizovaná podľa princípov Rodového, t.j. Kopného Práva. Postaviť osadu „ďaleko od Civilizácie“ na Slovensku nemožno, sme jednoducho veľmi malá krajina. S rovnako mysliacimi ľuďmi sa možno spojiť pomerne jednoducho – v porovnaní s tisíce kilometrovými vzdialenosťami v Rusku – a ak niekto chodí denne do roboty a iba po nej sa vráti do „Rodovej osady“ tak ako možno túto štruktúru považovať za Rodovú osadu? Alebo tá bude fungovať iba cez víkendy a mimo toho bude aká?

    Z praktického pohľadu odporúčame každému, koho zaujíma problematika zakladania Rodových osád riadiť sa Múdrosťou našich Predkov. V tomto prípade apelujeme konkrétne na používanie ZDRAVOMYSLIA. Jednou z hlavných zložiek je osobná skúsenosť – ale vrátane a bez výnimky aj toho, kto lanári do nového projektu. Nejde o to, čo hovorí – veď už Cicero povedal: „Slová dojímajú, príklady priťahujú“ – ale o to, akú má v danej oblasti skutočnú, vlastnú životnú skúsenosť. Ak by si ľudia v Rusku boli svojho času uvedomili, že Megre nikdy v živote žiadnej „cédrovej“ osade nežil – a už vôbec ju nezakladal – neboli by zaplatili za svoju naivitu takú vysokú cenu. Ak niekto lanári iných na zakladanie Rodovej osady, tak odporúčame ho navštíviť a pozrieť sa, či už sám funguje na védických princípoch a žije tak, ako nahovára iných. Prečo? Lebo teraz sú pred našimi ľuďmi dve možnosti. Buď doplatia na vlastnú nevedomosť, alebo použijú Zdravomyslie a prebudia sa z ďalšej ilúzie Matrixu.

    Toto samozrejme neznamená, že v Rusku neexistujú aj fungujúce Rodové osady – ale poučenie sa dostalo všetkým. Hoci mnohí nás označujú dobre že nie za odnož ruskej spravodajskej služby, v tomto prípade nie sme presvedčení, že kopírovanie Ruska je namieste. Veď aj naši Predkovia hovorievali: Iný kraj, iný mrav.

    Chyták všetkých kopírovaní je v niečom úplne inom. Ľuda sa orientujú na „externé“ ciele, pričom výstup z Matrixu sa skrýva iba tam, kde dôjde k pochopeniu podstaty. Problém je v neznalosti práce vlastného mozgu, t.j. potrebujeme sa dostať spod nadvlády strojového módu jeho ľavej polovice. Namiesto toho „hľadáme“ problémy v prostredí okolo nás, raz sú to Ilumináti aj s NWO vrátane slobodomurárov, sionistov, Svetovej vlády a všetkého podobného, inokedy aspoň „zamestnanie“ Rodovými osadami. A pritom nám uniká aktivácia Obrazového myslenia pravej polovice nášho mozgu, rozširovanie vedomia a cesta Duchovného vývoja celkovo. Cesta je v našom vnútri – nie „vedľa“ nás.

    ZDROJ

    Hľa, už poldruha desiatky rokov prebieha v Rusku krstenie do nového náboženstva. Nemá vlastný názov, ale ho možno výstižne nazvať podľa novej mesiášky, ktorú vymyslel spisovateľ V. Megre, sestry Krista, Budhu aj Mohameda – Anastázie…

    Cieľ anastáziovstva, tak ako aj kresťanstva, ktoré je v poslednej dobe opäť aktívne všetkým nanucované popmi z RPC, ostáva pôvodný – akýmkoľvek spôsobom paralyzovať túžbu ľudí po poznaní, po zmene situácie v Rusku, ponoriť človeka do nevedomosti, blokovať vývoj ako samotného človeka, tak aj spoločnosti v celku a premeniť ľudí na biorobotov.

    Ciele sú rovnaké, iba prostriedky ich dosiahnutia rôzne. To isté klamstvo obliekli do nového šatu a snažia sa, aby sme ho zožrali a v čom sú – bohužiaľ – dosť úspešní.

    Na rozbehnutie nového náboženského kultu jeho jediný apoštol – V. Megre (vo svojej druhej knihe si vyhradil výlučné právo rozprávať rozprávky o Anastázii: „nikomu a nikdy neodovzdám svoje výlučné právo na výklad výrokov Anastázie“) – nežne a krátko skritizoval tradičné náboženstvá, zvlášť kresťanstvo. Zato ho však neskôr nepretržite propagoval vo všetkých svojich knihách.

    Dnes sú kresťanstvu predkladané vážne obvinenia: zničenie poznania, kultúry aj ideológie Rusov; likvidácia nepokorného obyvateľstva pri krstení; úprava učenia Krista v prospech parazitickej moci a nanútenie rabskej psychológie; príprava pôdy na prevzatie moci v krajine Judejcami a zničenie štátov.

    Ale zdanlivá kritika náboženstiev – ktorú predstavuje Megre vo svojich knihách – je v skutočnosti iba imitáciou kritiky. Za smiešne obvinenia kresťanov sa Megre hlasito pokajal na 1. kanále ruskej televízie. Urobil toto prehlásenie:

    „… chcem vyjadriť svoje ospravedlnenie za to, čo som v danom čase nerozpoznal, nepochopil, akou silou vychádzali obrazy spod môjho pera a urobil som radu negatívnych výpadov na adresu cirkvi. Nemal som to robiť, pretože negatív posilňuje negatív, neodoberá ho, a preto musím napraviť svoju chybu a v nasledujúcej knihe urobím silnejší pozitívny obraz našej cirkvi, pretože to je jediná inštitúcia, ktorá môže vychovávať ľudí…“

    A nová, vymyslená mesiáška – Anastázia – potvrdzuje ukážkovosť boja s náboženstvami svojim nie dvojzmyselným vyjadrením: „Pred ľuďmi chcem ja obraz Boha oživiť…“.

    Na „Oživenie obrazu Boha“ Megre tvorivo prepracoval Starý zákon, vymyslel mesiášku – Anastáziu (ako keby sestru Krista a druhých prorokov), prepracoval základnú modlitbu kresťanov na nový lad, zamenil nosenie krížika na šiji nosením cédrového drievka, vymyslel hlbinné obrazy a proces dementizácie sa uzavrel.

    Na odpútanie pozornosti adeptov nového náboženstva od procesov rozkrádania Ruska množstvom jeho nepriateľov a totálnej genocídy nášho národa im, adeptom, navrhuje stavať bez pomoci štátu „rodové osady“, najlepšie v zapadákovoch.

    Ako je príznačné pre každé náboženstvo, anastáziovstvo nanucuje lživé a úbohé ponímanie sveta, ktoré môže v hlúposti súperiť s ponímaním sveta stredovekým kresťanstvom. Hľa, niekoľko príkladov novej, „náučnej paradigmy“, ktorá je vysvetlená v Megreho knihách:

    „Od človeka v stave ľúbosti vychádza žiarenie. Za zlomok sekundy, odraziac sa o planét, ktoré nad ním stoja, ono znovu dosiahne Zem a dá nový život všetkému živému…

    Slnko je jedna z planét, vyžarujúca nekompletné spektrum tohto žiarenia…

    Od človeka prebývajúceho v stave zlých pocitov vychádza temné žiarenie. Temné žiarenie nemôže vystúpiť nahor a dostáva sa dovnútra Zeme. Odrazí sa od vnútra a vracia sa na povrch v podobe chrliacich vulkánov, zemetrasení, vojen…

    Zem! Ako jadro celého Vesmíru a centrum pre všetko vznikla viditeľná planéta – Zem! Okolo nej sa ukázali hviezdy, slnko a luna. Neviditeľné tvoriace svetlo, vychádzajúce zo Zeme, našlo v nich svoj odraz…“

    Okrem hlúpeho svetonázoru je v cédrovej „biblii“ navrhnutý aj systém výchovy detí, ktorý sa hodí akurát tak na výchovu najtupších Maugliov. Podstata toho systému výchovy spočíva v nasledovnom.

    Nové náboženstvo – anastáziovstvo – predpokladá, že dieťa sa rodí ako dokonalý finálny výrobok Boha, má od počiatku kdesi v sebe všetky poznatky o stavbe sveta a úloha výchovy spočíva v tom, aby dostalo možnosť otvárať sa tomuto akosi v dieťati vloženom poznaniu. Aby sa to dosiahlo, dieťa sa má do 11 rokov neustále stýkať so zvieratami a rastlinami v prírodných podmienkach – v rodovej osade, „poznávať predurčenie dokonalých tvorov Boha“. Nadobúdanie skúseností s produktami civilizácie je krajne nevhodné, pretože sa predpokladá, že človek tvorí iba primitívne veci a nevytvoril ešte nič, čo by bolo dôstojné vnímania dieťaťa. Navrhuje sa, že myslenie dieťaťa sa nemá prerušovať. Dieťa má celé dni sedieť na poľane a pokúšať sa o samostatné uvedomenie si všetkých vzájomností v živej aj neživej prírode, pričom rodičia by mu mali periodicky zadávať otázky so skrytými významami, aby sa dieťa znovu pohrúžilo do mnohodňového rozmýšľania. Dieťa vychované na poľane bude akosi v budúcnosti v krátkom čase schopné si osvojiť akúkoľvek vedu a nadobudnúť všetko to, čo len zachce…

    Megre sa neostýcha, svojim nasledovníkom kreslí obraz ním vymyslenej budúcnosti v ktorej – ako príklad horeuvedenej „prírodnej“ metódy vzdelávania – opisuje deväťročného chlapca, ktorý v škole hovorí o svojich budúcich poznatkoch v astronómii:

    „… Oni svietia (hviezdy – pozn. autora), aby sme na nich pozerali a rozmýšľali o nich. Hviezdy chcú, aby sme na nich všetko urobili tak dobre, ako na Zemi. Trochu Zemi závidia. Veľmi chcú, aby na nich rástli také isté, ako u nás, plody a stromy, aby tam bola taká istá riečka aj rybky.

    Hviezdy na nás čakajú, každá sa snaží svietiť, aby sme si ju všimli. Ale my ešte nemôžeme k ním letieť, pretože máme ešte doma veľa čo robiť. Ale keď doma všetko prerobíme, aj všade, na celej Zemi bude dobre, poletíme k hviezdam. Akurát že tam nepoletíme na lietadle ani na rakete. Pretože na lietadle sa letí dlho, a na rakete môže byť nuda. A navyše na lietadlo ani na raketu sa všetci nezmestia. Ani mnoho rozličného nákladu sa tam nezmestí. Ani stromy sa tam nezmestia, ani riečka. Keď na Zemi dáme všetko dobre do poriadku, poletíme k prvej hviezde s celou Zemou.

    Niektoré hviezdy tiež budú chcieť samé priletieť k Zemi a pritúliť sa k nej. Oni už posielajú svoje kúsky, a kúsky sa už prituľujú k Zemi. Ľudia si spočiatku mysleli, že to sú kométy, ale to sú kúsky hviezd, ktoré veľmi silno zatúžili sa pritúliť ku krásnej Zemi. Poslali ich hviezdy, ktoré na nás čakajú. K ďalekej hviezde môžeme priletieť celou Zemou, a komu sa zachce ostane na hviezde, aby tam bolo – ako na Zemi – krásne.

    Chlapec dvíhal svoje lístky, ukazoval ich a počúvali ho. Na lístkoch boli obrázky hviezdnej oblohy, trajektórie presunu Zeme k hviezdam. Na poslednom obrázku dve hviezdy kvitnúce v sadoch a od nich sa vzďaľujúca Zem na svojom medzigalaktickom lete…“

    Hľa, takáto úroveň poznania – podľa úmyslov zakladateľov nového náboženstva – musí byť u našich detí.

    Koho to je úmysel? Kto je zákazníkom ďalšieho náboženstva? Nato, aby sme určili zákazníka ďalšieho klamstva, je potrebné nájsť odpoveď na druhú otázku: kto má z toho prospech? Odpoveď dáva samotný apoštol – V. Megre:

    „Vo všeobecnosti posudky židovskej otázky – minimálne tie, ktoré sa mi podarilo prečítať v publikáciách na túto tému – sú dosť primitívne. V podstate všetky smerujú k obyčajnému konštatovaniu faktov: „Židia zachvátili tlač rôznych krajín“; „Televíziu – európsku úplne“; „Väčšinu finančných tokov ovládajú Židia“…

    Hneď poviem toto. Židia proste musia toto robiť a my sme povinní sa im podriadiť, pričom na zákonodarnej úrovni.

    Posúďte sami. Štátna Duma Ruskej federácie prijala zákon, podľa ktorého sú v našej krajiny štyri náboženstvá základné. Dva z nich sú kresťanstvo a judaizmus. Z koncepcie kresťanského náboženstva vyplýva, že človek kresťan je rabom Božím. Bohatstvo nie je želateľné…

    Z koncepcie judaizmu vyplýva, že človek Žid je vyvolencom Boha, jemu patrí všetko bohatstvo, zeme, úžerníctvo je vítané…

    Takže v logike svojich činov budeme dôsledný. Najvyšší zákonodarný orgán nášho štátu prijal túto koncepciu, čím zároveň určil, kto má byť rabom a kto vládcom. Nuž nebudeme klamať jeden druhému, ak sme zákonu poslušní občania. Podľa zákona, ktorý prijala naša vláda, prijmeme – ako treba – vládu Židov nad nami…“

    Nuž tak.

    Náboženstvá sa periodicky menia, ale národ vybraný židovským bohom ostáva ten istý. A nemení sa práve preto, lebo tieto náboženstvá sú vytvorené ním samým a vytvárajú sa kvôli porobeniu druhých národov.

    Alexej Kulagin

    Doplniteľné informácie v tejto téme prinesieme v pokračovaní.

    13.05.2017

  • SPRISAHANCI Z RPC PLÁNUJÚ ŠTÁTNY PREVRAT

    Tento článok môže byť prekvapením iba pre naivných. Kresťanská cirkev sa pripravuje na globálny útok proti „neveriacim“ bez ohľadu na to, či ide o Východnú alebo Západnú. Ich cieľom je za každú cenu zaistiť pokračovanie biblického projektu, ktorý sa očividne začína potápať. Vari ani niet lepšieho či názornejšieho príkladu efektívnosti Matrixu ako chovanie sa tých, ktorí ešte stále veria kresťanskej cirkvi a rabsky napĺňajú ich kostoly, v ktorých slúžia cudzozemcom. A tak si elita černokňažníkov hovie v bezdaňovom raji a podriadení rabi poslušne napĺňajú ich kontá. Ale keď príde čas, na pokyn ako psi rabi zaútočia na „bezbožníkov“. Veď psi musia Pána počúvať, preto sú psami. Kto z rabov sa zamyslí nad tým, že Iluminátov založili Jezuiti, alebo že Dominikáni znamená Domini canis – psi Pána? Veď tieto súvislosti ani neskrývajú. Tak ako možno od rabov očakávať, aby uvideli to, čo je za „závesom“?

    ZDROJ:

    www.ru-an.info/новости/заговорщики-из-рпц-планируют-госпереворот/

    Médiá vyšli pod takými titulkami ako „Sergej Ivanov kritizoval Smoľnyj za odovzdanie Isaakia RPC“, pričom vysvetlil, že „podľa jeho názoru sa mali o tom poradiť s Petrohradčanmi“.

    Teda splnomocnený zástupca Prezidenta RF pre otázky ochrany prírody, ekológie a dopravy nevystúpil proti tomu, aby bol odovzdaný Isaakij RPC. ON IBA označil za nesprávne samostatné rozhodnutie petrohradskej samosprávy o odovzdaní Isaakievského chrámu do užívania „Ruskej“ Pravoslávnej Cirkvi (RPC).

    „To, že sa neopýtali obyvateľov považujem za nesprávne, to je celá moja pozícia“ – okomentoval Ivanov udalosť s Isaakievským chrámom, ktorá sa odohrala 2. apríla, na druhý deň mediálneho fóra ONF „Pravda a spravodlivosť“.

    Podľa jeho názoru stačí, aby sa sprisahanci opýtali obyvateľov a potom bude už všetko v poriadku.

    Ide o to, že začiatkom apríla 2017 gubernátor Georgij Poltavčenko oficiálne vyhlásil, že Isaakijevský chrám bude odovzdaný na bezplatné užívanie RPC – cirkvi, ktorá nemá k ruskému národu nijaký vzťah. Pripomeňme si, že do r. 1943 sa táto zahraničná organizácia nazývala doslovne: Grécko-ruská všeobecná kresťanská pravoslávna cirkev. Na základe akého podkladu odovzdal ukrajinský úradník bezplatne majetok ruského národa akejsi gréckej bande?

    Za odpoveďou na túto otázku sa ukrýva príčina sprisahania proti Ruskému štátu a proti úradujúcemu prezidentovi RF Vladimírovi Putinovi. On zastavil odovzdanie Isaakija.

    30. marca 2017 časopis PREZIDENT v článku „Algoritmus zachvátenia moci v Rusku „monarchistami“: Plán prevratu“ vysvetlil pravdepodobný algoritmus zachvátenia moci takzvanou monarchistickou sprisahaneckou skupinou:

    Krok 1: Sprisahanci urobia Štátnu radu Ruska hlavným orgánom krajiny. Pripomeňme si, že Štátna rada bola vytvorená 1. septembra r. 2000 nariadením Prezidenta Ruskej Federácie V. V. Putina. V danom okamihu je Štátna rada neústavným, poradným orgánom, nie orgánom štátnej moci a nemá mocenské právomoci. Predsedom je Vladimír Putin. Sekretárom je Igor Levitin (Sion).

    Krok 2: Úradujúceho prezidenta Vladimíra Putina odstránia od moci. Do čela Štátnej rady vymenujú svoju – sionistickú – figúrku. V súčasnosti je Levitin už sekretárom, takže môžu použiť aj jeho (spomeňme si na prax ZSSR – práve generálny sekretár ÚV KSSZ bol hlavou krajiny).

    Krok 3: „Ruská“ pravoslávna cirkev – teda tá jej časť, ktorú riadi patriarch Kirill – bude vypĺňať povinnosti voči anglickému trónu (spomeňme si, že v novembri minulého roku, bez povolenia vedenia krajiny, Kirill vycestoval si zaspievať na pohreb Alžbety II. za čo prišiel o svoju banku „Peresviet“ a miliardy, ktoré sa nachádzali na jej účtoch).
    https://www.youtube.com/watch?v=HLlP40rctBM

    – Kde zmizla Alžbeta II.: prijala pravoslávie alebo reinkarnovala?
    – Hneď po tom, ako Patriarch Kirill navštívil Anglicko zaviedla Centrálna Banka dočasný dozor v banke Ruskej Pravoslávnej Cirkvi

    Krok 4: Scenár bude doplnený – tak, ako bol na začiatku 20. storočia – niečím v štýle krvavej nedele. Znamená to, že v krajine vyprovokujú masové nepokoje. Už dnes môžeme skonštatovať, že tajné služby a Polícia RF preukázali svoju neschopnosť a nedokázali sa vysporiadať s orgiami Navaľného. Presnejšie ani nechceli. A to bola iba skúška. Prieskum bojom. Teraz Navaľného banda spočíta všetky prehmaty bezpečnostným orgánom a už nasledujúca vzbura prepukne na plný výkon.

    A znovu zradia Rusko tí dôstojníci, ktorí zložili prísahu, že ho budú brániť. Ich chamtivosť mnohými vrstvami prekryje jemné a natrhnuté svedomie.

    Krok 5: Aby vyzeral ako „mierotvorca“ a dosiahol „uznanie“ národa, Kirill (Gunďajev) navrhne konečne pochovať Lenina. Hlúpa tlupa zožerie podhodené sústo a Kirill sa stane národným hrobárom Lenina a boľševickej revolúcie. Hlúpemu národu ani nedôjde, že všetci dnešní hľadači pravdy a všetci sprisahanci sú deťmi tých istých boľševikov. Spomeňme aspoň Nikolaja Svanidze…

    Krok 6: Majúc štatút „hrobára Lenina“ bude Kirillovi jednoduchšie prepašovať do krajiny dcéru obersturmbanführeha SS Mašu Hohenzollern – takzvanú „cárovnú“. A tak to, čo nedokázal urobiť s Ruskom Hitler (nedokázal na trón dosadiť Romanovcov), urobí Kirill – dosadí „Romanovovú“ z Kirillovičov (Bagrationovcov).

    Krok 7: „Mierotvorca“ Kirill a „plnoprávna cárovná“ Maša pod tlakom hlúpeho národa prinútia Prezidenta Ruska odstúpiť z postu. Všetko urobia presne tak, ako v roku 1917. Sion funguje podľa overenej šablóny. Títo roboti (pozri „Metafyzika človeka: ľudia, klony, chiméry“, 2017) nedokážu tvorivo myslieť.

    Krok 8: A nakoniec kúpení na koreňoch Armády, FSB a novovytvorení dvorania spomedzi sionistických oligarchov, úradníkov a „hviezd“ rôznej veľkosti – majúci izraelské občianstvo – v mene ruského národa podporia štátny prevrat.

    – Maša a Goša: Tretia Ríša do Ruska?
    Ikonu s esesákom a priateľom Hitlera najsvätejší Patriarch a Predseda vlády RF darovali Novojeruzalemskému múzeu

    Isaakievský chrám je centrálnou časťou tohto plánu – práve v ňom sa podľa predstáv sprisahancov má odohrať odovzdanie moci novoobjavenému sa vymyslenému monarchovi.

    A teraz si vysvetlíme, prečo sa tak veľmi snaží Sergej Ivanov. Pretože jeho kandidatúra na post „cára“ Ruska  je najpravdepodobnejšia. Práve Sergej Ivanov sa prejavil v sprisahaneckej aktivite.

    25. februára 2016 k nemu do Moskvy pricestovala kráľovná Alžbeta II. – pozri „Prečo Alžbeta II. tajne navštívila Moskvu?“ Po tejto návšteve vystúpil Ivanov v médiách s programovým príspevkom, ktorý bo čo do rozsahu tradičným pre monarchu alebo prezidenta krajiny.

    A v polovici augusta 2016 prišla odplata – pozri „Echo Maši Hohenzollern. Sergej Ivanov zosadený – ani prvý, ani posledný“ a „Láska k nepriateľom Ruska a rodine mačkovitých priviedla Sergeja Ivanova k mačkovitým“. Nebudeme hodnotiť Sergeja Ivanova – možno plní akýsi plán. Ale vyzerá to krajne protirusky.

    V kroku n°5 horeuvedeného algoritmu štátneho prevratu sme povedali, že nové pochovanie tela Lenina sa stane akýmsi štartovacím bodom pre „správne“ verejné vzťahy s verejnosťou vrcholu RPC.

    Pripomínam, toto bolo publikované 30. marca 2017 a už 2. apríla 2017 vystúpil s takouto iniciatívou metropolita llarion – verný pes lžicárovnej Maši Hohenzollern.

    Ilarion vyhlásil, že Lenina mali pochovať r. 1991 a dodal, že „menami katov by sa nemali nazývať ulice a námestia“.

    Je absolútne nepochopiteľné, odkiaľ Ilarion – rab boží – vzal text rozhodnutia súdu s takým obviňujúcim verdiktom, v ktorom by bol Lenin nazvaný katom? Cirkev by – teoreticky – mala byť príkladom čestnosti a čistoty úmyslov pre všetkých ľudí. A tu zrazu od Ilariona zaváňa vtipkovaním.

    Ešte raz pripomínam – aj Ilarionovi – RPC pred Leninom neexistovala. Táto religiózna organizácia sa objavila až v roku 1943 a kresťania by mali byť až po hrob vďační za svoj vznik aj Stalinovi aj Leninovi, a nie hrýzť jeho celkom dobre zachované telo. Hoci aj symbolika popudzovania národa vstať na zadné je jasná.

    Ešte raz zdôrazňujem, príprava na štátny prevrat v Rusku ide na plné obrátky. Znova – ako v roku 1917 – Rusko zradia tí bratia, ktorí sa zaprisahávajú – hľa, my sme tí ochrancovia! Mám na mysli bezpečnostné zložky, ktoré nedokážu prekaziť konanie bandy sprisahancov.

    Adrej Ťuňajev, hlavný redaktor časopisu PREZIDENT

    07.05.2017

  • „NEZÁVISLÁ“ EUROVÍZIA

    Niektorí naši ľudia sledovali škandál okolo súťaže Eurovízie, ktorá sa dostala do „neurovíznej“ situácie. V roku 2016 túto súťaž – podľa platných pravidiel – na základe hlasovania divákov vyhral ruský zástupca. Aby sa tak nestalo, tak porušili svoje vlastné pravidlá a namiesto hlasovania divákov demokraticky hlasovala porota tak, že vyhrala Ukrajina. Táto sa pri tohtoročnej organizácii podujatia rozhodla nevpustiť – opäť demokraticky – na svoje územie súťažiacu z Ruska. V tejto súvislosti preberáme pohľad na problém z ruskej strany. Pre našich čitateľov iba vysvetlenie: SBU je ukrajinská spravodajská služba.

     

    Škandál okolo súťaže „EUROVÍZIA 2017“ môžeme z nášho pohľadu považovať za uzavretý – všetky detaily sú známe.

    Rusko sa na tejto súťaži nezúčastní a Prvý kanál ju nebude vysielať.

    A zatiaľ čo Európania vyjadrujú svoje poľutovania, my by sme mali poďakovať SBU za to, že situácia sa vyvinula práve takto.

    Po tom ako bolo oficiálne potvrdené, že ruskej súťažiacej Júlii Samojlovej nebude povolený vjazd do Kyjeva, aby sa mohla zúčastniť pesničkovej súťaže EUROVÍZIA 2017, predložil Európsky vysielací zväz oficiálne dva alternatíve varianty Prvému kanálu v snahe nájsť riešenie, ktoré by Rusku umožnilo pokračovať tohto roku v účasti na súťaži.

    Predložené ponuky boli postavené na tom, že účasť môže byť zabezpečená buď cez družicu, alebo výmenou vybratej umelkyne za takého interpreta, ktorý by mohol bez porušenia ukrajinských zákonov vstúpiť na územie Ukrajiny počas súťaže – hovorí sa v oficiálnom vyhlásení organizátora, ktoré priniesla agentúra INTERFAKS.

    Európsky vysielací zväz „s poľutovaním konštatuje“, že obidve ponuky boli zamietnuté, a že Prvý kanál odmietol vysielať súťaž.

    „Znamená to, že Rusko sa v tomto roku už nemôže zúčastniť súťaže. My by sme veľmi chceli, aby sa všetkých 43 krajín mohlo zúčastniť a urobili sme všetko pre to, aby tento cieľ mohol byť dosiahnutý,“ – zhodnotil Európsky vysielací zväz.

    Thomas Schreiber, koordinátor nemeckej verejnoprávnej mediálnej spoločnosti ARD okomentoval túto správu v tom duchu, že účasť Júlie Samojlovej v EUROVÍZII by bol silným signálom toho, aká „životaschopná je základná myšlienka pesničkovej súťaže“.

    „Ľutujeme, že Ukrajina sa chytila do pasce protiruskej propagandy. Ľutujeme, že farebný svet EUROVÍZIE, ktorý vystupuje za toleranciu, mnohoobraznosť životných štýlov a radosť z neho tohto roku v Rusku neuvidia“ – povedal Schreiber.

    Tlačový sekretár prezidenta Ruska Dmitrij Peskov tiež vyjadril poľutovanie, ale z úplne iného dôvodu.

    „Ukázalo sa, že organizátori EUROVÍZIE prejavili neschopnosť splniť podmienky svojich vlastných pravidiel a neschopnosť vyzvať krajinu, ktorá vyjadrila pripravenosť u seba zorganizovať túto súťaž, aby dodržala pravidlá platné pre organizátora, ktoré svojim podpisom odsúhlasila v zodpovedajúcich dokumentoch Európskeho vysielacieho zväzu“ – zdôraznil Peskov.

    Rozhodnutie SBU nepovoliť Samojlovej vstup na Ukrajinu a úplne logické odmietnutie Prvého kanála vysielať prenos je za posledné obdobie už druhý informačný dôvod, v ohodnocovaní ktorého sú ruskí aj ukrajinskí patrioti vzájomne úplne solidárni.

    Tým prvým bola prítomnosť ruských bánk na Ukrajine. Ako na úrovni rozumu, tak aj na úrovni emócií je ťažko pochopiť, s akým cieľom za posledné roky pokračovali naše banky vkladať peniaze do tejto krajiny, platiť jej dane a úverovať zbrojárske závody, ktoré vyrábajú zbrane, ktoré zabíjajú obyvateľov Donbasu.

    O akciách ukrajinských nacionalistov, ktorí tehlami zamurovávali vchody do pobočiek Sberbanky možno povedať iba jedno: škoda, že ich nezačali pred tromi rokmi.

    To isté platí aj pre EUROVÍZIU. Je už dávno známe, že ide o súťaž, ktorú európski homosexuáli pripravujú pre európske gazdinky. A tak sa treba k tomu aj správať.

    Napriek tomu mnohí Rusi jeden za druhým ponímajú EUROVÍZIU skoro ako rozhodujúci boj ruskej kultúry proti európskej bezduchovnosti. A zakaždým ich rozčúli, keď vyhrá bradatá žena alebo skupina, ktorá hrá trash-metal.

    Preto patrioticky naladený občan Ruska nemôže vyjadriť SBU nič iné ako poďakovanie.

    Zúčastniť sa tejto nezmyselnej súťaže nemá žiaden význam, ale ak sa zúčastniť, tak netreba z toho robiť žiaden kult. Komentár na úrovni tlačového sekretára prezidenta v podstate tiež nie je nevyhnutný. Vyhlásenie tlačového oddelenia Prvého kanála bolo dostatočné.

    Okrem iného, preciťovať prehnaný optimizmus tiež netreba. Uvidíme, či európski diváci budú opätovne hlasovať za Ukrajinu, čo znamená, že na budúci rok Prvý kanál aj tak vyšle Júliu Samojlovú na súťaž tak, ako sľúbil. Pravdaže, môžu vzniknúť problémy, ak ruská speváčka bola v Karabachu, Abcházii alebo Južnom Osetsku.

    Pripomeňme si, že rusko-izraelský bloger Alexander Lapšin – ktorého jediná vina bola, že navštívil Karabach – sa nachádza vo väzení v Baku. Azerbajdžanu ho vydalo Bielorusko, takže ak nasledujúca súťaž bude prebiehať v Minsku, tak vycestovať tam nebude pre ruskú umelkyňu bezpečné – Ukrajina môže požiadať o jej vydanie za návštevu Krymu.

    Preto najlepším riešením by bolo raz a navždy odstúpiť od EUROVÍZIE, ale nádeje na to je málo.

    Pre Európu je chovanie sa Ukrajiny ďalším dôkazom toho, že Kyjev vytváral, vytvára a bude im vytvárať problémy.

    Európsky vysielací zväz už pocítil nemalé straty v oblasti materiálnej aj na reputácii kvôli odstúpeniu Ruska od účasti na súťaži.

    Protiruské sankcie (a ruské protisankcie) – ak niekto zabudol – boli tiež vyvolané Ukrajinou a krajiny EÚ už tri roky nesú materiálne straty nevedno v mene čoho. Naša krajina nemieni Krym vydávať nikomu a konfliktu na Donbase sa ruská strana nezúčastňuje.

    Bezvízový styk pre Ukrajincov sa tiež stane vážnou skúškou pre európsky migračný systém. Na rozdiel od Gruzínska, ktorého obyvateľstvo podľa oficiálnych údajov dosahuje iba niečo nad 3,5 milióna a nemá spoločnú hranicu s EÚ, na Ukrajine žije približne desaťkrát viac ľudí, pričom hranica s krajinami EÚ je pretkaná množstvom chodníkov na pašovanie kontrabandu.

    Je tiež možné, že aktuálny škandál s EUROVÍZIOU nie je posledným. Ukrajinské Ministerstvo vnútra už vydalo upozornenie pre tých turistov, ktorí sa odvážia pricestovať do Kyjeva a ktorý sa už stihol stať jedným z najzločineckejších hlavných miest Európy.

    Upozorňujú potenciálnych návštevníkov, že polícia má právo použiť proti nim fyzickú silu, gumové aj plastové pelendreky, putá aj slzotvorný plyn, ale aj strelné zbrane.

    Vyzývajú Európanov, aby sa vyhli agresívnym tlupám, ale ak sa im nepodarí utiecť, tak nech neprejavujú strach (zvyčajne sa takáto rada dáva pri styku so psami) a nereagujú na provokácie. V prípade priamej hrozby „bez váhania kričte a utekajte“.

    Ďakujeme SBU, že Rusko sa aspoň tohto roku nezúčastní tohto nebezpečného cirkusu.

    Anton Krylov

    18.04.2017

  • HRDINSKÝ PILOT NATO

    Srbský občan Rade Stančič, ktorý sa nachádzal pracovne vo Švajčiarsku – organizoval koncerty srbských pop speváčok v Európe – spokojne sedel s kamarátom v jednej z curyšských kaviarničiek a nikoho neobťažovali. Neďaleko od nich sa usadili dvaja muži, z ktorých jeden sa rozháňal päsťami a vykladal, ako počas vojny na Balkáne v roku 1999 osobne zrovnával so zemou srbské mestá, a potom pozoroval, ako sa pod rozvalinami zmietali zomierajúci, ktorých on nazýval „fuc… Serbs“.

    Stančič to nemohol zniesť, čo je absolútne pochopiteľné… Vstal, pristúpil ku chválenkárovi, ktorý – ako sa ukázalo – bol Angličan a upresnil si, o akej vojne je konkrétne reč.

    „Áno áno. Hovorím o tých balkánskych vojnách“ – zaškeril sa pilot a posmešne dodal: „Tých Srbov som si veľmi dobre zapamätal“.

    Podľa opisu očitého svedka, Stančič Angličanovi zasadil niekoľko anglických hákov ako po tréningovej hruške, a potom jeden knockoutový úder do tváre. Očividne strieľať z lietadla na ženy a deti je oveľa jednoduchšie, ako bojovať zoči-voči. Keď natovec dostal špeciálnu lekciu a zosypal sa, zastonal ako mačiatko a Stančič ho nechal tak.

    Vždy, keď sa pozrieš do zrkadla – povedal po výukovej lekcii Stančič – budeš ešte zreteľnejšie spomínať na všetkých tých Srbov a nevinné deti, ktorých si pozabíjal“. Ani verejnosť ani polícia sa nie veľmi zaujímali o túto udalosť. Natovský pilot váľajúci sa na nemocničnom lôžku vyvolal u všetkých oveľa menej súcitu ako spravodlivý Srb, ktorý po tomto neveľkom incidente odišiel po svojich záležitostiach.

    Zdroj

    02.04.2017

  • ROZHOVOR S VLADIMÍROM ŽIRINOVSKÝM

    Prinášame vám záznam rozhovoru vodcu jednej z ruských politických strán a teda aj vodcu frakcie v Ruskej Dume Vladimíra Žirinovského s redaktorkou aif.ru, Marinou Nabatnikovou. Hoci rozhovor bol publikovaný v auguste minulého roku, má stále aktuálnu vypovedaciu hodnotu. Dnes sa síce situácia posunula inde, ale pohľad na vec z takéhoto zorného uhla nám nikdy naši B-A reportéri neprinášajú.

    Rozhovor sa týkal (nielen) vtedy aktuálnych tém – Turecka, Sýrie, aj zatvorenia dverí ruským športovcom paraolympionikom. Dnes môžeme pridať aj ďalšie dopingové „prídavky“ či „vylúčenie“ ruskej zástupkyne z Eurovízie na Ukrajine.

    Predtým, než prejdeme k rozhovoru si pripomeňme, že turecké tanky v Sýrii už vykázali vysokú „horľavosť“.

    A to nielen domácej – tureckej výroby – ale aj importované Leopardy. Môžete si napríklad prečítať článok o likvidácii 10 Leopardov-2…

    A teda prejdime k interview:

    V poslednom čase život prináša vážne udalosti jednu za druhou a býva často určiť, ktorá z nich je tá najhlavnejšia. Za minulý týždeň sme vybrali dve.

    Turecké tanky prekročili hranicu so Sýriou – takto turecká armáda začala operáciu „Štít Eufratu“. Situácia v regióne sa ešte viac skomplikovala. Ako sa á chovať Rusko? Svoju odpoveď na túto otázku dáva vodca LDPR – Vladimír Žirinovský.

    ZÓNA KARANTÉNY

    Američania teraz hrajú s Tureckom tú istú hru, ako Nemci v minulom storočí. Tí ho vťahovali na svojej strane do dvoch svetových vojen (sláva Bohu, do Druhej sa Turci nedali zatiahnuť). Teraz ho Američania vťahujú do vojny, ktorú oni rozpútali, ktorá sa týka mnohých krajín a náboženstiev a ktorej sa už zúčastňuje Rusko aj Čína – táto dodáva zbrane vládnym vojskám plus v Sýrii účinkujú jej vojenskí poradcovia.

    USA uvideli, že Turecko sa začína odvracať od Západu a zľakli sa, že sa zblíži s Ruskom. A v skutočnosti Ankara stále viac a viac pozerá na sever a Moskva na juh. Američania sa toho tak boja, že sú dokonca ochotní odvrhnúť Kurdov, ktorých ešte nedávno podporovali. V skutočnosti Kurdov stále niekto bude podporovať – tu Američania, tu my, tu Bagdad, tu Tbilisi.

    A Turci – na jednej strane – sa už 500 rokov snažia dostať na Západ, a teraz im už došla trpezlivosť byť stále poslednými v rade. Na druhej strane – sú už unavení súperiť s Ruskom, lebo sa presvedčili, že v boji proti veľkému severnému susedovi stratili všetko: z ohromnej Osmanskej ríše ostala neveľká krajina, pričom pol Turecka obývajú Kurdi. A to už nehovorím o Grékoch, Bulharoch, Arménoch. Vo všeobecnosti, v hre je celé klbko protikladov: plyn, ropa, Sunniti, Šijti, Arabi, Turci, Kurdi…

    Nešťastné sú národy ktoré tam žijú, veď v tom regióne mier nebude. Ani nebude žiadneho víťazstva v terajšej vojne, pretože tam niet Berlína a Sovietskej armády. A nakoniec ten Bašar Asad je výhodný pre všetkých. Ak by ho odstránili, tak by odrazu zmizla hlavná príčina ozbrojených činností.

    Je to karanténna zóna. Hľa, na Jamale je teraz sibírska jazva – a čo robíme my? Zavádzame karanténu. Na celom Blízkom Východe sú tiež karantény – nemožno predsa vypustiť túto nákazu odtiaľ do celého sveta. A Rusko svojou prítomnosťou tam ani nedopustí, aby sa vojna rozšírila na sever, do severnej Ázie alebo Európy. V tomto spočíva náš cieľ.

    RUSKO – HLAVNÝ HRÁČ

    Teraz niečo o našich vzťahoch s hlavnými stranami posledných udalostí – Tureckom a Sýriou.

    S Tureckom sa rýchlo pokazili po tom, ako nám zostrelili lietadlo. Ale ja predpokladám, že sami Turci to nechceli – im mohli „pomôcť“ Američania, to je niečo v ich štýle. Američanov začalo dráždiť, že turecký prezident býval v Moskve častejšie ako ktokoľvek iný. Ale Turci potom pochopili, že ich podrazili. Pravda, ešte sa nádejali, že im otvoria cestu do Európy, dajú peniaze na to, že zdržiavajú utečencov. Ale nedajú im nič. Začali chápať… A tu ešte prišiel pokus o prevrat – očividne nie bez pomoci Západu. A tak sa otočili tvárou k nám.

    Sýria je strategický bod. Ak by sme sa tam nezamiešali, tak teraz by tam panovali USA a Turecko. A porátali by sa so Sýriou, potom za ňou s Iránom, pretože sunnitská Saudská Arábia a Izrael – pre ktorých sú Šijti (v Libanone) dávni protivníci – to chcú už veľmi dlho.

    Ale prišli sme včas a stali sa hlavným hráčom. A to už chápu všetci, nie náhodou premiér Izraela pravidelne telefonuje do Moskvy nášmu prezidentovi a aj do Moskvy prichádza. Vidí, že sme sa stali dirigentom. A to je tá najdôstojnejšia rola pre Rusko. Nepotrebujeme hrať nejaké druhé husle – my musíme dirigovať celému orchestru.

    Západu sme klopali na dvere už od čias Ivana Búrkového (to je správny preklad toho, čo sa dnes používa ako „Hrozný“ – pozn. prekl.) – a doklopali sme sa k tomu, že proti nám zaviedli sankcie, a že cudzie vojská už stoja v Pobaltí a na Ukrajine. Za Sovietskeho Zväzu sme kŕmili pol sveta. A keď padol Sovietsky Zväz, kde boli všetci naši priatelia? Skúsenosť internacionalizmu stála veľmi veľa. A Američania nikomu neplatia za proamerickú orientáciu!

    Preto aj hovoríme: nemáme priateľov, máme iba „výhodné/nevýhodné“. Turecko, Irán, Sýria, Irak… Zaradujú sa ak pochopia, že blok s nami im pridá na váhe. Popri tom im postavíme atómové elektrárne a Amerika alebo Európa im nepostavia nič. Znamená to, že pre nich sú vzťahy s nami veľmi výhodné a pre nás je zase výhodný bezpečný juh. Hľa – celé naše priateľstvo.

    Druhá udalosť (vtedajšieho) týždňa – konečné rozhodnutie o tom, že ruskí športovci ako celok sa nemôžu zúčastniť Paraolympijských hier v Rio de Janeiro. Vladimir Žirinovský okomentoval aj túto udalosť:

    PRÍČINA – POMSTA

    Existuje iba jediná príčina takéhoto rozhodnutia – pomsta. Každý predsa vie, že existujú takí ľudia, pre ktorých je hlavným zmyslom života pomstychtivosť. Takže hľa – v politike to sú Anglosasi. Všimnite si, kto stojí na čele škandálnej komisie WADA? A na čele súdu CAS? A nakoniec na čele MOV? Všade sú to oni, predstavitelia krajín s úradným jazykom anglickým.

    Oni aj rozdúchali škandál s dopingom vo vzťahu k našej krajine. Ale sa im nepodarilo v plnej miere realizovať svoj úmysel nedopustiť Rusko na Olympiádu. Áno, nakoniec sme stratili možné medaily – mohli sme zaujať minimálne tretie miesto. Ale aj tak sme vystúpili dôstojne. Bolo potrebné sa pomstiť – taká je ich politika. A teraz sa mstia cez športovcov invalidov.

    A pokus o nedopustenie na Olympiádu bola koniec koncov pomsta za nepokornosť, za otvorenú kritiku Západu, vrátane kritiky z veľkých medzinárodných tribún. Ale Anglosasi nás celkovo nenávidia, lebo pre nich sme konkurenti, s ktorými už 300 rokov nemôžu nič urobiť. A tak majú jedinú úlohu – všakovako tlačiť na Rusko. Vylučovať nás z medzinárodných fór, nútiť podnikateľov odchádzať z našich firiem, nepúšťať za hranicu kultúrnych činiteľov, poslancov…

    Celkovo tlačia, robia prekážky, blokujú vo všetkých smeroch. To namiesto veľkej vojny. Vojny sa boja, dokonca aj lokálnej. Oni nikdy priamo s nami nebojovali – okrem Krymskej vojny. Aj tam však väčšinou bojovali tureckí vojaci. Na Eurovízii sa nám mstili: za nášho zástupcu hlasovala celá Európa, ale oni zmenili pravidlá – rozhodovala komisia a nie divácke hlasovanie. Potom sa mstili na Olympiáde – teraz na Paraolympiáde.

    BRÁNIŤ A POSTUPOVAŤ!

    Odtiaľto vyplýva otázka: ako sa máme chovať? Nastaviť druhé líce alebo ísť na vabank? Ani jedno ani druhé. Potrebujeme vyváženú, ale tvrdú líniu. Hľa, v Štrasburgu dostávajú naše príspevky (v tomto roku 23 miliónov EUR!) A neustále nás zbavujú práv. Nuž, na najbližšom zasadnutí by sme mali požiadať my, aby delegácia Lotyška bola zbavená práv za to, že tam potláčajú ruské obyvateľstvo! Ale my sedíme v obrane. Ale takto sa víťazstvo dosiahnuť nedá – treba útočiť, byť drzými, pevnými, my sami by sme niekoho nemali vpúšťať, zbavovať práv, vylučovať. Zavediete vízové sankcie proti Rusom – vystúpime z rady Európy.

    Nuž, ale nato sú potrebné aj iné kádre. A náš Paraolympijský výbor vedie P. Lukin, ktorý ako hlava Komisie pre medzinárodné vzťahy štátnej Dumy nijako neodpovedal na tlak zo Štrasburgu. Alebo S. Šachraj je členom komisie Olympijského výboru Ruska – kto to vlastne je! Účastník dohôd z Bieloveže. Vari on bude hájiť naše záujmy? A akýsi I. Rodčenkov – produkt kádrovej politiky Ministerstva športu.

    Celá práca na obrane našich záujmov je na veľmi nízkej úrovni. Známi advokáti s radosťou hája zlodejov a podvodníkov, avanturistov, pretože za to dostávajú vysoké honoráre. Ale aby sa zastali invalidov, ruského športu – na to dobrých právnikov niet.

    Brániť a postupovať! Predstavitelia Ruska musia byť súčasťou všetkých organizácií. Ak nie – prestávame financovať. Aj tejto WADA neplatiť. Zároveň vyriešiť otázky spojené s dopingom, ale kardinálne. Buď sa na svetovej úrovni dohovoriť a sňať všetky obmedzenia, alebo mobilizovať našich farmakológov – nech vynájdu také preparáty, ktoré sa budú rýchlo odbúravať z organizmu.

    Buďme čestnými: výsledky dosahované vo veľkom športe dnes presahujú možnosti ľudského organizmu. A všetci športovci po celom svete hľadajú a budú hľadať prostriedky na stimuláciu alebo kompenzáciu stratených síl. Prečo majú Briti tak veľa medailí? Pretože oni už také prostriedky majú – a my nie.

    24.03.2017

     

  • ZACHRÁŇME SI NAŠU RODNÚ SLOVENSKÚ ZEM

    PRIPÁJAME SA K INICIATÍVE:

    Zachráňme si našu rodnú slovenskú zem

    Drahí priatelia, kamaráti, občania Slovenska

    Kto chce predať svoju pôdu pod nohami cudzím, je zradca bez rozumu. Pôda je poklad. Dedičstvo našich otcov a materí. Kde budú vyrastať naše deti?

    V okresoch Slovenska s najúrodnejšou pôdou už veľká časť poľnohospodárskej pôdy patrí zahraničným vlastníkom.

    Keďže v týchto dňoch Národná rada SR rokuje o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, my – občania SR, predkladáme k tomuto hromadnú pripomienku.
    Žiadame, aby NR SR novelizovala ústavu tak, aby pôda bola ústavne zakotvená ako národné bohatstvo Slovenskej republiky.

    Podrobnosti si môžete prečítať v prílohe petície.
    Petícia za zavedenie pôdy ako národného bohatstva do Ústavy SR:
     prosím podpíšte tu:
     https://www.peticie.com/peticia_za_podu_ako_narodne_bohatstvo_v_ustave

    a informáciu šírte všade kde sa dá.

    Petícia bola zostavená na celoslovenskom zhromaždení Gazdovskej obrody – spoločenstva prírodných pôdohospodárov a ďalších hospodársky uvedomelých občanov dňa 12.3.2017 v Majcichove pri Trnave.

    Ďakujem Vám všetkým

    Za našu stránku môžeme iba pripomenúť Zápoveď:

    NEPREDÁVAJTE VY ZEM SVOJU ZA ZLATO A STRIEBRO, LEBO PREKLIATIE NA SEBA PRIVOLÁTE A NEBUDE VÁM ODPUSTENÉ PO VŠETKY DNI BEZO ZBYTKU!

    PERÚN

  • JARNÉ PRAKTIKY NA ZVÝŠENIE ŽENSKEJ ENERGIE, KRÁSY A PRÍŤAŽLIVOSTI

    Jar je začiatok prebúdzania sa Prírody, obnovenia a premeny Ženského Princípu. Toto obdobie je v našej Tradícii považované za ženské (dievčenské) a ochraňuje ho Matička Lada Bohorodička a jej dcéra – Bohyňa Leľa.

    Lada je Matka Bohov, najstaršia Rožanica, Bohyňa svetového Ladu, ochrankyňa rodinných zväzkov, pôrodov, žien, detí, Ľúbosti, ženských záležitostí, úrody, úrodnosti. Lada je ženská materializácia Roda Najvyššieho, žena Svaroga. Všetky Bohyne sú Obrazmi jej prejavení.

    Lada je Bohyňa Života, jari, úrodnosti, zrodenia, raži (obilia), ktorá tvorí a kriesi Prírodu, ktorá cez zimu zamrzla, robí Zem úrodnou. Stará sa o všetko živé a rastúce, dáva silu a smeruje k svetlu. Lada je Svetová Ľúbosť, je základom tvorenia a jestvovania.

    Lada má milovanú dcéru – driečnu a veselú Leľu s venčekom kvetov na hlave a melodickou povahou, dievča na vydaj, ktoré sa prebúdza zo zimného sna. Tam kde sa prejavuje ožíva Príroda, belasie obloha, Slnko svieti ešte žiarivejšie, zaľúbenejšie do mladej Leli, jarné vtáčiky spievajú piesne a rôznofarebné kvety pestrejú. Bohyňa Leľa je ochrankyňou Ľúbosti a založenia rodinného zväzku.

    Naši Predkovia o Bohyni Lele hovoria takto:

    Modrooká Leľa prišla na biele svetlo z Ľúbosti Zeme a Nebies, z lona ružových lupienkov ruží jej zázračnej matky – Bohyne Všesveta, premúdrej Lady. Od tejto nevídanej Ľúbosti sme sa vo svete objavili aj my, ľudia a nežný kvietok ruže sa stal symbolom veľkej Ľúbosti Bohyne Leli, oberegom Jej tajomstiev. I prepukla vtedy jar farbami ľúbosti, rozliala sa v tom čase bezdušá a chladná hladina jazier a riek, pevne objali sa v plamenných vôňach byliny, jemne zachveli sa velikánskymi vlnami predtým k okolitému svetu ľahostajné lístky a koruny stromov; veselo zazurčal medzi kameňmi pramienok a v srdciach ľudí sa objavil veľký cit Ľúbosti.

    Radovala sa voda, dúbrava, radovala sa mládež od kypiacej radosti Leli. Chladná belasosť Nebies sa stala záhadnou a prekrásnou. Bohyňa Leľa je krásavica, dievčatko jari, s rumencom, s rozpustenými – ako u mladej devy – vrkočmi, v zeleni zo zimy a prvých jarných kvetov, venčeku, z ktorého namiesto stužiek prúdi čarami jar. Košeľu má vyšitú rôznofarebnými voňavými nevädzami, ale aká je jemnučká! Podolok je vyšitý chmeľom a na šiji má drahocenný náhrdelník. Obuté ma Leľa červené čižmičky so striebornými opätkami.

    22. apríl je sviatok Leľnik. Deň Bohyne dievčej Ľúbosti – Leli.

    Od 22. apríla do 10. mája je Krásna Hora.

    Kruh sviatkov od Leľnika po Rusalinho Veľdňa (Dňa Zeme). Od počiatku vekov v tomto čase dievčatá vodia chorovody, hrajú sa v horách a dolinách, udobrujú svoje ochrankyne – Matičku Ladu a Jej dcéru Leľu – preto, lebo sa začína jarno-letná sezóna svadieb.

    Za úsvitu mladé dievčatá oslavujú Slniečko Jasné a Lelinou rosou si umývajú tváre, aby boli krajšie a aby mali kožu čistú. V deň Krásnej Hôrky si mladé dievčatá vyberajú tú najkrajšiu, okrášľujú ju kvetmi a všakovakou zeleňou, na hlavu jej kladú venček s čerstvých kvetov a slávnostne ju usadzujú na „trón“, ktorý je zhotovený z niekoľkých vrstiev mačiny (trávy). Vedľa postavia nádobu s mliekom, tvaroh, maslo a ďalšie mliečne produkty. K nohám „Leli“ kladie každá z prítomných dievčin čerstvo upletený venček. Okolo „Leli“ vodia chorovody a spievajú piesne. Potom „Leľa“ pohostí priateľky jedlom a hádže im po venčeku. Mladé dievčatá ich chytajú v lete a uchovávajú doma do nasledujúcej jari.

    22. apríla dospievajúce dievčatá prechádzajú posvätením na do nového statusu – stávajú sa devy. Utváranie diev pribieha pod patronátom dcéry Lady – Bohyne Leli. Po sviatku Leľnika, Leľa postupne odovzdáva devy pod patronát Bohyne Vesty – ochrankyne domáceho kozubu, ktorá sa okrem toho prejavuje ešte ako večerná Zora. Potom devu nazvú Vestálkou, podstúpi špeciálnu prípravu, ktorá v nej prebudí všetky sily a zručnosti budúcej ženy.

    Obyčaje a obrady marca, apríla a mája patria k ženskému Védickému Dedičstvu. Sú posvätné a dôležité. Tieto obrady  berú do úvahy ženskú schopnosť cítiť Prírodné energie a používať sily živlov Prírody na zväčšenie svojej ženskej sily. Tento čas je mimoriadne vhodný na zladenie osobnej ženskej energie s Prírodnými energiami Veľkých Bohýň.

    O niektorých jarných zvyklostiach na zväčšenie ženskej sily a príťažlivosti si povieme v tomto článku.

    Najskôr si vyjasníme od čoho závisí príťažlivá, čarovná ženská sila a krása. Prečo sa naše Prarodičky pripravovali a priťahovali do svojho života energie Matičky Lady a Jej dcéry Leli.

    Naši Predkovia dokonale ovládali vedu Hviezdočítania a vďaka tomu vedeli, že od polohy určitých Zemí (planét) v horoskope závisí energetika ženy, jej krása a príťažlivosť. V skutočnosti za krásu a príťažlivosť v ženskom horoskope zodpovedá dobré a silné postavenie Venuše – Zari Mercany. Ak je postavenie tejto Zeme (planéty) zlé, alebo ak je v horoskope veľmi slabá, tak u ženy spravidla vznikajú problémy so ženským zdravím, príťažlivosťou a vznikajú problémy s nájdením životného partnera.

    Položenie Zemí v horoskope závisí od karmy ženy. Veda Hviezdočítania vraví, že existuje časť karmy, ktorú je možné zlepšiť vykonávaním špecifických praktík ctenia si planét. Jestvujú rozličné metódy, s pomocou ktorých je možné harmonizovať energiu planéty Venuša vo svojom horoskope, posilniť s ňou spojenie, spriateliť sa s ňou.

    V skutočnosti vďaka tomuto poznaniu naše Prarodičky vedeli, že energiu krásy a prekvitania je možné a nevyhnutné trvale udržiavať a zveličovať aby prekvitala rodina, Rod a národ. A jednou z týchto povinností žien vo Védickej Tradícii je zotrvávať v kráse podobnej Bohyni Lade. Toto je jedna z najhlavnejších úloh ženy – vytvárať a udržiavať priestor ľúbosti, energiu krásy. Taká žena bude pre muža vždy príťažlivá.

    Vo vede Hviezdočítania (Astrológii) za ženskú krásu zodpovedá Zem (planéta) Zari-Mercana – Venuša. Venušu personifikujú Bohyne Lada a jej dcéra Bohyňa Leľa, ale aj Bohyňa prekvitania – Lakšmi. Pre hlbšie porozumenie, pozrieme sa na účinky planéty Venuše – Zeme Zari Mercany na horoskop človeka.

    Venuša personifikuje ženskosť, ovláda mladosť a umenie pôvabu. Nadeľuje ženu citovosťou, jemnosťou a šľachetnosťou. Venuša dáva zmysel pre humor, veľkodušnosť, schopnosť oceňovať krásu. Vo vyššom aspekte Venuša zodpovedá za vyššiu Božiu Ľúbosť.

    Energia Venuša sa rozvíja, keď žena rozvíja energiu krásy. Vývoj začína z domova a závisí od toho, či je v ňom čistota, či je čistá jeho aura, či je krásne zostavený, či sú v ňom ozdoby. Podrobnosti o čistení aury domu si môžete prečítať v mojom článku OČISTENIE AURY VÁŠHO DOMOVA.

    Keď v dome nieto energie Venuše, tak rodinné vzťahy sa približne do 2 rokov zhoršia. Preto žena musí vždy podporovať ženskú energiu Venuše – krásou, útulným domovom, dobrotou. Energia Venuše sa zosilňuje, dvíha na veľmi vysokú úroveň vďaka vývoju schopnosti ľúbiť Bezpodmienečnou Ľúbosťou.

    Muža k žene predovšetkým priťahuje práve energia Venuše, zvlášť v počiatočnej etape počas prvých 2-3 rokov známosti. Potom sa už zapína energia Luny, najmä po narodení sa spoločného dieťaťa.

    Energia Venuše sa veľmi rýchlo oslabuje:

    • Potratmi;
    • Želaním pripodobniť sa mužovi;
    • Hrubou rečou, nadávkami;
    • Neútulnou situáciou doma;
    • Neprítomnosťou Ľúbosti;
    • Opovržlivým vzťahom k ženám.

    Príznaky poukazujúce na nevyhnutnosť posilňovať energie Venuše:

    • Ak sú problémy vo vzťahoch s opačným pohlavím (hádky, konflikty) a osobných vzťahoch s druhými;
    • Ak sú v reči prítomné slová-paraziti, ak je reč hrubá;
    • Ak nedokážete správne vyjadrovať svoje city (trvalá emocionálna napätosť, plač, slzy, smútok, žiarlivosť, podozrievavosť, strachy);
    • Ak máte jemné, krehké vlasy, vypadávanie vlasov;
    • Ak máte akékoľvek problémy s obličkami alebo močovým mechúrom;
    • Prítomnosť venerických ochorení, ale aj akýchkoľvek bakteriálnych ochorení pohlavných orgánov (múčnivka prostaty a pod.);
    • Neschopnosť počať, problémy v intímnych vzťahoch;
    • Časté straty nálady, nespavosť, slabosti.

    Slabá Venuša hovorí o pocite nepohody, neuspokojenia, prináša nepokoj v ľúbosti, zložité vzťahy s priateľmi, nestabilné materiálne položenie, ako aj bezkontrolnosť v zábavách, jedle a pití.

    Aby sa posilnilo spojenie so Zemou Zari Mercany – planétou Venušou – a spriateliť sa s ňou, dievčatá a ženy vykonávajú na jar rozličné obrady, ktoré podporujú a zväčšujú ich krásu a príťažlivosť.

    Praktiky, ktoré posilňujú energie Venuše:

    • Vývoj vkusu ku všetkému prekrásnemu – kochanie sa Prírodnými krásami;
    • Radovanie sa jarnému prebúdzaniu Prírody, pozorovanie objavovania sa púčikov na stromoch, lístočkov, kvetov;

    Kochanie sa v prekrásnych rozkvitnutých stromoch, vdychovanie ich vôní a predstava toho, že dýchajúc vôňu týchto kvetov sa napĺňate, nasávate energiou kvitnutia a krásou toho stromu. Užitočné je aj kochanie sa prekrásnymi jarnými kvietočkami: narcismi, tulipánmi, fialkami a ďalšími.

    Počas takýchto praktík je nevyhnutné sa odpájať od vedľajších myšlienok, najmä napätých, preciťovať energie, ktoré vychádzajú zo stromov, rastlín a celej Prírody.

    • Na jar čarokrásne spievajú vtáci, načúvajte a tešte sa ich spevu;
    • Čo najviac vychádzajte na slniečko a preciťujte jeho teplé, útulné lúče, predstavujte si, ako napĺňajú vaše telo. Jarné slnečné lúčiky sú veľmi príjemné, nežné a láskavé. Pri takejto praktike je dôležité sa naladiť na energie Jarila Otecka, zriekať sa postranných myšlienok, preciťovať a kochať sa príjemným, teplým dotykom jeho lúčikov.

    Pri všetkých týchto praktikách je nevyhnutné si uvedomovať, že sila ženy, jej príťažlivosť, pôvabnosť sa nachádza v jej citoch. Nakoľko žena dokáže preniesť svoje vnímanie od myšlienok k citom a od citov k preciťovaniu, natoľko sa môže oddávať svojim pocitom a kochať sa nimi.

    Muža k žene priťahuje najmä jej vnútorný stav, jej city a pocity, emócie, pretože muži žijú „mozgami“ a city majú slabo vyvinuté. Taká je ich podstata, majú iné predurčenie, pre nich je zložité sa kochať. Žena im takto daruje city kochania sa, spokojnosti a vyrovnania. Žena je pre nich ako oáza uprostred púšte.

    Povedané možno zovšeobecniť takto: vyvíjajte jemnosť ponímania sveta, učte sa kochať sa každým dňom a každou udalosťou.

    Zladenie sa s energiami Prírody skrz prijímanie sezónnych rastlín, ktoré ochraňuje Venuša.

    Každá potravina má svoju povahu, charakter, ktorý závisí od jeho majiteľky – riadiacej planéty. Povaha a energetika rastlín a ich riadiacich planét je odovzdaná nám, keď ich prijímame. Prebieha to tak, ako pri kontakte s ľuďmi – nálada tých, s ktorými sa stýkame prechádza na nás.

    Pod ochranou Venuše sa nachádzajú všetky kvety rastliniek a majú tie charakteristiky, ktoré má Venuša. Na jar sú najsilnejšie nasýtené energiou Venuše kvety stromov. Podrobnosti o tom si môžete prečítať v článku Vedamana Vedagora VÉDICKÉ ZÁKLADY SCELENIA BYLINAMI.

    Elixíry ženskej krásy:

    Na ich prípravu je potrebné nazbierať kvety ovocných stromov a urobiť z nich kvetové čaje, piť ich počas jari od počiatku kvitnutia stromov. Tieto čaje sú chutné a voňavé. Pripravte si také množstvo kvetov, aby ich stačilo približne do konca mája na prípravu tohto prekrásneho ženského nápoja. Môžete k nim pridávať aj čerstvé výhonky mäty a medovky: tieto bylinky sú blahodarné pre ženské zdravie a energetiku.

    Z kvetov ovocných stromov možno pripravovať kvetové esencie.

    K tomu je potrebné naliať do banky alebo priezračnej karafy neupravenú pramenitú alebo studňovú vodu (nie z kohútika) a vložiť tam hŕstku kvetov ovocných stromov. Postavte nádobu na slnko, nezakrývajte pokrievkou a nechajte tak celý deň. Potom vodu preceďte a prečítajte nad ňou slávenie Matičky Lady a mantru: „Aoum, Šri Macha, Mati-Lada – namacha“. Mantru treba prečítať 9 ráz, možno aj viac, číslo by však malo byť párne. Vhodné je nahovoriť do vody pozitívne tvrdenia, napr.: „Každým dňom sa vo mne viac a viac roztvára ženská krása a sila“. Potom treba vodu zakryť pokrievkou a piť ju počas dňa. Vodu treba postaviť na také miesto, aby ju nikto nenabil zápornými emóciami.

    Pod ochranou Lady Matičky je breza – je to Jej posvätný strom. Na ja, v mesiaci máj, je potrebné obrať mladé lístočky brezy a pridať ich do čaju.

    Vlastnosti čaju z brezových lístkov:

    Brezový čaj je efektívnym antibakteriálnym a močopudným prostriedkom. Na vyvedenie nadbytočnej vody z organizmu niet nič lepšieho ako brezový čaj. Vysvetlenie je prosté: pri posilnení tvorby moču brezový čaj nedráždi obličky. Preto zo všetkých močopudných prostriedkov je práve on najbezpečnejší a úspešne sa používa v tradičnej medicíne na premývanie pri zápalových bakteriálnych ochoreniach močopudného ústrojstva.

    Uvedomene vypijúc takýto čaj, žena sa zlaďuje s energiami Lady Matičky. Na Rusi vždy existoval osobitný vzťah k brezám, veľmi úctivý vzťah. Predkovia vedeli, že breza je posvätný strom Lady Bohorodičky. Dôležité je takýto čaj nielen piť, ale vpíjať ho s pocitom ľahkosti, radosti, nasávajúc do Duše kochanie sa Jarou, Ľúbosťou, Šťastím. V akej nálade ho budete piť, v takej nálade budete prebývať.

    Na zlepšenie krásy a zladenia sa s jarnými ženskými vibráciami Prírody, je od 22. apríla užitočné si umývať tvár „Lelinou rosou“. Podrobnosti si môžete prečítať v mojom článku „CELITEĽNÁ SILA ROSY“.

    Modlitebná praktika k Bohyni Lade, ňou prejavujeme v Bohyni prekvitanie Lakšmi a Bohyne Jari – Lele.

    Modlitebná prax sa považuje za jednu z najúčinnejších praktík na zladenie svojej energie s Božskou. Na túto praktiku je potrebné sa naučiť riadiť svoje vnímanie, nasmerovať ho od myšlienok k zmyslom, sústrediť sa na svoje pocity, ale myšlienky (váš um) sústrediť na slová mantry a na modlitebný náramok, na vôňu tyčiniek, alebo ak ste na ulici, na jarné vône vzduchu.

    Poviem zo svojej skúsenosti: ak, hoci aj nie nadlho, sa podarí udržať všetko svoje vnímanie na mantre a na svojich pocitoch, tak vznikajú pocity toho, že Duša sa vlieva do Potoku Šťastia, Kúzel, veľmi hlbokého vnútorného prežívania, ktoré sa slovami nedá opísať. To sú pocity Šťastia – nedajú sa s ničím porovnať.

    Slávenie Lady Matičky:

    Oj Ty, Lada Matička! Mater Sva Prečistá! Slávna a Trislávna buď! Ta daruješ nám Ľúbosť a Šťastie! Požehnanie svoje zosielaš na nás! Ctíme a slávime Ťa, všerodovo,, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu, nech je tak po všetky časy, pokiaľ svieti nám Jarilo Slnko. A-o-u-m!

    Slávenie Bohyne Leli:

    Oj Ty, Leľuška-Jar prekrásna, dievčia Ľúbosť-Krása jasná! Slávna a Trislávna buď! Ty daruješ Ľúbosť čistú, Ty žiariš Ľúbosťou čistou! Devám Ty daruješ manželstvo, pôvab, krásu a partnerstvo! Ctíme a slávime Ťa, ospevujeme Ťa! Teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu! Tak buď, tak je, tak bude!

    Tieto slávenia treba čítať po ránach. Mimoriadne dôležité počas slávnostných dní týchto Veľkých Bohýň.

    Najbližšie sviatky od 22. apríla do 10. mája: Krásna hôrka, Leľnik – jeden z názvov krásnej jari v Obraze Veľkej Bohyne Lady a Jej očarujúcej dcérky – Leli.

    20. máj – deň Matky Prvopočiatočnej Zeme.

    23. máj – deň Lady Bohorodičky.

    Mantry:

    Spievať je nevyhnutné každý deň po 108 razí, alebo hoci aj po piatkoch (deň Venuše). Veľmi užitočné počas slávnostných dní Veľkých Bohýň.

    Aoum, Šri Macha, Mati-Lada – namacha.

    Preklad z jazyka Sloviene (Sanskritu) na súčasný jazyk: „Ó, Najvyšší Prarodič, prejavujúci sa v Obraze Veľkej Bohyne Materi-Lady Ľúbosti! Príjmy moju pozemskú poklonu!“

    Aoum, Šri Macha, Mati-Lakšmi – namacha.

    Preklad z jazyka Sloviene (Sanskritu) na súčasný jazyk: „Ó, Najvyšší Prarodič, prejavujúci sa v Obraze Veľkej Bohyne Hojnosti, Prekvitania a Blahobytu Lady Lakšmi! Príjmy moju pozemskú poklonu!“

    Po piatkoch na oltári Bohyniam treba predkladať jarné kvety. Podrobnosti ako zostrojiť Rodový Oltár môžete prečítať v článku Vedamana Vedagora SLAVOSLOVIE RODNÝCH BOHOV.

    Želám všetkým ženám, aby ich naplnila krása a príťažlivosť!

    Aoum Tat Sat!

    Jaroslava

    11.03.2017

  • SKRYTÁ IDEOLOGICKÁ ZBRAŇ

    Prinášame vám článok, ktorého obsah je viac ako aktuálny. Hoci autorka nevychádza z védických postojov, jej postrehy sú mimoriadne dôležité. Je to dobré znamenie, znamenie toho, že kto chce, ten dnes naozaj začína vidieť. Problém je iba v tom, že väčšina jednoducho vidieť nechce…

    Džínsy s tričkom a bundou… Odev je skrytá ideologická zbraň. Nesie v sebe obrovskú ideologickú bombu a náklad. Televízor nemusíme zapnúť, ale oblečenie si oblečieme. Nemusíme počúvať rádio, nemusíme čítať časopisy, nemusíme prezerať internet, ale oblečenie si tak či onak oblečieme. A to, aké oblečenie si dáme na seba, presne to bude určovať, akej kultúry sme nositeľmi. Najskôr sa oblečieme a potom sme už ako výkladná skriňa, celý deň chodíme, všetkým ukazujeme seba. A tu dáme na seba americký nápis – anglické nápisy sú dnes pravidlo – americkú alebo britskú zástavu, americké plavky atď. A 99% tričiek s krátkym rukávom, ktoré nájdeme na uliciach v Rusku a vo Francúzsku v Paríži, proste kdekoľvek, to sú americké alebo anglické nápisy. Dokonca ani vo Francúzsku nie sú francúzske a podobne. Je to proste reklama, v danom prípade anglosaského sveta, absolútne konkrétna, to nie je skrytá reklama, jednoducho ľudia nerozmýšľajú.

    Takže oblečenie je absolútne ideologický prvok a to prvok expanzívneho podrobovania si nových krajín. Pretože keď Amerika obsadzuje novú krajinu, tak tam najskôr vlieva Hollywood (pozri video „AKO ŽIDIA VYTVORILI HOLLYWOOD“ – video je z youtube odstránené, pozn. prekl.), potom sa tam zmocňuje médií a obsadzuje trh oblečenia. A začína diktovať: ľudia sa vyzliekajú zo svojho oblečenia a obliekajú si džínsy a tričká.

    A bundy a saká.

    Do sák sa obliekajú. Také dlhé saká, topánky a kárované nohavice. Mnohí starí Arabi v Paríži sa tak obliekajú, čo je veľmi nepraktické, ale oni sa snažia byť Európanmi, hoci im to vôbec nejde. Im by lepšie pristal ich odev s pokrývkou hlavy, tak im bude dobre. Ale vidno aj Arabov, ktorí sa obliekajú do plne európskeho obleku a na hlavu di dávajú svoju pokrývku. Alebo dievčatá oblečené do džínsov a v obtiahnutom tričku a navrchu ich dlhé, arabské šaty, čím je ako keby všetko dodržané.

    Teda oblečenie hrá ohromnú úlohu a čím sa tým viac zaoberala, stala som sa na to odborníčkou, chodím po uliciach a pozerám, do čoho sa ľudia obliekajú. Je to nástroj podrobenia si nových teritórií, má ohromný vplyv na ľudí, pretože je dôležité, do čoho sa obliekajú od detstva, do čoho obliekame deti. Napríklad, teraz je na Západe úplne zjavná tendencia – pokiaľ som žila 10 rokov vo Francúzsku – a to je tendencia zníženia farebného spektra.

    Je to veľmi dobre vidno o niečo skôr na príklade automobilov, ktoré v osemdesiatych rokoch boli rôznofarebné, ale teraz sa zmenili na čierne a strieborné. Ak vyjdete na ulicu, tak väčšina automobilov v Paríži bude na 90% buď strieborné, alebo sivé – žiadna červená, žiadna žltá, zelená, svetlomodrá, hoci v Moskve je viacfarebnosť, vo Francúzsku to je konkrétne viditeľné.

    Ďalej, existuje svet nápisov: človek chodí ako reklama s informáciou. Predáva sa ohromné množstvo tričiek – neraz ich kdekade rozdávajú zadarmo – na ktorých sú americké univerzity, proste ohromná téma. Nejaká univerzita – Illinois – všakovaké USA, univerzity v rôznych štátoch USA, New York a podobne.

    Gigantické množstvo vyrobených tričiek má takéto nápisy, okrem toho Disney, čo propagujú všetky tieto nápisy. A to už je zachvátenie detského trhu, detskej psychiky.

    Nájdete to všade, ale okrem toho predávajú aj veci ako odevy, doplnky a tašky, plážové šatky, čokoľvek. Ale to hlavné je, že to tým alebo oným spôsobom programuje ľudí, že celý svet je čo do podstaty anglosaský – ovláda, dominuje, čo je už úplne otvorená expanzia.

    Táto expanzia je viditeľná vo všetkých krajinách BRICS. Najodolnejšou je určite podľa môjho názoru zatiaľ Čína. Expanzia beží v Brazílii, expanzia beží v Indii, t.j. ľudia sa menia. Zovňajšok je odzrkadlenie vnútornej podstaty. Ak sa prezlečiete znamená to, že inak rozmýšľate, že sa budete inak chovať. Ak sa žena zrazu prezlečie z dlhých šiat do šortiek alebo nejakých obtiahnutých nohavíc znamená to, že bude behať, skákať, robiť niečo podobné, zmení sa nejako jej mód činnosti, chovanie sa, budú na ňu inak pozerať ľudia druhého pohlavia, starí ľudia atď. – inak prezentuje samú seba. Prečo existuje oblečenie? Ak sa prezlečiete, tak sa môžete inak chovať, inak sa cítiť.

    Západné oblečenie, do ktorého sa teraz oblieka väčšina ľudí povedzme vo svete, má svoje špecifické charakteristiky. Je to západné oblečenie, spravidla vyrobené v Číne podľa západných šablón. Je spravidla obtiahnuté, obsahuje elastan. Toto oblečenie obťahuje všetko, čo obťahovať netreba, zvyčajne je veľmi nepohodlné, bráni pohybu.

    Chudák deti, ktoré v takýchto džínsoch plazia po detských ihriskách – všetko im vypadáva, všetko ich tlačí, všetko je nepohodlné. Aj dospelým je podobne, keď si sadajú, všetko sa im posúva, všetko je rovnako nepohodlné. Plus tento povinný kult – žena na vysokých podpätkoch, muži v kravatách a oblekoch. V tých oblekoch sa nedá normálne dýchať, a ja som presvedčená, že mužom je v tých oblekoch veľmi nepohodlne.

    Ale sú prinútení.

    Poznám veľa mužov, ktorí hovoria: „Ja si nikdy nemôžem dať kravatu, dusí ma to, je to nepohodlné, ale v určitých situáciách som nútený to robiť“. Je to akási uniforma, ktorá je vymyslená. Počula som aj verziu, že kravaty v skutočnosti symbolizujú rabstvo – je to ten povraz, ktorý bol kedysi na krku raba, a teraz iba prešla do podoby kravaty. Myslím, že na tom niečo je.

    Všetko toto oblečenie neexistuje nato, aby človeku bolo lepšie, ale nato, aby človeka presne naopak zoskrutkovať, znehybniť, vovliecť do špecifického rámca. Okrem to má ešte druhú charakteristickú vlastnosť, ktorá je čo do podstaty anomálna: zdôrazňuje všetko to, čo netreba zdôrazňovať a obťahuje všetko to, čo netreba obťahovať. Prepína pozornosť na všakovaké sexuálne veci namiesto toho, aby bolo možné vidieť človeka takého, akým on je.

    A tak Európanov a Západ – a teraz už aj Rusko – prinútili k tomu, že konfekčný druh odevu je norma. Hotové, konfekčné oblečenie sa šije na manekýnky, ktoré nemajú k normálnym ľuďom žiadny vzťah. Prečo sa celý čas mučíme, prečo meriame – to je dlhšie, to je kratšie. Opakovaným meraním sa snažíme v čomsi sami zorientovať. To vôbec nie je prirodzený proces, strácame na tom množstvo času, množstvo síl a energie, lebo nám nabili do hlavy, že to je norma. Ale to vôbec nie je žiadna norma. Za normu môžeme považovať výber tkaniny a modelu, ale ušiť si na mieru. Tak robia hviezdy, tak robia všetci bohatí ľudia. Všetci ostatní, sami podmienečne označení za rabov – ako zahnojení gadžovia, choďte do obchodu s konfekciou a tam sa mučte, vyberajte si, skladajte si všetky tie veci jednu k druhej ako vám sadnú. A to je nekonečná snaha preberať sa v odpadkoch, ľudia si kupujú množstvo zbytočných vecí, ale tak či onak budú nakoniec vyzerať chaoticky.

    Množstvo vecí v každej skrini až sa skrine rozchádzajú, následkom čoho treba kúpiť väčší byt, lebo do starého sa už nezmestia všetky tie skrine s oblečením. A toto všetko sú opäť tie isté elementy spotreby.

    Afričania by mali také množstvo oblečenia na všetky možné situácie a u Indov by to bolo na niekoľko vekov. Ale principiálne hovorím, že nie je prirodzené mať také množstvo oblečenia. Ale spotrebiteľská spoločnosť vytvorila podmienky na to, aby ľudia kupovali všetko, a ešte viac, a ešte viac. Aj tak nebude stačiť a budete kupovať znovu. To je trvalé neuspokojenie.

    Toto je absolútne presne prvok spotrebiteľskej spoločnosti, ktorá núti ľudí trvalo utrácať peniaze. A tým, že neustále utrácajú peniaze sú aj neustále nútení pracovať. Takže načo je vlastne vytvorená väčšina spotreby? Nato, aby rabi robotovali. Inak by si ľudia kúpili to, čo im treba a povedali by si: „A načo mi viac, načo robotovať, všetkého mám dostatok, mám vecí nakúpených na 20 rokov dopredu. Potrebujem iba na jedlo, raz do týždňa čosi urobím a bude mi stačiť“. Ale v spotrebiteľskej spoločnosti čím viac človek robí, tým viac oddáva navyše pánom, parazitom. A na človeka treba naložiť maximálne a maximálne aj musí mať potrebu stále niečo nakupovať, vrátane oblečenia.

    A tak skrz módu a skrz spájanie nespojiteľných vecí je človek trvale nútený sa cítiť akýsi nesvoj, lebo čosi ešte stále treba, potom k tomu ešte topánky, lebo staré sa už nehodia – a stále dookola.

    A to mu ešte vykladajú rozprávky, že džínsy sa k saku hodia, džínsy možno nosiť ku všetkému, k akémukoľvek oblečeniu.

    Džínsy bolo kedysi dávno oblečenie amerických skladových robotníkov. A kedysi dávno sa aj veľmi dlho nosili. Dnes džínsy, ktoré stoja 100€ sa do roka predrú, jednoducho sa rozpadne tkanivo. Dokonca ani nie švíky, ale samotné tkanivo sa zodrie do dier. Ženské aj mužské – s tým sa často stretávam, ale to je už otázka kvality.

    Alebo spomeňme ešte jednu veľkú oblasť, ktorý ma naozaj udivuje. Na veľmi veľkom množstve oblečenia sa objavili lebky, kosti aj všakovaké iné podobné symboly smrti, ktoré sa postupne dostávajú z odevov pre dospelých na mládežnícke, ba dokonca na detské oblečenie. A tí rodičia, ktorí také niečo kupujú ma proste nevyvádzajú s údivu.

    Tieto veci nenakupujú deti – kupujú im ich rodičia. Ale ako vlastne môžete kúpiť dieťaťu tričko so zobrazením lebky s hnátmi? Prečo? To ešte okrem toho, že symboly smrti – ako som kdesi čítala – sa implementujú do tej krajiny, ktorej obyvateľstvo sa bude likvidovať. Aby si ľudia na smrť navykli, aby si zvykali na mŕtvoly – všade, v televízore – ako také. Aby potom, keď ich budú zabíjať ani neodporovali, lebo smrť, to je super fasa… takáto propaganda smrti bečí okolo nás.

    Lebky, kosti a všakovaké časti kostry, to je dnes móda. Vidíte chlapca povedzme v tričku, na ktorom má kompletnú kostru. Načo? Prečo si to kúpil, prečo to vôbec nosí? Myslia si, že to je zábava? Je treba, aby sa ľudia zobudili, aby prestali tak rozmýšľať – to nie je zábava. Keď nosia na sebe symboly smrti znamená to, že sa smerujú k smrti.

    Podobne, ako všetky tieto módy u mládeže: Góti, Emo – to všetko sú rýdzo satanistické kulty. Čo do svojej podstaty symbolizujú smrť v jej rôznych prejavoch.

    ZDROJ: Jelena Rybkova

    Odevný časopis VYROBENÉ V RUSKU

    09.02.2017

  • BEZ SVEDOMIA, CTI A CHARAKTERU

    Na základe informácie od nášho čitateľa sa nám stalo známe, že niekto prekopíroval a dal na jeden server k dispozícii na voľné sťahovanie jednu z našich kníh.

    Z hľadiska medzinárodných právnych dohôd upozorňujeme, že akákoľvek kniha sa stáva dostupná na voľné šírenie až 70 – slovom SEDEMDESIAT – rokov po smrti autora. Dovtedy je takýto postup hodnotený ako trestný čin a to vo všetkých krajinách sveta.

    Kniha je umiestnená pravdepodobne na jednom zo serverov v anglicky hovoriacom regióne, ale je to v podstate jedno. Zdôrazňujeme, že AUTORSKÉ PRÁVA dodržiavajú všetky krajiny, a teda tento prípad bude mať trestno-právne pokračovanie. Je naivné si myslieť, že Polícia nejakej krajiny nebude reagovať na takúto požiadavku Polície Slovenskej republiky. Proces trestnoprávnej zodpovednosti zahŕňa aj náhradu škody. Čím dlhšie tam bude vyložená, tým bude škoda vyššia.

    Vari dnes netreba nikomu vysvetľovať, že zistiť z akého počítača sa pristupovalo na nejaký server na svete – či už nahrávanie zdroja alebo kopírovanie – nie je technický problém.

    Ťažko komentovať takéto chrapúnstvo. Niekto očividne predpokladá, že máme povinnosť zadarmo, t.j. iba na vlastné náklady sprístupňovať a prekladať informácie, na vlastné náklady organizovať prednášky a podobné akcie, a pritom všetkom si aj hradiť všetky náklady spojené s nadobúdaním a sprístupňovaním informácií  vrátane ciest do Ruskej federácie – ktoré najčastejšie smerujú na Sibír – len zato, aby sa jeden subjekt bez Svedomia, Cti a charakteru mohol „intelektuálne“ zabávať.

    Zároveň prosíme všetkých, kto by mohol mať informáciu o tejto osobe aby nám to láskavo oznámil. Za informáciu aj vaše pochopenie vopred ďakujeme.