Ukážka – cca 18 minútová – filmu, ktorý bol minulého roku ohodnotený viacerými oceneniami. Možno ho voľne preložiť ako „Street WorkOut“.
Myšlienka filmu je veľmi jednoduchá:
Piatok večer, obyčajné ruské mestské sídlisko. Všetci sa pripravujú „kultúrne“ stráviť nadchádzajúci víkend. Jedni sa chystajú zabaviť v klube, iní popíjajú alkohol v podchode, dievčatá čosi oslavujú (GMO ženského pohlavia v nohaviciach a s fľaškou alkoholu) na lavičke v parku, mamička s kočíkom a fľašou alkoholu v ruke sa ponúka… Ale Miša nič z toho nezaujíma. Ba čo viac, cieľavedome sa kdesi poberá. Žeby nebol NORMÁLNY?
Nuž, nepiť alkohol, nefajčiť, nebrať drogy, nezaoberať sa športovým sexom, netráviť čas počítačovými hrami – to nie je v demokracii normálne. A ak napríklad niekto ešte športuje v mestskom parku a ani neje mäso – to už je určite naozajstný sektár…
BYŤ AKO VŠETCI EŠTE NEZNAMENÁ BYŤ NORMÁLNYM. BYŤ LEPŠÍM ZNAMENÁ NEBYŤ AKO VŠETCI.
Filme je motivátorom pre všetkých, ktorí ostali (alebo sa rozhodli ostať) NORMÁLNYMI ľuďmi – nehľadiac na nevedomosť, ktorá je všade naokolo.
NAJSKÔR ŤA INGORUJÚ, POTOM SA TI SMEJÚ, POTOM S TEBOU BOJUJÚ, ALE NAPOKON VYHRÁVAŠ TY.
MAHATMA GHÁNDÍ
JEDINÝ PROSTÝ PRÍKLAD JE PRESVEDČIVEJŠÍ AKO STOVKY KRÁSNYCH KÁZNÍ.
Tento názov pravdepodobne väčšine ľudí nepovie veľa a ak, tak sotva poukáže na akúkoľvek súvislosť s témami, ktorými sa tradične zapodievame. Zdanie však neraz klame.
Pantograf je – pre lepšie pochopenie – zariadenie, ktorým sa dá pôvodný obrázok prekresliť bez toho, aby sme používali nejaký druh kopírovacieho papiera. Vyzerá približne takto:
Teda čo to môže mať spoločné so slavianstvom? Nuž, v tomto prípade veľa. Takto sa totiž volá kniha anglického autora menom Edmund Fry, ktorú napísal v roku 1799:
Hlavným – naozaj odborným – cieľom tejto práce je poukázať na to, že pôvodný jazyk ľudstva bol jeden. Autor nadhadzuje aj otázku, akého bol tento – pôvodne jediný jazyk všetkého ľudstva – pôvodu, ale k jeho cti treba povedať, že hoci ponúka dve základné alternatívy, nevnucuje ani jednu.
Edmund Fry dáva na zváženie, či prvý jazyk bol pôvodom z Nebies, alebo akýmsi produktom ľudského úsilia. Z celkového kontextu vyplýva, že autor je presvedčený o správnosti prvého variantu, ale – ako sme už uviedli – nijako svoj pohľad nevnucuje.
Názov knihy PANTOGTAPHIA je naozaj vhodný – podkladom myšlienky je totiž presvedčenie, že všetky dnes (teda v jeho čase) existujúce jazyky sú iba viac alebo menej vzdialenou kópiou prapôvodného, kedysi jediného jazyka.
Vzhľadom na závažnosť témy si môžeme aj uviesť niekoľko citátov z tejto knihy:
„… Ak prvý jazyk bol poskytnutý inšpiráciou, tak musel byť dokonalý a celé ľudstvo ho muselo mať vo veľkej úcte: ale veľké množstvo dialektov vo svete prevládlo; a niektoré z tých, ktoré sú dnes známe sú veľmi nedokonalé; a jestvuje tiež dôvod predpokladať, že niektoré sú dnes už stratené. Ak boli rozdielne jazyky objavené rôznymi národmi, tak toto všetko by prirodzene bolo následkom zmesi týchto národov: ale čo mohlo motivovať ľudí, ktorí ovládali jeden dokonalý jazyk nadprirodzeného pôvodu, ho obetovať v prospech barbarských žargónov, ktoré sami vymysleli, a ktoré sú v každom ohľade podradné oproti tomu, ktorým boli inšpirovaní ich pradedovia“?
Aby sme zdôraznili tento moment, pozastavme sa. Demokracia a civilizácia tvrdia, že sa vyvíjame od PRIMITÍVNEHO v minulosti k DOKONALÉMU dnes. Ale Edmund Fry – ANGLOSAS – tvrdí presne to, čo aj védické Svetoponímanie: namiesto oslavovania našej dnešnej „dokonalosti“ sa radšej lepšie prizrime tej realite, že v skutočnosti postupne DEGRADUJEME!
Dnes nám všetko „dodajú“ do hláv – dostávame hotové produkty, teda myšlienky. A ak sa pozriete okolo seba poľahky uvidíte, ako sa všemediálne podávané symbolové pokyny pretavujú do reakcií spúšťaných psychoprogramov už v priemyselnom, masovom meradle. Veľa ľudí sa napríklad utešuje tým, že na sociálnych sieťach má množstvo priateľov – ale koľko ich má v reálnom živote?
To čo dostaneme nemusíme sami pripravovať. Ale v našom ponímaní je akákoľvek dodaná informácia – teda svedectvo o čomkoľvek – iba informácia, ktorú môžeme označiť ako „informácia prvého druhu“. Až osobnou skúsenosťou sa mení na informáciu druhého druhu. Informovaný preto nie je ešte múdry. Informovaný subjekt pracuje totiž iba na povrchnom triedení množstva informácií, do podstaty ktorých nikdy ani nezabŕdne. Lebo to už by bolo ich osobné spracovanie, ktoré má za následok osobnú skúsenosť. A to už je informácia druhého druhu, teda Múdrosť. Informovaných nájdete vôkol seba na mraky – len múdrosť sa kdesi vytráca… a to už hodne dlho.
Prečo si opäť nezacitovať z knihy?
„Ľudia si dlho neudržia praktickú zručnosť v tých činnostiach, v ktorých sa necvičia“.
Nezabudnime, odoberanie a triedenie množstva informácií nie je myslenie. Odoberači a triediči si neudržiavajú zručnosť myslenia – aj keď v odoberaní a triedení dosiahnu majstrovstvo…
Nebudeme sa zaoberať celým obsahom knihy, ale predsa len pokročme v jej obsahu trochu vpred. Fry uznáva, že existoval jeden pôvodný a dokonalý jazyk – novšie jazyky sú vždy viac a viac vzdialené od pôvodného, dokonalého zdroja – ale to je veľmi ďaleká minulosť. Aby trochu „pristál na zemi“, tak – a to veľmi prakticky – tvrdí, že v súčasnosti treba vychádzať zo štyroch hlavných jazykových skupín, z ktorých pochádzajú všetky dnes známe jazyky. A tu je to naozaj zaujímavé:
Podľa autora sú základné, bázové jazyky tieto: Latinčina, Keltčina, Gótčina a SLOVANČINA. Čítate dobre – SLOVANČINA! Takže naozaj klobúk dole pred týmto vzdelaným Angličanom – hoci svoj jazyk nijako nezatracuje, nepovažuje ho za zdrojový, čo aj v knihe vysvetľuje. Rana pod pás dnešným „vyvoleným“ Anglosasom a piatej kolóne?
Len dokončme jeho myšlienku a trochu si priblížme z ktorých to štyroch bázových jazykov čo pochádza:
LATINČINA:
Vznikli z nej: taliančina, španielčina, portugalčina a francúzština;
KELTČINA:
Vznikli z nej: waleština, škótčina, írčina, bretónčina, waldenčina;
GÓTČINA:
Pochádzajú z nej: oba druhy holandčiny, angličtina, dánčina, nórčina, a islandčina (Runová);
SLOVANČINA:
Z nej pochádzajú: poľština, litovčina, čeština, vandalčina, chorvátčina, ruština, corwalčina, dalmátčina, jazyk Lužických Srbov, moldavčina a veľa ďalších.
Ďalej uvádza jazyky, ktorými sa BEŽNE (v jeho časoch) hovorilo v Ázii: turečtina, TARTARČINA, perzština a moderná arabčina, gruzínčina, arménčina, moderný indický jazyk, formosančina (jazyk používaný na Tajvane), indonézština, tamilčina alebo malabarský jazyk, čínština, japončina atď.
Aký jazyk – a to slovanský – je „vandalčina“, teda jazyk Vandalov? A prečo je hneď za českým? A vari jazyk našich Predkov (СЛОВѢНЕ) nebol – pri pohľade z Britských ostrovov – hneď za českým? Musíme brať do úvahy, že Angličan používal v prvom rade názvy zaužívané v jeho vlastnom jazyku. Nám už známym faktom je, že kedysi pôvodný a jeden jazyk je čím viac na Západ tým viac skreslený. Tých, ktorí by radi namietali proti obsahu tejto informácie odporúčame na autora opísanej knihy. A to ešte vieme, že podľa údajov Maura Orbiniho (1601) sú Fryiom spomínané „neslovanské“ jazyky jazykmi slovanských národov…
A tu vyplávala aj ďalšia zaujímavá informácia: spomína sa jazyk používaný v TARTARII (TARTARČINA), pričom tento jazyk nie je totožný s arabčinou, ktorá je spomenutá samostatne. Prečo to je zaujímavé? Nuž, prelistujme zopár ďalších strán knihy.
Na strane 246 uvádza vtedajšiu ruštinu – samozrejme, že v tom čase – po Nikonovej krvavej reforme r. 1666 – kresťanskú cyriliku. Príklad textu je kresťanská modlitba otčenáš:
Za povšimnutie stojí napríklad slovo CHLIEB, ktoré sa v azbuke tých čias písalo ХЛѢБЪ, ale aj slovo DNES – „ДНEСЪ“. Teda slovo „dnes“ v našom jazyku je pôvodné, pochádzajúce zo staroslovienčiny. Dnešné ruské „сегодня“ je očividne neskorší kresťanský novotvar.
K ruskému jazyku určite môžeme logicky priradiť aj ukážku písma „Nova Zembla“ na str. 212 – ako je uvedená v knihe:
Samozrejme, že text uvádza fonetickú formu, nie písanú azbuku.
K ruskému jazyku patrí aj ukážka jazyka na str. 318:
Vari hlavnou zaujímavosťou však je, že Fry uvádza hneď niekoľko foriem TARTARSKÉHO jazyka:
Ale k jazykom Tartarie patrila aj ním uvádzaná „sibírčina“:
Ruština nie je – hoci sa to na prvý pohľad zdá nelogické – uvedená medzi jazykmi Tartarie, pretože najmä Romanovci boli agentami Západu dosadenými na ruský trón. Ich úlohou bolo čo najviac fyzicky aj jazykovo oddeliť Rusov od Tartarie – a túto úlohu plnia skrz RPC „statočne“ dodnes.
Ak by sa zdal jazyk Tartarie zvláštny nezabudnime, že Sanskrit je pôvodne náš jazyk…
Teraz však ďalej. Ako jedno z najrozšírenejších písem Tartarie je uvádzané dnešné „arabské“ písmo. Písmo „nevynašli“ Arabi – oni ho iba – ako dlhovekí susedia Tartarie – jednoducho prevzali. Ale pre dnešnú oficiálnu vedu tu nastáva nejeden problém. Hľa napríklad aký:
Na obrázku hore vidíte helmu Alexandra Nevského, ktorá je uložená v Zbrojnici Moskovského Kremľa. Nosil ju Riurikovič, skutočne vyvolené knieža. A aký je s ňou problém? Nuž – je na nej „arabský“ nápis. Ale odkiaľ sa mohol vziať, ak Arabi nikdy v minulosti nedobyli ani Petrohrad, ani Novgorod, ani Moskvu? A keď o tom dejiny nič nevedia, prečo by si – pôvodne pravoslávne knieža Tartarie – dávalo na prilbu nápis v cudzom jazyku? Navyše jazyku národa, ktorý proti našim Predkom neraz bojoval?
Prilba však už nie je v pôvodnom tvare. Bola zásadným spôsobom prekovaná v 17. storočí špeciálne pre Michaila Fedoroviča Romanova, prvého cára Romanovcov. Dvorný majster Nikita Danilov na ňu doplnil o. i. aj drahé kamene.
Navyše je známe, že aj Ivan IV. Hrozný mal na prilbe nápisy v „arabskom“ písme.
Žiadne „logické“ vysvetlenie tu nie je logické – a prilba dostala okrem diamantov aj kresťanské „update“. Prečo?
Pretože Alexander Nevský nikdy NEBOL kresťanom. Ale na to sa prizrime z iného konca.
V knihe Slavianstvo sú uvedené základné informácie o štruktúre starých, slavianskych chrámov. Jeden z nich stál ešte nedávno v Omsku, ale keď padol za obeť napalmovému útoku – zhorel.
V chráme Védy Perúna v Omsku bol napravo od Alatyr Kameňa na stene umiestnený obraz Tarcha Dažďboga:
Zobrazenia Bohov boli v starých, pravoslávnych chrámoch bežné. Tarcha Dažďboga si mnohí mýlia s Ježišom – pretože je odetý do bieleho rúcha. Tu však každá podobnosť končí – na rúchu má čierny opasok. Podľa prastarej tradície mohol čierny opasok na bielom odeve nosiť iba žrec od veku 45 rokov. Skôr v žiadnom prípade nie. Nuž a Ježiš – podľa všeobecnej vedomosti – zomrel vo veku 33 rokov…
Naľavo od Tarcha Dažďboga bol obraz Alexandra Vsevolodiča z Jaroslavle – nazývaného aj Jaroslavlič – ktorého prostý ľud nazýval ALEXANDROM NEVSKÝM.
Alexander Nevský bol Vojak Obranca zeme Slavianskej, pravoslávne knieža. Kresťanská cirkev ho dlhú dobu zavrhovala. Do kresťanského panteónu ho zaradili až koncom 19. storočia. Bola to nútená vsuvka, pretože ľud si ho ctil. Zároveň s kanonizovaním vyhotovila cirkev kresťanskú rozprávku o tom, že Alexander Nevský bol kresťanom.
Alexander Nevský bol pravoslávne – védické – knieža, teda nečudo, že na prilbe nosil nápis v jednom z najrozšírenejších písiem Tartarie. Bez ohľadu na to, že dnes mu priradili názov „arabské“.
A čo sa týka toho, že ide o citát z Koránu – veď jedna vec je fakt existencie nápisu v „arabskom“ písme a druhá to, čo tam je dnes. Veď vieme, že v 17. storočí prilbu prerobil kresťanský klenotník pre kresťanského cára…
Teda tak. Veľa vecí nám oficiálna veda – a najmä Anglosasi a Nemci nechcú uznať, ale svedectvo o prapôvodnom slovanskom jazyku a Tartarii z pera prominentného anglického jazykovedca nie je malé svedectvo. Nuž, aj západná literatúra obsahuje diela, ktoré by tam „nemali byť“. Pravda nakoniec aj tak zvíťazí.
Dievčenské oblečenie pozostávalo z košele, sarafanu a opasku. Na hlave nosili šatku zloženú do trojuholníka a zviazanú pod bradou. Dievčatá však často chodili aj bez šatky, vlasy si oväzovali stuhou.
Chlapčenské oblečenie pozostávalo z košele kosovratky, ktorá sa nosila cez pás voľne a pruhované nohavice. Chlapci v lete na hlave nenosili nič. V lete, na jar aj v jeseni deti behali naboso a až pri príchode zimy si obúvali kapce s onucami.
Jesenné a zimné oblečenie detí bolo rovnaké ako u dospelých: zipun (hrubý súkenný kabát), ovčí kožuštek, strihy boli rovnaké pre chlapcov aj dievčatá. V zime si dievčatá dávali na hlavu hustý vlnený šál a chlapci nosili kožušinovú alebo plstenú čiapku.
Niekoľko praktických rád pre ručné šitie:
Strihy sú uvažované pre látku tradičnej šírky 60-70 cm (táto šírka je typická pre tkaniny utkané na ručných krosnách). Práve táto šírka určuje typ použitého strihu pred šitím. Pred šitím treba plátno dobre vyprať a vyžehliť.
Pod výrazom „osnova“ (основа) na schémach strihu označujeme smer nití tkaniny.
Tradičný odev sa šil dostatočne voľný, vhodnosť pre konkrétnu postavu sa dosahovala najmä orientáciou šitia po dĺžke tkaniny (pri výpočte dĺžky berte do úvahy, že odev sa vždy opásaval) a hustoty naskladania.
Na šitie používajte bavlnenú niť druhu 20-30.
Na výšivky používajte farebné bavlnené nite (ak tkanina má svetlý odtieň tak červené) typu „ľalia“ alebo „snehová vločka“.
Odporúčame vám niekoľko variantov tradične najcharakteristickejších ručných švov:
KOŠEĽA
Košeľa pre dievčatá od 3 do 5 rokov.
Na šitie možno použiť jemne tkanú bavlnenú tkaninu. Košeľa sa zapína na gombíky.
Vystrihnite podľa strihu. Dĺžku meňte podľa veku.
Okrem toho je potrebné vystrihnúť dve olemovania rukávov o šírke 3 cm (vo finálnej podobe 1 cm) a dĺžke 19 cm (vo finálnej podobe 18 cm); vratník-stojačik o šírke 4,5 cm (vo finálnej podobe má 1,5 cm) a dĺžke 42 cm (vo finálnej podobe 40 cm).
Najskôr zastrihnite zvrchu po strede do 12 cm. Látku okolo výrezu ohnite a podšite švom „cez kraj“ (pozri obr.). V spodnej časti zárezu urobte 5-7 stehov prepleteným švíkom. Spojte predok a chrbátik s políkmi podľa náčrtu strihu. Okolo krku zložte na hrúbku 5 mm. Obrázok ukazuje rozloženie obchodu krku. Ku krčnej časti prišite vratník-stojačik. Na jednej strane prerežte a obšite dierku, na druhej prišite gombík. Rukávy v oblasti pliec vložte v úseku A-B (označenie je v azbuke). V zloženom tvare má úsek A-B dĺžku 12 cm.
Rukávy prišite podľa strihu. Po políkoch nadol švy rukáva robte stehom „ihlu nazad“ (obr. 1c). Všite lastovice (kliny, ktoré spájajú bočné švy a švy rukávov). Spodnú časť rukáva zložte do záhybov a obšite „obtočkou“. Podolok prehnite a podšite okrajovým švom.
Povrchová úprava:
Košeľu môžete povyšívať vlastnými rukami.
Môžete ju ozdobiť aj opletením.
Na povrchovú úpravu sa výborne hodia tkaniny s ľudovými, tkanými ornamentami (rýchlo a pekne, ak nieto času na vyšívanie), pretože toto plátno v podstate pozostáva z tkaných pásov o šírke od 1 do 10 cm. Týmito pásmi ornamentov sa dajú obšiť rukávy, výstrih na hlavu, podolok.
A teraz si urobme krátku exkurziu do Slovanskej Kultúry, ktorá (ako nám vnucujú) ako keby neexistovala a ako keby už nikdy nemala byť. Ale Slaviani pokračujú a drzo a bez povolení vlád alebo iných národov… odievajú svoje dietky do vyložene slavianskych (nie dagestanských, ani čínskych, ani škótskych) odevov a šiat.
To nie sú cirkusantské šaty, je to to, čo si ľudia kupujú a dnes často odievajú na sviatok. Dnes sa táto móda stala obzvlášť populárna a rozšírená v ruských dedinách a osadách. Úmyselne som nezdôraznila v akej gubernii nosia tú či onú nádheru, pretože hlavným princípom zhotovenia odevov pre deti boli prírodné látky, prírodné farby a neodmysliteľne oberegový ornament – nie uniformita.
Verilo sa že každého nejako, ale deti ochraňovať je nevyhnutné najmä od zlomyseľného pohľadu, počarovania, vystrašenia a ešte od mnohých ďalších vecí. Práve preto tradičné národné a Rodové oberegové výšivky vždy zdobili dokonca aj bežné detské oblečenie.
Deti navyše nikdy nemali dovolené brať darčeky alebo sladkosti (napríklad cukríky) od cudzích ujov a tiet. Zlomyseľný človek veľmi ľahko v takomto „darčeku“ spôsobí dieťatku ujmu. Dieťa bude zle spať, budú sa mu snívať strašné sny, stratí chuť do jedla, ochorie. A tu nejde o onú záhadnú „čiernu mágiu“, ale o prostú ľudskú závisť a lesť. Naši Predkovia tomu veľmi dobre rozumeli, akurát my sme už zabudli…
Akosi to vychádza tak, že v tomto období zverejňujeme viac článkov s viac-menej vojensko-politickým pozadím ako máme vo zvyku. Našim hlavným zameraním síce nie je politika ako taká, ale niekedy je vhodné poukázať na súvislosti, ktoré inak unikajú medzi prstami.
Samozrejme, že každá násilná smrť je strašná, ale niektoré súvislosti sú aj tak povšimnutiahodné. V podstate „lokálny“ problém sa vari do 24 hodín stal globálnym. Ako je to možné, že Slovensko si zaslúžilo takú veľkú „starostlivosť“ Západu? A je to vôbec „starostlivosť“ vo svojom zvyčajnom význame?
Ak si spojíme tlak týchto udalostí s veľmi stručným vyhlásením ruského Ministerstva obrany o vojenskom Schengene, tak si môžeme pospájať mnoho súvislostí. Naša krajina sa očividne – na rozdiel napríklad od Poľska – nijakovsky neprofiluje ako štandardný, dnes (povinne) rusofóbsky subjekt. Verejnosť – napriek dobre živenej piatej kolóne v Bratislave – je voči Rusku ako takému naladená skôr optimisticky. A už vôbec nieto vôle sa púšťať do globálnej vojny na strane USA – proti Rusku.
Ak vylúčime náhody, tak môžeme začať ponímať diely tejto skladačky. NATO nevyhovujú štáty, ktoré sa nechcú v plnej a želanej miere zapojiť do globálnej prípravy pre ich útok na Rusko. Základne tu síce ako-tak máme, ale očividne to komusi za oceánom nestačí. Chcú viac. Čo viac? To presne nevieme, ale nebude ťažko si to domyslieť. Minimálne legislatívne umožniť bezproblémové operatívne presuny vojsk cez našu krajinu bez dlhodobého schvaľovacieho procesu a kedykoľvek, či rozšíriť skladovacie kapacity na našom území pre vojenské účely. Ak budeme mať na svojom území veľké sklady s vojenským materiálom (muníciu, zbrane, vojenskú techniku a pod.) a/alebo zásoby potravín, tak v prípade útoku proti Rusku tu nemusia nič dopravovať, prídu k nám iba cudzí vojaci na autobusoch alebo lietadlách, tu sa vyzbroja, nasadnú do obrnenej techniky či lietadiel – možno aj s jadrovými zbraňami – a rýchlo postúpia na východ.
Ak takéto požiadavky doteraz vláda v plnej miere neuspokojila, tak prešli k činom. Akosi náhodou dôjde k dvom vraždám, a akosi náhodou si to odrazu všimne celý svet. Ideálny variant bol očividne ten, aby vláda obstúpila a prišli predčasné voľby. V skutočnosti ani tak nejde o ne samotné, ale skôr o medziobdobie, v ktorom môže výkonnú moc v štáte na prechodnú dobu prevziať prezident. Popri krásnych rozprávkach o demokracii a ľudských právach rýchlo a nebadane podpíše niekoľko medzinárodných dohôd, ktoré už – nech by bola akákoľvek – ďalšia vláda nebude môcť zmeniť…
My sme teraz zaneprázdnení pobytom na uliciach a skandovaním hesiel o demokracii a unikajú nám udalosti vo svete, pretože my sa hráme na veľké veci – pod koho taktovkou? Je to teraz CIA alebo MI6?
A scientológ pochádzajúci zo silnej komunistickej rodiny – kým ostatní nemali možnosť študovať čo chceli, jemu otec, predseda Odboru školstva na OV KSČ v Poprade vybral čo si len zaželal – vie o čo sa hrá. Na rozdiel od tých, ktorí teraz v kohosi záujme šliapu chodníky…
Túto úvahu skončíme podnetom na premýšľanie – čo sa blíži, keď takto naliehavo potrebujú organizovať Vojenský Schengen?
A teraz niekoľko prevzatých materiálov. Zvýraznia niekoľko bodov, ktoré v demokratických médiách sotva odznejú.
Prvý prináša niekoľko postrehov z televíznej besedy so známym izraelským špecialistom z oblasti spravodajských služieb:
Rusko musí ukázať Západu, že na akúkoľvek akciu existuje protiakcia, a pritom hrať na jeho slabostiach a obavách. Izraelský expert poradil ako hrať so Západom na jeho slabostiach.
Izraelský expert Jakov Kedmi spojil dva v jednom: tlak na Rusko s konaním USA v Sýrii, kde Washington „bráni ručných teroristov“.
Kedmi je pobúrený faktom, že Spojené štáty – ktoré sa nachádzajú nezákonne a bez akéhokoľvek pozvania v arabskej krajine – obviňujú Rusko, ktoré je v skutočnosti jedinou krajinou, ktorú Damask pozval na oficiálnej úrovni.
Treba poznamenať, že v nedávnom vyhlásení náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska, Valerij Gerasimov pohrozil odvetnými opatreniami proti vojenským operáciám USA v Sýrii v tom prípade, ak americký úder na Damask sa stane hrozbou pre ruských vojakov.
„Predpokladám, že Američania to vzali vážne. V najbližšom čase uvidíme, aké to bolo naozaj efektívne. Treba povedať, že situácia vo Východnej Gute sa postupne nakláňa k mieru, keďže Sýrijská Arabská republika dosahuje úspechy a každým dňom oslobodzuje enklávu od teroristov. Ostane tam toho málo. Po Gute bude potrebné vyčistiť ostatné oblasti. Ale aj tak je situácia zvláštna. USA sa teraz v Sýrii nachádzajú nezákonne, pričom hovoria: „nesmiete dokonca ani pozrieť na stranu bojovníkov, my ich chránime“ – povedal Jakov Kedmi, pričom pobúrene dodal: „Znamená to teda, že Amerika môže, ale Rusko – nehľadiac na právny základ – nesmie?“
„S vojnou oni nebudú súhlasiť. Vždy som hovoril, že Američania nikdy nebojovali proti silnej armáde. Vojna je pre USA luxus, preto do nej nepôjdu. To, čoho sa boja najviac je priama zrážka s Ruskom. Vojna je to jediné, čo ich môže zastaviť. A oni to veľmi dobre vedia, preto do vojny s Ruskom nepôjdu“ – povedal expert.
Izraelský expert sa vyjadril aj na tému pokusov Veľkej Británie obviniť Rusko v nedávnom incidente s použitím chemických zbraní.
Jakov Kedmi predpokladá, že to všetko je sprisahanie Západu, ktoré je riadené z Washingtonu. Európske krajiny realizujú starostlivo naplánovaný tlak na Rusko.
„Európa sa stáva svedkom akýchsi obvinení za použitia chemických zbraní proti Rusku. Nič vám to nepripomína?“ – zadal otázku Kedmi.
„Nie je to nič iné, ako činy, s ktorými prišiel do styku prezident Sýrie Bašar Asad, zo všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Západ neraz obvinil Damask v používaní chemických zbraní, aby tým ospravedlnil svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť v krajine. Teraz ten istý plán používa proti Rusku. Zneváženie Ruska ako zákonného štátu, ktorý má plné právo byť vo svetovom spoločenstve. Je to to isté, čo urobili na Olympiáde. Teraz identický variant vo všetkých udalostiach rozohrávajú na medzinárodnej aréne“ – dodal Kedmi.
„Británia bola impériom – to je fakt. Ale dnešná vláda kvôli vnútorným problémom zabudla, že Veľká Británia, to je už iba bývalé impérium. Treba im to pripomenúť. Tak, aby pochopili už na prvý raz. Odpoveď musí byť zodpovedajúca škode, ktorú západné krajiny môžu spôsobiť Rusku“ – uzavrel Kedmi.
Okolo nás sa odvíja problém otravy britského špióna vo Veľkej Británii. Skripaľ bol zatknutý ruskou tajnou službou a uväznený, pretože pracoval pre britskú MI6. V roku 2010 bol pustený na slobodu v rámci vzájomnej výmeny agentov medzi Ruskom a Veľkou Britániou. Plyn, ktorým bol otrávený sa v Rusku nikdy nepoužíval – pretože ho vyvinuli ešte za Sovietskeho Zväzu. Ako dedičstvo sa teda dostal všetkým nástupníckym štátom – vrátane napríklad Ukrajiny – ale v podstate všetkým krajinám bývalého Východného bloku. Treba ešte dodať, že jeho autor už roky žije v Kalifornii a pracuje pre CIA… žeby Rusko nemalo iné možnosti?
Na obvinenia premiérky Veľkej Británie Terezy Mayovej na adresu Ruska vo veci jeho angažovanosti v prípade otravy ex-plukovníka tajnej služby RF Sergeja Skripaľa a jeho dcéry oficiálne reagoval aj oficiálny predstaviteľ Ministerstva zahraničným vecí Čínskej ľudovej republiky Lu Kan.
Kan vyhlásil, že Čína vyjadruje nádej, že Veľká Británia „bude operovať reálnymi faktami, na základe ktorých by sa tento problém dal posúdiť a vyriešiť správnym spôsobom“.
Poznamenal, že čínska strana bude pozorne sledovať vývoj vo veci prípadu Skripaľa.
Ruský vojenský expert Viktor Murachovskyj vyhlásil, že vzorce prekurzorov otravného plynu „Nováčik“ sú voľne k dispozícii, preto sa jeho výroba dá realizovať v akomkoľvek vhodnom chemickom laboratóriu.
Niečo z tejto kauzy by mohlo poslúžiť aj našim ľuďom pre ponaučenie. Západ sa pred voľbami v Rusku pokúsil zdehonestovať Putina ako sa len dalo – vrátane epizódy s otravou bývalého agenta – ale Rusi zareagovali ako Rusi. Na Slovensku – na pokyn spoza našich hraníc – vyšli ľudia do ulíc, lebo Západ zdehonestoval našu vládu. Nie, nebola a nie je dobrá, ale je naša. A naši vlastní ľudia sa postavili proti nej, slovenskej vláde ruka v ruke s prezidentom. Rusi však prišli voliť aby ukázali, že nijaký Západ im nebude prikazovať, koho si majú oni doma voliť. Nuž, kde sme my a kde sú Rusi?
To však nie je všetko:
„RUSI NIKDY NEHRALI S TAK VYSOKÝMI STÁVKAMI“: VAROVANIE RUSKA O NÁSLEDKOCH ÚTOKU NA SÝRIU ZBUNTOŠILO AMERICKÝCH ANALYTIKOV
Americkí analytici vyhlásili varovanie Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska o možných dôsledkoch útoku na Damask za bezprecedentné. Uvádza to The National Interest.
Rusko príjme odvetné opatrenia vo vzťahu k USA, ak Američania vyprovokujú hrozbu pre život a zdravie ruských vojakov v Sýrii – to vyhlásil náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska Valerij Gerasimov. Upresnil, že reč je v súčasnosti o možnom útoku na Damask, ktorý – podľa údajov ruskej rozviedky – môžu pripravovať Spojené štáty.
Vojenskí analytici vo Washingtone označili varovanie Gerasimova za bezprecedentné. Podľa slov špecialistu na Rusko Michaela Kofmana z Centra vojensko-námornej analýzy, Moskva otvorene varuje USA „pred akýmikoľvek úmyslami a intrigami“ vo veci útokov na sýrske územie. Rusko týmto „položilo mäkkú červenú čiaru“ a zároveň vystupuje s „plne otvorenou“ hrozbou. Predtým už RF varovala pred možnou eskaláciou v Sýrii kvôli konaniu USA, ale podobnú formuláciu použila prvý raz.
„Predtým sa Rusko vždy snažilo znížiť stávku pre prípad, že USA sa rozhodnú začať vojenské operácie, aby nebolo do nich vtiahnuté. Ale s takýmito hrozbami RF nikdy nevystúpila“ – povedal Kofman.
Iný analytik Centra vojensko-námornej analýzy, Samuel Bendett vykladá slová Gerasimova nie tak jednoznačne. Poukazuje, že Rusko na jednej strane pripomína, že jeho predstavitelia pracujú v Damasku a v iných oblastiach Sýrie a varuje pred dôsledkami, ak im bude ublížené, ale možnože reč je iba hlavnom meste krajiny, a teda nie o tých, ktorí sa nachádzajú „v poli“. Takže Rusko „zvyšuje stávky“, ale zároveň si ponecháva miesto na manévrovanie v zložitej situácii – cituje Bendetta NI.
Pripomeňme, že predtým hlava Ministerstva zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov vyhlásil, že RF pomôže Damasku dobiť povstalcov, ktorí ostali vo Východnej Gute. Úspechy ruskej armády a sýrskych vládnych síl v danej oblasti tradične vyprovokovali Západ na nov obvinenia proti Damasku v použití chemických zbraní, ktoré – podľa slov náčelníka Generálneho štábu – by mohli použiť ako zámienku na útok proti sýrskemu hlavnému mestu. Prezident RF Vladimír Putin v interview pre americké médiá nazval tvrdenia o chemických zbraniach falošnými a pripomenul, že Damask ich zásoby už dávno zničil.
Tento prevzatý článok je veľmi krátky, ale rozmýšľajúcemu našincovi veľa napovie. Prečo začal taký celosvetový frontálny útok na slovenskú vládu? Samozrejme, že v žiadnom prípade nemienime podporovať vládu, ktorá stavia veľké továrne a vytvára pracovné príležitosti iba na Západnom Slovensku, ktorej minister má najväčšiu firmu na barbarský výrub našich lesov (mimochodom najmä štátnych, teda asi „jeho“), vládu, ktorá nemôže stavať fabriky na Východe, lebo veď tam nie je ani diaľnica (ktorú ona sama nedostavala) a navyše „stredoeurópsky tiger“ už dohasína (teda ešte skôr, ako došla diaľnica na Východ). Vládu, ktorá napriek sľubom priviedla na Slovensko základne NATO… Ale – ruku na srdce – nič sa nedeje náhodne. Čo dokáže pri uchopení – hoci aj dočasnej – výkonnej moci scientológ, dieťa prominentného komunistu, predsedu Odboru školstva na Okresom výbore Komunistickej strany Slovenska, ktorý má na svedomí mnoho zničených osudov učiteľov a učiteliek, ktorí neboli „spoľahliví“ z jeho komunistického zorného uhla pohľadu. Ktorého jeden dedo arizoval za Slovenského štátu a druhý posielal po vojne – ako veľký komunista – do gulagov nepohodlných protivníkov? Zamyslime sa nad tým v súvislosti s týmto článkom. Nič sa nedeje len tak, aj za krátky čas sa dá podpísať množstvo záväzných zmlúv… podľa zadaných inštrukcií. A mimochodom aj tak ďakujeme koalícii aj opozícii – veď bez nich by sme mali dostatok a neboli v NATO.
Ruské vojenské velenie prišlo k uzáveru, že vytvorenie takzvaného „vojenského Schengenu“ v Európe je nacielené na urýchlenie možnosti presunu vojsk k hraniciam Ruska.
Ako vysvetlil zástupca ministra obrany RF, generálplukovník Alexander Fomin, takéto riešenie sa stalo novou prioritou činnosti NATO. Fomin v interview pre časopis Красная звезда vyhlásil, že „novou prioritou činnosti vojensko-politického velenia NATO sa stalo zdokonaľovanie logistickej a dopravnej infraštruktúry vnútri Európy, vytvorenie tzv. „vojenského Schengenu“.
Poznamenal, že podstata „vojenského Schengenu“ spočíva v tom, aby bola možnosť presunu vojsk k ruským hraniciam v maximálne krátkom čase.
Zástupca ministra obrany RF uviedol, že pre operatívne rozmiestňovanie doplniteľných vojenských zoskupení v rôznych oblastiach Európy sa vytvárajú zásoby výzbroje, munície a vojenského materiálu vrátane potravín.
Teba doplniť, že v súčasnosti koordinačné centrá existujú v Estónsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Litve, Lotyšsku, Bulharsku a Slovensku.
Portál Правда.Ру už uviedol, že podľa informácií z vojensko-diplomatického zdroja v Bruseli, hlavy ministerstiev obrany štátov NATO na stretnutí v Bruseli odobrili vytvorenie veliteľského štábu na zabezpečenie presunu vojsk a prostriedkov v Európe.
Autorom myšlienky je bývalý veliteľ pozemných vojsk USA v Európe generálporučík Ben Hodges. Podľa jeho slov, spojenecké vojská a vojenská technika musia byť schopné premiestňovať sa po území kontinentu tak rýchlo ako migranti.
Podľa slov Hodgesa, to „je neuveriteľne zložitý proces v mnohých krajinách – pridelenie povolenia na premiestnenie vojsk, výzbroje, munície, dokonca prostých, pravidelných humanitárnych konvojov“.
Dňa 1. marca 2018 preniesol prezident Putin doslovne šokujúcu reč pred Federálnym zhromaždením Ruskej Federácie. Väčšina demokratických médií však odignorovala nosnú tému jeho posolstva a zamerala sa iba na vojenské aspekty. Pokračujú v štvaní proti všetkému ruskému. Je preto namieste si pripomenúť oba rozmery jeho posolstva. A nakoniec aj tá vojenská je zaujímavá. Nie preto, lebo máme záľubu v technológiách, ktoré môžu zničiť svet, ale preto, aby sme pochopili, o čo vlastne ide. Situácia totiž naozaj – ale to už neopakujeme prvý raz – nie je ružová. Kto vie na čo sa vo svete pozerať a rozumieť tomu, čo vidí, ten nadobudol Múdrosť a dokáže prežiť. Stádo – ako ostatne vždy – dôjde len po jatky. Dovtedy je však dobre kŕmené a pripúšťané – presne ako naša „živočíšna výroba“. Ako hore, tak dolu, ako vnútri, tak navonok.
Pred tým, ako prejdeme k detailom Putinovho prejavu ešte jeden postreh. Dobre sa prizrite úvodnému obrázku nášho článku. Ako všetky grafické animácie z prezentácii počas prejavu ruského prezidenta, ani tento nezobrazuje žiadnu konkrétnu krajinu na „zemeguli“. Ale ak sa bližšie prizriete, nemali by ste mať problém uvidieť v tomto zobrazení naozaj vážny Obraz.
Konkrétnejší už Putin určite nemohol byť. Ak sa zamyslíte nad týmto Obrazom, vyplynie vám z neho mnoho hrán… ale každá má svoj význam. Už nejde o hru pre naivných…
Ako sme už spomenuli, neočakávanou časťou inak tradičnej udalosti bola vizuálna prezentácia na tému nových druhov zbraní, o ktorých ešte nikto nepočul. Teda presnejšie o ich skutočnom zavedení do armády a sériovej výrobe.
Ani jeden z týchto zbraňových systémov však neporušuje žiadnu existujúcu medzinárodnú dohodu z oblasti zbrojenia.
Tieto vojenské systémy sú navyše rádovo lacnejšie ako americké, či vôbec západné bez ohľadu na to, koľko a čoho Západ má. Napriek nízkej cene si však zachovávajú smrtonosnú, vysokú efektivitu. Američania sa pevne uchytili do vlastnej siete. Začali vyvíjať zbraňové systémy, ktoré sú veľmi drahé a ktoré si nemôže dovoliť hocijaká krajina. Po rozbití ZSSR sa im to v podstate dlho darilo. Z ich logiky vyplývalo, že poraziť ich môže iba ten, kto vyrobí také zbrane ako majú oni a bude ich navyše mať ešte viac. Keďže však nikto iný nemal takú ekonomiku znamenalo to, že proste už ich nikto nemôže ohroziť – a podľa toho sa už roky správajú.
Tu však môžeme parafrázovať citát Einsteina. Hovorí, že najväčším nepriateľom pre (profesionálnych) vedcov sú „diletanti“. Oni totiž nevedia, že niečo sa nedá urobiť a jednoducho to urobia. Preto dnes majú odborné vzdelanie žurnalisti – aby sa naučili, čo majú písať. Preto dnes špičkové vojenské vzdelanie je anglosaské – aby všetci vedeli, kto je najlepší a jedine možný. Ale stalo sa to, čo nikto nečakal… Prišiel niekto, kto nevie, že Anglosasi sú neprekonateľní…
Nové ruské zbraňové komplexy sú konštruované na nových fyzikálnych princípoch, ktoré doteraz nikto prakticky nepoužil. Nanajvýš tak sníval o ich použití. Dokazuje to aj to, že veda je v Rusku na špičkovej svetovej úrovni, lebo druhoradí vedci jednoducho nemôžu predbehnúť celý svet.
Prejdime teda k informáciám z prejavu Putina. Najskôr niekoľko všeobecných čísel:
Zabezpečenie ozbrojených síl Ruskej federácie vzrástlo 3,7 krát. Pribudlo viac ako 300 nových druhov bojovej techniky. Armáda dostala 80 nových, ťažkých balistických rakiet. Atómové ponorky dostali 108 balistických rakiet, pribudli 3 podvodné krížniky triedy BOREJ. 12 raketových plukov bolo prezbrojených na komplexy JARS.
Okolo hraníc Ruska je vybudované obranné pole včasnej výstrahy pred raketovými útokmi. Po rozpade ZSSR vznikli v ňom obrovské diery. Dnes je už všetko obnovené.
Ruské ozbrojené sily boli vybavené vysoko presnými zbraňami s veľkým dosahom.
Bola dosiahnutá nová kvalita vo vývoji bezpilotných lietadiel. Je vytvorené Národné centrum obrany RF, existuje Operatívne velenie ďalekej morskej zóny. Počet vojakov s profesionálnymi kontraktami narástol 2,4 krát. Kompletnosť ozbrojených síl už je na úrovni 95-100%.
Rusko dosiahlo kvalitatívne novú úroveň strategických zbraní. Ale prečo to všetko? Ako to vlastne začalo?
Všetky nové zbraňové systémy boli vyvíjané ako reakcia na skutočnosť, že USA jednostranne odstúpili od Dohody o Protiraketovej Obrane (PRO) a prakticky začali rozširovať svoj systém PRO nie iba na území USA, ale dokonca aj ďaleko za svojou štátnou hranicou.
V roku 2000 USA oznámili Rusku, že majú v úmysle jednostranne odstúpiť od strategickej dohody o raketovej obrane. Ruská federácia bola kategoricky proti, veď táto rusko-americká dohoda o PRO z roku 1972 bola podľa názoru Ruska základným kameňom medzinárodnej bezpečnosti. Ide totiž o to, že podľa nej smela každá strana mať na svojom území iba jednu oblasť chránenú pred raketovým útokom.
V Rusku bol takýto systém umiestnený okolo Moskvy, v USA v okolí raketovej základne pozemnej inštalácie v Grand Forks. Spolu s dohodu o obmedzení strategických útočných zbraní obe tieto dohody nielenže vytvárali určitú konkrétnu atmosféru dôvery, ale aj garantovali, že ani jedna zo strán nepoužije jadrové zbrane. Ľudstvo žilo v bezpečnejšom svete. Dohodnutá obmedzenosť systémov PRO činila z agresora cieľ pre odvetu – jadrový protiútok.
RF dlho presviedčala USA, aby dohodu o PRO nevypovedali, pretože to naruší strategickú rovnováhu síl. Zbytočne.
V roku 2001 USA definitívne, jednostranne odstúpili od tejto strategickej dohody. RF ešte dlhú dobu navrhovala začať nové rokovania s cieľom obnovy takejto zmluvy. Všetky návrhy však boli zo strany USA zamietnuté.
Až následkom zlyhania všetkých pokusov napokon Rusko oznámilo USA, že je nútené pristúpiť k vývoju a zdokonaľovaniu svojich útočných zbraňových systémov s cieľom zabezpečiť zachovanie svojej národnej bezpečnosti. USA ako odpoveď oznámili, že oni nebudujú systém globálnej PRO proti RF, a teda Rusko môže robiť čo uzná za vhodné. USA bude vychádzať z toho, že ruské systémy nie sú zamerané proti ním.
ZSSR vplyvom svojho rozpadu stratil 23,8% územia, 48,5% obyvateľstva, 41% HDP, 39,4% priemyselného potenciálu, 44,6% vojenského potenciálu – ozbrojené sily ZSSR boli podelené medzi bývalé zväzové republiky.
Technika v ruskej armáde starela, samotné ozbrojené sily sa nachádzali v žalostnom stave, na Kaukaze sa začala občianska vojna a na ruských zariadeniach na obohacovanie uránu sedeli americkí inšpektori. Zadlženosť voči MMF rástla, všetky podniky sa topili v úveroch, sociálna sféra sa nedala udržať.
USA a Západ celkovo nadobudli dojem, že znovuzrodenie ekonomiky, prebudenie priemyslu a obnova ozbrojených síl RF nie je v dohľadnom časovom horizonte ani náhodou možná. A ak je to tak, tak teda netreba brať vôbec žiadne ohľady na názor Ruska, treba len pokračovať v započatom kurze ďalej a dosiahnuť jednostrannú vojenskú dominanciu. A zároveň neúprosne a nekompromisne diktovať svoje požiadavky vo všetkých ostatných oblastiach.
Takýto prístup sa dá pochopiť, veď Rusko si bolo v značnej miere na vine samo – svojou naivitou. Ale treba dodať, že naivita postupne vymizla a nastúpilo odhodlanie veci zmeniť. U nás – bohužiaľ – prozápadná naivita stále prekvitá. Kto chce kam, pomôžme mu tam. Čo iného si zaslúži naše domáce stádo baranov?
RF sa dlhých 15 rokov snažila vrátiť USA za spoločný rokovací stôl a začať nové rokovania s cieľom dosiahnuť novú dohodu o strategickej rovnováhe. Niečo málo sa aj podarilo dosiahnuť. V roku 2010 bola podpísaná medzi RF a USA dohoda o mierach ďalšieho šírenia strategických útočných zbraní. Ale vzhľadom na neúprosné a trvalé rozširovanie amerického globálneho systému PRO postupne všetky dohody strácajú význam. Na jednej strane sa síce počet útočných rakiet znižuje, ale USA jednostranne navyšuje počet protirakiet systému PRO, zlepšuje ich kvalitatívne charakteristiky, či stavia pre nich nové a nové lokality. Ak by RF nič neurobila a iba verila americkým rozprávkam, tak nakoniec by celý ruský jadrový potenciál bol znehodnotený.
Bez ohľadu na ruské protesty sa americká vojnová mašinéria nezastavila, systémy PRO sú dnes na Aljaške aj v Kalifornii, objavili sa aj dve nové lokality: Rumunsko a Poľsko. Dolet používaných rakiet postupne rastie, sú aj plány inštalovať takéto systémy v Japonsku aj Južnej Kórei. Do globálneho systému americkej PRO však patrí aj námorná zložka: 5 krížnikov a 30 torpédoborcov, ktoré trvalo operujú v oblastiach bezprostredne pri hraniciach ruských teritoriálnych vôd. Teda americká vojenská mašinéria beží naplno aj v tomto okamihu. Hodinky tikajú…
Tak čo teda nakoniec učinilo Rusko okrem protestov a pokusov o rokovania? Za všetky tie roky po tom, ako USA odstúpili od dohôd tvrdo pracovalo na perspektívnych zbraňových systémoch. Výsledkom je obrovský technický a technologický, doslovne kvantový skok v oblasti nových druhov strategických zbraní.
Americký systém PRO je stavaný hlavne proti klasickým raketám, ktoré letia po balistickej dráhe. Tieto rakety predstavujú základ ruských systémov jadrového odstrašovania, ako ostatne aj jadrových síl všetkých ostatných krajín jadrového klubu.
Systémy PRO štandardne fungujú tak, že hneď po zafixovaní parametrov balistickej dráhy vystrelenej rakety vystrelia svoju protiraketu, ktorá letí do vopred vypočítaného bodu stretnutia – ak raketa letí PO BALISTICKEJ DRÁHE. Úspešnosť týchto – dnes možno povedať klasických a zastaraných – systémov PRO závisí na presnom dodržiavaní balistickej dráhy sledovanej rakety a rýchlosti protirakety, ktorá samozrejme musí byť schopná letieť rýchlejšie ako cieľ, ktorý chce zasiahnuť a zničiť. Z toho logicky vyplýva, že ak sledovaná raketa neletí po balistickej dráhe, ale voľne – horizontálne aj vertikálne – manévruje a dokáže trvalo letieť rýchlosťou mnohonásobne vyššou ako protiraketa – tak celý systém PRO za miliardy dolárov sa stáva hromadou železného šrotu.
Preto v Rusku dlho vyvíjali – čo do nákladov veľmi skromné – systémy prekonávania PRO, ktorými sú už dnes vybavené všetky ruské strategické balistické strely. Okrem toho RF začala vyvíjať novú generáciu jadrových zbraní. V súčasnosti ruské Ministerstvo obrany a vývojový koncern začali aktívnu fázu testovania nových technologických komplexov ťažkej balistickej rakety SARMAT. Tento nahradí raketové komplexy VOJVODA, ktoré boli vyvinuté a vyrábané ešte v časoch ZSSR. Mohutnú bojovú moc rakety VOJVODA všetci obdivovali, v NATO jej dokonca priradili svoj názov: SATAN.
Ale možnosti SARMATU sú oveľa väčšie. Váži 200 ton a má veľmi krátku aktívnu fázu letovej dráhy, čo značne sťažuje pravdepodobnosť jeho zásahu prostriedkami PRO. Dolet a množstvo bojových blokov je väčšie ako u VOJVODU. SARMAT bude navyše vybavený širokým spektrom jadrových hlavíc rozličnej sily – vrátane hyperzvukových – a najmodernejším systémom prekonávania PRO. Vysoké charakteristiky štandardov obrany odpaľovacích zariadení týchto bojových komplexov a ohromné energetické možnosti hnacieho agregátu nekompromisne zabezpečujú použitie a vysokú efektivitu v akýchkoľvek bojových podmienkach:
Bojový blok SARMATU vstupuje do atmosféry rýchlosťou 15 machov a navyše neustále manévruje. Od oddelenia sa nad atmosférou do zásahu cieľa prejde 4-5 minút. Pre PRO a PVO bude bojový blok SARMATU viditeľný menej ako 1 minútu. Za tento čas ho nedostihne žiadna protiraketa.
Faktom je, že SARMAT ani nemusí byť vybavený jadrovou hlavicou. Bojová hlavica aj úplne bez nálože má takú kinetickú energiu, že zničí aj zosilnené bunkre veliteľského stanovišťa, vojenský závod alebo čokoľvek iné.
Vyvíjajú sa také druhy strategických zbraní, ktoré na dosiahnutie cieľa vôbec nepoužívajú balistickú dráhu. Majú pritom desiatky ráz zvýšený dolet, teda skôr možno hovoriť o nekonečnom dolete. Nízkoletiaca, málo detekovateľná raketa s plochou dráhou letu, ktorá môže niesť aj jadrovú hlavicu s prakticky neobmedzeným doletom, nepredvídateľnou dráhou letu s možnosťou obchádzania všetkých hraníc dosahu systémov PRO je nedosiahnuteľná pre všetky dnes existujúce systémy PRO a PVO.
Koncom roku 2017 bol na centrálnom polygóne RF vykonaný úspešný štart najnovšej ruskej rakety s plochou dráhou letu a jadrovou energetickou pohonnou jednotkou. Počas testu energetická jednotka dosiahla plný výkon a zabezpečila potrebnú úroveň ťahu.
Vykonaný štart a zložitý komplex testov umožňuje pristúpiť k výrobe principiálne nového druhu zbrane – strategickej rakete s plochou dráhou letu vybavenou jadrovým energetickým pohonom. Takáto raketa bez problémov obchádza všetky hranice obranných systémov – má dostatok energie. Dostatok energie znamená neohraničený dolet, t.j. môže letieť ľubovoľným smerom a prekonávať ľubovoľnú vzdialenosť. Takto sa môže priblížiť k USA aj z juhu. V Tichom oceáne USA nemajú dosť ostrovov na inštaláciu potrebných – a nie lacných – systémov PRO. Nikdy s niečím takým nerátali…
Nikto na svete nič podobné nemá. Jedného dňa sa to objaví aj u iných, ale RF bude už na hony ďaleko vpredu.
Vo svete sa dnes navrhujú a používajú rôzne bezpilotné zbraňové systémy – drony. Ale RF už má bezpilotné podvodné agregáty, ktoré môžu plávať vo veľkej – dôraz je na „vo veľmi veľkej“ – hĺbke na medzikontinentálnu vzdialenosť rýchlosťou, ktorá násobne prevyšuje rýchlosť všetkých dnešných ponoriek, torpéd, všetkých druhov hladinových plavidiel, vrátane tých vôbec najrýchlejších. Majú nízky šum, vysokú manévrovaciu schopnosť, teda sú prakticky protivníkom nedosiahnuteľné. Dnes neexistujú prostriedky, ktoré by ich dokázali zničiť. A ešte môžu niesť aj jadrové hlavice. To im umožňuje zasahovať široké spektrum cieľov – od zoskupenia lietadlových lodí, bojových zoskupení akýchkoľvek iných útočných vojenských plavidiel, objekty infraštruktúry.
V decembri 2017 bol kompletne zavŕšený inovačný cyklus výroby a testovania jadrového reaktora pre takýto bezpilotný podvodný systém. Jadrový reaktor má unikátne malé rozmery, ale omnoho vyššiu energetickú kapacitu. Čo do rozmerov je 100 násobne menší ako reaktory dnešných jadrových ponoriek, ale má väčší výkon. Čas prechodu do bojového režimu – t.j. na plný výkon – má značne kratší.
Úspešné výsledky testov umožnili vyrobiť principiálne nový druh zbrane s jadrovými hlavicami a veľkým výkonom.
Dnes veľa krajín aktívne vyvíja hyperzvukové zbrane. Nadzvukové rýchlosti sa merajú v machoch. Od 1-5 machov je nadzvuková oblasť, rýchlosť nad 5 machov sa označuje ako hyperzvuk.
Efektivita takejto zbrane môže byť ohromná, jej rýchlosť ju činí nezasiahnuteľnou dnes existujúcimi systémami PRO a PVO.
RF však už takúto zbraň má. Je to vysoko presný, hyperzvukový letový komplex. Testy sú úspešne dokončené. Od 1. decembra je už v skúšobno-bojovej prevádzke na letiskách Južného vojenského okruhu. Prečo práve tam? Už sme o tom písali.
Unikátne letové vlastnosti umožňujú rakete dosiahnuť bod určenia do niekoľkých minút od odpálenia z lietadla. Používa sa Mig-31, ale hlavným nosičom takýchto zbraní v budúcnosti bude nový SU-51. Dosahuje 10 krát vyššiu rýchlosť ako je rýchlosť zvuku (10 machov) a ešte aj počas celej dráhy letu manévruje. Zaručene prekoná všetky existujúce a ešte aj dnes iba vyvíjané perspektívne systémy PRO. Doletí do vzdialenosti minimálne 2 000 km a môže niesť konvenčné aj jadrové bojové hlavice. Dostala názov KINDŽAL:
Skutočným technologickým prelomom je vyrobenie komplexu s principiálne novým bojovým využitím – lietajúci raketový blok s plochou dráhou letu. Aj u neho boli všetky skúšky úspešne zavŕšené.
Testy tohto komplexu prebehli úspešne už v roku 2004. Raketový blok dokáže zasahovať objekty na iných kontinentoch s veľkou presnosťou a rýchlosťou. Počas celého letu manévruje, teda tiež neletí presne vopred stanoveným kurzom.
Od doteraz existujúcich zbraňových systémov sa líši tým, že dokáže lietať v hustých vrstvách atmosféry do medzikontinentálnych vzdialeností hyperzvukovou rýchlosťou – a to RÝCHLEJŠIE AKO 20 MACHOV.
Pri približovaní sa k cieľu manévruje v horizontálnej aj vertikálnej rovine. Vertikálny rozsah manévrovania môže dosahovať – ak je potrebné – aj tisícky kilometrov. Je ABSOLÚTNE NEZASIAHNUTEĽNÝ akýmkoľvek dnes existujúcim systémom PRO a PVO. Na jeho výrobu boli použité kompozitné materiály. Počas celej dráhy je riadený, a to aj v podmienkach tvorby plazmy.
K cieľu letí ako ohnivý meteorit, ako letiaca ohnivá guľa. Teplota na jeho povrchu dosahuje 1 600-2 000°C. Pritom všetkom je však spoľahlivo ovládateľný a riadený.
Pochopiteľne, že na prezentovaných obrázkoch nie je uvedený skutočný tvar tohto bojového systému. On ani nemôže byť ukázaný – záleží totiž na každučkom detaile.
Dôležité je vedieť, že sériová výroba tohto komplexu sa už začala.
Značný úspech bol dosiahnutý aj pri vývoji laserových zbraní. Ruská armáda už od roku 2017 dostáva bojové laserové komplexy:
Budú aj takí, ktorí po prečítaní tohto článku začnú kypieť od zlosti nad „ruskou drzosťou“, alebo svoje emócie naformátujú podobným spôsobom. Nechajme ich tak.
Na druhej strane my všetci, ktorí sme slúžil ešte v Československej ľudovej armáde – spojencovi ruskej armády – dobre vieme, ako Rusi „distribuujú“ správy z vojenskej oblasti. Ak niečo verejne vyhlásia – hoci použijú „vyvíjame“, „pripravujeme“, „zavádzame do výzbroje“ a pod. znamená to iba jedno – tieto veci už dávno majú osvojené a vyvíjajú už niečo úplne iné.
Veríme však, že nášmu zdravomysliacemu človeku dodajú takéto informácie iskierku nádeje na lepší zajtrajšok. Biblický projekt sa rozpadá, anglosaská hegemónia ruka v ruke s ním. Kto neberie do úvahy možné vojenské varianty vývoja – ktorý už je sotva za horami – je dosť naivný. Je to však jeho právo. My vieme, že védická Múdrosť „CHCEŠ MIER – CHYSTAJ SA NA VOJNU“ má veľa čo do podstaty povedať. Také niečo v žiadnom prípade neznamená, že človek má rád vojnu. Je to iba realistický pohľad na svet okolo nás. Pacifisti sú GMO, a takéto GMO aj tak vychovávajú svoje deti. Veď ich takto už vopred chystajú ako peknú, vypasenú korisť.
Človek ako védická kategória je VELITEĽ. Je to ten, ktorý nemôže byť šťastný iba tým, že nadobudol majetok a postaral sa o rodinu. VELITEĽ vie, že musí vynaložiť všetko možné úsilie, aby v prípade nutnosti vedel svoju rodinu – to najdrahšie čo má – aj obrániť so zbraňou v ruke. Najlepšie ak s tak isto zmýšľajúcimi druhmi.
Iba sedenie za klávesnicou či čumenie do smartfónov nie je – bohužiaľ – prípravou na budúce udalosti. Neklamte samých seba, konanie je konanie, snívanie je snívanie. Reálni priatelia v živote nie sú virtuálni priatelia na Facebooku. Človek s veľkým „Č“ je VELITEĽ, schopný a ochotný obhájiť svoje a svojich keď treba aj na bojovom poli. Na to sa však musí dlho pripravovať. Slovenovi alebo Hospodárovi stačia tučné zisky z podnikania či teplé miestečko tam, kde ho nikto nevidí a môže si nerušene surfovať a tvrdo biť do klávesnice. Každý si je strojcom svojho šťastia.
USA – ako je vidno z reakcií – nie sú ochotné sadnúť za rokovací stôl s Ruskom. Preto je pravdepodobné, že horúca fáza riešenia je už veľmi blízko. A Rusko zase dokáže obhájiť svoje práva a záujmy. A ako vidíme z Putinovej prezentácie – Daaria vstáva z popola.
Pohyblivé obrázky patria medzi najefektívnejšie metódy programovania ľudského podvedomia. Mnohí sa pod ich vplyvom tak vžijú do filmového deja, že prestanú rozlišovať medzi skutočnosťou a snom. A v tom to práve je – najčastejšie je úlohou programovania podvedomia naviesť a udržiavať stádo v stave virtuálnej reality bez toho, aby to samotné stádo tušilo. A najzábavnejšie je, ak sa členovia stáda snažia nástrojmi, ktoré im dáva do rúk virtuálna realita ovplyvniť svoju realitu… Tam niekde sa to potom celé uzavrie: správcovia Matrixu vytvoria požiadavku – ktorá by zdravomysliaceho človeka žijúceho v realite ani vo sne nenapadla – a potom im ju ešte aj predávajú. Na kom teda vlastne zarábajú? No veď predsa stále na tom istom stáde.
Živel nevedomosti postupne slabne, a teda stále viac a viac sa ľuďom začínajú rysovať kontúry reality vystupujúce z pôvodne veľmi hustej hmly. Ale tu je ďalší problém – ak sme celý život šli v hustej hmle, ako vieme kde máme ísť, keď zrazu z nej na akomsi neznámom mieste vyjdeme? A tu prichádza ďalšia metóda – poskytujú nám obrovské množstvo „smerovacích tabúľ“. Problémom však je, že každá z nich ukazuje iným smerom. Nevedomému človeku mnoho odporúčaní do rôznych smerov naraz sotva pomôže nadobudnúť schopnosť orientácie. A tak máme dnes množstvo informovaných ľudí, len Múdrosť akosi nevidno… a my už vieme, že múdry a informovaný človek nie je to isté.
Všade vôkol valcuje naše mozgy anglosaská kultúra. Keď sa postupne začínajú k nám dostávať diela ruskej kinematografie, tak mnohí ich začínajú nekriticky preberať. Ale potom kde ostáva ZDRAVOMYSLIE? Vari si niekto myslí, že LOŽ sa nedá vyjadriť v ruskom jazyku?
Energie vôkol nás sa dlhodobo menia výrazným spôsobom – je to už všeobecne pozorovateľný jav. Kresťanské cirkvi – presnejšie ich vedenie – veľmi dobre ovládajú spôsoby masového riadenia stáda. Ale rovnako vedia dobre aj to, komu v skutočnosti slúžia. Je naivné si myslieť, že v Rusku je situácia v tomto smere iná, či presnejšie dokonca lepšia. RPC – ako ostatne žiadna cirkev žiadneho náboženstva – nehodlá prísť o svoje ovečky, ktoré poskytujú taký obrovský a neodolateľný zdroj blahobytu. Pre nich – ako ostatne aj preich „výtvor“, štát – je potrebné mať do Systému napojených čo najviac cirkevných a sociálnych zvierat. Rozhodne ich však znepokojuje fakt, že Biblický projekt má už mnoho dier ako Titanik a začína naberať veľa vody. A voda ťahá toto diabolské monštrum ku dnu. Je vari náhoda, že Obraz VODY v Staroslovienskej Bukvici vyjadruje VEDENIE (POZNANIE)? Nie však povrchné, ale hlboké – pretože Voda naozaj symbolizuje ohromné hlbiny. Poznanie je to, čo jediné umožní odchod z postu cirkevného alebo sociálneho zvieraťa. Všetko ostatné je iba ilúzia – vo védickej terminológii Maya.
Najskôr si letmo zopakujme niekoľko faktov, ktoré by však už nemali byť pre našich čitateľov novinkou. Osoba, ktorú kresťanské cirkvi označujú menom JEŽIŠ KRISTUS je „kreatívne“ spojenie dvoch nezávislých osobností minulosti. Preto – napriek všetkým „starostlivým“ úpravám – je dodnes možné nájsť v biednych torzách kedysi obsiahleho diela – voláme ho Nový Zákon – aj čriepky Pravdy. V čom bolo obsiahlejšie? Nuž v prvom rade vieme, že každý z APOŠTOLOV zanechal svoje Evanjelium a samotný Kristus svoje tiež. Dnes však tzv. „Nový Zákon“ obsahuje iba DVE evanjeliá. Vidíte dobre – iba DVE. Prečo nie štyri? Nuž preto, lebo slovo „APOŠTOL“ doslovne znamená „ŽIAK UČITEĽA“. A iba Ján a Matúš boli učeníkmi Učiteľa, t.j. Krista. Marek a Lukáš boli žiakmi Pavla – ktorý už sám NIKDY Krista osobne nestretol. Koluje síce demoverzia, že sa mu zjavil a následkom toho oslepol, ale dobre si premyslite čo vlastne „opisuje“ a zamyslite sa, či by ste takémuto „svedectvu“ dnes verili ak by sa niečo také odohralo vo vašom okolí vám známemu človeku. Viac komentárov netreba.
Pavol bol študovaným Židom, ktorý patrí do kategórie, ktorú Kristus v evanjeliách tak často pranieruje – označme ju v súlade s evanjeliovým svedectvom „ZÁKONNÍCI A FARIZEJI“. Netreba byť detailne oboznámený so všetkými evanjeliami aby bolo človeku jasné, že ani zákonníci, ani farizeji nie sú Kristom „preferovaní“.
V súvislosti so Starým Zákonom poznáme kategóriu Tora – Päť kníh Mojžišových – a Tanach, t.j. Prorokov, teda knihy o prorokoch a ich životoch či skutkoch. Tora je Zákon, ktorý obsahuje PÄŤ KNÍH MOJŽIŠOVÝCH. Pre pravoverných Židov – a Judaizmus je ich náboženstvo – je Zákon jedine a výlučne TORA.
V čase života Krista sa pod slovom „Zákon“ ponímala Tora, teda päť kníh Mojžišových. O „Novom Zákone“ vtedy ešte nikto ani len nechyroval. Ak teda Kristus – alebo ak chcete Ježiš Kristus – kritizuje „zákonníkov a farizejov“, tak kritizuje vyštudovaných odborníkov – voláme ich teológovia – v Zákone, teda tých, ktorí sa držia výlučne postoja Tory.
O čom je vlastne reč? V Zákone – v zmysle horeuvedeného – sa totiž DIABOL nespomína ANI RAZ. Vari nemusíme opakovať, že ak niečo také nájdete v niektorom dnešnom preklade to ešte neznamená, že to je aj v pôvodnom aramejskom texte. Zato sa tam však často spomína BOH. Ale kto je ten Boh, o ktorom pojednáva Zákon?
Aby sme si vyjasnili tento bod – je totiž smerodajným v otázke zorientovania sa v kresťanstve – citujme z jedného z dvoch existujúcich evanjelií, ktoré napísal apoštol (žiak Učiteľa) – Ján. Našim zdrojom je hlava 8 evanjelia podľa Jána. Táto kapitola opisuje hádku Ježiša Krista s farizejmi a zákonníkmi, teda vykladačmi Zákona (Tory):
„42Ježiš im povedal: Keby Boh bol vašim Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. 44Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. 45Ale pretože ja pravdu hovorím, neveríte mi. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? 47Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha“.
Teda vyjasnime si, čo Ježiš Kristus otvoreným textom hovorí. Boh spomínaný v Zákone je DIABOL! Preto ho netreba spomínať – celý tzv. „starozákonný Boh“ je Diabol. Zároveň v textu vyplýva, že Boh, ktorý poslal Krista je iný, ako Boh opisovaný v Tore. A od Diabla sa Kristus jasne dištancuje.
A kde v skutočnosti by v tom čase sedel Pavol? Predsa medzi tými istými „zákonníkmi a farizejmi“. On nebol nevedomý laik, on bol vyštudovaný profesionál.
Boh Tory je Diabol, hovorí to samotný Kristus priamou rečou. Teda k tomu učeniu, ktoré on priniesol, NEMOŽNO „pripájať“ aj učenie o druhom, t.j. inom Bohu (Diablovi) – hlavnej entite Tory.
Ak ste boli v nejakom kresťanskom kostole a v ňom sa čítajú aj texty STARÉHO ZÁKONA, čítajú sa tam texty z KNIHY DIABLA. Kto to povedal? Predsa Kristus.
Komu môže slúžiť a patriť cirkev, v ktorej sa čítajú texty z knihy Diabla? Potrebujete nápovedu?
Teraz sa môžeme z celkom iného uhla pozrieť napríklad na cára Nikolaja I., ktorý dal spáliť celé nové vytlačené vydanie STARÉHO ZÁKONA v peciach petrohradskej tehelne. Bola to taká dôrazná akcia, že počas jeho vlády sa zákonníci už nikdy neodvážili tlačiť Starý Zákon ešte raz. Podľa neho sa má v kresťanskom kostole čítať iba Nový Zákon. Odvolávanie sa na Starý Zákon je odvolávaním sa na knihu Diabla. Žeby dnes v kostoloch nečítali zo Starého Zákona?
A teraz späť k filmom. RPC financuje natáčanie filmov, ktoré podávajú „správnu“ verziu minulosti, teda správne naformátovanú históriu. Netreba preto hneď predpokladať, že každý ruský film je dobrý film. Film korektný z pohľadu RPC je spravidla lžou z nášho pohľadu. Uveďme si niekoľko príkladov.
Film VIKING z roku 2016. O tomto filme sa veľmi ťažko píše, lebo už len prezrieť celú túto starostlivo naformátovanú virtuálnu realitu chce naozaj veľmi veľa sebazaprenia.
Čo do obsahu to je film o „DOBROM“ kniežati Vladimírovi, ktorého môžeme smelo nazývať Vladimír Krvavý. Je to kresťanský svätý, nám dobre známy masový vrah.
RPC systematicky šíri verziu, že Vladimír bol nevlastným synom veľkého kniežaťa Sviatoslava Chrabrého. Pravdou je, že spočiatku sme túto informáciu uvádzali aj my. Nezodpovedá však skutočnosti.
Sviatoslav bol VÉDICKÝ PANOVNÍK. Mal len jednu chybu – bol to vojak a nie politik. Zničil Chazarskú ríšu, ale neznalosťou politických intríg sa dal zatiahnuť Byzanciou do série vojen, v ktorých nakoniec zahubil nielen seba, ale aj svoje vojsko. Bohužiaľ, v tomto vojsku bolo aj mnoho našich Predkov, Slovienov, ktorí prišli na volanie a pozvanie Sviatoslava o pomoc. Práve títo nám chýbali, keď v roku 991 zomrelo posledné knieža našej Dŕžavy Vševlad. Onedlho – v r. 999 – nastúpil na trón poľský kráľ Boleslav Chrabrý a viedol križiacku výpravu proti našim Predkom. Kyjevská Rus nám už pomôcť nemohla – práve tento Vladimír Krvavý vyvraždil tri štvrtiny jej obyvateľstva a zaviedol tam grécke náboženstvo – dnes volané kresťanstvo.
Vladimír bol synom Malky, ale s ňou Sviatoslav nikdy nespával. Po zničení Chazarskej ríše bola medzi charazskou šľachtou, ktorých Sviatoslav pre každý prípad priviedol na svoj dvor ako rukojemníkov. Malka prišla aj so svojim bratom – strýkom Vladimíra – „bohatierom“ Dobryňom. Po smrti Sviatoslava zorganizovali dobre pripravené sprisahanie, v ktorom prevzali kompletne všetku moc v Kyjevskej Rusi. Popri tom zavraždili aj Sviatoslavových synov.
V tomto sprisahaní hrali byzantskí POPI kľúčovú úlohu. Nie je preto prekvapením, že RPC musí pôsobiť na ovečky takýmto spôsobom. Vlastizradcov a cudzincov, ktorí za pomoci kresťanských popov násilne prevzali moc „premaľovala“ na buď neviditeľných alebo dobrých. Mýtus o Vladimírovi ako Sviatoslavovom ľavobočkovi bol v tých časoch nevyhnutný, lebo inak by nebol žiaden právny nárok na to, aby Vladimír usadol na trón.
Ak budete mať žalúdok na sledovanie tohto filmu uvidíte hlavné body celého virtuálneho príbehu. Jazyčníci sú zlí – preto bolo správne pozabíjať Sviatoslavových synov. Veď to ich predsa v dobrom pozabíjal ich nevlastný brat.
Na pomoc si vo filme Vladimír zavolal Vikingov. Scenár „skromne“ neukazuje, ako cudzinci, byzantskí popi organizovali zákerný prevrat. Veď RPC je byzantská cirkev.
Z celkovo podanej porcie krutosti a násilia vari len toľko, že minimálne takto nejako vyzeralo pokresťančovanie našich Predkov.
Poznamenajme ešte, že film bol v podstate v Rusku niečo ako prepadák. Našťastie je tam už veľa ľudí, ktorí sú gramotní ohľadom vlastnej minulosti. Príbeh je ideologicky upravený v prospech celkového výsledku: kresťanstvo je to najlepšie, čo mohlo Slovanov postihnúť… nečudo, veď vznikol na objednávku RPC…
Ďalším filmom podobnej podstaty ale oveľa efektnejšie natočeným je LEGENDA O KOLOVRATOVI.
Má vynikajúcu výpravu, uvidíte v ňom nádherné detaily výzbroje a výzbroje našich Predkov – akurát to je celé veľký nezmysel. Dej sa totiž odohráva v časoch, keď zlí „Mongoli“ napadali dobrú, kresťanskú Rus. Dnes už naozaj iba naivní nevedomci veria tomu, ženejakí Mongoli tu pred 800 rokmi boli. Navyše Džingischán je vo filme nie tak Mongol, ako skôr černoch… A tvrdenie, že Mongoli kedysi prešli 7 000 km na koňoch až k nám a ešte nás všetkých aj rovno z behu posekali už nie je udržateľné ani vo vedeckých kruhoch. Cirkevné zviera však zožerie všetko…
Krásne pohyblivé obrázky – akurát že kresťanskej virtuálnej reality.
Prečo RPC vyhovuje tento variant? Pretože programovo ukážu, že iba a jedine kresťanstvo spojilo a nakoniec zachránilo Slovanov…
V neposlednom rade si ešte spomeňme seriál DRUŽINA.
Aj v tomto filme všetci „dobrí“ bývajú tam, kde vidno pravoslávny, kresťanský kríž.
Témou v pozadí je nájdenie a zachránenie mladého kňažiča – Alexandra Nevského. Tu ide iba o ďalšiu hrubú falzifikáciu. Alexander Nevský nebol kresťanom – ale do svojho panteónu ho RPC pre istotu dávno zapísala. V skutočnosti on je ten známy „Batu chán“, t.j. otec armády, ktorá vstúpila aj na Slovensko a zásadným spôsobom umožnila prežite našich Predkov, ktorí by inak boli nahradení poslušnejšími, kresťanskými Nemcami. Tí však nakoniec u nás kolonizovali územie vyprázdnené pokresťančovaním aj tak.
Pekná výprava, pútavý dej a množstvo bojových scén. Len akosi stále tá istá pointa – dobrí kresťania a zlí nekresťania.
Samozrejme, že nikomu nezakazujeme si tieto filmy pozrieť. Nemáme na to moc a už vôbec nie záujem. Za použitia zdravomyslia v nich nájdete množstvo informácii, ktoré sa naozaj viažu k našej minulosti. Veď aj Kolovrat – ako názov – je pohanský. Tento výraz však nemal nikdy nič do činenia s kresťanstvom. Prečo ho tu „domontovali“? Je to veľmi jednoduché – cirkevné a sociálne zvieratá to budú považovať za súčasť kresťanského dedičstva. Na takéto niečo stačí málo – stačí nevedieť kto sme a odkiaľ pochádzame. Potom to už ide všetko ako po masle.
Za povšimnutie stojí, prečo keď sú prekladané filmy zasahujúce pohanskú minulosť Slovanov, tak naši „odborníci“ odabujú a ponúknu nám napríklad film Viking. Komu vyhovuje táto negatívna kinematografia? Žeby všetko len tak, samé od seba?
Záverom však aj niečo pozitívne. V Rusku vznikajú aj vynikajúce filmy a my si niekoľko takýchto príkladov rozoberieme v krátkej budúcnosti. Nie všetko totiž má pod kontrolou RPC – časy sa nezadržateľne menia.
Prinášame vám prevzatý článok na aktuálnu – vojenskú tému. USA aj so svojimi spojencami z NATO – medzi nimi aj bratislavskou vládou – sa dlhodobo pripravujú na útok na Rusko. Naši ľudia by mali mať jasnú predstavu o čo ide a čo nás – v prípade vojny – čaká. Veď aj my sme v NATO a máme letiská, ktoré sú zapojené do globálnych komponentov amerického útočného systému. A predsa každý vie, že nebezpečné základne sa vo vojne jednoducho a najmä prioritne likvidujú.
Článok je písaný pre ruského čitateľa, teda tomu zodpovedá aj jeho štruktúra – tú sme ponechali v pôvodnom stave.
Raketový letecký komplex KINDŽAL sa už dnes používa v bojovo-testovacom režime v Južnom vojenskom okruhu. Táto lokalita nie je vybraná náhodne, keďže vo vodách Čierneho mora plávajú americké torpédoborce triedy Arleigh Burke so systémami Aegis. Teraz však proti raketám KINDŽAL sú akékoľvek systémy PRO a PVO námorníctva USA zbytočné – tvrdí vojenský expert Alexej Leonkov.
Raketový letecký komplex Kindžal je už dnes nasadený v Južnom vojenskom okruhu.
Okrem Kindžalu sa do ruskej armády aktívne zavádza aj hyperzvukový raketový komplex AVANGARD, ktorý už začali vyrábať v sériovo. A pretože nikto okrem nás dnes nemá hyperzvukové zbrane, všetky pozičné lokality americkej PRO, námorné zoskupenia a armádne skupiny v skutočnosti nemajú žiaden význam – tvrdí vojensko-diplomatický zdroj RIA Novosti. Podľa jeho názoru, Američania musia proste tento fakt uznať, sadnúť si za rokovací stôl a dohovoriť sa o globálnej bezpečnosti.
„Treba rozumieť tomu, že celá prezentácia nových druhov našich zbraní z 1. marca je vyvolaná nezadržateľným rozširovaním amerických systémov PRO a postúpením k našim hraniciam na zemi aj po mori. Všetko toto bolo podané ako dôstojná odpoveď rastúcej hrozbe pre Rusko. Okrem toho, v novej jadrovej doktríne sa tejto otázke venovala mimoriadna pozornosť.
Západní analytici počítali s tým, že nové zbrane nepripravujeme – okrem balistických rakiet, s ktorými sa už naučili bojovať. Ale dokázali sme ich prekvapiť. Hyperzvukovými technológiami sa v minulosti zaoberalo niekoľko krajín, medzi ktorými sa okrem nás nachádza Veľká Británia, Čína a USA. Američania v rámci svojej globálnej koncepcie vyvíjali naraz niekoľko projektov, ale my sme ich aj tak predbehli“ – zdôrazňuje expert ФБА «Экономика сегодня».
MOŽNOSTI KINDŽALU
Podľa slov experta sa raketový letecký komplex Kindžal už dnes používa v bojovo-testovacom režime v Južnom vojenskom okruhu, pričom táto lokalita nebola vybraná náhodne. Do Čierneho mora dosť často vchádzajú americké torpédoborce triedy Arleigh Burke so systémami Aegis na palube.
Okrem toho v južnom smere je na území Rumunska umiestnený aj komponent globálnej PRO USA. Inými slovami, je to jeden z najnebezpečnejších smerov, odkiaľ môžu vyštartovať rakety. Ale teraz – proti Kindžalom – sú akékoľvek systémy PRO a PVO jednoducho zbytočné.
„Hlavnou úlohou komplexu Kindžal je boj s vojenskými plavidlami, čo aj Vladimír Putin ukázal v prezentácii. Raketa štartuje z veľkej výšky, kam ju dopraví modernizované lietadlo Mig-31. Po štarte raketa doslovne za niekoľko sekúnd vstupuje do zásahovej zóny cieľa a zasadzuje vertikálny úder PRI RÝCHLOSTI 10 MACHOV.
Uhol útoku pritom vytvára v podstate 90°, čo nuluje význam akéhokoľvek systému PVO a RLS sa stávajú zbytočné vďaka vysokým rýchlostiam“ – zhrnul Alexej Leonkov.
Ako už predtým oznámili Letecko-Kozmické Sily RF, počas testov na polygónoch Ministerstva obrany RF boli VŠETKY štarty hyperzvukových rakiet zakončené presnými zásahmi určených cieľov.
Prinášame článok z amerických médií, ktorý – síce americky šalamúnskym spôsobom – ale predsa jasne podáva informácie o tom, kto skutočne manipuluje voľby po celom svete a nie je to Rusko. New York Times nie je zanedbateľné médium, takže informácie z neho sú dostatočným garantom toho, že nejde o vymysleninu, ale z celej myšlienky článku vidno, že ani v USA nie všetci súhlasia s tým, ako CIA „vládne“ po celom svete. Verme, že rozumní ľudia nakoniec získajú prevahu, ale musíme si priznať, že šanca na nekonfrontačné konečné riešenie je veľmi nízka. Vari iba jednu poznámku – článok je písaný pre Američanov, takže zdravomyslie – ako ostatne nikdy – nezaškodí. Bol zverejnený 17. februára 2018.
Tašky napchaté peniazmi donesené do hotela v Ríme pre podporovaných rímskych kandidátov. Škandálne príbehy presakujúce do zahraničnej tlače ovplyvňujúce voľby v Nikarague. Milióny pamfletov, letákov, plagátov a nálepiek vytlačených s cieľom poraziť súčasnú vládu v Srbsku.
Predĺžená ruka Vladimíra Putina? Nie, iba malá ukážka z histórie ako USA vykonáva intervenciu do zahraničných volieb.
V utorok vedúci pracovníci amerických spravodajských služieb varovali Výbor pre spravodajské služby Senátu, že Rusko sa pripravuje v roku 2018 v predbežných voľbách zopakovať rovnaké plné šikanovanie, ktoré v roku 2016 uvoľnilo z reťaze: hackovanie, únik informácií, manipuláciu so sociálnymi médiami a možno aj viac. Potom v piatok oznámil osobitný právny zástupca Robert Mueller žaloby 13 Rusov a troch spoločností, riadených obchodníkom s blízkymi vzťahmi ku Kremľu, kde podrobne vysvetľuje trojročnú schému používania sociálnych médií na útok na Hillary Clintonovú, Donalda Trumpa a zasiatie rozbroja.
Väčšina Američanov je pochopiteľne šokovaná tým, čo považujú za bezprecedentný útok na náš politický systém. Ale veteráni spravodajských služieb a učenci, ktorí sa zaoberajú štúdiom tajných operácií, majú úplne iný, očividne prekvapivý pohľad.
„Ak sa spýtate spravodajského dôstojníka, či Rusi porušili pravidlá alebo urobili niečo bizarné, odpoveď je nie, v žiadnom prípade,“ povedal Steven L. Hall, ktorý odišiel do dôchodku v roku 2015 po 30 rokoch práce v CIA, kde bol šéfom ruských operácií. Spojené štáty však „jednoznačne áno“ vykonávali takéto operácie volebného ovplyvňovania dlhodobo – „a dúfam, že v tom budeme aj naďalej pokračovať“ – dodal.
Loch K. Johnson, dekan Amerických špecialistov pre spravodajské služby, ktorý začal svoju kariéru v 70. rokoch ako člen Senátneho cirkevného výboru tvrdí, že ruská operácia v roku 2016 bola jednoduchou verziou kybernetického veku štandardnej americkej praxe, akú USA robia po celé desaťročia, kedykoľvek sa americkí štátni úradníci obávajú volieb v zahraničí.
„Robili sme veci takéhoto druhu od doby, keď bola založená CIA v roku 1947, „povedal Johnson, teraz pôsobiaci na University of Georgia. „Používali sme plagáty, brožúry, poštové zásielky, bannery – čokoľvek vás len napadne. Rozsievali sme lživé informácie v zahraničných novinách. Použili sme to, čo Briti nazývajú „kavaléria kráľa Juraja“: kufre plné peňazí“.
Ústup USA od demokratických ideálov často zachádzal ešte oveľa ďalej. CIA pomáhala zvrhnúť zvolených lídrov v Iráne a Guatemale v 50. rokoch a podporovala násilné prevraty v niekoľkých ďalších krajinách v šesťdesiatych rokoch. Organizovala komploty, vraždy a podporovala brutálne protikomunistické vlády v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii.
Ale v posledných desaťročiach – tvrdia Hall aj Johnson – boli ruské a americké zásahy do volieb morálne ekvivalentné. Americké zásahy boli vo všeobecnosti zamerané na to, aby podporili neznámych kandidátov s cieľom spochybniť diktátorov alebo inak podporiť demokraciu. Rusko častejšie zasahovalo aby narušilo demokraciu alebo podporilo autoritársku vládu, tvrdia.
Porovnať tieto dve veci, tvrdí Hall: „Je to ako hovoriť, policajti a zločinci sú to isté, pretože obaja majú zbrane – dôležitá je motivácia.“
Tieto širšie súvislosti praxe ovplyvňovania volieb vo veľkej miere chýbali v záplave správ o ruskom zásahu a vyšetrovaní, či bola alebo nebola ovplyvnená volebná kampaň Trumpa. Treba pripomenúť, že ruská kampaň v roku 2016 bola klasickým príkladom špionážnej praxe, aj keď využívala nové technológie. A vrhá svetlo na väčšie historické súvislosti, ktoré odhaľujú americkú volebnú intervenciu počas studenej vojny a ktorá dnes motivuje ruské konanie.
„Nijako neospravedlňujem to, čo urobili Rusi v roku 2016,“ povedal Levin. „Bolo absolútne nesprávne, že Vladimír Putin zasiahol týmto spôsobom. Znamená to, že metódy, ktoré použili v týchto voľbách, boli digitálne verzie metód, ktoré používajú Spojené štáty a Rusko už celé desaťročia: prenikanie do ústredia politickej strany, nábor sekretárov, umiestňovanie informátorov do politickej strany, poskytovanie informácií alebo dezinformácií novinám.“
Jeho zistenia zdôrazňujú, ako rutinné volebné zásahy Spojených štátov – niekedy skryté a inokedy úplne otvorené – boli organizované.
Tento precedens bol založený v Taliansku ako podpora pre nekomunistických kandidátov od konca 40-tych do 60-tych rokov 20. storočia. „Mali sme vrecia peňazí, ktoré sme doručili vybraným politikom, aby uhradili svoje výdavky,“ povedal F. Mark Wyatt, bývalý C.I.A. v interview z roku 1996.
Utajená propaganda bola tiež podstatnou zložkou. Richard M. Bissell ml. – viedol operácie CIA koncom 50-tych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia – zhodou okolností napísal vo svojej autobiografii o „realizácii kontroly novín a rozhlasového vysielania, alebo zabezpečení požadovaného výsledku volieb“. Sebaoslavná odtajnená správa o práci CIA v čilských voľbách v roku 1964 sa chváli „tvrdou prácou“, ktorou CIA dodávali svojmu obľúbenému kandidátovi „veľké sumy“ a zobrazovala ho ako „múdreho, úprimného a hlboko uvažujúceho štátnika“, zatiaľ čo ľavicového protivníka vykresľuje ako „vypočítavého schématistu“.
Pracovníci CIA povedali Johnsonovi koncom osemdesiatych rokov, že „vkladanie“ informácií do zahraničných spravodajských médií – väčšinou pravdivých, ale niekedy aj nepravdivých – sa pohybovalo na úrovni 70 až 80 denne. Vo voľbách v Nikarague r. 1990 CIA rozšírila historky o korupcii v ľavicovej vláde Sandinistov, tvrdí Levin. Opozícia zvíťazila.
Časom sa operácie presadzovania amerického vplyvu už CIA neutajovali, ale realizovali otvorene Ministerstvom zahraničných vecí a jeho pobočkami. Vo voľbách v roku 2000 v Srbsku USA financovali úspešnú porážku Slobodana Miloševiča, národného vodcu tak, že poskytli opozícii politických konzultantov a milióny samolepiek so symbolom zaťatej päste a nápisom „Skončil“ vytlačených v srbčine. 80 ton samolepiaceho papiera dodali z Washingtonu.
Vince Houghton, ktorý v tom čase slúžil v armáde na Balkáne a úzko spolupracoval so spravodajskými agentúrami uviedol, že videl americkú robotu na každom kroku. „Dali sme veľmi jasne najavo, že nemáme v úmysle ponechať Miloševiča pri moci,“ povedal Houghton, teraz historik Medzinárodného múzea špionáže.
Podobné kroky uskutočňovali USA vo voľbách v čase vojny v Iraku a Afganistane, ale nie vždy s úspechom. Po tom, ako bol Hamid Karzai v roku 2009 opätovne zvolený za prezidenta Afganistanu, sa tento posťažoval Robertovi Gatesovi – vtedajšiemu ministrovi obrany – na silné úsilie USA poraziť ho, čo Gates vo svojich pamätiach nazýva „náš nemotorný a neúspešný puč.“
Najmenej raz ruka Spojených štátov odvážne zasiahla do ruských volieb. Americké obavy, že Boris Jeľcin by mohol byť porazený v opätovnej voľbe za prezidenta v roku 1996 neželaným komunistom, viedli k otvorenému aj skrytému úsiliu na jeho podporu, čo presadzoval prezident Bill Clinton. Podpora zahŕňala americkú podporu snahy Ruska o pôžičku 10 miliárd dolárov od MMF, ktorá bola poskytnutá Rusku štyri mesiace pred voľbami a aj dodanie tímu amerických politických konzultantov (hoci niektorí v Rusku sa vysmievali výmene úveru za víťazstvo Jeľcina).
Táto ťažkopádna intervencia znepokojila niektorých Američanov. Thomas Carothers, vedec z Carnegieho inštitútu pre medzinárodný mier, si spomína na hádku s úradníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorý mu vtedy povedal: „Jeľcin je demokracia v Rusku“, na čo Carothers hovorí, že odpovedal: „To nie je to, čo demokracia má byť.“
Čo však znamená demokracia? Môže to zahŕňať tajné podkopávanie autoritárskeho vládcu alebo pomáhanie vyzývateľom, ktorí prijmú demokratické hodnoty? A čo otázka financovania občianskych organizácií?
V posledných desaťročiach boli najviditeľnejšou zložkou prítomnou v americkej zahraničnej politike skupiny financované daňovými poplatníkmi, ako je Národná nadácia pre demokraciu, Národný demokratický inštitút a Medzinárodný republikánsky inštitút, ktoré nepodporujú kandidátov, ale učia základné zručnosti volebných kampaní, budujú demokratické inštitúcie a školia volebných pozorovateľov.
Väčšina Američanov považuje takéto snahy za neškodné – skutočne dobročinné. Ale Putin ich považuje za nepriateľské. Národná nadácia pre demokraciu poskytla v roku 2006 grant vo výške 23 000 dolárov organizácii, ktorá zamestnávala Alexeja Navalného, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr stal hlavným politickým nepriateľom Putina, čo vláda použila na útok na Navalného aj na nadáciu. V roku 2016 poskytla Nadácia 108 grantov v celkovej výške 6,8 miliónov amerických dolárov organizáciám v Rusku na účely „zapájania aktivistov“ a „podporu občianskej angažovanosti“. Nadácia už neudáva mená ruských príjemcov, ktorí môžu byť podľa ruských zákonov stíhaní alebo zatknutí.
Je ľahké pochopiť, prečo Putin vidí takúto americkú finančnú hotovosť ako hrozbu pre jeho vládu, ktorá netoleruje žiadnu skutočnú opozíciu. Americkí veteráni propagácie demokracie však odmietajú názor Putina, že ich práca je ekvivalentná tomu, z čoho je v súčasnosti obviňovaná ruská vláda v Spojených štátoch.
„Nie sú to len jablká a pomaranče,“ tvrdí Kenneth Wollack, prezident Národného demokratického inštitútu. „Porovnáva toho, kto dodáva záchranné lieky s tým, kto prináša smrteľný jed.“
Čo CIA mohlo v posledných rokoch urobiť na ovplyvňovanie zahraničných volieb je stále tajné a nemusí byť známe ešte desiatky rokov. Môže to byť skromné v porovnaní s manipuláciami CIA za studenej vojny. Niektorí pamätníci si však nie sú istí.
„Predpokladám, že robia veľa starých praktík, pretože je známe, že sa nikdy nezmenia,“ tvrdí William J. Daugherty, ktorý pracoval v CIA od roku 1979 do roku 1996 a určitý čas vykonával kontrolu utajených operácií. „Technológia sa môže meniť, ale ciele nie.“
Úprava: 18. február 2018
Predchádzajúca verzia tohto článku nesprávne uviedla, že Alexej Navalný, politický oponent ruského prezidenta Vladimíra V. Putina, dostal granty od Národnej nadácie pre demokraciu. V skutočnosti organizácia, ktorá ho zamestnáva, získala v roku 2006 jeden grant vo výške 23 000 USD.
Autor článku Scott Shane je reportér špecializovaný na oblasť národnej bezpečnosti pre The Times a bývalý moskovský korešpondent.
Nie je však jedno, čo s nami naša „strana a vláda“ chystá – a už vôbec nie v oblasti zdravotníctva. Ale to už je problém prebudenia sa nášho národa, ktoré zatiaľ nie veľmi badať. Každý si je však strojcom svojho šťastia, ale hlavne pamätajme – nikto za nás nič neurobí. Čo schvaľujeme – hoci aj nevedome – to dostaneme. Tak to vždy bolo a tak to aj bude.
Čo sa týka zdrojového média – nejde o našich partnerov. Tento príspevok prinášame vyložene kvôli osobe, ktorá informáciu podáva.
