1. ČASŤ
https://www.youtube.com/watch?v=vWqX8WqLQfk
2. ČASŤ
Kategória: PONÍMANIE
-
KRUHY VO VODE
Dnešná téma priamo nadväzuje na jeden z našich minulých článkov. Naše územie sa – náhody nebývajú – dostalo do hľadáčika Jezuitov. V minulom článku sme sa snažili načať problematiku tohto inkvizičného rádu, pretože jednak si naši ľudia neuvedomujú rozsah, dosah a nebezpečenstvo jeho moci, jednak si – väčšina demokratických ovečiek – myslí, že ich sa to netýka.
Naši priatelia v Maďarsku nás upozornili, že všetky európske „národne orientované“ strany – bojujúce akože proti opozícii aj koalícii – sa objavili ako huby po daždi po celej Európe. Ich popularita rastie vďaka tomu, lebo všade sú ľudia už unavení z hier koalícia-opozícia organizovaných pre naivného diváka. Všade to pritom je rovnaké – jedna aj druhá strana po zvolení nakoniec vždy myslí iba na svoje vrecká a záujmy, pričom unavený národ má už toho dosť. A to už ani nehovoriac o MIGRANTOCH. Všetky tieto strany sú financované z JEDNÉHO CENTRA.
S cieľom bojovať proti „štandardným politickým stranám“ sa tieto politické novotvary ako keby – zdôrazňujeme AKO KEBY – orientovali na Rusko. Popularita Ruska a jeho vplyv v globálnom meradle rastie, nádeje bežných ľudí – na rozdiel od amerikofilov/ hnedých nosov všetkých západných vlád vrátane našej – sa teda nie náhodou upierajú práve naň. Všimli ste si napríklad, ako naši B-A reportéri označujú bojujúce strany na Donbase? „Proruskí separatisti“ a (hrdinská) „vláda v Kyjeve“. Vláda v Kyjeve, ktorá prišla k moci protiústavným prevratom financovaným USA (a hneď začala zabíjať vlastných občanov na východe krajiny). Oni to dokonca ani nepopierajú. Nebolo by teda férovejšie – ak by reportéri chceli byť nezávislí – používať zvraty (ak už chcú) „proruskí separatisti“ a „proamerická (teroristická) vláda“? Nebude to však tak z veľmi jednoduchého dôvodu: KOHO CHLIEB JEŠ, TOHO PIESEŇ SPIEVAŠ.
To aby sme neboli naivní ohľadom demokratických médií. Hoci v ďalšom si povieme viac, jedno musí byť jasné. Žiadna PROSLOVANSKÁ, teda ak chcete PRORUSKÁ (máme na mysli príbuznosť, nie politiku) strana NEMÔŽE používať kódovú šifru 1488. Lebo to nie je iba taká nejaká referencia na nacizmus, odborník hneď vie, že ide o ideológiu predchádzajúcu nemeckému fašizmu, ktorá bola „vyšľachtená a vypestovaná“ v USA a neskôr „presadená“ do Nemecka. Kto by chcel hovoriť o nezmysle, tomu odporúčame nie tak dávnu minulosť, resp. stále prítomnosť. Už ani USA nepopiera, že práve ich tajné služby vytvorili AL-KÁJDU či ISIL. Že dnes bojujú proti nim? A je slovo „bojujú proti nim“ naozaj dostatočne presný a výstižný opis obsahu toho, čo naozaj USA v súvislosti s týmito organizáciami robia? Aké vlastne boli ich pôvodné plány? Boli zrušené, alebo iba prepracované, t.j. aktualizované? A keď, tak prečo a odkiaľ sa vzali migranti v Európe? Že veľa a zbytočných otázok? Znalý človek vie, že nie sú ani zbytočné, ale ani nie všetky…
Úplne nekompatibilnou fantazmagóriou je, že niekto „kódovaný“ pod 1488 by mohol byť financovaný z Ruska. Jezuitská strana na Slovensku používa túto symboliku nie náhodne – snaha o tvrdenie opaku je iba ak pre naivných nevedomcov – lebo náhody v tejto oblasti naozaj neexistujú:
A my sa môžeme smelo vrátiť k fotografiám, ktoré boli zachytené na Majdane v Kyjeve:
To isté číslo čírou náhodou? Môže si niekto pri zdravom rozume tvrdiť, že ukrajinský prevrat bol organizovaný Ruskom? Mohlo by vôbec niečo také prospieť Rusku? Našim čitateľom určite odpovedať netreba… treba sa však zamyslieť. Aké môžu byť skutočné plány takejto strany, ak by zásadným spôsobom ovládla moc v našej krajine?
Naivní si môžu myslieť aj to, že americkí politici rozdávali sušienky na Majdane v Kyjeve tiež len tak, zhodou okolností… lebo nemali kde inde ísť na nákupy… veď aj deti nosí bocian…
Ale veď ani v susednom Poľsku neveria na rozprávky:
Alebo žeby Rusko nerozumelo tomu, čo sa okolo neho odohráva? Žeby naozaj použilo fašizmus nato, aby bojovalo proti fašizmu? To už vyvoláva asociácie sprevádzajúce v americkej verejnosti „radosť“ z toho, ako Bush vydal rozkaz na bombardovanie a napadnutie Iraku a Afganistanu. Len pre informáciu, v Iraku americkí vojaci zabili 1,5 milióna ľudí – väčšinou civilistov. Odporúčame vám veľmi brilantné interview, ktoré dal americkému reportérovi sýrsky prezident:
Ale späť k americkému šíreniu demokracie po svete… a stanovisku aj časti anglosaskej verejnosti:
Nuž teda kto naozaj stojí za Majdanom v Kyjeve? Jedna fotka za všetko:
Môže ešte niekto pri zmysloch uveriť, že 1488 na Slovensku financuje Rusko?
A vplyv jezuitov nie je nijako malý. My už vieme, čo takáto symbolika znamená:
Zatiaľ sa nám podarilo nájsť iba jedinú svetovo významnú osobnosť, ktorá takúto symboliku nepoužíva – ruského prezidenta Putina. Núka sa odpoveď na otázku, prečo asi je taký „nepopulárny“…
Pred našimi očami sa odohráva grandiózne divadlo, žáner hry však možno nazvať iba drámou. Napríklad aj v USA už veľká časť občanov nechodí na voľby. Veď majú na výber tiež iba opozíciu a koalíciu – v ich podaní demokratov a republikánov raz tak, raz onak. Do hry teda vstúpil faktor „nespokojného s obomi“ – Trump. Ľudia ho mali voliť v nádeji, že prinesie skutočnú zmenu – ale KONCEPCIA ostáva tá istá. Len tentoraz to bude formou jezuitov.
Aj u nás stále tí istí si pri kradnutí iba menia tričká. Ľudia sú unavení z hier koalície a opozície, preto veľká skupina obyvateľstva už nechodí voliť vôbec. Nuž bola im predložená alternatíva „neštandardnej strany“, aby od nich čierni mágovia vymámili súhlas na svoju činnosť. Je to snaha o pritiahnutie k urnám tých, ktorí už voliť nechodia. Už sme písali, že účasť na voľbách znamená pre čiernych mágov súhlas verejnosti s ich konaním. Stačí iba účasť – bez ohľadu na to, koho budú voliť. Takto svoju negatívnu karmu vylievajú na všetkých, ktorí s tým súhlasili – ale o tom sme už písali – stačí sa zúčastniť volieb. O ostatné sa postarajú oni sami.
A cudzia karma sa dá na ľudí vylievať viacerými spôsobmi, ale vždy a zásadne iba s ich súhlasom. Verejnosť síce má aké-také poznatky o Karme, ale celé spektrum „ponúkaných možností“ spravidla neovláda. Hľa, v „priamom prenose“ sme to mali nedávno ukázané. Šéf „neštandardnej“ strany jezuitov odrecitoval presne takúto odsúhlasovaciu, preberaciu formuláciu pre všetkých, ktorí si neuvedomia, čo sa vlastne deje. Pri návšteve katolíckeho kostola povedal:
“Ja, Marián Kotleba, pred Trojjediným Bohom, celým nebom, chórmi svätých Božích anjelov, pred všetkými svätými i trpiacimi dušami v očistci, zasväcujem bezvýhradne Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie seba, celú politickú stranu Kotleba – ĽSNS, všetkých poslancov, asistentov, voličov, sympatizantov súčasných i budúcich a celé Slovensko…”
V modlitbe pokračoval ďalej. Celú si môžete prečítať sami.
Text je zostavený úplne profesionálne. Najpravdepodobnejšie ho dostal hotový – stačilo odrecitovať. Je to však rituál, ktorého cieľom je to, čo sme už neraz opisovali. Dodajme len toľko, že on sám vôbec neklame – otvoreným textom hovorí, aká je jeho úloha a kde nás má dostať. Len treba rozumieť pravej podstate toho, čo hovorí.
Ak bežný človek – svojou pasivitou – nič neurobí znamená to, že to (už po koľký raz?) ODSÚHLASIL. Že nevedel..? Kliatba je formulovaná pre celé Slovensko. Profesionálne. Preto sa týka nás všetkých.
Absolventom kurzov PSYCHOENERGOLYTIKY by malo byť jasné, ako sa spod tejto kliatby vymaniť, ako ju odmietnuť, ale široká verejnosť ju jednoducho na seba DOBROVOĽNE preberie. Teda takto si všetci zaslúžime to, čo dostávame. Veď to aj dobrovoľne SCHVAĽUJEME. Nuž, ukážka Čiernej mágie nie je ani náhodou pri konci.
Keďže ide o jezuitov, určite nejde o hru slov. O tom, akého boha majú na mysli „zákonníci a farizeji“ (ktorých spomína evanjelium často) nieto pochýb. Stačí nahliadnuť do evanjelia podľa Jána :
44Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži…
A vari stačí hovoriť o Bohu ako o Pánovi? Aj na to je v evanjeliu odpoveď :
21Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Z uvedeného jasne vyplýva, že na Nebesia vystúpi ten, kto plní vôľu Stvoriteľa, nie ten, kto sa otrocky podriaďuje Pánovi. A Kotleba neklame – on sa dovoláva do Neba. A akému bohu slúži „neštandardná strana“ je jasné tiež… veď kto plní vôľu toho, kto je na Nebi, tak zároveň neplní vôľu toho, ktorý je na Nebesiach. Zase však dobrovoľne.
Takýchto rituálov nám neštandardná strana ponúka viac. Hľa, mrknime sa na prvú stranu ich vlastného časopisu:
Zdanlivo je všetko v poriadku. Ale naša krajina je v súčasnosti ŠTÁT a štát má svoj „rodný list“. Spravidla sa nazýva Konštitúcia (od starého slova KON), alebo Ústava (od starého slova USTOJ). A čo máme v našej ústave na túto tému napísané teraz?
Ako charakteristiku máme, že sme „zvrchovaný, demokratický a právny štát“. Nuž to, že sa hlásime ku svetovému otrokárskemu systému (demokratický) tam síce JE, ale prvé slovo je ZVRCHOVANÝ. Je to veľmi dôležité slovo, na základe ktorého môžeme naozaj veľa od štátu vyžadovať – nie iba ohnúť chrbty. Ak niečo nedostávame znamená to, že NECHCEME, NEŽIADAME. Veď toto právo máme zapísané priamo v ÚSTAVE! Na vrchole má byť Slovensko.
Kotleba však navrhuje „SUVERÉNNY“ štát. Suverén je cudzie slovo, teda pochádza z cudzieho egregoru.
Aby sme to nenaťahovali, suverénom (vládcom) je dnes táto osoba:
Nuž tak. V každom náboženstve, a teda v každom Svätom písme každého náboženstva je kvapka Istiny. Je to preto, lebo všetky texty pochádzajú z jedného prapôvodného textu. Ale je to ako keď hodíme do vody kameň. Prvé kruhy sú priamo od neho, ale čím sú kruhy ďalej, tým sú vzdialenejšie od zdroja. A ak sú veľmi ďaleko, tak spojitosť už možno nájsť veľmi, veľmi ťažko…
Neštandardná strana však má viacero mediálne aktívnych osobností. Keďže dnes žijeme celkovo v energetickej nevedomosti, tak nezaškodí si všimnúť aj ďalšie detaily ich práce.
Vezmime si ako príklad budhizmus. Určite ste si všimli, že budhisti sú často vystrihaní dohola:
Prečo? Odpoveď môžeme nájsť aj v starom Ríme. Ako prvý nariadil strihanie vlasov rímsky imperátor Nero. Dal príkaz konzulovi ostrihať dohola všetky légie pozostávajúce z cudzincov. Keď sa konzul, ktorý velil zahraničným légiám opýtal prečo to treba, Nero odpovedal: „Neželám si aby mysleli, stačí mi, ak budú počúvať moje rozkazy“.
Teda preto. Keď deti vstupujú do budhistického kláštora, tak ich mnísi ostrihajú dohola. Takto sa minimalizuje napojenie na samostatný energetický kanál a chlapci bezproblémovo preberajú cudzie riadenie. V tomto prípade to je v poriadku – chlapcov učia, teda je potrebné, aby sa podriaďovali učiteľom.
V budhizme však mníšsky stav nie je trvalý. Keď dieťa vyrastie, môže opustiť kláštor a žiť svetským životom. Potom si vlasy najčastejšie nechá dorásť.
Ale ani tu nie je všetko priamočiare. Dôležité je totiž aj to, aký vek má človek, ktorý sa ostrihal dohola. Inak sa vplyv prejavuje u mladého, inak u staršieho, skúsenejšieho človeka.
Nie náhodou v Kopnom Práve rozhodovať vo veciach celej spoločnosti mohol iba KOPNÝ MUŽ.
Prečo práve vo veku 50 a viac? Pre tých, ktorí poznajú Starosloviensku Bukvicu je odpoveď jasná. V Bukvici sa čísla vyjadrujú bukvicami, a preto si nesú aj svoj Obraz. Ak teda napíšeme vek človeka bukvicami, tak dostaneme Obraz, ktorý odráža vlastnosti daného veku, teda stupeň vývoja psychiky človeka. Takto dokážeme prečítať, aké vlastnosti sa vyvíjajú v človeku v danom veku. Ak sa chcete presvedčiť sami nahliadnite do knihy Staroslovienska Bukvica alebo aspoň plagátu Bukvice. Uveďme si špecifikácie veku a teda aj úroveň jeho schopnosti si uvedomovať okolitý svet, spoločnosť, národ a z toho aj vyplývajúce charakteristiky. Treba však vedieť aj to, že písomný systém našich Predkov je iný ako dnešná latinka, napríklad každá bukvica má do 49 Obrazov. Budeme preto vychádzať zo základnej sady.
K – 20 (KAKO); porovnanie, objemové vnímanie, objem…
Л – 30 (ĽUDIE); ľudina, ľudia…
М – 40 (MYSLITE); myslenie, myšlienka, múdrosť…
Н – 50 (NÁŠ); to, čo bolo známe našim Predkom, naše…
Mladý človek dvadsiatnik (od 20 po 29 vrátane) začína objemovo vnímať svet. Stupne vnímania vyjadrujú Obrazy ďalších čísel veku (21-29).
Mladý človek tridsiatnik (od 30 po 39 vrátane) začína vnímať ľudské hodnoty, spoznávať čo to je ľudina. Ale je to stále iba poznávajúci ĽUDINA.
Človek v štyridsiatke (od 40 po 49 vrátane) nadobúda schopnosť aktivity, ktorú voláme MYSLENIE. Máme na mysli nezávislú, samostatnú činnosť, nie preberanie myšlienok iných. Ako aj stupne predtým, je to potenciál, nie „služba zadarmo“, teda človek sa musí o to snažiť.
Človek v päťdesiatke (od 50 po 59 vrátane) už je schopný (má potenciál) nadobúdať Múdrosť Predkov. Môže obsiahnuť „naše“, t.j. to, čo bolo známe našim Predkom.
Teda tak. Učiť môže len ten, kto vie, teda sa to už naučil. Ale stupeň toho, čo sa dá naučiť je daný vekom. Múdry Človek a múdra osobnosť sú dve rozdielne veci.
Ak teda máte dočinenie a dvadsiatnikom alebo tridsiatnikom – často s holou hlavou – v zmysle Múdrosti našich Predkov nie je kvalifikovaný byť Kopným Mužom. Proste nemá dosť vlastných životných skúseností a je ľahko ovplyvniteľný. Navyše, holá hlava a prítomnosť čiernych mágov v okolí jasne napovedá, kto takýchto ľudí riadi a že skutočné ciele budú iné ako tie, o ktorých sníva naivný volič.
Pamätajme, kruhy ktoré sú ďaleko od zdroja už nemajú so zdrojom veľa spoločného…
Záverom jednu technickú poznámku. Posledné problémy s našou stránku majú tiež „neštandardnú“ príčinu.
04.08.2017
-
KARPATSKÁ KOTLINA
V priestore Karpatskej kotliny žijeme už nejedno tisícročie. Posledných niečo viac ako tisíc rokov tu žijeme spolu s Maďarmi. O tomto spolužití sme počuli už veľa rôznych právd aj poloprávd, ale jedno je isté, boli aj sme tu spolu.
Ako sa pozrieme pozornejšie do minulosti uvidíme, že naše spolužitie bolo veľmi dlho nekonfliktné, ak už nechceme povedať harmonické. Aby sme si pripomenuli, čo sme už písali – po smrti nášho posledného védického kniežaťa Sveulada (tak ho menuje Mauro Orbini) r. 991 nastal rozpad našej dŕžavy. K rokom 996-998 patrí nástup prvého uhorského kráľa Štefana, ale dôležitý je rok 999, kedy sa v Poľsku ujíma moci Boleslav Chrabrý. Bol to kráľ, ktorý vo veľkom začal politiku, ktorú dnes môžeme nazvať veľmi priamočiaro: krvavé križiacke výpravy. Išlo mu o podmaňovanie si územia Slovienov a pripájanie ich k novému štátu Poliakov. Už nie dŕžave, ale kresťanskému štátu.
V rámci tejto ofenzívy rýchlo obsadil Slovensko a došiel až k Dunaju. Tu však nastal zlom. Naši Predkovia spolu s Maďarmi sa postavili na odpor a z územia Slovenska ho spoločne vybili nazad do Poľska. Pravda, už sa nepodarilo obnoviť pôvodné územie dŕžavy, napríklad rovinaté Krakovsko ostalo už v poľských rukách. Napriek tomu celé územie Vysokých Tatier – aj tá časť, ktorú daroval československý prezident Masaryk Poliakom krátko po rozpade Rakúsko-Uhorska – sa dostala nazad do našich rúk. Môžeme povedať, že počas existencie Uhorska nikdy nedošlo k odovzdaniu slovenského územia Poliakom.
Celý tento výboj Boleslava Chrabrého možno z dejinného hľadiska považovať za krátkodobú akciu, pretože naše územie sa ocitlo v poľských rukách len na 2-3 roky. Napriek tomu si Poliaci v podstate dodnes nárokujú na naše územie, odvolávajúc sa práve na tohto poľského kráľa.
Konflikt Maďarov so Slovákmi nastal až niekedy pred 150-200 rokmi, ale to už je iná história. Naši vnímaví čitatelia dobre vedia, že dnes si národy nevládnu sami. Približne v tomto období došlo v Uhorsku k prevzatiu moci Chazarmi, ktorí vyvraždili pôvodnú aristokraciu a nahradili ju svojou šľachtou. Aký pohľad majú Chazari na Slovanov vari netreba opakovať. Nezabúdajme ani na to, že toto etnikum najradšej nevstupuje do otvoreného konfliktu, ale vždy nastraží iných – v tomto prípade Maďarov – namiesto seba. Vidíme, že dodnes to je úspešná stratégia.
Nechceme povedať, že všetko v minulosti týkajúce sa nášho spolužitia bolo ideálne, ale dnešní Maďari rozhodne nie sú nijakí potomkovia Mongolov alebo mongoloidov celkovo. Kto by sa chcel zorientovať, tomu odporúčame sa lepšie prizrieť klamstvu okolo Mongolov a ich údajného nájazdu na územie Rusi a aj nášho územia, o čom sme už písali. Takéto niečo je dnes, za súčasného stavu vývoja genetiky a antropológie NEPRIECHODNÉ ANI AKO ROZPRÁVKA.
Ako nie všetci na Slovensku sú potomkovia Slovienov, tak ani nie všetci Maďari sú rovnakí. Ak však v Maďarsku existujú takí, ktorí svoj pôvod odvodzujú od SKÝTOV, dostávame sa na spoločnú pôdu. Prečo?
Obyvateľ žijúci aj na našom území pred viac ako tisíc rokmi bol totiž tiež Skýt. Skýti totiž neboli – v našom jazyku a v našej Kultúre – nikdy názvom národa. Dnes používaný význam mu PRIDELILI CUDZINCI. Uveďme si na to príklad:
Z Velesovej knihy vieme, že aj knieža Samo dal jednému zo svojich synov meno RUS. Rus je pôvodne meno, rovnako ako Slovien. Naše územie sa tisícročia nazývalo MALIČKÁ RUS. Kontinent, ktorý sa dnes nazýva Európa sa do podmanenia si ho kresťanmi nazýval VENEJA. Bol totiž premenovaný na EURÓPA práve na počesť našej porážky. Ako uvádza aj Orbini, celá Európa kedysi používala STAROSLOVIENSKU BUKVICU. Odpoveď na príčinu zmeny takéhoto názvu nájdeme aj v zbytku Bukvice – dnešnej ruskej Azbuke: ЕВРОПА-ЕВРЕЙ-ЕВРО. Vari netreba opakovať, že ani v dnešnej azbuke sa „E“ nevyslovuje ako naše „E“… veď ani v angličtine to nie je inak: EUROPE.
Takže späť k nášmu príkladu. Obyvateľ nášho územia pred tisíc a viac rokmi bol Slovien, zároveň bol Rus, lebo bol obyvateľom Maličkej Rusi; bol Vened alebo Venet, lebo žil na kontinente Veneja; bol aj Slavian, lebo to je Vierovyznanie; bol aj Skýt, lebo žili v skýte. Skýt je – podľa našej, nie cudzej tradície – osada, v ktorej sa prinášajú nekrvavé obety Bohom a Predkom, t.j. je v ňom Kapište alebo Svätilište.
Tento princíp používame dodnes, stačí sa máličko zamyslieť.
Kto by chcel „odborne“ namietať proti skýtom, nuž hľa, dôkazy dodnes existujú na území Ruskej federácie:
V Rusku sa dodnes nepodarilo zahladiť pozostatky v názvoch miest z čias Tartarie. OMSK znamená Skýt na Ome (Om je rieka). A príponu –SK má dodnes množstvo miest: JakutSK, KrasnojarSK, TomSK, IrkutSK, NovosibirSK, JenisejSK, OchotSK, NerčinSK a mnoho ďalších. Pre istotu si pripomeňme, že najväčšia tanková bitka Druhej svetovej vojny sa odohrala v lokalite KurSK…
Nuž tak, ako hovoria Tibeťania, PRAVDA JE TAK BLÍZKO AŽ JU NEVIDNO.
Keď sme boli oslovení z maďarskej strany o spoluprácu na cykle dvojjazyčných televíznych besied s tematikou Karpatskej kotliny, nebol dôvod nesúhlasiť. Žijeme v jednej lokalite a máme jednu minulosť. Nedajme si ju vziať cudzozemcom.
V tomto cykle budeme pokračovať.
Pre ilustráciu ešte dopĺňame niekoľko citátov Andreja Hlinku, ktoré nájdete aj na Wikipedii. Nezabúdajme však, že hoci jeho meno nesú aj neslávne známe Hlinkove gardy, on samotný bol v tom čase už dávno mŕtvy. Žil v rokoch 1864-1938. A k jeho referencii na Hitlera (berme do úvahy obdobie jeho života), nedivme sa. Veď aj De Gaulle povedal, že ak by Hitler zomrel koncom 30-tych rokov, tak by ostal v histórii zapísaný ako geniálny politik, ktorý vytiahol Nemecko zo strašnej hospodárskej krízy. Za akú cenu – to vieme dnes my.
Tu je doba činov. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.
Za tento krátky čas nám násilnícki Česi spôsobili viac trápenia, ako Maďari za tisíc rokov. Teraz vieme, že Extra Hungariam non est vita (mimo Uhorska niet pre nás života). Pamätajte si tieto slová, čas ukáže ich správnosť!
Keď nám Praha nedá, čo nám patrí, dáme Prahe zbohom.
Sme si vedomí, že my a naši spolupracovníci ideme po slávnych a tŕnistých cestách Štúra, Radlinského, Moysesa, Mudroňa a Vajanského, a že my sme tí, ktorí vysoko držíme zástavu neuznanej slovenskej svojbytnosti a slovenskej politiky.
Ja som slovenský Hitler. Ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.
19.06.2017
-
BABKINY VNUCI
Babkiny vnuci
Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku oznámilo, že tento mesiac prebehnú u nás koncerty ruského speváckeho súboru z Brianska BABKINY VNUCI. Tento súbor vystupoval v programe XXX. letných Olympijských hier v Londýne v roku 2012.
Dňa 28. mája – v nedeľu – o 19:00 budú mať vystúpenie na centrálnom námestí mesta Poprad (Námestie sv. Egídia)
Na tento koncert Vás srdečne pozývame.
27.05.2017
-
POĎAKOVANIE PO KONCERTOCH
V piatok, 7. októbra 2016 sa uskutočnila v Nitre medzinárodná konferencia SYMBOL A ORNAMENT V ŽIVOTE SLOVANOV. Pri príležitosti tejto konferencie sme pozvali k nám na Slovensko Nikola Jemelina, aby nám odohral dva koncerty. Prvý sa uskutočnil po konferencii v Nitre, t.j. 7. októbra večer a druhý o dva dni neskôr – 9. októbra – v Poprade.
Všetkým vám je známe, že koncerty sme organizovali pod veľkým časovým tlakom, pretože definitívne rozhodnutie padlo až vtedy, keď nám boli doručené všetky potrebné údaje na vybavenie víz. Tak sa stalo, že na všetko ostalo v podstate len niečo okolo troch týždňov. Práve preto sme vás všetkých vyzývali, aby ste sa podľa možnosti zúčastnili koncertov čo v najhojnejšom počte.
Dnes môžeme povedať, že to, ako to nakoniec vyšlo možno nazvať ako „prieskum bojom“. Môžeme však byť – najmä tí, ktorí ste sa zúčastnili – nadmieru spokojní. V Nitre ako aj v Poprade sa nás nakoniec zišlo na 4/5 haly. Neostali sme teda v hanbe. Môžeme dokonca súhlasiť s hodnotením stránky poprad.24, že Nikolaj – ktorý účinkoval so svojimi Bratmi prvý raz mimo územia bývalého Sovietskeho Zväzu – očaril našich ľudí ale aj sám bol očarený (môžete si tam pozrieť aj video). Priblížme si túto udalosť niekoľkými fotografiami. Najskôr z Nitry:
Spolu s organizátormi. Vpravo Miloš Zverina, vľavo V. Laubert:
Vo viacerých piesňach sme počuli o chorovodoch – bez nich to nejde. Tu je napríklad náš chorovod z tohtoročného Sviatku Boha Kupalu pri Váhu:
V rámci oddychu pred druhým vystúpením sme ukázali aj krásy našej krajiny. Výlet na Štrbské Pleso – spolu s organizátormi:
A vystúpenie v Poprade:
Ako v Nitre tak aj v Poprade obecenstvo nielen nadšene tlieskalo, ale druhú polovicu vystúpenia väčšinou nadšene stálo:
Spolu s organizátormi aj v Poprade:
A posledné občerstvenie pred odchodom:
Na žiadnom zázname – či už video alebo zvukovom – sa nedá zachytiť to, čo sme zažili na koncerte naživo. Nikolaj má úžasnú charizmu a to určite potvrdia všetci, ktorí sa koncertov zúčastnili.
Na sviatkoch sa takýto, principiálne podobný jav – tok energie – niekedy podarí zachytiť fotografickým aparátom. Fotografický prístroj nie je preprogramovaný Matrixom na „nevidenie“ ako my, preto sa neraz pozitívny tok energií zo zapálených sviatočných ohňov podarí zachytiť (Sviatok Kupalu):
Záverom ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí neváhali a reagovali na naše naliehavé pozvanie zúčastniť sa koncertu. Vieme aj to, že nemálo z vás sa z rôznych dôvodov nemohlo zúčastniť – mnohí boli odcestovaní alebo mali iné neodkladné záležitosti. Ale pre všetkých z nás to bolo aj veľké ponaučenie. Zápoveď Volchva Velimudra hovorí: „Kto o pomoc nežiada znamená, že ju nepotrebuje“. My sme žiadali, ale ak vezmeme do úvahy iba počet prezretí článku a skutočný počet ľudí, ktorí navštívili koncert nemáme sa čím chváliť. Stačilo oveľa menej ako 10% a obe haly mali pukať vo švíkoch – ale nestalo sa tak. Nuž takto sme si zvykli – starať sa iba o svoje pohodlie a ťukať na ikony na displajoch… Okolo Slovienov sme ani nešli. Takýchto sa nikto nezľakne, takýchto – Slovenov – vyrobil Matrix. Virtuálna realita však ostane iba tým, čím je – virtuálnou realitou. A virtuálni Slovania majú budúcnosť, ktorú im predprogramovali tvorcovia virtuálnej reality – aj keď s ilúziou slobody a nezávislosti.
13.10.2016
-
NIKOLAJ JEMELIN NA SLOVENSKU
V mesiaci október po prvýkrát na Slovensko zavíta ruský spevák Nikolaj Jemelin. Ide o umelca, ktorý sa pri svojej tvorbe inšpiruje staroslovienskou Kultúrou a dejinami. Okrem originálnej choreografie v staroslovienskej podobe, nesmú pri jeho vystúpeniach chýbať dobové odevy, ktoré si tradične oblieka pri všetkých vystúpeniach. Jemelin si svojimi tradičnými vystúpeniami dokázal získať srdcia miliónov ľudí. Okrem iného, na jeho vystúpeniach zaznie aj jedna z jeho najznámejších piesní ,,RUS“, ktorá dodáva silu pred zápasom aj olympionikovi, ruskému boxerovi v ťažkej váhe Alexandrovi Povetkinovi. Všetky texty, ako aj hudbu si Nikolaj píše sám a pri každej tvorbe do nich vkladá slavianskeho ducha. Týmto Vás srdečne pozývame zažiť jedinečné vystúpenie talentovaného umelca a prežiť výnimočný zážitok v duchu našich Predkov
Koncert sa uskutoční pri príležitosti medzinárodnej konferencie SYMBOL A ORNAMENT V ŽIVOTE SLOVANOV, na ktorú vás tiež srdečne pozývame.
Predpredaj vstupeniek bude zabezpečovať organizátor konferencie, OZ SLAVICA.
-
ZÁZNAM PREDNÁŠKY V BREZNE
V máji r. 2016 prebehla v Brezne prednáška na tému DUCHOVNÉ ZÁKLADY ZDRAVIA. Prinášame ju v zázname pre všetkých tých, ktorí si ju chcú pripomenúť tak, ako sme sľúbili. Obsahuje zjednodušený opis biopoľa človeka a opis spôsobu, ako sa skrz neho dá človek riadiť. Druhá časť obsahuje proroctvo, ktoré bolo uložené v Indii a v dnešnej dobe nadobúda aktuálnosť.
05.09.2016
-
LETNÝ DEŇ PERÚNA 7524
Sviatok Letný Deň PERÚNA 7524 Ѿ С.М.З.Х. budeme sláviť 6.8.2016, t.j. v sobotu. Podľa nášho Koľadovho Daru Sviatok pripadá na 33. ХЕИЛѢТЪ 7524.
Od oslavy prvého Sviatku Perúna už ubehlo niekoľko rokov. Akosi sme prestali dávať základné inštrukcie k priebehu osláv, pretože sme predpokladali, že na oslavy chodia principiálne tí istí ľudia.
Situácia je dnes iná. Na oslavy Prastarých Sviatkov postupne prichádza viac a viac ľudí. Na jednej strane to je potešiteľné, ale prináša to so sebou aj neželané vedľajšie účinky. Preto je potrebné zopakovať určité pravidlá, ktoré je potrebné udržiavať.
V prvom rade každý slovanský sviatok je BEZ ALKOHOLU VRÁTANE PIVA a akýchkoľvek mravných neviazaností, ktoré nám tak radi podsúvajú tiežslovania. Naši Prѣdkovia dobre poznali Kony Rita alebo inak Telegóniu a pri obnovovaní Prastarej tradície robíme to, čo hovoríme – nevymýšľame nič, čo nepatrilo do Kultúry našich Prѣdkov. Vopred teda upozorňujeme – kto očakáva „zábavu“ takéhoto charakteru, ten nech ju radšej realizuje niekde inde a k nám nech radšej ani nechodí. Na Slovensku nájde dosť iných príležitostí… A pre tých, ktorí hovoria, že tak to podávajú „historické zdroje“ len opakujeme – „historické zdroje“ písali naši nepriatelia o nás, a teda logicky „bez nás“. Ale aj tak o mravnosti našich Prѣdkov odporúčame prečítať svedectvo Tacita v diele Germánia. Tiežslovanom tento autor akosi „uniká“. Ale takto to robia – stanovia si „povolené“ (rozumej svoje) zdroje, používajú „povolené“ zdroje a naše „nevidia“ (veď ich nevymysleli oni). Lenže je to náš sviatok a naši Prѣdkovia. Je v podstate jedno, čo si hovoria. Sú aj tak dosť nervózni z toho, že NAŠA KULTÚRA SA VRACIA v pôvodnom stave – bez ich „tuningov“.
V žiadnom prípade naši Prѣdkovia nikdy a na žiadnych sviatkoch neobetovávali živé bytosti. Zbavenie života inej bytosti – hoci aj kohúta – je zbavenie ho/jej možnosti slobodného výberu a zastavenie jeho/jej inkarnačného cyklu. Krvavé obety vždy patrili a patria kultu Kali Ma, t.j. kultu Čiernej Matky.
Naše oslavy sú prioritne organizované pre rodiny s deťmi. Takto deti majú možnosť od malička privykať pobytu Prírode a úcte k Prѣdkom.
Veľmi dôležitým prvkom je uvedomiť si, že nejde o žiadnu atrakciu. Ide o spoločnú účasť na Obrade oslavy, pričom kľúčové slovo je „MY“. Tu patrí všetko, vrátane CHOROVODOV. Oslavy prebiehajú principiálne tak isto, ako pred tisíc a viac rokmi.
Ak si niekto myslí, že môže do osláv prispieť ukážkou nejakých svojich schopností či zručností – od rôznych foriem bojových umení cez tance, spev, hrania na hudobné nástroje a vôbec všetkého, čo robí či robia priamo oni – je to vždy vítané prilepšenie. Nepatrí tu napríklad púšťanie akejkoľvek reprodukovanej hudby. A už vôbec nie takej, ktorej autor či autori nemajú ani poňatia o našej Kultúre a namiesto toho, aby si niečo naštudovali si jednoducho vymýšľajú a neraz nás aj očierňujú. Ak niekomu chýba reprodukovaná hudba tak nech radšej ide na diskotéku či do baru – keď už mu hudba Prírody nič nehovorí a musí prázdno v sebe zapĺňať externým hlukom s cudzími emocionálnymi doplnkami.
Rovnako na naše sviatky nepozývame žiadne cudzie skupiny – nech si dajú akokoľvek pekne znejúci slovanský prívlastok. Anglosaské skupiny sú riadené Anglosasmi, čo je úplne prirodzené. Dobrým znakom je, že sa u nás snažia odvádzať ľudí na rôzne „vedľajšie“ koľaje – ktoré majú pod kontrolou oni sami. Znamená to, že doba prestáva byť pre nich priaznivá a musia začať pôsobiť aj priamo na našom území. Veľmi často sú rôzne takého ich akcie spájané s rôznymi druhmi narkotík – veď „ľahké“ drogy sú vraj „super“. NIE! Akákoľvek droga – bez ohľadu na jej silu – je vždy vyradzovanie rozumovej kontroly jednotlivca. Bez ohľadu na vyradenie rozumu KARMA sa vypnúť nedá. Niečo také NIKDY NEPATRILO DO NAŠEJ KULTÚRY.
Teda veľmi jednoducho – je to náš sviatok, kde kľúčovým slovom je MY.
SLÁVA PERÚNOVI!
-
ARKONA – MÁME BYŤ NA ČO HRDÍ
V rámci medzinárodného projektu SLOVANSKÝ SVET sme navštívili ostrov RUJAN a mesto ARKONA, ktorá leží – presnejšie ležala – na jeho najsevernejšom cípe. Hoci mnohí sa snažia „rozšifrovať“ čo môže názov ARKONA znamenať, väčšinou sa pohybujú v oblasti ilúzií či nevedomosti – hoci Staroslovienska Bukvica nám ponúka veľmi priamočiare vysvetlenie. Pravda – ako hovoria Tibeťania – je tak blízko, až ju nevidno. Ale – ako zvyčajne – o Slovanoch bez Staroslovienskej Bukvice ale zato s cudzími zdrojmi. Už nás to nemôže prekvapiť.
Slovo ARKONA pozostáva z dvoch koreňov: „AR“ a „KON“. Ide teda o usporiadané územie, ktoré sa riadilo podľa Konov. Čo môže výstižnejšie potvrdiť, že aj tu žila naša Kultúra?
Ale keď už o Arkone, tak si najskôr v krátkosti povedzme niečo o jej posledných dňoch. Málokto z nás – Západných Slovanov – si dnes uvedomuje, aký silný odkaz našich Predkov toto miesto predstavuje.
Arkona padla pod mnohonásobnou presilou až r. 1168, kedy už celá Európa bola pod drvivou nadvládou kresťanskej temnoty. Nám zabili posledné knieža r. 991, do nejakých 7-8 rokov nastúpil na trón tzv. Svätý Štefan. V tom čase sa rýchlo chopil drancovania aj poľský kráľ Boleslav Chrabrý (992-1025), ktorý zabral v podstate celé dnešné Slovensko až po Ostrihom. Či už tu naozaj boli Maďari alebo neboli, v každom prípade bol tohto územia vybitý späť do Poľska vojenskou operáciou. Ale už predtým sa hodne podpísal – odvtedy sa datuje „priateľstvo“ Rusov a Poliakov – na vyvraždení troch štvrtín obyvateľstva Kyjevskej Rusi a očividne oveľa viac u nás – spolu s nemeckými rádmi a byzantskou armádou. Toto je a vždy bola skutočná tvár pomoci Kresťanov a Grékov našim národom – rozdeľ a podrob si, najlepšie ak ich (nás) prežije čo najmenej a môžu tu priviesť kolonistov.
Vo všetkých týchto bojoch o likvidáciu Slovanov – Starej Viery – si ešte viac ako 150 rokov uhájila samostatnosť dŕžava meno Rus – Chronica Slavorum kresťanského mnícha Helmonda von Bosau uvádza skomolený tvar „Ruci“, „Rucia“. Pomiešanie Staroslovienskej Bukvice a latinky je bežným javom pologramotných kresťanov. Autor kroniky lokalizuje Slavjanov na pobrežie Baltického mora. Centrom tejto dŕžavy bolo mesto Chue, ktoré sa predtým volalo Ostrograd a Chunigard. Miesto pôvodne obsadili Huni. V tom čase už v Európe jedinými Slovanskými pohanmi boli Prusi. Na brehoch Odry ešte žili Veneti, pričom v ústi tejto rieky kedysi stálo pohanské mesto Jumneta. Na Západe ešte Slovania žili medzi riekami Labe a Odra. Helmond ešte menuje slovanské mestá Meklenburg – mesto Bodričov – a Retru.
Okrem toho sa na územie dnešného Slovenska a Čiech začali sťahovať rôzne „duchovné“ Rády – Františkáni a Dominikáni predovšetkým, ale aj členovia rytierskych Rádov Teutónov a Templárov. Templári – ako to dokázal niečo neskôr francúzsky kráľ Filip Pekný – prinášali ľudské obete. Sú to skrátka satanisti. Možno treba povedať, že napríklad názov Rádu Dominikánov pochádza od slov Domini Canis – t.j. Psi Pána, ktorí poslušne hryzú a kmásajú na povel ako svorka psov tam, kde dostanú na to poverenie. Postupne začali aj zamieňať slovanský jazyk nemeckým.
Slovanská Germánia pod vedením kniežaťa Nikolta (1090-1160) existovala ešte do roku 1160, kedy bol zabitý pri pevnosti Verle knieža Nikolt. Bol to posledný vodca nezávislých Slovanov, Obodritov a predok vojvodcov z Meklenburgu. Jeho pamätná socha je vo veľkej výške umiestnená už viac ako 150 rokov na čelnej fasáde zámku Schweriner Schloss:
Celé obdobie od 1131-1160 – teda nejakých 30 rokov – Nikolt vzdoroval čoraz silnejšiemu tlaku križiakov. Prvú križiacku výpravu – ktoré posielal „mierumilovný“ pápež – zlikvidoval do posledného vojaka a r. 1147 ešte dokázal odraziť aj druhú križiacku výpravu proti Slavjanom Venetom. Tejto križiackej výpravy sa zo strany Vatikánu zúčastnili nielen križiaci Dáni, ale už aj zradcovia, slovanskí križiaci, teda poľské a moravské vojská. Roku 1160 viedol saský vojvodca Henrich Lev, spolu s dánskym kráľom Waldemarom I. ďalšiu križiacku výpravu proti Slavjanom Obodritom. Nikoltovi sa so svojou družinou podarilo ukryť v nedobytnej pevnosti Verle. Sasi však – ako zvyčajne, za pomoci kresťanských zradcov – ich dokázali zraziť na kolená. Nikolt zomrel na bojovom poli vo veku 70 rokov – akých to máme dnes „tvrdých chlapov“, ktorí zvládajú akurát tak bojovať na sociálnych sieťach… Ako budú vyzerať v takomto veku?
Sasi odrúbali Nikoltovi hlavu a nosili ju niekoľko mesiacov po slovanských zemiach ako názornú demonštráciu „kresťanskej lásky“. Po smrti Nikolta ešte jeho synovia Pribislav I. a Vratislav dobili pevnosť nazad, ale r. 1163 bola pevnosť znovu dobitá a do zajatia padol aj jeho syn Vratislav, ktorého – z čisto kresťanskej lásky – mučili a popravili. A tak r. 1167 Pribislav I. prijal kresťanstvo, dostal právo na vládu na území Meklenburgu, ale ako vazal Sasov.
Ľudský potenciál celej Európy sa teraz chystal na Arkonu – kresťania si nemohli dovoliť nechať za chrbtom posledné slobodné pohanské mesto a už vôbec nie pohanský chrám. Pohanská Rus so zbraňou v ruke bojovala za svoju Vieru, padla so cťou a odišla na Východ – knieža Riurik prišiel práve z Arkony.
Silný ostrov a pohanský chrám bol v 12. storočí stále hrozbou pre kresťanský projekt. Práve preto boli na jeho zničenie vrhnuté všetky sily kresťanského impéria.
V júni 1168 sa vylodilo na niekoľkých miestach ostrova Rujan naraz invázne vojsko dánskeho kráľa Waldemara I. v sile 17 000 vojakov. Vo vojsku boli aj ich spojenci Sasi. Posádka mesta Arkona pozostáva iba z 300 vojakov – aj keď to boli všetko elitní bojovníci, z ktorých každý stál za desiatky kresťanských hrdlorezov. V meste mali aj svoje rodiny – ženy aj deti. V meste nebol žiadny vodný zdroj, zásob nebolo veľa.
Na výzvu ku bezpodmienečnej kapitulácii nikto nereagoval. V zmysle prastarého proroctva, boli križiacke armády, ktoré nepriedušne obkolesili chrám na súši aj na vode vojskom otrokov oživenej mŕtvoly, čo bolo pre vysoko Duchovných ľudí absolútne neprijateľné. Preto bolo pre obrancov oveľa prijateľnejšie padnúť v boji ako sa vzdať sluhom oživenej mŕtvoly.
Prvým, mohutným úderom – ako pôvodne predpokladali križiaci – sa pevnosť dobiť nepodarilo. K pevnosti pritiahli dobývacie stroje, katapulty a samostrely, ktoré začali dňom aj nocou zasypávať Arkonu strelami, kameňmi aj ohňom. Z hradieb zase na odvetu strieľali lukostrelci – a to veľmi presne. Pod ich strelami hynuli vojaci aj kone. Pri obliehaní zomreli tisícky Teutónov a ich spojencov.
Sluhovia mŕtvoly však neprestávali a padlých hneď nahradzovali noví a noví, ktorí liezli na hradby ako kobylky dňom aj nocou. Za chrbtami križiakov stáli dvaja muži – dánsky kráľ Waldemar I. a katolícky biskup Absalon.
Cenou množstva obetí sa útočníkom nakoniec podarilo podpáliť hlavnú, dubovú bránu. Zahasiť oheň sa z vnútra nijako nepodarilo – nebolo ani voľnej vody. Ťažká dubová brána horela dlho, ale neúprosne. Keď sa nepriatelia prebili dovnútra cez zvyšky dubovej brány, čakalo ich však ďalšie prekvapenie. Dnu našli ďalšiu obrannú líniu, z ktorej na nich znovu zaútočili lukostrelci. Začalo sa nové krviprelievanie. Po zdolaní aj tejto prekážky, sa nepriateľ ťažko prebíjal krok po kroku k centrálnemu chrámu Arkony. Na uliciach Svätého mesta bojovali aj ženy a mládež. Nikto sa nehodil k ich nohám s prosbou o milosť. Nikto sa nevzdal. Všetci obrancovia padli ako jeden – so zbraňou v ruke.
Arkona padla, naplnilo sa prastaré proroctvo. Posledný védický chrám na Severe Európy prestal existovať. Stalo sa tak 16. júla 1168. Slovanský Svet stratil Duchovné centrum. Viac prekážok pre biblický projekt nebolo.
Potom však došlo k záhadnej, mýtickej udalosti, ktorú dodnes nedokážu vedci vysvetliť. Bolo to niečo na neuverenie, ako keby z fantastických filmov – ale nikto niečo také nečakal v realite. Ako dosvedčujú stredoveké kroniky – časť mysu Arkona – tam, kde stál prastarý chrám – sa prepadla do mora.
Na tento jav neexistuje žiadne dosť presvedčivé vysvetlenie. Kriedové skaly sú krehké – to vieme. Možno že aj časť mysu bola vytvorená v dobe ľadovej – aj to vieme – ale prečo sa chrám prepadol do mora do dvoch týždňov po jeho dobití kresťanmi? Prečo nie skôr alebo neskôr?
Chrám bol okamžite po páde mesta najskôr vydrancovaný – vzali aj bieleho koňa Sventovíta, pobrali aj chrámové poklady. Vziať však mohli iba tie poklady, ktoré boli priamo uložené v chráme. Ohromné bohatstvá však boli ukryté v zemi – žreci dobre vedeli, že príde takáto udalosť. Poklady sa zhromažďovali tisícročia a boli dobre ukryté. Waldemar I. našiel veľmi málo a nebol nijako spokojný so svojim krvavým lupom.
Tento prepad chrámu do mora priamo súvisel so snahou v maximálnej miere poškvrniť chrám – aby sa ukázala moc triumfujúceho kresťanstva. Aby to urobili čo „najodbornejšie“, tak poslali po špeciálne vyškoleného biskupa (satanistu/ exorcistu) do Vatikánu. Chrám sa zrútil do mora presne vtedy, keď vatikánsky satanista biskup už prichádzal k Arkone na svojej ceste z Ríma.
Toto bola veľká výzva Silám Temnoty. Chrám nechcel byť poškvrnený. Ponoril sa do vĺn mora, čo nepochopili dodnes ani kresťania, ani satanisti. Iba my chápeme, prečo k tomu došlo.
Na Arkone môžete vidieť tvár posledného védického volchva, ktorý riadil celý čas obranu Arkony a padol spolu so všetkými:
Autor projektu SLOVANSKÝ SVET Miloš Zverina pod ukazovateľom k Arkone. Všimnite si lokalitu – Karl-Marx-Platz. Oba názvy majú čosi spoločné. Oba nostalgicky svedčia o časoch, keď sa obyčajným ľuďom žilo oveľa ľahšie a čestnejšie, hoci medzi oboma epochami leží priepasť stáročí:
Projekt sme realizovali spolu s motorkárskym klubom Noční Vlci z Ruska. Na snímke dole skupina motorkárov tzv. Západnej vetvy – pretože celý projekt vrcholil v Nitre, v ktorej a všetky skupiny v stanovený čas stretli – sadí na ostrove Arkona lipu. Skupinu tvoria členovia klubu z Nemecka – Nemci alebo Rusi narodení už v Nemecku, Nitrančania a naše združenie:
Na snímke dole je zachytených niekoľko členov tej istej skupiny a majiteľ hotela v oblasti, kde dodnes ešte žijú Lužickí Srbi. V parku tohto hotela sme zasadili druhú lipu:
Jeho hotel je rekonštruovaná stará budova. Nad starým vstupom dodnes jasne vidno dve Perúnove hviezdy:
Na ďalšom snímku časť členov našej skupiny – Nemci, Rusi a Slováci – pred evanjelickým chrámom v meste Bautzen – dnes centrom Lužicko-Srbskej menšiny:
Slovanskú symboliku – Hviezdy Perúna – nájdeme aj vnútri kostola na laviciach:
Ďalšia zastávka so spoločným programom – už spolu so zájazdom z Ruska a Bieloruska – na Slovanskom ostrove v Prahe, kde sa pripojili už aj českí motocyklisti. Na tomto ostrove sa odohral Prvý všeslovanský zjazd, ktorý organizovali ešte Štúrovci:
Pri tejto príležitosti sme my aj Noční Vlci položili vence pod pamätnú tabuľu Ľudovíta Štúra. Bohužiaľ, budova bola z nejakého dôvodu obohnaná lešením:
Na rozlúčku pred cestou do Nitry sa všetci účastníci odfotili pred pamätníkom Boženy Němcovej:
A teraz niečo z nášho, slovanského programu. Na prístupovej ceste k Arkone môžete dodnes vidieť domčeky s tradične slovanskou architektúrou – v Rusku ich nájdete na dedinách dodnes:
Ak by sa vám zdalo, že tento znak má aj jedna nemecká banka – podobnosť nie je náhodná.
Podarilo sa nám – „náhodou“ – nájsť do kameňa vyryté zobrazenie, ktoré môže pochádzať z pôvodného chrámu. Na časti nájdených obrazcov jasne vidno – ako predpokladáme – stredový chrám a štyri ochranné valy. Križiaci sa teda prebíjali nie cez dva, ale štyri valy. Vlny na spodnej časti symbolizujú, z ktorej strany bolo more:
Na mieste prepadu celého chrámu do vody sme v rámci pietnej pamiatky hodili do mora symbolický veniec s trikolórou – na večnú pamiatku hrdinov, ktorí padli pri obrane Arkony:
Pri ceste smerom na východný ostrov možno dodnes vidieť časť lesa, ktorá je na rozdiel od ostatného tvorená mohylami – masovými hrobmi – zrejme v nich ležia tisícky križiakov, ktorí padli pri dobývaní Arkony. Najjednoduchšie – v zmysle kresťanskej lásky – ich bolo nahádzať do vykopaných jám a nahádzať na nich zem. Treba povedať, že na tomto mieste sa doteraz nekonal žiaden archeologický výskum – je tu dokonca zakázané zotrvávať po zotmení:
V Prahe je vystané kolosálne dielo Alfonsa Muchu Slovanská Epopej. Odporúčame vám sa naň pozrieť. Pri vstupe do výstavnej haly na ľavej strane uvidíte prvé dielo – všetky obrazy sú maľované na lodných plachtách – s názvom Arkona:
V ľavom dolnom rohu ľahko rozoznáte typický slovanský symbol – nám už známe konské hlavy:
Nuž, čo viac povedať? Vari len toľko, že ako zvyčajne aj pri posudzovaní týchto informácií je potrebné zachovať zdravomyslie. V článku sme sa odvolávali napríklad Slovanskú kroniku od katolíckeho mnícha Helmonda von Bosau. Nedajte sa presvedčiť, že ide o 100% spoľahlivý materiál. Veď ho písal „politický pracovník“ našich úhlavných nepriateľov, ktorí sa posledné tisícročia zapodievajú iba našou likvidáciou. Máme na mysli najmä jeho opisy Svätilišťa Sventovíta. Na internete nájdete aj animáciu jeho opisu – ale nezabúdajme, zostavili ju cudzinci. Napriek tomu však klobúk dole pred Nemcami. V Nemecku je zrekonštruovaných a verejnosti prístupných veľa slovanských skanzenov – a všade je čestne napísané, že ide o slovanské pamiatky – Arkonu nevynímajúc. Len naši kresťanskí politrukovia neustále omieľajú obohranú platňu o nemeckých či gréckych vzoroch. Reč ide iba o cudzincoch. Ale veľmi zaujímavým javom je aj ich interpretácia toho, čo považujú za 100% svedectvá. Napríklad Tacitus v diele Germánia uvádza, že čo do mravov národy žijúce na severe Európy – naši Predkovia – nedostihnuteľne prekonávali všetko, čo poznal v Ríme a odporúča ich ako vzor mravnosti. A dnes nám kadejakí tiežslovania chcú nahovoriť, že Sviatok Kupalu je od „kopulácia“ – keby čítali aspoň klasikov, na ktorých sa odvolávajú. Tacitus okrem iného spomína aj bieleho koňa, ale súvislosti sú určite iné, ako nám to dnes podsúvajú naši nepriatelia. Nuž pamätajme, do slovanského egregoru nám „nainštalovali“ kadejakých tiežlovanov.
