TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Autor svarga

  • PROGRAM NA POZADÍ

    Civilizácia nás sústavne núti sa pozerať na veci povrchne, ale nástojčivo. Tým sa dostávame do situácie, o ktorej hovorí L. N. Tolstoj, t.j. že vývoju samotnému prikladáme väčší význam ako harmónii vývoja. Už však vieme dosť na to, aby sme sa mohli v takejto situácii zorientovať. Tým myslíme to, že nie všetko, čo nám podsúvajú pred oči je dôležité. Väčšinou sú tie dôležité veci v pozadí. Čo sa deje v pozadí hrubomateriálneho sveta? Vo Védach je odpoveď jasná – vo Vesmíre existuje iba Energia a Sily, ktoré ju riadia. A jedna z udalostí, ktorá má do činenia s energiami a ich vzájomných súvislostí sa nám nedávno odohrala priamo pred očami. Nedávny meteorologický dážď na Urale nebola náhodná udalosť, ale nešlo ani o negatívnu udalosť. Môžeme to chápať aj tak, že táto energia sa prejavila k dispozícii v blízkosti Zeme a nastal krátky súboj dvoch nezmieriteľných protivníkov o to, kto túto energiu bude môcť využiť. Výsledok súboja dopadol v prospech Svetlých Síl. Energia bola žiadaná a bude použitá na oživujúce konania Síl Svetla. To, čo dopadlo na zemský povrch je len zlomkom tej energie, ktorá sa predtým uvoľnila v atmosfére. Pre tých, ktorí sa zaoberajú našou minulosťou hlbšie spomeňme iba to, že dopadla v oblasti, kde je Arkaim. Ak by bola „dopadla“ v Novej Judei (USA), alebo podobne energeticky orientovanej lokalite, tak by profitoval niekto úplne iný…

    Čo sa deje v pozadí udalostí, ktoré máme pred očami? Dnes – po prekročení hranice Svetov – sme už neodvrátiteľne v ráne Svaroga a nezadržateľne smerujeme k zmenám, ktoré sú hĺbkové, nie „imidžové“. To, kde sa momentálne nachádzame s našou Slnečnou sústavou môžeme nazvať aj Galaktický vietor. O čo ide? Každý, kto má rád Prírodu a strávil v nej nielen krátke dni, ale ja noci, si mohol všimnúť jeden jav, ktorý je najlepšie pozorovateľný v lete, ale v menšej miere existuje aj v zime. Ráno, keď sa objaví na horizonte Slnko, na krátku chvíľu všetko živé v Prírode zmĺkne. Totiž s východom Slnka prichádza na Zem slnečný vietor, t.j. životodarná energia Jarily-Slnka. V našej zemepisnej výške trvá v lete približne 4 minúty, v zime o niečo menej. Na tento krátky okamih všetko živé zmĺkne a snaží sa načerpať čo najviac slnečnej energie tak, aby jej malo dostatok na najbližších 24 hodín. Nie náhodou máme prastarý obrad, ktorý voláme KRAMOLA. Naši Predkovia – ale Slovania a Árijci aj dnes – čakajú v Prírode na východ Slnka a v okamihu príchodu Slnečného vetra slávia RA, t.j. obracajú sa „K RA“ – preto KRAmola. Za dávnych čias nás aj preto nazývali „Kramošníkmi“, t.j. Pohanmi. Kramola je obracanie sa k Tvorcovi všetkého, ktorého voláme RAMCHA. Slovo „mola“ je  „molitva“, t.j. modlitba v staroslovienčine. Starý obrad je o modlení sa, t.j. o obracaní sa k RA.

    Pretože platí ono známe „ako hore, tak dole“, tak našim vstupom do inej oblasti Galaxie sme vstúpili do analogického javu, ktorý voláme Galaktický vietor. Tento bude trvať 5 až 10 rokov a je obdobou Slnečného vetru na Midgard-Zemi. Prechádzame Meridiánom Galaxie a teda sme v oblasti, kde každým okamihom narastá energia, ktorá je skoncentrovaná práve v rovine, ktorou prechádzame. Pretože sme – ako sme hovorili – mali šťastie a dostali sa dostali do takého paralelného vesmíru, kde všetky zmeny budú nastávať postupne, t.j. nebudú skokové. Nuž ale aj toto musíme chápať z pohľadu vedenia, t.j. poznania, pretože z určitého pohľadu budú sa zmeny javiť ako skokové. Prečo? Pretože sily, ktoré ich dávajú do pohybu budú postupne mohutnieť, ale prejavia sa až vtedy, keď bude nahromadený dostatok energie na samotnú zmenu. Znamená to, že hoci v médiách nebude nič, tak môžeme pozorovať javy, ktoré odzrkadľujú stav hromadenia energie zmeny. A toto je ono „majú oči na pozeranie, ale nevidia, majú uši na počúvanie, ale nepočujú“. Musíme totiž vedieť, na čo sa máme pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. Keď to robiť nebudeme, tak sa sami vzdávame „výhody“ poznania, čo však znamená, že ostávame úmyselne v nevedomosti. Nuž a nevedomosť je – z nášho pohľadu – najväčší hriech. Následok nebude „zlomyseľná pomsta“ Vyšších Síl, ale prirodzený následok toho, čo sme vykonali. To je karma, t.j. v jazyku našich Predkov „kára ma“.

    V tomto čase totiž na Zemi žijú principiálne dva druhy ľudí. Sú to tí, ktorých „program v pozadí“ je nastavený na samozničenie, a tí, ktorých program je nastavený na premenu na Bohov. Vzhľadom na to, že množstvo energie, ktorá je  okolo nás neustále narastá, každý dostane dostatok energie na to, aby zrealizoval svoj cieľ. Nuž, niektorí si povedia, kto by bol taký sprostý, aby si sám nastavil program samodeštrukcie? Budete sa diviť, ale takýchto je drvivá väčšina okolo nás. Totiž všetci tí, ktorým je bližší civilizačný systém tvarov sa sami nastavili na kurz sebazničenia – hoci sa máme stať Bohmi. Mnohí povedia – ale veď dnes sa nedá žiť bez peňazí – je to osobný výber. Dostatok peňazí ako prostriedku na zabezpečenie rodiny, resp. slobody nie je to prirodzený stav Prírody. V nej totiž nikto nepotrebuje peniaze na to, aby prežil. Tá toľko skloňovaná Sloboda sa totiž dá dosiahnuť dvomi spôsobmi. Ten, kto ju dosiahne ako vysnený sen skrz peniaze, nehľadá (slušne povedané) cestu k Predkom. Druhá možnosť je dosiahnuť ju v Bohu. Toto je cesta Slovana či Árijca. Keď bude zničená civilizácia, tak zanikne aj potreba peňazí – že potom bude čas na zmenu „životného štýlu“? Ale ako sa títo „tiežslovania“ budú merať s tými, ktorí nemali – a ani nechceli mať – také množstvo peňazí ako oni, čo na druhej strane znamenalo, že mali oveľa zložitejšie životné podmienky? Nuž, treba na to pozerať inak. Kto si v lete myslí – v našich končinách by to malo byť pochopiteľné – že mu nikdy nebude treba kožuch, tak v zime zamrzne a zomrie. Kto vie, že zmena jednoducho príde, že to je prirodzený stav vecí, ten sa vopred pripraví. A tí, ktorí „rafinovane“ neurobia nič, veď kto by myslel na zimu v lete, aj tak rafinovane dopadnú. Nebude to pomsta v zmysle zlomyseľnej rekcie, bude to iba prirodzený následok toho, čo celý živor robili. Pokáranie za nevedomosť a nenasledovanie Odkazu Predkov.

    Aby sme si dokreslili princíp toho, čo to je hromadenie materiálneho majetku a duchovné bohatstvo, siahnime k tomu, čo nám zanechali naši vlastní Predkovia. V Rodovom systéme sa peniaze nerazili – nie sú potrebné, bohatstvo má iný význam vôbec. Ale v časoch nástupu demokracie, t.j. štátu, v ktorom majú moc v rukách tvari, sme boli donútení podriadiť sa ich systému. Inak sa vtedy nedalo? Bola to koncentrácia Noci Svaroga, čas, ktorý predpovedal Boh Perún ako 7 kruhov života, v ktorých Sily Temna úplne ovládnu Midgard-Zem. V tejto fáze sme začali používať ako peniaze hrivny. Je to náš najstarší názov pre peniaze. Hrivna bol pôvodne obojok na šiji, či už pre koňa alebo psa. Ak zvieraťu dáme obojok, tak je jasné, že už nie je slobodné. Zavedením peňažného systému nám tvari dali na krk „obojok“. Problém je len v tom, že väčšina ľudí po celý život ani nepostrehne, kto drží v rukách vodítko jeho obojku. A tak neraz „priťahujú“ obojok iným ľuďom sami – tvari sa len v ústraní smejú. Takže majetok ako výsledok práce vlastných rúk je úplne v poriadku, ale situácia sa mení, ak ide o takú koncentráciu majetku, ktorú už daný jednotlivec ani nie je schopný za svoj život využiť. To, čo nevieme sami používať už je to, čo v skutočnosti nepotrebujeme. A tu nastáva tá deliaca čiara. Peňažný systém tvarov totiž funguje na tom, že koncentrovaním finančne vyjadriteľného majetku sa ožobračujú tí, ktorí tvoria hodnoty prácou vlastných rúk. Naše kasty vôbec neumožňujú takýto stav, toto je možné len vtedy, keď chamtivosť bude úplne riadiacim inštinktom a na toto potrebovali tvari vymyslieť kasty, ktoré sú z nášho pohľadu parazitické. No byť členom takejto parazitickej kasty si vyžaduje zodpovedajúce nastavenie myslenia a konania, t.j. opustenie Rodového princípu. No a takýto stav začne formovať energie na tej istej frekvencii, ako je to, čo chcú dosiahnuť. A takéto frekvencie sa odzrkadlia na stavbe energetického tela, t.j. ak chcete, tak farbe aury. Práve preto môžeme povedať, že podľa farby aury sa dá spoznať, kto nastávajúce udalosti prežije a kto nie. A toto je onen program, podľa ktorého bežíme. Cieľ veľkého materiálneho majetku – bez ohľadu na výhovorky že prečo – je dôsledkom životného štýlu a neúcty k Predkom. Nemajú síce žltú, t.j. zlatú farbu v aure – ale veď tú aj tak vidí málokto. Nuž, už majú svoju odmenu. Sedieť na dvoch stoličkách sa nedá a ich čin im spustili autodeštrukčný program – sú totiž absolútne nekompatibilný s tým, čo nezadržateľne prichádza.

    Sme v pomerne zriedkavej situácii. Hoci spodná hierarchia démonov nás chce zničiť, horná hierarchia démonov nás podporuje. Práve preto dnes môžeme o týchto veciach hovoriť otvorene. O čo ide? Príchod „zimy“ pre Tmu a „leta“ pre Svetlo je totiž neodvrátiteľný. Ako sme už neraz hovorili, v našej, Svetlej Hierarchii sú veci usporiadané tak, že všetky úrovne Bohov konajú podľa Konov, niekde nazývaných aj Pokonov (t.j. Podľa Konov). Reakcie Vyšších Síl Svetla sú preto predpovedateľné v tom zmysle, že nemôžu zmeniť svoj princíp činnosti. Preto vieme, že konanie v prospech Rodu je vždy pozitívne, že zrada záujmov Rodu je vždy zločinom. V našej Hierarchii jedine človek koná slobodne, t.j. môže svoje konanie nasmerovať buď k Svetlým, alebo Temných Silám. Nikto mu v tom nemôže zabrániť. Podobne to je aj v prípade Hierarchie Temných Síl. Vyššie úrovne Démonov konajú zásadne v zmysle Konov, aj keď princípy ich kódexu sú protichodné našim. Sú však predpovedateľné – opäť v zmysle princípu, nie času či priestoru. A opäť najnižšia zložka Démonickej Hierarchie má umožnené konať mimo Konov. To sú tí, ktorí dostali pod kontrolu našu Midgard-Zem. Vyššej Hierarchii Démonov nevadí, ak na Midgarde prežije Kultúra, pretože tá je postavená na úplne iných princípoch, ako sú ich. Ide najmä o to, že Kultúra sa chová voči Zemi ako dieťa k matke, t.j. jemne cicia mlieko z prsníkov. Civilizácia sa chová ako parazit, t.j. namiesto cucania hryzie matku zubami.

    Musíme si ešte – pre poriadok – ozrejmiť ďalšiu vec. To, že Horná hierarchia Démonov je „na našej strane“ neznamená, že odteraz pôjde všetko hladko a samo. Práve naopak. Démoni, ktorí majú v rukách moc na Zemi nám prichystali veľa „zábavy“. Ich hlavným cieľom je to, že my všetci by sme mali byť postupne podriadení feudálnemu systému. Tým nemyslíme návrat oblečenia či mravov stredoveku, ale to, čo už sa pomaly pred našimi očami skladá. Feudálny systém totiž predpokladá existenciu výlučne oligarchov a bezmajetných nevoľníkov. Forma nevoľníctva je dnes skôr postavená na akomsi elektronickom koncentračnom tábore, ale kríza to už začína ukazovať. Postupne má zaniknúť stredná vrstva, a ani tí zradcovia Rodov, ktorí si nadobudli slobodu z peňazí na účet menej šťastných členov iných Rodov nebudú výnimkou. Mýlia sa, ak si myslia, že tvari vymysleli finančný hodnotový systém pre nich. Oni sa len stali bábkami v rukách tvarov, ožobráčili ostatných bielych ľudí, nakarmovali, ale ako sa píše v Knihe Múdrosti Perúna, nakoniec ich tvari o ich „čestne nadobudnutý“ majetok aj tak pripravia. Ale netreba ich ľutovať, nadmieru veľký majetok sa totiž dá získať iba zaradením sa do niektorej z parazitických kást.

    Ako to je možné? Napríklad, aby ste niečo dostali v prostredí civilizácie, tak bolo potrebné vyrúbať lesy a pozabíjať v nich zvieratá. Potom vystavať plynovody a ropovody. Vyhĺbiť bane a lomy, postavať betónové džungle. Vystavať rafinérie a iné fabriky, začať tvoriť odpady a všetky ti veci, ktoré si myslíme, že sú „normálne“. Áno, aj Kultúra má kozmické koráby a ničivé zbrane. Sú dokonca ničivejšie ako to, čo dokáže urobiť civilizácia. Veď otvorené, horúce vojny vždy vyhrávame.

    No naše koráby sa získavajú úplne inak. Náš kozmický koráb vyrastie z jedného kusu kryštálu, nepotrebujeme železiarne, rafinérie a podobne. Vari najpochopiteľnejší rozdiel ako ukážka oboch prístupov je v tom, že človek civilizácie sa dohovorí s iným človekom na Zemi supermoderným mobilným telefónom, zatiaľ čo človek Kultúry komunikuje telepatiou, ale prostredníctvom Obradov aj s úrovňami mimo Zeme, t.j. s Bohmi a Predkami.

    Prírodu si vážime, rozumieme evolučnému vývoju a máme v úcte aj štvornohých a zelených bratov – zvieratá a rastlinstvo. Inak by sme neboli Kultúra.

    Teda späť k našej téme. Zmena Vekov je neodvratná, teda je zbytočné jej odporovať. Preto Vyššej Hierarchii Démonov vôbec nevadíme. Oni považujú nerastné suroviny Midgard-Zeme za svoj majetok, a preto nechcú, aby ich niekto ťažil. No Kultúra ich nebude používať tak či onak. Otázkou ostávajú tí, ktorých je tu dnes veľa a nepatria ku Kultúre, ale ani nevedia žiť bez hryzenia Zeme, t.j. bez parazitovania na Prírode a iných ľuďoch. A tu je zase „záujem“ oboch Vyšších hierarchií zhodný, civilizácia musí byť zničená. Inou otázkou sú zase démonické bytosti najnižšej úrovne, ktoré majú momentálne v rukách moc a chcú ju využiť na konečnú likvidáciu Rasy. Tu sa v určitej fáze nevyhneme ani definitívnemu riešeniu bojom. No kto si myslí, že za jeho peniaze mu všetko „zabezpečia“ také štruktúry, ako demokratická Polícia, Súdy či Prokuratúra bude prekvapený.

    Z uvedeného začína byť jasné, že oná známa „zlatá miliarda“, ktorá má podľa plánov Svetovej vlády prežiť na Zemi sa môže ukázať v úplne inom ponímaní. Tento ich plán neráta ani so zásahom našich Bohov, ale ten nevie predpovedať nikto. Už samotný fakt narastania energie okolitého prostredia (Galaktický vietor) a už spustené programy každého jednotlivca nás posúvajú k tomu, že „zlatá miliarda“ môže vyzerať úplne inak. Môže ísť o obraz, ktorý hovorí, že prežijú iba tí, ktorí majú v aure zlatú farbu. Je to totiž odraz ich Duchovnosti. My už vieme, že duchovný človek dokáže riadiť hmotu. Rozumie hierarchii živlov a vie, načo tu tvari dali hrivny. Vedci dokonca dnes hovoria, že našli „gén duchovnosti“. Rovnako už vedia aj určiť aj „gén vraha“. Vlastnosti človeka sú totiž identifikovateľné v jeho DNA. Je to paradoxná situácia. Na vedecko-populárnych televíznych kanáloch môžete dnes vidieť veci, ktoré odporujú tomu, čo učí kresťanstvo a aj učebnice pre deti v školách. Ale mení tieto učebnice niekto? Duchovný človek dokáže prežiť v extrémnej situácii aj vtedy, keď všetci okolo neho zahynú. Opakujeme iba to, že „Duchovný“ neznamená „chodiaci do kostola“. Takže na čo dávať pozor? Odpoveď máme zase v odkaze Predkov – Védach. Máme byť ako včely, nie ako muchy. Včela lieta po krásnych, voňavých kvietkoch a zbiera nektár. Kde lieta a čo zbiera mucha vie každý. Najskôr teda musíme nazbierať dostatok nektáru, a potom ho použiť na to, aby sme prežili. Kde je tento nektár? Tam, kde všetko ostatné, v Dedičstve našich Predkov. Nie cudzích, našich. Sú to Védy, obrady a rituály. Staré, nie nedávno vymyslené. Naši čitatelia už vedia, že prastará Kultúra nemá nič náhodné. Všetko má svoj hlboký zmysel a dôvod.

    Pozrime sa aj na hĺbkový význam slov KULTÚRA a CIVILIZÁCIA podľa kanónu starého, slovienskeho skratkového a slabikového písma:

    KULTÚRA
    KULT – ctenie si, váženie si, nasledovanie niečoho.
    RA – Svetlo istiny Najvyššieho, Pravda.

    Kultúru teda môžeme chápať ako váženie si Pravdy, dodržiavanie Pravidiel ži život podľa Pravidiel ustanovených PRAVOU, t.j. BOHMI.

    CIVILIZÁCIA
    Hoci každý slovník nás pošle k latinskému slovu „civilis“, t.j. patriaci občanovi, úctivý, prívetivý, zdvorilý, hneď vidíme, že ide iba o etické normy chovania sa človeka a nie jeho etické vlastnosti.

    CI (ČI, KI) – energia.
    VILI – tok rozdelenia.
    ZA – následnosť, umiestnenie.
    CI (ČI, KI) – energia.

    Teda CI-VILI-ZA-CI (JA) je čosi ako (Ja som) rozdelená prvopočiatočná energia. Nuž áno, v civilizácii ten, kto tvorí nemá, lebo mu výsledok jeho práce (energiu) prevezme parazit, alebo – čo je ešte horšie – paraziticky konajúci zradca Rodu…

    Teraz sa môžeme na chvíľku pozastaviť a pozrieť sa na to, ako tvari ničia Rasu. Naši Bohovia za 6 dní stvorili Svet, na siedmy deň odpočívali. Človeka stvorili na svoj Obraz a podobu. Tento Obraz a podoba sú uložené v genóme. Na ôsmy a deviaty deň tvoril už Pán, ktorý vytvoril tvarov na svoj Obraz a podobu, ktorá je protichodná našej. Ich úlohou je zničiť nás. No genóm nie je len tak, „voľne“ vystavený útokom. Okolo neho je vytvorená kruhová obrana. To, čo dávame do kruhu tradične chránime. Takže na to, aby zničili náš genóm, najskôr museli zničiť formu vlády, t.j. z Dŕžavy prešli na štát, čo sa viaže na pokresťančenie Slovanov, t.j. na rok 988 v prípade Kyjevskej Rusi a niečo krátko po 991 v prípade Veľkej Moravy. Čo do vnútornej organizácie sme prešli od Rodového, Kopného Práva na Demokraciu. Grécky klasik Platón vymenováva typy riadenia spoločnosti z toho pohľadu, že je to postupná degradácia v neprospech obyvateľa. Najlepšie začína Aristokraciou, pričom Demokracia je predposledná a posledný stupeň je Tyrania… všetko ide podľa plánu.

    Po zničení vonkajšieho kruhu ostáva ďalší kruh, ktorý tvorí Kultúra a Jazyk. Pojem Kultúra sme si práve vysvetlili, na problém postupného ničenia starého, slovienskeho jazyka sme poukázali už neraz. Ide o znefunkčnenie Staroslovienskej Bukvice a činnosť Fantómov kresťanstva, t.j. Cyrila a Metoda.

    Nie náhodou sú útoky nasmerované takto a idú v takejto postupnosti. Ak by sme vzali iný, dnes často používaný význam slova Kultúra, tak sa pozrime napríklad na „kultúru rastlín“. Vyrastie malá rastlinka do veľkej, ak je zasadená do nesprávnej kultúry? Všetci vieme, že ani náhodou. A sme tam, kde sa dostávame často. Naša prastará Kultúra má nie náhodou tie prastaré Obrady a Rituály, ktoré má. Nie nadarmo máme Zápovede Bohov a Predkov, nie nadarmo sú odevy, oberegy a všetko s tým súvisiace. Už náš jazyk má ďaleko od slovienskeho, lepšie sú na tom Ukrajinci a Bielorusi, najlepšie Rusi. No po definitívnej likvidácii našej Kultúry už dorazia Rasu úplne. A to si mnohí tiežslovania ešte vymýšľajú vlastné, „intuitívne“ obrady či rituály, vlastné súvislosti, ktoré nemajú nič, alebo veľmi málo spoločné so starobylou Kultúrou našich Predkov. Preto nás ničia, pre našu ľahostajnosť. Nie oni sú silní, my sme slabí a ľahostajní!

    Ak si sám, tak to neznamená, že nie si nikomu potrebný, ale je to preto, lebo je ti jedno, kto stojí vedľa teba.

    Zo Zápovedí Vochvov

    Ešte sa pozrime na otázku veku našej Kultúry z pohľadu jednej z najprestížnejších vied dneška, DNA Genealógie. Našim zdrojom bude jedna z najväčších vedeckých autorít sveta v oblasti DNA Genealógie, profesor biochémie Harvardskej Univerzity, Anatolij Kľosov. Tento vedec, člen Svetovej Akadémie Vied a Umení, doktor Chemických vied už v minulosti jeden zo špičkových vedcov ZSSR, je doslovne žijúcou legendou jednej z najrozvinutejších vied dneška vôbec.

    Ako hovorí profesor Kľosov, archeológovia skúmajú materiálne znaky a na základe ich vlastností tvoria všetky svoje klasifikácie, pričom dôležitá je podobnosť materiálnych znakov. DNA Genealógia operuje – čítate dobre – pojmom Rodu. Ak jeden Rod mení príznaky svojej materiálnej existencie, tak sa tvorí rozdielna archeologická kultúra, ale stále ide o jeden a ten istý Rod. Rodov je preto oveľa menej ako archeologických kultúr. Podľa jeho zistení sú Predkovia Východných Slovanov oveľa starší ako predkovia Angličanov, Španielov, Írov, Francúzov, Škandinávcov… Je pravda, že existuje veľká škandinávska skupina, ale geneticky pochádza z Ruskej roviny a nie naopak. Vidno to na rozdielnych „goplotypoch“, t.j. súhrne všetkých mutácií DNA. Škandinávske skupiny sú veľmi blízko Východným Slovanom, ale sú už z prostredia Škandinávie. Čo sa týka ich vzťahu k Východným Slovanom, tak škandinávske skupiny sú vo vzťahu k Slovanom druhotné.

    Z genetického pohľadu sú Východní aj Západní Slovania jedna skupina, ktorú vedci označujú ako AR1A. Slovami profesora Kľosova, Slovania sú mnohorozmerný fenomén. Napríklad z pohľadu lingvistiky existujú jazyky slovanskej skupiny, pričom tieto jazyky existujú takto cca 1 500 rokov. Ale z pohľadu genetiky už aj títo Slovania mali pred 1 500 rokmi svojich otcov a matky, ktoré mali rovnako svojich rodičov a svojich rodičov atď. No Slovania v Európe majú podľa oblastí od 5 000 do 9 000 rokov.

    Aj keď nám pribudli ďalšie vedecké dôkazy – hoci ide o veľmi prestížny vedný odbor – v učebniciach sa akosi stále nič nemení…

    Čo si treba zapamätať? Nasledujme radu Predkov a buďme ako včely, nie muchy. Zbierajme a zhromažďujme nektár a nie to, čo „zbierajú“ muchy. A nech nikoho nepomýli, že aj mucha môže niekedy vysoko lietať či silno bzučať. Nie je let ako let.

  • HRA POKRAČUJE

    Na obrázku vidíme rekonštrukciu výzbroje kniežaťa Sviatoslava. Poľahky rozoznáme znak Boha Koľadu – Koľadník, Hviezdu Boha Perúna a strmhlav sa rútiaceho, útočiaceho Sokola. Práve tento Sokol je ako štylizovaný symbol použitý ako národný symbol Ukrajiny. Za starých čias, keď sme hovorili slovienskym jazykom, sme mali niekoľko výrazov pre sokola. Okrem slova sokol – ktorý používame nielen my aj dnes – máme výraz Finist, Rároh či Riurik. Sokol je – ako hovoria dnešní vedci – zviera, ktoré vyvinie najvyššiu rýchlosť vôbec. Sokol Rároh sa dokáže tak bleskurýchlo strmhlav vrhnúť z výšky na svoju korisť, že jeho rýchlosť nemá obdobu. Práve preto bol Rároh či Riurik často používaným symbolom našich Predkov. Bleskurýchly a rozhodný útok je jedným zo základných faktorov víťazstva v akomkoľvek boji.

    Normandská teória bola vymyslená objednanými, profesionálnymi falzifikátormi, ktorých financovali Romanovci, ale to už nás dnes neprekvapí. Dôležité je, že je to opäť jeden z jasných dôkazov našej spoločnej minulosti – jeden druh sokola voláme RÁROH (РАРОГ)dodnes. Naši východní susedia používali viac iný – hoci významovo totožný názov – Riurik. Veď aj preto ho možno nájsť na výzbroji bojovníkov z čias Kyjevskej Rusi. A práve pre túto slávnu minulosť sa stal oficiálnym znakom Ukrajiny znovu. O Perúnovej Hviezde sme hovorili len v minulom článku a jej prítomnosť na štíte kniežaťa Sviatoslava Chrabrého nijako neprekvapuje – ani jej hojný výskyt na našom území.

    Ale takýto boj, otvorený boj proti nepriateľovi sa dnes nevedie. Tvari sa poučili. Nikdy našich Predkov priamym bojom neporazili, preto vždy postupujú zákerne. Už sme písali o sieťových vojnách, vieme čo je psychotropná zbraň. Dnes sme však všetci vystavení najviac informačnej zbrani. Mnohí si síce povedia, že načo toto všetko? Veď všetko prejde samo sebou, počkáme si v kútiku a „póly sa sami v tichúčku prepólujú“, či pôjde to aj „bez zbraní a postroja“. Mnohí sa dnes hlasno vyjadrujú, ako vybabrali s „koncom sveta“. Čo vlastne urobili? Nič. To bola celá ich taktika. Nechajme ich, keď príde čas neodvratných zmien, použijú zase tú istú „taktiku“… a asi budú prekvapení, aj keď už nie dlho.

    Genocída našich národov prebieha systematicky. Možno dokonca povedať aj „nebadane“. Okrem chemických postrekov tzv. „Chemtrails“, očkovania detí – následkom čoho čoraz častejšie prichádzajú správy nielen o následkoch na celý život, ale aj o ich úmrtiach, a to nielen u nás – otravovania a ničenia životného prostredia, alkoholu, drog a cigariet, sú „nasadzované“ aj jemnejšie metódy. Pozrite sa vôkol seba, koľko je dnes mladých párov bez detí? Mladé ženy často dávajú prednosť „kariére“ pred rodením detí. Spočiatku nebadane presviedčajú, že „ešte nie je čas“, či „treba si najskôr užiť“, neskôr je „už neskoro“. Takéto ženy vnášajú rozbroje aj do svojho okolia. Veľmi často rozbíjajú iné manželstvá, lebo chcú toho či onoho muža. Potom to neraz nepostačí a „balia“ šéfa. Na takýchto pracoviskách začína pre väčšinu nezúčastnených hotové peklo. Najčastejšie si totiž takáto „odborníčka“ začne poisťovať svoje postavenie a postupne sa zbavovať nepohodlných ľudí, pričom nezriedka sú to tí, ktorí ju spočiatku učili. Nedá sa s ňou bojovať, pretože šéf je vždy silnejší… A pomaly vymierame.

    Neberieme ani do úvahy ďalšie „vylepšenia“ tvarov, medzi ktoré patrí napríklad chystané „zrovnoprávňovanie rodičov“, čo nás – ak si to dáme – čaká aj v Európskej únii. Reč je o „chudákoch rodičoch“ rovnakého pohlavia, ktorí budú „diskriminovaní“, ak si adoptujú deti. Veď všetky deti prirodzených rodičov budú používať názvy OTEC a MAMA. Takže tvari úradníci EÚ už majú návrh – budú zavedené názvy „rodič č. 1“ a „rodič č. 2“. Nuž, dobre, ale ako budú tieto deti volať starých rodičov? Rodič č. 1 rodiča č. 2..?

    Medzi zbrane genocídy patrí aj voľný sex. Pri poznaní Pravidiel (zákonov) rytmu Vesmíru nám známymich ako RITA vieme, že pri prvom pohlavnom styku dochádza k trvalému naprogramovaniu partnerky či partnera. Už sme o tom písali, ale jeden z „výsledkov“ je aj stav, kde pri častom striedaní partnerov každý z nich „doprogramoval“ niečo svoje. Takto sa rodia deti, ktoré majú pomaly každý orgán v tele od iného otca… je samozrejmé, že takýto človek nemôže byť zdravý.

    Ďalším – pre tvarov vhodným – „vedľajším efektom“ sú nechcené deti. Nevzdelaní rodičia nerozumejú Rodovým princípom a jednoducho sa – v lepšom prípade – takýchto detí „zbavujú“ a dávajú ich na adopciou. Možno ste v médiách zachytili informáciu, že Rusko zákonom zakázalo „export“ detí do zahraničia. Prečo sa tak stalo? Najviac detí odchádzalo na adopciu do amerických rodín, kde sa o nich „americky“ starali. Ak neberieme do úvahy tie nešťastné deti, ktoré idú rovno na obete, tak sú aj iné, ktoré často v USA zomierali. Ak sledujete ruskú televíziu, tak ste mohli za posledné roky zachytiť niekoľko takých prípadov, ktoré už nebolo možné zakryť. Napríklad jedno dieťa v USA – krásny, modrooký chlapček – zomrelo tak, že ho rodič(?) zabudol ráno, keď išiel do roboty v aute. Zaparkoval auto pred úradom, kde pracoval, vybral si počítač, auto zavrel a uzamkol. Pretože trochu meškal, tak sa zabudol staviť v jasliach. V aute počas parkovania nešla klimatizácia, tak dieťa sa zadusilo. No a on prišiel na to až pri odchode z práce. Dostal sa síce pred súd, ale bol plne oslobodený, pretože za to „nemohol“…

    Aby sme nadobudli schopnosť odporovať lži je nevyhnutné už u našich detí vyvíjať kvality skutočného človeka, ktoré sú uvedené vo Védach. Už sme hovorili o 64 cnostiach, ktoré musí poznať chlapec a o 64 umeniach, ktoré musí poznať dievča. Existuje šesť povinností ženy, ktoré musí poznať dievča a šesť povinností muža, ktoré musí poznať junák. Prirodzené pohlavné odlišnosti sa pri našom učení mládeže berú do úvahy, ale tvari sa snažia nanútiť ľuďom svoju podstatu. Homosexualita a lesbiánstvo sú prirodzeným stavom pre tvarov. Práve preto vždy, keď neľudia prichádzajú k moci, tak rušia trestnú zodpovednosť za takéto činy. No pre ľudí je takýto spôsob konania neprirodzený.

    Teraz zomierame pod účinkom jednej z najstrašnejších zbraní – informačnej zbrane. Musíme sa teda naučiť ju používať aj my. Použitie takejto zbrane sa delí na tri úrovne:

    Prvá úroveň je HESLO. Je potrebné ho jasne vyjadriť dvomi-tromi vetami a rozširovať všetkými dostupnými prostriedkami. Napríklad Svedkovia Jehovovi napĺňajú svojimi materiálmi všetky poštové schránky, vyzváňajú po telefónoch, chodia aj po domoch, ba zastavujú ľudí aj na uliciach. Tu vidíme, že stúpenci Judaizmu majú všetko povolené (kresťanstvo aj islam sú iba vetvami judaizmu).

    Druhá úroveň je OBJASNENIE. Je nevyhnutné ľuďom objasniť, prečo treba robiť to, o čom sa hovorí v heslách. Medzi zbrane tejto úrovne patria články v novinách a časopisoch, vystúpenia v rádiu a televízii, internet a podobné veci.

    Tretia úroveň je HLÁSANIE. Musíme si otvoriť svoje škôlky, školy a univerzity. Nemali by sme dávať svoje deti na zombirovanie k tvarom do ich škôl. Máme povinnosť dať deťom plnohodnotné človečenské vzdelanie v súlade s Konmi našich Bohov a Zápoveďami našich Predkov.

    Možno, že niektorí si povedia, že načo, že sa treba skôr spoliehať na Našich Bohov, ktorí prídu a všetko dajú do poriadku. Nuž, okrem toho, že to je jeden zo základných princípov kresťanstva – nekonaj aktívne, plň len otrocké príkazy, je situácia zložitejšia. Naši Bohovia nám skutočne preukážu pomoc v potrebnom čase. Ale my musíme pochopiť, že zmysel nášho boja nie je len vo vyčistení Midgard-Zeme od kozmických parazitov, ale viac v tom, aby sme počas tohto boja nadobudli schopnosť rozlišovať pravdu od lži a naučili sa zdravomysliu. Svet ľudí je druh školy so svojimi vyučovacími hodinami. Činnosť tejto školy je v plnej miere zabezpečená našimi Bohmi. Vo Vesmíre nie je nič, čo by Oni neriadili. Nezabúdajme, že cieľom ľudského života je rozvoj osobných vlastností a schopností, ktoré sú nevyhnutné na usporiadanie celej Vesmírnej Stavby. A nadobudnúť ich možno výlučne splnením svojich predpísaných povinností na zodpovedajúcom evolučnom stupni a životnom pôsobisku. Na cudzom chrbte sa nedá dôjsť do Kráľovstva Nebeského.

    Keď už spomíname „Kráľovstvo Nebeské“, tak nemožno si nevšimnúť, že pápež oznámil svoju zamýšľanú abdikáciu. O čo také môže ísť? V minulom článku sme si povedali, čo to je Vedomie, podvedomie aj nadvedomie. Nuž teroristická organizácia s preukázanou 2000 ročnou zločineckou minulosťou, ktorá sa dodnes zaoberá najmä drancovaním Prírody a poskytovaním platených služieb čiernej mágie má v týchto veciach jasno od začiatku. Za týmto činom je pokus Temných síl dostať pod kontrolu bránu do nadvedomia, či inak skryť sa pod prahom tejto brány a tak blokovať či všemožne sťažiť prístup k otváraniu Pamäte Predkov. Týmto krokom sa snažia niečo urýchliť, ale nevieme presne určiť o čo konkrétne ide. Tvari sú stále silní, aj keď už im plány nevychádzajú tak, ako chceli. No nezaškodí si povedať pár slov o veciach, ktoré sa nikdy nedostali do našich médií.

    Ešte predtým si pripomeňme proroctvo stredovekého írskeho mnícha Malachia (1094-1148), ktorý zostavil zoznam 112 pápežov, pričom jeho zoznam začína pápežom Celestínom II., ktorý bol zvolený do úradu r. 1143. Podľa tohto proroctva bol Benedikt XVI. predposledným pápežom. Posledný pápež zahynie násilnou smrťou a ulice Ríma zaleje morská voda…

    Len na okraj. Ján Pavol I. – ako sa podrobnejšie dočítate v knihách Dr. Colemana – bol zavraždený preto, lebo chcel odstrániť z vedenia katolíckej cirkvi slobodomurárskych hodnostárov, hlavy lóží. Vládol len niečo okolo mesiaca, a práve preto je na neho odkaz „De medietate lunae“ – neúplná luna, t.j. mesiac. Je to zjavný odkaz na dĺžku jeho pontifikátu. Podobne citát, ktorý sa vzťahuje na Jána Pavla II. väčšina odborníkov prekladá vo význame „zakrytého slnka“. Ján Pavol II. sa narodil počas zatmenia slnka, a teda v čase, v ktorom sa nerodí veľa detí.

    S týmto starým proroctvom sa dopĺňa aj proroctvo o celkovo 44 amerických prezidentoch, ktoré sa objavilo na amerických portáloch r. 1996. Nie je dôležité, kto je jeho autorom, dôležité je to, že sa plní. Médium, od ktorého proroctvo pochádza hovorí o tom, ako sa ocitlo vo veľkej budove – aká však v USA neexistuje, a ktorá slúži ako múzeum amerických prezidentov so 44 sálami. V každej sále sú vystavené typické rekvizity charakteristické pre dobu vládnutia daného prezidenta – napríklad v Kennedyho komnate je aj odstreľovacia puška. Posledné štyri miestnosti boli zahalené čoraz väčšou temnotou, no pri čísle 43 (Bush mladší) bol viditeľný konflikt s následkom veľkej straty životov – a práve on napadol Irak aj Afganistan. Posledná komnata je temná, no cez temnotu prebleskujú záblesky ohňa… je to obraz, ktorý bude sprevádzať 44. prezidenta.

    Takže pre tých, ktorí „vybabrali“ s koncom sveta je tu nepríjemná správa… 21. december 2012 síce prešiel, ale koniec (hoci nie sveta) nie. No nechajme ich, nech si ďalej cizelujú svoju rafinovanú taktiku…

    Aby sme dostali aspoň malú predstavu toho, o čo všetko už dávno okolo nás ide, pozrime sa na informácie, ktoré presiakli na ruskú verejnosť z prostredia armády. V máji r. 2000 sa na ostrove Malorka v Stredozemnom mori uskutočnilo stretnutie najvyšších vojenských dôstojníkov generálnych štábov USA a Ruskej federácie. Na tomto stretnutí bol analyzovaný a schválený plán pozemného napadnutia Ruska, ktorý vypracoval generálny štáb Ruskej armády pod vedením Náčelníka generálneho štábu, generála Jurija Balujevského. V súlade s týmto plánom má byť prvý úder vedený bývalými socialistickými štátmi Východnej Európy – najmä Poľska a Ukrajiny. Pretože hlavným nástupišťom pre útok má byť územie Ukrajiny, tak v rámci prípravy na agresiu bol prijatý aj plán prípravy vojenských základní a skladov na území Ukrajiny. Veľký dôraz sa v tomto pláne kladie na faktor neočakávanosti. V Rusku musí byť k tomu času realizovaných niekoľko vopred naplánovaných opatrení, napríklad zničenie ťažkých, medzikontinentálnych rakiet, ale aj príprava právneho rámca. Jedným z bodov takejto prípravy je taká reforma ozbrojených síl, pri ktorej dôjde k očisteniu veliteľského zboru Ruskej armády od národne a patrioticky orientovaných dôstojníkov.

    Nedávno presiakla na povrch informácia, že plán sa nepodaril vďaka starostlivo zorganizovanému úniku informácií z prostredia armády. No tak či onak, reorganizácia Ruskej armády sa začala. Americkí vojenskí špecialisti navštívili v júni r. 2006 Ukrajinu v rámci inšpekcie, ktorá mala preveriť stav príprav v zmysle schváleného plánu, t.j. overovali stav príprav vojenských základní a skladov. Odeský prístav bol schválený na rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá zahŕňa aj jeho rozšírenie. Tu je naplánovaná jedna z najväčších svetových námorných základní vojenských plavidiel USA a NATO. V zmysle plánu tu k okamihu prekročenia ruských pozemných aj námorných hraníc má byť skoncentrovaný dobre že nie celý svetový vojenský arzenál po kontrolou USA. Pred začiatkom vtrhnutia má ruská piata kolóna za úlohu začať s likvidáciou najlepších Rusov. Čistka má byť realizovaná v časovom rozpätí maximálne 48 hodín. Plán nepredpokladá prežitie žiadneho z protestujúcich Rusov. Propaganda a masovokomunikačné médiá majú vopred informovať širokú verejnosť a vnútorné orgány krajiny o tom, že banditizmus v Rusku je nevyhnutné zlikvidovať akýmikoľvek metódami a čo najrýchlejšie. Toto má ako keby zároveň zahŕňať plán, ktorý bude sľubovať zabezpečenie skorého zlepšenia ekonomickej situácie všetkých „civilizovaných občanov“ Ruska.

    Mnoho špeciálne vycvičených a vybavených výsadkových skupín, ktoré pozostávajú z neruského obyvateľstva Ruska, bude v rovnakom čase odoslané na posledných na odpaľovacie stanice jednonáložových rakiet „Topoľ“, aby boli odpojené z prevádzky, ak by sa to nepodarilo realizovať silami hlavného útoku. Tieto obsluhy by mohli ostať verné svojmu ruskému národu. Analogické operácie sa pripravujú na vojenské letecké základne, kde sú umiestnené ťažké vojenské bombardéry – raketové nosiče. Dávno pred útokom musí byť dokončená „modernizácia“ strategických raketových komplexov. Následkom tejto „modernizácie“ už obsluha raketových systémov nebude ani približne vedieť, kde môže pustiť raketu, pretože sa vyberá z neosobných, očíslovaných „cieľov“. Počas letu môže byť raketa samozlikvidovaná príkazom zo zeme, a to ako ruskými spravodajskými službami, tak aj vojakmi NATO, ktorí majú tieto kódy dostať v dostatočnom predstihu. „Modernizácia“ ruského raketového štítu bola reálne započatá dávno. Hlavnou myšlienkou je odstrániť zo služby tzv. „zastaralé“ rakety SS-18, z ktorých každá obsahuje 40 jadrových hlavíc, pričom každá z nich je samostatne navádzaná na cieľ. Namiesto nich sa umiestňujú tzv. „moderné“ rakety Topoľ, ktoré však majú už len po JEDNEJ jadrovej hlavici. Takže ak by sa aj podarilo dokompletizovať „modernizáciu“ ťažkých, strategických rakiet, tak Rusko bude mať 40-násobne zníženú vlastnú jadrovú kapacitu. Rakety SS-18 dostali kódový názov od NATO „Satan“, a to nie náhodou. Napriek všetkým krásnym rečičkám o ďaleko vyspelejšej americkej technológii, Američania NIE SÚ SCHOPNÍ tieto rakety – postavené na službu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia – zostreľovať. Použili sme výraz „podarilo skompletizovať modernizáciu“, pretože aj táto výmena prebieha zvláštne. Keď Američania modernizujú zastaraný jadrový nosič – no SS-18 dodnes nepotrebuje skutočnú modernizáciu – tak odmontujú jadrovú hlavicu a vymenia iba nosič. No v Rusku (samozrejme ide o rozkazy zo samotného vrcholu moci) sa demontujú a likvidujú aj staré hlavice a objednávajú sa kompletne nové. To znamená jednak „kšeft“ pre elitu, no zároveň všetky dodávky systematicky meškajú…

    Ideologická príprava vrhnutia na územie Ruska predpokladá silnú propagandistickú prípravu domáceho obyvateľstva zo strany masovokomunikačných prostriedkov, pričom bolo vyzdvihnutých niekoľko hlavných cieľov. Napríklad bude použitý argument neplnenia si povinností Ruska ako štátu voči svojmu obyvateľstvu na pozadí totálnej korupcie štátnych úradníkov a ruinovanie národa. Z toho dôvodu bude určený „ohraničený kontingent“ vojsk OSN, ktorého oficiálnou úlohou bude zavedenie poriadku v krajine a obnova sociálnej a priemyselnej sféry.

    Bezprostrednou príčinou vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou má byť nevyplatenie štátneho dlhu Ukrajinou Rusku a útlak ruskej časti populácie na Kryme aj po celej Ukrajine. Takýto problém bude zorganizovaný v potrebný čas. Po vojenskom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou vstúpia na územie Ruska zahraničné vojská, aby „zastavili nezmyselné krviprelievanie medzi dvomi bratskými národmi“.

    Podľa odhadov analytikov, pravdepodobnosť, že amerických černochov bude domáce obyvateľstvo prijímať chlebom a soľou je niekde medzi 60 až 90%. Administratívnu funkciu riadenia v prvej fáze okupácie zabezpečia domáci úradníci a nová vojenská vláda. Už prebieha program perspektívnej prípravy budúcich špecialistov na riadenie Ruska. V USA, v niektorých krajinách Európy a v Izraeli sa zvyšuje počet katedier zameraných na výučbu ruského jazyka, histórie a súčasnej politickej situácie v Rusku. Študentov zatiaľ orientujú na budúcu koloniálnu funkciu.

    Je rozhodnuté, že domáci odborníci budú musieť byť rýchlo vymenení za zahraničných, a preto musia dobre zvládnuť ruský jazyk. Celá výmena dokumentov však má byť v dohľadnej dobe vymenená za komunikáciu v angličtine. Naoko sa uchová komunikácia v ruštine, no ako doplnok sa pridá pomocný jazyk – angličtina alebo hebrejčina. Elita krajiny čoskoro prestane hovoriť po rusky.

    Zvyšky pôvodného obyvateľstva budú postupne vytlačené do rezervácií podľa príkladu USA. No prístup k vzdelaniu a dobre platenej robote mať nebude. Lekárska pomoc bude výlučne platená. Všetky domáce náučné a vedecké inštitúcie budú rýchlo likvidované.

    Jedným z dôležitých ideologických projektov bude nezvyčajne rýchla výmena zvyškov pôvodného obyvateľstva emigrantmi z nerozvinutých krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

    Veľmi rýchlo po začiatku okupácie bude musieť byť vymenená Ústava a všetky vrcholové zákony, aby sa legalizovalo postavenie okupantov a ich zlodejské ciele. Všetky protesty domáceho obyvateľstva budú likvidované už v zárodkoch spolu s aktivistami a organizátormi podľa vzoru likvidácie všetkých protikapitalistických a protikresťanských skupín v USA za posledné desaťročia.

    Plán začiatku realizácie plánu, ktorý bol schválený Ruským generálnym štábom mal dopad aj na osud strategickej jadrovej ponorky KURSK. Podľa údajov zahraničných vojenských plavidiel, ktoré sa nachádzali v blízkosti oblasti vojenských manévrov, tieto zaregistrovali podvodný výbuch okolo 11:00 v sobotu doobeda. Rádiom zaslali niekoľko diplomatických otázok. Je jasné, že ruské vojenské plavidlá nemohli nezaregistrovať podvodný výbuch priamo v oblasti svojich manévrov. Ale „znepokojovať“ sa o Kursk začali až v nedeľu. Väčšina vrcholových dôstojníkov ruskej vojenskej flotily sú Židia. A práve na palube potopeného Kurska sa nachádzali najnádejnejšie  a najpatriotickejšie, nežidovské  vojenské kádre.

    Podľa slov generála, Putin zdokladoval svojim izraelským pánom zničenie prvej skupiny najlepších vojenských kádrov Severnej flotily.

    Ruská rozhlasová stanica NÁRODNÉ RÁDIO dňa 1. októbra 2006 oznámila, že u Putina sa bezprostredne po tragédii Kurska objavil jeden z vysokopostavených funkcionárov CIA. Putin nato neodkladne vycestoval do Severomorska a vydal rozkaz na začiatok likvidácie dvoch ďalších ponoriek analogického typu, ktoré boli zakotvené v jednom z vedľajších prístavov. Okrem týchto dvoch boli vyčlenené na likvidáciu v tejto vojenskej základni ďalšie 4 atómové ponorky…

    Už nie je tajomstvo, že na území ruskej federácie stavajú špeciálne vojenské základne vojaci NATO. Ide najmä o Východnú Sibír. Ruské vedenie vydalo zákony, podľa ktorých v ruských ozbrojených silách môžu slúžiť cudzí štátni príslušníci. Nuž už nie je prekvapením vidieť takýchto vojakov v ruskej uniforme a hovoriacich po rusky veľmi ťažko, keďže angličtina je ich vlastným jazykom. Aj u nás je veľa naivných ľudí, ktorí si myslia, že Rusko ako štát sa bude starať o naše, slovanské záležitosti. Je to však hlboký omyl. Štát je nástrojom tvarov a je úplne jedno, o akú krajinu ide. Podľa tvrdenia Dr. Colemana, v ruskej armáde našťastie ostala hlboko ukrytá elitná časť, ktorá sa nepodriadila ani boľševikom, ale ani kapitalistom. To je tá skutočná sila, ktorá pomohla Stalinovi – podľa Colemana – vybudovať mohutnú, modernú armádu, ktorej sa Svetová vláda obávala. Práve Stalin takto na 50 rokov pozastavil plány Svetovej vlády na likvidáciu Slovanov, čo chceli hneď po nástupe Gorbačova tvari dobehnúť. Deštrukcia ruskej armády – hoci pod rúškom „modernizácie“ – je fakt, ktorý prebieha už od 90-tych rokov. Napriek tomu sa im nedarí všetko tak, ako si naplánovali, a to do tejto oblasti patrí aj zapaľovanie vojenských základní v samotnom Rusku. Podľa zdrojov z ruskej armády sú tie „prirodzené požiare“, ktoré sa prehnali Európu a hlavne Ruskom za posledné roky dokázateľne organizované z Veliaceho strediska kozmických síl v Novom Mexiku. Za použitia špeciálnych družíc bola deaktivovaná ozónová vrstva a zapaľované lokality na území Európy a Ruska. No ruská armáda nezakročila – čo je naozaj jeden z jasných dôkazov o existencii plánu a spojitostí, ktoré na verejnosť prenikli z prostredia patriotov ruskej armády. Navyše, keď pri jednom z takýchto incidentov došlo k zhoreniu niekoľkých vojenských lietadiel na vojenskej leteckej základni, tak inak mierny Medvedev, vtedajší prezident, okamžite vymenil veliteľa – inak ruského patriota, pričom môžeme hádať, koho tam dosadil… Využívajú každú zámienku. No jeho vtedajší premiér, dnešný prezident, podpísal s NATO dohodu, podľa ktorej majú vojská NATO právo vstúpiť na územie Ruskej federácie, ak by bolo potrebné potláčať občianske nepokoje. Stačí ich pozvať…

    Keď berieme do úvahy, že dokonca dnešní vedci už hovoria o blížiacej sa kataklizme, tak musíme brať do úvahy aj to, že v prvom rade o nej vedia tvari, ktorí stále ovládajú svet. Podľa väčšiny prognóz bude to, čo teraz voláme Atlantický oceán začínať niekde na úpätiach slovenských hôr na strednom Slovensku. Tak č onak, Británia bude pod vodou. A práve preto musí hlava Svetovej vlády – podľa Davida Ickea jašter – prejsť na bezpečnú pôdu. A nebude nič bezpečnejšie, ako Sibír. Je naivné si myslieť, že Rusko ako štát neslúži prioritne záujmom tvarov. Ale zároveň si musíme uvedomiť, že Rusko ako dŕžava je našou budúcnosťou ako Slovanov a Árijcov. Hlavnou časťou je „DŔŽAVA“ a nie „ŠTÁT“! Ktovie, možno aj viditeľná hlava čiernych mágov – pápež – sa chce dostatočne včas „spratať“ do bezpečia.

    Ale teraz sa pozrime na aktuálny čas zo zorného uhla našej starej kultúry. Sme totiž v období Hromníc, a my vieme, že Hromovládca nikdy nebol Ježiško…

    Celá Príroda je rozumná a oduchovnelá. Sily živej Prírody a Živly sú Mohutnými Silami Stavby Sveta, ktorá má vlastné Vedomie aj rozum. Naši predkresťanskí Predkovia tomu veľmi dobre rozumeli a uvedomovali si to. Preto žili v súlade a harmónii s týmito silami a vedeli, ako s nimi správne spoločne konať.

    Prírodné Kolo – Kruh, to sú časy slnovratov a rovnodenností, časy uspávania a prebúdzania sa týchto Prírodných, prirodzených Síl. Ich energie sú prítomné nielen v samotnej živej Prírode, ale aj v človeku a iných formách života.

    Dni prebúdzania a zaspávania Matky Zeme a síl, ktoré ju formujú sú dôležité aj pre človeka a jeho činnosť. Sú to časy prebúdzania sa energií Ohňa, Vody, Zeme a ďalších.

    Hromnice – hoci nám tento názov, ako mnoho iných ukradli kresťania – je prebudenie živlu Ohňa. Otec Oheň je Veľký a Slávny Boh, ktorý nám dáva teplo, ale nielen teplo fyzické, ale aj teplo Duševné, ktoré očisťuje ľudské vedomie a rozum, čím sa harmonizuje. Práve v mesiaci február sa prebúdza prvý hrom. V týchto dňoch možno začuť jeho dunenie a žiarenie, záblesk blesku na nebesiach.

    Živel Ohňa sa prejavuje nielen vo fyzickom ohni, ktorý vidíme, ale predovšetkým v ohni, ktorý prichádza od Slnka. V tomto období sa začína jeho aktívna činnosť ako energie slnečných ohnivých pohybov, ktoré vplývajú na proces prebúdzania sa všetkého živého na Zemi. Povrchové vrstvy zakusujú ohňové vibrácie, ktoré voľným okom nevidno. Zvláštnym druhom ohňa je Duchovný Oheň. U tvorivých ľudí toto obdobie môže prebudiť túžbu tvoriť a budovať.

    Na tieto zmeny reaguje aj rastlinstvo. Semená začínajú silnieť, pripravujú sa na rast. Hoci na semená ešte nedopadlo fyzické teplo, oni už cítia ohňovú energiu a začínajú prípravy na rast.

    Čas Hromníc je prebúdzanie vnútorného ohňa a ak je človek pripravený tvoriť, tak sa aktivizuje tvorivá energia. Prichádza čas jarnej rovnodennosti, keď sa prebúdza Matka Zem, Príroda. V takýchto časoch prebúdzania sa vody, ohňa či zeme boli nevyhnutne prítomní Žreci, Volchvovia, Znachari či Vedúni, ktorí využívajú na vykonávanie obradov silu prebúdzajúceho sa živlu, pretože práve oni sú v najtesnejšom spojení s týmito živlami. Práve v tieto dni vykonávali špecifické obrady a rituály.

    Na takéto obrady sa je potrebné zodpovedne pripraviť. Vykonávanie obradov totiž nie je nič iné ako napájanie sa na tieto prastaré energie. Ľudia, ktorí sa zúčastňovali týchto obradov dodržiavali prísny pôst a zdržanlivosť. V predvečer obradu na rozkúrila baňa („sauna“) a prebehol dôležitý očistný rituál, do ktorého je zapojené nie iba fyzické telo, ale aj ďalšie, jemnohmotnejšie telá.

    Počas obradu prebiehalo aj učenie. Oheň pri posvätných úkonoch mal rôznu farbu – modrú, bielu, žltú, fialovú… Každý z nich má svoj význam a určenie v závislosti od toho, čo je v danom čase nevyhnutné a ktorá z ohňových energií má byť prítomná v Javi. O tomto ľudí učil Volchv, ktorý podával rôznu informáciu pre rôznych ľudí na rôznej úrovni evolučného vývoja. Učil deti aj dospelých, učil o rôznych formách ohňa.

    Najvyššia forma ohňa je Oheň Lásky ožarujúci svety nekonečného Vesmíru.

    Prastaré obrady menia prírodné energie a teda dokážu pomáhať meniť náš Svet. Vymyslené, „intuitívne“ obrady, mená a podobné veci menia vymyslený svet. Máme aj také staré príslovie – rovný rovného si hľadá. Každý sa musí rozhodnúť, či chce aktívne meniť svoje životné prostredie, alebo mu stačí, ak ho mení virtuálne. Zmarenie globálneho plánu likvidácie Rusov ako národa nebol urobený virtuálne. Treba však vedieť, že to bol iba jeden z krokov, ktoré tvari plánovali. Ak na tejto Zemi tvari nechcú bielych, tak nechcú ani nás. To by bol ďalší krok. Musíme si uvedomiť s čím sa zahrávame, ak ignorujeme Dedičstvo Predkov. Ak tvarom nevyšiel jeden plán, tak určite majú nachystaný minimálne jeden záložný. Oni sa len tak, „intuitívne“ nevzdajú. Sú reálni, nie virtuálni. Nadchádzajúce zmeny sú už „za rohom“ a nebude o nich nijaký inzerát v novinách ani televízii. Nebude už nijaký dátum, ku ktorému by sme ich mohli vzťahovať. Všetko bude bežať normálne, až kým zmeny nepocítia všetci. No keď už budú tu, budú už také veľké, že už ich nič nezastaví.

  • ROZŠIROVANIE VEDOMIA

    Napriek našej radosti z toho, že mnohí z našich čitateľov už našli smer púte Predkov, na ktorú sa snažíme poukázať našou stránkou, stále ostávajú takí, ktorí síce stránku čítajú, ale ešte k nim nie celkom preniká Dedičstvo Predkov. Nie je to ľahké – po tisícročí sa začať prebúdzať. No prebudiť sa musíme, lebo zahynieme spiaci. Otváranie kanálov vnímania Sveta a zvyšovanie využívania časti mozgu, ktorá začína pracovať je postupný proces. Na jednom sa už s našimi čitateľmi určite zhodneme. Naša Kultúra je veľmi stará a bohatá. Ak je stará a bohatá znamená to, že v nej je uložené veľké množstvo poznatkov. Ale všetky poznatky majú skutočný význam len vtedy, ak pochopíme citát L. N. Tolstého:

    Veľa poznatkov je potrebných a dôležitých, ale najdôležitejší je – ako žiť.

    A práve o tom je celé Dedičstvo našich Predkov – aby sme vedeli, ako správne žiť. A tu začína byť vidno – je to samotná podstata tohto javu – že spôsobov ako žiť je nespočetne veľa, ale pre nás je potrebné spoznať a osvojiť si práve ten spôsob, ktorý nám – ako našu vlastnú kultúru – zanechali naši Predkovia. A tu už mnohí začínajú vidieť, že správna cesta – cesta Predkov – nemôže byť hocijaká. Všetky obrady, rituály, zápovede či zvyky našich Predkov mali presne vymedzený cieľ – ako správne žiť. Ak sa dostane k tomuto pohľadu – t.j. ak uznáme veľkosť odkazu vlastných Predkov – zistíme, že s mnohými vecami nemôžeme len tak hazardovať, nech vyzerajú akokoľvek nevinne. A tu nastupuje zdravomyslie.

    Nesmieme tiež zabudnúť, že vôkol nás sa rozprestiera egregor civilizácie, ktorý nič nepozmenil náhodne. Môžeme spomenúť ďalší citát L. N. Tolstého:

    Vývoj sa omylom považuje za cieľ. Pedagógovia podporujú vývoj a nie harmóniu vývoja… čo je večný omyl všetkých pedagogických teórií.

    Civilizácia zvládla túto úlohu naozaj efektívne. Sú ľudia, ktorí sú schopní celý život sledovať novinky politického vývoja, čítať noviny a časopisy, sledovať správy – dokonca najlepšie, ak na špeciálnych spravodajských kanáloch, kde idú len správy. Budú na základe toho vedieť ako žiť? Budú vedieť ako vychovávať svoje deti? Určite nie. No celý ich mozog bude dôkladne zaprataný informáciami, na ktoré je „brak“ slabý výraz. Budú sa neustále prehrabovať vo všetkých politických súvislostiach – a tvari docielili, čo chceli.

    A ako vyrastá mladá generácia? Čo ju učia v školách, ktoré sú postavené na technikách ľavej polovice mozgu? Takže znovu L. N. Tolstoj:

     Ak sa žiak v škole nenaučí sám nič tvoriť, tak aj v živote bude vždy iba napodobňovať, kopírovať…

    Výstižnejšie sa asi ani nedá vyjadriť, že rozvoj pravej, tvorivej časti mozgu nie je cieľom dnešného vzdelávacieho systému a civilizácie.

    Nech robíme čokoľvek vedzme, že naša Kultúra má odpovede na otázky, ktoré dnes potrebujeme vedieť. Následnosť vývoja v najťažšej časti Noci Svaroga – ktorú máme za sebou – je od dokonalého k primitívnemu, nie naopak, ako sa to snaží povedať dnešná veda a učebnice pre deti. Preto pristúpme k tomuto problému z pohľadu učenia našich Predkov, aj keď je to už „opakovanie“.

    Všetko jestvujúce v našej skutočnosti má jediný zdroj, ktorý v sebe zahŕňa všetku mysliteľnú aj nemysliteľnú rôznorodosť svetov, ktoré nás obklopujú. V dnešnej terminológii to nazývame Absolútno. Naši Predkovia to však volali RA-M-CHA. V staroslovienskom jazyku RA-M-CHA „doslovne“ (toto slovo používali naši Predkovia, keď si chceli overiť pôvod nejakého slova – odvodili ho od prvopočiatočných Obrazov) pozostáva z „RA“ – Vyžarovanie, Svetlo; „M“ – matéria, materializácia; „CHA“ – Vyššia alebo Pozitívna Energia (tento koreň je aj v (C)HA-THA jóge). Doslovne to môžeme vyložiť asi ako „Vyššia Sila, tvorivo používajúca Vyžarovanie a Hmotu“. Keď ešte naša Skutočnosť nejestvovala, bol iba Veľký Ra-M-Cha, ktorý sa prejavil do našej Skutočnosti z predchádzajúcej, Starej. Akonáhle sa prejavil Veľký Ra-M-Cha do Novej Skutočnosti, On sa ožiaril Veľkým Svetlom Radosti a mohutné vyžiarenie Jeho Osobnosti, jeho „JA“ vytvorilo „Večný Čas“. Slovo “ČAS“ sa za starých čias písalo ako „VEREMJA“, Čo v staroslovienskom jazyku znamená: „V“ – nasmerovanie kdekoľvek; „E“ – „(j)EST“; „RE“ – opakovanie, odrazenie; „M“ – moje „JA“. Znamená to, že „Večný Čas“ nie je nič iné, iba nasmerované opakovanie vyžiarenia „JA“ Najvyššieho Tvorcu.

    Keď sa v Novej Večnosti rozlialo Prvopočiatočné Životodarné Svetlo, tak sa zrodili rôznorodé Priestory a Reálnosti, ktoré zostavili Svety Javi, Navi a Pravi. Čím bližšie sú tieto Priestory a Reálnosti k Prvopočiatočnému Zdroju Svetla v rôznych žiariacich Svetoch, tým boli naplnené vyššími rozmernosťami.

    Svet Pravipozostáva z Priestorov a Reálností, ktoré sa nachádzajú najbližšie k Prvopočiatočnému Zdroju Svetla.

    Svet Javije štvorrozmerný Svet ľudí a živých bytostí. Je to Svet žltých Hviezd a Slnečných Systémov, len kúsoček nekonečného Vesmíru. Spolu s ním jestvujú Hviezdy a Slnká biele, modré, fialové, ružové, zelené a iné, ktoré nie sú našimi zmyslami zachytiteľné. Je ich nekonečné množstvo, ale všetky dokopy sú ničím oproti iným Svetom, ktoré ležia v našom Vesmíre.

    Svet Navipozostáva z viacrozmernejších Priestorov a Reálností než Svet Javi. Najskôr bola Nav iba jedna, ale následkom trvalého boja Síl Svetla a Tmy boli všetky Temné Svety Navi oddelené od Svetlých Svetov a zosunuté pod Svet Javi.

    Vari si vyjasnime iba slovo Reálnosť. Znamená nič iba opakovanie „alností“. „Al“ malo jeden z významov v staroslovienčine „naberať do seba všetko, zjednotiť všetko spolu“. Vieme, že staré slová majú viacej významov preto, lebo každý znak Karuny má 144 významov. Takže súhrn mnohých, jednej na druhú podobných reálností tvorí jednu „alnosť“. My žijeme v 4-rozmernej alnosti v jednej z jej reálností, pričom všetky ostatné reálnosti sú rovnako 4-rozmerné – voláme ich paralelné svety. Keď tu absolvujeme svoj vývoj a splníme nevyhnutné úlohy, tak postúpime do nasledujúceho systému alnosti, v ktorom budú Svety inej rozmernosti. Dôvod prechodu z jednej Reálnosti do novej je v zmene siločiar Ducha, lebo došlo k zvýšeniu mohutnosti jeho vyžarovania a v Kone Bohyne Karny. Ale vždy platí, že keď Duch vstupuje do daného Sveta alebo Reálnosti, tak sa musí podriadiť Konom (Pravidlám), ktoré v danom Svete platia.

    Najmä čo sa týka našej Skutočnosti platí, že všetky Svety, všetky reálnosti, nezávisle od počtu ich rozmerov sa nachádzajú na jednom a tom istom mieste – z pohľadu človečenského chápania, ale pritom zapĺňajú celý náš Vesmír. Avšak obyvatelia jednotlivých Reálností, t.j. rozmerno-priestorových štruktúr majú principiálne odlišné zmysly alebo formy života a medzi sebou sa nezrážajú, dokonca ani navzájom o svojej existencii netušia. Medzi jednotlivými Svetmi rôznych rozmerností existujú priehrady, ktoré sa dajú prekonať jedine nadobudnutím zodpovedajúceho množstva zmyslov a všetkých vlastností, ktoré sú pre daný Svet vlastné. V každej Reálnosti existuje vlastná Príroda, tečie vlastný Čas či existujú vlastné Pravidlá, ktoré patria výlučne k danej Reálnosti.

    Človek, ktorý žije v Javnom Svete je mnohorovinnou bytosťou, pretože je zostavený ako štvorrozmerné telo,  mnohorozmerná Duša a bezrozmerný Duch. Preto môžeme poznávať nielen svoj Svet Javi, ale aj iné Svety a Reálnosti, ktoré ležia za prahom zvyčajného ponímania a chápania. Toto pripravuje človeka na prechod do druhého Sveta, ale tu je nevyhnutné prekročiť prah, ktorý je spojený so stratou tela danej rozmernosti. Preto sa takýto prechod nazýva smrťou (SMRŤ = Smena rozMeRnosTi). A ak sa Vyššie bytosti z iných Svetov a Reálností dostanú do daného menejrozmerného Sveta, tak ho musia začať prijímať nie vo svojej pôvodnej, skutočnej podstate, ale vo formách ponímania daného Sveta.

    Výstup obyvateľov jednej Reálnosti do vyššej Reálnosti nemusí prebiehať postupne. Ak sa vo svojom Duchovnom vývoji osobnosť človeka priblíži k ponímaniu zložitosti nasledujúceho harmonického, t.j. v našom prípade šestnásťrozmerného Sveta, tak je skokom prenesená do Sveta Legov a minie rôznorodé Svety prechodných rozmerností.

    Nič vo Vesmíre neprekáža výstupu Ducha, okrem neho samého. Tak sa stáva, že bytosť sa dostane do Svetov, ktoré sa nachádzajú mimo Svargy, t.j. mimo spojenia so Zlatou cestou Duchovného Vývoja Rasy. Sú to Reálnosti času, priestoru, karmy, bezumnosti, blúdiacich Duchov a Svet Tmy, ktorý voláme aj Pekelným Svetom. Jednými činmi sa vyvíjajúci Duch nasmerováva smerom nahor do rôznych priestorov Zlatej Cesty, inými postupne oťažuje a rozvíjajú sa spojenia, ktoré brzdia vývoj a ťahajú ho nadol, do temných Svetov. Je to Kon Bohyne Karny. V prípade nemožnosti výstupu nahor prichádza nevyhnutnosť nanovo prejsť Kruh Života v tej istej rozmernosti, ale už v iných Reálnostiach, aby sa dokončilo nevyhnutné doplnenie vlastnej Duchovnej bytosti.

    Niečo k objaveniu sa človečenstva v našom Vesmíre. Slovanské podania hovoria, že Najvyšší Boh Rod stvoril človeka na šiesty deň svojho Tvorenia. A keď oddychoval, tak na ôsmy deň Hospodin (čo v staroslovienčine znamená „nachádzajúci sa pod vyšším“) Jahve vytvoril ešte jeden variant človeka. Teraz môžeme trochu rátať. Jeden deň Najvyššieho je rovný ceste, ktorú vykoná Slnko, keď trikrát obehne okolo centra Galaxie. Slnko obehne okolo stredu Galaxie za 250 miliónov rokov, t.j. Deň Najvyššieho sa skladá z troch častí po 250 miliónoch rokov a trvá 250×3 = 750 miliónov rokov – Liet.

    Midgard-Zem bola osídlená pred cca 1,5 miliardou rokov. Prvá na nej pristála Vajtmana Da*Árijcov, preto sa prvý osídlený kontinent aj nazýval Daáriou. Zopakujme si, ako to je so slovansko-árijskými národmi:

    Árijské národy sú Da*Árijci a Ch*Árijci, slovanské národy sú Raséni a Svätorusi. Skutočne jediným rozdielom je iba farba  očí, ktorá je determinovaná slnečnou sústavou, z ktorej každý národ pochádza. Farba očí je totiž viazaná na konkrétne spektrum vyžarovania Slnka, ktoré v každej Slnečnej sústave svieti.

    Prečo sú v zásade Slovania a Árijci? Vo Védach sa dočítame, že Árijci už pred príchodom na Midgard-Zem prišli do kontaktu s Temnými, a preto už boli tvrdí a zruční bojovníci. Slovania sa po prvý raz stretli s tvarmi až na Zemi, a preto spočiatku neboli schopní im vzdorovať. Práve Árijci mali prvopočiatočnú úlohu brániť Slovanov pred tvarmi, a to až dovtedy, kým sa Slovania nenaučia sami tvrdo bojovať. Dnes už bojovať vieme. Tým samozrejme nemyslíme tých, ktorí „tvrdo“ ťukajú do klávesníc počítačov, rátajú miliónové nárasty na svojich účtoch, drancujú Prírodu, vraždia iných Slovanov či Árijcov, zaoberajú sa zákonmi potrebnými civilizácii a všakovako inak paraziticky žijú z mozoľov tých, ktorí tvrdo pracujú vlastnými rukami. Títo nepatria do slovanského zriadenia, pretože my sa od prvopočiatku riadime zásadami Rodového zriadenia, ktoré okrem iného stojí na kastách. Kasty máme štyri základné, ale žiadna nie je parazitická, pretože to znamená neochotu tvoriť vlastnými rukami, ale „pracovať“ nástrojmi tvarov. Tvari nakoniec – podľa Knihy Múdrosti Perúna – ich aj tak zbavia majetku, ktorý nahonobili na svojich bratoch a sestrách, pretože jednoducho neboli zrodení Temným Svetom a nepatria k nim. Ale to je už iná kapitola.

    Vo všeobecnosti spomeňme, že potomkovia Svetlých Bohov sa líšia od tvarov prítomnosťou Svedomia. Je tu však ešte niekoľko ďalších odlišností. Všetky pôvodné národy – bez ohľadu na farbu kože – pochádzajú od Svetlých Bohov. Znamená to, že Svedomie majú aj ľudia žltej, červenej a čiernej farby kože. Ľudia inej farby kože sa od bielych líšia tým – zase podľa Knihy Múdrosti Perúna – že nie sú schopní poraziť tvarov. Toto dokáže jedine Rasa. Rasa je výraz „Rody Asov Strany Asov“. „Strana“ je vo význame teritórium, čo my dnes nazývame „kraj“. Prečo práve kraj? Prečo to isté slovo používame na označenie okraja niečoho a aj územia? Tento jav sa zachoval na názve Ukrajina. Znamená to „Okrajina“. Týmto sa nemyslí nič podradné či zaostalé, jednoducho ide o územie, ktoré bolo svojho času na OKRAJI Rassénie. No a každému je jasné, že byť na okraji Rassénie znamenalo byť v jej pohraničí, teda tam, kde prebiehali najtvrdšie boje proti agresívnemu a zákernému kresťanstvu. Aj toto je jeden zo zachovalých dôkazov, že naša zem bola v minulosti súčasťou Rassénie. Boli sme na jej okraji, preto to, čo sme za cenu vlastnej krvi bránili bol kraj Rassénie. Preto nám aj prichádzali z Tartarie posily – píše o nich Orbini – aj za čias slovienskeho kniežaťa Sama, aj za Veľkej Moravy, ktorá bola zničená až po smrti (ktovie akej?) posledného kniežaťa, Sveulada r. 991. Už vôbec meno Sveulado hovorí o védickom pôvode nášho posledného kniežaťa. Vlastne od bitky pri Bratislave r. 907, keď naši Predkovia slávne rozdrvili Bavorov tak, že ešte aj všetky záznamy o tejto udalosti zničili, až po Sveulada sme boli stále samostatní. Zápis Sveulado je už z latinky, ktorú používal Orbini. Vieme, že Rimania používali iba „I“, ale neraz znamená aj „J“, používali „V“, ale neraz znamená aj „U“, pričom neskorší kresťanskí historici si tieto veci neraz plietli. Takže Sve-u-lado znamená Vše(tko) v Lade. Srbi napríklad dodnes píšu namiesto koreňa „vše“ svoje „sve“, ale s tým istým významom. Kto vládol v Lade medzi požiadavkami spoločnosti a Zápoveďami Bohov a Predkov nebol kresťan.

    Práve kvôli nutnosti so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť mali západní Slovania v osobitej úcte napríklad ratného Boha Radegasta, ktorý na Morave žije v povedomí dodnes. Naša vlasť – vtedy vlasť Slovienov – sa v minulosti nazývala Maličkou Rusou, pričom ako Rus nás spomína ešte aj Orbini. Vedľa nás bola Malá Rus, t.j. dnešná Ukrajina alebo Malorus a nasledovala Veľká Rus, t.j. dnes Rusko alebo aj Veľkorus.

    Ďalším svedectvom je aj u nás ešte stále hojne rozšírený symbol, ktorý však veľmi často vidno aj na kresťanských krížoch – z nevedomosti. Tento symbol nazývame Hviezda Perúna:

    Perúnova Hviezda je miesto, kde po slávnej smrti so zbraňou v ruke v boji za Vlasť a Rod odchádzajú tí, ktorí neustúpili nepriateľom – kresťanom – ani o krok. Títo bojovníci nepodliehajú evolučným zákonom a ak aj nestihli splniť všetky svoje karmické povinnosti, tak ich vývoj vo Svete Javi bol ukončený a môžu postúpiť vyššie po Svarge. Po smrti odchádzajú na Hviezdu Perúna a vstupujú do jeho pluku. Ak je to ich vôľa, tak sa môžu aj vrátiť znovu na Midgard-Zem, alebo môžu pokračovať vo vývoji vo Vyšších Svetoch. Vzhľadom na veľké rozšírenie tohto symbolu na našom území – aj keď ho mnohí z nevedomosti pokladajú za niečo úplne iné – je očividné, že naše územie hájili naši Predkovia naozaj neochvejne a so zbraňou v ruke. Úplným paradoxom je umiestňovanie týchto symbolov na kresťanských krížoch – ale my už vieme, že nevedomosť je najväčším zlom.

    V rozličných Rodoch mal tento jav – posmrtnú slávu neochvejných bojovníkov za Starú Vieru a Rod – rozličné podoby, ale podstata bola a ostáva jedna a tá istá. Napríklad nám už známa Valkiria:

    Už samotný názov hovorí za všetko: „val“, t.j. vyvýšenina, ktorá nás dvíha nahor a „Irij“ je posvätná rieka na Nebesiach. Je to teda zdvih (val) k Iriju (posvätnej rieke). Rovnako symbolika nebojácnych bojovníkov.

    No a symbol Valhaly tiež znamená zdvih do Haly slávy bojovníkov. Okrem iného je zaujímavé, že sa objavuje aj ako znak v obilí… žeby náhoda? No a v nám dobre známej Ságe o Bjornovi znak Valhaly vidno tiež jasne:

    Na Bjornovi si všimnite ja striebornú farbu jeho očí…

    Prečo sú národy s rôznymi farbami kože? „Technicky“ kvôli spektru Slnka, ktoré svieti v slnečných sústavách z ktorých pochádzajú a z vyššieho pohľadu preto, lebo každá rasa má za úlohu niečo iné v organizme Vesmíru práve tak, ako každý orgán v našom tele má svoju neopakovateľnú úlohu. Len vtedy sme kompletní, keď máme správne fungujúce všetky orgány a podobne vtedy je kompletný aj Vesmír. Ako hore, tak dole. Problém tvoria iba tie národy, ktoré pochádzajú z „dielne“ Jahveho vrátane tých, ktoré vznikli krížením rás navzájom a so sivou rasou.

    Keď si uvedomíme veľkosť našich Predkov a ich obete a krv, ktorou kropili našu zem nemôže nás to nechať ľahostajným. Ale nemali by sme byť ani ľahkovážni a znevažovať ich pamiatku tak, že si budeme vymýšľať kadejaké pseudobrady a pseudoľudové zvyky a ignorovať Dedičstvo vlastných Predkov. Keby boli takí ľahkovážni oni, tak tu dnes nie sme.

    Jednou z oblastí, kde to vidno veľmi zreteľne je otázka slovanských mien. Spôsob, aký sme používali od pradávna má svoje korene pevne usadené v Rodovom Práve. Nedávali sme nijaké „intuitívne“ mená, to len hovorí o hlbokej nevedomosti a neochote navrátiť sa ku Kultúre našich Predkov. Preto si túto problematiku stručne zhrňme.

    Dieťa hneď po narodení bolo prehliadnuté žrecmi a dostalo svoje prvé, detské meno. Meno vychádzalo z PRESNÉHO poznania schopností, s ktorými sa narodilo, t.j. z farby a štruktúry jeho energetického tela, t.j. aury. Je to akási „zakódovaná“ karma. Vôbec nezáviselo od toho, v akej kaste sa to-ktoré dieťa narodilo, ale ZÁSADNE sa brali do úvahy jeho vrodené schopnosti, t.j. stav jeho evolučného vývoja. O žiadnom „intuitívnom hádaní“ tu nemohla byť ani reč.

    Deti nosievali oberegový odev, ktorý bol ušitý z odevov rodičov a bol nasiaknutý biopoľami otca a matky. Vo veku 108 našich mesiacov, t.j. 12 rokov deti podstupovali obrad prijímania dospelého mena, t.j. Menorečenia. V tomto obrade dostáva každý človek dve mená, jedno občinné a jedno tajné. Tajné meno sa nikdy nesmie povedať nikomu druhému, dokonca ani najbližším príbuzným. V tomto obrade im dávajú Rodoví Bohovia SKUTOČNÉ MENÁ ICH DUŠÍ. Sú to teda presne tie mená, pod ktorými sme sa od Rodu vybrali na cestu evolúcie. Sú to tie isté mená, ktoré sme mali UŽ PRED NARODENÍM! Od veku 12 rokov a prejdenia obradom Menorečenia sa cesty chlapcov a dievčat – dovtedy spoločne vychovávaných – rozdelili. Dievčatá boli ďalej vo výchove orientované na to, aby sa stali skutočnými Bohyňami domáceho kozubu a mohli sa o štyri roky vydať. Chlapci nastúpili na minimálne deväťročnú cestu osvojovania si návykov bojovať a ovládať nielen všetky druhy zbraní, ale aj vojenskú taktiku, vrátane vykonávania prieskumov, vojenskej ľsti, maskovania, taktiky a vôbec všetkého, čo patrí do vojenského remesla. Pre chlapcov a rovnako aj dievčatá platilo po 64 zásad, ktoré museli pre plnohodnotný život zvládnuť. Takto mladí ľudia vstupovali do spoločného života a vedeli aj ako rodiť aristokratov (Árijec sto krát) alebo bojarov (v staroslovienčine „боярин“, t.j. бо-ярый teda zo slov „большой + ярый“ – veľký, jasný, svetlý, osvietený, múdry, silný, mužný) a vôbec cnostné a silné potomstvo, ale aj so zbraňou v ruke brániť svoje územie a rodinu.

    Otázka dodržiavania starých obyčají je otázkou úcty k Predkom, nie exhibíciu vlastných ambícií vo forme vymýšľania vlastných obradov, mien a podobne. Hlboké kultúrne korene hovoria o hlbokých koreňoch minulosti, takže „vlastná tvorba“ v tejto oblasti je príspevkom civilizácie a nemá nič do činenia s našou prastarou Kultúrou.

    Aby sme ukončili túto časť, povedzme si ešte pár slov o tom, aké vlastnosti možno očakávať od farby očí – u čistých Rodov, nie biorobotov a tvarov. V skutočnosti si to môžeme ukázať na spôsobe, akým naši Bohovia zostavujú posádky kozmických lodí – Vajtman a Vajtmar. Vedci – Mudrci – sú prednostne vyberaní so zelenými očami. V otázke hlbokých poznatkov a poznania sú neprekonateľní. Veliteľmi kozmických lodí sú zásadne ľudia so striebornou farbou očí – vojaci. Schopný vojak totiž neznamená len absolútne majstrovstvo v ovládaní bojových techník a zbraní, ale patrí k nemu aj jasný, rýchly úsudok a rozhodnosť v konaní, schopnosť konať rozvážne, adekvátne a neemotívne aj pod veľkým tlakom a zložitých okolností. Tieto schopnosti rozvíja cvičenie bojových umení. Ľudia s modrými očami sú neprekonateľní v zručnosti, teda v posádkach kozmických lodí zaujímajú miesto inžinierov, technikov. Ľudia s hnedými očami sú zase neprekonateľní v sociálnej sfére, zlaďovania spoločnosti, organizovaní spoločenských udalostí. Treba to chápať tak, že každý z národov má svoje kasty, t.j. Mudrcov, Víťazov, Vesov aj Smerdov, ale pri spoločnom postupe je každý z nich nadmieru zručný vo jednej kaste, preto nemá význam to nevyužiť. Musíme však vedieť, že ak by bol čo i len jeden z národov zničený, tak končíme VŠETCI. Vo Vesmíre totiž musíme existovať spolu.

    Trochu sme si zopakovali to, čo sme už neraz písali, aj keď nové súvislosti poskytnú nové možnosti vniknutia do problematiky tým, ktorí našu stránku objavili nedávno. Ale pristúpme k hlavnej časti tohto článku, k rozširovaniu vedomia.

    Vedomie je len malá časť celého úhrnu poznatkov jednotlivca. No táto neveľká časť je trvalo vystavovaná zmenám a umožňuje objavovať nové, neočakávané stavy. Vedomie je slovo, ktoré sa dnes často používa v súvislosti s vedou o človeku. Náš názov „vedomie“ je už odlišný od pôvodného výrazu „Сознание“, ktoré znamená „совместное знание“, t.j. „spoločné poznanie. Je dobre poznať aj pôvodné slovo – stále používané v ruštine – pretože v podstate naozaj ide o „spoločné poznanie“. Vedomie to spoločné poznanie nášho „JA“ (Ducha), Duše a Tela. Znamená to, že Telo, Duša aj Duch majú svoje vlastné oblasti poznania, a tieto poznania sa prelínajú spolu v jenom neveľkom mieste.

    Teda táto neveľká, spoločná časť poznatkov je Vedomie. Poznanie Tela, ktoré nevstupuje do spoločnej časti je oblasťou, ktorú nazývame podvedomie a poznanie Duše, ktoré nevstupuje do spoločnej časti voláme nadvedomie. Znamená to, že to, čo vstupuje do nášho vedomia je iba malá časť Duše, Ducha a Tela. Charakterníci vždy učili, že náš „počítač“ má veľa rovín prejavov a činností, a že mnohé jeho oblasti ležia za oblasťou obrazovky vedomia. Dnešná veda zistila, že deväť z desiatich programových procesov prebiehajú v oblasti mimo vedomia. Sú to programy, ktoré voláme „inštinkty“, „návyky“, „intuícia“ a podobne. V súlade s učením charakterníkov je možné prinútiť podvedomú umovú schopnosť začať pracovať podľa príkazov, ktoré vydáva vôľa. Žiakovi je odporúčané sa obracať na podvedomú oblasť asi ako na proces vstupu dát do počítača, ktoré musia byť spracované procesorom a na obrazovku monitoru sú poslané iba výsledky bez vysvetľovania postupov, ktoré viedli k výsledkom predchádzajúcim spracovaním dát. Takto je možné v ume napríklad umocňovať veľké čísla a nekontrolovať proces ich spracovávania, len dostávať hotové výsledky.

    Využívanie nadvedomia a podvedomia sú tradične vlastné črty charakterníka. Ak sa chcete týmto smerom vyvíjať, tak si predstavte presný obraz toho, čím sa chcete stať. Je to veľmi dôležitý krok. Narysujte si jasný, presný obraz a zaveďte ho do svojho mozgu – procesoru. Takýmto spôsobom je možné nielen povýšiť svoj charakter, ale aj upraviť svoju „ududranú“ osobnosť tak, aby lepšie zodpovedali potrebám okolia a pre nás potrebným cieľom. Komu chýba vytrvalosť, ten ju môže dosiahnuť; kto podlieha pocitu strachu, ten ho môže zameniť za pocit odvahy; kto nemá dostatok sebadôvery, ten ju môže nadobudnúť. V skutočnosti niet charakterovej črty, ktorá by sa takýmto spôsobom nedala rozvinúť. Pomocou tejto metódy sa už ľuďom podarilo doslovne od základov zmeniť svoju osobnosť. Je to jav takzvanej „sily mysle“. Je to celom reálna sila a možno ju – ako všetky iné sily Prírody – zvládnuť zodpovedajúcim spôsobom a používať v každodennom živote. Navyše, trvalé uvedomovanie si svojho „JA“, každodenné rozmýšľanie o ňom po dobu niekoľkých minút už samo osebe vytvára takú atmosféru a dodáva takú životaschopnosť, že táto bude odháňať akúkoľvek nepriateľskú myšlienku. Kto pozná knihu Břetislava Kafku NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE tak vie, že takéto niečo odporúčal aj on. Ale po svete chodí málo ľudí, ktorí sú schopní sa po celý deň pevne pridržiavať svojho „JA“.

    Každému, kto sa zapodieva svojím vývojom je známe, že cudzie myšlienky môžu silne vplývať na ľudí a aj sa to naozaj stáva. A to nielen v prípadoch, keď sú myšlienky úmyselne nasmerované z jedného umu do druhého, ale dokonca aj vtedy, ak takýto špeciálny úmysel či nasmerovanie vysielajúcej mysle chýba, t.j. ak nie sú odosielané úmyselne. Ale rovnako je „nákazlivá“ aj bodrá, veselá nálada. Keď sa dostaneme do spoločnosti veselých ľudí, tak rovnako nadobúdame sklon prebrať ich duševnú náladu. Rovnaké pravidlo platí pri kontaktoch so šťastlivcami či naopak smoliarmi. Ak si sami umožníme preberať sugescie, ktoré od nich neustále prichádzajú, tak čoskoro zistíme, že náš um začína vykonávať ich tón, držanie tela, rozpoloženie ducha, charakteristické črty, a tak čo nevidieť budeme s nimi žiť v tej istej duševnej rovine. V ruštine je príslovie:

    „С кем поведёшься от того и наберёшься“

    Znamená to, že kto sa s kým sa stýka, od toho sa aj „naberie“. Ale my už vieme, že takéto veci sa môžu diať jedine preto, lebo sami sebe „povoľujeme“ prijímať tie či oné dojmy. Každý, kto neovládol pravidlá sugescie a nerozumie ich princípom je viac alebo menej vystavený ich účinkom. Každý už videl dianie takéhoto druhu na takú či onakú cieľovú skupinu, reklamy v médiách nevynímajúc. Niekto dokáže vzbudzovať silu a energiu v tej spoločnosti, v ktorej sa pohybuje; iný zase dokáže vzbudiť u okolitých ľudí stiesnenosť, takže od neho odchádzajú; ďalší zase svojou nedôverou, podozrievavosťou a ľstivosťou zasieva do okolitých ľudí nepokoj. V podstate všetci takíto ľudia sa podriaďujú sugescii. Toto však neznamená, že každá sugescia je zlá, škodlivá či nevhodná. Naopak, mnohé sugescie sú veľmi užitočné a ak sa objavia v pravom čase, tak nám môžu pomôcť. Dobré by bolo vždy takéto sugescie prepustiť skrz svoje vlastné vedomie predtým, ako prejdú do nejakej časti podvedomia. Nech je konečné rozhodnutie vždy výsledkom vašej osobnej a nie cudzej vôle, hoci by ste aj vzali do úvahy vonkajšiu sugesciu, týkajúcu sa danej otázky.

    Nikdy nesmieme zabúdať, že sme individualita, že máme vlastný um a vôľu. Pevne sa držte vlastného „JA“ a vždy budete v stave odolať nepriateľským sugesciám iných s prekvapivou silou.

    Staňte sa svojim vlastným sugestorom; cvičte si sami svoj podvedomý um, ovplyvňujte ho a nedovoľte nikomu cudziemu do toho vstupovať. Pestujte a vyvíjate v sebe pocit individuality.

    A teraz sa môžeme vrátiť k otázke dávanie mien „intuitívne“. Poznáme prípady, že takýchto mien „dostáva“ nejaká osoba aj niekoľko. Odkiaľ prichádza táto „intuícia“? Ako sa dá overiť, či ten, kto štedro rozdáva „intuitívne mená“ ich ťahá z Ducha, Duše, či Tela? Vedomie, teda spoločné poznanie týchto troch entít je spoločným poznaním týchto troch entít. Ak by bol takýto človek znalý našej prastarej kultúry, tak by to nikdy nemohol robiť. Len si zopakujme, čo to znamená, keď sa riadime „vlastným názorom“ namiesto podania Predkov, t.j. princípu zdravomyslia. Informácia je svedectvo o čomkoľvek. Všetky informácie z javného sveta zbiera Um. Rozum (pôvodne Raz Um) vyvodzuje z nazbieraných informácií uzávery a Intelekt je zbierkou takýchto uzáverov. Na nízkom stupni evolučného vývoja je tento mechanizmus nenahraditeľný, ale na vyššom stupni sa stáva doslovne nepriateľom. Vo Védach sa píše, že niet lepšieho nástroja na spoznávanie Sveta Javi ako Um-Razum-Intelekt. Um však zbiera informácie z našich PIATICH zmyslov. A aké máme zmysly čo aj len v porovnaní so zvieratami? Máme ostrejší zrak ako sokol, počujeme lepšie ako rys, či ňucháme lepšie ako pes? Nemusíme ani menovať všetko a vidíme, že naše zmysly sú v porovnaní so zmyslami zvierat oveľa  HORŠIE. No a aj napriek tomu si niektorí myslia, že sme korunou tvorstva. Nuž cesta nahor nemôže pochádzať z materiálneho Sveta Javi, pretože Svet Javi na to nemá „zdroje“. Práve preto prichádza dedičstvo našich Predkov, aby sme vedeli ako žiť. No počúvať rady tých, ktorí nemajú iné, ako poznanie Sveta Javi je cesta nadol, nie nahor.

    Musíme brať do úvahy ešte jednu vec, aj keď sme ju už tiež spomínali. Akákoľvek spoločnosť pozostáva z troch skupín: administrátorov, fanatikov a nevyhnutného zvyšku ľudí medzi týmito dvomi extrémami. Tento princíp Triglavu je univerzálny. Administrátor je ten, kto celú vec „vymyslel“ a zostavil, ktorý však zároveň vie, prečo to robí. Fanatik je ten, kto fanaticky koná podľa pokynov administrátora, ale nedokáže skúmať podstatu toho, čomu slepo verí. No a v strede nevyhnutne vzniká – hoci často malá – skupina ľudí, ktorí sa v ľubovoľnom systéme – vrátane kresťanstva – môžu podľa princípov zdravomyslia dopracovať ku skutočnému poznaniu. Z tohto poznatku vyplýva, že nemá význam sa hádať s administrátormi systému, pretože oni presne vedia, prečo ho zostavili. Rovnako nemá význam sa hádať s fanatikmi, títo nás môžu dokonca ohroziť. No vždy sa dá rozumne rozprávať s tými, ktorí sú uprostred. Nemrhajte preto čas s extrémami. My vieme čo nám naši Predkovia radia – zanechali nám svoje Poznanie, Védy. A nikto predsa neradí svojim vlastným potomkov nič zlé.

  • IVAN HROZNÝ – SÁM ČI ŠTVORITÝ?

    V súvislosti s Ivanom IV., ktorého častejšie titulujú prívlastkom Hrozný si povieme niečo o práci ďalších dvoch členov Ruskej Akadémie Vied, ktorí dokorán otvárajú dvere do našej minulosti. Ide o A. T. Fomenka a G. V. Nosovského. Ich hlavná činnosť síce spadá do oblasti matematickej prognostiky, ale práve preto, že ide o exaktnú vedeckú metódu založenú na pokročilom matematickom aparáte, sú ich výsledky dôležité. Títo dvaja akademici použili zložitý matematický aparát tak, že do matematického prognózovania zahrnuli históriu Slovanov. Použitím strohej matematiky sa im podarilo dokázať, že v umelo vytvorenej histórii sú veľké a nelogické diery, t.j. že tieto informácie ukazujú vysokú mieru skreslenia. Treba však hneď povedať, že ich závery, ktoré vychádzajú z rýdzo matematického aparátu ich nie vždy dovedú k správnym predpokladom, ale to nie je až také hrozné. Na jednej strane je jasné, že rekonštrukcia našej minulosti nie je možná iba za použitia matematiky, pretože okrem nej existujú staré letopisy, archeologické nálezy a ďalšie zdroje, ale oni ukázali jednu vrcholne dôležitú vec. Dokázali, že to, čo nazývame história má veľké „diery“. Nuž, priblížme si kúsok ich práce.

    Ivan IV. je veľmi dôležitý panovník, pretože práve na jeho osude možno uvidieť, ako prebiehala násilná likvidácia starej kultúry a násilné prevzatie moci západnými, krvilačnými Romanovcami.

    Ešte pred tým, ako pristúpime k udalostiam okolo jeho života si pripomeňme, že oficiálna veda tvrdí, že práve počas jeho vlády bolo Rusko slabou krajinou a nemalo žiadny skutočný vplyv na svojich susedov. Ale ako je potom možné, že po celej Európe sa v múzeách uchovali jeho listy, ktoré písal európskym monarchom, a ktorých obsah aj dnes vyvoláva doslovne úžas. Hoci dnes už vieme, že mnohé jeho listy boli neskôr „upravené“, prípadne zmizli, aj to, čo ostalo, má obrovskú vypovedaciu hodnotu. Zacitujme si napríklad z listu, ktorého originál je uložený vo švédskom kráľovskom archíve a je adresovaný Gustávovi I., švédskemu kráľovi:

    „Ty si zo sedliackeho a vladárskeho rodu! Keď novgorodskí miestodržitelia veľkého panovníka, cára ruského pošlú svojho posla ku kráľovi Gustávovi, tak Gustáv, kráľ švédsky a gótsky bude musieť pred týmto poslom bozkávať kríž, lebo pre teba je nemožné sa mimo miestodržiteľov k nám priamo dovolávať!“

    Ivan Hrozný teda ani náhodou nepovažuje švédskeho kráľa za seberovného. Ale aj ďalší text je zaujímavý:

    „… a že my sme kráľa Arcemagnusa obdarovali mestom Polčevo a inými mestami, tak my sme s božou vôľou vo svojej otčine slobodný. Koho chceme, toho aj obdarujeme.“

    Znamená to, že Ivan Hrozný ešte považoval Európu za svoju krajinu a európskych monarchov za svojich vazalov, ktorí dokonca nemali ani právo sa k nemu obracať priamo, ale iba skrz sprostredkovateľov. Odôvodňoval to takto:

    „My od Augusta Cézara rodom pochádzame!“

    Zaujímavý je aj list britskej panovníčke, Alžbete I. Tudorovej, ktorý je uložený v londýnskom archíve. V ňom sa cár tiež označuje zvysoka „MY“, pričom na anglickú kráľovnú za obracia zvysoka ako na „TY“. Na konci listu ju dokonca nazval „nemravná dievka“.

    Historici – akože inak – vysvetľujú tento postoj psychickou chorobou Ivana Hrozného. Ale prečo potom si európski monarchovia nedovolili takého „choré výplody“ rovno vyhodiť do ohňa?

    Vo Francúzsku uchovávajú ako súčasť národného historického dedičstva krajiny Sloviensku Bibliu, ktorú ako dar priniesla svojmu manželovi Henrichovi I. kňažná Anna Jaroslavna, dcéra Jaroslava Múdreho.

    Kňažná Anna Jaroslavna, kráľovná Francúzska 1051-1060

    Henrich I., kráľ Francúzska 1031-1060

    Podpis Anny Jaroslavny

    Anna Jaroslavna so svojimi sestrami

    Tu podotknime, že ak by sme prijali fantazmagóriu niektorých subjektov, že sme sa v minulosti nevolali Slovieni, ale akýsi „Sloveni“, tak potom by títo „odborníci“ mohli priamo hovoriť v prídavnom mene nie o Slovienskej, ale Slovenskej(?) Bukvici, a tým pádom aj o slovenskej Biblii na dvore francúzskeho kráľa..? Nie je to pekné, takto si „vyrobiť“ Slovákov priam európskeho významu? Názov „Staroslovienska Bukvica“ používame dnes, pretože je starý – počítajúc k dnešku – minimálne 1 000 rokov. No musíme si uvedomiť, že SLOVIENI bol BEŽNÝ názov, ktorým sa označovali samotní naši Predkovia Slovania – aj tí, ktorí žili v Rusku, resp. najmä tí, pretože do Európy sme všetci prišli odtiaľ. Oni teda vo svojich časoch používali SLOVIENSKY jazyk, nie STAROSLOVIENSKY jazyk. Takto ho môžeme nazývať dnes, po tisíc rokoch a po tom, ako zo Slovienov násilným pokresťančením (veď krížové výpravy ani neboli o ničom inom) vyrobili Slovákov, ktorých takto začali nazývať až kedysi v stredoveku. Len jedno si nevšimli, že tento výmysel nemá oporu ani nikde v Letopisoch… Možno by takýto odborníci mali napísať letopiscovi Nestorovi, aby svoje dielo opravil (adresu poskytneme), pretože on doslovne píše:

    „A Sloviensky národ i Ruský jedno je, lebo od Variagov nazvali sa Rusou, ale prv boli Slovienmi. Ak sa aj Poľanmi zvali, no reč Slovienska bola. Poľanmi prezvaní boli, pretože v poli sídlili, ale jazyk Sloviensky bol im jeden.“

    Nestorov letopis, 1116

    Táto Slovienska Biblia sa po dlhé stáročia používala pri korunováciách francúzskych kráľov. A prečo sa práve Slovienska Biblia stala rodinnou cennosťou francúzskych kráľov, katolíkov (žeby sa zľakli Slovákov…?), ba treba vedieť ešte aj to, že Henrich I. osobne privítal svoju nevestu už na francúzskej hranici. Očividne bolo toto manželstvo francúzskeho kráľa oveľa dôležitejšie a prestížnejšie pre neho, než pre ruskú kňažnú.

    Pozrime sa teda na samotného Ivana IV. Ako oficiálny dátum jeho narodenia sa štandardne udáva 25. august 1530. Ale ak preskúmame jeho kostený trón, ktorý možno dodnes vidieť v Zbrojnici Kremľa, tak uvidíme, že na ňom je zobrazený – v tom čase nenahraditeľný – osobný horoskop panovníka, ktorého súčasťou vždy bol dátum narodenia.

    Analýzou horoskopu sa dá dokázať, že dátum, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou – keďže je to jeho trón – je jeho dátumom narodenia je 25. august 1526. Narodil sa teda o štyri roky skôr, ako sa – z nejakého dôvodu – uvádza v dobových letopisoch (25. august 7038).

    Dnes už existujú dôkazy, že tie ruské letopisy, ktoré sa dochovali dodnes, boli zhotovené v 17. a 18. storočí niekoľkými ľuďmi – cudzincami – ktorí boli na túto špinavú robotu najatí uzurpátormi Romanovcami. Pre nich bolo mimoriadne dôležité, aby sa vytvorila sfalšovaná verzia histórie Ruska ako štátu. Ich hlavným cieľom bolo dokázať, že do ich príchodu nebolo v Rusku nič, všetko „osvietenie“ doniesli až oni. Musela vzniknúť taká verzia histórie, ktorá by dokazovala právo Romanovcov na trón a zároveň by zodpovedala štruktúre celoeurópskeho programu úpravy histórie. Podľa tejto rekonštrukcie dnes už vidno, že Romanovci 17. a 18. storočia boli západoeurópskymi služobníkmi a ich poskokmi na ruskom tróne a plne záviseli od Západnej Európy. Práve preto sa dnes dá dokázať, že všetky letopisy (okrem tých, ktoré boli tajne uchované na Sibíri) vyšli z tej istej dielne. Totiž neraz obsahujú aj tie isté chyby. To však zároveň znamená, že ich nemožno považovať za objektívne a nezávislé. Pri obrovskom množstve prepracovaných letopisov sú chyby jednoducho zákonité.

    Už zmienený dátum narodenia cára Ivana Hrozného uvedený na jeho tróne bol potvrdený viacerými nezávislými odborníkmi. Pri tejto príležitosti musíme povedať, že naši dvaja akademici – G. V. Nosovskyj a A. T. Fomenko – nepatria k starovercom ani rodnovercom. Keď napríklad uvádzajú, že Batuňa v krátkej dobe po dobytí Kyjeva povolil stavať pravoslávne chrámy, tak si myslia, že ide o kresťanské chrámy. Kto bol v Kyjeve, určite videl pozostatky kresťanských chrámov, ktoré na kopci blízko kyjevskej Lavry ukazujú turistom, a ktoré boli zrovnané so zemou „Mongolmi“. Nuž, vojsko Ordy znovuobnovilo starú Vieru, ktorá – ako vieme – je Pravoslávna. Slovan je Pravoslávny – pretože to nie je etnický pôvod, ale Vierovyznanie – teda Prav Slávi, t.j. Bohov a Predkov. Ak Batuňa povolil veľmi rýchlo výstavbu nových pravoslávnych chrámov, tak v Kyjeve začali stavať slovanské, nie kresťanské Chrámy, teda slovanské Kapištia a Svätilištia. Jeden z ďalších omylov, s ktorým sa môžete stretnúť v ich prácach je počítanie letopočtu „od Adama“, pričom uvažujú s viacerými variantmi „Od stvorenia sveta“. Totiž v starých letopisoch sa nedá prehliadnuť, že roky sú uvádzané od UMHCH, pretože kresťanský letopočet zaviedol až Peter I. Na druhej strane je obdobie od Batuňu po Ivana IV. obdobím Dvojvieria, t.j. bolo povolené vyznávať ako starú, predkresťanskú Vieru tak aj nové, kresťanské náboženstvo. Len nezabúdajme, že v zmysle známeho prípadu Ježišovho umývania nôh apoštolom z Evanjelia východní kresťania neuznali hegemóniu pápeža (rozkol r. 1054), pretože pápež sa takto postavil na úroveň Boha, čo z pôvodných textov evanjelií ani života Ježiša nijako nevyplýva. Podľa Svarogovej Zápovede je výber viery osobnou vecou každého človeka, takže kresťania boli v tomto zmysle tolerovaní. Výber vierovyznania (vrátane náboženstva) je odrazom stupňa evolučného vývoja človeka. Toto naša Viera vždy brala do úvahy – dokonca ja pre zvieratá, rastliny a Prírodu vôbec.

    Tzv. Воскресенская Летопись hovorí o tom, že v Lete 7039, dňa 27. novembra – t.j. roku 1530 – malý Ivan bol s otcom prítomný na cirkevných oslavách vysväcovania nového chrámu. No to je málo pravdepodobné, lebo ak by sme brali do úvahy oficiálny dátum jeho narodenia, tak mladý cárovič Ivan mal iba tri mesiace. Sotva by jeho otec, veľký knieža Vasilij III. riskoval vystaviť trojmesačné dieťa – svojho jediného následníka – takejto nebezpečnej skúške.

    Zasvätencom sa ukazuje otázkou už používanie skutočného mena cároviča Ivana. Možno vidieť, že od konca 16. storočia začali ruskí cári používať ako cárske mená svoje vlastné krstné mená. Od toho okamihu začali byť dovtedy tradičné mená ako Vasilij a Ivan v ruskom dynastickom zozname zriedkavé. Posledným Ivanom z neprerušenej rady Ivanov-Vasilijov na ruskom tróne bol práve Ivan Hrozný.

    Dnešní historici automaticky predpokladajú, že krstné meno Ivana Hrozného bolo Ivan, pričom to potvrdzujú aj letopisy. No tu nastáva otázka, prečo jeho otec – veľké knieža Vasilij III. – aj jeho dedo Ivan III. mali krstné mená (ak to vôbec boli „krstné“ mená) odlišné od oficiálnych, cárskych mien, a že zrazu mladému cárovičovi dali hneď skutočné meno a oznámili to širokej verejnosti? Je totiž známe, že ešte v 17. storočí zo strachu pred čarami a zaklínaním, pri ktorých je nutné poznať krstné meno toho, na koho sa zameriavajú, sa ruský ľud snažil zatajovať skutočné mená. Boli dokonca prípady, kedy sa skutočné meno cára dozvedela široká verejnosť až po jeho smrti. Nie náhodou sa má aj tajné meno, ktoré dostáva človek pri obrade Menorečenia, uchovať v tajnosti pred všetkými ľuďmi.

    Mnohí ľudia predpokladajú, že čas vlády Ivana Hrozného je dostatočne známy. No v skutočnosti to vyzerá tak, že vláda Ivana Hrozného je jedno z najtemnejších, najzaujímavejších a najzáhadnejších období ruskej histórie. Práve toto obdobie totiž pokrýva úplne protichodné epochy ruských dejín – starú, RUSKO-ORDICKÚ vládu a PROZÁPADNÚ VLÁDU ROMANOVCOV. Hranicou medzi týmito úplne odlišnými spôsobmi vlády je práve vláda „Hrozného cára“ a za ňou nasledujúca bratovražedná vojna, známa ako Veľká Smuta. Táto vojna sa nezačala až smrťou Borisa Godunova, ale oveľa skôr a v skutočnosti zachvátila v podstate celé vládnutie „Hrozného cára“.

    Ale z akých zdrojov začať pátranie po skutočnej minulosti? Opričnícke archívy, ktoré obsahovali záznamy súdnych konaní ich teroru ÚPLNE ZMIZLI. Celkovo možno povedať, že uchovanie ruských archívov a knižníc od 16. storočia je v samotnom Rusku najbiednejšie z celej Európy. Čia ruka sa postarala o to, že množstvo písomností zmizlo, alebo ak ostali, tak boli hrubo sfalšované? Aké PRAVÉ dokumenty – písané osobne Ivanom IV. – sa uchovali dodnes? Rýchlo zistíme, že prakticky žiadne. Nezachoval sa ani jediný „ukaz“, t.j. priame nariadenia cára. Nezachoval sa dokonca ani jeho TESTAMENT, hoci napríklad testament Vasilija Dmitrijeviča (1389-1425), t.j. stopäťdesiat rokov straší dokument existuje dodnes. A to nie jeden, ale dokonca tri, ako ich vekom prerábal. Zachoval sa aj testament Ivana Kalitu, od Hrozného starší o 250 rokov. Hrozného testament sa akože zachoval iba v historicky neskoršej kópii, ktorá nemá ani len presný dátum.

    No list Ivana Hrozného anglickej kráľovnej Alžbete I. Tudorovej – oficiálny štátny dokument – sa zachoval v origináli. Pergamenový zvitok sa uchováva v Londýne od času jeho príchodu z Moskvy, t.j. od roku 1570. Dnes sú na ňom viditeľné neskoršie „úpravy“ – prečo potrebovali „čistiť text“ znenia?

    Pozrime sa na čas vládnutia Ivana Hrozného, pričom si všimneme také zvláštnosti, ktoré často prekračujú všetky rozumné hranice:

    V roku 1553 Ivan Hrozný zriadil sám nad sebou PORUČNÍCKU RADU. Predpokladá sa, že opatrovnícka rada bola vytvorená na opateru jeho maloletého syna Dmitrija. No Hrozný vyzdravel a Opatrovnícka Rada zrušená nebola. Takže Rada pokračovala v opatrovníctve najvyššieho panovníka, cára?

    Počas jeho vlády mu z nejakého zvláštneho dôvodu skladali bojari prísahy viackrát. Cárovi sa prisahala vernosť iba raz, a to pri nástupe na trón. No Hroznému nielenže skladali prísahu niekoľko ráz, on bol dokonca korunovaný viackrát. Prvý raz bol korunovaný r. 1547, a potom r. 1572 – po DVADSIATICH PIATICH rokoch vládnutia?

    Hrozný uviedol na svoj trón, namiesto seba (!?) cára Simeona Bekbulatoviča. Existuje akési „vysvetlenie“: Hroznému sa takto ľahšie ovládala Duma…?

    Hrozný úplne zrovnal so zemou Novgorod, a potom rozhodol o presťahovaní celého dvora aj štátnej temnice – na dymiace spálenište?

    Je jasné, že človek, ktorý koná takéto činy spĺňa znaky schizofrenika. Ale naozaj rozumieme správne udalostiam, ktoré sa vtedy odohrávali? Čo ak nevládol jeden, ale niekoľko cárov?

    Tu naozaj má odôvodnenie predpoklad našich akademikov, ktorí zistili, že v časoch panovania „Hrozného“, t.j. 1547-1584 v skutočnosti vládli ŠTYRIA rôzni cári, nie jeden. Neskôr boli všetci „na papieri“ spojení do jedného mena „Ivan Hrozný“. Ale toto zosnovali až v 17. storočí v časoch vládnutia Romanovcov. Išlo o jasnú politickú zákazku: vypracovanie práv pre Ivana Fedoroviča Romanova, prvého predstaviteľa novej dynastie na ruský trón. Historici vytvorili vymyslený obraz „veľkého Hrozného cára“, ktorý vládol na moskovskom tróne na jedného človeka dlhú dobu. Touto konštrukciou dosiahli Romanovci hneď niekoľko cieľov.

    Veľká Smuta konca 16. a začiatku 17. storočia nebola jedno z „bežných“ medziobdobí Veľkej, stredovekej ríše. Bola to dlhoročná, krvavá, občianska vojna, následkom ktorej sa zásadným spôsobom zmenilo zriadenie vo všetkých oblastiach Ríše, čo znamená, že bola odstránená pozícia Ordy. Stará, ordická dynastia vladárov svetovej Ríše bola po 300 rokoch zničená. V okolí cára bol vykonaný palácový prevrat. Súčasne sa v Západnej Európe začala vzbura Reformácie. Žeby náhodná zhoda? Nie, za jedným aj druhým stáli tí istí ľudia, úporne sa snažiaci prebiť k moci bez ohľadu na obete. Koniec koncov reformačná vzbura zvíťazila. Po úspešne prevedenej vzbure bolo hlavné mesto Ríše vystavené nebývalému ničeniu a k moci prišli dosadení západoeurópski služobníci Romanovci. Títo zásadným spôsobom otočili duch predchádzajúceho, rusko-ordického vládnutia. Rus sa z vládcu sveta stala v podstate surovinovým príveskom Západnej Európy. Teraz už začali rozkazy smerovať opačným smerom, t.j. nie z Moskvy do Európy, ale zo Západnej Európy do Moskvy a následne do Petrohradu. No bol tu jeden zásadný rozdiel. Predchádzajúca vláda Rassénie nad Západnou Európou bola otvorená a zákonná. Príkazy z Moskvy boli pre európskych panovníkov plne oficiálne a legálne. A takúto otvorenú, zákonnú moc v opačnom smere, t.j. otvorené vydávanie rozkazov Moskve sa napriek všetkému Západnej Európe dosiahnuť nikdy nepodarilo. Rusko aj napriek tomu ostávalo oveľa silnejšou krajinou ako Európa čo sa týka vojenských aspektov a vôbec nemalo k dispozícii „neobmedzený počet“ ľudského materiálu. Práve naopak, ide o vlastnosti, ktoré ostali uložené v génoch. Za vlády Romanovcov bola ustanovená tajná nadvláda Západu nad Ruskom. Rusko malo postavenie samostatnosti, no na ruskom tróne zasadli európski pätolizači – Romanovci. Dôsledne dozerali na to, aby Rusko nemohlo dvihnúť hlavu veľmi vysoko, aby sa nenavrátila Dŕžava a Západ sa znovu nedostal do pôvodného postavenia. Z tohto dôvodu bol starostlivo skonštruovaný mýtus o večnej zaostalosti Ruska oproti posvätenej Západnej Európe. Tento mýtus bol hlboko vkorenený najmä do slovanských národov, vrátane samotných Rusov. Jeho účinok vidíme dodnes.

    Jednu z hlavných vecí, ktorú Romanovci urobili bolo, že vyhlásili predchádzajúcu, Ordickú dynastiu cárov za  „nezákonnú“. Takto celú rusko-ordickú epochu, ktorá trvala skoro tristo rokov, prefíkane nazvali obdobím „krutého, cudzozemského jarma“ na Rusi. Svojich predchodcov na cárskom tróne – rusko-ordických cárov-chánov – vyhlásili za divých prišelcov z ďalekých, východných krajín, ktorí „uzurpovali“ zákonnú vládu „starých Riurikovcov“. A nimi platení historici už dopracovali detaily. Takto Romanovci vyniesli samých seba na piedestál ako „obnoviteľov ruskej štátnosti“, ktorá vymenila krutovládu cudzincov. Posledného ordického cára, Borisa Godunova nazvali „Tatárom Godunovovm“ a vystavili mu veľmi zlý „certifikát“. V skutočnosti práve Romanovci, keď prišli k moci, tak na Spaskú bránu pribili štvorročného cároviča – zákonného nasledovníka ruského trónu.

    No treba povedať, že Romanovci postupovali nielen veľmi systematicky, ale najmä rafinovane. Snažili sa nemeniť samotnú podstatu historických faktov. Oni ich len pozmenili tak, že zmenili ich obraz, pridávali im iný zmysel a nakoniec iné súvislosti. Nakoniec sa celá rusko-ordická epocha skreslila pod úslužnými perami dvorných, romanovských historikov.

    Pozostatky kazackých vojsk Ordy, v časoch vojny roztrúsené a čiastočne vytlačené z centra Ríše na jej hranice, vyhlásili Romanovci za „zbehlých nevoľníkov“, alebo za ľudí, ktorí museli utiecť kvôli rozličným zločinom či vyhnancov.

    Bolo zrealizované kompletné prepracovanie, zničenie a cieľavedomé zredigovanie pôvodných historických zdrojov. Romanovskí historici napísali novú históriu „zlej Ordy“, presne v súlade s objednávkou, ktorú dostali od nových vládcov. Ak ste videli prvú zo série celovečerných rozprávok o ruských bohatieroch – v tomto prípade Aľoša Popovič a Had Tugarin – tak ste si mohli všimnúť posledný, nenápadný snímok tohto kresleného filmu. Je na ňom somár menom Mojžiš (vystupuje v rozprávke) so zlatými zubami, ako píše ruskú históriu… vonkoncom nie náhodná alegória!

    Hlavné je však to, že k slovanským deťom sa prístupnou formou dostáva PRAVDA! A akú pravdu servírujú naši „filmári“?

    No všetko sa skryť nepodarilo. Ak aj neberiem do úvahy to, čo bolo skryté Žrecmi na Sibíri – napríklad texty Slovansko-Árijských Véd – tak aj v prepracovaných dokumentoch sa je čoho – z pohľadu moderných metód – chytiť. Tu len na okraj zopakujme, že len idiot by dnes ukázal skutočné, zdrojové texty Véd, ktoré prežili tisícročie v bezpečnom úkryte. Najmä po skutočnostiach, ktoré sme uviedli v článku Psychotropné zbrane už nemôže „zapnúť“ asi iba idiotom. Ale ich provokácie sú zbytočné a Pravda od nich nezávisí.

    Po ťažkých rokoch a veľkom úsilí romanovských vladárov a cieľavedomému ničeniu dokumentov minulosti, je  rekonštrukcia pravdivého obrazu ruskej minulosti neľahkou úlohou. Ale dôležité je to, že úloha je riešiteľná za pomoci metód modernej matematiky, ktoré umožňujú pracovať so skreslenou informáciou. Viac sa o tom dočítate v knihách už spomínaných akademikov. Vydali ich veľa, sú veľmi čítané.

    Okrem hlavnej, ideologickej úlohy, ktorú potrebovali Romanovci vyriešiť, pretože to žiadali všetci noví panovníci Západnej Európy, museli Romanovci vyriešiť aj záležitosti, ktoré boli pre nich bezprostredne dôležitejšie. Museli ukryť, že Veľká Smuta začala už v 16. storočí, nie 17., ako sa hodilo im. Pritom totiž ukrývali to, že oni samotní, Romanovci, boli jedni z jej najzákernejších a najkrutejších účastníkov. Tiež museli odôvodniť svoje právo na trón. Kvôli tomu samých seba zobrazovali ako keby príbuznými posledného zákonného cára. Rovnako potrebovali ukryť svoju účasť v Opričnici a jej krvavých zločinoch, pričom všetko „hodili“ na „Hrozného cára“. No a svoj rod odvodili ako keby od jedinej zákonitej ženy „Veľkého cára“, Anastázie Romanovej.

    Na základe analýzy sa ukazuje, že práve kvôli týmto dôvodom romanovskí historici spojili štyroch po sebe nasledujúcich, ruských cárov do jediného, čím ho lživo predstavili ako keby mal viacero žien. Týmto dosiahli, že manželstvá ostatných boli považované za nezákonné, t.j. deti, ktoré sa z týchto manželstiev narodili boli nelegálne a tým pádom bez nároku na trón. Samozrejme, ďalšia lož.

    Dynastické paralelizmy v ruskej histórii boli objavené na základe použitia matematicko-štatistických metód, ktoré vypracoval A. T. Fomenko. Ich aplikácia na chronológiu ruskej histórie dokázala, že všeobecne prijímaná verzia histórie ako celok vyžaduje skutočné opravy. Okrem použitia matematiky použili aj historické záznamy, ktoré historici všeobecne neberú do úvahy, pretože protirečia zavedenej skaligerovsko-müllerovskej verzii histórie.

    V roku 1547 bol 16-ročný syn veľkého ruského kniežaťa Vasilija III. korunovaný za cára Ivana IV. Novému cárovi bola zložená prísaha. Za ženu mal Anastáziu Zacharynu Romanovú. Jej otec – Roman Zacharyn – bol hlavou budúcej dynastie Romanovcov. Vláda Ivana IV. trvala do r. 1553. Najznámejšou udalosťou jeho vlády je dobytie Kazane r. 1552. V nasledujúcom roku 1553 Ivan IV. Vasilievič vážne ochorel. V tom čase už mal maloletého syna Dmitrija, pričom sa mu onedlho narodil druhý syn, Ivan. Historici predpokladajú, že Dmitrij zahynul hneď po „kríze“, t.j. ťažkej chorobe cára. No podľa rekonštrukcie Dmitrij zomrel oveľa neskôr a stihol dokonca niekoľko rokov panovať.

    Možno predpokladať, že Ivan IV. ťažko ochorel, pričom sa očakával jeho skon. Preto večer, 11. marca 1553 najbližší bojari prisahali vernosť následníkovi trónu, mladému Dmitrijovi. Možno predpokladať, že choroba vyzerala neútešne, a preto Ivan IV. odstúpil.

    Ivan IV. začal už pred svojou chorobou vykazovať nezvyčajne fanatickú nábožnosť. Je známe, že sa nachádzal pod vplyvom kňaza Silvestra, ktorý na 17 ročného Ivana silno vplýval. Práve tento Silvester zapálil v duši Hrozného iskru náboženského fanatizmu. Tento náboženský fanatizmus ovplyvňoval aj život na cárskom dvore. Angličania, ktorí v tom čase navštívili Rusko opisovali nezvyčajné pomery na cárskom dvore: „Cára nezaujímajú svetské potechy, nemá rád poľovačky, ale zato má potešenie v bohoslužbách…“ V roku 1552 začal mať Ivan aj prvé „videnia“.

    Tento cár bol Vasilij Blažený. Jeho najranejší portrét je známy ako kodaňský portrét – je uložený v Národnom Múzeu mesta Kodaň – zobrazuje Ivana Hrozného na ikone:

    Jeho fanatická nábožnosť ho zmenila na blázna. Zopakujme si, že samotné slovo VASILIJ znamená CÁR, PANOVNÍK, ako to aj z neznalosti Slovienskej Bukvice prevzali Gréci vo forme BASILIJ, BASILEUS, avšak s tým istým významom. V tom istom čase vystupuje v letopisoch moskovský divotvorca, Ivan Blažený, o ktorom však v skutočnosti nie sú známe nijaké podrobnosti. Predpokladá sa, že Ivan Blažený zomrel v Moskve r. 1589, pričom jeho telo bolo s veľkými poctami pochované v chráme Vasilija Blaženého. Je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ide o toho istého človeka. Vasilij Blažený buď zomrel r. 1553, alebo odstúpil z trónu a zomrel až r. 1589. Tým sa stal dvakrát „zaregistrovaný“ medzi „svätými“: ako Vasilij (lebo bol panovník), aj ako Ivan.

    Dnes sa predpokladá, že prvý syn Ivana IV. – mládenec Dmitrij – zomrel čoskoro po tom, ako mu zložili prísahu r. 1553. No z dokumentov vyplýva, že pre maloletého Dmitrija bola zostavená opatrovnícka rada z vybraných ľudí, ktorá existovala do r. 1563. Oficiálne sa predpokladá, že po neočakávanej smrti svojho syna Ivan IV. neočakávane vyzdravel. To teda znamená, že sám nad sebou ustanovil opatrovnícku radu? A takto historici usilovne snovú rozličné konštrukcie, že akože načo dospelý cár potreboval nad sebou mať opatrovnícku radu.

    Z rekonštrukcie navrhnutej našimi akademikmi vyplýva, že opatrovnícka rada bola skutočne zostavená, ale nie kvôli dospelému cárovi Ivanovi IV., ale pre cároviča, mládenca Dmitrija, ktorý v skutočnosti nezomrel. A práve jemu skladali slávnostnú prísahu. V jeho mene začala opatrovnícka rada spravovať krajinu.

    Ivan IV. vymenoval hlavných regentov mladého Dmitrija svojich švagrov D. R. a V. M. Jurievých-Zacharinovcov, ale po udalostiach r. 1553-1554 začal vplyv Zacharinovcov silno upadať. Problém bol v tom, že bojarská Duma bola s regentstvom Zacharinovcov, budúcich Romanovcov, krajne nespokojná. Skutočné postavenie Zacharinovcov bolo v tom čase veľmi vratké. Aristokracia nechcela odovzdať moc nad krajinou regentom Zacharinovcom, ktorí nemali ani autoritu, ani popularitu.

    Maloletý cárovič Dmitrij vládol v období 1553-1563. Vo veku asi 12 rokov zomrel. Je možné, že práve jeho smrť – ako „Lžidimitrija“ – „posunuli“ romanovskí historici do času vládnutia Borisa Godunova, t.j. do r. 1591. Hlavnou udalosťou tých rokov bola Livónska vojna.

    Po smrti cároviča Dmitrija bol za cára ustanovený ďalší druhý syn Ivana IV., Ivan Ivanovič. Pri korunovácii mal asi 10 rokov. Ak porovnáme müllerovsko-romanovskú verziu histórie vidíme, že r. 1563 bola uskutočnená opakovaná prísaha vernosti cárovi, pričom už ide o tretiu prísahu tomu istému cárovi(?) Hroznému, ktorý ešte ako keby stále vládol. Za vlády tohto nedospelého cára padla celá moc do rúk regentom Zacharinovcom, ktorí rozpustili Radu. Rýchlo uchopili vrcholovú moc krajiny a práve Zacharinovci – budúci Romanovci – rozpútali po krajine teror – Opričnicu – ktorý je tak typicky pripisovaný v epoche „Hrozného“ jemu, ktorý možno už ani nežil, no keby aj, tak určite nesedel na cárskom tróne.

    Mladý Ivan Ivanovič – teda stále Ivan Hrozný – odstavil od moci protivníkov a začal rozhodovať v úzkom kruhu svojej rodiny, pričom nerešpektoval stáročné tradície. Aristokracia nebola spokojná s cárom, no oveľa viac so Zacharinovcami. V tom čase už Zacharinovci odstraňovali odporcov, medzi nimi aj Adaševa, člena bývalej opatrovníckej rady, ktorý im nevyhovoval. A práve v tomto čase začína obdobie teroru pripisované Ivanovi Hroznému.

    Teror v ríši nastal, ale rozpútali ho Zacharinovci, ktorí sa z pozície moci začali zbavovať svojich protivníkov – vstupuje tu typická, neprehliadnuteľná, kresťanská črta. No protivníkom Zacharinvcov bola v podstate celá ruská aristokracia, ktorá bola v tom čase najbližším prostredím bývalej Ordy. Zacharinovci-Romanovci zastupovali záujmy Západu, ak by sme použili súčasný jazyk. Rozpútala sa občianska vojna po celej ríši. To je skutočná podstata Veľkej Smuty na Rusi.

    V tomto čase sa začali aj prvé pokusy prepísať dejiny Rusi na históriu štátu. Letopisy začali prepisovať na francúzskom papieri, kúpenom a dodanom z Francúzska…

    V r. 1564 bola zriadená Opričnica, organizácia, ktorá zaviedla v Rusku teror. Za jej zriadením stál V. M. Juriev-Zacharin, a práve Zacharinovci boli najvnútornejším kruhom, ktorý túto teroristickú organizáciu riadil. Jej výčiny sú známe aj dnes – je to všetko to zlé, čo sa nepodarilo ukryť a čo následne historici pripísali Hroznému. Najkrvavejšie obdobie „Ivana Hrozného“ spadá do rokov 1563-1572. Nebudeme tu opisovať detaily tohto teroru – práve tieto sú dostatočne opísané v oficiálnej histórii. Akurát, že majú iného autora. Len spomeňme, že medzi výčiny patria aj masové popravy bojarov r. 1568.

    No nakoniec pretiekla čaša trpezlivosti vojska. Orda (Rať) začala ozbrojený odpor proti opričníkom. V müllerovsko-romanovskej verzii došlo ako keby v nájazdu krymského chána na Moskvu r. 1571. V tom istom roku Krymčania – t.j. ruské vojsko, Orda – došla k Moskve a dobyla ju. Cár Ivan „opustil armádu a utiahol sa do Rostova“. No ešte predtým, r. 1569, žiadal o poskytnutie útočiska v Anglicku – očividne mal dôvod predpokladať nebezpečný zvrat udalostí.

    A takto Orda ešte raz zvíťazila. Orda v Moskve začala odvetné čistky a poničila stranu Zacharinovcov-Romanovcov. Odsúdení boli všetci pohlavári opričníci. Poznáme aj mená vodcov Ordy – Maľuta Skuratov-Belský a Vasilij Griazny. Nie náhodou bol Skuratov – keďže práve on robil poriadky s opričníkmi – neskôr označený za „veľmi zlého“, keď sa písala nová verzia histórie. V roku 1572 vyšiel cársky ukaz, ktorý dokonca zakazoval čo i len použite názvu „Opričnica“.

    Takto bol zlikvidovaný prvý pokus Zacharinovcov-Romanovcov o ovládnutie cárskeho trónu. Stará ruská Orda ešte raz obnovila svoje pozície.

    Podľa oficiálnej, müllerovsko-romanovskej verzie histórie sa Ivan IV. „Hrozný“ zriekol trónu v r. 1575 a na trón usadil tatárskeho chána Simeona Bekbulatoviča. V skutočnosti ide o najmladšieho syna Ivana III., t.j. o deda zomrelého cára Ivana IV. Mladý cár Ivan Ivanovič bol donútený r. 1575 odstúpiť a Simeon bol r. 1576 korunovaný za cára, pričom prijal cárske meno Ivan. Simeon sa v tom čase blížil k sedemdesiatke. Oficiálne „Hrozný“ strávil posledné roky svojho cárovania v kruhu svojej rodiny v Starici pod Tverou. Cár Simeon aj odišiel do Tveru. Posledné roky „Hrozného“ a chána Simeona hovoria o tej istej osobe. Vládol do r. 1584.

    Môžeme vidieť, že nijaký „Hrozný cár“ nebol, bola iba hrozná epocha. Dnes môžeme vidieť, že to ešte ani zďaleka nebolo všetko. Ešte dlho trvalo, kým skončila Noc Svaroga. No a je tu ráno.

    Dielo oboch akademikov je veľmi rozsiahle, ich knihy už možno rátať na desiatky. Ako sme povedali a hovoríme vždy, na všetko musíme pozerať skrz optiku zdravomyslia. Matematika nie je samospasiteľná a určite nemôže vysvetliť úplne všetko. No použite moderných matematických na určitú skupinu informácií – v tomto prípade históriu – dokáže určiť, že štruktúra informácií vykazuje prvky skreslenia. No a my vieme, že to nebolo skreslenie náhodné. Takto sme to dostali – ako dnes aj iné veci – potvrdené modernou vedou. Ale nezabúdajme, že najviac záleží na tom, či budeme iba informovaní – ako je dnes väčšina ľudí – alebo dosiahneme múdrosť. A na tejto ceste – v zmysle zápovede Boha Ramchata – nemôže ľudskému Duchu vo Vesmíre prekážať nič, okrem neho samého.

  • NÁVRAT ASOV

    Jedna vec je ohromujúco prekvapivá. Pamäť o starých časoch sa v pamäti národov dochovala, hoci „vynálezcovia“ doby kamennej nás presviedčajú, že to nie je tak. Vezmime si už len samotné slovo As. As je Boh žijúci na Zemi, bytosť s plne aktivovanými všetkými 9 čakrami a plne otvorenými 16 kanálmi vnímania sveta. Následkom toho Asovi pracuje v podstate celý mozog, a teda má voči bežným ľuďom neporovnateľne väčšie schopnosti. Niet divu, že je to z pohľadu priemerného človeka naozaj Boh. Názov „As“ prešiel do dnešnej slovenčiny významovo ako „eso“. Ak o niekom povieme, že je „eso“, tak ide o zásadne výnimočného človeka. Poznáme napríklad výraz „letecké eso“, čo znamená vynikajúci, ďaleko nadpriemerný letec. Ak tento istý výraz povieme v dnešnej ruštine, tak použijeme výraz „лётчик Αс“. Možno si pamätáte komédiu „Eso es“ so známym francúzskym komikom J. P. Belmondom, ktorá bola nedávno v predaji v novinových stánkoch na DVD. Všimnite si, že francúzske titulky na začiatku filmu hovoria „As des As“. Od nepamäti sa krajina Asov nazývala Asia, čo iba v ruštine a slovenčine bolo „prepracované“ na „Azia“. Napriek tomu vidno jasnú spojitosť. Kozáci sú v skutočnosti KAZáci – opäť úmyselne prepracovaná „maličká úprava“, aby sa nenápadne a postupne časom vytratili súvislosti.

    Keď už sme pri názvoch, tak sa ešte raz pozrime na Slovienov. Dnes nám podávajú verziu, že to je nesprávny názov, že ide o „Slovenov“, či naozaj iba nejakých „Slovákov“. Nuž – ako sme už spomenuli – Slováci sa naozaj v starých textoch nespomínajú – veď boli „vyrobení“ iba nedávno, v stredoveku. Môžeme povedať, že Slovák je Slovien, ktorý sa stal kresťanom. Nuž ale Slovan je vierovyznanie, nie akási zahmlená etnická príslušnosť. Slovan Slávi Slav a Prav, t.j. nie importovaného, židovského boha, ktorý bol obrezaný – ako hovorí Evanjelium – na ôsmy deň po narodení, čo je dnes „sviatok“ Nový rok – v skutočnosti Nový (rozumie sa obrezaný) Boh. Pre Slovana je Bohom jedine Predok, t.j. príbuzný, aj keď žijúci už vo Vyšších Svetoch. A toto je všeobecné pravidlo. Kto má teda obrezaného Boha patrí medzi obrezaných – a títo nemôžu byť Slovania.

    Hoci nám dali „nálepku“ Slováci, naše ženy ostali Slovenky a jazyk máme slovenský. Očividne tvar „Slovák“ do tohto divadla nepasuje. Ak iba použijeme bukvicu a jednoducho do nej prepíšeme Slovensko, tak dostaneme Словенско. A každý, kto vie rusky zároveň vie, že v bukvici sa „е“ číta ako „je“ alebo „ie“. Nuž teda správna výslovnosť je už „Sloviensko“. A celá komplikovaná „zmontovaná“ štruktúra padá ako domček z kariet. Ale pokročme ďalej, len „Slováci“ sú potomkovia Slovienov? Samozrejme, že nie. Na našich Predkoch bola použitá metóda „rozdeľ a panuj“, teda presnejšie funguje ako „rozdeľ a podrob si“. Dr. John Coleman v knihe DIPLOMACY BY DECEPTION opisuje

    operáciu britskej spravodajskej služby, pri ktorej „vytvorili“ umelý „kuvajtský národ“. Podľa opisu Colemana, keď Británia bola nútená dať slobodu svojim kolóniám, tak si pripravila aj „pôdu“ do budúcna. Pri opúšťaní Iraku jednoducho oddelili časť jeho územia, ktoré nazvali Kuvajt. Načo bola táto operácia dobrá mohol svet pochopiť pri tom, keď ho použili na neskoršie vládnutie Iraku. Ale táto metóda nebola ani zďaleka nová. Ako píše Mauro Orbini, územie bývalej Veľkej Moravy si rozdelili Maďari, Poliaci a Česi. Slovieni, ktorí žili na rieke Morave sa takto „cez noc“ ocitli v dvoch krajinách – jedna časť pod Maďarmi a druhú začali nazývať Moravania. Aj neskorší vývoj bol už rozdielny. Tí, z ktorých neskôr „vyrobili“ Slovákov, boli podrobení neľútostnému pokresťančeniu, ktorého následky vidno v našej krajine dodnes. Moravania mali u Čechov lepšie podmienky, lebo v Čechách sa situácia s kresťanstvom vyvinula oveľa priaznivejším spôsobom, čo je vidno na ich triezvejšom postoji voči kresťanským dogmám dodnes. Na severe v pohraničí v Poľskom sa ešte dlho udržala župa Galícia alebo Halíč, čo bolo územie po stáročia patriace k Uhorsku a obývané Slovákmi. Málo známym faktom je, že toto územie po rozpade Rakúsko-Uhorska malo pripadnúť Československu, ale násilne si ho prisvojilo Poľsko. Situácia sa vyostrila až do povstania Slovákov proti poľskému útlaku, ktoré proti Poliakom viedli najmä bývalí legionári, veteráni z frontov Prvej svetovej vojny, a to úspešne. Až následne previedlo Československo mobilizáciu, ale situácia dopadla tak, že prezident Masaryk sa dohodol s Poliakmi a odovzdal im slovenské územie, za ktoré dostalo Československo Český Těšín. Poľská vláda je však tak či onak zodpovedná za mnohé vyvraždené slovenské rodiny a zhabané majetky, lebo poľská armáda postupovala v tých časoch veľmi kruto. V podstate v každej slovenskej dedine v Zamagurí popravovala otcov rodín bez akéhokoľvek vysvetlenia. Napríklad len v obci Červený Kláštor vyviedli z domov 8 otcov rodín a pred očami detí a žien ich na mieste strieľali. Svedkovia hovoria aj o dôstojníkovi na bielom koni, ktorý vchádzal do dvorov a bičoval všetkých ľudí. Už len dodajme, že na nemilosrdnom popoľšťovaní mal neskôr podiel aj vtedajší poľský Prímas, arcibiskup Wojtyla, neskorší pápež. A čo na to slovenskí kresťania..? Škoda čakať na odpoveď. A aj naši dnešní „odborníci“ akosi stále vidia iba „tých Maďarov“…

    Územie obývané Slovienmi teda zahŕňa dnešné Slovensko, Moravu, bývajú Galíciu (celú oblasť Vysokých Tatier, t.j. aj z poľskej strany), Maďarsko, Slovinsko – a hraničili sme so Striebornou Rusou, t.j. Srbskom. Nemožno však povedať, že by slovienske (t.j. staré slovanské) povedomie prevládalo čo i len na Slovensku – to je pevne „zošróbované“ kresťanskou mašinériou.

    A ako asi vyzeralo pokresťančovanie Slovienov? Nemilosrdné jatky, o ktorých sa sotva niekedy dozvieme všetko. Ale všimnime si niektoré slová v našom aj českom jazyku, ktoré nám môžu veľa napovedať o rozsahu a krutosti kresťanských mäsiarov. Ide o slová „otrok“ a „kňaz“. Prečo práve o ne?

    Naši Predkovia používali pre tieto kategórie úplne iné slová, resp. obe tieto slová majú už zmenený pôvodný význam. Významovo je výrazu „otrok“ rovný náš prastarý, pôvodný výraz „rab“. Slovo otrok z staroslovienčine (a aj dnešnej ruštine) znamená „mládenec“. Na našom území do takej miery vyvraždili dospelú populáciu, že na prácu – robotovanie – ostali už iba mládenci. A tak v našich jazykoch nadobudol (častým a dlhým používaním) výraz „mládenec“ význam „otrok“. Nuž, len nedospelí mládenci ostali na otrockú prácu pre kresťanskú cirkev – ostaných vyvraždili. No a tak sa niet čo diviť, že nemal kto odovzdať starú Vieru mládeži…

    Druhý dôležitý výraz je „kňaz“. V starej slovienčine ako aj dnešnej ruštine stále znamená „knieža“. Ide totiž o spojenie dvoch prastarých slov KON + AZ (aj keď správnejšie by bolo AS). Ide teda o Asa, ktorý riadi krajinu podľa KONu, nie podľa toho, čo je až ZA KONom, t.j. podľa zákona. Z toho môžeme usúdiť iba jedno: popi sa stali takí „všemohúci“ páni, že prevzali celú moc do svojich rúk. A tak prevzali aj prastaré slovienske slovo, ktoré označuje vládcu, knieža – lenže rozdiel medzi kniežaťom a kráľom je ten, že knieža bol vždy v rodovom zriadení volený iba na obmedzené a potrebné obdobie, nie dedične. Nuž takúto moc prevzali „páni farári“… zapáčil sa im ešte aj titul Asa. Vyvraždenie obyvateľstva a ovládnutie majetku im bolo málo.

    Keď už sme pri otrokoch, tak vieme, že celá Európa bola pôvodne obývaná Slovanmi. Slovan – po starom Slav – je ten, ako vieme, kto slávi Slav. Čo s našimi Predkami urobili, je očividné aj v cudzích jazykoch. V angličtine ostal pre Slovana výraz Slav, ale otrok je „slave“ a zotročiť „enslave“… tento istý jav pozorujeme aj v nemčine a francúzštine. Temní vtedy slávili veľké úspechy. Bol to ich čas a naša tragédia.

    Nuž, môžu sa Asi vrátiť? Môžeme len tak, jednoducho, zo dňa na deň navrátiť našu prastarú Vieru a kultúru? Znovuzrodenie je nutné a máme preň aj prastarý základ: vzťah k Rodu a Bohom, ktorý je vyjadrený v prastarej zápovedi: „Sväto ctiť Bohov a Predkov Našich a žiť podľa Svedomia, v Lade s Prírodou“. To je celá podstata. To ostatné je viac menej etnografia a archeológia, atribúty určitých konkrétnych úsekov života našich Predkov, ako sú v dnešnom období napríklad televízory či počítače. Najčastejšie ide o kamenné sekery, rôzne luky a meče, ale aj nekonečné vojny a spory vládcov, podporované cudzorodnými zombiovacími programami, ktoré nakoniec vo finále Noci Svaroga priviedli Rasu do takého tragického stavu, ktorý sa dá nazvať iba degradáciou a vymieraním.

    Načo vlastne naši Predkovia, Asi, tu prichádzali na Vajtmarách z iných slnečných sústav a cez Brány Medzisvetia? Aby zakladali oheň v jaskyniach trením po katastrofických udalostiach? Vari im spôsobovalo radosť rúbanie mečmi v časoch pomerne nedávnej minulosti? Určite nie.

    Počas Noci Svaroga sa všetko neraz menilo v závislosti od toho, ako sa menil život v Tme. Prežívať degradáciu v rozpätí tisícročí to nie je len jednoducho žiť. Aj v starých záznamoch je nemálo opisov samozvaných „žrecov“ a „volchvov“ – podobne ako ich je hodne dnes. Čo potrebujeme pre život? Prastarú Múdrosť, ale prastarý kon hovorí: „poznanie, ktoré sa neprenáša do života je mŕtve“. A tiež platí „mŕtve len pre mŕtvych“.

    Obnovenie prastarej Viery v jej minulej podobe je nemožné. My už nie sme Asi, ani nemáme celé poznanie našich Predkov. Platí aj KON: „spojením dvoch sa Celok nevytvára, ale rodí sa tretie“. Zároveň platí, že „všetko tečie, všetko sa mení“, iba KONy, t.j. Algoritmy Stavby Sveta ostávajú nemenné.

    Čím je čistejšia Informácia, tým má väčšiu energetickú naplnenosť a menej skresľujúceho šumu, tým silnejšie „udiera“ do temena človeka, pokiaľ stupeň vývoja jedinca nezodpovedá úrovni danej informácie. Aby mohla byť čistá, musíme aj my v sebe udržiavať ČISTOTU, vytvárať – počínajúc stavom mysle – čistú životnú schopnosť, ktorá nemusí byť spočiatku nevyhnutne „svetlá“ alebo „jasná“, ale musí byť „čistá“.

    Musíme si uvedomiť, že všetko, čo robíme v rámci Systému Sivých je viac alebo menej sivé. Otázka je v Pochopení rozdielu a Rozlíšenia seba v ňom. Musíme plne pochopiť, odkiaľ to či ono vyrastá. Napríklad, mnoho ľudí si myslí, že si vytvorí či zabezpečí „svetlú“ budúcnosť množstvom peňazí. Vynálezom a nástrojom Sivých chcú budovať Svetlo?

    Ak pochopíme Systém Sivých a začneme doň vnášať Svetlo, už viac nebude celkom sivý. Takéhoto „vysvetlenia“, očistenia okolia skrz Uvedomenie si a Pochopenie sa sivý Systém vždy bál, pretože neexistuje iný spôsob, ako ho poraziť. Mnohým je ale jednoduchšie „prestúpiť“ do triedy parazitov, a to rôznymi a ani zďaleka nie svetlými spôsobmi. Takto dosiahnu svoje, t.j. vytvoria život, ale tento už nie je sivý, ale má špinavo čierno farbu, lebo vzniká bez prinútenia a na základe slobodnej Vôle.

    ENERGETICKÁ MRIEŽKA ZEME
    Ak naozaj chceme začať budovať životnú prax starej Viery, sotva sa to bude dať v podmienkach „betónových džunlí“, t.j. v mestách. Každému dnešnému človeku je jasné, že od nepamäti existoval rozdiel medzi „mestskými“ – ako keby pokrokovými ľuďmi – a „vidlákmi“ z vidieka. Tento jav neminul nijakú krajinu dnešnej civilizácie, dokonca sa používa aj z pozície jednej krajiny voči druhej. Na príklady každý ľahko príde sám.

    Rozdiely medzi populáciou miesta a vidieka jednoznačne existujú. Dokonca aj mestá medzi sebou si „nič nedarujú“ – existuje aj jede Murphyho zákon, ktorý hovorí: „Odborník je vždy človek z iného mesta“…

    Z Véd poznáme výraz „Tma národa“. Hoci sme ho už vysvetlili, priblížme si ho znovu. Vychádza z toho, že tá istá Runa má význam „TMA“ aj „10 000“ (okrem ďalších 142 významov). Svet Temnoty je takto zároveň označovaný aj ako Svet, kde existuje 10 000 planét, ktorých slnká vyžarujú v spektre, ktoré nie je pre nás viditeľné. Celá „moc“ Temných a ich „Pán“ je – vzhľadom na Galaxiu Perúnova cesta (Mliečna cesta) – lokálna záležitosť. A tak aj ich „Pán“ má – oproti našim Bohom – iba lokálnu moc, hoci na miestach, kde je prítomný, sa môže zdať „všemohúci“.

    Tma národa znamená lokalitu, kde žije viac ako 10 000 obyvateľov. V takýchto miestach je Príroda tak narušená, že už nie je schopná sa obnovovať. A čo týmto myslia Védy? Mestá, kde žije viac ako 10 000 obyvateľov. Tieto lokality sa už totiž naozaj stávajú inými, ako voľná Príroda. Priblížme si prečo.

    Každý vie, čo je geomagnetické pole Zeme. Je tvorené siločiarami, ktoré obklopujú celú Zem. Vieme tiež, že nie je absolútne rovnorodé, ale že sú miesta, kde je silnejšie či slabšie, kde existujú rôzne anomálie. Ale toto nie je jediná forma energetického poľa vôkol Midgardu. Existuje hneď niekoľko systémov, ktoré vytvárajú okolo zeme energetické mriežky. Ale začnime od začiatku.

    Poznanie Véd bolo kedysi všeobecným „bohatstvom“, takže poznanie, že Zem má základnú harmonickú symetriu je tiež veľmi staré. Už Sokrates povedal svojmu žiakovi Simmiasovi: „Môj drahý chlapče, skutočná podoba našej Zeme pri pohľade z výšky je ako jedna z tých lôpt, ktoré sú zhotovené z dvanástich kúskov kože zošitých dovedna“. O nejakých 2 000 rokov neskôr publikovali 3 ruský vedci materiál, ktorý navrhoval pohľad na zemeguľu z úplne iného pohľadu. Boli to N. F. Gončarov, historik, V. A. Makarov, elektronický experta a B. S. Morozov, stavebný inžinier. Po mnohých rokoch spoločného výskumu v Moskve publikovali v 60-tych rokoch minulého storočia svoje výsledky v časopise Химия и Жизнь, populárno-vedeckom časopise Akadémie Vied ZSSR. Článok mal názov „Je Zem veľký kryštál?“ Článok vzbudil okamžitý záujem po celom svete, najviac však v USA. Mnohí vedci začali rozvíjať ich teóriu ďalej.

    Jedným z najenergickejších nasledovateľov sa stal aj Ivan Sanderson a jeho kolegovia. Známy je napríklad článok „Planetary Grid“ autora menom Christopher Bird v časopise New Age Journal z mája 1975. Veľký pokrok priniesli aj Bill Becker, profesor Priemyselného Dizajnu z University of Illinois z Chicaga a jeho manželka, Bethe Hagens, profesorka Antropológie na Governors State University, ktorí v roku 1981 začali so systematickou prácou v tejto oblasti. Problematikou sa však zaoberalo a zaoberá veľa (nielen) amerických vedcov. Napriek tomu, že do značnej miery rozvinuli pôvodnú myšlienku troch ruských vedcov, nikto sa nesnaží skryť ich prínos a prvenstvo. Napríklad dodnes sa používa pôvodné číslovanie základných bodov mriežky a americké zdroje tento systém dodnes označujú ako pôvodný „Russian system“.

    Článok Gončarova, Makarova a Morozova bol natoľko populárny, že bol viackrát publikovaný aj v bývalom Sovietskom Zväze. Okrem iného vyšiel aj v 1. čísle časopisu Техника – молодежи (рубрика „Доклады лаборатории Инверсор“, доклад N°74) r. 1981 pod názvom В лучах кристалла Земли. Nazrime trochu do pôvodného článku:

    Ruskí vedci navrhli, že Zem začala svoju existenciu ako kryštál, že jadro Zeme má formu rastúceho kryštálu, ktorý vplýva na všetky deje a prírodné procesy na Zemi. „Lúče“ tohto kryštálu – presnejšie, jeho silové pole – vytvárajú ikosaedro-dodekaedrickú štruktúru Zeme, ktorá sa prejavuje tak, že v zemskej kôre ako keby prestupovali projekcie pravidelných mnohohranných telies vpísaných do zemegule. Ide o ikosaeder (20 hranné teleso) a dodekaeder (12 hranné teleso). Ich 62 vrcholov a rebrá vytvárajú „uzly“, pričom sa ukazuje, že tieto uzly majú množstvo špecifických vlastností, ktoré umožňujú vysvetliť mnohé nepochopiteľné javy.

    Ak nahliadneme do americkej literatúry, tak tiež nájdeme dostatok materiálov, ktoré vysvetľujú všetkých 62 bodov (použitá tabuľka je z čias pred rozpadom ZSSR):

    Na tejto mapke Becker-Hagens sú trochu inak pojaté základné charakteristiky jednotlivých bodov, ale ak sa lepšie prizriete pôvodnému, ruskému originálu zistíte, že ide o tú istú informáciu: Becker a Hagens nazvali body, ktoré sú v pôvodnej mapke zakrúžkované červenou (u nich plný kruh) ako „jin“ (chladné), body zakrúžkované modro (u nich prázdne kružnice) ako „jing“ (horúce) a body bez farebného označenia ako „vyvážené“.

    Ak sa pozrieme na tieto body z pohľadu veľkých a dôležitých kultúr či civilizácií minulosti zistíme, že existujú zákonitosti.

    Autori upozorňujú, že na mnohých miestach Zeme pozorujeme už od čias neolitu všeobecne rozšírené zobrazenia rovnostranného trojuholníka. Väčšie trojuholníky sú rozdelené na 9 alebo 4 rovnaké trojuholníky. V ústnych aj písomných záznamoch pradávnej minulosti existujú zmienky o akomsi delení Zeme a jej teritórií na trojuholníky – napríklad v Mahabharate, staročínskych hymnách, u starogréckeho filozofa Platóna a v starom slovanskom folklóre.

    Kryštálu podobné predmety ako modely Zeme boli nájdené aj archeológmi (ide o predmety zo 4. storočia n.l. nájdené vo Vietname, rímskej oblasti či v Alpách. Telesá spomínané Platónom: tetraeder, hexaeder, oktaeder, ikosaeder):

    Rovnako sa ukazuje, že centrá všetkých svetových anomálií magnetického poľa sú umiestnené v uzloch systému, najčastejšie ide o uzly 4, 6, 8, 54, 29 a jeden – Brazília – je priamo v centre päťuholníka (49).

    Rovnako svetové centrá maximálneho aj minimálneho atmosférického tlaku sú umiestnené v uzloch: 4, 6, 10, 12, 19, 27, 42, 44, 46, 48 a 50. Uzly sú identické aj s miestami vznikov uragánov: Bahamské ostrovy (18), oblastí morí 12 a 27, oblasť južného Japonska (14), sever Nového Zélandu (45) a súostrovia na uzle 31.

    Na uzloch a rebrách systému sú umiestnené aj najväčšie náleziská nerastných surovín, pričom často sa niektoré nerasty koncentrujú na rebrách dodekaedra (železo, nikel, meď), pričom iné na rebrách a vrcholoch ikosaedra (ropa, urán, diamanty). Ide napríklad o ropné oblasti Severného mora (11), oblasť Ťumen (3), sever Afriky a Arábie (rebro 20-21), sever Mexického zálivu (rebro 17-78), Aljaška (7), Gabon-Nigéria (40), Venezuela atď.; urán v Gabone (40), Kalifornii (17), urán a diamanty v Južnej Afrike (41), železomagnetické konkrécie pod stredoceánskymi chrbtami, rudonosné oblasti Kirovogadskej a Kurskej anomálie, rudná zóna Erdenet v Mongolsku, systémy spadajúce do Bajkalsko-Ochotského rudného pásu.

    Viditeľný je vplyv tohto systému aj na biosféru. Prelet vtákov na juh sa sústreďuje na uzly systému: severozápad a juh Afriky (20 a 41), Pakistan (12), Kambodža a Vietnam (25), sever a západ Austrálie (27 a 43), Patagónia (58). Morské zvieratá, ryby a planktón sa rovnako stretávajú v uzloch systému. Veľryby aj tuniaky migrujú z uzla do uzla po rebrách systému. Očividne na nich účinkuje pole silovej kostry systému.

    Systém má však svoju hierarchiu, t.j. podsystémy. Sú význačné slabšími prejavmi a procesmi. Podsystémy majú niekoľko úrovní, každá trojuholníková hrana základného systému sa následne delí na 9, potom na 4, opäť na 9 atď. rovnakých rovnostranných trojuholníkov:

    Z historicko-archeologického pohľadu zodpovedajú uzlom prvých dvoch podsystémov prastaré centrá kultúr či civilizácií: Lhasa, Persepolis, Ur, centrum starého Grécka, Dagestan, Justký polostrov, Upsala, Bavorsko, Španielsko, Tasília, Aksum v Afrike, polostrov Jukatán v Mexiku, Bielorusko, plošina Nazca, jazero Titicaca. Podobné mapky nájdeme aj v americkej literatúre:

    Nemôžeme uviesť celý článok, ale autori predpokladajú, že geokryštál stále rastie a takto vytvára energetickú kostru Zeme. Rovnako spozorovali takéto elementy symetrie – podobné kryštálu – aj na Marse, Venuši, Lune a Slnku. Vyslovujú predpoklad, že energetické kostry sú základom všetkých kozmických telies.

    Toľko teda pôvodný článok. Len pre úplnosť sa pozrime ešte na niektoré ďalšie súvislosti, aj keď o niektorých sme už písali.

    Na obrázku je zobrazená aktivácia mriežkového systému, ktorý je zodpovedný za zostrelenie dvoch moderných dopravných lietadiel, ktoré boli vybavené sofistikovanými počítačovými systémami. 1. septembra 1983 let KAL 007 opustil Anchorage (A) s cieľom letieť so Seoulu v Južnej Kórei (K). Bol odklonený dole, na sekundárnu mriežku, následkom čoho bol zostrelený blízko ostrova Sachalin (S). Linka KAL 902 z Paríža (P) smerovala do Anchorage (A) 20. apríla 1978, ale bola odklonená na menšiu mriežku a lietalo bolo zostrelené pri ďalšej vojenskej základni, Murmasku (M).

    Obidve nešťastia boli spôsobené situáciou, keď polohy Slnka a Mesiaca začali vnášať enormnú energiu do vektora spojnice, ktorá spája špičku Aleutského reťazca a územia Mongolska a Ruska na západ od ostrova Sachalin (v prvom prípade). Problém bol u oboch spôsobený prechodom hlavných uzlov mriežky (6 a 11), keď sofistikovaný počítačový systém prepol program čo následne viedlo k zmene kurzu a zostreleniu lietadiel.

    Iný prípad – a síce priama sabotáž CIA – viedol k zničeniu jadrového reaktora, ktorý napájal ruský systém „Ďateľ“, predchodcu známeho HAARPU. Takéto systémy sú stavané na uzloch systému, aby mali pôsobisko po celej zemeguli. Ruský, starší systém bol postavený na uzle v oblasti Gomel (2), zatiaľ čo americký HAARP je postavený na uzle 7 na juhu Aljašky. Rovnako platí, že aj zemské póly sa posúvajú len po bodoch mriežky.

    Prečo sme venovali toľko času vysvetleniu energetickej mriežky Zeme? Pretože pod ňu sa dajú „zavesiť“ ďalšie „podmriežky“, čo je spôsob, ktorý používajú Siví v mestách. Naozaj nie je jedno, či žijeme v Prírode alebo v meste, o veľkomestách ani nehovoriac.

    Okrem iného si musíme uvedomiť, že to, čo pre naše telo znamenajú čakry, pre Zem – a iné kozmické telesá – znamenajú uzlové body energetických mriežok. Ako sa takéto body používajú napríklad na akupunktúru u človeka, tak musíme aj uzlové body na Zemi využívať správnym spôsobom. Každá z nich má iný význam a účel.

    Informačnú mriežku udalostí vytvárajú ľudia a všetko ostatné, čo žije. Napríklad ľudia v mestách generujú túto mriežku zo svojich hláv – závisí od spôsobu, akým sa chovajú. Táto mriežka aj myšlienkové formy, ktoré sa pod ňou vytvárajú, privádza k tomu, že čistí ľudia „strácajú dych“ v betónových džungliach, t.j. dnešných mestách. Môžete si všimnúť, že v Prírode, mimo miest, je stav človeka úplne iný, hoci by sa nachádzal aj v zložitých uzlových bodoch geomagnetického poľa. Mriežka udalostí sú ako keby čiary magnetického poľa. Cítime ich skrz hypofýzu, ale nie všetci ľudia to dokážu. Táto mriežka – hoci je priviazaná k magnetickej mriežke – je iná pre ľudí Rasy a iná pre Sivých. Sivá je vždy lokalizovaná vnútri magnetickej mriežky, ale naša nie. Ich je čo do formy tvorená malými kvadrátmi a rozširovať a zužovať sa nedokáže. Je vytvorená nami, statická a umelá a hustota času je v nej veľmi nízka, pretože skrz ňu kradnú čas od tých, ktorí sú pod ňou. Naša vlastná mriežka udalostí, t.j. energetická väzba medzi blízkymi má tvar včelích plástov a môžeme ju rozširovať a zužovať, t.j. môžeme meniť samotnú udalosť a jej hustotu. Nie je statická, ale dynamická, ustavične sa meniaca. 

    Prečo sa to nazýva mriežka? Pretože na priadzi udalostí existujú ako keby hustejšie „miesta“ informačného toku, ale aj miesta úplne „pusté“. Na takých miestach je dobre žiť, pretože tam nie je prítomná nátlaková informácia – napríklad v prírode – ale na „líniách“ mriežky, alebo v miestach ich vzájomného presekávania sa – uzloch – je treba sa zdržiavať čo najmenej. Teda za predpokladu, že človek má rád svoje zdravie a nie „zadymenú“ hlavu zo stretnutí s prebiehajúcim informačným tokom betónových džunglí. Dnes mimoriadne takýto tlak dolieha na tých, u ktorých „citlivosť“ (Prijímanie-Pochopenie-Uvedomenie) narastá pri vstupovaní do a osvojovaní si Viery. Tento tlak sa ako keby znižoval zvyšovaním priechodnosti prichádzajúcich tokov, ale bolesť tak či onak ostáva. Dnes musíme rozširovať bunky aj na našej sieti diania, hoci pokiaľ sivá mriežka ešte stále diktuje svoje, zdraviu to veľmi neprospieva.

    Vynára sa tu otázka, od čoho vlastne závisí hustota poľa diania – t.j. im potrebnej informácie – zostaveného Sivými? Je to tak ako u nás – od vzájomného spojenia.

    Hustota poľa je zároveň „hustota“ Boha prítomného na danom mieste. Aby to nebolo čudné, povedzme si o pôvode slova BOH viac. Keďže pri všetkých pôvodných výkladoch vychádzame zo zdrojového textu, ktorý je písaný Runami, existuje viacero výkladov každého prastarého výrazu. Týmto sa – ako sme už hovorili – zabezpečuje podávaná informácia aj pred tými, ktorí by ju nemali dostať. Niekomu stačí povrchové čítanie, iný ide do hĺbkovej podstaty…

    Jeden z výkladov slova BOH , t.j. v staroslovienčine БОГЪ je Более Одного Глаголи сотворяше (Ъ), t.j. je to mnohorozmerná štruktúra, ktorá tvorí energeticko-informačné toky (EIT) a sama nimi aj je. Runa „БОГЪ“:

    ukazuje na niečo prvopočiatočné, prvorodené, prastaré, na múdreho Prvopredka – ochrancu: meno Rodu, Živly, Zeme, Teritóriá, Remeslá, Svety (Triglavy) a pod.

    BOHOVIA je teda Informácia a Energia a tie ich Toky (EIT) ktoré majú bezprostredný vzťah k objaveniu sa ľubovoľného člena z RASY tu v JAVI (fyzickom svete). Všetky EIT, t.j. Bohovia, majú vlastné algoritmy a rôzne, špecifické spôsoby pohybu – už ich mená sú, ak to povieme zjednodušene, obrazom ich „špecializácie“. Zopakujme si, že PERÚN (ПЕРУНЪ) vychádza z obrazov Bukvice: PER je perúnica, blesk, UNa poznanie, čo významovo znamená „Ohňoved“, teda ide o EIT celovesmírneho rozsahu. Nie lokálneho, ale účinného v CELOM VESMÍRE. Pre tých, ktorí prešli obradom MENOREČENIA platí to isté o tajnom mene, ktoré v obrade dostali.

    Platí Kon: „čo je hore, to je aj dole“, a preto RUNY, t.j. Rečúce UNY-poznania, sú, obrazne povedané, „Matkou jazykov“, megaalgoritmom Rozumu a Jazyka, „knižnicami“, „zdrojom Múdrosti“, nesúcim v sebe prvopočiatočné obrazy. A aby sme to všetko vedeli pochopiť, musíme začať z jednoduchého uvedomovania si Bukvice a Hlaholiky a umenia ich vykladať.

    Aby sme to dokončili, aj „Pán“ je EIT, ktoré sa zosilňuje aj hustotou siete kostolov a podobných židokresťanských ustanovizní. Nie je schopný byť „len tak“ všade, a teda sú miesta, kde je hustota jeho poľa vyššia a zase miesta, kde je skoro nulová. Musíme brať do úvahy, že Siví prišli do systému Jarily-Slnka pred niekoľkými tisícročiami zo Svetov Tmy. Tieto svety si vybrali technokratickú cestu vývoja, ktorú nazývame civilizácia. Nie je treba veľa rozmýšľať, aby človeku došlo, že vývoj takejto vyvinutej civilizácie 10 000 Svetov nie je možný bez „vedúcej úlohy nejakej strany“, t.j. bez nejakého riadiaceho, systémového energeticko-informačného algoritmu zo Svetov Temnej Navi. Vždy je nejaký „Pán“ – teda nie Svetlí Bohovia – ako sa on sám nazval v Starom zákone. Je to však energeticko-informačné pole regionálnej úrovne efektívnej pôsobnosti, ale aj to stačí, aby založil mriežku udalostí aj s jej nositeľmi na naše udalosti. Noc Svaroga trvá už dlho, pričom naši Bohovia – v súlade s KONom – počas nej na Zem nevstupujú. Siví sa tu teda neukázali len tak, z ničoho nič, ale pod „strechou“ svojho jediného (v tomto prípade majú židokresťania pravdu) Pána z ich Temných Svetov. V tomto sú Siví na tom rovnako ako my, závisia od toho, „koľko ich Boha“ je prítomného v danom bode a v danom čase. Preto „kvalitatívne charakteristiky“ ich Ochrancu určili fyzické a „politické“ naplnenie toho, čo prebehlo a prebieha na Midgarde. Situácia je dnes taká, že donedávna sme my žili v znižujúcom sa progrese a oni v narastajúcom. Civilizácia bola tak naplánovaná, aby naša myseľ „zdochla“ ešte pred príchodom času, v ktorom sa môže obnoviť. Na toto nám vytvorili efekt „nedostatku času“, ktorý nám vnútili, pričom vtedy čas Sivým tiekol pomaly, mali možnosť si všetko detailne pripraviť, aby mohli Rasu dokonale vycicať. Príklad je trvanie 1 hodiny podľa nášho a kresťanského času. Môžeme to pochopiť na rozdielnej dĺžke trvania času v našom a kresťanskom systéme. Predstavme si, že dáme na sporák variť vodu, a táto zovrie za 1 slovanskú hodinu (celý deň má 16). Znamená to, že za 1 hodinu vydáme toľko energie, koľko je potrebné na uvarenie vody. Ale ak vezmeme kresťanskú hodinu (deň ich má 24), tak ak má tá istá voda zovrieť za 1 kresťanskú hodinu znamená to, že za kratší čas musíme dodať tú istú energiu – a hľa, „naháňačka s časom“ je na svete a aj dôvod na viac hodín.

    Teraz je však všetko naopak. Náš čas sa spomaľuje ale ich zrýchľuje. Všetko sa zmenilo ako v zrkadle, prví sa stávajú poslednými a poslední prvými… Bod nezvratnej zmeny nastane – podľa kresťanského kalendára – r. 3156, kedy Siví nadobudnú nulový potenciál na Midgarde. S nami sa tak udialo pred cca 6 000 rokmi.

    Čas, v ktorom máme tú česť žiť, je veľmi zaujímavý. Z hľadiska životných podmienok síce nebude „nadštandard“, ale z pohľadu učenia sa našich Duší odkrýva veľké perspektívy – nastáva totiž doba ZNULOVANIA VŠETKÝCH CYKLOV a končia sa časy Sivých. Podstatou Leta 7520 – ktoré začal Boh Koľada – a ktorého obrazom je „Chrám Boha“ je prejavenie sa množstva svetlých Duší v materiálnom Svete. Na vektore od Jarily-Slnka je cez Zeme nášho systému zoradených do 21 Zemí, pričom 21. Zem má príznačný názov: KRODA, t.j. pohrebná vatra. Zvyšných 6 Zemí nemusíme brať do úvahy kvôli ich malej hmotnosti a veľkej vzdialenosti od centra hlavných udalostí. Dostávame veľmi príznačný obraz scenára Premien: CELÁ Premena nastavenia pre človeka sa zmestí do životného intervalu od „Chrámu Boha“ po „Krodu“, čo znamená, že znova a znova dostávame možnosť Výberu Púte. Nikto za nás nerozhoduje, ale dostávame možnosť konať v súlade s našou vlastnou Vôľou a Slobodou. Ale aké hlavy, narodené v tme Noci Svaroga, budú schopné vydržať ohromný nárast energetickej nasýtenosti? Keď skončia „technizmy“ civilizácie, aká úroveň UVEDOMENIA každého človeka umožní elementárne prežiť pri vzájomnom pôsobení s Energeticko-informačnými Tokmi (EIT), pre ktoré používame obraz „BOHOVIA“? Prežitie je však málo, treba PRIJAŤ túto novú úroveň celou svojou Bytosťou – ktorá sa v Javi nazýva „človek“ – POCHOPIŤ a UVEDOMIŤ si ju. Toto je PODSTATA „Prechodu“ na novú úroveň Existencie. Počas tohto prechodu sa VŠETKO začne meniť „absolútne nevedecky“ z pohľadu dnešnej vedy. Nikto sa však nebude našich vedcov pýtať „a ako by ste si to želali?“.

    Ale naše telá sú narodené v Noci, adaptované na nočné normatívy, a podobne je to aj s našimi Dušami – ktoré sú „exkluzívnymi dodávateľmi“ Informácií pre mozgy – sú poprekrúcané Tmou. Z pohľadu Noci „normálne“ geomagnetické pole sa začne rozlaďovať, tu zosilňovať, tam znižovať, neskôr sa roztočí. Rozpätie adaptívnych schopností našej hypofýzy bude prevýšené z dôvodu rozpadu všetkých štandardizovaných vnútromozgových a všeobecných vlastností organizmu. Nastane situácia, že ľudia, hoci aj nie chorí, nebudú schopní normálne fungovať. Ale to je stav, ktorý sa nedá liečiť. Teda už len fungovanie slovanských – ale nielen slovanských – tiel začne byť problematické. Takže čo sa s tým dá robiť?

    Principiálne robiť na tom bolo treba už oveľa skôr, takže dnes je už všetko podstatné určené, t.j. kto bude aký a aké „premeny“ na neho doľahnú. Aj kto je kto sa dozvieme každý v pravý čas. Ale pokiaľ ešte ostáva nejaký čas medzi dneškom a tým, čo je predo dvermi, treba pripravovať svoju Dušu na SVETLO, t.j. na skutočnú zmenu životného prostredia.

    Tentoraz neustupujeme, teraz útočíme! Naši Bohovia rozhodli o inom postupe: ustúpili dozadu v čase a začali Premeny skôr, t.j. nie od toľko „reklamovaného“ r. 2012, ale už od sviatku Koľadu r. 2008. Temní poznajú tak naše Podania, ako aj Termíny lepšie ako my, ale o možnosti zmiešania rozdielnych udalostí v Riekach Časov nemali ani poňatia a proti tomu nemôžu a nedokážu urobiť vôbec nič. Boh Vyšeň – Boh Ochranca nášho Vesmíru – mohol jednoducho vydať Midgard Temným, ak by na nej neostalo ku koncu Noci Svaroga nič, okrem sivosti a tmy, spolu aj s obyvateľmi, ktorí sa vzdali úsilia o dosiahnutie Svetla. Ale neučinil tak, pretože existuje KON: „10 Dietok Svetla sa rovná 1 Svetu“, a v momente rozhodovania ich bolo na Midgarde neporovnateľne viac, ako predpokladal plán temného Systému. Pre tvarov „všemohúci“, ale voči našim Bohom „všeslabý“ Pán opustil v strachu Midgard aj tých, ktorých „zastrešoval“ už na jeseň r. 2009. Ale aj napriek tomu tu stále máme takých „mudrcov“, ktorí si „vyberajú vieru“ namiesto toho, aby jednoducho začali žiť ako príslušníci Rasy, alebo sa aspoň začali pohybovať smerom k Svetlu – nie je až tak dôležité akou rýchlosťou, dôležité je začať konať.

    Teraz si môžeme niečo povedať aj o periódach už prebiehajúcich zmien. V Lete 7517 (2008-2009) sa začal 16-ročný prechod z Tmy na Svetlo, ktorý vo Védach nazývame „РА-СВѢТ“, čo je fyzický východ Svarožieho Kruhu na stranu, ktorá je obrátená k epicentru „Vyžarovania“. Centrum vyžarovania v našom Čertogu je jeho centrálna hviezda – Hviezda INGLIA. 2025-2026 začne RÁNO, t.j. začiatok Dňa Svaroga, ale ešte nie samotný DEŇ, ktorý už ale bude predo dvermi. A tak pre jedných nastane koniec svetla, pre iných koniec tmy, ako sa hovorí vo Védach. 2026 prechádzame pod plné priame Žiarenie. 100% Svetla a Síl Našich Bohov náš Midgard ešte nedostane, lebo to bude ešte iba ráno. Na plný deň si ešte „počkáme“ 2-3 malé cykly po 1 500 rokov. Ale pre naše telá bude aj toto viac než dosť na zvyknutie si. Ale už RÁNO príde k Jarilu Boh Perún – a čo mu ukážeme?

    Už je to viac ako tri roky, čo Veľký Triglav Sveta Javi (Svarog, Perún, Sventovít) vzal pod ochranu Matku Prvopočiatočnú Zem. Od 27. júla 2010 sa začalo odpočítavanie nového času. Teraz už naozaj je možnosť výberu: žiť kúsočky cudzieho času, alebo žiť v priateľstve s našou Bohyňou Času, t.j. konať. Od 28. júla 2010 začali bunky niektorých ľudí už prechádzať na syntézu novej bielkoviny a na prácu s novými druhmi energií.

    Nerátajme s tým, že Nebeské Vojsko a Svetlí Bohovia zostúpia k nám na Zem v Žiarení Slávy a na tanieriku nám prinesú vstupenky do šťastnej budúcnosti. Svetlí Bohovia pomáhajú iba tým, ktorí vlastnými rukami (nie tým, že platia iné ruky) tvoria a budujú život svoj a svojho potomstva. Áno, zdá sa nám neraz, že sa nachádzame v bezvýchodiskovej situácii. Vymierame, degradujeme. Ale je tu niekoľko otázok. Boli to Bohovia, kto nás naviedol na zabudnutie Viery a Prastarého poznania? Nie – sami sme zabudli, sami musíme spomínať. Bohovia nás naviedli na zabíjanie svojich detí? Nie, teraz my musíme rodiť deti a obývať Zem. Naši Bohovia nám kázali za peniaze predávať cudzincom našu svätú Zem, zabíjať zvieratá, znečisťovať vody..?

    My, potomkovia Prastarých Rodov, sme svojou podstatou Budovatelia. Pre nás bolo vždy životnou normou žiť bok po boku s druhými národmi a byť ich staršími bratmi. Ale dnes je náš nepriateľ nie pred hranicami, ale už u nás v dome vo forme pre nás cudzieho spôsobu života. Sú v našej krvi a tele, sme okupovaní miliónmi parazitov. Prišiel čas sa obrátiť k Védam a posilňovať naše Rody – rodiť Deti!

    Pre nás budú najdôležitejšie prvé roky Premien, hoci pre našich Bohov to je niečo ako mikrosekunda. Najdôležitejší je prvý krok. Jednoducho vykročiť rozhodne a správnym smerom. Sme častice Najvyššieho, sme dietky Bohov. Aj preto je nám tak neľahko, ale práve preto prežijeme! Nezabúdajme, že Zem je naša ako dedičstvo našich Predkov. My sme tu doma!

  • PSYCHOTROPNÉ ZBRANE

    Ešte pred tým, ako prejdeme k hlavnej téme článku by sme vás radi upozornili chystanú zmenu. V blízkej budúcnosti vynovíme našu stránku. Nová stránka bude síce aj na tejto, pôvodnej doméne, ale už dnes sa môžete na ňu pozrieť. Nájdete ju na www.vedy.in. Hoci je to indická doména, je na nej uložený nový návrh. Už obsahuje všetky články, ktoré sú tu, ale nie všetky súčasti sú už plne funkčné. Ako sme sľúbili, bude tam aj internetový obchod – oberegy, kummiri, knihy, videá a podobne. Postupne budeme našu ponuku rozširovať, pričom týmto postupne zahajuje aktivitu naše občianske združenie Sláva a budeme častejšie ako doteraz vykonávať aj prednášky na tému slovanskej védickej kultúry, bojových umení a zabezpečovať aj ďalšie, s našou prastarou kultúrou súvisiace veci. Zároveň vás prosíme, aby ste v prípade, že nájdete na našej novej stránke nedostatky, či máte nejaký nápad, ktorý by ju ešte vylepšil, aby ste nám tieto návrhy posielali. Zároveň ďakujeme tým, ktorí už takúto aktivitu prejavili.

    Dnes sa pozrieme na problematiku, ktorá je už dávno súčasťou nášho každodenného života, ale väčšina ľudí ju nevidí. No a tí, ktorí cítia, že čosi nie je v poriadku ostávajú osamotení, pretože nikto im neverí. Problémom je, že keď aj viacerí ľudia sa spoja a snažia niečo urobiť, nevedia ako a proti čomu bojovať. K týmto javom patria rôzne nevysvetliteľné a nepredvídateľné zmeny osobnosti, samovraždy, vraždy nielen cudzích ale aj vlastných členov rodiny vrátane detí, vystrieľanie žiakov v školách či náhodných okoloidúcich na miestach, kde je veľká hustota prechodiacich, cestujúcich, či nakupujúcich a podobné udalosti. Pod tieto udalosti sa podpisuje celá rada príčin, ale jedna z najvážnejších je používanie psychotropných zbraní. Vysoká úmrtnosť na základe takýchto „skratov“ je napríklad dnes v Srbsku. Že o tom „slobodné médiá“ nehovoria? Je to ešte vôbec pre niekoho z našich čitateľov prekvapenie? Jedno si pamätajme hneď od začiatku – zomierame pod účinkom nasadenia zbraní, ktorými nás systematicky vyhladzujú. Ako sa nazýva stav, keď obyvateľstvo krajiny zomiera pod účinkom zbraní cudzincov? A mení niečo na veci, že o existencii takýchto zbraní verejnosť ani netuší? Nuž, dlhodobo osvedčený a najlepší spôsob ako niečo utajiť je presvedčiť ľudí, aby tomu neverili. Potom ľahko dosiahne daná skupina to, čo chce, a to bez stôp a dôkazov. A takýto ľudia a skupiny existujú. Kto tomu neverí, zbytočne číta stránky ako je naša. Ale zdravomysliaci človek musí vedieť, že ak je nás už len 2,7% na Zemi, tak to nie je „samé od seba“.

    Ako príklad na vysvetlenie podstaty nasadenia psychotropných zbraní použijeme informácie, ktoré pred časom priniesol jeden ruský televízny kanál. Ide o udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako 15 rokmi, takže dnes už nepodlieha utajeniu.

    Jednej noci v zime roku 1993 sa o pol tretej v noci zobudil na chlad vo svojom byte generálmajor KGB Boris Rodnikov, ktorý bol v rokoch 1991-93 Prvým zástupcom Náčelníka Hlavného Riadenia Ochrany Prezidenta. Zhrozený uvidel, ako jeho žena stojí na parapete dokorán otvoreného okna a chystá sa urobiť krok vpred. V poslednej sekunde k nej priskočil, zachytil ju a zabránil jej vyskočiť. Generál Rodnikov je expertom v oblasti používania extrasenzorických subjektov, či skrátene a populárne hypnózy pre oblasť získavania informácií. V okamihu vedel, že jeho žena takto nekonala prirodzene, ale že sa dostala pod vplyv psychotropnej techniky. Musíme vedieť ďalšiu dôležitú vec. Hoci spravodajské služby používajú rôzne typy „šamanov“, hypnotické médiá a podobné „klasické“ metódy, dnes už najšpičkovejšie spravodajské služby používajú špeciálne prístroje, s ktorými dokážu také veci, že – podľa vyjadrenia odborníkov – hoci šamani, čierni mágovia a podobné subjekty dokážu strašne veľa, moderná technika už „naháňa strach aj im“.

    Generál Rodnikov nebýva v Moskve, ale v malej dedinke v jej blízkosti. Hneď ráno vyslal operatívnu skupinu, aby vyšetrila prípad. V procese vyšetrovania vysvitlo, že v tichej uličke oproti jeho domu (býva v menšej bytovke) parkovalo v noci auto patriace americkému veľvyslanectvu tak, že z auta bol priamy výhľad na okná jeho spálne. Či už pôsobil z jeho vnútra človek, alebo bola použitá špeciálna aparatúra, sa zistiť už nedá. No išlo o zámernú, profesionálne vedenú akciu.

    Vyšetrovaním bolo overené, že išlo o americkú pomstu schopnému generálovi za to, že rok predtým – v roku 1992 – prekazil starostlivo pripravený americký plán, ktorého cieľom bolo doviesť do ozbrojeného konfliktu Rusko a Čínu. Vzájomný vojenský konflikt dvoch najväčších konkurentov USA by viedol k ich veľmi rýchlemu oslabeniu a definitívnej dominancii USA.

    Dnes už iba bioroboti (pod vplyvom svojho programu) nevidia, že existuje čosi nekonečne obrovské, čosi, kde dokážu niektorí ľudia odchádzať a aj sa vracať, čosi, v čom nieto ani času ani vzdialeností. Presne nevieme, čo to je, ale dávame tomu rôzne názvy – kolektívne bezvedomie, astrál, informačné pole, ale aj mnohé iné. Nevieme si to – vo Svete  Javi – predstaviť, ako si nevieme predstaviť nekonečno. Ale musíme vedieť, že okrem jednotlivcov, ktorí žijú medzi nami a vidia energie, okrem šamanov, volchvov, čiernych mágov a podobných subjektov, do tohto informačného poľa vstupujú – a to už rutinne – aj spravodajskú služby, skrz rôznych subjektov, najčastejšie v stave hlbokej hypnózy. Ak ste niekedy už stretli takýchto ľudí, tak viete o čom je reč. Nuž a tí, ktorých zamestnávajú spravodajské služby sú experti ďaleko nad schopnosťami takýchto, inak veľmi výnimočných a vzácnych ľudí. Títo ľudia už majú aj odborné názvy. Napríklad „stalker“ je ten, kto dokáže odísť do Inosvetia a aj sa vrátiť. Extrasenzoricky mimoriadne nadaný človek, ktorého používajú na ťažké úlohy v hlbokej hypnóze sa nazýva „sleeper“, pričom samotný jav bytia mimo telo je už bežne označovaný ako OBE (Out of Body Experience).

    Generál Rodnikov dal pokyn, aby sa operátor jeho skupiny (sleeper) nakontaktoval na mozog vtedajšieho amerického prezidenta Busha staršieho. No a pred očami ruskej tajnej služby sa odkryli hrozné súvislosti, skryté za politický problém vzťahov Ruska a Japonska. V tom čase prebiehali intenzívne diplomatické rozhovory, ktorých predmetom bola japonská snaha dostať od Ruska Kurilské ostrovy. Japonci boli pod veľkým tlakom USA, aby ostrovy od Ruska žiadali. Ale hra bola rozohraná oveľa ďalej. Na dôležitých miestach v politických kruhoch aj v armáde v Číne mala americká Agentúra ovplyvňovania už pripravených ľudí, ktorí – nevedome – boli naprogramovaní na signál. Týmto signálom mal byť okamih odovzdania Kurilských ostrovov Japonsku. Ak by Rusko tento akt zavŕšilo, tak predprogramovaný okamžitý následok mal byť útok Číny na Rusko.

    Podľa svedectva generála Rodnikova, v okamihu vyjasnenia detailov amerického plánu museli pristúpiť k improvizácii v jednaniach z Japonskom tak, aby zachránili Jeľcinovi tvár. Preto pri prípravách oficiálnej návštevy B. Jeľcina v Tokiu napadla ruská strana úroveň bezpečnostných opatrení, ktoré vykonali Japonci na ochranu ruského prezidenta. Táto aféra prebehla aj v médiách, aj keď skutočné dôvody neboli verejnosti známe.

    Dnešné nepokoje po celom svete – súčasti sieťových vojen – sú často čo do pôvodu „technicky“ pripravené práve cez starostlivo pripravených „subjektov“, ktorí – a toto je veľmi nebezpečné – ani netušia, že ich niekto naprogramoval na použitie ako „hračku“.

    Treba však povedať, že ani náhodou nejde o nové veci. Veľmi veľa takýchto výskumov bolo realizovaných vo fašistickom Nemecku. Pod osobným vedením Himlera boli takéto výskumy systematicky robené organizáciou Ahnenerbe. Organizácia v skutočnosti spadala pod SS. Po porážke fašistov si víťazné mocnosti „rozobrali“ zdokumentované výsledky pokusov vrátane filmov, ktoré sa však ani na jednej strane nikdy nedostali na verejnosť. A tak verejnosť žije v sladkej bezstarostnosti, pretože keby bolo známe čo aj len to, čo vedeli zasvätenci už v časoch druhej svetovej vojny, tak by mnohí nemohli ani spávať. Otázka je, či to, že môžu „sladko, demokraticky, spinkať“, im zaručí nedotknuteľnosť…

     V určitých životných situáciách sa dávajú do pohybu také sily – energie – ktoré si bežný človek nevie ani len predstaviť. Je napríklad známe, že zhodou okolností skoro v rovnakom čase vydali Hitler aj Stalin rozkaz, aby ich filmoví dokumentaristi v skutočnom boji muža proti mužovi – t.j. na život a na smrť – natočili zábery, ktoré mali poslúžiť na ďalší výskum v oblasti nasadzovania paranormálnych (t.j. psychotropných) zbraní v reálnom boji. Ani na jednej strane tento rozkaz nebol splnený. Dôvod je v tom, že v takýchto situáciách nemôžu existovať pozorovatelia. Všetci sa vždy stávajú účastníkmi bojov. Uvoľňuje sa obrovská energia, ktorá vedie k fyzickej likvidácii nepriateľa, pričom neraz vojaci vykonávali doslovne zázraky. No po boji to boli opäť normálni ľudia, ktorí si zväčša neuvedomovali, že konali v podstate zázraky.

    Dnes je situácia o hodný kus vpredu. Určite každý sa takým či onakým spôsobom dostal do kontaktu s takými vecami ako „zarieknutie“, „počarovanie“, „zoči“ a podobne. Väčšina ľudí tomu v podstate neverí – toto je badateľný výsledok úspechu práce takýchto síl. Neveriť a hotovo. Treba však povedať, že nevenovanie pozornosti takýmto veciam – čo je typický materializmus – iba znemožňuje napadnutému subjektu pochopiť ich podstatu a znižuje jeho schopnosť obrany na skutočnú nulu. No pôsobenie takýchto síl – v rukách odborníkov – naivný svetonázor obetí nedokáže zastaviť. Stávajú sa – vedome, následkom svojho svetonázoru – ľahkými cieľmi.

    Pozrime sa na ďalší zdokumentovaný prípad. V novembri roku 2005 priviezla sanitka do jednej z nemocníc mesta Pskov v Rusku veľmi úspešného miestneho podnikateľa, krstným menom Dmitrij. Diagnóza znela silná obličková slabosť. Napriek všetkej snahe lekárov sa ho nepodarilo zachrániť, a lekárska veda smrť „prirodzene“ vysvetlila. Problém bol v tom, že dotyčný podnikateľ neprechodil ani len angínu. Bolo by to zapadlo medzi ostatné „bežné“ prípady, keby mu predtým nebol sňatý aurogram. Robí sa pomocou špeciálneho prístroja a vyzerá napríklad takto:

    Konkrétny aurogram nešťastného Dmitrija vykazoval v oblasti obličiek anomáliu:

    Človek, ktorý vykonáva takéto vyšetrenia bol však skúsený a zistil, že takáto anomália je spôsobená úmyselnou činnosťou inej osoby. Nakoniec sa ukázalo, že všetko zariadila jeho manželka, ktorá sa jednoducho rozhodla prebrať veľmi úspešnú firmu svojho manžela.

    Energia sa dá usmerňovať rôznymi spôsobmi. Dmitrijova manželka nakreslila na papierik obličky a pridala k nemu vlasy obete. Toto spálila a zmiešala s plastelínou. Z plastelíny vyformovala figúrku svojho manžela. No a potom pôsobila „štandardne“ – rezala nožom, vpichovala ihlu. Nakoniec docielila smrť svojho muža. Dnes už vieme aj to, že účinnosť sa zvyšuje tým viac, čím viac je figúrka podobná tomu, na koho je účinok zameraný. Preto dnes rôzne subjekty používajú aj počítačové programy, ktoré dokážu nasimulovať tvár človeka:

    Nedá sa síce vždy zaručiť, že subjekt zomrie, ale jeho paralyzáciu dosiahne už aj slabý hypnotizér.

    Do sféry práce s biopoľom – alebo ak chcete aurou – spadá aj populárne umenie bezkontaktného boja. V lete roku 1996 prebehla takáto porovnávacia skúška na medzinárodnom porovnácom cvičení vojsk špeciálneho určenia, ktoré sa konalo v Uralskom vojenskom okruhu v Rusku. V posledný deň cvičenia predvádzal inštruktor Specnazu, podplukovník Lavrov ukážkové cvičenia, pričom súčasťou ukážky – za prítomnosti príslušníkov amerických špeciálnych jednotiek – bol aj bezkontaktný boj. Túto ukážku si poľahky nájdete aj na youtube, pričom bola prehliadnutá už viac ako 2 miliónmi divákov.

    Ruské velenie potrebovalo zistiť schopnosti Američanov v tejto oblasti, nuž inštruktor dostal úlohu, aby v priebehu ukážky udrel na niektorého z Američanov, čo aj urobil. Reakcia prišla do mesiaca. Podplukovník Lavrov sa viezol v automobile, keď sa jeho šofér náhle dostal do stavu, že nebol schopný pohnúť rukami. Auto havarovalo, zišlo z cesty a prevrátilo sa. No podplukovník prežil. Ako neskôr povedal, ruská tajná služba sa dozvedela vopred o chystanom útoku, ale z viacerých dôvodov nezakročila. Alexander Lavrov po nepodarenom pokuse o zabitie v televízii:

    Ak sledujete niektoré udalosti zistíte, že vôbec nie sú ojedinelé prípady, keď sa „objavia“ ľudia, ktorí si nič nepamätajú. Hoci naše média – inak asi najposlušnejšie na svete – „nevhodné“ správy spravidla neprinášajú, môžete to zachytiť z bežného života alebo zahraničných médií. Dnešná technológia – okrem zasvätených ľudí – už dokáže vyrobiť zombiov za pomoci kombinácie účinkov chemikálií (psychotropných látok), rôznych drog, hypnózy, špeciálnych antén a podobnej technológie tak, že človek, ktorý sa stal predmetom takejto zmeny si absolútne nič nepamätá. Najčastejšie sa tieto prípady v minulosti používali na násilné prevzatie cudzích agentov, ktorým úplne zmenili osobnosť a potom – v závislosti od toho, čo chceli dosiahnuť – ich buď pustili, alebo zahynuli pri plnení úlohy. Ak ide napríklad o agentov tajných služieb, tak takýto nazombiovaný agent môže byť v ochranke nejakej osoby, no pri prijatí predprogramovaného signálu sa zmení na zombiho a poslušne vykoná úlohu, na ktorú ho pripravili. Môže to byť zabitie chránenej osoby, postrieľanie iných ľudí, nejaká kompromitujúca úloha a podobné veci. Problém je v tom, že takýto signál môže prísť z hocikade. Môže to byť nejaká fráza. Môže zazvoniť jeho mobil a keď ho zdvihne, tak buď dostane hlasový pokyn, alebo elektronický signál na špecifickej frekvencii a podobné veci. Najstrašnejšie je to, že sa tomu už nedá zabrániť. Najlepší prípad pre takéhoto človeka je, keď ho použijú na 5-6 úloh a potom „vynulujú“ a prepustia. Taký človek sa zrazu precitne niekde v lesíku blízko cesty alebo železnice a nič si nepamätá. Ak má šťastie, tak mu na polícii uveria a uverejnia jeho fotografiu v médiách, čím vznikne možnosť, že ho niekto spozná. Takýto človek si spravidla zachoval v pamäti všeobecné informácie, ktoré sa netýkajú jeho osobného života. Vie v akej krajine žije, kto je prezident, ako vyzerá jablko – ale už nevie ako chutí. Ak sa dostane do rúk špecialistom, tak títo dokážu zistiť, či jeho stav je prirodzený alebo umelý. Pomocou svojich operátorov dokážu aj zistiť, ako a kde mu to urobili, no spravidla – ak ide o bývalého agenta – takýto človek môže mať niekoľko úrovní vnorenej informácie, takže skutočné poslanie už nemusí nikto nikdy zistiť. V takomto prípade sa postupuje tak, že sa človeku „nahrá“ náhradný program, ktorý však už nikdy nezaručí, že nejaký signál ho niekedy „nezobudí“. Sú už zásadne nepoužiteľný ďalej ako agenti a preto zo služieb uvoľňovaní. Spoločnou črtou násilnej zmeny osobnosti býva stav, že rôznymi formami regresnej hypnózy môžu odborníci veľmi veľa zistiť, ale vždy ostanú nejaké dva dni, cez ktoré sa už preniknúť nepodarí. Práve preto sú to už zombi, nie slobodní ľudia.

    Koľko takých ľudí je dnes pripravených v každej krajine? Aký signál bude použitý na ich aktiváciu? Ich používanie vidí odborné oko už niekoľko rokov. Odnikadiaľ pochádzajúce násilie v krajinách kde nikdy nebolo – napríklad postrieľanie malých detí. „Bojovníci“ za slobodu z Maroka, Egypta, Lýbie či Sýrie. Oranžová revolúcia v Ukrajine a veľa iných prípadov. Je len otázkou času, kedy budú tieto aktivity spustené aj v iných krajinách – tam, kde by to nikto nečakal. No a bude treba „zakročiť proti terorizmu“… a ostatné už poznáte, videli sme to v poslednej dobe často. Ľudia, ktorí vidia energie vidia takéto udalosti v budúcnosti aj u nás. Nevedia presne určiť iba čas, ale my už vieme prečo.

    Prečo sme toto všetko uviedli? Nuž, pre biorobotov nanič, pre ostatných ako varovanie. Spravodajské služby dnes majú neskutočné možnosti zmeny osobnosti človeka. Tým však myslíme skutočné spravodajské služby, nie tie, ktoré si myslia, že spravodajská práca spočíva v sledovaní aktuálnej opozície a vlastných spoluobčanov, odstránení nejakých nepohodlných jednotlivcov, odpočúvanie a podobné veci. Už v polovici 90-tych rokov vyhlásil vtedajší šéf CIA, že národy, ktoré nemajú dobrú spravodajskú službu budú musieť uvoľniť svoj životný priestor tým národom, ktoré ju majú. Naivní kresťanskí slovenskí bioroboti si myslia, že treba spolupracovať s „dobrými“ Američanmi – veď oni sú zárukou demokracie ako aj hollywoodskych filmov. A veru aj sú. Ale keď ešte donedávna sa americká demokracia očividne najviac prejavovala na miestach, kde je ropa alebo drogy, tak dnes už americká vláda založila úrad, ktorého cieľom je postupné ovládnutie vodných zdrojov sveta. Voda bude veľmi skoro jedným z najdôležitejších artiklov. No a vody máme zatiaľ na Slovensku dosť – kým kresťania nestihnú vyrúbať všetky lesy. Takže ak v dohľadnej budúcnosti zistia naivní slovenskí bioroboti, že sme sa stali „krajinou teroristov“, tak to je aj preto, lebo tvrdo spíme. Ale tak to aj bude. Väčšina zomrie skôr, ako sa stihne prebrať z tohto spánku. Ale im to nevadí, pôjdu predsa poslušne k svojmu Pánovi.

    Nuž, nijaké varovanie nebude. Nie je tajomstvom, že väčšina tých „konšpiračných teórií“ o Svetovej vláde, ktorým „nemáme“ veriť, boli v minulosti pripravované práve pre Vek, do ktorého sme vstúpili. Hrozí tu totiž nebezpečenstvo, že veľa ľudí pod vplyvom Svetlých energií začne chápať súvislosti a ohrozí tým hegemóniu tvarov. No a vieme aj to, že tvari tiež chcú zničiť civilizáciu, aby o 10 000 rokov – keď znovu pôjde Zem do zákrytu – sa tu mohli vrátiť a znovu drancovať nerastné bohatstvo našej Zeme spolu s lesmi a vôbec všetkými prírodnými zdrojmi. Ak by tu ostala „surplus population“ (termín prevzatý z jednej z učebníc elity, knihy T. Malthusa), tak táto by dodrancovala všetko – lebo bez paralytického drancovania nevie žiť – ale to patrí tvarom (z ich pohľadu). Nikto totiž nevie, kedy príde zásah našich Bohov. Isté je len jedno, že príde.

    Kto má šancu žiť v novom Veku Svetla? Tí, ktorí vedia tvrdia, že iba tí, ktorí majú v aurách zlatú farbu. A je to naozaj spravodlivé. Takýto ľudia totiž čerpajú z Rodových egregorov, aj keď nemusia všetci presne vedieť ako. Rod ich má „na dohľad“, lebo svojimi činmi si vytvorili linku a žijú podľa Spoločného Vedomia – Svedomia. No a potom sú tu členovia všetkých ostatných egregorov, najčastejšie silne naviazaní na peniaze a celkovo hmotný majetok. Touto svojou žiadostivosťou sú napojení do egregoru milovníkov hmotných majetkov a ich aura sa mení na temnú, čiernu. Môžu mať akékoľvek pekné rečičky o Slovanoch, ostanú tam, kde väčšinu života boli sami a z vlastnej vôle. Treba tu ešte povedať, že bytosti Vyšších Svetov – Svetlých aj Temných – sa chovajú zásadne podľa Konov, niekde nazývaných aj Pokonov – t.j. „Po(dľa)Konov“. Takí sú všetci Svetlí Bohovia, ale takí sú aj Démoni. Kto sa nechová podľa Konov je človek – lebo dostal Slobodu – a Besi, ktorí ovládli Zem. Bohovia a Démoni (vrátane anjelov a archanjelov) sú pravou a ľavou rukou Stvoriteľa, Ramchu. Existencia Svetlého aj Temného Sveta zabezpečuje, že tí, ktorí sú na nižšej úrovni (ľudia) sú nútení sa vyvíjať. Ak by totiž nebolo ťažkých životných situácií, tak by sme nemali dôvod sa s nimi vysporiadávať a tým napredovať po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja (Svarge). Vieme, že Duchovná Cesta sa volá „GA“, ale termín sa neskôr začal používať aj na fyzickú cestu, nielen Duchovnú púť. V jazyku to ostalo ako NoGa (noha), DráGa (dráha), GaRa (cesta nahor, k Jarile-Slnku, dnes HoRa)… preto ten, kto ide po vlastnej Duchovnej Ceste, po vlastnej ceste Vývoja ide Po Ga – je to PoGan, teda Pohan. Nie po cudzej ceste, ale po vlastnej. Po cudzej idú kresťania. A ako skončia – v súlade s informáciami z Véd – tí, ktorí prežijú kataklizmu, ale sú pevne zasadení do „majetkových“ egregorov? Práve takýto sa vždy pri takýchto zmenách Vekov v minulosti zmenili na opice. Je to karmický dôsledok za nerešpektovanie zákona vývoja Bielej Rasy. Príroda totiž nič nedáva zbytočne. Všetci dostali um, rozum a intelekt – hoci musíme vedieť, aká je ich úloha vrátane toho, že musíme ísť za ne. Ako „odmenu“ budú žiť v telách, ktoré sú síce podobné ľudským, ale nepotrebujú to, čo v ľudských telách dostali, ale ignorovali. Príroda je spravodlivá.

    A ako posledné zopakujeme, že nikto nevie, kedy k tomu dôjde, ba čo je horšie, nebude nijaké varovanie. Jednoducho nastane jeden deň a noc – a Svet bude iný. Každý si musí za seba zvážiť, či stojí za to ísť Múdrou Cestou Predkov a riadiť sa ich radami. A keď už sme pri Predkoch, tak si pripomeňme, ako si oni chránili svoje príbytky pred účinkom psychotropných zbraní. Napríklad pod prah zakopávali popol z duba a dlážku v dome najskôr vyložili kravským trusom, na ktorý potom položili vrstvu zeme. No a okrem toho „štandardné“ záležitosti: obrady, pravslávenia, zariekania, cvičenia Zdravy. A čo tí, ktorí vymysleli nové obrady? Žeby mysleli aj na takéto veci?

  • ZÁHADA ČIERNOOKÝCH DETÍ

     Hoci charakter a zameranie našej stránky je také, že spravidla nepreberáme články z domácich zdrojov – tentoraz radi urobíme výnimku. Obsah tohto článku je totiž taký dôležitý, že bez akýchkoľvek otázok zapadá do nášho zamerania. Z nášho pohľadu je potešiteľné, že takýto druh informácií sa začína objavovať aj z nezávislých zdrojov.

    Článok sme prebrali v plnom znení a bez akýchkoľvek úprav. Naši čitatelia sa už určite v zmysle Zdravomyslia zorientujú sami:

    Tajomstvo čiernookých detí preniklo na svetlo sveta v roku 1998, keď novinár Brain Bethel napísal o incidente s dvoma čiernookými deťmi. Raz, keď oddychoval na parkovisku,  priblížili sa k jeho autu dvaja chlapci. Bethel uviedol, že boli otravní, opakovane žiadali, aby ich odviezol domov pre peniaze do kina. Bethel uviedol, že cítil akoby ním niečo preniklo a nútilo ho otvoriť dvere. Avšak, keď sa im pozrel do očí, ktoré boli čierne bez dúhovky a bielka, ostal ochromený strachom.

    Vymyslená legenda alebo mystické tajomstvo?
    Nie je to jediný príbeh o deťoch s čiernymi očami. Mnoho ľudí uviedlo, že sa pri ich dverách objavilo čiernooké dieťa a žiadalo, aby ho pustili dnu pod rôznou zámienkou. Spoločným zážitkom bolo to, že ľudia vždy cítili strach, keď s nimi tieto deti hovorili. Mali čierne oči bez dúhovky a bielka, ale boli oblečené v šatách zodpovedajúcich aktuálnej móde. Je to nevysvetliteľné tajomstvo alebo mestská legenda?

    Deti s čiernymi kontaktnými šošovkami
    Aj keď sa ľudia snažili racionalizovať tieto prípady, že deti mohli mať čierne kontaktné šošovky alebo, že niektorí ľudia majú iba bohatú predstavivosť, prípady vyvolávajú otázky. Ľudia, ktorí rozprávali svoje príbehy, intenzívne opäť prežívali strach, a preto sa pýtame, či to môže byť pravda. Naozaj existujú čiernooké deti a ak áno, čo alebo kto sú? Najdesivejší aspekt všetkého je, že tí, ktorí tvrdia, že sa stretli s týmito zlovestnými deťmi prisahajú, že museli aktívne odolať pokušeniu poslúchnuť ich príkazy, akoby ich hlasy dostávali do nejakého hypnotického stavu.

    Možno sú to upíri 
    Existuje niekoľko teórií o tom, kým tieto monštruózne deti vlastne sú. Medzi svojské, ale existujúce teórie patrí tá, že ide o moderných upírov, ktorí nás prenasledujú v našich uliciach.
    Nasvedčuje tomu aj fakt, že väčšinou ide o mladých chlapcov s uhrančivými čiernymi očami a hypnotickými hlasmi, ktorými doslova paralyzujú svoje „obete“ a nútia ich, aby poslúchali ich príkazy. Taktiež je evidentné, že tieto bytosti sú neschopné vstúpiť na niečí majetok bez predchádzajúceho pozvania podobne ako upír. A či sajú krv? Na to by museli odpovedať tí, ktorí ich pozvali dnu. A tých zatiaľ štatistika neeviduje.

    Kríženci človeka a mimozemšťana
    Takže za predpokladu, že nemáme dočinenia s upírmi, existuje rovnako exotická možnosť, že tieto subjekty môžu byť krížencami ľudí a ufónov. Niektoré ženy, ktoré vraj uniesli mimozemšťania totiž tvrdia, že im odobrali vajíčka a zvláštne deti sú výsledkom spojenia ľudskej a mimozemskej DNA. Dnes tieto ženy môžeme stretnúť skôr v lôžkových častiach amerických psychiatrických kliník.

    Stratené duše
    Niektorí tvrdia, že čiernooké deti sú len stratené duše zosnulých detí, ktoré smutne putujú na Zemi a hľadajú pomoc u dospelých. Avšak tí, ktorí sa s nimi stretli vyhlasovali, že mali návaly strachu, keď prišli do kontaktu s týmito bytosťami. Je to, akoby inštinktívne vedeli, že sa nejedná o neškodné detí, ale ide o nebezpečných predátorov v prestrojení. Aj keď „inštinkt“ nie je dôkaz, ale univerzálnosť tohto pocitu u všetkých, ktorí prišli do styku s čiernookými deťmi je ťažké odmietnuť. Tiež je ťažké uveriť, že stratené deti, či už živé alebo mŕtve, dokážu vyvolať takú hrôzu u dospelých.

    Démoni v prestrojení
    Ak je človek náchylný veriť v existenciu anjelov alebo démonov, musíme pracovať aj s teóriou, že čiernooké deti prichádzajú z útrob samotného pekla. Táto teória nie je viac, či menej, rozumná, ako iná. Ale ak vezmeme do úvahy prestupujúcu auru zla vysielanú čiernookými deťmi a pocitmi strachu u ľudí, stáva sa celkom vierohodnou. Otázne je, prečo iba pôsobia zastrašujúco, ale nič negatívne neurobia.

    Je to hoax?
    Hoci internet je neoceniteľný nástroj pre distribúciu informácií, tiež je to ľahko zneužiteľné médium na prenos klebiet, povestí a priamych klamstiev. Nech sú čiernooké deti duchovia, upíri, démoni, krížencami, internetovými hoaxmi, podvodmi alebo iba žartíkmi mládeže s čiernymi kontaktnými šošovkami, ostáva táto záhada fascinujúcou a zároveň desivou aj pre nasledujúce generácie.

    Autor: Radomír

    Zdroj

  • ČO BY SME MALI VŠETCI VEDIEŤ

    V tomto príspevku kliknutím na každý obrázok spustíte zodpovedajúce video.

    Po našom článku „INGLINGOVIA?“ sa niektorým z vás zdá, že ide o ohlásenie rozdeľovania aj tak slabej jednoty Slovanov, ktorí – ako sa niektorí bojíte – nikdy nedokážu byť jednotní. Hoci na jednej strane je táto nejednotnosť naozaj smutná, na druhej strane treba povedať, že to jediné, čo nás dokáže dostať nazad „do sedla“ je zdravomyslie a Rodové zriadenie. V našej kultúre – ako sme už neraz hovorili – je prerodenie normálnym javom, ale pretože žijeme v reálnom prostredí civilizácie a nie kultúry, musíme sa naučiť aj iné lekcie. Vo Védach sa hovorí, že jeden z dôvodov, pre ktoré sme na tejto Zemi je to, aby sme sa naučili rozoznávať lož. Áno, je našej kultúre cudzia, a ak máme byť v budúcnosti Bohmi, tak nemôžeme bez takejto evolučnej lekcie postúpiť do vyššieho ročníka.

    Od prerodenia musíme jasne odlíšiť úplne iný jav. Mnohí ľudia si v tejto dobe myslia, že stačí, ak do všetkého „trošku“ zabŕdnu a už sú „in“. V dnešnom slangu by sme to mohli vyjadriť anglickým termínom „open mind“. Je to zvyčajne označenie pre človeka, ktorý je v dnešnej dobe považovaný za šikovného, keďže o všetkom čosi vie alebo počul, ale na všetko si však dáva pozor, aby nebol do toho veľmi „zatiahnutý“. Aj keď v tomto prípade opäť nemusí ísť vždy o negatívnu vec, dnes musíme brať do úvahy – ak chceme reálne prežiť – aj iné aspekty. Jednou z najdôležitejších je aktuálny „dátum“. Tí na druhej strane dobre vedia, že ak sa prebudíme, tak im ich plány nevyjdú. Nuž robia všetko pre to, aby to ostalo tak, ako to je doteraz. A tak mnohí „demokraticky“ skáču raz tu, raz tam – a nikde dlho nevydržia. Budhistická Tantra – učenie Vadžrajana – pred týmto dôrazne varuje. Open mind je „super“ vec, má však jeden veľmi záludný háčik. Takýto človek síce „encyklopedicky“ zvládne každý problém – však o tom čosi počul tu aj tam – ale v skutočnosti nikdy do ničoho nevojde do hĺbky. Nuž a v knihe života to je už problém. Ak ju máme správne „napísať“, tak sa nestačí celý život motať iba na stránke „Obsah“. A môžeme vôbec nadobudnúť nejakú evolučnú životnú skúsenosť prešľapovaním na „Obsahu“?

    Čo je však horšie, takýto ľudia môžu byť ľahko – aj keď to nemusí byť vedome – vlákaní do dobre nastraženej pasce. V nasledujúcom videu uvidíte, ako dnes fungujú „trollovia“ na internete. Ich úlohou je rozbíjať diskusie a presmerovávať pozornosť fóra na takých stránkach, ktoré idú neželateľne hlboko do slovanstva. Často to je nenápadný začiatok a zrazu sa začnú – nevedno odkiaľ – hrnúť také informácie a v takom množstve, že sa nestíhate diviť. Odvolávajú sa na všelijaké zdroje – a väčšina ľudí si to ani hĺbkovo nepreveruje, že neraz totiž oni sami pripravili práve to, na čo sa odvolávajú (dnes musíme rátať aj s tým, že projekt „Démon Slovanstva“ je medzinárodne previazaný cez všetky spravodajské služby v slovanských štátoch). A záujem začína odpadať. Robia to ľudia, ktorí celé dni nemusia chodiť do práce a len sedia na internete – platia ich spravodajské služby – monitorujú všetky „podozrivé“ skupiny a keď už je potrebné odkloniť smer, tak zasiahnu. Možno vám to niečo pripomenie:

     Druhé video prináša informácie, ktoré by naozaj každý zdravomysliaci človek mal vedieť. Ide nielen o to čo hovoria Staroverci a čo Kresťania, ale dozviete sa viac o „neznámych“ mimozemšťanoch, pyramídach, či stavbách ohromných podzemných základní, ktoré sú budované už desaťročia – práve na to, čo je predo dvermi. Okrem iného uvidíte aj výpoveď človeka, ktorý sa podieľal na ich výstavbe, ale do roka po vystúpení s týmito informáciami zahynul „za nejasných okolností“:

    Vedaman Vedgor aj o tom, ako sa pripravovať na to, čo je predo dvermi:

    Trochu zaujímavejšie detaily rady aj s veľmi výstižnými pesničkami, pre tých, ktorí vedia o čo ide. Veľmi výstižné a poučné sú aj texty piesní:

    http://www.youtube.com/watch?v=wdlPK-l2DZw

    Vedagor o roku 2012:

    http://www.youtube.com/watch?v=DsF53WpWNmk

    Ďalší príspevok je mimoriadne dôležitý. V Rusku už dlhodobo dochádza k nájazdom na malé dedinky a vyvražďovaniu obyvateľstva. Takéto prípady sa však nikdy nedostávali na obrazovky televíznych staníc… Tento prípad sa tu však už dostal, pretože udalosti sa vyvinuli tak, že sa to nedalo ututlať. Ide o udalosť z malej dedinky, do ktorej sa prisťahovala cigánska rodina. Keď sa však ukázalo, že to sú drogoví dealeri – dedinčania ich z dediny vyhnali. Ako odveta prišla „trestná“ výprava Čečencov a Dagestancov na 16 autách a po zuby vyzbrojených. V dedine bolo len 9 mužov a ani nemali všetci strelné zbrane. Napriek tomu sa postavili tvrdo na odpor a nielen že sa ubránili, ale aj zabili jedného z útočníkov. Polícia ich však nakoniec začala vyšetrovať ako útočníkov…

    Možno nebude nezaujímavé vedieť, aký pôvod majú vlastne tieto „kaukazské“ národy. Ako vieme, celý židovský národ má 12 kmeňov. Kmeň Izrael získal dnešný Izrael. Kmeň Júda dostal – v súlade s proroctvom – Novú Judeu, ktorú dnes poznáme ako USA. A ostáva 10 „stratených“ kmeňov… ale nie sú v skutočnosti stratené. Sú to práve tie národy, ktoré dnes nazývame „kaukazské“, ale v skutočnosti sú to prišelci…

    Otázkou ostáva – ako by sa takáto hrozba (žeby iba teoreticky?) dopadla na našich dedinách? Ťahajú kresťania za jeden povraz?
    http://www.youtube.com/watch?v=kDQ-GFrAMDA

    Mnohí by radi vnášali rozkoly aj tam kde nie sú. Vedagor napríklad neraz „kritizuje“ Pátra Dija za to, že jedáva mäso. Preto na mnohých ruských stránkach už nájdete fóra, kde sa „boduje“ kto je za koho, ako keby proti sebe bojovali… Tu uvidíte priamu odpoveď Vedagora na jeho názor na otca Alexandra:

    U Vedagora ostaneme a tu niečo o podstate kresťanstva:

    Vedagor o Sivých:

    O obrade obrezania:

    http://www.youtube.com/watch?v=Blw8c37hLx0

    Vedagor o kresťanstve, karierizme a judaizme:

    „Slobodné“ médiá stále zaryto mlčia o tom, ako sa realizuje genocída Srbov. Všetky hovoria iba o tom, akí sú „zlí“, avšak nikdy nevidíte to, čo bolo a je páchané na Srboch. Naozaj si myslíme, že nič takéto nikdy nepríde až k nám?

    http://www.youtube.com/watch?v=efA1x0eEup0

    A teraz je možno čas porozmýšľať, na ktorú stranu sa pridať. K pamiatke našich Predkov, alebo do stáda hnaného na jatky?

  • SŤAHOVANIE NÁRODOV PREDO DVERMI

    Autor: Александр Громач

    Zdroj

    Tento článok sme pôvodne uverejnili ešte v roku 2011, keď sme všeobecne očakávali kataklizmu. Ale ak si ho ešte raz prečítate zistíte, že je v tomto smere nadčasový, t.j. nič z jeho aktuálnosti neubudlo. Dnes však máme o poznatok navyše a vidíme, čo sa udialo v Grécku. Všetkým sa snažia nahovoriť, že na vine sú si sami Gréci, že boli nenažratí a podobne. Ale zamyslime sa aj my nad mechanizmom, ktorí dostal Grécko tam, kde je. Aj my berieme Eurofondy, o ktorých nám tvrdia, že sú to nenávratné „darčeky“. Hoci Eurofondy sa priamo nesplácajú, naša krajina – ako všetky v EÚ – platí každoročné členské poplatky. A tieto zahŕňajú v skutočnosti aj splátky „fondov zadarmo“. Je známe, že nám nachystali pol miliardy EUR na projekty pre Cigánov, ktoré začne realizovať nasledujúca vláda. „Odborníci“ na fondové operácie začnú obiehať – štandardný postup – starostov a primátorov a dohadovať s nimi provízie za implementáciu projektov pre Cigánov. Už dnes poznáme fakty ohľadom demografického vývoja Cigánov. Zatiaľ stačí vedieť, že tam, kde je ich nadpolovičná väčšina dochádza za 10 rokov k zdvojnásobeniu ich populácie. Dnes už prekračujú 1 milión, pričom ich podiel na celkovej populácii Slovenska exponenciálne narastá. Veď naša mládež sa venuje športovému sexu, pije energetické nápoje, fajčí marihuanu a chová psíkov. Deti netreba – zbytočné náklady. Ak spustia tieto investície – veď mnohí starostovia chcú tiež byť „za vodou“ – tak rapídne narastie počet obcí, kde už bieli ľudia nebudú môcť žiť. Republika sa zadlží, na splátky postupne nebude, no a tak príde na rad grécky – už odskúšaný – variant. Stačí, aby nás vhodná vláda pochytala do siete utkanej za americké doláre. Veď možno práve preto sieť a nie napríklad vysoko letiaci balón… a ostatným národom narozprávajú, že sme boli nenažratí ako Gréci.

    V roku 1999 vtrhlo NATO na územie Juhoslávie. Príčin pre túto vojnu môžeme vymenovať mnoho. Od v podstate banálnej obrany národov Juhoslávie pred tyranom Miloševičom po úvahy o ostrom nácviku invázie do Ruska.

    Za posledné obdobie sa na základe vynorenia nových faktov okolo klimatických zmien objavujú zaujímavejšie a pravdepodobnejšie scenáre. Od r. 2000 začali vedci po celom svete publikovať články o strašných klimatických zmenách, ktoré môžu vyústiť k potopeniu sa celých krajín. Na fajčiarskych kútikoch začali podnikatelia debatovať o novej Noemovej arche. Hollywood začal natáčať filmy. Téma stále neutícha, ale zavrhuje sa buď ako spoločná divá fantázia klimatológov a matematikov, alebo ako nezodpovedajúca skutočnosti a stojaca na údajoch, ktoré podvrhli britskí vedci. Prečo sa zavrhujú údaje rôznych ďalších vedcov sa už nikto ani nezamýšľa.

    Tí, ktorí predpovedali budúcnosť v minulosti, ako Edgar Cayce alebo Vanga, ale aj tí, čo tak robia v súčasnosti tiež veľa hovorili o nadchádzajúcej kataklizme. Európania, ktorých u nich doma nazývajú panikármi, sa sťahujú do Ruska, najčastejšie na Sibír. Napríklad pod Krasnojarskom vznikla nová diaspóra Nemcov, ktorí prišli z Nemecka medzi rokmi 2008 až 2011. Je prekvapujúce, že medzi týmito Nemcami nie sú chudáci, ale úspešní ľudia, vrátane dvoch klimatológov, ktorí v Nemecku dostávali vysoký plat. Čože ich to priviedlo na Sibír?

    Podľa prognóz Cayceho, klimatické a seizmické kataklizmy zasiahnu celú planétu, na základe čoho sa zásadne zmení. A hľa, Rusko pri tom utrpí menej ako ostatní a povedie novú civilizáciu, ktorej centrom sa stane Západná Sibír. Tendenciu Cayce opísal veľmi jasne: už desať rokov nás vedci strašia prognózami, že intenzívne topenie sa ľadovcov v Grónsku a Antarktíde môže spôsobiť búrlivú tektonickú aktivitu na Zemi a, ako následok, zmeny vulkanickej činnosti, zemetrasenia, cunami a povodne. V podstate v tomto smere proroctvo Cayceho pripomína predpovede Vangy. „Všetko sa roztopí ako ľad, len jediné ostane nedotknuté – sláva Vladimíra, sláva Ruska – povedala v roku 1979 – všetko ono zmetie zo svojej cesty a nielenže sa zachráni, ale stane sa vládcom sveta“.

    No, ako už bolo povedané, nielen proroci nás strašia týmito predpoveďami. Matematici, vrátane ruských, sa už dávno zaoberajú modelovaním nového globálneho oteplenia.

    Ako vidíme na mape zaplavenia Európy, celá západná Európa pôjde pod vodu. Áno, aj časť východnej. Ale zato juhovýchodná Európa, chránená Karpatmi, v určitej miere Alpami a Apeninským polostrovom, ktorý vytvára vlnolam, ostane nad vodou. A také mestá ako Berlín, Paríž, Hamburg, Londýn, Amsterdam, pravdepodobne aj Rím a mnoho ďalších miest pôjde pod vodu. Zato však Belehrad, Sofia a Sarajevo ostatnú stáť.

    Tento model nie je nový a vytvoriť ho nepredstavuje veľa úsilia, stačí vypočítať priemernú výšku a silu vlny, nahodiť nadmorské výšky Európy a počítač vám sám ukáže výstup. Ako vidno, pre anglosaské národy je smutný. A v Severnej Amerike je to tak tiež. V juhovýchodnej Európe je vynikajúce podnebie, ale populácia na európske pomery neveľká. Na celom území Juhoslávie žilo dokopy 22 miliónov ľudí. Pre porovnanie, v Nemecku žije 87 miliónov, ale čo do rozlohy je Nemecko dvakrát menšie ako Balkán.

    Otvorene povedané, USA sú Nemci v súvislosti so zaplavením Európy „ukradnutí“. Najpravdepodobnejšie je, že si pripravujú Noemovu archu pre seba a svojich najbližších. Začali vojenskú čistku regiónu, vhodne na to využili ideológiu, veď Juhoslávia patrila k opačnému táboru. Pred agresiou žilo v Srbsku 12,5 milióna ľudí (vrátane 1,5 milióna v Kosove a 2 miliónov vo Vojvodine), dnes má Srbsko menej ako 8 miliónov obyvateľov, vrátane Vojvodiny (2 milióny). Takto sa obyvateľstvo Srbska znížilo o 2 milióny ľudí. Je to bezohľadná genocída kosovských Srbov. Spolu bolo zničených 20% národa. Nie je to genocída? Jednoznačne to je genocída. A práve ona bola cieľom. USA plne vedome a ich spojenci nevedome vyvraždili balkánske národy, aby tam mohli v budúcnosti prísť. A táto genocída sa robí pod záštitou síl KFOR. Pravda, USA už musela znížiť svoj apetít a začať hľadať skrytejšie prístupy, pretože svet sa od 90-tych rokov zmenil a Rusko sa už nebude len tak prizerať na otvorenú genocídu.

    Pozrime sa na mapu základní NATO na Balkáne:

    Pozornejšie sa prizrime Grécku, ktoré sa tiež nachádza na teritóriu, ktoré nepôjde pod vodu. Kríza v Grécku sa rozrastá a západní ekonómovia robia všetko preto, aby vohnali Grécko do ešte väčších dlhov, a potom si rozobrali grécke územie za tieto dlhy, ale Grékov vohnali do ekonomického otroctva. Už počuť vyjadrenia niektorých západných politikov, že Grécko by mohlo predať územia na zaplatenia dlhov. A treba povedať, že Grécko súhlasilo, v podstate už dnes môžete nadobudnúť skalu alebo neveľký ostrov pri brehoch Grécka za pomerne malé sumy od 1 do 10 miliónov EUR. Pravda, zatiaľ tieto územia ostávajú pod jurisdikciou Grécka, ale to len zatiaľ. Vnútorná situácia v Grécku sa zhoršuje. Arabi a Gréci sa prakticky otvorene navzájom vyvražďujú. Počas nepokojov bolo zabitých viac ako 1000 Grékov, ale množstvo zabitých Arabov sa nezverejňuje, veď ani niet kedy počítať. Je to politika genocídy na Balkáne? Áno, je.

    Prichádza veľké sťahovanie národov, dokážu si Balkánci ubrániť svoju zem, dokážeme si my ubrániť svoju?

    2011

  • OBRUČ MOCI – KRV OPICE

    Odporúčame vám pozrieť si dokumentárny film zo série dokumentov Ring Of Power, ktorá je mnohým našim čitateľom určite známa.

    Tento diel – s podtitulom Opičia krv – odhaľuje fakty zločinov moci civilizácie od starých čias až po dnešok. Je to dokument o tých, čo riadia náboženstvá, politiku, ekonomiku, vojny či menia mapu Zeme ako kúsok koláča. Kreacionisti tvrdia, že človek bol stvorený Bohom, čo z tohto pohľadu znamená, že Boh človeka geneticky „vyprojektoval“. Väčšina dnešných veriacich ľudí by určite súhlasila, že Boh alebo Bohovia sú bytosti alebo energie pôvodom nie z našej Zeme, alebo aspoň nie z našej formy existencie rozmernosti. Jeden z dôsledkov takéhoto prístupu je, že Boh je považovaný za niečo cudzie. Mnohé staré texty hovoria o Bohoch, ktorí prišli na Zem z neba a vytvorili človeka na svoj obraz. V Biblii, presnejšie v knihe Genesis sa napríklad opisujú rôzne gigantické bytosti. Egypťania, Feničania, Chaldejci, Mayovia, Aztékovia, Árijci, Asýrčania aj obyvatelia starého Tibetu často spomínajú v nájdených záznamoch príchody Bohov z Nebies.

    Hoci vo filme nie je podávaný náš, t.j. védický pohľad, podáva rôzne zaujímavé informácie, ktoré stojí za to spoznať. Ja jednej strane je dobre, ak sa už aj ľudia modernej vedy dopracujú k pohľadu, ktorý sa vymyká oficiálnej histórii, na druhej strane musíme zdôrazniť, že všetky fakty je potrebné zvažovať na podklade védického zdravomyslia. Malo by nás utvrdiť v tom, že už je čas konať, lebo samotná existencia a dispozícia informácie ešte nič nemení, skôr naopak, má tendenciu nás udržiavať v nečinnosti falošnou ilúziou, že niekto už „koná“. Z védického pohľadu nám totiž nikto nemôže darovať Múdrosť. Môžu nám darovať iba informáciu, ale Múdrosť musíme nadobudnúť sami.

    Dokument si môžete pozrieť a stiahnuť v ruskom preklade napr. na youtube – pozostáva zo 6 častí:

    1/6:

    http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=mV4mpcymcts

    2/6:

    http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=NbgtHKxJB10

    3/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=izzAutqdbDY&feature=player_embedded

    4/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=VVVD6hPQ7q0&feature=player_embedded

    5/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=jlUYwr4z8hw&feature=player_embedded

    6/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=Mupp6zrHKhw&feature=player_embedded

    K dispozícii je aj na rutube:

    http://rutube.ru/tracks/3057101.html?v=f40e159a2a4f3e40d7ff2089ad3cd731

    alebo

    http://rutube.ru/tracks/3839293.html?v=57797a72f51cfa7cf4994f171f646a36

    Pre tých, čo majú hlbší záujem je tu samozrejme možnosť si vyhľadať aj ďalšie diely tejto série, ktorých je na internete pod názvom RING OF POWER, alebo Кольцо власти dostatok. K dispozícii sú tak anglické, ako aj ruské verzie.