Autor svarga

  • KAZACKA ZDRAVA ČASŤ 1.

    Ako sme už neraz hovorili, žijeme v časoch, keď sa Slovanom a Árijcom odkrýva možnosť návratu Rodovej Sily. Vidíme okolo seba rýchlo prebiehajúce zmeny, ktoré ženú všetko k polarizácii – dobro k maximálnemu dobru, zlo k maximálnemu zlu. V okamihu maximálneho „výkonu“ kozmického trenažéru bude už všetko dostatočne polarizované.

    Je to také jednoduché? Nuž, ako to býva, niečo áno a niečo zase nie. Na tých, ktorí sa ešte aj dnes tvrdošijne držia Slovanom cudzej, importovanej dogmy jasne vidno, aký je rozdiel medzi naprogramovaným mechanizmom – udržiavaným obradmi čiernej mágie pri pravidelných návštevách kostolov – a cestou Viery, ktorá nám postupne odkrýva nové a nové obzory. Takto už je jasné, že tvari – hoci na podmienky Noci Svaroga efektívne ovládajúci náš životný priestor – mali veľké výhody, ale tieto neboli spôsobené ich nadradenosťou či „vyvolenosťou“. Bolo to najmä zatemnenie našich myslí a zničenie zdrojov – zásadne aj s ich nositeľmi – poznania. V okamihu, keď to už nie sú schopní udržať pod kontrolu začína čoraz viac a viac ľudí vidieť o čom celá ich „vyvolenosť“ či náboženstvo je. Ostáva im akurát tak šírenie obrovského množstva dezinformácií – hoci tí, ktorí sa na tom podieľajú majú neraz „povolené“ hovoriť aj veľa pravdivých vecí svedčiacich proti nim, pretože takto si zabezpečujú dôveru nevedomých. Nesmieme však zabúdať ani na to, že majú plán, ktorým sa ešte posledný raz pokúsia o likvidáciu Rasy na Midgard-Zemi. Ako sa brániť? Ako vždy – dodržiavať zásadu zdravomyslia a pracovať na návrate Rodového zriadenia s transparentnou štruktúrou spoločnosti vo forme už vysvetlených štyroch základných kást. V okamihu znovunastolenia Rodového zriadenia a vlády zdravomyslia skončí parazitom možnosť žiť na náš úkor. A nezabúdajme ani na to, že hoci dnes sa bez peňazí žiť v spoločnosti nedá, peniazmi si nezabezpečíte budúcnosť. Teda už nie dnes. Je to nástroj a vynález Sivých a naivní sú tí, ktorí si myslia, že cudzou zbraňou „porazia“ jej autora. Ale aj na takýchto ľuďoch vidno „chápanie“ návratu Starej Viery.

    Ako je možné, že Pravda, hoci už prichádza, je niektorými ľuďmi chápaná okamžite do takej miery, že sú ochotní reálne meniť svoj život, zatiaľ či iní – hoci inak oduševnení „Slovania“ – sa nijako zvláštne nemenia, vari okrem trochu upravenej rétoriky, no inak ostávajú pri výdobytkoch civilizácie. Čím to je, že jeden to chápe tak a druhý onak?

    Odpoveď je možno nečakaná, ale závisí to od našich „technických“ parametrov. Presnejšie, od čistoty našej krvi. Prečo je čistota krvi dôležitá a aká je vlastne jej úloha? Odpoveď je „zakódovaná“ už v názve nášho národa – Slovieni. Etymologicky pochádza zo spojenia dvoch starosloviensky slov: Слав a вены, t.j. Slovan (Slav) a vény, t.j. žily. Slovieni boli tí, ktorí sa dôsledne starali o čistotu svojej krvi. Slovan totiž môže byť dovtedy Slovanom, kým nedopustí miešanie krvi svojho Rodu. Prečo je to také dôležité? Odpoveď nájdeme v opise mechanizmu vstupu myšlienky do nášho mozgu.

    Už vieme, že Bohovia Pravi, t.j. Vyšší Bohovia existujú „aj“ vo forme EIT (energeticko-informačných tokov). Môžeme povedať aj, pretože ako my máme viditeľné, fyzické telo, tak máme aj ďalšie telá, ktoré u vyvinutých ľudí siahajú do stoviek či tisícov kilometrov a aj do iných rozmerov. Napríklad naša Duša je 16 rozmerná, pretože to je telo, v ktorom budeme žiť, po (úspešnom) prechode do Sveta Legov. Má to však jeden háčik – jej veľkosť, t.j. rast umožňujú jedine silné mravné zásluhy. Kto nemá Svedomie, presnejšie nejde cestou odkazu Predkov nebuduje si (aspoň v tomto živote) telo, v ktorom by bol schopný v ďalšom harmonickom Vesmíre žiť. A tak ako my máme fyzické telo Javi, máme aj ďalšie navné telá, t.j. už existujeme vo Svetlej Navi, t.j. Slavi. Tento princíp je všeobecný, a teda takto podobne existujú aj vyššie bytosti, ktoré sa vo Svetlých Svetoch volajú Bohovia a v Temných Démoni (anjeli, archanjeli a pod). Nuž Bohovia Pravi majú také telá, ktoré zasahujú celú Galaxiu, t.j. ich EIT sú prítomné v každej jej časti. Je to rozhodnutie našich Bohov, že v oblastiach, kde je Svetlá Energia zásadným spôsobom znížená z dôvodu zákrytu inou galaktickou hmotou (množstvom iných slnečných systémov, ktoré nám „zacláňanú“ priamy „výhľad“ na hviezdu Inglie) sa nematerializujú. Ale túto hranicu prechádzame na sviatok Premien Boha Koľadu 21. decembra t.r. Premena začne sviatkom Premien. Žeby to bola náhoda?

    Postúpme ďalej. My žijeme vnútri EIT našich Bohov – a nielen ich – a zároveň sme súčasťou egregoru, t.j. energeticko-informačného poľa, ktoré je vytvárané myšlienkami, želaniami a úmyselným snažením živých bytostí. Egregory majú minerály, zvieratá, ľudia, ale aj bytostí Navi a Slavi. Čo sa týka ľudí, tak egregory sú napríklad rodinné, skupinové, politické, národné, náboženské a pod. A tu prichádzame k dôležitému bodu. Ako sa vlastne myšlienka dostáva do nášho mozgu? Vzniká tam, alebo je tam iba „vsadená? Nie, mozog nevytvára nijakú informáciu. On ju dokáže iba materializovať, uskladňovať či pomocou nej regulovať životné procesy tela. A ako to je so „skladovaním“ informácií? Vieme, že pri narodení je naša pamäť úplne čistá. Ale ak by sme celý mechanizmus pripodobnili k počítaču, tak kde teda sú uložené programy „obsluhujúce“ fungovanie tela? „Pevný disk“ nášho tela, t.j. miesto, kde sú uložené „súbory“ Rodovej pamäte je kostná dreň a krv je „operačný systém“. Preto kvalita krvi zásadným a rozhodujúcim spôsobom vplýva na kvalitu informačných tokov nášho tela. Ak nemá potrebné vlastnosti, t.j. ak nie je schopná „obslúžiť“ vstupujúcu informáciu, tak mozog ju nikdy nedostane. Toto je dôvod, prečo naši Predkovia tak zásadne strážili čistotu krvi Rasy. Ak krv postráda potrebnú kvalitu, tak môže nastať plné ignorovanie špecifickej informácie. Určite poznáte situáciu, že ak viacerí počujú tú istú informáciu, tak jedných úplne „zelektrizuje“, zatiaľ čo iných – na tom istom mieste – ani nehne. Kostná dreň a krv u jedných reagujú na Slová, Symboly a podobné veci, t.j. na Rodovú informáciu, hoci u druhých nenastáva nijaká rezonancia, lebo informácia nebola doručená.

    Egregor však nedokáže reálne vplývať na človeka, pokiaľ on sám nezačne prijímať cudzie ako svoje. Keď nedochádza k aktivácii „pevného disku“, t.j. vlastnej Rodovej pamäte – krv neprináša informáciu, tak mozog začína „spúšťať“ cudzie programy, t.j. nastáva situácia podobná počítačovým vírusom.

    Mozog začne spracovávať „súbory“ tak, ako sa mu to zdá výhodné vtedy, keď tento proces nie je „zhora“ kontrolovaný. Odkiaľ je táto kontrola? Všetka informácia do tela vstupuje výlučne z Duše. Ale ak ona nedodáva do mozgu informáciu potrebnej kvality a množstva, tak tento sa prepína do „sýpky“ pamäte, z ktorej začína čerpať potrebné „detaily“, ktoré do nej boli „zapamätané“ predtým a lepí z nich akýsi syntetický konglomerát, ktorý však v realite neexistuje. Kľúčové „zjednotené väzby“ sa programujú už od detstva, a to od tej doby, ako sa spojenia stávajú plastické a pohyblivé. Po 12 rokoch všetko zosilnie, a potom už je veľmi ťažké sa zbavovať chybných programov. Mozog je totiž „lenivý“ a úsporný, nechce sa „prehrievať“ – prehrieva sa totiž v priamom slova zmysle v čase prechodu neutrónových impulzov – preto mu je jednoduchšie upadnúť do šablónovitých spojení. Ale všetky tieto procesy sprevádza špecifická „biochémia“, t.j. endorfíny, enkefalíny a pod. Človek následne upadá do závislosti od tejto chémie, ktorá však určuje jeho emocionálne stavy. Dnes emócie doslovne ovládajú masy, a práve na tomto „pracovali“ vlády po tisícročia, t.j. odučili ľudí Myslieť a Chápať. Práve emócia totiž u dnešného občana určuje vzťah k čomukoľvek. A vzťah má vyššiu prioritu ako Pochopenie – naširoko otvára uši pre mámivé zvuky. Toto veľmi dobre vedeli všetci „Leninovia“, „Hitlerovia“ a podobní „dejatelia“. K stádu sa vždy obracajú vyložene z pozície emócie, ktoré skresľujú Prijímanie reálnej Informácie a presmerovávajú žiteľa (vo Védickom zmysle) na „výrobu“ pseudoobrazov a biochemickej drogy. Tento proces dokonca ani netreba riadiť, za predpokladu, že špecifické väzby sformujú už v období detstva. Práve preto je reklama v televízii nasmerovaná v prvom rade na deti. Vytvárajú z nich budúce sociálne zvieratá, ktoré sa dajú strihať, dojiť a keď treba aj rezať.

    Ale Porozumenie informácii umožňuje odkrývať nové poznatky, s ktorými mozog vie aktívne pracovať. Prijímaná informácia sa prevádza do materiálnej formy súhrnom radu mozgových štruktúr, pričom algoritmus tohto prevodu je jazyk. Všetko v Stavbe Sveta má svoj „akustický ekvivalent“, práve tak ako naše telo, ktoré bolo vytvorené Bohmi. Je schopné prijímať okolitý Svet a vzájomne s Ním reagovať. Práve z tohto dôvodu je do genomu „vložená“ rezonancia s týmito „ekvivalentmi“, čo inými slovami znamená, že každej Podstate – t.j. pôvodnej, neskreslenej informácii – zodpovedá špecifický stav hmoty. V Prastarých, Pôvodných jazykoch existuje pre každú takúto informáciu jej „nosič v matérii“, t.j. Slovo ako materiálny prejav tej istej Podstaty. Teda špekulácie o „objave jazyka“ sú svojou podstatou úplne absurdné, veď skúste na niečo myslieť bez Slov, t.j. materializácie Podstaty Obrazov. A tu je aj dôvod a vôbec nie náhoda, že rýchlo začali s úpravami Bukvice.

    Dušu nesmieme podriadiť „mäsu“ mozgu. Vyššie nemôžeme podriadiť nižšiemu bez ohľadu na to, že väčšina ľudí okolo nás to dnes robí. Nezabudnime, že všetko vo Svete sa pohybuje podľa nemenných KONov stanovených našimi Bohmi – okrem ČLOVEKA v hmote Javi! Človek má Slobodu a možnosť meniť túto Slobodu – buď spolutvorí s Bohmi, alebo ničí s démonmi. Duša nevie Rozmýšľať a Chápať, práve nato dostáva fyzické telo, s ktorým musí prejsť lekciu v Javi. Preto nezabúdajme, problémy začínajú vtedy, keď Duša prestáva dodávať „mäsu“ informáciu, ktorá je mu však pre nadobúdanie Skúseností potrebná. Vtedy však „mäso“ začína riadiť Dušu, ale to znamená, že po smrti nebude inej možnosti ako Peklo, čo okrem samotného trestu znamená aj neskoršie opakované materializovanie sa vo Svete Javi – ale čo ak bude treba začínať až od samého začiatku, z ríše minerálov?

    Teda čo si treba zapamätať z tohto úvodu? Musíme sa naučiť Prijímať Svet bez šablón a stereotypov, bez návykov a naviazaností – proste hľadieť naň a absorbovať Ho. Naučme sa používať vlastnú hlavu na to, čo potrebujeme Chápať my sami.

    Vidíme, že v podstate nič okolo nás sa nedeje náhodne a nič nedostaneme zadarmo. Druhá stránka veci je, že dnes väčšina tých, ktorí by aj chceli sa aktívnejšie zaoberať návratom Rodnej Viery nevedia presne ako. Ale – ako sme už neraz hovorili – dnes sa už informácie získať dajú. Nie „zadarmo“ (myslíme tým nevyhnutnú potrebu vykonávať cieľavedomú činnosť na nadobudnutie Múdrosti, pretože jedine osobná skúsenosť mení veci) a nie samé od seba. Aby sme mohli začať otvárať brány poznania efektívnejšie, siahnime k odkazu našich Predkov. Majme však stále na zreteli, že všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. V tomto článku si chceme priblížiť jednu časť prastarého dedičstva, Zdravu.

    Zdrava je čo do obsahu komplex praktík duchovného celiteľstva. Zaoberá sa prácou s energiami, ktoré dávajú silu na princípe nám vlastnom používaním mágie myšlienkových foriem.

    Zdrava a Spas sú dva úzko prepojené celky. Spas je to čo „spasí v boji“, zatiaľ čo Zdrava ho prirodzene dopĺňa ako ucelený komplex duchovného celiteľstva.

    Umenie Zdravy nie je založené na mystike, lebo tam, kde je poznanie nie je potrebné nič zakrývať. Ak by sme začali s umením Spasu – je to bojové umenie. Všetky kazacke umenia sú tradične po tisícročia odovzdávané z generáciu na generáciu z deda na vnuka. Preto sa v minulosti máločo dostalo navonok a verejnosť získala naivný dojem, že všetko „vymysleli“ Japonci či Číňania. A tak chodievame do telocviční namiesto do Prírody a učíme sa japonské a čínske metódy namiesto našich, slovanských.

    Keď už sme pri bojových umeniach treba povedať, že ak človek s výlučne športovými návykmi z telocviční, ktoré získaval v úhľadných kimonách alebo hoci aj v ringu vpadne do reálnej bojovej situácie, tak jeho životnosť s takýmito „praktickými bojovými zručnosťami“ sa môže rátať na sekundy. Takéto praktiky nie sú postavené na budovaní Rodovej Sily a ako hovorí Slovo Volchva Velimudra, „cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš“.

    Majster v našich umeniach ovláda nielen umenie zničiť protivníka, ale dokáže aj poskytnúť skutočnú pomoc raneným a chorým. Prastaré metódy bojovej praxe a metód ozdravovania človeka sú od samého svojho počiatku tesne prepletené. Navyše neslovanské, ale populárne systémy dneška ako napríklad karate, win-čun či aj joga v dnešnej podobe nie sú plne „kompatibilné“ s ľuďmi slovanského pôvodu, a to z dôvodu mnohých rozličností psychofyzických parametrov. Naše umenie je postavené na princípoch vlastných nám, a preto nemôže existovať nič (pre nás) lepšie. Vezmime si napríklad populárne karate. Kto sa mu venoval vie, že celá podstata je v čo najrýchlejšom a najdokonalejšom zvládnutí priameho úderu. A aj na súťažiach v kumite vyhrávajú tí, ktorí dokážu najrýchlejšie zasiahnuť protivníka a zabodovať. Ale čo keď je takýto „bojový expert“ konfrontovaný s reálnym útočníkom na ulici, ktorý dnes ešte môže byť aj nadrogovaný a ani nemusí cítiť bolesť? Ako sa obráni, ak mu nikto nezapočítava ani wazari ani ipony? Problém nie je v samotnom karate, len treba brať do úvahy, že bolo „skomponované“ na japonské podmienky, presnejšie na obyvateľov Okinavy, ktorí sa jedného dňa museli vážne vysporiadať so samurajmi. A tu je aj odpoveď taktiky karate. Taktika samuraja je vypočítaná na dokonalú efektivitu prvého vytasenia meča, ktorá najčastejšie vyhráva všetky súboje. Len ojedinele dochádzalo k dlhším bojovým výmenám. Teda, ak sa chcel obyvateľ Okinavy efektívne ubrániť samurajovi, tak musel celú taktiku zamerať na efektivitu prvého pohybu, pri ktorom musel byť rýchlejší ako samuraj tasiaci meč. Pretože ak by sa mu to nepodarilo, tak po vytasení meča sa jeho reálne šance na prežitie začali veľmi rýchlo meniť na nulové. Toto je taktika boja ľudí žltej farby kože. A čo belosi? Máme úplne inú fyzickú konštitúciu, ktorá je spravidla oveľa robustnejšia ako u nich. „Jedna“ či „rozhodujúca prvá“ rana pre nás nemusí veľa znamenať. Ranu prijmeme a začneme s bojom, t.j. s odvetou. My sme stavaný na výdrž a húževnatosť v boji, prvá rana u skúseného bojovníka Rasy neznamená skoro nič. A tu je problém bojových expertov karate. Ak sa to nepodarí na prvý raz, tak upadnú ešte aj do depresie. Je to vhodné bojové umenie… ak bojujete proti samurajom.

    Človeka zo silného rodového prostredia spoznáte tak, že môže hodiny a hodiny hovoriť o svojich Predkoch, o živote celých pokolení jeho Rodu pred ním. A čo nám „ponúkajú“ kresťania dnes? Rodokmeň Krista a začiatok od Abraháma. Nuž, kto sa ráta medzi nich, tomu to môže aj stačiť… Náš, slovanský ozdravovací systém má široký záber, pretože naozaj reálne funguje. Dnes, keď vidíme, ako to vyzerá so zdravím nášho národa je táto otázka veľmi dôležitá. Za posledné dve desaťročia sa medicínsko-demografická situácia na Slovensku rapídne zhoršila. Vzrástla úmrtnosť a ochorenia rôznymi druhmi chronickej patológie medzi ľuďmi mladého veku, mimoriadne alarmujúca situácia je u cievnych a onkologických chorôb. Katastroficky sa znížila pôrodnosť u slovanskej časti populácie a celková dĺžka života. Vývoj potratovosti tiež nie je potešujúci. Môžeme vidieť nárast narkománie medzi dorastajúcou populáciou, čo zase vedie k tomu, že sa následne rodí čoraz viac a viac fyzicky a psychicky neplnocenných ľudí. Degeneratívno-distrofické choroby chrbtice a zložité autoimunitné procesy (bronchiálna astma, roztrúsená skleróza, inzulínovo závislá cukrovka…) sa stali bežnou vecou aj u mladej generácie do 30 rokov.

    Ale nezvrátiteľnou skutočnosťou je, že možnosť obnovenia a zlepšenia zdravia je v značnej miere ukrytá v samotnom človeku. Proces je oveľa účinnejší vtedy, ak u človeka sú prítomné silné mravno-vôľové vlastnosti, ktoré zohrávajú podstatnú rolu v individuálnom snažení o vlastné zdravie počas celého života. Znalosť slovanského svetonázoru je zásadným faktorom na úspešné zvládnutie slovanského zdravotno-bojového systému. Nepracujeme totiž len s fyzickým telom – ktoré môže mať vytrénovaný protivník silnejšie – ale so všetkými telami, ktoré sa zapájajú do boja oveľa skôr ako telo fyzické a navyše pracujú na úrovni, ktorá je „negramotnému“, hoci inak fyzicky silnému protivníkovi absolútne neznáma. A ešte jeden aspekt musíme spomenúť, na tento druh umenia nestačí zaplatiť trénerovi a očakávať zázraky.

    Mnohí namietnu, že po návšteve nejakého zdravotného strediska prichádza zlepšenie stavu pacienta. Toto je však vždy len dočasný stav, pretože pri ďalšom probléme príde opäť potreba navštíviť zdravotné stredisko. V podstate ide o rozvoj a podporu zdravotníckeho businessu, nie o skutočné zlepšovanie zdravia človeka.

    Iní môžu namietnuť, že predsa existuje rozsiahla sieť fitnes klubov a posilňovní, kde naozaj nájdete úžasne vyzerajúcich mladých mužov a ženy. Áno, je to pravda, len keď sa vnímavejšie pozriete na celé fitnes hnutie zistíte, že skutočne dobré výsledky dosahujú iba tí, ktorí sa tomu venujú v podstate profesionálne, t.j. minimálne tam trávia všetok voľný čas. A aké výsledky môže takto dosiahnuť väčšina populácie, ktorá musí chodiť do roboty, starať sa o deti, variť, pratať a nakupovať..?

    Budú aj takí, ktorí začnú hovoriť o čínskom či-kungu, taj-či-čuan či zásadách feng-šuj, ďalší o indickej hatha-joge, na ktoré je dnes už možné pomerne jednoducho nájsť kvalifikovaného učiteľa, menej je známe napríklad o vietnamskom ziong šiň a nikto asi nepočul o nejakej kalmyckej  joge. Ak chceme ostať objektívni, musíme povedať, že ide naozaj o vynikajúce systémy, ale najmä pre tých, ktorí sa narodili v Číne, Indii, Vietname a pod. Hovorili sme síce, že indické Védy sú naše a boli do Indie zavedené našimi Predkami pred viac ako 8 000 rokmi. To je pravda, ale tiež vieme, že podanie bolo upravené tak, aby ho menej vyvinuté domáce obyvateľstvo tých čias vedelo pochopiť. Ďalej nezabúdajme, že za 8 000 rokov prešli tieto poznatky svojim vlastným vývojom v cudzom svete, teda už to nie je presne „to“, čo tam naši Predkovia priniesli. Boli samozrejme časy, keď – pre neprístupnosť našich vlastných poznatkov – boli prístupné iba „importované“ metódy. Dnes je však všetko úplne inak, kto chce už môže nájsť.

    Neklesajme na duchu, najdôležitejšie je to, že začíname pristupovať k najreálnejšej medicíne – k energeticko-informačnému obsahu prastarých ozdravovacích systémov. Je to to tajomstvo tajomstiev, ktoré vám nikdy neodovzdá nijaký čínsky majster ani indický guru. Na základe skúseností už vieme, že individuálny energeticko-informačný priestor plne určuje možnosti fyzického tela so všetkými jeho antropologickými zvláštnosťami. V tejto spojitosti je mimoriadne špecificky dôležitá vonkajšia forma fyzických cvičení, pretože práve ona dáva možnosť nadobudnúť praktické návyky kontroly a manipulácie individuálneho energeticko-informačného priestoru. Znamená to, že pre ľudí slovanského pôvodu – práve tak ako pre Číňanov, Indiánov či Indov – je nevyhnutná vlastná špecifická forma fyzických cvičení. Pri všetkých cvičeniach musíme mať jasnú predstavu o tom, čo vlastne robíme. Vezmime si napríklad nácvik bojových umení. Ak sa pozriete na prax mnohých ľudí pri nácviku vidíte, že nie vždy sa nácvik vykonáva pomaly, t.j. tak, aby sa ten, ktorý je pokročilejší prirodzene poddával správne vykonávanej technike začiatočníka. My vieme, že pomalým a „vzájomne spolupracujúcim“ nácvikom bojových techník programujeme podvedomie, takže pri potrebe v reálnom boji vstupujú do činnosti mechanizmy riadené podvedomím, ktoré sú neporovnateľne efektívnejšie ako číra fyzická aktivita a ukazovanie sa na úkor ostatných. No a podvedomie „používa“ všetky dostupné telá…

    Slovanská Zdrava má veľmi veľa foriem, pretože ako sme už hovorili, že v zásade ide o umenie, ktoré sa dedí v Rodoch po tisícročia. My prinášame ukážku jedného systému, pričom existuje množstvo ďalších. Cvičenia Zdravy sa vyznačujú ideomotorickým, t.j. energeticko-informačným aspektom, čo je základom úspešnej korekcie fyzického tela, zvýšenia možností individuálnej energetiky a nadobudnutia praxe zdravého spôsobu života.

    Súčasťou zdravotného systému Zdravy je aj klasická ruská „baňa“, v našom ponímaní druh sauny. Je to prastarý systém očisťovania lymfatického systému a neoddeliteľná súčasť starostlivosti o čistotu fyzického tela.

    Informácia podávaná v tomto článku vychádza z praxe konkrétneho kazackeho Rodu, pričom asi sotva lepšie vidno vzájomnú tesnú previazanosť legendárneho Spasu a Zdravy, ako práve u kazakov.

    Odpradávna slovanská spoločnosť pozostávala zo štyroch sociálnych skupín, t.j. kást. Najvyššie boli postavení Žreci Veduni vládnuci Múdrosťou. Práve oni udržiavali vo svojich rukách právo vyučovania, odovzdávali kultúru a poznanie, zabezpečovali dohľad nad vývojom spoločnosti. Za nimi nasledovali Víťazi, t.j. tí, ktorí vládli dobrotivosťou, silou, rozhodnosťou a umením riadiť. Potom nasledovali Vesi a nakoniec Smerdi.

    O kastách sme už hovorili, ale treba povedať, že hoci je dnes veľa ľudí, ktorí majú potenciál patriť do tej či onej kasty, nemôžeme vo všeobecnosti hovoriť o tom, že vieme, čo naozaj znamená byť v tej či onej kaste. Ak si zoberieme tých najnižších, t.j. Smerdov, tak to je človek, ktorý vie ako správne jesť, spať, rozmnožovať sa a bojovať. Kto z nás to dnes naozaj vie? Kto naozaj ovláda takúto Múdrosť? Alebo použime príklad Vesov. To je človek, ktorý je skutočnou hlavou rodiny. Má 16 detí a pozitívne mení prostredie okolo seba, t.j. deti správne vychováva, postavil dom, zriadil hospodárstvo, stará sa o domáce zvieratá a obrába pôdu. Vesi sa vždy spájali do spoločnej osady, ktorej názov žije dodnes – ves. Hoci my už používame viac dedina, názov stále žije v názvoch miest, napríklad Spišská Nová Ves. Nezabúdajme ani na to, že každý muž našej tradičnej spoločnosti vedel efektívne bojovať. Ves, ktorý ustanovil vôkol seba poriadok, t.j. staral sa o rodinu, statok, pôdu sa tradične nazýval „goj“. Goj je taký ves, ktorý aktívne a pozitívne, v Lade s Prírodou a Svedomím riadi svoje okolie. Ako sme už písali, máme spoločnú ľudovú pesničku s Ukrajincami, v ktorej je refrén: „naj še mi vystupi šej hoj (Ukrajinci spievajú goj)“, t.j. nech sa mi vystúpi tento goj. Ak človek už pozitívne usporiadal prostredie okolo seba, logicky prichádza záujem a snaha o „vstup“ do svojho vnútra a jeho následná aktívna premena. Podľa žrecovských pravidiel čítame (samozrejme prastaré slová) významovo zľava doprava, ale obrazne sprava doľava. Takže goj, ktorý nastúpil (po zvládnutí okolitého priestoru) cestu do svojho vnútra sa stáva jog-om. A metóda, ktorú používa na vnútorný vývoj je joga.

    Víťazi sa za dávnych čias odlišovali svojráznou črtou, nosili zväzok vlasov zapletený do vrkoča alebo chochol. Bolo to vyjadrenie predstavy, že v momente smrti v boji Boh Koľada práve za tento zväzok vlasov „vytiahne“ k sebe Dušu vojaka. Ako vieme, vojaci nemali vlastný majetok, ani rodinu. Preto mali aj právo žiť z práce iných, t.j. spoločnosť sa starala o armádu.

    Osobitnou, môžeme povedať elitnou skupinou vojenskej kasty boli charakterníci. Charakterníci sú tí, ktorých pred smrťou chráni Chara. Chara alebo Lada podľa predstáv našich Predkov personifikuje Ľúbosť. Tento výraz nám už v slovenčine znie dosť archaicky, ale v staroslovienčine uvidíme jeho pôvod: Люди Богов Ведают, t.j. ľudia poznajú Bohov. Dnes používame viac slovo „láska“, ktorá sa však v staroslovienčine vzťahuje k fyzickému prejavu. Ľúbosť je súčasťou Bohov, od ktorých zostupuje ako lúče Svetla zo Slnka a zohrieva všetko živé. Lada je jednota poriadku a Ľúbosti. Dodnes hovoríme ladiť, zladiť, zosúladiť a pod., čo svojou podstatou znamená priviesť k harmónii, zosúladiť zo Svetom. Tento istý základ má aj slovo „chorovod“, pretože pochádza zo slov „Chara-vod(denie)“, čo sa významovo chápe ako tanec ľúbosti, vedenie k harmónii, zosúladeniu a pod.

    Ale Víťazi-charakterníci sú vojaci. Paradoxne tu spájame ľúbosť a vojnu. Je to však len zdanlivý protiklad, pretože kazaci-charakterníci sú vojaci, ktorí vedú boj so Svetom Navi, t.j. s démonmi a jedine ľúbosť je tou niťou, ktorá umožňuje sa udržať a nepadnúť, t.j. nestať sa sluhom Sveta Tmy.

    Títo profesionálni vojaci si od nepamäti uchovávali a odovzdávali z pokolenia na pokolenie špeciálny systém vojenskej prípravy založený na védickej tradícii, ktorý dnes poznáme pod názvom Spas. Má prastaré korene, ktoré vedú k legendárnym Skýtom, Sarmatom, Antom, Kimmerijcom či Roksolanom, ktorí všetci (a nielen oni) patria do Árijského národa, ktorý sa postupne po vlnách sťahoval z oblasti dnešnej Arktídy do oblastí Uralu, stredného Ruska, Sibíri, Stredomoria, Kaukazu, Altaja, Malej a juhovýchodnej Ázie. Všetky tieto národy považujeme za jeden Ruský. Spas, ktorý je súčasťou Védickej kultúry, je systémom bojovej prípravy Árijských Víťazov. Hoci následkom udalostí Noci Svaroga bolo mnohé zabudnuté, ba zdalo sa že až beznádejne stratené, tajomstvá Spasu nezmizli v krutom toku času.

    Od starých čias kazaci-charakterníci vyvíjali v sebe kvality osobnosti formou zdokonaľovania osobnej energie, mužnosti a sebadisciplíny, ktoré im umožňujú dosiahnuť to, čo nazývame riadenie priestoru a času. Dokážu vstúpiť do takého stavu vedomia, ktorý im umožňuje vidieť svoje okolie v rozličnej rýchlosti. V takomto stave človek vidí guľku doslovne ako v spomalenom filme a môže ju chytiť rukou. Známym atribútom záporožských kazakov sú ich široké nohavice, ktoré volajú „šarovari“. V sanskrite tento výraz znamená štít, pretože pozostáva zo slov „šara“ (guľka, strela) a „vara“ (obrana).

    Tam, kde je potrebné vojenské umenie, t.j. Spas, zákonite nastupuje aj potreba navrátenia zdravia, t.j. Zdrava. Môžeme teda povedať, že Zdrava je tesne a vzájomne previazaná so Spasom. Presne takto to vidíme aj inde, napríklad v Indii. Indické umenie aktivovania bodov na tele vo forme masáže marma-vidia je súčasťou Dhanur-Vedy, ktorá je zase základom takých bojových umení Indie, ako sú Kalari Pajat a Silambam. Najvyššia forma indickej bojovej praxe sa volá Marma Adi, pričom kľúčový význam v ňom má poznanie mariem.

    Presne takto to je aj medzi Spasom a Zdravou, preto Víťazi mohli vystupovať ako vojaci alebo celitelia. Je to absolútne logické a navzájom si nijako neprotirečí. Na to, aby vojak prežil v boji a aj napredoval na ceste osobného vývoja a sebazdokonaľovania, musel sa naučiť a postupne využívať metódy navrátenia sily a jej zvyšovanie. Preto slovanský Spas a Zdrava, z ktorej pochádza Ajurvéda ako aj ona samotná spolu s bojovými umeniami Indie predstavujú cenné dedičstvo minulosti prastarej Árijskej Védickej kultúry a existujú už tisícročia. No Spas a Zdrava najviac zodpovedajú stáročnému vývoju našej mentality, anatómii a fyziológii nášho tela. Nie náhodou slová „Vlasť“, „Rodina“ či „Matka“ patria medzi prastaré, a keďže bez týchto realít nie je možné vôbec existovať, tak sú od pradávna považované za Sväté. Matka v čase nosenia dieťaťa chodí po rodnej zemi, stravuje sa plodmi, ktoré na nej vyrástli, dýcha vzduch naplnený vôňou rastlín a stromov na nej rastúcich. A práve takto platí, že my všetci, prostredníctvom organizmu našich mám, pozostávame z toho, čo daruje rodná zem, a preto v mnohom aj budúcnosť každého z nás závisí od mikroelementov, ktoré budujú ako „tehličky“ naše organizmy. Mikroelementárna štruktúra pôdy je v každom geografickom regióne unikátna. Kolektívny rozum odrazený v lokálnom folklóre hromadí Múdrosť stáročí. Nie nadarmo sa hovorí, že doma aj steny pomáhajú liečiť. Znacharnský prístup hovorí, že najsilnejšou celiteľnou silou pre chorého sú tie bylinky, ktoré sú zozbierané v regióne, kde sa chorý narodil a vyrástol. V tejto súvislosti si spomeňme na výraz nostalgia. Všetky predmety vôkol nás sú príbytkami navných, pomocných bytostí. Prijímaním miestnej stravy si na nich od malička zvykáme a rozumieme im. Toto nám umožňuje ich postupne aj vidieť, čo platí aj opačne. Ak odídeme ďaleko, tak strácame kontakt s bytosťami prostredia, v ktorom sme vyrastali a prichádza smútok za nimi, čo nazývame nostalgia. Preto sa skutoční Slovania nakoniec – hoci aj po rokoch – vracajú domov. Podobný problém nastáva aj v prípade, keď konzumujeme cudziu, dovozovú stravu. Túto tvorili iné navné bytosti v iných oblastiach a postupne nám znemožní vidieť naše, domáce navné bytosti. A potom je už iba krôčik k bezohľadnému ničeniu svojho životného prostredia, pretože nič k nemu necítime. A aj takto sami – pretože tvari nikdy nepracujú – svojou vlastnou činnosťou si režeme konár, na ktorom sedíme. Zatiaľ to skončime tým, že potraviny, ktoré sú dovezené z južnej pologule sú všetky pre nás neprijateľné – majú zápornú energetickú polaritu, pričom všetko, čo vyrástlo na severnej pologuli má kladnú polaritu.

    Nabudúce si povieme o duchovných základoch Zdravy a nakoniec si uvedieme príklad niektorých základných praktík.

  • OBRANA SVOJHO BIOPOĽA

    Naša Viera hovorí, že vo Vesmíre existuje iba Energia a Sily, ktoré ju riadia. Všetko čo vidíme okolo seba je iba prejavom určitej formy a hustoty zhmotnenia energie, ktorej existenciu vnímame jedine na základe úrovne nášho evolučného vývoja. Takto sa stáva, že niekto vidí viac a druhý menej. Podstatné však je to, že existencia iných foriem energií, t.j. života nezávisí od toho, či ich konkrétna bytosť vidí alebo nie.

    Energia to sme teda my sami, takže otázka jej dostatku alebo nedostatku je otázkou života a smrti.

    Existujú Svetlé bytosti, ktorých podstatou existencie je tvorivo budovať a rozvíjať sa na blaho svojich Rodov, a samozrejme Temné bytosti, ktorí nikdy tvorivo nebudujú, t.j. nepracujú, ale parazitujú na Svetlých bytostiach. Takto jedny tvoria a budujú na blaho svojich detí a druhí chcú brať a žiť na úkor Svetlých. Toto je asi najjednoduchšie vysvetlenie rozdielu medzi Svetlými a Temnými silami.

    Niet sa teda čo diviť, ak vôkol nás parazitujú Temné bytosti. Vo Védach sa však hovorí, že nikdy nie sme skúšaní nad možnosti našej obrany. Ak sa rozhodneme vzoprieť, tak sami dokážeme všetko zmeniť. Kľúčové slovo je „my“. Otázka dneška je ako vnímame túto situáciu každý za seba.

    Uveďme si niekoľko príkladov, ktoré nám pomôžu sa lepšie zorientovať v tomto čase. Aj toto rozhodne o tom, v akom paralelnom svete sa nakoniec ocitneme k 21. decembru 2012, a teda čo nás čaká. Potom už nastúpi Deň Svaroga.

    V iných článkoch sme už rozoberali otázku stavby našej bytosti, t.j. vieme, že nemáme iba fyzické telo či obálku. V tomto prípade však nebudeme rozoberať detaily štruktúry našich tiel, obmedzíme sa – kvôli jednoduchosti – len na výraz bioenergetické pole, alebo jednoducho biopole. Hovoríme o poli, ktoré nie je každému viditeľné a obaľuje naše fyzické telo.

    Veci sú presiaknuté myšlienkami a činmi svojho nositeľa-vlastníka. Okolo každého objektu existuje pole, ktoré je nositeľom individuálnej informácie o svojom vlastníkovi. Jemné vibrácie fyzického tela človeka vytvárajú pole, ktoré siaha za oblasť fyzického tela. Toto pole nesie informáciu o činnosti celého organizmu ako celku, ako aj informáciu o jednotlivých orgánoch fyzického tela. Biopole – ako sme povedali, nebudeme zachádzať do detailov – má viacero vrstiev, pričom neraz siaha aj za hranice niekoľkých kilometrov. Tieto vrstvy nesú v sebe poznatky o telesnom zdraví a Duchu, vedia všetko o zvykoch človeka, jeho náklonnostiach, náladách a návykoch.

    Pozrime sa na vec, ktorá spadá do biopoľa každého človeka – o posteli. Ak ležíte na posteli, tak vaše biopole a pole postele sa navzájom prelínajú a nesú špecifickú informáciu jeden o druhom. Môžete si doma vyskúšať jednoduchý experiment. Vymeňte si postele s rodičmi, bratmi, sestrami, na internáte s priateľmi či priateľkami. Ak na cudzej posteli prespíte 2-3 týždne, tak ráno, ešte pred tým, ako otvoríte oči a preberiete sa, ostaňte ležať a spomínajte na to, čo sa vám v noci prisnilo. Keď preanalyzujete svoje sny zistíte, že ten, na koho mieste spíte, sa vám začne veľmi často ukazovať vo sne. Začnete tohto človeka lepšie chápať, spoznáte pravdivý vzťah tohto človeka k vám, jeho vlastnosti, sny a predstavy. Ale to nie je všetko. Neskôr môžete nadobudnúť niektoré znalosti, ktoré predtým mal len on, ale postupne spozorujete na sebe veľmi zvláštne premeny. Čím dlhšie budete spať v jeho posteli, tým silnejšie budú tieto premeny poznateľné ako vami, tak aj inými.

    Môžete postupne začať strácať svoje „ja“, a tu je veľmi dôležité, aké vlastnosti mala osoba, ktorá predtým spávala na posteli. Najmä v prípade detí to môže postupne nadobudnúť silný vplyv. Dieťa sa môže postupne zlepšovať, ale aj zhoršovať – ako v škole tak aj v živote.

    Principiálne to zobrazuje nasledujúci obrázok:

    Niekedy musíme prespať na cudzej posteli aj z iných, nevyhnutných dôvodov. A tu sa môže stať, že ráno vstanete a vôbec ste sa nevyspali, hoci vás nikto nevyrušoval. Snívali sa vám rozličné nočné mory – rezali vás, naháňali, pálili v ohni, prenasledovali. Nuž, ak nevieme kto predtým na posteli spával a nie sú nám známe princípy takýchto javov, podvedome preberieme aj rôzne antagonizmy.

    Antagonizmy sa šíria aj slovami. Ako existujú pozitívne slová, tak existujú aj slová – parazity. Je preto rovnako dôležité, aby sme nepoužívali slová, ktoré nepoužívali naši Predkovia, teda určite nie slová deštruktívneho významu, a už vôbec nie v dennodennej komunikácii. Nevieme totiž, kto pri „vytvorení“ tohto slova vložil aký energetický význam. Spravidla ide o vedomé riadenie našej zmeny. Ale potrebujeme sa meniť spôsobom, akým nás programujú napríklad médiá? Aký „kokteil“ z toho bude? Takéto vplyvy sú znázornené na predchádzajúcom obrázku.

    Vidíme, že veci sú silne „napájané“ svojim majiteľom, nesú dokonca na sebe aj informácie o jeho osude. Teraz sa pristavme pri ďalšom bežnom jave našej doby. Predstavte si, že v „sekáči“ si kúpite nohavice, košeľu, či iný druh použitého odevu. Čo sa týka cudzích nosených vecí, musíme byť pozornejší. Veci totiž môžu byť nasiaknuté nielen cudzími emóciami, ale aj chorobami. Informáciu o mŕtvom človeku prakticky nemožno z jeho odevu zlikvidovať. Ťažké, tvrdé životné rany ako informácie ostávajú v odeve a vplývajú na nového nositeľa, vrátane napríklad ochorenia rakovinou. Riziko, že nový majiteľ odevu ochorie na tom istom mieste, kde bol napríklad opuch, bradavica, či iná choroba, ktorá negatívne ovplyvnila pôvodného majiteľa je veľmi vysoké. Toto riziko je také veľké, že naši Predkovia jednoducho takéto odevy pálili. Ak totiž aj neochoriete hneď rakovinou, tak či onak morfologicky si traumatizujete nejaký orgán. Ak veci uchovávajú v sebe informáciu o človeku v normálnom životnom režime, tak je ťažko si čo aj len predstaviť, ako ťažké je sa zbaviť nánosu chorej, rozpadajúcej sa energetiky spôsobenou bolesťou a vedomím nadchádzajúcej smrti.

    Taktiež je nevyhnutné dostať pod kontrolu aj svoje myšlienky. Posilnením vôle, silou zariekaní, pravidelným zameriavaním energetického posilňovania potrebného miesta v priestore môžete začať vytvárať a viac a viac otvárať kanál medzi sebou a Rodovou Pamäťou, t.j. odkazom našich Predkov. Rodový egregor našej Rasy bol už prastarý, keď naši Predkovia osídlil Midgard-Zem. Ak otvárame Rodovú Pamäť, tak niet sily, ktorá by dokázala prekonať náš rodový egregor. Kresťanský egregor má v našich podmienkach nanajvýš nejakých 1 000 rokov. A my sme len na Midgard-Zemi 1,5 miliardy rokov! Naša Rodová Pamäť obsahuje potrebnú informáciu a my schopnosť meniť okolité prostredie. Postupne musíme posilňovať našu schopnosť myslieť v obrazoch, teda veľmi ľahko si predstavovať riešenia a udalosti v rôznych obrazoch, čo je hlavná tvorivá, budovateľská sila.

    Ale schopnosť kontrolovať a riadiť svoje myšlienky nenastupuje z ničoho nič. Treba sa to učiť, čoho dôležitou súčasťou je aj nepredstavovať si kadejaké hrôzy, ktoré by mohli postretnúť nás, alebo našich blízkych.

    Jedna z cielených lží a poloprávd, ktoré nastolilo kresťanstvo je, že všetci ľudia sú úplne rovnakí a majú rovnaký pôvod. Ak sa však pozorne pozriete na naše dediny uvidíte zaujímavý jav. Všetci chodia do kostola a tam kľakajú a klaňajú sa svojmu Pánovi, ktorý ich vedie na obojku ako skutočný pastier – čo pred nimi ani netají. Kresťanstvo buduje na zázraku, ktorý je z pohľadu Véd aj budhizmu negatívny jav a je normálnou súčasťou zvyklostí Temného Sveta. Zázrak totiž – hoci sme to už hovorili – znamená, že ten, kto pracuje a tvorí nemá, ale to, čo je jemu odňaté dostane bezprácne niekto iný, kto ani robiť nemieni. Z nášho ponímania namiesto toho, aby sme mohli užívať plody práce svojich rúk nám ich berú paraziti. A ak pokračujeme v obrázku z našich bohabojných dedín, tak naši židokresťania vyjdú zo svojich kostolíkov a tam už narazia na profesionálnych poberačov sociálnych dávok, ktorí nijako nemienia sa začať živiť prácou svojich vlastných rúk. Prečo sa im odrazu nepáči realizovať zázrak – tak vysoko cenený kresťanstvom – a rozdávať to, čo nadobudli prácou svojich vlastných rúk parazitom?

    Ďalšou otázkou sú larvy, ktoré mnohí ľudia kŕmia. Veľmi často majú vo svojom poli larvu ľudia, ktorí pravidelne konzumujú alkohol. Larva je energetická bytosť, vampír, ktoré sa rodí zo strastí a živí sa ľudskými slabosťami. Alkohol je napríklad jeden z prostriedkov – ako drogy – ktorý mení Dušu na gavach, a ten larvy postupne jedia. Duša nie je nesmrteľná, ale je vyhľadávanou „potravou“ pre parazitov. Spôsob, akým sa šíria larvy je takýto. Najskôr sa prilepí na vonkajšok energetickej obálky. Potom, podľa miery dispozície energie pre ňu potrebnou rastie, naberá silu a začína sa postupne presúvať smerom k fyzickému telu:

    Keď sa takáto bytosť prelepí na „čistého“ človeka, tak zbaviť sa jej len tak, samo od seba, je v podstate nemožné. Existujú aj larvy tzv. škrvnoslovia, t.j. „poškvrnených“ slov nosiacich negatívne významy. Tieto vstupujú do nášho poľa v oblasti hrdlovej čakry. Je to čakra komunikatívnosti a reči. Kŕmia sa energiou tejto čakry vtedy, keď „strava“ neprichádza zvnútra človeka:

    Ak napríklad sedia blízko seba dvaja ľudia – pijan a „čistý“, nastáva situácia vhodná na prenos larvy. Pretože sedia blízko, ich obranné obálky sa prelínajú a počas rozhovoru vzniká kontakt na úrovni hrdlovej čakry. Takto prebehne infiltrácia „čistého“ poľa „chorým“. No neprebieha len výmena energií, ale aj „výsadok“ larvy:

    Ak si človek nedá pozor, tak jeho osobná situácia sa bude postupne, spočiatku nebadane, zhoršovať. Nuž ale či nie je aj ožran „blížny“ pre židokresťana? Ak však budete pokračovať v takýto „blízkych stretnutiach“ namiesto ich eliminácie, už sa nemusíte larvy neskôr vôbec zbaviť.

    Ak sa človek nezaoberá jogou, meditačnými praktikami, bojovými umeniami a prastarými obradmi a rituálmi, nebude postupne mať odkiaľ dočerpávať viac a viac chýbajúcu energiu. Pijan sa však odrazu dostane (= zázrak) k štedrému zdroju energie. Od naivných ľudí začnú larvy čerpať zodpovedajúce emanácie.

    Každá hmota, najmä kvapalina veľmi aktívne naberá do seba informáciu, ktorá môže byť podľa zdroja ako dobrá, tak aj zlá. Pri spoločnom pití sa väčšinou prednášajú prípitky, no prípitok je zariekavanie, t.j. programovanie kvapaliny – v tomto prípade alkoholu. Takto človek prijíma naprogramovanú informáciu. Avšak kvapalina, po vstupe do človeka prechádza do krvi a s ňou je rozdistribuovaná po celom tele. Takto funguje „zarieknutá“ voda. Kvapalina však obsahuje nielen znečistenú energiu „špinavých“ polí spolupijúcich, ale aj tú informáciu, ktorá sa nachádza v každom z nich a „visí vo vzduchu“. Bola zrodená rozhovormi účastníkov, ich ideami a samotnou témou rozhovorov. Keď sa to dostane do organizmu, tak alkohol prenesie do vedomia všetkých to, čo „býva v ich mozgoch“ – jednom alebo aj viacerých:

    To, čo sa nachádza vo fľaške má svoju energetiku, a potom sa stáva súčasťou tých, ktorí s ňou prichádzajú do styku:

    A tak „čistý“ účastník sa stane takým istým, ako ostatní, ktorí spolu sedia za stolom a pijú. Už sa u neho objavilo viac malých lariev, teraz sa cudzie myšlienky stávajú jeho myšlienkami. Ak jeden začne myslieť na ženu, tak aj ostatní „dostanú chuť“. Ak sa myšlienka podporuje, vznikne želanie, ktoré môže silnieť. To isté následne vznikne aj u druhých, aj keď v slabšej forme. A tu vzniká živná pôda na znásilnenia, zabíjanie iných, a podobné veci.

    Predpokladajme, že sa nič také nestane a takýto človek príde domov, k svojej rodine. On už vpustil do svojho poľa problémy, ktoré v ňom zanechali stopu, vypitý alkohol posilnil negatívny vplyv napríklad iného nešťastníka:

    A obálka iba čaká – ako časovaná bomba – aby vybuchla. Tieto podráždenia zvnútra oslabujú energetickú obranu a menia človeka na veľmi vnímateľného na cudzie vplyvy akéhokoľvek druhu. Pri strete s rodinou to prenesie na svojich blízkych, a tu je už „zašpinená“ celá rodina:

    Niektorí ľudia sú v povolaniach alebo životných situáciách, kde sú vystavení negatívnym útokom iných ľudí. Môžu to byť učitelia, právnici a podobné profesie. Obálka takéhoto človeka po každom negatívnom kontakte ako keby obstreľovaná, a teda vznikajú v nich diery, cez ktoré môže začať vytekať potrebná energia, ktorú sa nie vždy podarí plne nahradiť:

    Dospelý človek môže od takejto situácie odísť, problém nastáva u jeho detí doma. Deti sú závislé bytosti, ktoré musia byť vychovávané, jednoducho nemôžu ostať bez pozornosti. A tak sa stáva, že práve deti sa stanú preneseným cieľom negatívneho pôsobenia a oni ľahko spadajú pod vplyv druhých. Ak takáto situácia nastane, tak pole detí začne vyzerať ako strnuté uragánom:

    Ak hnevlivý človek s narušenou energetickou obálkou bude chodiť medzi deťmi, tak jeho nedostatok energie sa bude rýchlo kompenzovať – na úkor detí:

    V opise negatívnych pôsobení by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho, ale toto nie je našim cieľom. V tejto súvislosti môžeme najlepšie pochopiť, prečo a načo naši Predkovia nosili kroje a aké funkcie takýto odev spĺňal.

    Slovanské kroje odrážajú všetky tradície, kultúru aj osobitú energetiku nášho veľkého národa. Už spôsobom odievania sme sa snažili byť bližšie k Prírode, t.j. stať sa s ňou jedným celkom. Veď ešte predtým, ako bolo možné si obliecť novú košeľu, bolo nevyhnutné vykonať množstvo rôznych činností: zasiať a vypestovať ľan, zožať ho, spracovať a potom utkať z nití látku a až potom ušiť košeľu. Slovania mali vždy veľmi blízky a ochranný vzťah k svojmu odevu, ktorý súvisel s jeho používaním.

    Slovania vždy vedeli, že odev musí obsahovať špecifickú obranu pred zlými a temnými silami, a preto ich šili z rôznych materiálov a ozdobovali rôznymi oberegovými (ochrannými) znakmi. Tradícia opásavania nevesty opaskom z červeného povrázka alebo niťou na ochranu žije dodnes.

    Dĺžka košieľ závisela od veku a pohlavia človeka. Zásadne sa však vždy šili z látky, ktorú si vyrobili sami. Každá slovanská žena vedela spracovávať ľan aj srsť, napríklad z ovce. Hotové košele sa často farbili, používala sa farba červená, žltá, zelená a čierna. Ako farbivo sa používali výlučne prírodné materiály. U ornamentov umiestňovaných na odev je dôležitá aj farba, lebo jej spektrum má dôležitý magický význam. Zvláštny význam mala červená farba, ktorá symbolizuje Oheň a Slnko.

    Osobitná pozornosť sa vždy venovala detským odevom, veď odev nikdy nebol pre našich Predkov iba „zhlukom predmetov, ktoré pokrývajú telo“, ako sa môžete dnes dočítať v „náučnom“ slovníku. Odev znamenal oveľa viac. Podľa chápania našich Predkov biopole človeka sa „vpíja do odevu“ a ostáva v ňom. Ešte aj dnes sú ľudia, ktorí vedia nájsť strateného človeka tak, že podržia v rukách niečo z jeho odevu. Odev a osobné veci ostávajú spojené s človekom, nech by bol kdekoľvek. Niet divu, že každý v národe vedel, že zlý čarodejník dokáže spôsobiť zlo použitím čo aj len jedinej nitky, ktorá pochádza z odevu človeka, ktorému chce ublížiť.

    Teraz už nie je ťažké pochopiť, prečo prvým odevom pre novorodenca bola najčastejšie košeľa jeho otca, alebo u dievčaťa mamy. V minulosti sa detský odev pripravoval vystrihávaním nie z nového plátna, ale zo staršieho odevu rodičov. Nebolo to kvôli lakomosti, alebo preto, lebo ponosené plátno je mäkšie a lepšie pre dieťatko. Celé tajomstvo je vo Svätej Sile, t.j. v biopoli rodiča, ktoré je schopné ochrániť malé dieťa pred urieknutím a zoči. Používame slovo „Svätý“, ktoré každý chápe po svojom. V našom, slovanskom význame je sväté to, čo je nevyhnutné pre život, t.j. bez čoho nie je možné slobodne žiť a vyvíjať sa. Takže Svätá je rodina, Svätý je Rod, Svätý je národ, obranná vojna a podobne.

    Staroslovanský odev pozostával zo šitého oblečenia, pokrývky hlavy a obuvi. Okrem samotného odevu, ktorý bol šitý tak, aby nenarúšal bioenergetické pole človeka, je dôležitou súčasťou výšivka.

    Dôležitým faktom je, že odevy zachované z minulých storočí aj archeologické nálezy ukazujú tradičné, prastaré, slovanské motívy výšiviek. Príklady slovanskej výšivky z 10. až 19. storočia:

    Ukážky slovanských bronzových a medených gombíkov z 9. až 13. storočia:

    U výšivky je dôležité aj to, kde je umiestnená. Napríklad výšivka okolo výrezu pre hlavu symbolizuje profesionálnu príslušnosť, t.j. kastu (varnu). Napríklad kováč alebo klenotník použije symboly Svaroga, znaky Ohňa či kovu. Dole prinášame starú fotografiu z podtatranskej obce Važec, ktorá pravdepodobne pochádza ešte z obdobia Rakúsko-Uhorska. Týmto zároveň ďakujeme za láskavosť čitateľovi našej stránky, ktorý nám ju poslal:

    Na hruď sa umiestňujú symboly, ktoré odrážajú vnútornú podstatu človeka, jeho pravdivé „JA“, t.j. jeho Ducha (As/Az).

    Na okraje rukávov sa umiestňujú symboly ochrany vykonávania životne dôležitých činností, symboly podporujúce životnú cestu človeka, jeho remeslo, resp. zameranie.

    Na spodný okraj košele (podolie) sa zvyčajne umiestňujú symboly obrany života, rodové symboly Bohov-Obrancov, znaky Rodových Duchov.

    Príklad, ako sa dá vyhotovovať výšivka (najskôr sa prenesie vzorka na plátno):

    A ďalšie príklady mužskej košele:

    Košeľa sa strihá tak, aby nenarúšala bioenergetické pole človeka. Dole je príklad košele s priamym výrezom pre hlavu a aj bočný výrez. Ide o historickú rekonštrukciu:

    Mužská košeľa bola priemernej dĺžky po kolená. Vždy bola opásaná, na opasku bývala kapsička na nosenie nevyhnutných predmetov. Vrecká na odkladanie sa nikdy nepoužívali:

    Košeľa, ktorá bezprostredne priliehala k telu sa šila takým vedomým spôsobom vrátane nekonečnej nite, aby nielen človeka hriala, ale aj odháňala od človeka sily zla, a aby udržiavala Dušu v tele. Tak napríklad, keď sa vyrezával otvor pre hlavu, tak látka, ktorá ostala sa spravidla zašívala dovnútra nového odevu. Pohyb „dovnútra“ znamenal ochránenie, nahromadenie životných síl, „navonok“ znamenalo ich stratu. Strate životných síl sa všakovako snažili predísť, aby nepriniesli človeku zlo.

    Naši Predkovia Slovania predpokladali, že tak či onak musia „zabezpečiť“ nevyhnutné otvory, ktoré existujú na hotovej košeli. Ide o výrez pre hlavu, otvor podolia a rukávy. Ako obereg tu slúžila výšivka (presnejšie vyššie), preto sa používali sväté, magické symboly. Výrez pre hlavu je mimoriadne dôležitý a potrebný ochraňovať, lebo práve cez neho v prípade smrti odchádza Duša. Aby sa v maximálnej miere takejto udalosti predišlo, tak výrez okolo krku bol vždy veľmi štedro povyšívaný. Spravidla sa prišíval či pristehovával samostatne, pretože vždy sa vyhotovoval osobitne.

    Typy rukávov na ženských košeliach z 19. až 20. storočia:

    Takže smelo môžeme povedať, že národ, ktorý má hlbokú tradíciu vo výšivkách má určite za sebou prastarú kultúru. Keď nám hovoria, že my ju nemáme, porovnajte si „ľudové“ odevy našich Predkov a to, čo možno vidieť u „vyspelých“ národov Európy. A toto si všimol aj Karol Plicka, ktorý sám povedal, že hĺbka a vek tradície výšiviek na slovenských dedinách tých čias ho fascinovala.
    Dalo by sa uviesť ešte omnoho viac, ale na podrobné štúdium bude lepšie sa zamerať na odborné knihy. Samozrejme nie tie, ktoré pre nás „napísali“ tvari.

  • NAVNÉ BOJOVÉ UMENIE CHARAKTERNÍKOV Časť I.

    Pre zopakovanie, v zmysle nášho, slovansko-árijského svetonázoru hovoríme, že svety vôkol nás sa principiálne delia takto:

    JAV (materiálny Svet) – prastarý slovný základ sa odráža napr. v slovách jav, zjavný;
    NAV (duchovný Svet) – prastarý slovný základ sa odráža napr. v slovách navigácia, kozmonaut (pôvodný, ruský názov má tvar «kozmonavt»);

    PRAV (Svet Predkov) – prastarý slovný základ sa odráža napr. v slovách Pravda, Pravidlo, pravopis… Principiálne odráža zákony vzájomného pôsobenia, t.j. zákony stavby Sveta, na ktorých fungujú oba predchádzajúce Svety – JAV a NAV. Z týchto troch prapôvodných začiatkov vznikli tri základné svetonázory na Zemi:

    JAV – materializmus;
    NAV – mysticizmus;
    PRAV – idealizmus. 

    Dnes ľudia opäť začínajú chápať, že tieto tri pojmy predstavujú jednotu, ktorú poznali už naši Predkovia a spolu ich voláme VIERA, čo vo svojej podstate významovo znamená vedenie (poznanie) Čistého Žiarenia Absolútnej Pravdy.

    Jedine návratom k prvopočiatočnej čistote sa môžeme vrátiť na cestu evolúcie, veď práve preto sme všetci prišli do JAVNÉHO SVETA:

                                       Choďte cez mnohé Svety
                                       Poznávajúc ich a rozvíjajúc svojho Ducha.
                                                                                                 Prikázanie Boha Ramchata

    Skôr, ako sa bližšie pozrieme na problematiku navného bojového umenia musíme sa oboznámiť s energetickým systémom Slovanov a Árijcov – t.j. egregorom bielej rasy. Ide o klasifikáciu základných energetických centier – čakier. Kozácke zdroje o nich hovoria takto:

    Okrem toho, charakterník musí byť schopný sa napojiť a vedieť používať silu Rodového kanála. V súlade s učením Slovansko-Árijských Véd preteká život človeka v jeho individuálnom Toku Času, a tento tok času sa nachádza v Rieke Času jeho Rodu. Rodová Rieka Času počína Bohmi Prarodičmi daného Rodu. A to je sila ohromného množstva pokolení

    Už M. Lomonosov vo svojom diele «Prastaré dejiny…» tvrdil, že reálne dejiny Rusi siahajú minimálne 400 000 rokov nazad, ale skutočné trvanie života našich Rodov je oveľa staršie. Preto sila Rodového Stromu sa nedá porovnať s nijakým iným egregoriálnym systémom – židovský systém má sotva 5 000 rokov, kresťanský cca 2 000 rokov, moslimský cca 1 500 rokov a podobne. Kresťania svojho času vykonali všetko možné, aby nás odtrhli od rodových koreňov, preto zničili v podstate všetky zdroje, ktoré nás spájali s rodnými Bohmi a Predkami, čím zmenili Slovanov na otrokov Boha Izraela. Preto, ak chceme prinavrátiť spojenie so svojim rodným Rodovým systémom, musíme porozumieť svojim Predkom, vytvárať nitku od Bohov Prarodičov po teraz žijúcich (čo znamená, nielen jednoducho spomínať na svojich Bohov, ale vytvárať reťaz medzi sebou a nimi, ktorá pozostáva z mien Praščurov, lebo inak nastane také obrovské prerušenie, že na jeho prekonanie sa tratí sila, ktorú by sme mohli využiť na iné ciele). Pri tejto príležitosti si vysvetlime výraz ŠČUR. Je to prastaré, prvopočiatočné slovo, ktoré má aj svoju samostatnú runu, ktorá sa používa od prvého pristátia našich Prapredkov na Midgard-Zemi. Je to Predok, ktorý začal Rod na Zemi, a preto zanechal po sebe na pamäť tohto počiatku MENO RODU. To je dodnes vyjadrené priezviskom. Každý Ščur bol však pokračovateľom Rodu, ktorý už predtým existoval vo Vesmíre miliardy a miliardy rokov… Prečo dnes naše priezviská veľa nehovoria? Veď práve preto kresťanstvo fyzicky likvidovalo našich Predkov v časoch pokresťančovania a následného vyčíňania Inkvizície. Aby sa okrem písomných zdrojov (Véd) stratil aj odkaz na Predkov. Čím lepšie zabudnuté, tým lepší bioroboti – otroci – vznikli.

    «Na človeku žije deväť božích, neviditeľných istôt. Všetky žijú spolu a družne. Keď medzi nimi existuje silné spojenie, tak nad hlavou takého človeka sa objavuje jasná belasá žiara so žltým vencom, aký maľujú na ikonách.» Len pre poriadok si uveďme týchto deväť istôt, ktoré sa v súlade so severnou, bieloruskou a južnou, kozáckou tradíciou volajú(podrobnejšie tu):

    ZDROJ/ DAŽ – čiernej farby, nachádza sa v oblasti kostrče;
    ZROD/ MALKA – červenej farby, nachádza sa v oblasti pohlavných orgánov;
    ŽIVOT/ SAK – pomarančovej farby, nachádza sa v oblasti pupka;
    PRSIA/ VOL – zlatistej (žltej) farby, nachádza sa v oblasti solárneho pletenca;
    LADA/ CHOR – zelenej farby, nachádza sa v pravej časti hrudníka;
    LEĽA/ KALEN – belasej farby, nachádza sa v ľavej časti hrudníka;
    ÚSTA/ TAR – modrej farby, nachádza sa v oblasti perí;
    ČELO/ ŠVACH – fialovej farby, nachádza sa medzi brvami;
    ŽRIEDLO/ ROD – bielej farby, nachádza sa v oblasti temena.

    Charakterník musí vedome ovládať systém Stelesňovania Obrazov, alebo, jednoducho povedané Zobrazovanie, pretože od jasnosti a hustoty stelesňovaných obrazov navného bojového umenia charakterníka závisí výsledok jeho pôsobenia na nepriateľa. Za pomoci stelesňovaných obrazov (zobrazovania) je možné vložiť do mozgu protivníka ľubovoľný, účelovo vytvorený obraz a takto ho zbaviť rozumu, je možné zmeniť štruktúru času a priestoru, vlastnosti hmoty, pôsobiť na telá a ich genetiku a podobne.

    Okrem toho, charakterník musí byť schopný sa napojiť a vedieť používať silu Rodového kanála. V súlade s učením Slovansko-Árijských Véd preteká život človeka v jeho individuálnom Toku Času, a tento tok času sa nachádza v Rieke Času jeho Rodu. Rodová Rieka Času počína Bohmi Prarodičmi daného Rodu. A to je sila ohromného množstva pokolení.

    Takže charakterník musí byť schopný využívať vedomie svojho vyššieho, skutočného «JA», ktorého centrum sa nachádza v pravej hornej polovici srdca (Vedomie Ducha). Vzbudiac v sebe stav «osvietenia», charakterník v podstate osvetľuje zo srdca svojho «JA» telo, zmysly a um. Na toto používa vôľu (silu svojho vyššieho «JA»). Pri prechode na túto vyššiu úroveň vedomia človeka prebieha samoposvätenie, ktoré spočíva v tom, že z roviny umu (keď sa centrum vedomia nachádza v hlave) prechádza na duchovnú rovinu. Keď dosiahne toto vyššie vedomie, charakterník automaticky vstupuje do radov zasvätencov.

    CVIČENIE NA PREBÚDZANIE VYŠŠIEHO VEDOMIA
    Charakterník sa musí stať sám sebe pánom, až potom môže dúfať, že dokáže preniesť svoj vplyv na iných.

    CVIČENIE:
    Charakterník uvoľní napätie tela a ukľudní um (ale neprechádza do spánku). Koncentruje svoje vnímanie na svoje individuálne «JA» nachádzajúce sa v centre hrude. Charakterník si musí uvedomovať seba ako stred, okolo ktorého sa otáča Svet. Pokiaľ «JA» neuznalo seba za centrum mysle, vplyvu a sily, nebude schopné prejaviť vôľové kvality. Tieto vlastnosti sa objavujú proporcionálne uvedomovaním si seba ako stredobodu. Vaše «JA» je Božia Iskra a nemôže byť zničené, je večné a vždy sa usiluje o dosiahnutie vyššieho a vyššieho stavu. Keď vyslovíme slovo «JA», musíme v mysli kresliť obraz svojho «JA» ako centra uvedomovania si, mysle, sily a vplyvu, ktoré sa nachádza v centre hrude. Usilujte sa vidieť samých seba obklopených vašim svetom. Kde idete vy, tam ide aj stred vášho sveta, všetko vonkajšie sa otáča okolo tohto stredu. Na dosiahnutie stavu osvietenia možno skúsiť najjednoduchší spôsob – opakovanie svojho Mena. Existuje veľa prípadov, keď časté opakovanie svojho mena – ak človek prešiel obradom menorečenia tak lepšie tajného – priviedlo k prebudeniu vlastného vyššieho vedomia.

    STELESŇOVANIE OBRAZOV:
    «JA» som centrum, okolo mňa sa pohybuje môj svet. «JA» som centrum vplyvu a sily, centrum mysle a poznávania. «JA» nezávisím od tela, lebo som nesmrteľný, nezraniteľný a neporaziteľný, nič mi nemôže uškodiť.

    NÁCVIK DÝCHANIA
    Pretože naše «JA» samo osebe predstavuje «Triglav», t.j. ako keby syntézu troch osobností, tak aj prebudenie jedného vyššieho vedomia nestačí na ovládnutie navných bojových umení. Je nutné aktivizovať centrá, ktoré sa nachádzajú v hlave, a ktoré zodpovedajú za logiku a zmysly. Táto aktivizácia prebieha pri zvýšenom prítoku krvi a energie do čelových oblastí hlavného mozgu. Za dnešných laboratórnych podmienok sa dá tento výsledok dosiahnuť, ak sa hlava vystaví nízkofrekvenčným poliam (ktorá zapríčiňujú vstup človeka do tranzu), ale naši Predkovia používali spôsoby aktivácie skrz dýchanie.

    Človek do seba naberá energiu z okolitého priestoru potravou a dýchaním. Hlavné pravidlo v tomto prípade nie je dýchať vzduchom, čo je povrchný aspekt, ale správne «dýchať» kozmickú energiu, ktorá sa rozlieva v okolitom priestore. Keď vdychujeme energiu ktorá sa nachádza vo vzduchu, tak ju zhromažďujeme ako elektrické akumulátory elektrickú energiu. Pri tom sa však posilňuje nielen fyzické telo, ale sa rozvíjajú aj nové, nadprirodzené schopnosti psychickej sily, ktoré dávajú možnosť pôsobenia na iných. To je tajomstvo moci charakterníka.

    Cvičenie začíname klasickým «PLNÝM DÝCHANÍM», ktoré rozvádza vzduch po celom objeme pľúcnych lalokov. Vykonáva sa postojačky, v sede, poležiačky, podobne ako všetky ďalšie druhy dýchania. Vzduch sa pomaly vdychuje (najlepšie nosom) s koncentráciou vedomia na rozširovanie najskôr brucha a prechádzajúc do hornej časti hrudníka, niekoľko sekúnd pauza (časovo rovná polovici trvania nádychu) a vydychovanie (časovo rovné nádychu) v opačnom poradí: vypúšťa sa brucho, bránica, hrudník. Opäť krátka pauza, rovnajúca sa polovici trvania výdychu.

    Úlohou je pocítiť, že spolu so vzduchom sa do tela vlieva aj energia ako roj mikročastíc. Tento roj častíc vstupuje cez hrdlo do pľúc, klesá cez bránicu a črevá (samozrejme, že samotný vzduch ostáva v pľúcnych lalokoch), sa prúd nasmerováva buď do čakry «Život» alebo «Zdroj», kde sa ukladá a koncentruje. Zadržaním dýchania sa energetický tok aktivuje, pri výstupe sa mysľou zatvárajú kanály, aby sa zabránilo opačnému odtoku energie. Toto sa opakuje 2-3 minúty.

    Ak sa nadychujeme ústami, tak energia postupuje tokom nadol do tela, ak sa nadychujeme cez nos, tak tok sa rozdvojuje. Väčšia časť pokračuje smerom nadol, menšia časť ide vrcholom hrdla – do zátylku a čela. Tak isto aj pri výstupe, zvyšky energie z pľúc vychádzajú cez ústa v podstate bez zastavenia, cez nos sa tok častíc nasmerováva do mozgu, to znamená, že dýchanie nosom je predurčené na energetické napájanie mozgu. Takýmto dýchaním a koncentráciou energie v uvedených oblastiach je možné «rozdúchať» tieto centrá (čakry) a stimulovať ich vnútornú činnosť.

    STELESŇOVANIE OBRAZOV:

    «Vdychujeme striebornú hmlu a z úst ho nasmerovávame po priamke do hornej časti zátylku, kde sa postupne koncentruje. Pri zadržaní dýchania sa úzkym prúdom strieborná hmla spúšťa do kostrče, odtiaľ pupkom do čarky «Život», čo opakujeme dovtedy, kým daný bod nezačne horieť a pulzovať.» Na dôvažok, charakterník môže vpúšťať striebornú hmlu z úst nadol do «Života», a zároveň vytláčať optimálny účinok z výstupu celkovým uzatváraním enegrovodu.

    ZADRŽIAVANIE DÝCHANIA
    Najlepšie vykonávať poležiačky a pri výdychu nenecháme v tele voľnú energia v pľúcach. Nadýchneme sa plným nádychom. Potom zadržíme dych na koľko sa dá a potom silno vydýchneme cez otvorené ústa. Pritom vedomím obsiahneme všetky časti tela a v uvoľnení pozorujeme, ako pracujú jednotlivé čakry a kanály v podmienkach energovodu, ktoré časti sa roztáčajú rovnomerne, ktoré najaktívnejšie, čo znamená, že odovzdávajú svoju energiu tým «menej vôľovým» oblastiam. Vedome prerozdelíme energiu po tele, harmonizujeme energetické toky a štiepime štrukturálne zatemnenia. Výdychom spôsobíme, že deficit energie spôsobí svojim hraničným prehĺbením rozpad prinesených energetických štruktúr, na úkor ktorých sa začne napájať vlastný energetický systém. Na tomto spočíva liečebný účinok zadržiavania dýchania. Jednako by sme sa nemali v tomto smere zvlášť preťažovať, aby sme si zachovali silu na ďalšie úlohy. 2 – 3 hraničné zadržania stačia.

    SILOVÉ DÝCHANIE je prípravnou fázou na zvládnutie energetických úderov. Hlboko sa nadýchneme a zdvihneme ruky po stranách nahor, krátko prestaneme, aby sme aktívne nabrali energiu do tkanív tela a začneme dlhý, silný výdych cez stisnuté pery, hranične napíname svaly «Života», hrude, pásma ramien, pomaly spustíme ruky nadol k rebrám. Energia ide spolu so vzduchom v tele nahor, ale v «Ústach» sa zachytáva a nevyteká cez pery, ale sa koncentruje a postupuje do hlavy. «Silové dýchanie» dobre napája a čistí elektroštruktúru mozgu. Vykonávame 5-6 ráz.

    DÝCHANIE TELOM je cvičenie, ktoré napĺňa energiou celý organizmus. Je známe, že človek dýcha aj kožou. To znamená, že energiu je možné naberať rôznymi časťami tela. Metodika cvičenia pozostáva z vykonávania nádychov, pričom koncentrujeme pozornosť na prestup energie skrz vybranú časť tela. Pri pauze aktivizujeme tok, pri výdychu spomaľujeme. Charakterník postupne pri nádychu naberá energiu celým telom. Môžeme použiť «zdanlivý nádych», t.j. vykonať pohyb len svalstvom, bez nabratia vzduchu, ale energia sa vtiahne. Tento vdych možno previesť silovým napnutím do úrovne energie – úderu. Pomocou «zdanlivého nádychu» je možné prejsť na dýchanie kosťami, pri ktorom sa energia vťahuje cez kosti rúk a nôh do celej kostry, napĺňa a aktivizuje život kostnej drene, čo je veľmi dôležité pre prechod na vyššie psychoenergetické schopnosti. 

    OČISTNÉ DÝCHANIE. Týmto dýchaním je potrebné vždy zakončovať cvičenie. Rytmicky naplno nadýchneme. Zadržíme dych na niekoľko sekúnd, potom silne stlačíme pery a vzduch rýchlymi výdychmi vytlačíme. Hlavný tok udiera na «Prsia», odtiaľ pokračuje dole a nahor. Energia tela sa spája s rytmikou dýchania a začína rýchlo meniť pohyb – z centra do periférie, z okrajových častí do vnútorných. Čím dlhšie sa vykonáva takéto dýchanie, tým hustejšia je úroveň vzbudzovanej energie a v tomto čase nastáva očistenie elektroštruktúry od cudzích kontaktov. Vykonanie celkového silového úderu môže veľmi efektívne zosilniť silu tohto dýchania.

    CVIČENIE NA ROZŠÍRENIE SVOJHO «JA»

    Cvičenec musí svojou vlastnou skúsenosťou zistiť, že nie je izolovaný v určenom priestranstve, ale je centrom vedomia svojej celej reálnosti, a že Svet Svetov je jeho dom. A preto centrum vedomia charakterníka môže byť premiestnený k bodu, ktorý sa od neho nachádza trilióny míľ, ale aj tak on bude rovnako doma tam aj tu, kde sa nachádza so svojim telom. To znamená, že v tom istom čase môže uplatňovať svoj vplyv ďaleko v priestore.

    CVIČENIE:
    Charakterník zaujme ľubovoľnú polohu (ležmo, sediac, v stoji), uvoľní napätie svojho tela a ukľudní svoj um. Pozornosť koncentruje na svoje individuálne «JA», ktoré sa nachádza v centre hrude, a začína zhmotňovať obrazy: «Je len jeden život ktorý napĺňa Vesmír prejavujúc sa v rôznych formách. Moje telo tvorí jednotu s Hmotou Sveta. Moja energia a životná sila tvorí jednotu s Energiou Sveta. Môj um tvorí jednotu s Umom Sveta Bohov a Predkov. Ja prenikám vedomím jednoty všetkého reálneho, ja cítim svoje spojenie s Absolútnom. Ja som naplnením božej lásky. Ja som naplnením božej sily. Ja poznávam svoju totožnosť existencie a podstaty s mojimi Predkami a Bohmi prarodičmi. Ja mám vôľu a je to moja neoddeliteľná vlastnosť. Ja vychovávam a rozvíjam svoju vôľu praxou a cvičeniami. Môj um poslúcha moju vôľu. Ja som pánom svojho umu a tela. Moja vôľa je zdroj sily, energie a vlády. Ja cítim svoju silu. Ja som silný. Ja som v zajatí energie. Ja som v zajatí života. Ja som centrum vedomia, energie, sily a vlády a pre nich vzdialenosť nehrá rolu. Ja žiadam to, čo mi patrí podľa práva.»
    Energia, zafarbená obrazom mysle charakterníka, ktorý ju posiela účinkuje na ľubovoľnú vzdialenosť, na ľubovoľný subjekt. Je neviditeľná a podobne ako rádiové vlny prechádza všetkými prekážkami, ktoré jej stoja v ceste, ale na to, aby charakterník dosiahol želateľné účinky na vzdialenosť musí, predovšetkým ovládať schopnosť jasnej predstavivosti obrazu (zobrazenia, zosobnenia obrazu) želaného cieľa ešte pred zmyslovým kontaktom. Toto je dôležité!
    Schopnosť jasnej predstavivosti a pocítenie kontaktu sa dá nadobudnúť jedine praxou.

    CVIČENIE NA NADOBUDNUTIE ŽELANÝCH PSYCHOLOGICKÝCH A FYZICKÝCH VLASTNOSTÍ

    CVIČENIE:
    Ľah v pasívnej polohe alebo priamy sed. Predstavte si kvality alebo vlastnosti, ktoré by ste si želali kultivovať. Predstavte si seba (jasným a pevným obrazom) ako už máte tieto vlastnosti a potreby splnené v tom čase, aby ich váš um rozvinul a uveličil. Dýchajte plno, rytmicky. V prestávkach medzi cvičeniami si môžete častejšie pripomínať tento ideálny obraz s nadobudnutými vlastnosťami, ako keby ste s ním žili.

    Na zvládnutie emócií a potlačenia alebo zničenia neželateľných pocitov (strachu, starostí, melanchólie a pod.) vykonávajte nasledujúce cvičenie:

    CVIČENIE:
    Rytmicky dýchajte, celú svoju pozornosť upriamte na čakru «Prsia», posielajte k nej mysľou rozkazy takého charakteru, aké sú vám v danom momente potrebné. Tieto rozkazy musíte posielať veľmi rozhodne a súčasne s vydychovaním vzduchu. Zároveň si musíte v mysli vykresľovať, že spolu so vzduchom vysielate von neželateľné emócie. Zopakujte sedem ráz. Rozkazy musíte vydávať presvedčivo.

    © VEDY Október 2010

  • BOJOVÁ KULTÚRA SLOVANOV A ÁRIJCOV NA PRÍKLADE KOZÁKOV-VOLCHVOV

    Bojová kultúra a bojové umenia sú v podstate jedno a to isté. Toto porovnanie názvov použime len preto, lebo dnes nám vymývajú mozgy tým, že ak bojové umenia, tak určite vznikli kdesi v Číne alebo Japonsku. Nemôžeme povedať, že tieto národy svoje bojové umenia nemajú, ale musíme povedať, že každá rasa má svoje pôvodné bojové umenia. Tí, ktorí sa bojovým umeniam venujú nejakú dobu vedia, že fyzická šikovnosť a kondícia nie je všetko. Bojové umenia v zásade delíme na externé a interné. Toto delenie tu je potrebné najmä preto, aby sme vedeli o čom je reč. Externé bojové umenia sú založené na fyzickej sile, udržiavanej kondícii, pružnosti a pohyblivosti ktorú má mladý človek. Problém je, že keď človek zostarne a ľahšie sa stane objektom násilia už nie je v stave sa obrániť. Opačným prístupom sú interné bojové umenia. Tieto okrem fyzickej zručnosti aktivizujú egregor – t.j. energetický systém človeka. Tento však má každá rasa iný. Zatiaľ čo Číňanom «stačí» aktivizovať 7 čakier a môžu sa vznášať vo vzduchu, my biela rasa, máme 9 čakier. Pri aktivizácii «iba» 7 ešte nepracujeme na «plný výkon», ale pri aktivizácii všetkých 9 sme na oveľa vyššej úrovni. Že to nie je možné? Ale ak to nie je možné, prečo sú celé dejiny kresťanstva dejinami zrady a fyzickej likvidácie našich pradedov a prababiek vrátane písomnej kultúry – Slovansko-Árijských Véd? Odpoveď je veľmi jednoduchá – aby sme neboli schopní sa k tejto ohromnej bojovej schopnosti naši Predkov vrátiť. Biorobot počúva pokyny svojho Pána Boha, slobodný človek tiež komunikuje s Bohom, ale tento je výlučne jeho príbuzný, ktorý – aj keď to môžu byť milióny rokov čo opustil Midgard-Zem – je a ostáva jeho Predok. Bohom Slovana alebo Árijca nemôže byť cudzí Boh – ten predsa nie je rodina. No a «cudzinec» – hoci aj Boh – predsa nebude naozaj uprednostňovať členov národa, ktorý sa snaží už tisícročia pokoriť a zničiť, hoci aj tým, že sa vydáva za univerzálneho, t.j. Jediného Boha…

    Pozrime sa na dejiny Európy a Ázie z dejinného, nie his(z)TOR(Y)ického bodu pohľadu. Skutočné udalosti prepísané z pohľadu TORY – t.j. židovskej knihy nie sú dejinami Slovanov, ale his(z)TOR(Y)iou cudzincov – aj keď sa volajú napríklad kresťania a myslia si, že sú zároveň Slovania.

    V škole nám vždy vtĺkali do hlavy, že minulosť ľudstva – tá ktorá stojí za to – to je najmä minulosť antického Grécka a najmä Ríma. Aj keď predtým sa spomínajú ešte nejakí – oficiálne «povolení» Sumeri, Asýrčania, Babylončania, či v Európe ešte tak okrajovo napríklad Etruskovia – je to vlastne všetko. A čo je najdôležitejšie, oficiálne najdemokratickejší a najvzdelanejší prvok histórie Európy je Rímska ríša. Podľa údajov histórie nič iné, nič silnejšie a už vôbec nič kultúrnejšie neexistovalo. Nuž pravda, preto je to história a nie dejiny. Do dnešného «znenia» histórie sa investovalo tak veľa, že ak sa objavia fakty, ktoré sú protirečivé oficiálnej histórii, tým horšie pre fakty. Jednoducho sú oficiálnou vedou ignorované.

    A tak sa veľmi jednoducho vytratila z histórie najväčšia ríša sveta, ktorá existovala minimálne tisícročia, a ktorá stojí pri základoch všetkého moderného poznania dneška – nielen kultúrneho ale aj vojenského. Poznanie vždy prichádzalo z Východu, zo Západu prichádza tma – preto je Východ Východom a Západ Západom. Veď to ukazuje aj naše Slnko. Nuž a to, čo dnes hovoria, že je nové a pochádza (akože ináč) zo západu je len dobre zabudnuté staré. Naozaj dobre, lebo to «zabúdanie» bolo dávno vopred naplánované a nič sa nenechalo na náhodu. Ale to bola ešte Posledná Noc Svaroga.

    Táto obrovská dŕžava sa volala Tartaria – a dlhé tisícročia dominovala svetu. Nie pri najlepšej vôli 12 storočí ako antický Rím, ale dlhé tisícročia. Ak sa dokázala táto obrovská dŕžava udržať, musela stáť na veľmi pevných a hlbokých základoch – ako kultúrnych tak aj vojenských. Aké boli tieto základy – védické. Bola to ríša našich Predkov, Slovano-Árijcov. Keďže oficiálne nám hovoria, že my, Slovania, sme zliezli zo stromov či vyšli z jaskýň kdesi tesne okolo (násilného) krstenia Rusi, nemôžu pripustiť poznanie o našej slovanskej pravlasti, ktorá vojensky neraz zakročovala ako proti Rímu (ktorý nakoniec aj zničila), tak aj proti inkvizičným snahám katolíckej cirkvi vyhladiť slovanské obyvateľstvo a vymeniť ho za biorobotov – napríklad dobre známych nemeckých kolonizátorov Slovenska… nuž veď čo by sme si bez nich počali…

    Lesť a klam však zahalili aj tieto dejinné udalosti. Ak sa už nepodarilo úplne vymazať informácie o vojenských zákrokoch našich bratov s cieľom umožniť prežitie západných Slovanom – nám – tak tieto lži aspoň obliekli do cudzieho šatu. Jeden príklad za všetky – notoricky známy Džingischán bol údajne Mongol. Toto je jeden z historickým podvodov rozsahu, ktorý nemá obdoby. Ale k týmto historickým detailom sa vrátime neskôr v samostatných článkoch. Pre tých, ktorí by sa radi oboznámili s touto problematikou teraz odporúčame články o Veľkej Tartarii a Dŕžave. Je to zhrnutie historických faktov Európanmi, ktorí v stredoveku navštevovali Tartariu a po návrate domov publikovali obrázky Tartarov či kreslili mapy. Tartari samozrejme existovali, ale neboli to etnickí Mongoli ale Slovania. Prečo Tartaria? Lebo keď sa cudzinci pýtali našich Predkov kto sú, títo odpovedali: «Sme deti Tarcha a Tary» – brata a sestry, ktorí sú – podľa prastarej Viery Slovanov – ochrancovia Ruskej zeme. Samozrejme – pre oficiálnu vedu neprípustné. Ale ako dlho dovolíme, aby naše deti kŕmili lžami pochádzajúcimi z dielne tých, ktorí nás odsúdili na zánik a postupujú metódou rozdeľ a podrob si?

    Ono – aj pri ich maximálnom úsilí – všetko nezmizlo úplne. Len treba vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. Ostalo napríklad aj veľa názvov. Jedno si však musíme uvedomiť, všetci sme sa v dávnej minulosti volali Rusmi. Pôvod názvu vysvetlíme v samostatnom článku, ale určite vám neušlo, akým negatívnym podtónom sa dnes hovorí o «NICH, RUSOCH», pričom zabúdame, že sme to aj «MY RUSI»! Veľká výhra pre našich nepriateľov – už ani nevieme, že sme to MY. Veď ešte letopisec Nestor napísal r. 1116: «ruský jazyk a sloviensky jedno je». Áno, Slovien sa hrdo nazýval aj Rus. Nuž a naša krajina sa predtým, ako sme sa spojili do Veľkého kniežatstva Moravského volala Malá Rus. Na juhu bola a dodnes ostala Strieborná Rus, dnes známa ako Srbsko. V názve už spomínaných EtRUSkov je dodnes jasne viditeľný koreň RUS. Mimochodom, keď pred pár rokmi rozlúštili etruské písmo bolo to veľké prekvapenie. Dlhé roky brali vedci za základ rozličné skupiny jazykov – semitské, románske, germánske – a čo je najzaujímavejšie? Písmo bolo rozlúštené, až keď vzali za základ staroruské (slovienske) písmo – čudujete sa ešte? A že prečo to akosi «nebolo vidno v médiách? Odpoveď si dá každý sám… Na západe bola krajina Perúnových Rusov, či inak skrátene Prusov. Definitívne vyhladení boli v križiackej výprave Teutónskymi rytiermi na základe poverenia pápeža Innocenta III. Ale o týchto veciach podrobnejšie v samostatnom článku.

    Vojenské oddiely Tartarie neraz ničili výkvet kresťanských armád a cirkevnej organizácie, čím vždy spomalili vyhladzovanie západných Slovanov. Keby nie týchto zásahov už ani v spomienkach by sme neexistovali. Pretože to boli armády, prichádzali bez žien a detí – tieto na vojenské výpravy nechodia. Toto využila oficiálna história a nazvali ich «koristníckymi hordami». Po vykonaní svojej úlohy sa vracali, hoci jednotlivci neraz ostávali a asimilovali sa s domácim obyvateľstvom. Základné vojenské jednotky slovanských družín dŕžavy sa za dávnych čias volali Geti. Píše o nich aj Herodotos. Či majú tvar Geti alebo Masageti, ide o vojenské družiny Slovanov. Keď sa tieto družiny dostali do prvých vojenských potýčiek s vojskami Alexandra Macedónskeho, spočiatku utrpeli porážky. Bolo to preto, lebo armáda Alexandra bola z vojenského pohľadu správne organizovaná ako celok, falangy boli v tom čase vysoko efektívnou formou organizácie armády. Alexander však z vlastnej skúsenosti rýchlo pochopil, že porážka niekoľkých družín slúžiacich na pohraničí Tartarie mu nepomôže ak by sa zrazil s hlavnou vojenskou mocou dŕžavy, a preto presmeroval hlavný smer svojho ťaženia na juh, do Indie. Hoci pôvodným cieľom bola Tartaria, cieľ sa rýchlo ukázal ako nereálny.

    Žreci Tartarie však vyhodnotili priebeh vojenských zrážok s vojskami Alexandra a poznatky použili na preorganizovanie vojenskej doktríny Tartarie. Samostatné, na princípe družinovom a nie armádnom fungujúce jednotky známe ako geti boli preformované do vojenskej únie. Geti a únia vytvorili skrátený názov GUNI, ktorý prekladáme ako HUNI. Nešlo vôbec o národ, iba o názov modernej organizácie armády. A ako efektívna bola táto armáda? Okrem iného zničila Rímsku ríšu. Nuž a názov vojenskej organizácie GETI prežil aj v historickom názve Góti. Ako obyčajne, pôvod názvu je veľmi prostý.

    Naši Predkovia opúšťali svoju pravlasť, pretože klimatické životné podmienky na Sibíri sa postupne zhoršovali. Kmene, ktoré odchádzali a presídľovali sa na západ sa najčastejšie volali po mene svojich vodcov – kniežat. Tak kmene, ktoré odišli pod velením kniežaťa Sarmata sa jednoducho volali Sarmati, tie kmene, ktoré odišli s kniežaťom Skýtom sa volali Skýti a podobne. Všetci to však boli Slovano-Árijci.

    Známym kultúrnym centrom Rusi bolo mesto dnes nazývané Novgorod. Ale názov samotný znamená «Nové Mesto». Aký bol teda pôvodný názov starého mesta? Pôvodné mesto sa volalo SLOVIENSK, pretože ho roku 1331 UMHCH založil knieža Slovien. Čo sa týka času založenia mesta dnes máme letopočet podľa slovanského kalendára 7519 UMHCH, ale poučný je aj názov mesta. My sme práve preto boli nazývaní Slovieni, pretože sme prišli na toto územie pod velením kniežaťa Sloviena. Ďalší dôkaz, že sme pôvodom tiež Rusi, hoci ako pamiatku na vodcu, ktorý našich Predkov priviedol do našej dnešnej zeme sme si dali aj názov Slovieni. Je to nepochopiteľné?

    Najpriamočiarejšou možnosťou pochopenia bojového umenia našich Predkov je pozrieť sa bližšie na bojové umenie ktoré prežilo do dnešných dní – bojové umenie Kozákov. Je to živé spojenie s dávnou minulosťou, lebo hoci náš, slovenský názov je dosť podstatne «odklonený» od pointy názvu, v ruštine (ako aj v staroslovienčine) znie ako Kazak. V koreni slova je «AZ» – teda Boh žijúci na zemi, čo je zároveň aj významový obraz prvého písmena Staroslovienskej Bukvice. Názov je to naozaj prastarý. V génoch príslušníkov kozáckeho rodu koluje krv volchvov-vojakov. Väčšina slovanských historikov sa dnes zhoduje v tom, že prvé zdroje poznania do Európy priniesli Slovano-Árijci. Staré legendy a povesti rôznych európskych národov dosvedčujú, že jedným z centier Árijcov v Európe boli stepi pri Čiernom a Azovskom mori. Odtiaľto sa po celom svete rozišlo veľké poznanie sveta. A povesti svedčia nemálo aj o bojovom majstrovstve našich Prapredkov, Rusov.

    Bojové tradície Slovanov možno rozdeliť na tri skupiny: tradície profesionálnych vojakov (kniežatá, bojari, kozáci), tradície prostých ľudí a tradície volchvov.

    Byzantský historik Lev Diakon (950 – okolo 1000 n. l.) píše o volchvovskej tradícii vo svojej kronike takto: «Tí volchvovia, ktorí žijú v lesoch ovládajú svoje ruky a nohy s takým úspechom, že sa môžu sami s holým mečom postaviť proti desiatkam vojakov odetých do brnenia».

    Volchvovia zaúčali do svojich metód boja aj ochrancov slovanských kniežat. Napríklad žiak volchva Mežibora menom Guda bol osobným strážcom kniežaťa Igora a kňažnej Oľgy a na kniežacom dvore založil aj školu kulačieho boja (tradičné slovanské bojové umenie bez zbrane).

    Hoci toto je téma na samostatný rozbor, dovoľme si kratučkú odbočku. Knieža Igor v žiadnom prípade nedokazuje tzv. Normandskú teóriu, ba presne naopak. Ako sme už neraz spomínali, zmena bukvice mala za následok postupné zjednodušovanie jazyka, za čím zákonite nasleduje zjednodušovanie myslí. Napríklad slovo «svätý» nie je pôvodné, staroslovienske slovo. Vzniklo až po oklieštení Staroslovienskej Bukvice Cyrilom a Metodom, pretože znaky ktoré vyhodili postupne prestalo nové pokolenie poznať – veď rodičov im vyvraždili a ich už učili cudzinci v kláštoroch. Pôvodné slovienske slovo je «svetlý». Poukazuje na náš pôvod – zo Svetlého Sveta. Preto tradične všetok ľud – nielen žreci – nosil (a dodnes na krojoch nosí) prevažne bielu farbu. Nie je to náhoda. Nuž a akú farbu má kresťanský zbor «profesionálov»? Temnú, čiernu – zodpovedajúcu Temnému Svetu, odkiaľ pochádza. Ako vravia Tibeťania – pravda je tak blízko až ju nevidno.

    A takto to je aj s obsahom významov slov. V staroslovienčine výraz «ИГО» – v latinke čítame «IGO» znamená «PORIADOK». Človek, ktorý je zodpovedný za udržiavanie poriadku v krajine sa volal jednoducho «IGOR». Teda pôvodný význam slova «Igor» znamená «Strážca Poriadku». Neskôr sa ujal aj ako meno. Dnešná ruština používa slovo «IGO» vo význame «jarmo». A odtiaľ je už iba krôčik k výrazu «tatársko-mongolské jarmo». Pretože pamäť ma Tartariu, ktorú (článok Veľká Tartaria) pozná ešte aj Encyclopedia Britannica z 18. storočia ako obrovskú krajinu v podstate pokrývajúcu dnešné Rusko, mohla vzhľadom na jej úspechy pretrvať – zmenili jej «obraz» v mysliach ľudí. Bežná praktika Temných Síl.

    V staroslovienskom «Volchovníku» (knihe volchvov) je opísaný takýto príbeh:

    Prišiel Mežibor a povedal Mežibor: «Ruka je blýskavka (blesk). Noha je hrom. Ruka je meč. Noha kladivo. Smrť nepravde!» A udrel Mežibor neveriace knieža do tváre a zakričal Mežibor strašne, na pomoc Bohov volajúc. I udrel kyjakom Pečenega priamo pod samotné srdce. I padol knieža mŕtvy. «Nie kvôli tomuto vojsku, ale kvôli čistej ceste, po ktorej pravda kráča» – povedal Mežibor a udrel kyjakom do duba. A zatriasol sa dub a striasol lístie so žaluďmi. I zareval v lese Div a vybehol z lesa Tur a padol k nohám Mežibora. A s veľkým strachom utekali Pečenegovia vydesení silou Mežibora.» Môžeme ešte dodať, že Mežibor je ten istý volchv, ktorý prorokoval kniežaťu Olegovi smrť.

    Ale do našich čias sa zachovali aj ďalšie legendy Slovanov, napríklad: «Žil v kraji Drevľanov volchv Dobrogast. Kvôli čomusi sa s ním pohádal knieža Igor, čím vyvolal veľký hnev Dobrogasta. A vtedy Dobrogast povedal, že je nebezpečné mu také niečo robiť. A aby dokázal svoje slová, vyzval na súboj tri desiatky vojakov Igorovej družiny, proti ktorým nastúpil úplne bez brnenia. Dobroslav rozmetal vojakov družiny, niekoľkých skaličil a jedného zabil. A ako brnenie mu slúžili iba ruky a nohy.»

    Podľa ďalších svedectiev slovanských historikov je známe, že kočovníci často napádali prastaré slovanské kapištia, kde stáli kamenné sochy Bohov a kde Predkovia prinášali svoje štedré obety. Tieto kapištia strážili volchvovia, ktorí boli skutočne bez brnenia (aj bez železnej košele). No aj tak sa púšťali do bojov s nepriateľom a často vyhrávali, hoci proti presile. Úplne bez brnení, len s palicami v rukách vychádzali proti ozbrojeným Pečenegom a ostávali nezranení. Predpokladalo sa, že im pomáhajú slovanskí Bohovia.

    V «Povesti minulých liet» sa hovorí o hrdinovi, ktorý porazil cudzieho bohatiera a vošiel do dejín pod menom Mikita Kožemiak: «Prišiel knieža cudzí k Vladimírovi a povedal: »Daj ty svojho muža a ja dám svojho nech bojujú. Ak môj zrazí tvojho na zem, tak tri roky nebudeme bojovať, ale ak náš porazí tvojho, tak vojna bude neodvratná.» Začal knieža Vladimír hľadať medzi svojimi vhodného bojovníka.  Jeden zo starých členov jeho družiny mu poradil svojho syna: «Mám mladšieho syna. Od detstva ho ešte nikto nedokázal poraziť. Raz som sa s ním pohádal keď spracovával kožu a on sa tak na mňa rozhneval, že tú volskú kožu v rukách roztrhol.» Kniežaťa táto správa rozradostila a prikázal ho priviesť. I priviedli mladého Kožemiaka, ale knieža sa najskôr rozhodol vyskúšať jeho silu. A priviedli silného býka, uvoľnili ho a vypustili na Mikitu, ale tento ho rukami zrazil na zem a zabil. A vtedy povedal Vladimír: «Môžeš bojovať». A medzi proti sebe stojacimi plukmi sa postavili bohatieri jeden proti druhému. Mikita zrazil na zem cudzieho bohatiera a zadusil ho. Pečenegovia začali utekať, Rusi za rozbehli za nimi a rúbali ich na úteku a hnali preč.»

    Z dôvodu bojového majstrovstva kozákov bývali títo hlavnými ochrancami a nositeľmi prastarých slovansko-árijských bojových tradícií. Cisár Konštantín Porfyrogenitos (948) ich charakterizuje ako vynikajúcich vojakov, ktorí ľahko porážajú ťurské kmene, a poľský kráľ Boleslav Chrabrý, oceňujúc bojové kvality kozákov ich dokonca najímal do svojich služieb (r. 992). Fyzická príprava u kozákov zaujímala jednu z najdôležitejších činností. Mladých kozákov, ktorých nazývali Džuri, pripravovali na službu najmenej 10 rokov, počas ktorých nadobúdali nevyhnutné vojenské skúsenosti. Kozáci sa zaoberali nielen bojovým umením, ale aj ďalšími umeniami, napríklad tancovaním (gopak, metelica a pod.), ale aj v tancoch demonštrovali prvky bojového majstrovstva a svoje fyzické schopnosti. A preto v kozáckom spoločenstve jednoducho nemohli žiť slabí ľudia.

    Keď hovoríme o tradíciách kozáckych bojových umení, nemôžeme vynechať nositeľov týchto tradícií – kozákov charakterníkov. O nich, o ich životoch aj po nich kolovali skutočné legendy. Ich nadľudské schopnosti vyvolávali údiv dokonca aj u bývalých kozákov. Prostý ľud ich nazýval čaklúnmi, ale judo-kresťanskí kňazi, že sa v nich usídli bes. Charakterníci boli ochrancovia prastarej bojovej kultúry árijcov a do svojich radov prijímali nových členov len po vykonaní špeciálneho obradu zasvätenia. Ochraňujúc prastaré poznanie volchvovskej bojovej školy, charakterníci majstrovsky využívali všetky známe umenia, napríklad tance a spevy spájali s technikou boja. Prostý ľud pevne veril, že charakterník sa môže v čase boja premeniť na chrta, vlka alebo jastraba.

    Schopnosti volchvov charakterníkov zahŕňali mágiu, telekinézu, levitáciu, hypnózu, sugesciu. Kozácke rody charakterníkov si v tajnosti uchovali do našich čias bojové majstrovstvo volané «Spas». Existuje niekoľko verzií vysvetlenia názvu tohto umenia, napríklad: Spas je to, čo ťa spasí v boji; Spas je dar od Bohov-Ochrancov a podobne.

    Spas ako tradícia vznikol ďaleko pred príchodom kresťanstva. Je to svetonázor vojaka-kozáka, obrana rodnej zeme. Duchovná podoba Spasu sa u kozákov tradične podáva vždy z deda na vnuka v podobe prikázaní: «Kozák sa nenarodil preto, aby odrážal útok», takto sa hovorí o metóde predstihujúceho úderu. «Nehľadaj boj, on si ťa nájde sám» a pod. Spas možno rozdeliť na tri druhy: Predstihujúci, jasavý a bojový, ale všetky sú medzi sebou silne previazané do jedinej tradície vojakov kozákov, ktorá sa udržiava aj dnes.

    Súčasťou kozáckeho charakteru a umu je hlboko zakorenená psychológia slobody a občinového výkonu moci, na báze ktorých bol aj vytvorený unikátny «orden» (orda) kozákov-charakterníkov , ktorí ovládali prírodné sily, mali mimozmyslové schopnosti, ezoterické poznatky a umenia. Vysoká duchovnosť a intelektuálna úroveň kozáckeho majstrovstva sa odrážala vo veľkej hĺbke poznatkov duchovného a materiálneho sveta, t.j. v poznaní Véd. Všetci Kozáci už v pradávnych časov ovládali písomníctvo.

    V tejto súvislosti nemôžeme nespomenúť nový ruský film Taras Buľba. Po filmovej stránke vynikajúce spracovanie Gogoľa. Udalosti filmu sa síce odohrávajú na reálnom historickom pozadí, je tam však veľmi hrubá historická falzifikácia. Nejde o spracovanie filmu – výprava je vynikajúca – ide o jeden «detail», ktorý možno pochádza už od Gogoľa, hoci nemusí byť vedomý.

    Taras Buľba je príbeh z prostredia Záporožských kozákov zo 16. storočia. Dej sa odohráva na pozadí náboženských bojov medzi katolicizmom (poľský útlak Ukrajincov) a kresťanskou «Pravoslávnou» cirkvou. Na prvý pohľad nič neobyčajné – ale práve v tom to je. V 16. storočí totiž nijaká kresťanská «Pravoslávna» cirkev ešte NEEXISTOVALA. Existovala však kresťanská cirkev STAROOBRADNÍKOV, ktorú dnes účelovo zamieňajú s prastarou, predkresťanskou slovanskou cirkvou Starovercov, t.j. vieru založenou na starej, predkresťanskej Viere našich Predkov.

    Kresťanských Staroobradníkov sa rozhodol zničiť až v polovici 17. storočia moskovský patriarcha Nikon tak, že dal príkaz vo všetkých kresťanských bohoslužobných knihách prepísať výraz «pravoverná» viera kresťanská na «pravoslávna» viera kresťanská. Chcel zabiť dve muchy jednou ranou – prisvojiť si všetky víťazstvá prastarej slovanskej cirkvi Pravoslávnych Inglingov a zničiť tých kresťanov, ktorí mali príliš nebezpečné poznatky, podobné mali napríklad aj katolíckou cirkvou zlikvidovaní Katari (viac o poznatkoch v článku Záhady svetových náboženstiev). Cárska armáda vtedy vyvraždila vyše 2 miliónov Staroobradníkov aj Starovercov vrátane žien a detí – ale to ako súčasť kresťanských praktík už ani neprekvapuje.

    Slovo Pravoslávny pochádza zo spojenia «Sláviť Prav», teda nemá význam «ortodoxný», ako sa oficiálne prekladá. Navyše, výraz «Pravoslávny» sa v celej Biblii nespomína ANI RAZ. Sú teda 2 možnosti. Alebo išlo o boj Slovanov (nie kresťanov) za starú, Pravoslávnu Vieru, alebo boj Stroobradníkov, kresťanov proti Poliakom. Tento variant je pravdepodobnejší. Na slovanských zemiach nikdy neexistoval alkohol. Tento sa začal podávať až v šenkoch, ktoré začali otvárať Židia pri novootváraných kresťanských kostoloch, čo je aj súčasťou deja filmu. Nie je to však jediný film s takouto «úpravou» faktov.

    V kozáckej spoločnosti si boli všetci rovní, hociktorý radový kozák si bol rovný s hajtmanom alebo atamanom. Pri voľbe atamana ho skúšali do maxima, búchali do boka, sypali mu na hlavu zem aby pocítil, že ho volí kozácka hromada.

    Základnou zložkou kozáckeho charakteru bola vôľa. Táto psychologická štruktúra bol základom všetkých fenoménov, vďaka ktorej kozácky gurt porážal nepriateľa desaťkrát silnejšieho čo sa týka počtu vojakov. Kozák charakterník, použijúc svoju vôľu, dokázal vytrpieť aj neľudské mučenie nepriateľmi. Je známy príbeh kozáka Gontu, ktorého nepriatelia zabíjali veľmi pomaly – z hlavy mu zaživa dreli kožu aj s vlasmi, do rán po celom tele mu sypali soľ a on im len sucho povedal: «Hovorili ste, že bude bolieť, ale nebolí!».

    Ďalším kozáckym atribútom je bystrý rozum a vojenská šikovnosť, ktorá im geniálnym spôsobom pomáhala vyhrávať všetky bitky. Príkladom je konotopská bitka, v ktorej pomocou hydrotechnických zariadení zaliali vodou jazdectvo Moskovčanov. Kone uviazli v bahne a kozáci vyhrali.

    Kozáci-charakterníci demonštrovali nadprirodzené schopnosti. «Hypnotizovali» nepriateľov, zasielali na nich šialenstvo a títo sa začali rúbať sami medzi sebou, pričom charakteríka nezasiahla ani šabľa ani guľka. Dokázali sa stať neviditeľnými (pomocou manipulácie aury), premeniť sa na ľubovoľnú rastlinu alebo strom, sadnúť si na plátno a plávať po rieke alebo mori, prejsť nepozorovane cez dvere a brány.

    Možno niekto povie, že takéto niečo dokážu iba nindžovia, ale určite nie my, biela rasa. Nuž, podľa údajov z Véd Tartaria siahala v dávnych časoch aj na tzv. Veľké ostrovy – dnešné Japonsko. Naši predkovia tam boli vyhladení a ostrovy obsadili ich dnešní páni. Ale málokto vie, že skutočný pôvod nindžov nie je domáci. Samuraji každého, kto sa im znepáčil zabíjali bez mihnutia oka, nuž ubrániť sa im a ostať nažive sa im dalo len skutočne efektívnejšími metódami boja. Dnes mnohí odborníci predpokladajú, že umenie nindžov pochádza z Číny – v skutočnosti tam ostalo po bielej rase…

    Umenie charakterníka predstavuje maximálnu špičku vývoja kozáckej psychiky. To, čo sa napríklad u nindžov považuje sa možné môže vo vzťahu na kozákov vyvolať ironický úškrn. Nie je to však až také nepochopiteľné, pretože tieto divy už hraničia s mystikou a okultizmom, no aj v našich časoch existujú rozličné zázraky, ktoré predvádzali už kozáci charakterníci a dnes ich napríklad ukazujú jogíni či tzv. extrasenzorickí ľudia. Toto zahŕňa aj schopnosť stať sa neviditeľným. Minulého roku predvádzal jeden fakír takýto jav na trhu v Kyjeve. Ľudia videli, že dokázal zneviditeľniť ľubovoľnú časť svojho tela. Napríklad zneviditeľnil svoju hlavu a všetci ľudia videli chodiť telo bez hlavy. Toto nie je práca iluzionisti, ale «odobratie» hlavy zo zorného poľa iných ľudí. A takýchto prípadov, napríklad aj na celosvetovom zjazde fakírov je dnes nemálo.

    Ostali nám svedectvá o tom, že kozák dokázal ísť na prieskum do nepriateľského tábora na koni, ale nikto jeho samotného ani jeho koňa nevidel. Vynikajúci ataman Ivan Serko sa dokázal premeniť na chrta a behať po nepriateľskom tábore, všetko vysliediť a bezpečne sa vrátiť späť. O tomto legendárnom košovom atamanovi sa zachovalo množstvo svedectiev, ktoré dokazujú, že bol jedným z najznámejších charakterníkov záporožských kozákov. Neprehral ani jednu bitku, lebo už z diaľky videl rozostavenie síl protivníka, jeho slabé a silné miesta.

    Ďalšou vlastnosťou kozákov bola ich schopnosť «vyhýbať» sa guľkám a šabliam. Z minulých čias sú zadokumentované svedectvá, ktoré hovoria o tom, ako sa nemálo kozákov vrhalo do bojového zmätku pred bránami do pol pása po opasok vyzlečenými iba s dvomi šabľami v rukách. Nepriatelia padali jeden za druhým, ale kozáci neboli ani len zranení. Bohdan Chmelnický mal celý oddiel takýchto charakterníkov. Posielal ich na najnebezpečnejšie úseky, obnažení po opasok so šabľou v každej ruke rúbali celé prieseky v nepriateľských radoch.

    Aby sa mohol dosiahnuť tento jav bolo zostavené špeciálne magické zariekanie proti šabliam a guľkám. V čase bitky kozáci-čaklúni sedeli v kruhoch a šepkali magické zaklínania (vytvárali ochranný kruh ako Valkýri), čo naozaj pomáhalo. Vysvetlenie tu môže byť dvojaké: zaklínanie vytvorí nepreniknuteľnú energetickú bariéru, alebo sa telo stane takým tvrdým, že mu neuškodí ani šabľa, sekera či guľka. Takýto jav neraz demonštrujú fakíri, jogíni, v interných bojových umeniach sa volá «železná košeľa». Môžu do nich sekať, rúbať, ale všetko od nich odskakuje, ako keby boli zo železa.

    V knihe D. I. Javornického História záporožských kozákov sa uvádza tento príbeh. Kozácky súd odsúdil na smrť troch kozákov za to, že zbili košového atamana. Jeden z kozákov, Moskalec, dokázal nepozorovane odísť (použil schopnosť stať sa neviditeľným). Hlavnému vinníkovi škandálu, Matvievcovi odťali hlavu hneď, ale Ostapcovi nemohli nič urobiť, sekera od neho odskakovala ako keby bol zo žuly. Nakoniec sa obom podarilo ujsť. Na takéto javy vytvárania energetickej bariéry pomocou zaklínadiel existuje vysvetlenie aj pomocou modernej kvantovej fyziky.

    Existujú aj zdokumentované svedectvá o kozáckom umení vychádzať z väzení bez toho, aby porušili závory či boli strážnikmi videní. Hore uvedený prípad kozáka Moskaleca je z minulosti, ale je aj záznam z dneška. Známy zástanca ľudských práv a právny zástupca stíhaných Boris Vasilievič Bolotov bol ešte za socializmu uväznený za svoju činnosť. No na veľké prekvapenie v čase, keď bol uväznený dokázal odísť z väzenia (vzal so sebou aj ďalších ľudí) a 27. februára 1986 prišiel na v tom čase prebiehajúci zjazd Komunistickej strany Ukrajiny napriek tomu, že práve v časoch zjazdu bola ostraha vo väzení zosilnená. Ukázal sa v budove zjazdu a požadoval uplatnenie svojich práv. Po tomto demarši sa sám, aj so svojimi druhmi vrátil do väzenia. Za tento kúsok dostal ešte 2 a pol roka navyše.

    Všetky tieto psychologické poznatky, ktoré sme dostali od našich Prapredkov počínajúc volchvami-mágmi majú neoceniteľný teoretický a praktický význam. Armáda, ktorá je vyškolená na princípoch kozákov-charakterníkov môže mnohonásobne zvýšiť svoju efektivitu. A kozácke ustoje sú dobrým spôsobom ako riešiť otázku dôstojnej výchovy mladého pokolenia. K tomuto nás pozýva volanie našich Bohov a Predkov a v tomto nás utvrdzuje aj praktická skúsenosť dnešných mládežníckych kozáckych organizácií.

    My – Slovania a Árijci sa naozaj nemáme prečo hanbiť za našich Predkov a už vôbec nemusíme kopírovať cudziu kultúru!

  • DEŇ HORSA

     
    V tomto Lete 7520 pripadá Sviatok Horsa (Horusa) na 23.-24. júna. Podľa nášho kalendára ide o 33. Vejliet, ale pretože náš deň začína o 18:00 a trvá do 18:00 nasledujúceho dňa, tak Sviatok začína 23. júna o 18:00 a trvá do 24. júna do 18:00. Kresťanská mašinéria sa všemožne snažila, aby tento sviatok upadol do zabudnutia, no nepodarilo sa. Čo sa však podarilo – a my už vieme, že ide o ich rutinnú prax – zmenili podstatu sviatku a tak nám ostali iba akési nejasné odkazy na jánske ohne či Letný slnovrat. Letný Slnovrat síce je astronomickým prejavom tohto sviatku, ale slnovrat je sám osebe iba astronomický jav – akých je vo vesmíre neúrekom. Našim Prѣdkom nikdy nešlo o bezduché verklíkovanie akýchsi fráz – v našej tradícii totiž vždy ide o druh energie, ktorá sa s tým či oným dátumom viaže. A v našej tradícii vždy išlo a ide o Deň Horsa (Chorsa).
    Hors (Horus) je Ochrancom dobrého počasia a darcom na chlieb bohatej Úrody. Je zároveň ochrancom trhovníctva a výmeny. Je zároveň Ochrancom Zeme Horsa, t.j. Merkúra.
    Kresťania nám vymenili Horsa za Jána Krstiteľa – veď je z ich Rodu – hoci nikdy na Slovensku nebol. Neskôr tento sviatok premenovali na Vajano. Takže môžeme povedať, že kresťania Slováci slávia Vajana Krstiteľa. Dobré je len to, že sviatok ostal. Ale tento stav nás už neprekvapí – veď to už nie sú Slovieni.
    Treba si uvedomiť aj to, že to, čo dnes voláme meniny podľa kalendára, je zoznam kresťanských svätých. Bol to jeden z nástrojov ako ničiť našu kultúru. Je dostatočne známe, že po prvej vlne krvavej privatizácie Slovenska – podľa údajov Maura Orbiniho mohla nastať až po smrti posledného védického vládcu v našej zemi, kniežaťa Sveulada r. 991 – kresťania zakázali používať cca 90% tradičných slovanských mien. Dnes nám síce v kresťanskom kalendári pribúdajú nové mená, ale keď sa pozriete aké hneď zistíte, že okolo slovanských ani len nešli. Akú energiu dávajú rodičia svojim sotva čo narodeným dietkam s menami, ktoré nemajú k našej rodnej zemi žiadnu energetickú rezonanciu? Okrem toho ich ešte krstom násilne „vsunú“ do košiara Jahveho.

    Zaujímavým poznatkom je, že ak sa pozriete do kalendára napr. v USA zistíte, že tam používajú kalendár bez zoznamu svätých… Američania majú jednoducho kalendár bez mien kresťanských svätých – a to si naši bioroboti zatiaľ ani neuvedomili, hoci inak je pre nich Amerika vzorom všetkého…

     
     

    Hors je prejav Slnka, v rozličných národoch majúci viacero slovným podôb: Horus (Chors, Chars, Chur), Horse, Chers, Chorus. Horus vedie kruhový pohyb nášho svietiaceho telesa, a preto je na jeho počesť pomenovaný aj chorovod (rovnako kruhový pohyb), ale je považovaný aj za ochrancu dobytka, no osobitne je známy ako ochranca koní. Horus v podobe Sokola je aj pánom vlkov. Je Svetlej podstaty, brat Koľadu. V povesti „Slovo o Igorovom pluku“ na mieste, kde sa hovorí o kniežati Vseslavovi sa píše, že knieža v noci sliedil ako vlk, prebehol z Kyjeva do Tmutarakane skôr pred Horsom. Hors je nebeské oko, ktoré všetko vie, všetko dáva a je všetkého blaho. Meno Hors je árijského pôvodu a pochádza zo slova „choro“, „koro“, t.j. kolo, čo vo význame kruh používame dodnes. Chors je okrúhlym zdrojom bieleho svetla. Od tohto koreňa pochádzajú slová chorovod či chorom (chrám). Chrám bol pôvodne vždy kruhová budova, v ktorej sme slávili Prѣdkov. Pravé uhly nie sú našou pôvodnou kultúrou a treba si uvedomiť jednu vec. Ostré rohy – kúty moderných budov – doslovne „kradnú“ energiu z tých, čo v takýchto priestoroch žijú, alebo sa v nich zdržiavajú. A kde táto energia odchádza..? Ďalej je tento slovný základ aj v slovách „kolovrat“, „okolo“ a iných. Hors býva často zobrazovaný buď ako jagavý Biely Kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako Slnečný Pes. Veľmi často ho však zobrazovali aj ako múdreho starca, ktorý je obklopený bielymi psami alebo vlkmi.

     
    Rovnako dnešný Sevastopoľ sa za starých čias nazýval Chersones Taurický a bolo to miesto kultu Horsa. Takéto kulty boli aj v meste Chorezma (t.j. Slnečného mesta) na brehoch Amudary v Strednej Ázii, na slnečnom ostrove Chortina na Dnepre atď. Horsovi je zasvätený jeden veľký sviatok – je to deň letného slnovratu v mesiaci jún. Neoddeliteľnou súčasťou slávenia tohto sviatku bolo spúšťanie horiaceho kolesa – znaku Slnka – z hory k rieke. Tento zvyk sa napríklad na Slovensku zachovával ešte donedávna.
    Horsovi je zasvätených niekoľko legiend.

     

    Hors je jedným z rodových Prѣdkov Kazakov, na počesť ktorého nazvali aj svoju vojenskú základňu, ostrov Chortica či Chortina. Kozáci dodnes na jeho počesť nazývajú psov „chortami“, a tí najelitnejší Kazaci – charakterníci – sa dokážu meniť na chortov.
    Určite ste už počuli hovoriť legendy o šaolinskych mníchoch, o tom, ako vedia levitovať a podobné veci. Oproti schopnostiam našich charakterníkov to sú len usilovní amatéri.
    O týchto veciach sa hovorí v povesti, ktorá je podobne ako Velesova kniha napísaná na bukových doštičkách. V našej dobe ich zverejnil J. Miroľubový. V týchto textoch sa priamo poukazuje na božské Rodoslovie Kazakov: „Kedysi, za pradávnych čias, porodil Otecko, Baťka s matkou Dažzemou počas nočnej búrky ľud Kazakov. V ruštine Baťka – všimnite si dobre tento názov; Baťa, Baťka, Baťuška je typické vyjadrenie blízkeho vzťahu k Otcovi. Ale v prenesenom význame sa používa aj na „otca vlasti“, t.j. prenášal sa napríklad aj na cára. Preto Baťka či jednoducho Baťa Chán je typický názov pre vládcu Tartarie – a to, že niektorí ho nazvali Batu chán a „priradili“ k Mongolom je – síce úmyselná – ale iba mystifikácia. Baťka Koľada je synom Tarcha Dažbagu a Zlatogorky, t.j. vnuk Perúna. Koľada dal Kazakom zem od severu po juh, od mora po more, od východu po západ, od Dunaja (za starých čias mal meno Dona) po Don. A prikázal svojmu ľudu neodchádzať z tejto zeme nikde a nikomu ju nedávať a dal svojho brata Horsa na stráž tomuto charakternému Kazactvu, aby mohlo svoju zem brániť dňom aj nocou. A aby vedeli dobre bojovať, tak im všetkým poskytol svoje kazacke umenie a majstrovstvo z Nebies, aby skrz Kazačí Kruh jeho požehnanie dostávali, a aby vedeli v čom je ich kazačia sila. Aby z poverenia svojho Baťku boli strážami Svetla, ale keď uvidia čiernu bezhraničnú nenávisť a nepravdu, tak ju nesmú vedome dopustiť na svojich druhov, ale na nepriateľa v boji ľúti musia byť. A od svojej Matky Zeme búrkovú neudržateľnú ľúbosť k ľuďom Zeme majú mať – takú červenú až šarlátovú, ako nebeský alarm.
    Hors je považovaný aj za starostlivého pomocníka poľnohospodárom. Na Rusi sa zachovali aj ľudové piesne s touto tematikou – zatiaľ čo Slováci sa už iba ježiškujú a márijujú…
    Na prvý pohľad to vyzerá, že z nejakého nejasného dôvodu mali naši Prѣdkovia tri podoby Slnka: Dažbagu, Horsa a Jarila. Ako všetko, čo robili naši Prѣdkovia malo svoj dôvod, tak aj toto má logický podklad. O Jarile-Slnku sa niet čo sporiť, takže sa pozrime na Dažbagu a Horsa.
    Dažbaga stojí proti svetu Tmy, proti Temnej Navi. Zosobňuje Nebeské Svetlo, ktoré sa vylieva na Midgard-Zem, na Svet Javi. On je prítomný vždy, dokonca aj v najdaždivejší deň, keď je obloha úplne zatiahnutá mrakmi. Toto je to Biele Svetlo, podľa ktorého nazvali náš svet, a preto aj v minulosti hovorievali: „Prejsť celým Bielym Svetom“. Úplne iná situácia nastáva, keď zasvieti Slnko. Človek na Duši hneď pookreje a aj život sa stane krajším.

    Hors nikdy nechodieva sám, vždy je v spoločnosti pomocníkov. Napríklad, Slnko nemôže byť bez denného svetla, a preto Dažbaga a Hors sú vždy jeden vedľa druhého. A iba slnečné svetlo nestačí na to, aby bola dobrá úroda, potrebný je aj dážď – a to je už záležitosťou ďalších pomocníkov. Pripája sa Stribaga, nadháňa Perúnove mračná, ten zahrmí, zaseje blesky a na pole sa vyleje nebeská vlaha. A iba vtedy bude dobrá úroda.

     
      
    Slávenie sviatku začína pravslávením Horsa a prinesením nekrvavých obiet (najčastejšie okrúhlych koláčikov). Po tomto obrade sa vytvárajú chorovody a tancujú chorovodné tance. Sú to pomaly sa pohybujúce tance sprevádzané spevom chorovodnej, ťahavej piesne. Chorovody sú zároveň hlavnou súčasťou osláv zasvätených Horsovi. Oslavy Dňa Horsa jednoducho nemôžu prebiehať bez chorovodov, dokonca sa u nás piekli špeciálne tejto príležitosti zasvätené, rituálne koláče, „chorošule“ – čo je v staroslovienčine – ktorú sme my, Slovieni v minulosti tiež používali. Ostatne – ako vieme – aj samotné slovo „koláč“ pochádza od mena Koľadu, t.j. kolo, okrúhly na podobu okrúhleho Slnka. Na tomto videu si môžete pozrieť priebeh časti takejto oslavy z jednej Rodovej občiny v Rusku. Pevnou súčasťou tohto sviatku je spúšťanie veľkého, horiaceho kolesa, ktoré symbolizuje solárny znak Slnka.
     
    Pri tejto príležitosti si pripomeňme vynikajúci slovenský film Rodná Zem. Hoci v poslednej dobe by ho mnohí radi zatratili ako politicky motivovaný, bol, je a ostane najlepším slovenským filmom (okrem iného prvým slovenským farebným filmom) z prostredia našej ľudovej kultúry a svojho času zožal v kinách obrovský divácky úspech. Na tomto obrázku napríklad pekne vidno, že prastará tradícia chorovodov sa pretransformovala na východe Slovenska aj do rýchlejších tancov – ale základom je stále chorovod: 
     
     
    Rovnako pekne tu vidno prastarú tradíciu slobodných dievčat – jeden vrkoč na chrbtici. Scéna z obrázku je však jedna z najunikátnejších v našej kinematografii z pohľadu prastarej kultúry. Ak si pozriete film tak poľahky zistíte, že práve táto scéna je v podstate to, čo už dnes prežilo iba v Rusku ako častušky. Čo to je? Naši Prѣdkovia sa tiež radovali zo života a zabávali, ale tieto zábavy mali úplne iný podklad ako dnes. Jeden zo zábavných spôsobov, ktorý však zároveň zásadným spôsobom budoval „intelektuálny potenciál“ zúčastnených sú častušky. Podstata spočíva v tom, že pri tancovačke – kde bola zhromaždená vari celá dedina, mladí aj starí, sa na známu melódiu ľudia navzájom „prekárali“. Ako otázky, tak aj odpovede museli byť spievané na všetkým známu melódiu. Predstavte si, že musíte pred ostatnými ľuďmi nielen dávať rôzne otázky, ale ich aj dostávať a trefne odpovedať. A aby to nebolo také jednoduché, tak v rýmoch a spevom. Nie každý by takéto niečo dnes dokázal.

    V prastarej ľudovej kultúre dodnes vidno zvyky nášho ľudu. Podobne ako u Kazakov dodnes, tance neslúžili iba na zábavu. Pôvodné mužské tance obsahovali prvky bojových umení, pretože každý muž zo slovanských a áriských Rodov bol aj bojovník.

     
     
    Bojová sekera bola tradičnou súčasťou našej výzbroje – aj keď valaška ostala skôr ako symbol – ale umožňoval cvičiť a zdokonaľovať sa v zaobchádzaní s ňou:
     
     

    Tanečníci na snímku skáču ponad valašky. Rovnako dobre je vidno prastarý zvyk prenášania nevesty cez prah do Rodu manžela. Tento čin symbolizuje „narodenie sa“ ženy do mužovho Rodu. Ako keď tehotná žena vchádza do miestnosti, kde bude rodiť sama a vyjdú z nej už dvaja – s maličkým, novonarodeným dieťatkom, tak aj ona bola do manželovho domu prenesená cez prah a keď z neho bude kedykoľvek neskôr vychádzať, už je „novonarodená“ do mužovho Rodu:

     
     
    A nakoniec si všimnime, že na kolíske – darčeku pre novomanželov – je na čele štylizovaná Perúnova Hviezda:
     
     

     

    Letný Slnovrat je samozrejme taký mimoriadny deň, že nemohol uniknúť pozornosti našich Prѣdkov. Z našej kultúry najväčší význam venovali tomuto dňu lesní žreci – Druidi. Aj mnohí vedci hovoria, že letný slnovrat sa silne odráža na všetkom živom. Najčastejšie uvádzajú ako príklad svet flóry: do toho dňa sa snaží väčšina rastlín dosiahnuť maximálny nárast, lebo neskôr už používajú takto nazhromaždenú silu. Ale ak vysejete rastlinky až 21. júna, tak tieto rastlinky už buď nevzídu, alebo budú slabé či neprinesú normálne plody, a to dokonca ak by sa aj preniesli do zatepleného skleníka a vytvoril by sa pre nich režim dlhých a svetlých dní. Našich zelených priateľov jednoducho neoklameme, oni dobre vedia, že sa blíži čas zimného spánku. A na jesennú rovnodennosť prevezme temná časť dňa prevahu nad svetlou časťou. Samozrejme, že dnes je aj dostatok rozlične geneticky zmanipulovaných rastliniek…
    Už nasledujúci deň po slnovrate bude o niekoľko sekúnd kratší a noc dlhšia, t.j. obrazne „noc víťazí“. Existuje dosť teórií o tom, že v noc letného slnovratu začína temná sila nadobúdať mimoriadnu moc, a preto je potrebné zachovať mimoriadnu bdelosť, aby sme neupadli do pazúrov tmy. Práve preto sa od pradávna v nasledujúci dni po letnom slnovrate zachovávala ešte väčšia ostražitosť. Predpokladalo sa, že v tento deň sa začína prejavovať aj sila Hada, ktorý bojuje proti Svetlu Horsa a v období Noci Svaroga aj neraz víťazí. V skutočnosti z dejín poznáme aj niekoľko takýchto udalostí, pri ktorých sotva išlo o náhody. Napríklad 22. júna 1812 Napoleon poslal vojská do provokácie, po ktorej obvinil Rusko z narušenia Tilsitskej dohody a vypovedal mu vojnu. Rovnako 22. júna 1941 napadli hitlerovské vojská Sovietsky Zväz.
    Napriek tomu letný slnovrat nasycuje priestor mohutnou, slnečnou energiou a v tento deň sa človek môže naplno cítiť mágom. Deň slnovratu a nasledujúci deň sú vhodné na pozitívne programovanie budúcnosti, na realizáciu svojich najsvetlejších mét.
    Ak si uvedomíme, že silná tradícia slávenia sviatkov dvoch bratov, Koľadu a Horsa (Vianoce a Vajano Krstiteľ) dodnes prežíva najmä u Kazakov, a že v Kazackyvh Védach sa hovorí, že územie medzi Donom a Donou (Dunajom) je pravlasťou Kazakov a darom od Otecka (Baťku) Koľadu, tak hneď zistíme, prečo sa na našom území nedali len tak „vygumovať“. Jednoducho museli dať prastarým sviatkom nový význam. U Koľadu a Vianociach nám je to v podstate známe už dávno, ale u Horsa a Letnom Slnovrate to urobili rafinovanejšie. Najskôr Horsa vymenili za Jána Krstiteľa a Jánske ohne, potom Jána zmenili na Vajana, a až potom začali bojovať proti „pohanskému“ sviatku. Jeden z ich vykonštruovaných argumentov boli neviazané sexuálne hry… Uvážte sami, môže národ, ktorý žije podľa Svedomia a v Rytme Konov Všehomíru (Rita) niečo také niekedy robiť? To môžu iba tí, ktorí si síce všetko dovolia, ale potom sa zo všetkého vyspovedajú. A ak sa to dialo na oslavách Vajana (Krstiteľa zo „skromnosti“ neuvádzajú), tak my vieme, že to už nebol náš sviatok. Ale vieme aj to, že na Karmu ani spovede, ani iné rozprávky neplatia. Tá je nemenná a neúplatná.
     
    SLÁVA HORSOVI!
  • DEŇ LADY

    Podľa nášho, slovanského kalendára pripadá na 40. deň mesiaca Eliet Deň Lady. Sviatok sa začína 20. mája o 18:00 a trvá do ďalšieho dňa, t.j. do 21. mája 18:00.

    V deň Lady si vo všetkých Rodoch Svätej Rasy uctievajú Nebeskú Matku a spievajú našej Prečistej Matke  na veľkú slávu.

    Lada je ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Energií Veľkej Rasy, Ochrankyňa všetkých národov Veľkej Rassénie (územia, na ktorom sa usídlila Veľká Rasa t.j. Slovanské a Árijské plemená a národy) a Čertogu Losa na Svarožom kruhu:

    Posvätné zviera:              Los
    Posvätný strom:              Breza
    Posvätný symbol:            Hviezda Lady

    Slnečná Runa na Svarožom Kruhu:

    Je Prejavením Krásy a Ľúbosti, ochraňuje Rodinné Zväzky Rodov Veľkej Rasy a Rodiny všetkých potomkov Rodu Nebeského.

    Na to, aby mladé páry dostávali trvalú starostlivosť a srdečnú pozornosť zo strany Matky Lady, prináša každý takýto pár ako dar Nebeskej Matke samé jasnofarebné a voňavé kvety, med a rôzne lesné plody. Tiež sa pre Ladu pečú placky s plnkou z rôznych bobúľ, medové dolky a ukladajú pred Jej Kummirom alebo Obrazom.

    Najvyššia Lada vždy daruje mladým manželom všetko to, o čo žiadajú na začiatok svojho spoločného života.

    Lada prináša do života ľudí domácu pohodu, priateľskú láskavosť, ľúbosť, pokračovanie Rodu, mnoho detí, vzájomnú pomoc, rodinnú usporiadanosť, vzájomnú úctu. Preto sa o takýchto Rodinných Zväzoch hovorievalo, že v nich kraľuje iba Lad a Ľúbosť.

    Lada je ženskou projekciou Roda. Bez tejto životodarnej energie by Rod nikdy nedokázal rodiť sám seba. A presne toto Rod aj robí na úsvite každého mladého Vesmíru, ktorý spúšťa. Lada je Najvyššia tvorivá Ipostáza Prameňa Vesmíru, je to mohutná energia tvorivého budovania. Jedine ona je schopná nechať vybuchnúť pórovitú štruktúru Nadkozmickej Navi, kde sa nahromadili už zrealizované vôľové a mentálne sily Roda. Ba čo viac, ešte aktivizuje driemajúce informačné pole do tvorivej budovateľskej práce. Aby Rod mohol rodiť samého seba, nevyhnutne potrebuje Ženskú tvorivú energiu Lady. Ale táto Sila budovania a rodenia napĺňa sebou nie iba Roda, Ona je tvorivým potenciálom všetkých najvyšších kozmických Síl Vesmíru. Práve Ju prastarí Árijci nazývali Matkou Sveta, Ktorou ona v skutočnosti aj je. Jej nehynúci obraz vyrezávali naši Prѣdkovia z mamutích klov aj tesali z kameňa, keď sa borili o prežitie v nepredstaviteľných podmienkach globálneho zemského ochladenia, ktoré nastalo pred 13 020 rokmi. Je pozoruhodné, že oni nezobrazovali samotného Roda, ale jeho Ženskú, všetkému život dávajúcu Ipostázu. Je očividné, že v Dobe ľadovej bola životná energia Lady najdeficitnejšou.

    Čo do podstaty, nie Rod, ale Lada spravuje Svet, to Ona spustila mechanizmus zrodenia Vesmíru a uvoľnila cestu mužskej Ipostáze Roda. Ona je vo svojich rozličných prejavoch Ženským potenciálom všetkých Najvyšších kozmických Síl.

    Odporúčame vám aj toto krátke video.

    Hymnus – Pravslávenie Lady:

    Ой, Ты, Лада-Матушка!
    Матер Сва Пречистая!
    Не остави нас без любви и счастия!
    Благодать свою ниспошли на нас, яко и мы, чтим и славим Тя, ныне и присно и от Круга до Круга, до скончания Времен, пока светит нам Ярило-Солнце!

    Oj Ty, Lada Matička!
    Matka Sva Prečistá!
    Nenechávaj nás bez ľúbosti a šťastia!
    Požehnanie svoje zošli na nás, ako aj my si ctíme a slávime Ťa, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu, do skončenia Časov, dokiaľ svieti Jarila-Slnko!

    NECH PREBÝVA VO VŠETKÝCH RODOCH SVÄTEJ RASY LAD A ĽÚBOSŤ!

    SLÁVA LADE, MATKE NAŠEJ PREČISTEJ!

    OD KRUHU DO KRUHU!

    TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE!

  • SVIATOK VESTY A KRASNOGOR

    Dobrého Zdravia želáme všetkým Slovanom a Árijcom pri príležitosti sviatku Dňa Vesty, stelesneniu Jari a Ľúbosti. Tento sviatok pripadá na 22. deň mesiaca Dajliet, t.j. na 22. – 23. marca, pretože náš deň – ako už všetci vieme – začína večer o 18:00 (19:00 v letnom čase). 23. Dajliet je sviatok Krasnogora a od 24. po 35. Dajliet (4.-5. apríl) trvá Veľký Pôst.

    Deň Vesty je prvým dňom jarnej rovnodennosti a v tento deň oslavujeme príchod Jari, prílet vtákov. Vestu tradične zobrazujeme ako Prekrásnu Ľúbosti, ktorá nám prináša (z)Vesť o konci zimy a nástupu tepla a prebudenie sa Matky Prírody, Matičky Prvopočiatočnej Zeme.

    Vesta je Nebeská Ochrankyňa Prastarej Múdrosti Vyšších Prѣdkov. Je tiež dcérou Svaroga, sestrou Perúna a mladšou sestrou Mary. Jej meno skôr pochopíme z Bukvice: ВЕСТА – Ведает Слово утвержденное Бытьем.

    V deň stretnutia sa s Vestou sa tradične oznamovali mená dievčat, ktoré dosiahli vek pohlavnej dospelosti a mohli sa vydávať.

    Na druhý deň jarnej rovnodennosti – na sviatok Krasnogor – sa organizovali slávnostné sprievody Zimy Mare a jej vyprevádzanie, keďže odchádza do Ľadových Čertogov, ktoré sa nachádzajú na Severe. Tento deň sa zapaľuje veľké Ohnisko – Vatra – do ktorého každý, kto sa zúčastňuje osláv dáva maličkú bábku zhotovenú zo slamy. Na túto slamenú bábku sa predtým nahovoria želania šťastia, radosti, dobrej úrody a podobne. Spolu s bábkou sa do ohňa hádže zrno (proso, ovos na prípravu obilnej potravy pre domáci statok), aby nám Vesta darovala bohatú úrodu.

    Organizujú sa aj národné sprievody a chorovody. Súčasťou sviatku tradične bývajú bojové hry, t.j. pästné súboje a stienkové boje, ako môžeme vidieť na jednom z plagátov:

    Musíme spresniť jeden detail. V našich krajoch sa traduje, že na oslavu sviatku sa vynáša zapálená „Moréna“. Vynášanie zapálenej veľkej slamenej bábky je náš prastarý zvyk, ale treba zdôrazniť, že personifikuje odchádzajúcu snežnú ZIMU, a nie Maru. Po spálení slamenej postavy-bábky sa hrsť popola rozpráši nad poľom, sadom či záhradou, aby vyrástla dobrá a bohatá úroda. Vynášame teda starú, odchádzajúcu Zimu, čo je v poriadku a v súlade s tradíciou. Toto „skreslenie“ je následkom jatiek, keď pri pokresťančovaní našej krajiny bola kresťanmi vyvraždená celá dospelá populácia, takže deti – keď vyrástli a chceli pokračovať v tom, čo kedysi videli robiť svojich rodičov – si už nevedeli poskladať všetky detaily. Oslavy vykonávame s čistým srdcom na počesť Mary, ktorá odchádza na Sever a vynášame Zimu, ktorú pálime. Ak sa poznanie navrátilo, nie je už dôvod zotrvávať v omyle. Naši Prѣdkovia hovorievali:

    „Веста на Мидгард-Землю пришла,
    на Красногор новую жизнь принесла,
    огонь запалила и зимние снега растопила,
    всю землю живой силой напоила
    и от сна Марены разбудила.
    Будет Мать Сыра Земля полям нашим
    Жизньродящую Силу давать,
    будет отборное зерно в полях наших прорастать,
    чтобы всем Родам нашим – хороший урожай дать“.

    Mara – jedna z troch sestier Perúna – okrem dohľadu nad oddychom Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá životodarné sily na jarné prebudenie a život rastlín a zvieracej ríše, dohliada aj na životy ľudí. Keď prichádza ľuďom z Rodov Veľkej Rasy čas odchodu na predlhú cestu po Zlatej Púti, tak Mara dáva každému zomrelému človeku – v súlade s jeho pozemským životom a nadobudnutou budovateľskou skúsenosťou – radu, v akom smere by mal pokračovať na svoje posmrtnej Púti do Sveta Navi, alebo Sveta Slavi.

    Uveďme si niekoľko rád pre tých, ktorí by chceli začať Sláviť Sviatky, ale nevedia ako. Treba si vybrať také miesto, ktoré je obďaleč frekventovaných prechodov ľudí a nie je znečistené odpadkami. Na zem vyložíme kamienkami slnečnú Runu, a to v závislosti odo dňa, čo si môžeme zistiť tiež zadaním dátumu na stránke darislav.com, t.j. v Koľadovom Dare. Túto Runu vytvoríme vo veľkosti tri až štyri piade. Pod ňou založíme vatru tak, že tvárou stojíme smerom na Sever, obety hádžeme do vatry od Severu. Začíname slávením – prečítame pravslávenie (hymnu) tej Energii, ktorú slávime – potom zapálime Oheň so slovami: „Od Živého Ohňa k Živému Ohňu!“. Nemali by sme zapaľovať zapaľovačom, ale napríklad kresadlom alebo lupou. To je živý Oheň a nie oheň „civilizácie“. Ešte poznamenajme, že Oheň na obrady očisty by mal byť iný ako Obetný Oheň.

    Do ohňa hádžeme obety – zrno, krúpy, ľubovoľné rastliny s výnimkou maliny, višne a ríbezle, kategoricky v žiadnom prípade do Ohňa nesmieme hádzať zvieratá, koláče, placky, pečivo. Človečie Obete nazývame všetko to, čo bolo pripravené človečou rukou.

    Na prípravu vatry nepoužívame javorové drevo. Po podaní tréb (obiet) je vhodné – dokonca potrebné – postáť, alebo si posedieť pri Ohni, započúvať sa do Svojho Vnútra a okolitého Sveta, popremýšľať.

    Obetný Oheň sa nesmie zalievať vodou a mali by sme od neho odchádzať až po plnom prehorení, pretože tým dávame možnosť Vysokým Energiám (Prѣdkom) prebývať v Agni.

    A aké môžeme od takýchto akcií očakávať „výsledky“? Aká motivácia, t.j. v akom stave kto prišiel a čo v sebe, v myšlienkach „priniesol“, v akom stave a aký deň… taký bude aj výsledok. Po čase a získaní skúseností s organizáciou a Pochopením podstaty Sviatku a obdobím si začneme vyberať konkrétnejšie lokality – v závislosti od „Úlohy“.

    V Ohni prebýva Semargl – Ohnivý Pes, ktorý je Plazmovej Podstaty – rovnako ako naše Duše. Plazmou tvorený plameň „prepaľuje kanál“ v gravitácii a tak pomocou Ohňa skrz prinášanie Obiet (NEKRVAVÝCH!) odosielame Informáciu o nás do Horného Sveta. Platí KON: „Čím silnejšie RA (tok neutrín), tým slabšia gravitácia a opačne“. Neutríno je reliktom Inglie – Prvopočiatočného, Životodarného Toku – ktorý je základom Vedomia.

    Oheň je aj Pomocníkom v snahe o zbavenie sa stereotypov. Keď stojíme pri Ohni s bosými nohami na Tele Matky Prvopočiatočnej Zeme (nemali by to byť kamene, ktoré majú inú energetickú vodivosť ako zemina), tak skrz chodidlá nôh sme v kontakte s Jej Poľami. Takto čítajúc Hymny a Slávenia, t.j. Pravslávenia – čo sú svojou podstatou „mantry“ – postupne „nakopávame“ kostnú dreň, ktorá je miestom uloženia Rodovej pamäte našich tiel a Krv, t.j. ako keby sme zmývali z „Rudy hrdzu“, čím prečisťujeme Informačné kanály vnútri samotného tela. Dokonca aj bezduché čítanie Hymnusov a Obety Bohom nás značne napravujú na cestu VIERY – nech už to znie akokoľvek divne. Takto s očistením mechanizmu Prijímania „vonkajší zmysel“ slov Hymnusov (Pravslávení) prechádza do inej roviny, kde sa „dekóduje“ podprahová Informácia, ktorú nesie zvuková frekvencia.

    Takže stretávajme sa a oslavujme na Deň Jarnej Rovnodennosti Sviatok mladšej sestry Mary – Vestu. Nezabudnime, že je to svojim spôsobom aj Sviatok ich Matky, Lady. Vesta nesie do Zemí Svätej Rasy Jar, čo je oproti dnešnej ruštine pôvodný názov, pretože zVestuje príchod Jarily-Slnka. Preto sa tradične pečú koláče a placky, ktoré sú okrúhleho tvaru Jarily-Slnka, alebo žubrienok. Rovnako tradične sa pridáva svastičná symbolika.

    Vestu nazývame aj Ochrankyňou Obnovujúceho sa Sveta, Dobrou Vládkyňou Jari, lebo Ona riadi v Zemiach Svätej Rasy príchod Jari a Prebúdzanie sa Prírody na Midgard-Zemi. Okrem toho, Vesta symbolizuje nielen nadobudnutie Prastarej Múdrosti Vyšných Nebeských Síl Slovienov a Árijcov, ale aj príchod dobrých (z)vestí v každom Rode Veľkej Rasy. V tento deň každý predstaviteľ slávneho Rodu dostane vážnu zvesť od Prѣdkov v súlade so svojim Duchovným Vývojom. Ale túto (z)Vesť možno nadobudnúť výlučne skrz Čistú Myseľ, t.j. nesprostredkované spojenie so svojim Rodom od pozemských po Nebeských Energií. Preto prevolávame na našich Sviatkoch, keď slávime svoj Rod a Rod Nebeský:

    Otcom i Matkám našim – Sláva!
    Sláva Prѣdkom našim!

    V Deň Vesty je zvykom v Rodoch Svätej Rasy obdarovávať ženy a dievčatá darčekmi, lebo toto je v skutočnosti Slovanský Deň Žien. Nie je to sviatok 8. marec, ktorý nám zaviedli služobníci Temných síl, čo je sviatok na počesť krvavej masakry, ktorú zorganizovala biblická Júdejka. Naše ženy majú svoje Sviatky a tento Deň je jedným z nich, veď všetky krásavice naše – Biele dievčatá – sú Devy.

    Sláva Svetlým Devám našim!

    Každý Sviatok je pre Bieleho človeka naplnený Duchovnosťou a vykonávať by sa mal v súlade s Rodovými Pokonmi. Navracajme sa k Rodovým Tradíciám. Nezabúdajme však, že skutočné detaily našich Rodových Tradícií zomreli s tými našimi Prѣdkami, ktorých zabili prvých. Preto nemôžeme urobiť chybu, ak sa obrátime k prastarým tradíciám Pravoslávnych Starovercov Inglingov. Je to prastará, spoločná Tradícia všetkých Rodov Slovienov a Árijcov.

    Aj my – môžeme povedať, že už tradične – pripravujeme spoločnú oslavu Vesty na Zemplíne. Tešíme sa na nové stretnutie tých, ktorí sa vracajú na cestu Prastarej Viery našich Prѣdkov!

    Sláva Veste!
    Sláva Mare!
    Sláva Prѣdkom našim!

  • SVIATOK KOĽADU

    Samotný sviatok Koľadu, t.j. 13. Bejliet (22./23. december) je za nami, bohužiaľ nie je v našich silách z časového hľadiska podávať informácie v takom rozsahu či predstihu, ako by sme chceli. Ale napriek všetkému, základy poznania už k vám prišli, takže každý sa môže rozhodnúť sám za seba a zo svojej vlastnej, slobodnej vôle.

    Keď už sme po samotnom sviatku, tak si aspoň povedzme niečo viac o Koľadovi, nie iba o slávení.

    Samotný sviatok na počesť Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu. Tento deň je hranicou, t.j. prechodom. Keď stojíme napríklad na prahu ako hranici, tak môžeme vojsť buď jednej alebo druhej miestnosti. A tento deň je zaujímavý tým, že môžeme cestovať bez toho, aby sme opustili našu izbu. Niekoľko takýchto prechodov si môžeme hneď vymenovať: spln, nov, dni slnovratov, dni zmeny epoch (pred nami je 2012), dni narodení Prѣdkov a podobne.

    Sviatok Koľadu neslávime vždy v jeden a ten istý deň. Podobne, ako všetky ostatné Hlavné slovanské sviatky (Maslenica, Kupala, Tauseň), je aj tento zviazaný so štyrmi hlavnými, každoročnými astronomickými udalosťami, t.j. dvomi rovnodennosťami a dvomi slnovratmi. Koľada teda patrí k POHYBLIVÝM sviatkom. Každý z týchto sviatkov má „svoj“ týždeň, napr. kupalský, maslenicový atď. Toto sa deje preto, lebo náš kalendár je Lunárno-Slnečný. Za základ berie slnečný dátum, ale vzťahuje sa k fázam Luny. Ak je spln blízko (v mierkach 1-2 dni „do“ alebo 4-6 dní „po“) Slnečnému dátumu, tak sviatok slávime v deň splnu. Ak je Luna „ďaleko“, tak slávime iba podľa Slnka.

    Tak či onak sviatok má svoj „svätý“ týždeň, ktorý je mystickým predĺžením dňa sviatku na obe strany. Celý týždeň teda považujeme ako keby za jeden veľký deň. Ak sviatok slávime v deň splnu, tak nadobúda osobitú silu, t.j. môžeme hovoriť o „Silnom Koľadovi“, ako napríklad o „Silnom Kupalovi“. V praxi to znamená, že bezprostredný dátum Sviatku – pokiaľ nie je „Silný“ – môžeme „posúvať“ po celom svätom týždni. Nie bezbožne, ale v určitom stupni. Môžeme ho napríklad prispôsobiť k nejakému svetskému dátumu, ale mysticky Sviatok, koniec koncov, bude tak či onak jediným dňom. A ešte nezabúdajme, že náš, slovanský týždeň má 9 dní.

    Pohyblivý sviatok SÁM formuje kalendár, nepredstavuje teda pohyblivý bod v nepohyblivom kalendári. V tradičnom kalendári nie je dôležitá absolútna „koordináta“ Sviatku, ale vzťažná. Dôležité je to, čo za čím nasleduje, čo nemôže prebehnúť, kým predtým neprebehlo to či ono. Dôležité teda nie je, koľko dní oddeľuje dátumy, ale koľko a akých udalostí musí medzi nimi prebehnúť a v akej následnosti. Dôležitá je vnútorná logika a celistvosť kalendára, nie absolútna číselná tabuľka.

    V podstate celý postup určovania tohto sviatku „obsadili“ židokresťania. Inak to totiž ani urobiť nemohli, pretože museli preberať od pohanov celú logiku výpočtu svojich sviatkov, pretože cirkev potrebovala „prekryť“ pôvodné, pohanské sviatky svojimi.

    Sviatok Koľadu je diametrálnym protikladom Kupalovi. Znamená sezónny obrat, pribúdanie svetla, zomieranie starého a príchod silného, mladého. Je spojený s kultom Velesa a šamanizmom.

    Koľada je Prastará Energia veselých udalostí, jeho meno je vytvorené od slova „kolo“ (koleso) a koledy majú pôvodne tiež určitý vzťah ku koldovstvu.

    Predtým, než si povieme niečo viac o samotnom Koľadovi, uveďme si niekoľko slávení Koľadu:

    Коляда-Солнцеворот
    Стань у наших у ворот
    Разгони Сварог потемь
    Верни на Русь красный день
    Огнем возгори Коло воздыми
    Води Коло горе а свету преболе!
    Гой! Коляда! Слава!
    Солнышко повернись
    Красное разожгись
    В дорогу выезжай
    Зимушку погоняй!
    Гой! Коляда! Слава!

    A môžete si pozrieť aj niekoľko videí:

    Koľada prišiel do nášho Sveta pred asi 8 500 rokmi, t.j. v 7. tisícročí pred n.l., aby zachránil ľudstvo pred duchovným vymretím. Zhromaždil 60 vyšších Žrecov rôznych árijských národov a začal ich učiť Védické poznanie. Bol to jeden z viacerých priamych zásahov našich Bohov.

    Prvý kon Života nám dal Rod. Jeho podstata je v tom, že život je nekonečný a prekrásny, je to Najvyšší. Život na Zemi vznikol postupným zostupovaním Najvyššieho na zem, spočiatku vo forme svojho syna Roda, potom pod spôsobom Svaroga. Vtedy už bol svet rozdelený na tri časti: Prav, Jav a Nav. Človek, ktorý existuje v Javi sa musí usilovať o výstup na Nebesia. Musí sa vyhýbať Zlu a Tme.

    Druhý kon života dal svetu Veles. Je to pohyb ľudí od Tmy k Svetlu, za pohybom Slnka.

    Ďalší kon života nám priniesol Perún.

    Naposledy povedal kon človekom Koľada. Mudrcom, ktorí sa okolo neho zhromaždili vyrozprával o Veľkom Kolese Svaroga, o Dni a Noci Svaroga, ale tiež založil kOlendár – názov, ako vieme, pochádza od „Koľadov Dar“. Inými slovami, Koľada vyviedol ľudí za hranice bežného existovania, podrobne nám vysvetlil, ako sa pohybuje čas a aké premeny od neho treba očakávať. Učenie, ktoré je zhrnuté v KNIHE KOĽADU hovorí o Veľkom a Malých Triglavoch.

    Koľada je Vyššia Energia, ktorá riadi mnohé Premeny v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského. V pradávnych časoch daroval Vyšší Koľada mnohým Rodom, ktoré sa presídlili do západných zemí systém vyčísľovania období času, aby vedeli vykonávať poľné práce. Okrem toho daroval aj svoje Múdre Védy, Zápovede a rady. 

    Už čoskoro nám naši Prѣdkovia pošlú ďalší kon života spolu so svojim oznamovateľom Konu. Netrpezlivo čakáme…

    Koľada je Ochrancom ľudí v zbrani a Žrecov. Často je zobrazovaný s mečom v ruke, pričom ostrie meča je obrátené nadol. Meč obrátený ostrím nadol za starých čias znamenal ochranu Múdrosti Prѣdkov, ale aj nekompromisné dodržiavanie Nebeských Konov tak, ako ich ustanovil Svarog pre všetky Čertogy Svarožieho Kruhu.

    Praščuri Kazákov boli za starých čias najvzdelanejšími a najgramotnejšími ľuďmi na našej Zemi. Ich prastará Védická Viera bola postavená nie na slepých prikázaniach, ale na poznaní zákonov Vesmíru a svetov, ktoré do neho patria. A práve Boh Koľada je u Kazákov najviac ctený a udržiavaný pri pamäti. Jeho Múdrosť si uchovávajú v kazačích Védach. Uveďme si niečo z týchto Véd, kde sa hovorí:

    „EXISTUJE DEVÄŤ ETÁP TVORENIA: V PRVEJ ETAPE SA VYTVÁRA SÚHRN MATERIÁLNYCH ELEMENTOV.V DRUHEJ ETAPE SA VYTVÁRA LŽIVÉ EGO S MATERIÁLNYM POZNANÍM A ČINNOSŤOU. V TRETEJ ETAPE SA VYTVÁRAJÚ OBJEKTY ZMYSLOVÉHO VNÍMANIA. VO ŠTVRTEJ ETAPE VZNIKÁ POZNANIE A SCHOPNOSŤ KONAŤ. V PIATEJ SA NA SVETE ZJAVUJÚ RIADIACI BOHOVIA (t.j. SILY). V ŠIESTEJ TMA NEPOZNANIA OBAĽUJE ŽIVÚ BYTOSŤ.V SIEDMEJ SA TVORIA RASTLINY, ONI NEPREJAVUJÚ PRÍZNAKY VEDOMIA, ALE SÚ SCHOPNÉ ZAKUSOVAŤ BOLESŤ. V ÔSMEJ SA VYTVÁRAJÚ NIŽŠIE FORMY ŽIVOTA, ONI ROZOZNÁVAJÚ OBJEKTY SVOJICH ŽELANÍ, ALE NEMAJÚ PAMÄŤ SRDCA.V DEVIATEJ PREBIEHA STVORENIE ČLOVEKA“.

    V kazáckych Védach sa hovorí, že každý z človečenských Rodov má svojho Prarodiča, ktorého potomkami aj dané národy sú. Rodoslovie kazáckeho Roda vyzerá takto:

    „SVAROG S LADOU ZRODILI PERÚNA – ODINA (prvého) A PERÚN S ROSOU ZRODILI TARCHA DAŽĎBAGU; A TARCH DAŽĎBAGA SO ZLATOU ZRODILI ZAKLADATEĽA KAZÁCKEHO RODU KOĽADU“.

     V kazáckych podaniach sa ďalej hovorí: 

    „KEDYSI ZA PRADÁVNYCH ČIAS ZRODIL (nebeský) OTECKO KOĽADA S MATKOU DAŽZEMOU V ČASOCH NOČNEJ BÚRKY NÁROD KAZÁCKY, AJ DAL IM ZEM OD SEVERU PO JUH, OD MORA PO MORE, OD VÝCHODU PO ZÁPAD, OD DUNAJA PO DON A KUBÁŇ. TAK AJ KÁZAL IM NEODCHÁDZAŤ Z TEJTO ZEME NIKDE A NIKOMU JU NEDÁVAŤ, I DAL BRATA SVOJHO MESIACA (Horsa) NA STRÁŽ KAZÁCTVU TOMU CHARAKTERNÉMU, ABY BRÁNILI TÚ ZEM AJ NOCOU. A ABY SPRÁVNI BOLI A VYDRŽALI, PRINIESOL IM VŠETKÝM UMENIE A MAJSTROVSTVO SVOJE KAZÁCKE Z NEBIES, ABY CEZ KAZAČÍ KRUH POŽEHNANIE JEHO DOSTÁVALI A ABY VEDELI, V ČOM JE SILA ICH KAZÁCKA. ABY BOLI OD SVOJHO OTECKA STRÁŽAMI SVETLA, A KEĎ UVIDIA ČIERNU NENÁVISŤ BEZHRANIČNÚ A NEPRAVDU, ABY JU NEDOPÚŠŤALI ROZUMOM MEDZI DRUHOV SVOJICH, NO NA NEPRIATEĽA ĽÚTI NECH SÚ. A OD MATKY ZEME BÚRKOVEJ ĽÚBOSŤ NEOHRANIČENÚ K ĽUĎOM ZEME SVOJEJ NECH MAJÚ – TAKÚ ČERVENÚ AŽ PURPUROVÚ JAK NEBESKÁ PRIADZA“.

    Od tých čias oslavujú Kazáci svojho nebeského otecka Koľadu, ktorý zosobňuje zrod zimného Slnka a Prírody. Koledy sa slávia odo dňa zimného slnovratu, keď deň o „vrabčí skok“ pribúda a rozohrieva sa zimné Slnko do dňa Velesa. V tieto dni sa konajú veselice, hostiny, prinášajú sa obety.

    Všetci vieme, že „koledovať“ znamená spievať slávnostné piesne, za čo sa dostáva pohostenie a darčeky. Podľa kazáckych obyčají sa v septembri (na jeseň) slávi Novoletie, ktoré sa nazýva aj „Veľký Oseň“ a v decembri je oslava Narodenia Koľadu – narodenie mladého Svetla a tepla. Znakom Koľadu vždy bolo koleso s ôsmymi, jasnými farbami vymaľovanými špicmi, čo je znakom Slnka. V strede kolesa musel horieť oheň, najčastejšie otiepok slamy, sviečka, alebo fakľa. Pretože Koľada je Asom z Rodu Svaroga, za jeho zvyčajné stelesnenie v domoch bol považovaný veľký snop, ale Koľadu zosobňovala aj otiepok alebo slamená bábka urobená na Narodenie. Koľada okrem kalendára je známy aj ako Ten, ktorý nesie mier, veriac, že on pôsobí aby životy národov boli v plnom súlade na rozdiel od Čiernoboha, ktorý naučil ľudí sa medzi sebou nenávidieť, následkom čoho sa prelieva nevinná ľudská krv. Nuž preto Koľada nebol ctený iba medzi 22. až 25. decembrom, ale aj vždy, keď bol nastolený mier po vojne s nepriateľskými národmi.

    Pripomeňme si v súhrne niektoré zvyklosti, ktoré tradične sprevádzali oslavy svatku Koľadu na slovanských dedinách. Ako sme už povedali, mnohé z nich „plavne“ prešli do „arzenálu“ židokresťanov, ale to nič nemení na podstate, že sú to naše zvyky a kultúra, ktorú nám jednoducho ukradli.

    Koľadov sviatok (Koľadky) sa niekde oslavuje ako Koročun (Karačun, Kračún). Je to pôvodne Kolotun, alebo Kalačin, od slov Kolo (koleso) a Čun (tun, tin), čo znamená „deň“.

    Tohto roku bola najdlhšia noc v Lete z 22. na 23. december. Je to vždy koldovská, mystická noc,

    Koročuna, pričom ráno sa objavuje už nové, „ako znova narodené“ Jar-Slniečko. Je to zimné Novoletie, dni sa začínajú pomaličky predlžovať, začína sa sviatok Koľadu. Sú to Biele sviatky a rátajú sa k Zimného slnovratu. Pri tejto príležitosti si môžeme pripomenúť niektoré naše ďalšie sviatky:

    Komojedica (Maslenica) – Jarná rovnodennosť, čo sú Zelené sviatky na 21. marca.

    Kupala – Letný slnovrat, Žlté sviatky na 22. júna.

    Oveseň-Ovseň – Jesenná rovnodennosť, Červené sviatky na 21. septembra. 

    Pred slávením sviatku Koľadu kudesník „vije vlkom“ (prorocké vitie), čím odháňa zlých duchov. Počas dňa sa pripravuje „Koľada“, t.j. kolektívne jedlo a zapaľovali sa sviatočné vatry – Krady – ktoré horeli celú noc. Okolo dediny (pohyb proti pohybu slnka) „vyháňali popa alebo kladu“, čo však v skutočnosti bol hrubý, horiaci kus brvna. Ak sa podarilo vybrať ho z vatry, prehnať okolo dediny a vrátiť naspäť do vatry znamenalo to, že dedinu čaká požehnaný život. Aby sa to podarilo, tak dievčatá a chlapci polievali brvno masťou alebo olejom.

    Názov „pop“ (u katolíkov či evanjelikov „kňaz“ – čo však tiež je náš, prevzatý názov majúci úplne iný význam, ale o tom neskôr) takto naši Prѣdkovia posmešne nazývali popa-kladu, ktorý slúžil jednu noc a potom sa celý rok vyvaľoval na boku ako klada. Samotný názov – pop – pochádza zo slov, ktoré si zachovali význam aj v dnešnej slovenčine: Prach-Otcov-Predavší.

    Nadránom, v posledný deň sviatku sa z tejto sviatočnej vatry vyberali uhlíky, ktorými sa zapaľovali „nové ohne“ v domácich peciach. Zrána pripravovali jedlo, hry, začínali prechádzky.

    Na druhý deň nebolo vhodné, aby ľudia ostávali u seba doma, preto chodievali na návštevy. Statok kŕmili chlebom a napájali bylinkovými odvarmi.

    Všetci sa povinne umyli v „bani“ (niečo ako dnešná sauna) a pristúpili k rodinnému stolu.

    Je ešte veľa zvykov, ktoré sú zviazané s týmto prastarým slovanským sviatkom, pričom nesmieme zabúdať aj na zvyk nosenia rôznych masiek. Za všetky vari iba toľko, že Kalač, Kalačin, Karačun je Chlieb upečený v tvare kolesa a symbolizuje „kruh dňa“. Dnes toto slovo používame v tvare „koláč“. Teda pôvodný význam slova koláč je iba pre ten druh, ktorý je okrúhly. 

    SLÁVA PRѣDKOM!
    SLÁVA KOĽADOVI!
    SLÁVA DŇU PREMIEN!

  • DEŇ PERÚNICE – MANŽELKY PERÚNA

    21. dňa mesiaca Chejlet – Mesiaca Prijatia Darov Prírody, Leta 7519 od U.M.H.CH., čo tohto roku zodpovedá 21. júlu 2011 kresťanského letopočtu (všimnite si prastarý koreň slova letopočet; prečo nehovoríme rokopočet?) – je Deň Perúnice, Divy-Dodoly, Manželky Perúna.

    Diva-Dodola (Perúnica), je nebeská Uchovávateľka obilnej Plodnosti, ktorá riadi dážď, búrky a blesky, manželka a pomocnica Vyššieho Perúna.

    K nebeskej Dive-Dodole sa mali právo obracať s prosbami výlučne ženy-Žrice, ktoré Jej slúžili. Preto vždy, keď človekovia nevyhnutne potrebovali dážď, aby zavlažil polia a lúky, tak predstavitelia rôznych Rodov prinášali do Kapištia Divy-Dodoly bohaté Dary, aby Žrice vykonali prastarý Obrad vzývania dažďa.

    Počas vykonávania prastarého Obradu obracania sa k Perúnici si Žrice odievali biele šaty, na ktorých boli zvláštne ornamenty a dole mali zlatisté strapce. Vyplnili prastarý rituálny tanec dažďa prosiac Divu-Dodolu zoslať blahodarný dážď na polia a lúky. A nikdy v živote nebolo počuť ani o jedinom prípade, žeby Diva-Dodola nevyhovela svojim verným Žriciam.

    Perúnica (Diva-Dodola) je dobre známa aj v mytológii južných Slovanov. Ženská osobnosť sa spomína v magických obradoch vzývania dažďa u Srbov aj Chorvátov ako Diva-Dodola, Dudulejka, Dodolica, Dodilaš, u Bulharov ako Diva-Dodola, Dudula, Dudulinka, Dudole – najmä v západných oblastiach Bulharska. Známa je aj v rumunských a iných tradíciách, napríklad poľské mytologické meno Dzidziľa. Diva-Dodola je ako Perúnica spojená s kultom Perúna, jeho menami, konaním alebo epitetami u príbuzenských mien Litovcov. Napr. Dundulis je prezývka Perunkasa (doslovne „burácanie hromu“, čo zodpovedá u lužických Srbov menu Dunder). Je očividné, že meno Diva-Dodola a podobné mená je výsledkom prastarej reduplikácie (zdvojenia) koreňa „dhu“, ktorý znamená „triasť bradou“ vo vzťahu hromovrhača. Porovnávacia analýza dodolských piesní a rituálov nám dovoľuje predpokladať, že v mýte je Diva-Dodola prvopočiatočne žena hromovrhača a v rituáli ju predstavujú jej Žrice. Stopy takýchto rituálov je možno vidieť u Srbov v Aleksinačskom Pomoraví, kde vystupujú dodolice, t.j. šesť dievčat vo veku od 12 do 16 rokov; štyri spievajú a dve predstavujú Dodola (očividne prastarého hromovrhača) a Dodolicu (očividne jeho ženu). Vyzdobujú ich vencami, lejú na nich vodu (čo možno považovať za dážď), prinášajú im chlieb. Pre dodolské piesne sú charakteristické modlitby odomykania vrát (Bulhari majú „otvor vráta domakina, oj dodole!“), modlitby o daždi alebo vlahe-rose (Srbi majú „Dodolica žiada: Daj mi sýtu rosu!“).

    DIVA-DODOLA V LEGENDÁCH A POVESTIACH:

    Stretla Perúna prekrásna dcéra hviezdneho neba Dia (Gréci ho nazývali Zeusom) a bohyne Luny Divii – Diva-Dodola. Zapáčila sa ona Perúnovi a požiadal on mladú Devu, aby sa zaň vydala. Ale nočná deva sa zľakla Hromovrhača a utiekla preč. Perún sa však rozhodol a vydal sa po jej stopách. Tak prišiel do domu Dia a požiadal o jej ruku. Otec Divy neodpovedal ženíchovi hneď, ale pozval ho, aby si o tom pohovorili pri obede.

    A pokiaľ oni besedovali, prihodilo sa nešťastie: z Čierneho mora vyliezla obluda – trojhlavý drak. Keď uvidel Divu, hneď sa ju snažil uniesť. Spustil lomoz, začal revať a ničiť všetko vôkol seba. Začul to Dij s Perúnom a vyšli z dvorca. Obaja Hromovrhači vrhli na obludu svoje blesky a zahnali draka na samé morské dno. Po tejto bitke Dij súhlasil so žiadosťou Perúna a dal mu svoju dcéru za ženu. Čoskoro oslávili svadbu. Od tých čias začali volať Divu Perynou alebo Perúnicou, t.j. ženou Perúna.

     LETNÝ DEŇ PERÚNA

     


    33-dňa mesiaca Chejlet, t.j. mesiaca Prijatia Darov Prírody Leta 7519 UMHCH (od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme) všetci Pravoslávni Slovania a Árijci slávia Sviatok Letný Deň Perúna. V kresťanskom kalendári zodpovedá tento deň 2. augustu 2011.

    Je to deň úcty ochrancu Svätej RASY, nášho Múdreho Pračšura – Perúna.

    Na vysvetlenie znakov v kalendári pre Mesiac Prijatia Darov Prírody prikladáme ešte vysvetlivky:

    O Perúnovi sa podrobnejšie dočítate v časti NAŠI PRѣDKOVIA a tento Sviatok je jeho oslávenie, lebo Perún je zosobnením Rodu Najvyššieho ako Ducha Víťazstva, mužskej moci a sily. Ako znak úcty k Perúnovi, ktorý je zosobňovaný dubom, vysádzali a pestovali naši Predkovia tento strom v tzv. Svätohájoch. Perún je jeden z najstarších Svarožcov, t.j. synov-prejavov Svaroga. Je obrancom Pokonu Pravi i Pokonu Roda Najvyššieho na Nebesiach aj Zemi. Ovláda blesky a hromy, je ochrancom búrok, súbojov, ohňa, sily, vlády, zákona, zbraní, bojových umení, poskytuje blahá a dážď, ochraňuje Víťazov. Vojak, ktorý padne na bojovom poli sa dostane do Perúnovho Pluku, čo je sväté vojsko, ktoré ochraňuje všetkých spravodlivých ľudí.

    Perúnova symbolika je po stáročia spájaná so svastikou, preto sa niet čo diviť, že sa proti nej tak vehementne bojovalo v celej kultúrnej oblasti Slovanov a Árijcov. Napriek tomu je na nasledujúcom obrázku na plachte lode motív, ktorý ešte stále nájdete na výšivkách všade, kde sa v nejakej forme zachovali. Tento symbol sa od nepamäti nazýva PERÚNOV KRÍŽ:

    Svätosť Perúna desí všetko nečisté a zlé, a preto sa pravoslávni rodnoverci označujú znakom Perúnovho Blesku, čo je ochrana pred nečistými silami a nespravodlivosťou. Perún je veľkým Obrancom a Sudcom.

    Pretože ako Slovania a Árijci slávime Prav, tak sa nazývame pravoslávni. Tomu zodpovedá aj forma modlenia sa, ktorú nazývame PRAVSLÁVENIE. Prinášame niekoľko hymnusov pravslávení k Perúnovi. Pre zachovanie autenticity ich ponechávame v dnešnej ruštine. Takto ich poznajú a používajú všetci Staroverci.

    Hymnus-Pravslávenie:

    Перуне! Внемли призывающим Тя! Славен и Триславен Буди! Благости Светлаго Мира, всей Свята Расе дажьди! Лик свой прекрасный потомкам яви! Нас наставляй на деяния благи, гридьням даруй Больше Славы, отваги. Нас отврати от урока безпутсва, нашим Родам подари многолюдство, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако еси, тако Буди!

    Перуне! Внемли призывающим Тебя! Славен и Триславен буди! Здоровья, хлеба и Рода, чадам моим (имена…) дажьди, громотворенья яви! Прави над Всеми! Вще из Родно! Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!

    Именем Света, именем Рода, именем силы его! Перун насылает благость на призывавших её. Силу и славу, твердость и ярость, даждь нам Перун в бою. Громом явленный, будь вдохновенным, волю яви свою. Именем Бога Седого Сварога воину силу даждь. Сыну и брату, другу и вою, волю свою яви. Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!

    Мудрости, Света, Сил всем Родам Свята РАСЫ!

    Процветания и Счастья всем Родам!

    Слава Перуну Огнекудрому!

    Tento sviatok slávia všetky občiny Slovanov Starej Viery v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku. Tradične sa organizuje množstvo chorovodov a zapaľujú sa vatry. Ako sme už hovorili, súčasťou slávenia našich sviatkov je očisťovanie a posilňovanie všetkých troch zložiek našej bytosti, čo z tohto pohľadu je telo, Duša a Duch. Telo sa omýva vo vodách – riekach alebo jazerách, Duša sa prečisťuje preskakovaním cez horiacu vatru a Duch sa posilňuje chôdzou po žeravých uhlíkoch vatry. Prinášame niekoľko fotografií zo slávenia sviatku v jednej občine v Rusku z minulého roku. Ide skôr o príklad, ako organizovať takýto sviatok.

  • Sviatok Kupalu, 7 Хейлѣтъ Лѣто 7519

    KUPALA, niekedy nazývaný aj KUPALO, dáva človeku možnosť uskutočniť rozličné ospravedlnenia a vykonávať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha od rôznych chorôb. Nasmerováva človekov na radostný a šťastný život.

    Sviatok Kupalu slávime zo 6. na 7. júla podľa kresťanského kalendára. Náš deň začína večer o 18:00, nie v noci, keď nesvieti nijaké svetlo a vládne temnota. Dnes sa už organizuje na mnohých miestach v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku.

    Do osláv sviatku tradične patrí pletenie vencov, zapaľovanie vatier, kupalské chorovody okolo vatier, preskoky cez oheň, kúpanie sa vo vodách jazera alebo rieky a chodenie po uhlíkoch. Sú to tisícročia staré kupalské obrady. Viac o sviatku nájdete v našom samostatnom článku.

    DEŇ KUPALU V ASGARDE IRIJSKOM. LETO ЛЕТО 7519 OD С.М.З.Х.

    Prinášame fotografie z tohtoročnej oslavy sviatku Kupalu v Asgarde Irijskom, t.j. dnešnom Omsku. Tieto fotografie sú skôr pre informáciu, čo oslava takéhoto a podobných sviatkov prináša a čo všetko sa tam dá robiť. Väčšina fotografií je z dňa príprav, samotný sviatok začína až večer – keď u nás začína nový deň – a trvajú celú noc.