Deň 33 Bejlet leta 7519 UMHCH, teda 10.-11. január 2011 je sviatkom, ktorý nazývame Zimný Deň Perúna. O aký sviatok ide sa dozvieme z Véd:
V dávnej minulosti Perún oslobodil z Pekla všetkých tých ľudí, ktorí tam boli odvlečení násilím a ľsťou. Touto vojenskou akciou dostali ľudia možnosť sa vrátiť k svojim rodinám. Keď všetci bieli ľudia prešli z Pekla, Perún zavalil vchod do Pekla – Bránu Medzisvetia, populárne známu ako „Hviezdnu Bránu“ – Kaukazskými horami (t.j. použil takú zbraň, ktorá posunula kontinenty a vytvorila nové pohorie – Kaukaz). Ale pretože Brána Medzisvetia musela ostať nejakú dobu otvorená, aby mohli z Pekla uniknúť všetci zajatci, tak zároveň tou istou Bránou v panike a strachu pred Perúnom a jeho armádou utekali aj vojaci Pekla. Boli to všelijaké geneticky vyklonované bytosti – vojaci Temných Síl.
Oslobodených ľudí vo svojej vlasti prijímali rodiny s neopísateľnou radosťou, ale pri domoch sa začali ukazovať aj všetci temní vojaci, pretože nemali čo jesť a takto žobrali ľud o potravu. Ľudia si nechceli kaziť radosť z návratu svojich blízkych, o ktorých si mysleli, že ich už neuvidia, a teda im dávali jedlo darom, ale do svojich domov ich nevpúšťali.
Od tých čias ľudia oslavujú Sviatok Premien (dnes volaný Koľada). Slávi sa tak, že niektorí ľudia sa oblečú do rozličných kostýmov pripomínajúcich rozličné vyklonované temné bytosti a chodia po domoch. Ostatní, aby si do domu nevpustili temné sily sa „vykupujú“, t.j. dávajú im koláče a rozličné podobné dary. Keď tieto dary dostanú, odídu od domu, pretože temní hoci majú radi sladkosti a chutné veci, nenávidia radosť a šťastie.
Po Sviatku Premien (Merany) si ľud spomínal na tých, ktorí sa už z Pekla nevrátili. Preto Slovania začali sláviť Týždeň Pamäti Prѣdkov (staroslovanský týždeň mal 9 dní). A zatiaľ, čo ľudia si spomínali na svojich Prѣdkov, Perún chodil po Zemi a ničil zvyšky temných vojakov. Deväť kruhov prešiel Perún po Zemi, každý deň jeden kruh, aby našiel a zničil všetkých temných – ako sa hovorí vo Védach:
„… a poraziac zlé sily zabodol do zeme svoj žiariaci meč Perún…“ (čo sa neskôr odrazilo v legende o meči v skale).
Od tých čias začali ľudia oslavovať „Zimný Deň Perúna“ ako sviatok víťazstva nad zlom. A v rámci oslavného obradu prechádzajú 9 kruhov po svastičnom labyrinte, ktorý sa nazýva Perúnova Cesta.
Kupala dáva človeku možnosť pre všakovaké Ospravedlnenia sa za svoje prechádzajúce konanie a vykonávať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha pre očistenie sa od rôznych chorôb. Odporúča radostný a šťastný život. Kupala je veselý a prekrásny, odieva sa do ľahkých, bielych odevov okrášlených kvetmi. Na hlave nosí venček uvitý s prekrásnych kvetov. Kupalo sa ctí ako prejavenie teplého obdobia Leta, poľných kvetov a poľných plodov. Mnohé Slovansko-Árijské Rody, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárstvom, si ctili Kupalu spolu s Makošou a Tarou, a tiež Perúnom a Velesom.
Sviatok na počesť Kupalu sa slávi 7. dňa mesiaca Chejleť (podľa prastarého staroslovienskeho kalendára Pravoslávnych Starovercov), t.j. 6-8 júla podľa štátneho kalendára, na ktorom sa všetkým Prastarým Predkom prinášajú nekrvavé obety, ktoré sa hádžu do ohňa Svätého Svastického Obetišťa (oheň pre tento sviatok sa môže zakladať jedine trením alebo od blesku), aby všetko prinesené na obetu sa objavilo na stoloch Predkov.
Žrec si chytí rukami spodok svojho dlhého bieleho rúcha (dlhej košele kroja) a pozbiera do takto vytvoreného podolku spoločnú trebu (obetu), potom vyberie najväčší bochník a prejde pozdĺž zástupov. Každý z účastníkov obradu sa musí pravou rukou dotknúť bochníka, zatiaľ čo v mysli má prianie. Ešte pred spálením na vatre žrec zapálil spoločnú trebu. Pred samotným položením trieb (obiet) na vatru žrec vykoná sviatočnú službu a prednesie jej text (je v knihe Slovansko-Árijské Védy, 3. diel).
Na sviatku musí každý prejsť plným očistením, aby úplne čistý pristúpil k nahromadeným plodom z polí. Plná očista pozostáva z 3 častí:
Prvé očistenie je Očista Tela: Každý účastník slávenia sviatku Dňa Kupala musí omyť svoje telo vo svätých vodách (rieky, jazerá, vodojemy, rosa a podobne, najvhodnejšia je vždy tečúca voda) najmenej 9 ráz, aby zo seba zmyl ustatosť a špinu.
Druhé očistenie je Očista Duše: Na to, aby zúčastňujúci sa sviatku Dňa Kupala mohli očistiť svoju Dušu sa zapaľujú veľké vatry a všetci, ktorí si chcú očistiť Dušu cez ne skáču minimálne 9 ráz, lebo Oheň spaľuje všetku negativitu a čistí auru a Dušu človeka.
Tretie očistenie je Očista Ducha: Každý Staroverec, ktorý sa zúčastňuje sviatku Dňa Kupala prechádza naboso po žeravých uhlíkoch najmenej 9 ráz. Tento sviatok je neoddeliteľne spojený s iným udalosťami v dávnej minulosti. V dávnych časoch Perún oslobodil svoje sestry z Pekla a cez Bránu Medzisvetia (Hviezdnu Bránu), ktorá sa nachádzala na Kaukaze a poslal ich očistiť sa vo vodách Svätého Irija (dnešný Irtyš) a v Smotanovom Čistom Jazere (dnešné jazero Zajsan). O týchto udalostiach sa zvestuje v piatom klbku Piesní Vtáka Gamajuna.
Na Kupalskej Poľane (voľnom priestranstve v prírode) sa postaví meč Perúna, ktorý je vysoký 3 až 5 metrov a je zhotovený z ihličnatého alebo listnatého stromu, ktorý zasiahol Blesk (výber Perúna). Zhotoviť meč z takéhoto stromu musia všetci muži, ktorí sa zúčastňujú osláv sviatku. Okolo Meča Perúna, votknutého do zeme, sa vôkol ukladajú nájdené a zozbierané polená dreva, raždie, triesky a podobne. Vopred sa pripraví brezová kôra na podpálenie. Dievčatá – rusalky vo vencoch zbierajú slamu a viažu bábky (deťom Kupalenky) a tiež pletú vence pre svojich mužov (musí tam byť staršia rusalka, ktorá bude robiť venčeky pre jednotlivých mužov s materinským blahoslavením). Mladý chlapci (tradične starosloviensky nazývaní Rusiči) pripravujú fakle (môžu sa pripraviť aj vopred) z vetvičiek a slamy na fakľový sprievod a na chorovod na Slávu Kupalovi.
Je potrebné pripraviť aj ocenenia za najkrajšie zhotovené venčeky a girlandy, obzvlášť za národné kroje (pre hostí) a pre deti v malom veku za najkrajšie prečítané alebo odrecitované básne alebo vyrozprávanú rozprávku a podobne.
Ženy musia mať sviečky a pre každú skupinu (alebo pre niekoľko skupín) sa zapália menšie vatry po štyroch stranách okolo veľkej vatry s Mečom Perúna, do stredu ktorých sa vhadzuje bábka – kupalenka ako obraz zomrelého Predka u ktorého prosia o milosť (prednášajú slová) na Slávu Kupalovi.
Spočiatku sa zapaľujú malé vatričky, ale zapálenie Ohňa sa musí previesť s pomocou Slnka použijúc lupu alebo kresadlo. Oheň od počiatku musí byť živý a nad ním sa musia spievať ľubovoľné slovanské národné piesne, na samotný oheň dohliada Žrec ohňa.
Presne o polnoci sa Rusiči zhromaždia okolo vatier Rodov a k Meču Perúna. Štyria Žreci Kupalu požiadajú o začiatok a Žreci Ohňa vezmú horiacu vetvu alebo poleno z Rodových vatier a zo štyroch strán zapália Kupalskú Vatru. Žreci Kupalu počas zapaľovania Vatry čítajú a spievajú Hymnus Kupalovi, pokiaľ Plameň vatry sa nezdvihne vysoko do úrovne rukoväte Meča.
Členovia Občín – tí, ktorí poznajú Hymnus Kupalovi sa pripájajú k spevu. Ostatní hlasito volajú «Sláva Kupalovi!» bez ustania. Keď sa vatra rozhorí, všetci účastníci Sviatku Kupalu musia byť vo vencoch. Teraz sa okolo hlavnej vatry začína chorovod s Hymnou Ohňu. Ten kto nepozná slová slávi Kupalu. Do chorovodu sa musia zapojiť všetci účastníci (okrem tých, ktorí sú v alkoholickom opojení – týchto do chorovodu neslobodno pripustiť!). Počas slávenia Sviatku Kupalu sa nesmú požívať absolútne nijaké alkoholické nápoje!
Vopred je treba pripraviť kôpku raždia, z ktorej budú Rusiči brať po vetvičke a hádzať ho do Kupalskej vatry so želaniami Lásky, Ladu a šťastia. Po dospievaní Hymny Ohňu sa začínajú spievať Slovienske chorovodné piesne a Žreci Kupalu sa postavia zo štyroch strán Vatry a prevolávajú:
Mier všetkým bytostiam! Pokoj všetkým bytostiam! Šťastia všetkým bytostiam!
Otáčajú sa po 3 razy na všetky svetové strany (začnú zo Severu) v smere hodinových ručičiek od vatry, potom nahor a nadol.
Žreci Kupalu prevolávajú Slávu Živlov: Sláva Zemi – Matičke! Sláva Vode – Matičke! Sláva Vetru – Otcovi! Sláva Ohňu – Otcovi! Sláva všetkým Živlom! Matičke – Prírode Sláva! Otcovi – Slnku Sláva!
Predkov slávia všetci členovia Občín a všetky skupiny. Keď Meč Perúna prehorí a padne, tak Žreci Kupalu ho vyberú z Vatry, potom ho na miestach, kde ho treba uchytiť rukami obaľujú plátnom a odnesú ho k rieke. Všetci členovia Občín ich nasledujú so zažatými sviečkami a fakľami. Počas sprievodu sa Kupalovi spieva Hymna Svätej Zeme.
Pri rieke sa Žreci Kupalu vyzlečú do spodného prádla a vojdú do rieky s Mečom Perúna, v hlbokej vode ho pustia po smere toku prúdu rieky s oslavným prevolávaním Kupalovi. Ženy priväzujú k venčekom sviečky (vopred si pripravili malé doštičky) a púšťajú ich po toku rieky s oslavným prevolávaním Kupalovi a želaniami Ladu v Rode alebo Lásky Zasľúbeného. Potom sa občinníci vrátia k vatre a pokračujú vo vodení Chorovodov a spievaní piesní. Mladí ľudia a hostia ukazujú svoju udatnosť, odvahu alebo nejaké schopnosti. V tom čase už horí iba Kupalská Vatra, cez ktorú začínajú preskakovať občinníci a hostia na očistenie Duše.
V čase Obradu očisty Duše Žreci Kupalu podľa svojho uváženia môžu čítať hymny z «Koloslávenia», Slovansko-Árijských Véd a iných, pre Slovanov a Árijcov Svätých kníh.
Zaľúbenci preskakujú cez Kupalskú Vatru v pároch želajúc si navzájom Lásku, Ladu, Radosť atď. Ostatní tiež keď skáču cez Kupalskú Vatru kričia želania jeden druhému a Predkom Slávy, Lásky, Radosti a podobne. Po Obrade Očisty Duše sa začínajú hry (ručejík, kované cepy, Obrad skúšania Osudu – skúška zaľúbených párov, najvyšší preskok cez vatru a podobne), pije sa Medový nápoj, zahryzujú sa jedlá.
Prichádza čas Hodovania. Občinníci pijú bylinkový čaj, ovocné šťavy a nápoje, mlieko a podobne. Predkovia prijímajú ako trebu (obetu) výlučne rastlinnú potravu. Do Kupalskej Vatry sa úctivo vkladá chlieb, zrno, zelenina spolu so slávením Predkov našich. Vedľa Kupalskej Vatry sa pomocou rugy (čaša na rozlievanie) lejú ovocné šťavy, nektáre, mlieko, med a podobne.
Uhlíky Kupalskej Vatry sú liečivé, preto po Kupalskom Hodovaní a spievaní všetkých Chorovodových a hodovných piesní Občinníci a hostia, ktorí si to želajú (na hostí musia dozerať Žreci Kupalu a Žreci Ohňa) môžu prechádzať po uhlíkoch (keď sú už náležite prehorené), čím sa obšťastnia Obradom Očisty Ducha (Žreci Ohňa prechádzajú prví, Žreci Kupalu prechádzajú taktiež v stanovenom poradí počas celého obradu).
Pred tým, ako vstupujú na uhlíky postavia sa do kruhu a začnú sláviť Predkov. Najskôr slávia Kupalu, potom po poradí ďalších Predkov, každý prednesie oslávenie: «Sláva Kupalovi!», všetci chórom povedia «Sláva, sláva, sláva!», potom nasleduje ďalší a tak sa pokračuje po poradí…
Ďalej už pokračuje slávenie spievaním piesní, tancami, radovaním sa.
Keď hovoríme o slovanskej mágii musíme hneď doplniť, že rovnako ju môžeme nazývať ruská či rusínska obradová mágia. Slovo „ruský“ má totiž jeden z hlbinných významov „biely“. Takže my, Slovania sa nemôžeme deliť na „my“ a „oni“, pretože sme všetci potomkovia Veľkej Rasy, ktorá sa skladá zo štyroch veľkých národov – dvoch slovanských a dvoch árijských. To, že dnes tieto veci ťažie vidíme je následok (končiacej sa) Noci Svaroga a dôsledne uplatňovanej politiky sivých vyjadrenej krátko a jasne princípom ROZDEĽ A PANUJ (t.j. podrob si).
Ak teda hovoríme o mágii, tak môžeme povedať, že sme mágovia. Na odvodenie významu siahnime do starej slovienčiny a prastarého porekadla: „Кто могет – тот и маг“. Našim cieľom je pomôcť navrátiť potomkom Veľkej Rasy – t.j. samým sebe – veľkú a dôležitú schopnosť človeka, danú mu Nebesami, vedome tvoriť obklopujúcu nás skutočnosť, t.j. moc môcť takto konať. Veď ak my, prechádzajúc životom, tvoríme a nie iba vláčime so sebou žalostné existovanie – tak už trošku začíname byť Asmi. Toto znamená – a to neodvratne – že každým dňom budeme zdravší, múdrejší, šťastnejší – čo aj všetkým želáme. Veríme, že príklady uvedené v tomto článku pomôžu vykonať ďalší krok vpred, že stále viac a viac dokážeme z obyčajnej domácnosti alebo domu vytvárať CHRÁM DUŠE, a že z prostého života vytvoríme ROZPRÁVKU, v ktorej Asovia a ich deti všetko MÔŽU.
Pred tým, ako sa pozrieme na detaily, si povedzme nejaké základná informácie o farbách a ich význame:
FARBA
VÝZNAM
ČERVENÁ
Farba ľúbosti (zvyknime si používať toto slovo prastarého pôvodu, ktoré vyjadruje vyššiu úroveň ako láska – ktorá sa v pôvodnom, staroslovienskom význame používa na označenie fyzickej úrovne), stálosti, dokonalosti. Obraňuje pred všetkým nedobrým a zlým. Je to farba PRAVI. Farba svätej krvi, hrdinstva, odvahy, krásy. Základný zákon Stavby Sveta. Symbolizuje JUH.
ČIERNA
Farba zeme na chlebových ručníkoch na Rusi, Ukrajine a v minulosti aj u nás. V európskych kultúrach symbolizuje nedôveru a odklon od noriem, farba zármutku. Symbolizuje ZÁPAD. Odev takejto farby nosia iba volchvovia, pretože čierna symbolizuje spojenie so Svetom Smrti a schopnosť riadiť takéto sily.
ŽLTÁ
Farba Slnka, spokojnosti, tepla, nenaviazanosti, intelektu. Leto. Ale žltá farba môže vyvolávať aj podráždenie. Jestvuje aj náhľad, že táto farba môže byť spojená s chorobami, s tajuplným svetom. Farba PERÚNA. Symbolizuje VÝCHOD.
ZELENÁ
Asociuje sa s Prírodou a životom. Zrod Života. Farba SVENTOVÍDA – Energie hviezdnej Múdrosti Rusi.
BIELA
Jav, obklopujúci Svet, Živel, v ktorom vládne Svetlo (Sventovid). Farba čistoty, radosti, pokoja. Šírka. Symbolizuje SEVER.
MODRÁ
Svet Navi, čarodejníctva, tajomstva, sna, stupňujúceho aj ustupujúceho, zimy a tmy, po ktorých však nevyhnutne príde Jar a Svetlo.
BELASÁ
Nebesia a čistota úmyslov. Farba SVAROGA. Spojenie so zomrelými, odídenými. Múdrosť.
ZLATÁ
Farba najvyššej Harmónie, farba všetkých Energií a Síl (sedemfarebnosť Radúhy). Používa sa na sviatočných odevoch a odevoch kniežat.
STRIEBORNÁ
Farba Luny-Makoše. Farba intuície. Používa sa na sviatočných odevoch a odeve kniežat a volchvov.
Určite ste si všimli, že na mnohých vyšívaných vzoroch slovanských krojov sa používa kombinácia čiernych a červených nití. Podľa podania Predkov, červená farba nití symbolizuje krv vojakov, ktorí padli na bojových poliach za našu slobodu a čierna farba symbolizuje zem, na ktorú bola krv vyliata.
Pri analyzovaní významu každej tradičnej slovanskej výšivky je nevyhnutné brať do úvahy spektra farebnej kombinácie, pretože jej zámena môžu úplne zmeniť význam celého ornamentu.
Keď sme už spomenuli boj za slobodu podčiarknime, že do boja sa nezapájala iba kasta Víťazov, ako by sa na povrchný pohľad zdalo. Víťazi boli kastou, ktorá zabezpečovala trvalú existenciu ozbrojených zložiek, čo ale neznamenalo, že nikto iný „nemal záujem“ brániť svoju vlasť. Vezmime si ako príklad kastu SMERDOV:
Etymológia slova СМЕРДЪ (SMERD): vojak „С МЕРной Долей земли“, t.j. vojak s vymeraným dielom zeme. Je to teda vojak, bojovník, ktorý je vždy k dispozícii na obranu miesta, kde žije. Slobodný člen občiny, vojak a roľník v jednej osobe. Mohol mať rodinu, deti a pod. Víťaz bol zasa profesionálny vojak, ktorý nemal ani chalupu, ani rodinu. A veru nie hocijaký Víťaz sa mohol v boji merať so Smerdom, pretože on naberá silu od Matky Zeme, a túto Smerdi určite poznali lepšie ako Víťazi. Skratke Smerd bol pridaný negatívny význam až v 17. storočí, keď kresťanská cirkevná reforma patriarchu Nikona spôsobila hromadné vyvražďovanie ako tej časti kresťanov, ktorí nesúhlasili s reformou a prijatím názvu „Pravoslávna cirkev kresťanská“ (staroobradníci), tak aj Starovercov, ktorým zobrali prastarý názov Pravoslávni a narážali ich na koly. Práve preto došlo k úteku mnohých rodín buď na Sibír alebo do Európy, kde zakladali nové osady. U nás je to dedina Važec, ale aj iné dediny, ktoré „majú v pamäti“, že pochádzajú zo Starovercov. Akurát, že Staroverec nikdy nebol a nebude kresťan. Pretože členovia tejto kasty sú viazaní na pôdu, tak v prvom rade oni povstali a bránili sa proti cárskej armáde. Domáci zradcovia sú najhorší, a preto boli ako reálna kasta systematicky zlikvidovaní. Množstvo Smerdov ostalo pozabíjaných na poliach, pričom rozkladajúce sa telá samozrejme začali zapáchať. A tu začali kresťania rozširovať nezmysly o tom, že Smerdi sú tí, ktorých telá smrdia. Len svoje „zásluhy“ na tomto stave dobre utajili.
Keď už sme zabŕdli do pôvodu slov, uveďme si v tejto súvislosti ešte niekoľko súvisiacich príkladov:
– KASTA: bratstvo vo forme činnosti.
МЕРΑ (MIERA) – existenčná, zemská forma prenášania vymedzenia.
СМѢРТЬ (foneticky smierte) – SMRŤ. Je to skratka сие мера утвержденная есть. Zmena rozmernosti, t.j. prechod von z Javi. Smrť je – podľa Slovansko-Árijských Véd – prechod z jedného sveta (v našom prípade 4 rozmerného), do vyššieho sveta (pre nás by mal pripadať do úvahy najbližší harmonický Svet Legov, t.j. 16 rozmerný). Zdola nahor môžeme prejsť jedine prahom, ktorý nazývame „zmenou (roz)mernosti“, t.j. smrťou, zhora nadol to možné je.
Ale vráťme sa k výšivkám a farbám. Veľmi často sa používa farebná trojkombinácia. Vždy síce záleží aj na iných aspektoch, ale „trikolóra“ je dodnes veľmi známy pojem, ktorý má zastúpenie aj na mnohých zástavách dnešných štátov, vrátane Slovenska. Trikolóra od starých čias symbolizuje Triglava, farby nie sú až také podstatné, ale ich symboliku si už možno vysvetliť. Triglav Javi je Trojica Svarog-Perún-Sventovít, čo je ponímanie Starovercov. Tu je možno dobre poukázať na mnohovýznamovosť našej symboliky. Runa nemá iba jediný význam, a preto z tejto logiky vyplývajúce vývody nie sú podobné ako vajce vajcu. Rodnoverci neraz majú tretieho z Triglavu zameneného, napr. Svarog-Perún-Veles. Ide iba o inú kombináciu Energií, ktoré sú personifikované špecifickými Silami. Nemôžeme však na to pozerať tak, že Sily nejako kategorizujeme. Teda z mnohých jedno, lebo strom má jeden koreňový systém, ale množstvo listov.
Niekedy sa stretneme aj s tým, že niektoré vzorky majú rozdielne názvy. V skutočnosti to tak nie je, pretože vždy je potrebné brať do úvahy Obraz, nie iba fonetické vyjadrenie a vzťažné súvislosti. Napríklad symbol, ktorý nazývame kríž, alebo Kvet Perúna, sa niekde môže nazývať aj Kvet Roda. Tak či onak, aj Perún je náš Predok, teda člen Rodu.
Príklady a výklad niekoľkých výšivkových ornamentov
1. ORNAMENT
Tento ornament sa v etnografii vyskytuje v dvoch farebných variantoch. Variant naľavo sa vyskytuje na ženských odevoch a veciach a variant napravo na mužskom odeve a veciach. Je to líniový, grafický, trojúrovňový ornament, čo zodpovedá predstavám našich Predkov o troch Svetoch Vesmíru: Navi, Javi a Pravi.
K Navnému Svetu patrí spodná časť ornamentu, ktorej význam je: lono Zemské a ľudské naplnené božským semenom – Svetlom a Zem je dom môj a mojich Predkov, to isté semeno udržiava; Svetom Božím je aj tento Svet, t.j. sila. Pozostáva z týchto znakov:
Lono zasiate semenom
Lono ženy a lono Matky Zeme zasiate semenom
Dom
Zem ako dom
Dom môj a mojich Predkov
Kríž – bod, sústredenie akejkoľvek Sily
K Javnému Svetu – druhej línii obrázku – patria znaky, ktoré ako celok označujeme „Svetlo semenom nesúce v lone ženy i Zeme dané kvôli Znaniu“.
Lono zasiate semenom
Lono ženy a lono Matky Zeme zasiate semenom
Rozdelený priestor (diagonálny kríž)
Svet Pravi opakuje ornament, ktorý patrí k Svetu Navi s tou istou štruktúrou aj farbou, čo znamená, že aj Svet Navi je tiež ustrojený, a že je potrebné sa na neho pripravovať vo svojom terajšom živote.
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Lono Zeme aj ľudské je posiate nebeským semenom – slnečným Svetlom a Zem je dom môj aj mojich Prѣdkov; to isté semeno udržiava a aj Svetom Prѣdkov je; táto Sila je daná na poznanie vo Svete Javi aj Pravi, lebo všetko je semeno Stvoriteľa“.
Pre ženy sa používa v červeno-žltom variante – zelená je naplnenie, keďže žena môže sama rodiť a priviesť na Svet Asa (zelená farba je farba Javného Sveta, narodenia). Pre mužov sa používa v červeno-žlto-modrom variante, pretože muž môže iba poznávať a obraňovať semeno Prѣdkov.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: podolkoch mužských aj ženských košieľ pri zodpovedajúcich farbách; na posteliach; na obrúskoch, v ktorých sa uchováva chlieb; na vačkoch, v ktorých sa uchovávajú rozličné semená a bylinky; na detských veciach…
2. ORNAMENT
Líniový, grafický ornament, jednoúrovňový, označuje a zobrazuje Svet Javi – svet súčasnej skutočnosti, javné, materiálne a pozostáva zo znakov:
Hviezda Roda – obrana Najvyššieho (žltá farba) a spojenie s vlastným pozemským Rodom (červená farba), skrz Ducha (modrá alebo belasá farba)
Znak Kameň Alatyr – symbolizuje silu a tvrdosť Ducha, keď človek dokáže rozoznávať čo je dôležité a čoho sa môže zriecť
Lono posiate semenom
Vertikálna čiara predstavuje smer, cestu, ktorá vedie človeka k Prѣdkom.
Trojuholníky nielen v slovanskej, ale aj v iných mytológiách symbolizujú poznanie, pretože trojuholník sa asociuje s horou Meru, ktorá kedysi bola centrom árijského sveta, vrcholom Zeme a od nej sa začal pohyb našich Predkov nadol, na juh v časoch Veľkého ochladenia. Naši Predkovia mysleli, že každý človek má svoju mieru, svoje meradlo života. A preto je dôležité poznať mieru, pochopiť mieru druhého a brať za základ života orientáciu zamerania na mravnosť, Boha.
Okrem toho trojuholník orientovaný smerom nahor symbolizoval vychádzajúce Slnko ako na tripolských nádobách tak aj na piktogramoch bronzovej doby, a zase trojuholník smerujúci nadol predstavuje zapadajúce Slnko. Preto rad takýchto trojuholníkov predstavuje cyklus zapadajúceho (umierajúceho) Slnka alebo vychádzajúceho (rastúceho), vývoj či degradáciu – každý na svete má možnosť vývoja, poznávania a umierania, degradácie. Kto sa vyvíja ide podľa miery a naberá silu (červená farba), kto sa spúšťa, Svetlo v sebe hasí (belasá je farba Nebies ale aj Navi, chladu, duševného ľadu).
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Duch tvoj, človek, je od samotného Najvyššieho Roda, ktorý je prvopočiatočné Svetlo a toto je meradlo tvoje pre život, ním danú na cestu k nemu, to je vývoj, púť absolútnej Pravdy.“
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: ako základ pre výšivky na otvoroch košele; podolkoch ženských košieľ; závesoch; výzdobách krásneho kútika; miestnosti, kde za vykonávajú duchovné činnosti; koberce, ktoré vyzdobujú duchovné miesto, alebo izbu; miesto, kde sa stretávajú Vѣče (Rada Občiny)…
3. ORNAMENT
Líniový, grafický, trojúrovňový ornament, čo zodpovedá predstavám našich Predkov o troch Vesmírnych Svetoch Navi, Javi a Pravi. So zjednodušeným zobrazením Sveta Navi a Pravi pozostáva tento obrázok z týchto znakov:
Perúnov štít – tento znak personifikuje silu Perúna, t.j. silu Nebeského Belasého ohňa, ktorý bije bleskami a ničí všetku nečistotu na Zemi. Je to obranná sila Perúna, t.j. obereg proti všetkým druhom zla.
Lono ženy a lono Matky Zeme zasiate semenom
Hviezda Jediného Roda – obrana Najvyššieho (žltá farba) a spojenie s vlastným pozemským Rodom (červená farba), skrz Ducha (modrá alebo belasá farba)
Mravec, t.j. symbol pracovitosti a schopnosti žiť bez parazitovania, schopnosti tvoriť a spolupracovať s inými.
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená (vrátane významu farieb): „Prѣdkovia Múdrosť a poznanie ako dedičstvo nám dali – svet svoj brániť, lebo Zem je Ľúbosť Stvoriteľa k Svetu, daná nám na tvorenie a správnu prácu – Duchovný vývoj, keď v Duchu a práci jednotní budeme, tak aj Nebeské Sily nás Svetlom svojim obránia.“
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: chlebových ručníkoch; rukávoch mužských košieľ; slávnostných obrusoch; rezbách; miestnostiach na učenie…
4. ORNAMENT
Líniový, grafický, jednoúrovňový ornament, čo znamená, že zobrazuje Svet Javi, t.j. Svet reálny, javný, materiálny. Pozostáva zo znakov:
Dedovia – Predkovia po mužskej línii
Lono ženy a lono Matky Zeme zasiate semenom
Zem ako dom
Hviezda Jediného Roda – obrana Najvyššieho (žltá farba) a spojenie s vlastným pozemským Rodom (červená farba), skrz Ducha (modrá alebo belasá farba)
Zem ako planéta
„Treba“, t.j. obeta a je runa „Tverd“, t.j. tvrdosť Ducha, vôľa
Rozdelený priestor (diagonálny kríž)
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Prѣdkovia Rodu tvojho skrz Ľúbosť (Svetlo, Múdrosť) vytvorili Zem ako Dom Asa, čo ti aj zapovedali (t.j. „prikázali“) – choď po ceste života a pamätaj, že Zem-planéta je Chrámom Stvoriteľa, a aby si ju uchránil v Radosti (Múdrosti, Zdrave, Svetle) tvrdosť Ducha je potrebná“.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: podolkoch ženských košieľ; košeliach a otvoroch mužských košieľ; sviatočných obrusoch; … na zobrazenie Sveta Javi a trojúrovňových ornamentoch.
5. ORNAMENT
Líniový, grafický, trojúrovňový ornament, zodpovedajúci predstavám našich Predkov o troch Svetoch – Jav, Nav a Prav. Zjednodušenie zobrazenia Sveta Navi:
Sekera alebo Kladivo symbolizujúce slobodný výber človeka, kým bude
Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare L.) – klíček, zárodok uložený v zemi (zrno) a v lone ženy, aj v mysli bojara (myšlienka)
Užovka – Predok
Voda, symbolizuje aj prúdenie rudy (krvi, ktorá je silou Rodu), života, informácií (poznania), ktorá pochádza z kombinácie rún
Naplnená čaša Dažbagu (Jav, požehnanie, bohatstvo Nebesami dané) a
Obrátená čaša Dažbagu (Nav, strata, ničenie, očistenie, obnovenie) – všetko spolu je skutočná zmena, zmena naplnenia a očistenia, života a smrti atď.
V etnografii tento vzor nachádzame v niekoľkých farebných variantoch: žlto-červeno-modrý a bielo-červeno-čierny.
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Prѣdkovia Znanie tebe odovzdali, ale aj silu aj radosť, aj Znanie tvoje môžu sa pokúsiť ti obmedziť iní, aby ťa zbavili možnosti výberu, ale usiluj sa, človek vo svete, idúc za Znaním, v harmónii naplnenie a očistenie, rozumej, že na Zemi si narodený, nezabúdaj na Prѣdkov svojich.“
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: košele a výrezy mužských košieľ, obzvlášť vo veku mládenca, ženícha; pre takého človeka, ktorý nepozná mieru.
6. ORNAMENT
Líniový, grafický, trojúrovňový ornament, zodpovedajúci Javi, Navi a Pravi.
Spodná a horná, navná a pravná časť ornamentu sú štylizované vo forme „hrebienka“ a „hrabličiek“ – symbolu schopnosti rozdeľovať život, oddeľovať pusté (biele, prázdne medzery) od naplneného, sily (zuby „hrabličiek“), t.j. oddelenie „zrna od pliev“.
Rastlinky
Rároh (padajúci sokol)
Býčia hlava
Žito
Vetry
Cestičky-chodníčky
X šípy
Rozdelený priestor (diagonálny kríž)
Lono posiate semenom
Koráb – „Loď Ducha“ – symbol Duchovného zjednotenia ľudí
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Svet ti je daný, aby si išiel vpred, vyvíjal sa a rástol, poznávajúc Svet, celý svet spoznáš – Vesť Stvoriteľa, ktorý ho porodil, nájdeš, pracovať budeš, na ceste jednotu s ním dosiahneš. Život vo všetkej mnohoobraznosti nájdeš, cesta sa životnou púťou stane.“
V etnografii sa vyskytuje v rôznych farebných variantoch.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: cestovných taškách; záložkách do kníh; kreslách, kde sedávame a dumáme; výreze aj rukávoch mužských aj ženských košieľ dievčat aj mládencov – slobodných…
7. ORNAMENT
Jednoúrovňový ornament. Pravný – t.j. zobrazujúci Svet Pravi, Svet maximálnej harmónie, božský.
Pozostáva zo znakov:
Hviezda Roda – obrana Najvyššieho (žltá farba) a spojenie s vlastným pozemským Rodom (červená farba), skrz Ducha (modrá alebo belasá farba)
Znaky ŽIVY – používajú sa na výšivkách, vyrážaných obrázkoch, odliatkoch, tkáčstve, je to znak života ako požehnania, danej Nebesami, okrem toho, symbol spojenia troch plástov bytia:
Koreň Vesmírneho Stromu – sveta minulosti a zomrelých Predkov – Runa prevrhnutý Strom Sveta
Runa kmeňa – tvrdosť Ducha, prejavená skrz mužnosť prekonávať seba
Úsilie o poznávanie – všetko to skutočné; vetvička – budúce úsilie k Bohu a pripravenosť zodpovedať sa svoje činy – runa Strom Sveta
Rozdelený priestor (diagonálny kríž)
Srdiečko, symbolizuje Duševný oheň spájajúcich ľudí, zmysel ľúbosti, symbol horiaceho, ľúbiaceho srdca. Na Rusi sa spravidla vyšíval trojfarebne, čo symbolizovalo tri sily riadiace tento svet
Bylina, „rašenie“ – symbol rastu
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Hýb sa na ceste samotným Rodom tebe danej s Ľúbosťou – a všetko bude tebe na rast, blaho“.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: zostavenie trojúrovňového ornamentu v ľubovoľnom farebnom variante, okrem koričieho (čierneho) a modrého.
8. ORNAMENT
Líniový, grafický, jednoúrovňový ornament zobrazujúci Svet Javi.
Pozostáva zo znakov:
Rozdelený priestor (diagonálny kríž)
Zem podelená na priestranstvá
Runa Svetlo
Runa Svati
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Hýb sa na ceste samotným Rodom tebe danej s Ľúbosťou – a všetko bude tebe na rast, blaho“.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: na zostavenie trojúrovňového ornamentu, obzvlášť na zobrazenie Navného Sveta na spodku košele alebo Javného Sveta na rukávoch.
9. ORNAMENT
Líniový, grafický, jednoúrovňový ornament zobrazujúci Svet Javi.
Pozostáva zo znakov:
Lono
Zjednotenie protichodností v priestore
Aguňa
Hora Meru
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Na ceste na Zemi Duševným buď, ľúbosťou hor a svet ti nadmieru dá – uvidíš, že aj protiklad je jednota“.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: na zostavenie trojúrovňového ornamentu, obzvlášť na zobrazenia Navného Sveta na spodku košieľ (ale iba u žien), alebo Javného – na košeliach (u mužov aj žien).
10. ORNAMENT
Lono ženy a lono Matky Zeme zasiate semenom
Stĺp Ducha – symbolizuje duchovný výstup
Zem ako dom
Dom
Dom môj a mojich Predkov
Rovnoramenný kríž, symbol rovnakej vzdialenosti od všetkých priestorov, rovnakých možností na Poznanie všetkého, ale zároveň i symbol vývoja na jednom mieste. A za starých čias naši Predkovia používali aj znak useknutia – na rovnoramenných krížoch ukrižovávali vyhnancov za tri najťažšie zločiny: zradu Rodu, znásilnenie ženy a zabitie dieťaťa, ktoré človek často pácha ako následok poddávania sa „trom márnostiam“: lenivosti, chladu Duše (ľahostajnosti) a nevedomosti (neváženie si životnej púte druhej živej bytosti)
V etnografii sa tento ornament vyskytuje v niekoľkých farebných variantoch.
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Zem je náš dom, od Prѣdkov zasľúbený, semenom Svetla napĺňaný, aby sme my, Duchovný výstup konajúc, prekonávali osobnú lenivosť, chladnosť a nevedomosť, vtedy Svetlom a Radosťou bude naplnený náš dom – Chrám Midgard-Zeme“.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: na zostavenie trojúrovňového ornamentu, na podolky, v kresbe výrezu košieľ, na bežných veciach a predmetoch denného používania.
11. ORNAMENT
Líniový, grafický, jednoúrovňový ornament zobrazujúci Svet Javi.
Pozostáva zo znakov:
Rovnoramenný kríž, symbol rovnakej vzdialenosti od všetkých priestorov, rovnakých možností na Poznanie všetkého, ale zároveň i symbol vývoja na jednom mieste. A za starých čias naši Predkovia používali aj znak useknutia – na rovnoramenných krížoch ukrižovávali vyhnancov za tri najťažšie zločiny: zradu Rodu, znásilnenie ženy a zabitie dieťaťa, ktoré človek často pácha ako následok poddávania sa „trom márnostiam“: lenivosti, chladu Duše (ľahostajnosti) a nevedomosti (neváženie si životnej púte druhej živej bytosti)
„Kríž Mary“ (Matky RA) – symbolizuje zastavenie pohybu, „vnútornú zradu“ – chlad Duše (ľahostajnosť), lenivosť, nevedomosť, čo znamená „neživot“
Hviezda Roda – obrana Najvyššieho (žltá farba) a spojenie s vlastným pozemským Rodom (červená farba), skrz Ducha (modrá alebo belasá farba)
Symbol Stavby Sveta, Vesmírneho Stromu, Pravi
Rozdelený priestor (diagonálny kríž)
Lono ženy a lono Matky Zeme zasiate semenom
Hora Meru, ktorá v dejinách Slovanov aj mytológia označovala centrum Stavby Sveta a symbolizovala jednotnú a súčasnú existenciu troch Svetov – Navi, Javi a Pravi, troch časových plástov – minulého, súčasného a budúceho, označujúc, že každý človek zodpovedá sám za svoju minulosť, súčasnosť aj budúcnosť – sám určuje mieru svojej existencie – a podľa jeho miery sa mu odmeriava život.
Celkovo kompozícia ornamentu významovo znamená: „Mŕtvymi sa za života nemáme stať, chladnosťou Duše a lenivosťou, nevedomosťou sa neubi – smerom k Prѣdkom sa snaž, ktorý je pohyb všetkého vo Svete, a z tohto pohybu sa rodí život“.
V etnografii sa tento symbol vyskytuje v niekoľkých farebných variantoch: hnedo-ružový, ktorý symbolizuje prebudenie sa z obdobia Mary silou Ľúbosti; červeno-modrý, ktorý symbolizuje vzkriesenie z Marinho (neživého) silou ľúbosti a Múdrosťou – uvedomením si, že sa nerodíme na to, aby sme žili sami pre seba.
Ak budeme vychádzať z významu ornamentu, tak môžeme učiniť záver, že sa môže používať na: na duchovných predmetoch (záložkách kníh…), na podolkoch mužských a ženských košieľ, poduškách.
Tieto príklady, samozrejme, ani náhodou nezahŕňajú celé bohatstvo výšiviek a ornamentov v našej, slovanskej kultúre. Napriek tomu nám pomôžu otvoriť oči a vidieť to, čo sme možno mali v dohľade už dávno – len nám utratili význam toho, čo vidíme. A ten, kto vie, už nie je nevedomec. Na záver si uveďme ešte niekoľko príkladov používania výšiviek s výkladom ich významu:
Na obrázku sú použité tieto znaky: purpurový kvet, voda, rastlina-klas, beregiňa (ochrana), Slnko, lono, plodnosť. Všeobecný význam obrázku: „Informácia daná Predkami na rast nám daná, aby Dušou ochrankyňou svojho Rodu sa stať, semeno Predkov uchovať, Rod predĺžiť“.
Ornament pozostáva zo znakov: rastliny, špirála – Vesmír, sila. Všeobecný význam ornamentu: „Sila plodná, sila silná, sila srdcová na rast a rozvitie všetkého nového daná“.
Ornament pozostáva zo znakov: Rysič – Rubežič. Všeobecný význam ornamentu: „Obraňuj hranice svojej zeme udatnosťou a cťou, veriac v Prѣdkom Rodným, upevňuj Rod svoj, dozeraj na Pravdu medzi druhmi“.
Ornament pozostáva zo znakov: zem, podelená na priestory poznania, užovka-predok, Prav, Jarga, Zem. Všeobecný význam obrázku: „Zem daná ako priestor poznania Rodom mnohým, aby Pravde žili, tvorili, o život podľa srdca sa usilovali“.
Ornament pozostáva zo znakov: Loď Ducha, kopa – zjednotenie Rodov, cestičky-chodníčky, Prav, Zem ako planéta, kríž vývoja, kríž Morény. Všeobecný význam ornamentu: „Predkovia poznanie dali ako v živote kráčať, svoju polovičku nájsť, do bludu a nevedomosti nespadnúť, tmu Duše prekonať, vo vývoji nezastať – podľa Pravdy žiť – tvoriť – obraňovať.“
Ornament pozostáva zo znakov: znak Rodu, dom, kríž-sek, Zem planéta. Všeobecný význam: „Sila Rodu Jediného, Duchom všetky živým bytostiam nadeliac, vedie nás k domu jedinému, spájajúc všetkých doma – všetky živé bytosti na planéte – k jednote s Ním, so Stvoriteľom“.
Za základ boli vzaté znaky: znak Živy, Midgard-Zem, kríž vývoja, lono zaplnené, hora Mѣru, hviezda Rodu, klásky so všeobecným významom: „Prѣdkovia moji život mi dali, na vývoj nabádali, aby k Prѣdkom Púť moja viedla, seba ochrániť, aby spolupútnikov nájsť, aby sa Rod po Duchu zjednotil, semeno šťastia tvoriť, aby semeno zasiate vyrástlo, aby sa As narodil. Svet šťastím a radosťou osvietil sa“.
Tento ornament pozostáva zo znakov: srdiečko, nebeský pavúk, lono, babôčky, Rubežník, rybky. Celkový význam: „Po Duši budem partnera hľadať, aby spolu silou ľúbosti sme mohli zem svoju vytvoriť, Tmu prekonať, aby zo Svetla nášho Svetlo sa narodilo“.
Nuž čo dodať na záver? Len prianie šťastnej a zaujímavej cesty nahor všetkým Mágom a Magiňám do nášho vlastného, Svetlého Sveta!
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš…
Volchv Velimudr
Viera našich Predkov, Ingliizmus, patrí k takzvaným Prastarým Slnečným Kultúram, Čistým, Svetlým a Duchovným, kde základným kameňom sú také pojmy ako Svedomie a úcta k svojim Múdrym Bohom a Predkom.
Ingliizmus nepatrí k tým vierovyznaniam a náboženstvám, ktoré možno prijať a potom, keď v ňom niekto nájde niektoré pre seba zaujímavé či užitočné veci, sa možno obrátiť na zaujímavejšiu, lepšiu, výhodnejšiu Vieru alebo náboženstvo, ho vymeniť. To nie je možné presne tak, ako napríklad si nemožno vybrať nový život, novú matku alebo otca a znova sa z nich narodiť.
Odchod od Ingliizmu sa po všetky veky považoval u všetkých Rodov Veľkej Rasy ako zrada, ako zrieknutie sa svojho prastarého Rodu, ako zrieknutie sa svojich Rodičov a Predkov.
Akýkoľvek strom, ak sa mu odrúbu korene, skôr alebo neskôr vyschne a zahynie, a tak aj človek, ktorý sa zriekol svojej prastarej Viery Prvopredkov, svojich Rodičov, členov Rodu a Otčiny neodvratne dôjde nielen k svojej záhube, ale privedie k záhube aj svoj prastarý Rod.
Pri všetkej zjavnej zložitosti a mnohostrannosti dnešného života je Ingliizmus najjednoduchším a najdostupnejším vierovyznaním pre všetkých bielych ľudí, pretože v sebe nesie nielen harmóniu existencie človeka a Nebeských Bohov, ale aj harmóniu s Prírodou a harmóniu vo vzťahoch človeka s človekom. Veľký Cieľ v živote bieleho človeka je samotný život.
Človek, ktorý žije s prastarou Vierou Prvopredkov vo svojom srdci a neexistuje iba pre uspokojovanie svojich inštinktov skôr alebo neskôr spozná, že je potomkom Prastarých Nebeských Bohov, že je ich syn a vnuk, a nie otrok akéhosi cudzieho Boha alebo iného človeka, čo je neraz znakom ľudí, ktorí existujú na úrovni svojich inštinktov.
Život vo všetkých svojich prejavoch má svoju prvobytnú krásu a mnohoobraznosť. Živým je Jarila-Slnko, kamene, stromy, rastliny, oblaky, voda, vzduch, oheň, samotná Matka Zem a veľa iného. A biely človek musí uvidieť všetku túto veľkolepú krásu a všetku túto živú rozmanitosť, aby sa mohol stať neoddeliteľnou súčasťou veľkolepého Sveta, ktorý sa nazýva Príroda.
V súlade s citátom Volchva Velimudra – ktoré pochádza z prastarých čias – sa každý národ musí vyvíjať podľa svojich vlastných prastarých zákonov, dodržiavať ideálnu čistotu svojho vlastného, prastarého systému svetonázoru, ktoré vchádzajú svojimi koreňmi do hlbokej minulosti. Nikdy sa nesmie zmiešavať vlastná Rodová Kultúra a Prastarý Svetonázor s kultúrami iných národov s cudzími formami svetonázoru.
Štúdium cudzej kultúry a svetonázoru iných, nie bielych národov ešte neznamená, že spoznávanú cudzorodú kultúru a tradíciu musí biely človek prebrať a zavrhnúť svoju vlastnú, Rodnú a blízku kultúru, zanechať Vieru svojich Predkov a prijať cudzie, náboženské učenie, ktoré je celé pod kontrolou cudzích, amorfných bytostí.
Patrí tu napríklad postoj – dobrý skutok vykonal za nás Hospodin, zlý diabol – a človek sám osebe za nič nemôže – veď sa vyspovedá a hotovo. Je to úmyselné a cielené zneužitie zákona karmy. Človek nie je bábka, ktorú môžu riadiť tí, ktorí si tak zmyslia, nech sú to aj Bohovia. Človek sám zodpovedá za všetky svoje činy a omyly, ktoré vykonal vo svojom živote, za čo nesie pred Nebeskými (nie cudzími) Bohmi a svojimi Predkami plnú zodpovednosť. Hlavou celého bytia človeka musí byť iba Svedomie, lebo Svedomím sa riadia ľudia aj Bohovia. Čo je však ľuďom málo známe – preto je to aj dobre zatajované – človek naozaj zodpovedá za všetky svoje činy, aj tie, ktoré spáchal pod vplyvom alkoholu, drog a podobných látok. Zákon karmy je jednoducho neúprosný. Zodpovednosť a «nakarmovanie sa» za činy nesieme aj vtedy, keď nám upravia myseľ a urobia z nás zombiov. Aj preto skutočný Slovan a Árijec radšej padne v boji proti nepriateľom ako sa vzdá v naivnom domnení, že «nejako to Pán zariadi». Tvarom sa ľahšie dosahuje ich cieľ ak pracujú s biorobotmi. Oni sami nikdy nevracajú okupovanú Zem bez boja, ale naivní bioroboti pod vplyvom cudzích náboženstiev áno… Komu tým vlastne slúžia?
Ingliizmus nepatrí medzi tie Vierovyznania alebo náboženstvá, ktoré sa snažia zmeniť svojich nasledovníkov na stádo poslušných otrokov (Pán je môj Pastier, nič mi nechýba), strašiac ich pozemskými a posmrtnými trestami nato, aby nad nimi vládli, využívali ich.
Viera existuje nezávisle od toho, či s ňou niekto súhlasí alebo nie a musíme brať do úvahy, že bieli ľudia ešte celkom nestratili schopnosť obrazne myslieť a obrazne vyjadrovať svoje myšlienky. Preto slovanské a árijské národy sa musia vyvíjať podľa svojich vlastných, prastarých zákonov, v súlade so svojou Kultúrou a Rodovými Tradíciami; dodržiavať čistotu vlastného systému svetonázoru a Vierovyznania a nie riadiť sa rozprávkami a radami všemožných «duchovných učiteľov», ktorí prišli nevedno odkiaľ a navádzajú na cudziu vieru (z nášho pohľadu jazyčníctvo).
K našej kultúre neodlučiteľne patria aj prastaré symboly, ktoré naši Predkovia používali odpradávna. Sú to tzv. Solárne alebo Svastické symboly. Za starých čias, keď naši predkovia používali ch‘Árijské Runy, sa slovo Svastika prekladalo ako Prichádzajúca z Nebies. Pretože Runa – SVA označuje Nebesia (odtiaľto Svarog – Nebeský Boh), – S, Runa smerovanie; Runy – TIKA znamená pohyb, príchod, tok, beh. Dodnes používame výraz tikať vo význame bežať, ísť (hodiny). Okrem toho, forma – TIKA sa v staroslovienčine, ale aj dnešnej ruštine používa v slovách ArkTIKA, AntarkTIKA, ale aj naše mysTIKA, homileTIKA, esteTIKA, poliTIKA, kaleaneTIKA a pod.
Prastaré Védické zdroje nám hovoria o tom, že dokonca aj naša Galaxia má tvar Svastiky, pričom náš slnečný systém Jarily-Slnka je umiestnený v jednom z ramien tejto Nebeskej Svastiky. A ako sa my nachádzame v galaktickom ramene, tak aj celá Galaxia – ktorá sa v dávnych časoch nazývala Svasti – je nami vnímaná ako Perúnova Cesta alebo Mliečna Cesta. Okrem toho každý, kto rád pozerá na nočný koberec hviezd môže naľavo od súhvezdia Makoši (Veľká Medvedica) uvidieť súhvezdie Svastiky (na obrázku). Hoci ono žiari hore na nebesiach, vylúčili ho zo súčasných hviezdnych máp a atlasov.
Svastika môže byť priama alebo obrátená. Priama je tá, ktorá sa pohybuje v smere hodinových ručičiek. Ak sa «nakopne» do pohybu, tak jej lopatky sa krútia v smere času, vytvárajúc okolo seba svietiaci tok energie. Práve takúto Svastiku nazývali v slovanských zemiach Pravá Svastika alebo jednoducho Svastika. Jej poslanie je vytvárať tok životnej sily, priťahujúci k človeku nevyhnutné udalosti.
Opačná Svastika sa točí proti smeru hodinových ručičiek. Je to nebezpečný znak. Taká Svastika vytvára okolo seba ničiaci víchor. Ona ochraňuje toho, kto ju na sebe nosí, ale ničí všetko, čo bráni prejaveniu sa sily zakódovanej v tom symbole. Smutne známy hákový kríž mal poslanie ničiť všetko, čo stálo v ceste tým, ktorí si ho navliekli. Spočiatku mágia tohto znaku pomáhala dosiahnuť želaný cieľ, veď prvé kroky nacistického Nemecka boli viac než úspešné.
Ale ľubovoľná Svastika je dvojsečným znakom. Svastika vyvoláva okolo seba energiu Ohňa, ktorá sa musí podporovať vnútorným ohňom človeka, ktorý ju nosí. Ak človek nemá dostatočný vnútorný oheň, tak energetický oheň vyvolaný symbolom sa obráti proti nemu a zničí všetko, čo bolo s jeho pomocou nadobudnuté. Koniec koncov sa toto stalo aj nacistickému Nemecku. Pokus vziať druhým národom všetko čo mali znegoval počiatočné úsilie nacistov zostrojiť ideálnu spoločnosť. Oheň tvorenia sa prerodil na oheň zničenia, na oheň vojny a požiarov a nakoniec zničil všetko, čo bolo na počiatku vybudované.
Podanie Predkov nám hovorí, že po mnohé tisícročia Slovania používali Svastické symboly. Napočítali ich 144 druhov: Svastika, Kolovrat, Posoloň, Sveta dar, Svasti, Svaor, Slnkovrat, Agni, Faš, Mara, Slnečný Kríž, Solard, Vedara, Svetolet, Kvietok Paprade, Perúnov Kvet, Svati, Rasa, Bogovnik, Svarožič, Sviatoč, Jarovrat, Odoleň-Bylinka, Rodimič, Čarovrat a ďalšie. Hoci by sa ich dalo ešte veľa vymenovať, pozrime sa radšej v krátkosti na niekoľko Solárnych Svastických symbolov, ich nákres a Obrazný význam:
KOLOVRAT – Symbol vychádzajúceho Jarily-Slnka; symbol večného víťazstva Svetla nad tmou a Večného Života nad smrťou. Farba Kolovratu má tiež dôležitý význam: Ohnivý symbolizuje Znovuzrodenie; Modrý – Oslobodenie či obnovenie života ; Čierny – zmenenie skrz zničenie starého. Poslanie znaku je obrana pohybu ako nevyhnutnej súčasti života. V ideáli napomáha Duchovnému rastu človeka a očisteniu jeho karmy skrz zhromažďovanie skúseností.
INGLIA – Symbolizuje Prvopočiatočný Božský Oheň Tvorenia, z ktorého vznikli všetky Vesmíry aj náš systém Jarily-Slnka. V oberegovom (ochrannom) použití je Inglia symbolom Prvopočiatočnej Božskej Čistoty obraňujúcej Svet pred silami Temnoty. Je to oheň rodiaci všetko živé. Dáva človeku doplniteľné sily a zvyšuje jeho schopnosť pracovať.
AGNI (OHEŇ) – Symbol Svätého Ohňa Obetníka a Domáceho Kozuba. Oberegový Symbol Vyšších Svetlých Bohov, Ochraňujúci príbytky a chrámy a aj Prastarú Múdrosť Bohov, t.j. Prastaré Slovansko-Árijské Védy. Kreslí sa červenou farbou. Ochraňuje pred nečistou silou, zvyšuje imunitu organizmu, dáva doplniteľné sily na prácu a upokojuje chod myšlienok, ak sa naň skoncentruje pozornosť na 7 – 15 minút. Trvalá koncentrácia na tento znak (odporúča sa najskôr po 7 minút každý deň počas 3 mesiacov, potom možno zvyšovať čas) blahodarne pôsobí na zloženie krvi.
FAŠ (PLAMEŇ) – Symbol Obranného Oberežného Duchovného Ohňa. Tento Duchovný Oheň očisťuje ľudský Duch od egoizmu a nízkych myšlienok. Je to symbol moci a Jednoty Vojenského Ducha, víťazstva Svetlých Síl Rozumu nad Silami Tmy a nevedomosti. Poslanie znaku je ničiť to, čo bráni oslobeniu Ducha človeka od egoizmu.
HROMOVÍK – Nebeský Symbol Boha Indru ochraňujúceho Prastarú Nebeskú Múdrosť Bohov, t.j. Prastaré Védy. Ako Obereg sa používa na zbraniach a výstroji vojska a tiež nad vchodmi do Chranilištia, aby ten, kto do neho vstupuje so zlými úmyslami bol zasiahnutý Hromom (infrazvukom).
HROZOVÍK – Ohňová symbolika, za pomoci ktorej sa stáva možným ovládnutie Prírodných Živlov Prírody. Hrozovík (Grozovik) sa tiež používa ako Obereg ochraňujúci pred nepohodou obydlia a chrámy Rodov Veľkej Rasy.
BOGOVIK (BOHOVÍK) – Symbolizuje trvalú ochranu Nebeských Bohov, ktorí darujú ľuďom Prastarú Múdrosť Pravdy a Spravodlivosť. Tento symbol sa teší osobitnej úcte u Žrecov-Ochrancov, ktorým Nebeskí Bohovia zdôverili ochraňovať Najvyšší Dar – Nebeskú Múdrosť. Človeku, ktorý ho má dáva ochranu Vyšších Síl. Pomáha uvedomiť si jednotu Vesmíru a zákony jeho vývoja.
VALKIRIA – Prastarý Obereg ochraňujúci Múdrosť, Spravodlivosť, Blahobyt a Česť. Tento znak sa teší mimoriadnej úcte u vojakov obraňujúcich Rodnú zem, svoj Prastarý Rod a Starú Vieru. Ako ochranný symbol sa používa Žrecmi na ochránenie Svätých Véd. Je to znak skutočného vojaka, vojaka Ducha.
VEDAMAN – Symbol Žreca-Ochrancu, ktorý ochraňuje Prastarú Múdrosť Rodov Veľkej Rasy, lebo v tejto Múdrosti sa uchovávajú Tradície Občiny, Kultúra vzájomných vzťahov, Pamäť o Predkoch a Bohoch-Ochrancoch Rodov. Majiteľovi talizmanu prináša ochranu spojenia s Vesmírom. Ale tento znak sa smie používať výlučne na ochranu a dosiahnutie harmónie, čo znak aj vopred varuje. Všetko, čo sa tomu protiví sa s jeho pomocou bude ničiť.
ZAJAČIK – Slnečný symbol, ktorý charakterizuje obnovenie a Život Rodu. Predpokladalo sa, že ak opaskom s vyobrazením Zajačika opáše manžel manželku v časoch tehotenstva, tak bude rodiť iba chlapcov, pokračovateľov Rodu.
DUCHOVNÁ SVASTIKA – Bola najviac používaná Kudesníkmi, Volchvami, Vedunmi; symbolizuje Harmóniu a Jednotu Tiel, Duše, Ducha a Svedomia a tiež Duchovnú Silu. Volchvovia používali Duchovnú Silu na riadenie Prírodných Živlov. Posiľňuje spojenie človeka so Svetom Vyšších Síl. Postupne uberá prekážky, ktoré bránia dostávať informáciu a pomoc z Vyšších Svetov.
DUCHOBOR – Symbolizuje prvopočiatočný vnútorný Oheň Života. Tento Veľký Božský Oheň ničí v človeku všetky choroby, telesné a choroby Duše a Ducha. Tento symbol sa nanášal na plátno, ktorým zabaľovali chorého človeka.
DUŠEVNÁ SVASTIKA – Používa sa na koncentráciu Vyšších Síl Scelenia (vyliečenia). Duševnú Svastiku mali právo nosiť ako ornament odevu výlučne Žreci, ktorý dosiahli vysokú úroveň Duchovno-Morálnej Dokonalosti.
PRAMEŇ – Symbolizuje Prvopočiatočnú Pravlasť Duše ľudskej. Nebeské Čertogy Bohyne Dživy, kde Sa objavujú na Boží Svet prvozhmotnené ľudské Duše. Po ustanovení Zlatej Cesty Duchovného Vývoja Duša ide na Zem.
KOĽADNÍK – Symbol Boha Koľadu, ktorý na Zemi vykonáva Obnovu a zmenu k lepšiemu; je to symbol víťazstva Svetla nad tmou a Svetlého Dňa nad nocou. Okrem toho, Koľadník sa používal ako mužský Obereg, ktorý dáva mužom silu v budovateľskej práci a v boji s neľútostným nepriateľom. Tento znak je zhodný so známym kolesom šťastia: pripraveného človeka on dvíha na vrchol, ale nepripraveného môže rozmliaždiť.
OBEREŽNÍK – Hviezda Inglie spojená so Solárnym symbolom v strede, ktorý naši Predkovia spočiatku nazývali Vestnik, prináša Zdravie, Šťastie a Radosť. Oberežník je prastarý Symbol Ochraňujúci Šťastie. Ľudovo sa nazýva aj Matka-Gótka, t.j. Matka Gótov.
OHŇOVÍK – Ohnivý Symbol Boha Roda. Zobrazuje sa najčastejšie na Kummiroch Roda, na osobných veciach a «plátencoch» po stranách strechy na domoch a na okeniciach a rámoch okien. Dokonca aj na kresťanskom chráme Vasilia Blaženého v Moskve možno pod jednou kupolou vidieť (Ohňovík) Ognevík.
BYLINA ODOLEŇ – Tento symbol bol hlavným Oberegom na ochranu pred rôznymi chorobami. Ľudovo sa predpokladalo, že choroby sú na človeka posielané zlými silami a dvojitý Ohnivý znak je schopný spáliť akúkoľvek chorobu a očistiť telo s Dušu.
OSTINEC – Nebeský Oberegový symbol. V každodennom živote podľa ľudových zvyklostí ho nazývali VESTNIK. Tento Obereg bol ochranou nielen pre ľudí Veľkej Rasy, ale aj pre domáce zvieratá a vtákov a všetky nástroje používané v domácom poľnohospodárstve.
RASIČ – Symbol mohutnosti a Jednoty Veľkej Rasy. Je vpísaný do mnohouholníka a má štyri farby; podľa farby očí Rodov Rasy: Strieborná sú da*Árijci; Zelená ch*Árijci; Modrá Svätorusi a Ohnivá (Hnedá) Rasséni.
RYSIČ – Prastará Oberegová symbolika. Spočiatku sa zobrazovala na stenách Kapíšť a vo Svätilištiach na oltárnych kameňoch vedľa obetníkov. Následne sa Rysič začal používať všetkých stavbách, pretože sa predpokladá, že neexistuje lepší Obereg pred Temnými silami.
SVASTIKA – Symbol večného kruhového pohybu vesmíru; symbolizuje Najvyšší Nebeský Zákon, ktorému sa podriaďuje všetko existujúce. Tento Ohnivý znak sa používal ako Obereg, ktorý ochraňoval existujúci Nebeský Zákon a poriadok. Od jeho neochvejnej pevnosti závisel samotný Život.
SVITOVIT – Symbol večnej vzájomnosti medzi Zemskými Vodami a Nebeským Ohňom. Z tejto väzby sa rodia nové, Čisté Duše, ktoré sa pripravujú na vtelenie sa Zemi v Javnom Svete. Tehotné ženy vyšívali tento Obereg na šaty a šatové sukne, aby rodili zdravé deti.
KVET PAPRADE – Ohnivý symbol čistoty Ducha, ktorý má veľkú liečiteľskú moc. V ľude ho volajú Perúnov Kvet. Predpokladá sa, že je schopný odhaľovať v zemi ukryté poklady, plniť želania. Vo svojej podstate dáva človeku možnosť objaviť Duchovné Sily.
SYMBOL RASY – Symbol Vesmírneho Zväzu Štyroch Veľkých Národov, Árijcov a Slovanov, ktoré tvoria Veľkú Rasu a obrany týchto národov. Árijské Národy spájali v jedno Rody a Plemená da*Árijcov a ch*Árijciov a Slovanské Národy Svätorusov a Rassénov. Táto jednota Štyroch Národov sa označuje symbolom Inglie na Nebeskom priestore. Solárnu Ingliu pretína Strieborný Meč (Rasa a Svedomie) s Ohnivou rukoväťou (Čisté Úmysly) a ostrým meča nasmerovaným nadol, čo symbolizuje Uchránenie a Obranu Prastarej Múdrosti Veľkej Rasy pred rôznymi silami Tmy.
Svastické znaky sa používali nie iba vo forme samostatných symbolov, ale aj v naviazanom spojení s druhými ornamentmi. Toto harmonické naviazanie vytváralo neopakovateľnú vzorku, ktorá spájala nielen krásu, ale aj oberegovú silu a tiež zmyslovú existenciu.
Doleuvedený ornament spája niekoľko symbolov: Prírodný Slavec (zelená farba), darujúci zdravie; Nebeské Požehnanie (modrá farba), ktorá prináša obranu Rodových Bohov; Hviezdy (zlatá farba), dávajúce dobrý Osud; časť znaku Duchovnej Sily (červená farba), dávajúci lásku k práci. Takáto vzorka sa vyšíva najmä na ženské košele a šaty okolo výstrihu a na rukávoch.
Ďalší príklad je fragment mužského opasku, aký nosia Žreci Boha Perúna – Omská gubernia, 19. storočie. Vidíme na ňom naviazanú Solárnu väzbu spájajúcu Ohnivé Obrazy Kolovratu a Perúnovho Kvetu:
Opasok Pobaltských Slovanov, Lotyšsko, polovica 19. storočia:
Opasok Pobaltských Slovanov, Permská gubernia, polovica 19. storočia:
Opasok z Tobolskej gubernie, 18. storočie:
Na nasledujúcom obrázku je oberegová vzorka na mužskej košeli, Staroverca-Inglinga. Je to reštaurovaný vzor podľa originálu, ktorý pochádza z 19. storočia z dediny Ladino, Tarská oblasť Omskej gubernie:
O ochranných Symboloch by sa dalo povedať omnoho viac, ale ako príklad nám to postačí. Treba však povedať, že Naši Múdri Predkovia rozumeli, že žijú v mnohorozmernom Vesmíre Javi a zároveň v Rodstve so svojimi Predkami Prastarými Bohmi. Toto Rodstvo nezahŕňa iba náš Midgard. Rozprestiera sa na množstvo mnohorozmerných Vesmírov naplnených Božským Svetlom Inglie, v ktorým my, potomkovia Veľkej Rasy a Nebeského Roda budeme v budúcnosti žiť. Ale zatiaľ máme povinnosť sa Duševne a Duchovne vyvíjať, učiť sa Budovať pre blaho svojich Rodov a žiť podľa Svedomia, ale aj odovzdávať nazhromaždené skúsenosti, kultúru, dejiny a tradíciu dorastajúcemu pokoleniu našich Rodov v súlade s Prastarými Nebeskými Zákonmi tak, ako nás učili Svetlí Bohovia a naši Múdri Predkovia.
Použitie symboliky na odevy je dovolené aj bez povolenia Rady Starších Staroruskej, Staroslovanskej Ingliistickej Cirkvi Pravoslávnych Starovercov-Inglingov.
Tento článok je pripravený na základe materiálov poskytnutých a prednášaných Pátrom Dijom Alexandrom.
Od druhej polovice 20. storočia sa politici, médiá aj orgány štátnej propagandy rôznych krajín Európy a USA snažia cielene vnucovať všetkým národom Európy, krajinám západnej pologule aj slovanským národom veľmi zvláštne stereotypy týkajúce sa jedného prastarého symbolu – Svastiky. Politici a propaganda spájajú Svastiku s Druhou svetovou vojnou a Nemeckom 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia a jeho vodcom, Adolfom Hitlerom, ktorý zvolil svastiku za politický a štátny symbol vtedajšieho Nemecka. Keď vidia svastiku, hneď kričia o hrôzach Druhej svetovej vojny, o desiatkach miliónoch padlých, o holokauste, o znovuzrodení fašizmu a nacizmu. Dokonca aj mnohí vedci by si radi vyslúžili teplejšie miestečko od politikov, a preto sa neraz stavajú na ich stranu. Patria tu aj mnohí populárni pracovníci médií, ktorí rovnako aktívne aj keď bez hlbších znalostí nanucujú masám tie isté nezmysly o Svastike, ako keby ju vymyslel Hitler a predtým akože vôbec neexistovala. Hoci tieto lži boli najsilnejšie po Druhej svetovej vojne, žijú už desaťročia.
Na základe tohto brainwashingu sa už nikto nezamýšľa nad tým, čo svastika vo svojej podstate symbolizuje. Nuž kde je Pravda o Svastike a kde lož?
Svastika je najstarším solárnym symbolom na Svete. Lži o nej boli vymyslené najmä v druhej polovici minulého storočia rôznymi politickými silami, ale tieto lži nemajú nič spoločné so systémovým odkazom, ktorý je materializovaný vo Svastike. Nuž oddeľme Pravdu od lži a ukážme si, že aj dnes existujú ľudia, ktorí stále žijú tak ako pred tisícročiami, a vôbec nepodliehajú vymysleným stereotypom šíreným v Európe a Severnej Amerike. Existuje aj iný pohľad, ktorý sa značne líši od oficiálnej propagandy.
Musíme si vyjasniť, že nikdy neexistovala nijaká «hitlerovská svastika». Symbol, ktorý sa používal v Nemecku 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia sa nazýval «HAKENKREUZ», čo znamená «hákový kríž». Okrem toho ani nemeckí fašisti nikdy neexistovali, pretože fašizmus ako zriadenie existovalo v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Bulharsku, Maďarsku, Chorvátsku a pod. V Nemecku bol «NÁRODNÝ SOCIALIZMUS».
Ešte začiatkom minulého storočia – teda pred Druhou svetovou vojnou – existovali v Európe, ale najmä v USA pozdravné pohľadnice, na ktorých bola používaná Svastika:
Ale v iných častiach sveta je používaná bežne dodnes. Napríklad v Ázii:
Konkrétne napríklad v Indii:
V Tibete:
V Číne:
V Kórei:
V Japonsku:
Vo Vietname:
A iných krajinách:
Tam všade sa Svastika používa a chápe v jej prvopočiatočnom význame, ako symbol šťastia, dostatku, úspechu či harmónie. Zároveň to znamená, že to, čo sa dnes učí a šíri v krajinách západnej Európy a USA nie je Pravda dokonca ani v porovnaní so zvykmi v mnohých krajinách dnešného sveta.
Ak by aj chceli spájať Svastiku s udalosťami vojny, tak predsa to neboli symboly, čo rozpútali Druhú svetovú vojnu. Nie symboly ničili milióny ľudí, robili to predsa iní ľudia. Ale keď už je reč o symboloch používaných vo vojne, nuž prečo si nepovedať niečo aj o inom symbole tých čias, ktorý sa používal v Nemecku? Aký to bol symbol? Najviac sa používal KRÍŽ. Môžeme ho vidieť na tankoch:
Alebo aj na krídlach Luftwaffe, teda na tých plochách, ktoré mohli vidieť tí, medzi ktorých rozsievali smrť.
Hitler nikoho nevyznamenával Svastikou, všetkých hrdlorezov vyznamenával rádom Železného kríža:
Ale každý vie, že kríž je znakom kresťanstva:
Ale prečo potom kresťanský kríž nikto nezakázal? Ako to, že nikto neoznačil kríž za hitlerovský symbol? Prečo kríž nie je považovaný za symbol nacistov? Prečo ho dodnes používajú aj náboženstvá?
Svastika má oveľa staršie korene ako by nám chcela nahovoriť oficiálna propaganda a médiá. Napríklad v Indii existuje pamätná doska, na ktorej je nápis tvrdiaci, že Svastiku používajú minimálne 8 000 rokov:
Používanie Svastiky v Indii 8 000 rokov je samozrejme iba to obdobie, odkedy dostali od našich Predkov, Árijcov, Védy. Len odvtedy ju poznajú a majú o tom písomné zdroje.
Napríklad v Singapure už viac ako 65 rokov existuje THE RED SWASTIKA CHARITY FOUNDATION, ktorá má množstvo inštitúcií, vrátane škôl a nemocnice:
Kde dominantným symbolom je Červená Svastika.
V dnešných encyklopédiách svetových náboženstiev nájdete svastiku «pridelenú» budhizmu, ako jeho symbol tak,
ako je kríž priradený kresťanstvu.
Aj napriek tomu sa svastika používa všeobecne.
Je prítomná aj v Hinduizme:
Aj v Bone:
Ako aj v prastarých vierovyznaniach ďalších národov.:
Takže už je čas si oficiálne všimnúť, že Svastika je svätým symbolom nasledovníkov hinduizmu, budhizmu a radu ďalších náboženstiev a prastarých vierovyznaní založených na nasledovaní Rodu. V rôznych kultúrach, v závislosti od rozličnej hĺbky nasledovania Predkov, existuje množstvo výkladov významu a zmyslu Svastiky, ktoré objasňujú vplyvy Svastiky na ľudí. Ale vysvetľovanie všetkých výkladov smeruje k jednému významu – účinkuje na podvedomé emócie človeka a na jeho úsilie o dosiahnutie dokonalosti. Veď Svastika nie je nič iné, ako harmonické spojenie tela, Duše, Ducha a Svedomia, a len ten človek, ktorý dosiahne vnútornú harmóniu a spojí v sebe Svastikou všetky elementy, môže dosiahnuť vystúpenie z kruhu znovuzrodení a dostať sa na Svetlo Bohov:
A ako je to s používaním Svastiky v Európe? Počnúc Talianskom:
A Gréckom:
A nekončiac severskými krajinami:
Jedinou krajinou Európy, kde je Svastika zakázaná je Nemecko, hoci používa množstvo symboliky vychádzajúcej zo železného kríža (?) napríklad aj Bundeswehr:
Svastiku môžeme vidieť na budovách vo Švajčiarsku:
Uvidíte ju aj na bráne jedného francúzskeho ministerstva v Paríži:
Na mozaikovej dlažbe chrámu Notre Dame:
Hojne ju nájdete vo Vatikáne:
Na obrazoch Raffaela:
V Holandsku – napr. maľba nad vchodom z r. 1542:
V Litve vo sviatočnom chorovode bežne vysielanom televíziou:
Vo Fínsku je Svastika úplne oficiálne používaná ako štátny symbol:
Fínsky štátny symbol založený na Svastike sa volá Hakaristi:
Svastika je posvätný symbol ugrofínskych národov používaný storočia:
Ako štátny symbol sa používa od roku 1918:
Za používanie Svastiky ako štátneho symbolu nekritizovala Fínsko nijaká krajina, jediná kritika prišla od francúzskych novín Le Monde v októbri 2005, keď denník kritizoval, že na zástave fínskeho vojenského letectva je Svastika. Bolo to pri príležitosti, keď fínsky prezident na slávnostnej ceremónii 20. októbra 2005 odovzdával vojenskú zástavu Vojenskému leteckému učilišťu.
Zástavu zaviedol 8. novembra 1957 vtedajší fínsky prezident:
A Svastika Hokaristi je aj na oficiálnej zástave fínskeho prezidenta:
Teda Svastiku používa aj používalo veľa národov sveta. Málokto napríklad dnes vie, čo znamenala skratka «CA» na náplecníkoch sovietskych vojakov z čias Druhej svetovej vojny a socializmu. Mnohí si to vysvetľovali ako «Sovietska Armáda», ale pravda je úplne iná. V čase, keď nemecká armáda došla k Moskve bola už Červená armáda v podstate zničená. Stalin naliehavo prosil o pomoc obyvateľov Sibíri, ktorí reagovali bez váhania. Mali však podmienku, aby mali na náplecníkoch označenie «Sibírska Armáda», čo im aj Stalin umožnil. Nuž bola to na 80 až 90% armáda Starovercov, ktorí došli až do Berlína. Samozrejme, popri nich existovali zložky vojsk NKVD ktoré sú zodpovedné za mnohé zverstvá vrátane vyhladzovania civilného obyvateľstva. Takto musíme v súvislostiach chápať aj udalosti sprevádzajúce vojenské operácie. Navyše, Starovecov nebolo také obrovské množstvo, ako sa snaží nahovoriť dnešná propaganda, t.j. šíria dezinformácie, že Rusko zmobilizovalo obrovské množstvo vojakov a bolo im jedno koľko ľudí padne. Ak sa vnímavo pozriete napríklad na filmy Oslobodenie, či Vojaci slobody a iné zistíte, že počet vojakov ruskej a nemeckej armády bol skoro rovnaký, teda mrhanie ľudskými zdrojmi by bolo viedlo k porážke Ruska. Takto to je stále, Sily Svetla budujú na kvalite, Sily Temnoty na množstve. Zaujímavým faktom je, že dnešní turistickí sprievodcovia po Viedni bežne podávajú informáciu, že Viedenčania sú dodnes vďační Rusom za oslobodenie Rakúska. Podľa ich vlastných slov, vyhnali Nemcov a odišli. Oproti tomu stoja skúsenosti obyvateľov tých miest Európy, ktoré oslobodili Američania. Všetky boli vydrancované…
Pretože to boli väčšinou Staroverci, tak väčšina z nich odišla na front so znakmi Svastiky na svojich odevoch aj výstroji, a nikdy za to neboli považovaní za fašistov. Znak Svastiky bol teda hojne požívaní aj Sibírčanmi na zbraniach:
Ale na Sibíri vôbec prežila Svastika aj Noc Svaroga aj na predmetoch dennej potreby a oblečení:
Požíva sa aj na znameniach a erboch:
U väčšiny starých národov bola Svastika symbolom pohybu života, Slnka, Svetla a blahobytu.
Ale aj napriek tomu sa Nemecko pri svojom predsedníctve EÚ r. 2007 pokúsilo zaviesť zákaz používania Svastiky ako symbolu pre všetkých 27 krajín EÚ. Bol to už druhý pokus kanclérky Merkelovej, ale ako pri prvom pokuse r. 2005 návrh neprešiel. Proti návrhu hlasovali nielen také krajiny ako Holandsko, Belgicko, Dánsko, Maďarsko, Taliansko, Veľká Británia, Fínsko, Lotyšsko, Estónsko, ale protestovali aj rôzne náboženské a spoločenské organizácie Európy. Najaktívnejšia je činnosť Fóra Hinduistov Veľkej Británie:
Jeho filiálky sú po väčšine krajín EÚ:
Svastika je jeden z najsvätejších symbolov hinduistickej tradície a ako povedal generálny sekretár Fóra Hinduistov Veľkej Británie Ramesh Kallidai, Svastika je po viac ako 5 000 rokov považovaná za symbol na odháňanie zla. Okrem toho, v hinduistickej tradícii sa Svastika tradične považuje za symbol prinášajúci úspech, a preto ho nosili aj vojaci indických jednotiek, ktoré v zostave armády Veľkej Británie bojovali v Európe a padli v Druhej svetovej vojne.
Ramesh Kallidai
Fórum vykonáva širokú prednáškovú činnosť vo Veľkej Británii a Európe, aby bojovali proti negatívnemu významu, ktorý bol vytvorený okolo Svastiky. Fórum hinduistov Veľkej Británie sa teší aj podpore politikov, ba aj samotného premiéra G. Browna, ktorý podporuje ich boj proti zákazu zobrazovania Svastiky, lebo táto je symbolom nielen hinduizmu, ale aj budhizmu:
Je symbolom aj pre náboženské cítenie mnohých ľudí, lebo by to bolo aj pošliapanie pamiatky padlých hinduistov v bojoch Druhej svetovej vojny. Preto nikto vo Veľkej Británii neuvažuje o reálnom zákaze, alebo podpore zákazu používania a zobrazovania Svastiky. Okrem toho, priamo v Londýne môžete vidieť Svastiku aj na mnohých budovách:
A aby to nebolo len na Londýn či Európu ako takú, Svastiku bežne uvidíte aj v amerických seriáloch. Možno, že by niektorí naši „odborníci“ na Svastiku radi obvinili z fašizmu či extrémizmu aj Michaela Douglasa, celý seriál V uliciach San Francisca a ďalšie filmy a seriály:
Ak už sme v USA, tak sa dobre pozrime na nasledujúce logo firmy, ktorú určite netreba nikomu predstavovať a možno zistíme, že to, že sa stala takou úspešnou nebolo ponechané na náhodu v žiadnom smere:
Ale aby sme nechodili ďaleko. Na nasledujúcom obrázku je fotka kamennej tabule z kostola Evanjelickej Cirkvi a. v. v obci Batizovce pri Svite, okres Poprad. Je stará viac ako storočie – žeby si už vtedy a tu Hitler „chystal pôdu“?
Ak sa na problematiku pozrieme hlbšie zistíme, že Svastika je oveľa hlbšie prítomná v našom kultúrnom prostredí ako by nám chceli nahovoriť tvari. Jednoducho poznajú jej silu a význam a boja sa jej. Hoci z času načas prebehnú v Európe snahy o jej zakázanie – ako sa to vytrvalo snaží dosiahnuť kanclérka Merkelová, nejde to. Napríklad aj v Lotyšsku sa roku 2010 dostal spor o Svastiku až na Najvyšší súd. A Najvyšší súd definitívne rozhodol, že Svastika je prastarý symbol a nie novodobý výmysel Hitlera či jeho nohsledov.
Treba brať do úvahy „veľký európsky obraz“. Keď sa tvorila EÚ, tak každá z krajín do nej vstupovala so svojim dedičstvom minulosti vrátane právneho systému. Nuž Nemecko ako jediná krajina v Európe zakázala Svastiku, hoci napríklad vo Fínsku je to štátny symbol. Ale ak by dnes nejaká členská krajina chcela niekoho stíhať za používanie Svastiky – samozrejme nehovoríme o hákovom kríži, čo nie je Svastika – tak určite pomôže sa obrátiť na Brusel. Veď neraz sa stáva, že nevedomci sú „pápežskejší ako pápež“. Legislatívny systém každej európskej krajiny uplatňuje zákaz používania fašistických/ nacistických symbolov, čo je v poriadku. Akurát nie je jasné, prečo tam niektorí neustále „natláčajú“ Svastiku a nie aj kríž… ak by chceli byť dôslední. Vlastne prečo nám berú náš prastarý symbol a nanucujú svoj kríž? Nie je táto diskriminácia pokračovaním krížových výprav?
Symbol Svastiky predstavuje rotujúci kríž so zahnutými koncami, ktoré sú nasmerované po alebo proti smeru času. Hoci sa dnes všetky Svastické symboly nazývajú jedným slovom – SVASTIKA, v podstate to nie je správne, pretože v dávnej minulosti mal každý symbol svoj samostatný názov, význam a účel, Oberegovú (ochrannú) Silu a Obrazný význam. Ale o tomto si povieme viac nabudúce.
Pravoslávni Staroverci-Inglingovia nosievali od pradávnych čias odev bielej farby, lebo biela farba symbolizuje nielen Svetlo Duše a Duchovnú čistotu Veľkej Rasy, ale zároveň priamo vyjadruje spolupatričnosť k Nebeským Božským Rodom.
Na každom odeve, či už svetskom na bežné, dennodenné nosenie, alebo sviatočnom či žrecovskom chintóne (doslovný preklad z ch’Árijského jazyka znamená «Oblečenie utkané zo Svetla Troch Lún», t.j. Posvätné oblečenie bielej farby) bol vyšitý osobitý ornament.
Stačil jediný pohľad na svetský odev s týmto ornamentom a hneď bolo jasné, z akej Vsi alebo miesta daný človek prišiel, do akého prastarého Rodu alebo Klanu patrí, či prešiel Obradom Plnoletosti, alebo sa nachádza pod Rodičovskou starostlivosťou, či má rodinu alebo nie, do akej kasty patrí a akú úroveň majstrovstva dosiahol.
Podľa ornamentu na odeve Žreca alebo Žrice sa dalo poznať akému Bohu alebo Bohyni slúži, z akej Vsi pochádza, pri akom Kapišti alebo Svätilišti ochraňujú Posvätný Oheň a prinášajú nekrvavé obety a Treby.
Podľa farby opasku Žreca sa dá neomylne určiť Duchovná úroveň poznania a zaujímané miesto v hierarchii cirkvi Pravoslávnych Starovercov-Inglingov, a podľa ornamentu na opasku je možné určiť po akej Duchovnej Ceste ide tento vysluhovateľ Prastarých Bohov.
Podľa starej slovanskej tradície sa deti do 12 rokov nerozlišovali podľa pohlavia, preto detský odev prastarých Slovanov a Árijcov bol rovnaký pre chlapcov aj dievčatá. Nosili dlhú – až po päty – košeľu, pričom na zhotovenie odevu pre chlapca sa povinne použila košeľa Otca, a pre dievča košeľa Matky.
V bežnom, dennodennom živote všetkých Slovanských a Árijských Rodov sa svetský (Občinný) odev delil na bežný a sviatočný. Napríklad, na bežnom ženskom odeve bola zvláštna oberegová (ochranná) Rodová symbolika a nevyhnuté oznamy, podľa čoho sa dalo zistiť, či žena je vydatá alebo nie, akí Bohovia Ochrancovia ochraňujú Rod, v ktorom žije.
Ženský odev na bežné nosenie.
Sviatočný odev vydatej ženy bol bohatšie vyzdobený rôznymi symbolmi, znakmi ženskej a zemskej plodnosti, ochrannými výšivkami, ornamentmi, podľa ktorých sa dali zistiť nielen informácie o Rode manžela, ale aj v akom Prastarom Rode bola vychovaná, akí Nebeskí Bohovia a Bohyne ju ochraňujú:
Sviatočný ženský odev.
Sviatočný odev slobodnej dievčiny sa viditeľne líšil od odevu vydatej ženy:
Sviatočný dievčenský odev.
Na šatách dievčaťa bol základ výšivky na rukávoch a pokračoval smerom dole po spodku podolka, a u vydatej ženy bola ochranná výšivka na podolku, hrudi, výstrihu a rukávoch. Okrem toho, vydatá žena nosila sukne aj zo súkna, na ktorých bol ornament s ochrannou symbolikou, ktorý žene vytváral doplnkovú, ale vo všeobecnosti silnú, Božskú Rodovú ochrannú silu.
Táto mohutná sila pomáhala žene nielen viesť domáce hospodárstvo, ale sa aj starať o deti.Mužský odev sa tiež delil na bežný a sviatočný, ale okrem toho existoval rituálny odev, t.j. bohoslužobný a vojenský:
No aj tak, najpotrebnejšiu životnú silu dostávala vydatá žena od milovaného manžela. Za ním bola ako za kamennou stenou, lebo žena bola ochraňovaná starostlivým manželom a jeho prastarým Rodom, ktorý sa pre ňu stal rodným.
Toto nové rodstvo sa tiež odrážalo na výšivke vydatej ženy. Zo starej ochrannej výšivky, ktorá bola na košeli dievčiny do vydaja, použila žena iba ochranný symbol Bohyne Ochrankyne osudu, symbolický znak Boha-Ochrancu svojho dňa narodenia a symbol svojho Prastarého Rodu, v ktorom sa narodila. Lebo od Ľubomíra-Svadby, keď manžel na rukách vniesol manželku do domu sa už predpokladalo, že sa narodila v novom Rode a pre ňu boli odteraz Rodičia manžela Otcom a Matkou.
Bežná mužská košeľa.
Sviatočný mužský odev.
Rituálna mužská košeľa.
Vojenská mužská košeľa.
Rituálna mužská košeľa mala jasnú, ochrannú Rodovú výšivku, okrem toho bola dlhšia ako bežná košeľa na denné a sviatočné nosenie a siahala až po päty, lebo každý najstarší muž v prastarých Slovanských a Árijských Rodoch Veľkej Rasy bol Žrecom-Ochrancom Posvätného Ohňa a prinášal Treby a Dary na domáci obetník, ktorý sa nachádzal vedľa Kummira Boha-Ochrancu svojho Prastarého Rodu.
Vojenská mužská košeľa bola stredných rozmerov, jej dĺžka siahala po kolená. Vždy sa zhotovovala zo súkenného plátna, lebo túto košeľu si muži obliekli pod drôtenú košeľu alebo iné súčasti vojenskej výstroje. Vyšívala sa na ňu vojenská Ochranná symbolika. Vojenské košele si muži obliekali na zhromaždenia Občín, počas konania Zhromaždenia, Kruhu alebo Veče, a tiež na slávenie Trizny a slávenie sviatkov na počesť Bohov-Vojvodcov. Občinná družina nosila vojenské košele denne.
Neodmysliteľným doplnkom mužskej košele bol opasok. Bežnú košeľu opásavali tenkým polvŕškovým opaskom (polvŕšok zodpovedá 22,225 mm) alebo vervijou (špeciálne upletenou z povrázku). Slávnostnú mužskú košeľu opásavali rôznofarebným vŕškovým (Slovansko-Árijská miera – 44,45 mm) opaskom a rituálnu košeľu širokým opaskom.
Vojenské mužské košele sa opásavali rôznymi opaskami, ale iba v tom prípade, ak košeľu nosili v bežnom živote. Keď si vojaci odievali na košeľu vojenskú výstroj a drôtenú košeľu, tak opasok sa nepoužíval, lebo vojenská výstroj a drôtená košeľa, ktoré boli vyrobené za pomoci Živého Ohňa, nesú v sebe Ochrannú Silu Bohov. Výstrih na vojenskej košeli je v strede.
Opasok pre ľubovoľného človeka z Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského symbolizoval Ochranný Kruh Bohov, ktorí nielen ochraňujú človeka, ale ho aj usmerňujú na Pravú Cestu. Ak sa človek ukázal v občine bez opasku, alebo jeho košeľa nebola opásaná hoci aj len šnúrkou, tak sa o ňom hovorilo, že sa odpásal a môže spôsobiť nemálo bied, lebo svoje činy nekoná podľa Božského a Rodového zákona, ale pod vplyvom temných síl alebo duchov.
Deti až po dovŕšenie svojej plnoletosti, t.j. do 12 rokov, nosili košele bez opaskov, pretože sa nachádzali pod Ochrannou záštitou svojho Rodu a svojich Rodičov. Takto to bolo preto, lebo detské košele boli prešité z košieľ ich Rodičov, ako sme už hovorili. Je to preto, lebo všetky košele Rodičov prinášajú ochrannú silu deťom a deti sa snažia podobať sa na svojich Rodičov, čo dodnes vidno na tom, že radi si obliekajú ich odev.
Detské odevy:
Po podstúpení prastarých Obradov Plnoletosti a Menorečenia mnohé dievčatá pokračovali v nosení odevov svojich matiek, ale na košeliach sa už objavila doplnená Ochranná symbolika, a to na rukávoch a na hrudi:
Chlapci, ktorí prešli prastaré Obrady, okrem toho, že dostali Ochrannú Rodovú výšivku na košeľu, začali nosiť aj opasok:
Z uvedeného je jasné, že výšivky na odevoch našich Predkov ani náhodou nepredstavovali akýsi «dekoratívny maglajz», ako by nám radi nahovorili «odborníci» z radov tvarov. Ak nám z odevov odstránili ochrannú symboliku znamená to, že už nenosíme nič, čo by mohlo zastaviť vstup negatívnych energií do nás. Okrem toho, už ani nevieme k akým Rodom vlastne patríme. Zato nám «ponúkli» niečo iné: cudzieho boha, ktorý nemá so Slovanmi či Árijcami nič spoločné. Nuž, preto je «Pán» či «Boh Všemohúci». No a otroci či služobníci Pána sa snažia dôjsť k tomu, aby robili to, čo robia otroci a sluhovia.
Ukážme si teda nejaké príklady Rodových Ochranných ornamentov:
Takéto Rodové Ochranné ornamenty sa vyšívali na košele, opasky a iné časti odevov, no popri tom boli na ženských košeliach oberegy Bohýň a Bohorodičiek a na mužských košeliach boli oberegy Bohov-Ochrancov a Bohov-Vojvodcov.
Okrem toho je potrebné vedieť, že tie isté symboly – ak sa trochu zmenili – niesli už trochu iný obrazný zmysle a podstatu. Toto sa týka ako mužských ochranných symbolov, tak aj ženskej ochrannej symboliky.
Ako príklad môžeme uviesť ochranný symbol Plodnosti. V jednom prípade symbolizuje plodnosť zeme, t.j. zasiate pole:
A v druhom prípade plodnosť ženy:
Veď v jednom aj druhom ukázanom prípade zrno zasiate mužom Rasy musí vzrásť v plodnej pôde a uzrieť veľký Svet Boží. Zrodenie nového života sa od nepamäti považovalo za znak božskej činnosti. Nikto a nič sa nenarodí, ak na to nebude vôľa a požehnanie Nebeských Bohov. Preto sa k Nebeským Bohom obracali blahoslaveniami, aby na poliach vyrástla dobrá úroda, a aby prastarý Rod pokračoval a neostal bez potomstva a následníkov, ktorí budú pokračovať v tradíciách Otcov.
Aby sa v prastarom Rode trvalo rodili iba zdravé deti, tak muži pre svoje milované ženy vyrezali malú bábiku-ochrankyňu, ktorú zhotovili z vetiev Posvätných Stromov, ktoré odlomil vietor. Na ňu umiestnili symboly ženskej plodnosti a špirálu zrodu života:
Špirála zrodu života symbolizuje putovanie Duše budúceho dieťaťa cez všetky Božské Svety, v ktorých nadobudne Múdrosť Bohov a príťažlivosť k Midgard-Zemi, ktorá znie príťažlivým, pozývacím tlkotom ľúbiaceho a starostlivého matkinho srdca.
Túto bábiku-ochrankyňu muž umiestnil do ľanového škapuliarika a žena ho nosila na opasku, aby Bohyne Lada a Dživa na ňu nezabúdali.
Okrem toho sa do priestorov domu tiež umiestňovali symboly ženskej plodnosti, aby v podstate všetko, čoho sa dotkne ruka ženy – či už vyrezávanej trebnice na prekladanie Tréb a Darov Bohom alebo soľničky – hovorili Nebeským Bohom, že v tomto prastarom Rode Veľkej Rasy s obrovskou trpezlivosťou a bezhraničnou radosťou očakávajú objavenie sa dieťatka.
Trebnica
Solnička
Vývoj Rodov Veľkej Rasy v harmónii s Prírodou umožňoval našim múdrym Predkom vynikajúco spoznať okolitý Vesmír. Matka-Príroda dávala ľuďom potravu a rôznu život sceľujúcu silu. Toto sa odrážalo nielen v prastarých podaniach a Viere, ale aj v spôsobe života tak, že ľudia začali používať symbolické Prírodné zobrazenia na ochranné účely. Na oberegoch nosených na tele a vyrábaných z Posvätných stromov sa často zobrazovala napríklad slnečná symbolika či predstavitelia Prírodnej ríše zvierat. Tieto zobrazenia dodávali od Matky-Prírody Pravoslávnym Starovercom-Inglingom skutočnú životnú, život dávajúcu energiu, ktorá chráni pred rôznymi nástrahami a všemožnými intrigami, ktoré prinášajú na Midgard-Zem predstavitelia temných svetov a Pekla.
No najdôležitejším Prírodným zdrojom životných síl pre všetkých Pravoslávnych Starovercov-Inglingov sú vlastné vlasy. Odráža to aj zápoveď Boha Svaroga:
NESTRIHAJTE SI VAŠE VLASY PLAVÉ, VLASY RÔZNE ANI SO ŠEDINAMI, LEBO MÚDROSŤ BOŽIU NEDOSTANETE A ZDRAVIE STRATÍTE.
Od prastarých čias sa ostrihanie vlasov považuje za hrozbu, ktorá môže odňať silu a zdravie. Sily temnoty a im slúžiaci ľudia používajú vlasy vo svojich temných rituáloch, aby z mladého človeka urobili starca a následne ho naviedli na smrť.
Slovania a Árijci sa s ochrannou úctou chovali a chovajú k svojim vlasom, lebo všetko, čo je človeku darované Nebeskými Bohmi a Matkou-Prírodou je nevyhnutné pre jeho harmonickú existenciu v tomto Javnom Svete.
Vlasy sa od nepamäti obrazne porovnávali so zasiatym pšeničným poľom. Ako pšeničné klasy naberajú do seba všetky šťavy a životnú silu Matky Zeme a čisté svetlo Jarily-Slnka a uchovávajú ich, tak aj vlasy človeka dostávajú a uchovávajú životnú silu od Nebeských Bohov, od Zemských Rodičov a Predkov Rodu, od Matky-Prírody, od kozmických lúčov Jarily-Slnka a Nebeských Hviezd, nie náhodou sa vlasy zapletené do vrkoča nazývali v staroslovienskom a ešte aj dnešnom ruskom jazyku kosami, t.j. zviazané s ko(s)zmosom, ktorý napája človeka.
Vlasy symbolizovali množstvo svetlých Prírodných a Božských Síl, ktoré pomáhajú človeku v živote a tiež predstavovali dostatok v prastarom Rode, hojnosť a šťastie v rodine.
Dievčatám sa od detstva zapletali vlasy do jedného trojlúčového vrkoča, lebo to symbolicky znamenalo spojenie životných síl Svetov Javi, Navi a Pravi. Vrkoč siahal nadol okolo chrbtice a predpokladalo sa, že všetky svetlé vesmírne sily cez vlasy prechádzajú do chrbtice a napĺňajú telo, Dušu a Ducha dievčaťa osobitnou životnou silou, čím ju pripravujú na budúcu Svätú misiu materstva.
Keď sa dievča vydalo, jej dievčenský vrkoč rozplietli a namiesto neho uplietli dva vrkoče, lebo od tých čias už dostávala cez vlasy, spletené do vrkočov, životné vesmírne sily nielen pre seba, ale aj pre budúce dieťa.
Aj muži sa podobne chovali k svojim vlasom, ale dávali im iný význam ako u žien. Symbolom zrelosti, mužskosti a samostatnosti bola brada. Nebola len mužskou dôstojnosťou, ale aj symbolickým potvrdením prináležania k Božiemu Rodu, odtiaľ «borodu» – «bradu», t.j. ten, kto nosil bradu bol potomkom Prastarých Nebeských Bohov.
Poškodenie brady muža alebo jej násilné odrezanie sa za starých čias považovalo za najťažší zločin proti celému prastarému Rodu Veľkej Rasy a urážkou Nebeských Bohov, ktorí ochraňujú tento Rod. Urážka Nebeských Bohov sa neodpúšťala nikomu, kvôli čomu bolo nemálo vojen, ba podpálenie brady poslovi sa považovalo za vyhlásenie vojny.
Muži za starých čias ochraňovali svoje brady ako zreničku oka a bili sa s tými, ktorí ich urážali veľmi tvrdo, neraz na život a na smrť, lebo lepšie prijať smrť v boji s protivníkom, než dať zahanbiť svoj prastarý Rod a svojich Nebeských Bohov. Dospelých mužov bez brady odpradávna nazývali zženštilými, nechceli s nimi uzatvárať vojenské ani iné zmluvy, lebo bol predpoklad, že zženštilí muži vedú ženský spôsob života, čo v dnešnom jazyku znamená, že sú to ľudia opačnej pohlavnej orientácie. Toto potvrdzujú aj historické údaje z čias reforiem cára Petra I., ktorý prikázal «holiť brady a nosiť nemecký odev». Bez brád boli vtedy iba tí Európania s netradičnou pohlavnou orientáciou, ktorí obkolesovali Petra I.
Ale muži si vážili nielen svoje brady ale aj vlasy na hlave a na tele, lebo vedeli, že skrz ne dostávajú všetky životné sily od svojich Bohov, Prírody a Predkov. A za záchranu životných Rodových zdrojov naši Predkovia museli bojovať na život a na smrť, ako aj prijímať smrteľné muky. Preto keď cár Peter I. vydal príkaz ako imperátor-uzurpátor «holiť brady a nosiť nemecké oblečenie», ale aj vzdať sa svojich prastarých tradícií a svojich prastarých Bohov a Otcov, tak proti násilnému holeniu brád vznikli povstania po celej Sibíri a Bielovodí, ktoré boli následne potlačené armádou. Mimoriadne kruto bolo potlačené povstanie v Tare – tzv. Tarské Povstanie Leta 7230 (1722). Za nepodriadenie sa imperátorovi-uzurpátorovi Petrovi I ľudí nielen vešali, ale aj lámali na kolesách, upaľovali na hraniciach a narážali na kôl. Trestaní boli nielen Pravoslávni Staroverci-Inglingovia, ale aj Pravoverní kresťania, Staroobradníci-Rozkoľníci.
V Európe ako prvý organizoval strihanie vlasov cisár Nero, ktorý vydal príkaz na ostrihanie vlasov dohola všetkým cudzineckým légiám. Keď sa konzul, ktorý velil cudzincom v légiách opýtal cisára, prečo to je nevyhnutné, Nero odpovedal: «Ja si neželám, aby oni mysleli, mne úplne stačí, aby plnili moje rozkazy».
V slovanských zemiach sa strihanie vlasov začalo s príchodom kresťanstva. Nie je však jasné, prečo nasledovníkov svojho učenia a svojich kňazov strihali, pretože v Biblii sa hovorí o Samsonovi, ktorý sa nikdy nestrihal a bol silný a neporaziteľný dovtedy, kým mu neostrihali vlasy (Kniha Sudcov, hlava 17, verše 17-19) .
Toto všetko ukazuje na vzťah našich Predkov k svojim vlasom. Treba ešte dodať, že vlasy, ktoré vypadli pri česaní sa nesmú hádzať na zem, pretože možno prísť o životné sily, ktoré nám dáva Matka-Príroda, Nebeskí Bohovia a veľkí Predkovia Rodov našich. Preto sa z pokolenia na pokolenie odovzdáva prastará Múdrosť, aby sa vlasy buď spálili alebo priväzovali na mladý plodný strom, aby rástli a boli silné ako strom.
Deťom do 12 rokov sa nestrihali ani končeky vlasov, aby sa im neustrihol um, obsahujúci život, Zákony Rodu a Stavby Sveta, aby sa im neubrala životná sila darovaná Prírodou a ochranná sila, ktorú dávajú Bohovia-Ochrancovia a Rodičia.
Podstrihávanie končekov vlasov u mladých ľudí nad 16 rokov o dĺžku nie viac ako jedného nokťa (cca 11 mm) sa robilo preto, aby vlasy rýchlejšie rástli, ale toto sa mohlo robiť len v dni novolunia.
Rozčesávanie vlasov bolo samostatným Svätým rituálom, počas ktorého sa dalo napojiť na kozmické toky a ucítiť v plnom zmysle tohto slova z Nebies schádzajúce životné sily.
Tento Svätý rituál sa vykonával za pomoci hrebeňa, ktorý bol zhotovený buď zo Svätých kovov – striebra, platiny, vanádia a podobných bielych kovov a zliatin s doplnkom striebra alebo vanádia – alebo z vetvičky Svätého stromu – brezy, duba, cédru, jaseňa, buku a pod.
Malým deťom česali vlasy Rodičia, neskôr si ich česali samostatne. Rozčesanie vlasov mohli zveriť len tomu, koho dobre poznali a koho majú radi. Dievča mohlo dovoliť rozčesať svoje vlasy iba svojmu vyvolenému alebo mužovi.
Naši múdri Predkovia nás učili si udržiavať vlasy v čistote, lebo keď má človek čisté vlasy, tak má aj čisté úmysly.
Tento článok bol obnovený preto, lebo niekoľkí naši čitatelia sa pýtajú čo robiť, keďže stránka darislav.com je dlhodobo neprístupná.
Oberegové, t.j. ochranné číslo života ukazuje na Duchovnú a Duševnú charakteristiku človeka. Vypočítava sa na základe slovanského dátumu narodenia a vyjadruje jeho Duchovný základ. Spôsob výpočtu je založený na ch´Árijskej metóde skladania čísel dátumu narodenia do jedného výsledného čísla.
Treba hneď upozorniť, že výpočet dátumu podľa kresťanského kalendára nedáva to isté výsledné číslo, aj keď v jednotlivých prípadoch to nie je vylúčené. Aby sme si priblížili túto metódu, uvedieme si príklad výpočtu na príklade určenia oberegového čísla života pre dátum 1. januára 2000.
Otvoríme si úvodnú stránku tartaria.sk a na pravej strane nájdete kalendár, ktorý môžeme použiť pre ľubovoľný prepočet dátumov:
Postup je takýto:
V treťom riadku odspodu uvediete hľadaný deň a mesiac, v druhom odspodu rok. Hodnoty vyberáte v menu, takže šanca na omyl je minimálna. Pretože prevádzame 1.1.2000, tak najskôr vyberieme „1“, potom „Январь“ a dole nastavíme rok „2000“. Náš deň začína o 18:00 (19:00 letného času), tak sa predtým ešte uistíme, že hodina nám sedí („do“ 18:00 je prvá voľba, „po“ 18:00 je druhá voľba. Keď máme všetko uložené, tak stlačíme „перевести“, ktoré je v tmavočervenom poli druhé odspodu vľavo.
Pre úplnosť uprostred je zobrazená ešte aj Slnečná Runa Boha, ktorý je „vládcom“ tohto obdobia a prináležiace posvätné zviera. V našom prípade to je Boh Koľada a Havran.
Po potvrdení prevodu uvidíme hore slovanský dátum dňa, ktorý sme navolili. V našom prípade ide o Leto 7508, Mesiac Бейлѣтъ 3, deň 20. Poradie slovanských mesiacov nájdete v článku SLOVANSKÝ KALENDÁR ALEBO KOĽADOV DAR:
7 + 5 + 0 + 8 + 3 + 2 + 0 = (25) = 2 + 5 = 7
Oberegové číslo života je v tomto prípade 7.
Výklad výsledných čísel je nasledovný:
1 = OCHRANA Táto charakteristika ukazuje na to, že človek, nezávisle od svojho želania sa prejavuje ako ochranca, je starostlivý k tým ľuďom, ktorí ho obklopujú. Spravidla sa to prejavuje ako druh otcovskej alebo materinskej starostlivosti, a to dokonca aj vtedy, ak človek, na ktorého je nasmerované ochraňovanie je čo do veku starší ako jeho ochranca.
2 = VYTRVALOSŤ Toto oberegové číslo poukazuje na to, že takýto človek sa vždy snaží dosiahnuť Duchovný cieľ, ktorý je pred ním postavený. Pri tom ho budú priťahovať ľudia, od ktorých môže dostávať rôzne užitočné rady, ale potom si vyberie tú radu, ktorá je optimálna a reálna, t.j. taká, ktorá mu pomôže dosiahnuť stanovený cieľ. Takýto človek počúva všetkých, všetkých pozorne vníma, od všetkých prijíma rady, ale aj tak všetko robí podľa seba.
3 = TVORIVÉ BUDOVANIE (MNOŽENIE) Človek, ktorý je narodený pod týmto číslom, sa riadi Prastarou Múdrosťou: „Každý žijúci musí stavať chrámy, vychovávať deti a posadiť sad“. Toto znamená, že okrem fyzických plodov tvorivého budovateľského snaženia musí človek nadobudnúť Múdrosť, nahromadiť túto Múdrosť do jedného celku a odovzdať ju svojim deťom. Deti musí vychovávať, aby sa táto Múdrosť nepretrhla a nestratila z Rodu do Rodu, z Pokolenia na Pokolenie. Toto v minulosti znamenalo „posadiť Sad“. Tento význam prenesene prežil v dnešnej ruštine vo výraze detská škôlka („Детский Сад“).
4 = NEHA A OVLÁDANIE (VLÁDNUTIE SVÄTOSŤOU) Táto charakteristika poukazuje na Duchovné vniknutie človeka do ťažkostí starostí iných ľudí. Dobrosrdečnosť sa jasne prejavuje skrz nežnosť ku každému človeku. Pritom je ale všetko zosilnené Múdrosťou. Vládnutie Múdrosťou neznamenalo v dnešnom význame vládnuť, keďže dnes význam vládnuť znamená panovať nad niečím či niekým. Za starých čias tento výraz znamenal výlučne ovládanie Múdrosti.
5 = HOJNOSŤ ĽÚBOSTI Toto číslo poukazuje na zvýšenú vnímavosť človeka k ľuďom, ktorí ho obklopujú. U týchto ľudí trvalo vzniká želanie pomáhať druhým ľuďom žiť tak, aby nemali nijaké problémy, lebo človek kategórie hojnosti ľúbosti poníma okolitých ľudí ako deti. Je pripravený sa rozdať v prospech iných ľudí, ale v obľúbenom alebo blízkom človeku sa prejavuje plnosťou, lebo pre takéhoto človeka sa ľúbosť nedelí na fyzickú, Duševnú či Duchovnú. Pre takéhoto človeka je ľúbosť celistvým obrazom, ktorý v minulosti nazývali „irinirovaním“ (plným zjednotením).
6 = LÁSKA K PRÁCI Človek, ktorý žije pod týmto číslom si nevie predstaviť svoj život bez tvorivej, budovateľskej práce. Akákoľvek nečinnosť v ňom vyvoláva podráždenosť. Cíti sa byť plnocenným človekom jedine vtedy, keď tvorí a buduje, ale celé jeho snaženie je orientované nie na seba, ale na druhých, lebo jeho Duši sa protiví honobenie materiálneho bohatstva, alebo akýchkoľvek iných prospechov tohto druhu. Vo všeobecnosti takýto človek má názor, že keď niečo urobí, tak pokiaľ si to nechá, tak to dlho nevydrží. Ale keď niečo vytvoril a dal ľuďom, tak takéto diela existujú stáročia.
7 = OTVORENOSŤ Múdry človek žije inak, len on rozumie tomu ako. Nie je lídrom, ale ku každému človeku má svoj osobitný prístup a pre každého človeka sa u neho nájde teplé slovo a užitočná rada. Múdry si pred sebou stanovuje cieľ, že každý človek má nachádzať odpovede na vzniknuté otázky. Popri tom si uvedomuje, že poskytnutie rady nesie so sebou zodpovednosť za život druhého človeka a pri tom sa vždy riadi pravidlom: „To, čo sa hodí jedným, nie je vždy dobré pre druhých“. Ľudia pod ochranou tohto čísla sa vždy snažia žiť podľa prastarého príslovia: „Rozumný porozmýšľa a povie, ale múdry porozmýšľa, pomlčí a záhadne sa usmeje“.
8 = OTVORENOSŤ Človek, ktorý sa nachádza pod oberegom tohto čísla sa vždy snaží o dosiahnutie nejakého cieľa. Považuje sa za otvoreného voči iným, ale popri tom vždy musí v jeho blízkosti byť človek, ktorý ho podporuje v začiatkoch a bude ho ochraňovať pred nerealistickými plánmi. „Osmičky“ sú vo svojich nápadoch pripravení hory prenášať a pri tom nešetria ani seba, ani druhých a nerozumejú tomu, že mnohé ich činy nie sú jednoducho nikomu potrebné a oni mrhajú svojimi silami zbytočne.
9 = DUCHOVNOSŤ Toto číslo vedie človeka nahor po stupňoch Duchovného vývoja. A človek, ktorý sa vybral po tejto ceste objavuje pre seba množstvo neobyčajných Svetlých Svetov, ale pretože človek má možnosť slobody výberu, môže ísť nahor Svetlou cestou, ale aj nadol Temnou. Človek skĺznuci na ťažkú cestu berie na seba aj vyučovacie Hodiny života. Ak sa človek nevybral Svetlou cestou, tak sa mu odoberá ochrana všetkých Bohov a Predkov. A taký človek, pocítiac stratu ochrancov spoznáva nesprávnosť výberu a snaží sa vrátiť na Svetlú cestu, ale dokázať to bude preň oveľa ťažšie.
Poznanie charakteru človeka pomáha vytvárať Duchovné páry pri výbere nevesty alebo manžela. Za duchovné páry považujeme tie, ktorých súčet ochranných čísel dáva „9“:
Ochrana a Otvorenosť 1 + 8 = 9 Vytrvalosť a Múdrosť 2 + 7 = 9 Láska k práci a Tvorivé budovanie 6 + 3 = 9 Nežnosť a Hojnosť ľúbosti 4 + 5 = 9
Ale samozrejme jestvuje aj možnosť vytvárania nových harmonických párov, ktoré budú spájať rôzne oberegové čísla života:
„NÁŠ LETOPOČET NIE JE VIAZANÝ ANI SO SLNKOM, ANI SO ZEMAMI, ANI S LUNAMI, ANI S HVIEZDAMI, ALE SO ZÁKONMI TVORCU JEDINÉHO. LEBO SLNKÁ, ZEME I LUNY ZRÝCHĽUJÚ I SPOMAĽUJÚ SVOJ CHOD, ALE ZÁKONY TVORCU JEDINÉHO SÚ NEMENNÉ A NA ICH DODRŽIAVANIE DOZERÁ ČÍSLOBOH, KTORÝ JE OCHRANCOM RIEK ČASU“. Prastará Múdrosť
Na obrázku k článku je prastarý Erb Slovansko-Árijskej Ríše, Dŕžavy Tartaria. Pod týmto Erbom prišlo k nám aj oslobodzovacie vojsko Tartarie r. 1241. K Erbu si uveďme len niekoľko detailov. Nad hlavou dvojhlavého Orla je deväťcípa Hviezda Inglie, v ktorej vnútri je Meč Perúna. Od pradávna bol meč obrátený ostrým nadol symbolom ochrany prastarej Múdrosti – Véd. Pod Orlom je nápis Runami: Svätá Rasa.
V súvislosti s Tartariou vystupuje do popredia aj otázka našich Letopočtov. Máme ich niekoľko, čo sme síce už niekoľkokrát spomínali, ale ukazuje sa účelné si niektoré z nich vysvetliť súvislejšie a na jednom mieste.
V súčasnosti máme Leto 7520 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme. Ostatné letopočty si ľahko vypočítate, už sme ich viackrát na našej stránke uvádzali.
S najväčšou pravdepodobnosťou stojíme na prahu zrodu nového Letopočtu, ale tento bude jasný až po zmenách, ktoré máme predo dvermi. Viaceré Letopočty máme preto, aby významné udalosti našich dejín ostali navždy v pamäti potomkov. Nuž k niektorým z Letopočtov si povedzme trochu viac:
KALENDÁR „OD UZAVRETIA MIERU V HVIEZDNOM CHRÁME“
Ide o uzavretie Mierovej Dohody po víťazstve vo vojne s Veľkým Drakom (Čínou), ktorá bola uzatvorená v „Hviezdnom Chráme“, čo je názov roku. Národ Veľkého Draka napadol národ Rassénie, čo nakoniec vyvrcholilo vo Veľkej Bitke, v ktorej boli Arimovia definitívne porazení. V tých časom sa ľudia žltej farby kože nazývali Arimovia. Medzi Hanumanom – vládcom Rassénie – a Arimanom – vládcom Arimie – bola uzavretá Mierová Zmluva, alebo ako sa vtedy hovorilo, bol „Stvorený Mier“. Podľa Da´Árijského kruholetu Čísloboha je rok, v ktorom sa to odohralo nazývaný „Hviezdny Chrám“, čo je zároveň aj názov Kalendára a k jemu prislúchajúcemu Letopočtu. Niektorí kresťania v minulosti (následkom nesprávneho prekladu zo staroslovienčiny) začali tento Letopočet považovať za „letopočet od tvorenia sveta“. Skupina „kreacionistov“ to považuje dodnes za deň, keď (židovský) boh stvoril svet…
Po víťazstve nad Arimami bolo im nariadené postaviť múr, ktorý mal strieľne obrátené smerom do ich vlastnej krajiny, aby sa zabezpečila ochrana hraníc Rassénie. Múr nazvali Kij Taj, čo v staroslovienčine znamená: Kij (palica, plot, ohrada – v našom jazyku ostal dodnes význam kyjak, t.j. kratšia palica) a Taj (vyvýšenina, výšina). Slovo „taj“ dodnes ostalo v pôvodnom význame napríklad v názve hory Altaj (Al – všetko Taj – vysoké) či tajga (Taj vyvýšenina, ga – cesta, t.j. cesta po náhornej plošine). Kij Taj teda v staroslovienčine znamená „ukončujúca, ohraničujúca ohrada“. Symbolom víťazstva Svätej Rasy sa stal Biely Jazdec (symbolizuje Perúna) ako kopijou prebodáva žltého Draka. Paradoxom je, že tento symbol bol taký silný, že kresťania ho nakoniec ako „svätého Juraja“ vniesli do kresťanských kostolov. A tak sa dnes môžeme v podstate dobre pobaviť, lebo v mnohých kresťanských kostoloch je Perún stále vyobrazený… ale nevedomosť je kráľovnou dogmatizmu.
KALENDÁR „OD VEĽKÉHO OCHLADENIA“
K udalosti, ktorú tento letopočet symbolizuje je viazaný aj citát zo Santií Védy Perúna. Perún túto udalosť predpovedal pri svojej tretej návšteve na Midgard-Zemi:
„… ŤAŽKÉ ČASY PRINESIE PRÚD RIEKY ČASU NA SVÄTÚ ZEM RASY VEĽKEJ… I OSTANÚ NA ZEMI TEJ IBA ŽRECI-OCHRANCOVIA PRASTARÉHO POZNANIA A MÚDROSTI UTAJENEJ… LEBO POUŽIJÚ ĽUDIA SILU ŽIVLU MIDGARD-ZEME A ZNIČIA MALÚ LUNU I SVET SVOJ PREKRÁSNY… I OTOČÍ SA VTEDY SVAROŽÍ KRUH (t.j. posunie sa zemská os) I ZHROZIA SA ĽUDSKÉ DUŠE…“
Tento kalendár sa začína Veľkým Ochladením, ktoré bolo spojené s katastrofou – padnutím zvyškov zničenej Luny Fatta. Fatta dovtedy obiehala okolo Midgardu v rovine rovníka s periódou 13 dní. Žreci Antlanie (Atlantídy) použili Kryštály Sily, pomocou ktorých je možné meniť torzné polia i jadrá Lún a Zemí. Udalosti sa však vyvinuli tak, že najväčší úlomok zničenej Luny Fatta dopadol na ostrov Antlan a zničil ho, pričom ďalšie, menšie spadli na územia západného kontinentu (dnešnej Ameriky). Na stene jednej z juhoamerických pyramíd je dodnes nápis „Malá Luna sa Rozbila“. Podľa záznamov Prastarých Textov, vzniknutá vlna – dnes ju voláme cunami – sa trikrát prehnala Zemou a zasiahla aj hlboko dovnútra kontinentov. Obyvateľstvo Zeme bolo zväčša zničené. Popol z následnej vulkanickej činnosti a zemetrasení zahalil atmosféru Zeme na mnoho rokov, čo vyvolalo zmeny podnebia a ochladenie. Následkom sily dopadov úlomkov Luny nastal posun zemského pólu a zemská os nadobudla vlnovitý pohyb po elipse, ktorý dnešní vedci nazývajú precesia a nutácia. Pozostatky národa Antov – podľa ktorých sa ostrov pôvodne nazýval Antlania, čo Gréci neskôr skomolili na Atlantída – sa vopred z ostrova odsťahovali a vytvorili starú kultúru Egypta, neskôr sa vrátili do oblasti, ktorá je dnes známa ako Ukrajina. Vodcovia Predkov dnešných Ukrajincov nosili vyholené hlavy okrem chochola uprostred, čo vidno napríklad aj na dobových zobrazeniach kniežaťa Sviatoslava. Treba povedať, že odišli vopred preto, lebo – tak ako aj dnes – exitovalo včasné varovanie, ktoré zobrali vážne. Väčšina – samozrejme – neuverila. V súvislosti s týmito udalosťami sa v jazyku objavil zvrat „fatálny“, ktorý sa používa dodnes a aj číslo 13 (perióda obehu Luny Fatty) je dodnes považované za nešťastné.
KALENDÁR „OD TRETIEHO PRÍCHODU VAJTMANY PERÚNA“
Pred viac ako 40 000 rokmi pristála na Midgarde veľká nebeská kolesnica – Vajtmana – s jedným s Vyšších Slovansko-Árijských Bohov, Bohom Perúnom. Vajtmana pristála v oblasti Asgardu Irijského – Mesta Bohov – v Bielovodí Sibírskom (dnešný Omsk). Žreci i Vojaci Svätej Rasy boli 9 dní s Bohom Perúnom. Povedal im Múdrosť zo Sveta Pravi, ktorá bola zapísaná volchvami na Santiách (kovových doštičkách) Perúna. Bohovia prebývajú v mnohorozmerných Svetoch Pravi. Napríklad Svet Pravdy má 65 5362048 rozmerov priestoru. Ale tí, ktorí v mnohorozmerných Svetoch žijú majú možnosť sa materializovať vo Svete Javi, t.j. v 4-rozmernom Svete, čo je Svet Ľudí. Majú však vzhľad, na ktorý sú ľudia zvyknutý. Takto si síce dočasne značne znížia svoje kvality, ale našim Predkom kázali v pre nás prirodzenom prostredí.
KALENDÁR „OD ZALOŽENIA ASGARDU IRIJSKÉHO“
Ako už vieme, v našom starom jazyku je AS Boh, ktorý sa materializoval v ľudskom tele. Naši Predkovia sa sami nazývali Asami, a svoju krajinu Asia (Ázia). O tomto fakte hovorí napríklad aj staroškandinávsky epos „Sága o Inglingoch“. Asgard teda znamená „Mesto Bohov“. Irijský sa nazýva preto, lebo bol postavený na rieke Irij Tišajší, čo sa dodnes používa v skratke Irtiš, resp. Irtyš. Celkovo existovali štyri Asgardy. Asgard Daarijský, ktorý sa nachádzal na severnom póle a potopil sa do morských hlbín spolu so Severným kontinentom, Daariou. Neskôr bol postavený Asgard Sogdický – čo je oblasť dnešného Ašchabadu – a Asgard Svinťodský, čo je oblasť dnešného mesta Uppsala v Nórsku. Ruiny Prastarého Asgardu Irijského, ktorý bol zničený r. 1530, našiel jeden z kartografov Petra I., Remizov, následkom čoho bola na tom istom mieste postavená Omská pevnosť, ktorej pôvodné brány stoja v meste Omsk dodnes.
KALENDÁR „OD VEĽKÉHO PRESÍDLENIA Z DAARIE“
Daaria bol kontinent na Severnom póle Midgard-Zeme, na ktorom po dlhú dobu žili naši Predkovia po osídlení Midgard-Zeme. Kontinent sa potopil následkom potopy, ktorá vznikla z vôd a úlomkov zničenej Luny Leli. Santie Védy Perúna o tom hovoria:
„… TÍTO KOŠČEJI, VLÁDCOVIA SIVÝCH, ZHYNULI SPOLU S LUNOU V POLHODINE… NO ZAPLATIL MIDGARD ZA SLOBODU DAARIOU, SKRYTOU VEĽKOU POTOPU… VODY LUNY TÚTO POTOPU VYTVORILI, NA ZEM Z NEBIES ONI DÚHOU PADLI, LEBO LUNA ROZBILA SA NA ČASTI I VOJSKO SVAROŽIČOV NA MIDGARD SPUSTILA…“
Zobrazenie obrysov kontinentu Daaria sa uchovalo na stene jednej z pyramíd v Gize. Mapu r. 1595 publikoval Rudolf, syn Gerarda Mercatora.
Zánik kontinentu a katastrofa boli predpovedané volchvom menom Spas, a preto sa slovansko-árijské národy začali presídľovať po šiji, ktorú tvoria Ripejské Hory (Ural) do oblasti ostrova Bujan, čo je západosibírska náhorná plošina. Po 16 ročnom prechode z Daarie do Rassénie a následnou potopou bol založený sviatok PASCHEŤ – v staroslovienčine ПАСХЕТЬ: pri prepise do dnešnej ruštiny dostaneme pôvodný význam zo slov Путём Асы Ходяше Этим. Vznikla aj tradícia maľovať (rusky dodnes красить) vajíčka (dodnes nám ostal výraz kraslice, t.j. pôvodne maľované vajíčka, neskôr iba prázdne škrupiny) a narážať jedným maľovaným vajíčkom o druhé. Rozbité vajíčko sa stalo symbolom zničenej Luny Leli a celé symbolom Tarcha (Dažďboha), ktorý zničil Lunu spolu s Koščejmi a ich armádou, ktorá už bola na nej a chystala inváziu na Midgard-Zem.
KALENDÁR „OD OBDOBIA TROCH LÚN“
Je to obdobie, keď okolo Midgard-Zeme obiehali tri Luny: Leľa, Fatta a Mesiac. Leľa bola malá Luna s periódou obehu 7 dní, Fatta bola stredná s periódou obehu 13 dní a Mesiac, veľká Luna s periódou obehu 29,5 dní. Dve z týchto Lún boli od počiatku Lunami Midgard-Zeme, len Fattu premiestnili od Zeme Dei po jej zničení. Cieľom bolo vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky pre pozemšťanov.
KALENDÁR „OD ASSA DEI“
Assa znamená bitka Bohov. Tento Letopočet, a teda časový úsek nás oddeľuje od vojny, ktorá prebiehala vo Svarge nie iba vo Svete Javi, ale aj v mnohorozmerných Svetoch. Bojov sa zúčastňovali nielen ľudia, ale aj Bohovia. Vo Svete ľudí proti slovansko-árijským národom bojovali Siví (Koščeji) a na ich strane ľudia čiernej farby kože. Počas bojov tejto vojny bola zničená a rozbitá na úlomky Zem Deia a jej sputnik, Luna Liticia (Lucifer). Dodnes z nej ostalo to, čo nazývame pás asteroidov, ktorý obieha po 5. obežnej dráhe za Zemou Oreja (Mars). Druhá Luna Dei – Fatta – ostala nepoškodená. Následkom tohto mocného výbuchu bola zmetená časť atmosféry vtedy ešte povrchovo obývanej Zeme Oreja (Marsu), ktorý bol následne opustení a niektorí Slovano-Árijci sa presťahovali aj na Midgard-Zem (tzv. deti Oreji). Po skončení Assa Dei ostalo mnoho ľudí čiernej farby kože bez svojej Zeme a na iba kozmických koráboch. Preto požiadali o povolenie usídliť sa na Midgarde. Naši Predkovia im určili územie, ktoré sa čo do klimatických podmienok zhoduje s ich vlasťou a kvôli adaptácii na žiarenia Midgard-Zeme premiestnili Lunu Fatta z piatej obežnej dráhy na orbitálnu dráhu okolo Midgardu-Zeme s periódou obehu 13 dní.
KALENDÁR „OD ČIAS TARY“
Začína časom, keď Midgard-Zem navštívila Bohyňa Tara.
KALENDÁR „OD ČASOV TROCH SĹNK“
Je to jeden z najstarších slovansko-árijských Letopočtov Midgard-Zeme. Pripomína udalosti spred viac ako 600 000 rokov, keď následkom pohybu okolo centra Vesmíru nastalo priblíženie sa našej a susednej galaxie. Následkom toho sa dve slnečné sústavy susednej galaxie priblížili k našej tak, že jej dve Slnká – Giganti – striebornej a zelenej farby boli viditeľné na oblohe Midgard-Zeme tak, že ich veľkosť sa vyrovnala rozmerom disku nášho Slnka.
Dnešný výklad slova Rytmus je niečo ako pravidelné, t.j. rovnomerne sa opakujúce nasledovanie ľubovoľných, meniacich sa elementov.
Rytmy pohybu všetkých objektov – od elementárnych častíc po galaxie – sú synchronizované. Dnešní vedci vidia v tomto príčinu zarážajúcej harmónie Vesmíru.
Napríklad, v bunke človeka prebieha súčasne okolo 10 000 reakcií, ktoré sú všetky synchronizované. Viac ako 200 fyziologických procesov ľudského organizmu je synchronizovaných s dennými Rytmami. Doktor fyzikálno-matematických vied z Dubna F. A. Garejev predpokladá, že stabilné častice – protóny a neutróny – slúžia ako etalóny Času, podľa ktorého sú synchronizované všetky pohyby všetkých objektov vo Vesmíre. Synchronizácia očividne existuje aj pri zvukových javoch – dve nie veľmi rozladené organové píšťaly po nejaký Čas zvučia v jednom unisone. Ukázalo sa, že podobné javy existujú aj pre planéty. Ich pohyby sú synchrónne. Rýchlosť rotačného pohybu Luny okolo osi sa presne rovná rýchlosti pohybu okolo Zeme. Preto je Mesiac vždy obrátený k Midgard-Zemi tou istou stranou. Na iné planéty a ich satelity tieto vzťahy rýchlosti vplývajú zložitejšie, ale uzáver je očividný – pohyby základných telies Slnečnej sústavy sú synchronizované.
Nahromadenie vedeckých údajov o rozličných prírodných objektov ukazuje, že so synchronizáciou sa stretávame všade, kde existujú rotácie alebo frekvencie. A oni existujú všade, lebo to je všeobecná stavba sveta. Rôzne objekty – nehľadiac na individuálne odlišné Rytmy – aj keď majú veľmi slabé vzájomné väzby, postupne vytvárajú jediný Rytmus súčasnej existencie. Synchronizácia sa začína od tých najmenších častíc – energónov. Častice vstupujú do spoločného Rytmu, čím sa vytvára nový systém s jednou frekvenciou, ktorý sa rovná súčtu frekvencií pohybu jednotlivých častíc. Tieto systémy však rovnako spadajú do jednotného rytmu. Znovu sa vytvára systém, do ktorého ten predchádzajúci vstupuje ako súčasť vyššieho celku. Takto vzniká reťazec, alebo hierarchický systém: Elementárne častice, jadrá, atómy, molekuly, tvrdé telesá, planéty a ich sputniky, Slnečný systém, Galaxie, Vesmír atď.
V podstate hneď po tom, ako vedci objavili prvú z elementárnych častíc, elektrón, vznikla otázka stavby atómu. Výpočty ukázali, že rozmery centrálnej časti atómu – jadra – sú veľmi malé, t.j. cca 10 000 krát menšie ako rozmer atómu. Ukázalo sa, že jadro pozostáva z pozitívne nabitých protónov a neutrálnych neutrónov. Vyžarovanie protónov a neutrónov ukázalo, že to nie sú iba sploštené guľôčky, ale zložité objekty. Rozmery častíc, ktoré vytvárajú protón, sú od neho menšie o toľko ráz, o koľko sú rozmery jadra menšie než atóm. Ak by sme si protón predstavili ako desaťposchodový dom, tak častica v jeho vnútri bude veľká asi ako jedna čerešnička. Následne tieto častice môžu tiež byť zložité objekty.
Celý náš svet je postavený na stabilných časticiach ako na základe. Ich stabilita je spojená s presným zosúladením pohybov všetkých častíc, ktoré do tohto systému vstupujú. Keď vstupujú do synchronizovaného Rytmu, tak vytvárajú nasledujúcu vyššiu úroveň atómového jadra a následne atómy. Zosúladenie Rytmov atómov spôsobuje rast kryštálov. Informácia o Rytmoch sa postupne odovzdáva od elementárnych častíc po galaxie. Každý z týchto systémov je vytvorený podľa rovnakého obrazu, t.j. je vytvorený opakovaním menšieho systému a je súčasťou väčšieho systému. A práve preto sa v Prírode na každej úrovni všetko opakuje. Atóm sa znovu rodí v podobe Slnečnej sústavy, ale obežné dráhy planét a elektrónov sa riadia rovnakými princípmi kvantovania. Známy priekopník pohybov planét, Kepler, prenikol zároveň aj do hlbín atómu a elementárnych častíc. Už spomenutý vedec F. A. Garejev sa za pomoci Keplerovho zákona dopracoval k rozdeleniu hmotnosti elementárnych častíc. Ukázalo sa, že vzájomný vzťah medzi rýchlosťami rotácie okolo vlastnej osi a hmotnosťami telies sa opakuje od elementárnych častíc po galaxie a rovnako vychádza z Keplerovho zákona.
Dlhý čas sa predpokladalo, že medzi jadrom atómu a kryštálom neexistuje nijaká spojitosť. Ale nazhromaždené poznatky ukázali, že sa veľmi dobre zhoduje s experimentálnym modelom jadra, ktorého protóny a neutróny sú v rovnováhe v mnohohranne, podobne ako atómy v kryštáli. Nedávno bolo zistené, že galaxie vo Vesmíre sú rozmiestnené v slojoch, ktoré sa opakujú každých 420 miliónov svetelných rokov. A takto sa opakuje aj poloha atómov v kryštáloch. Cez mnoho úrovní Prírody sa opakovane objavuje kryštál. Môže to znamenať, že aj vnútri elektrónu je ukryté niečo podobné Slnečnej sústave? Elektrón síce veda považuje iba za časticu, ale takto môžu zvnútra vyzerať ďalšie Vesmíry…
Rytmy nie sú vlastné iba objektom neživej Prírody, ale aj objektom živej Prírody. Príkladom môžu byť biologické Rytmy človeka. Naši Predkovia, ktorí boli spätí s Prírodou, to premietli a dôsledne udržiavali vo svojom spôsobe života. Vždy vstávali skoro, nezávisle od východu Slnka a ukladali sa tiež skoro, prakticky do 2 hodín po západe Slnka. Teda vstávali o 4 hodine a ukladali sa okolo 8-9 hodiny večer. Desať hodín večer už bolo považované za neskorý čas. A dnes vidíme, že niektorí ľudia sú najproduktívnejšie ráno, hoci iní večer. Naši Predkovia jednoducho nežili ako sovy. Večer sa život proste zastavil.
A to je životný rytmus, podľa ktorého žili naši Predkovia od pradávnych čias. Ak si dobre uvedomíme čo sa udialo už aj pred našimi očami, tak najviac „vykončil“ tento spôsob života na dedinách príchod demokracie. Kandidát medicínskych vied z Vladivostoku, L. J. Glybin analyzoval množstvo číselných štatistických údajov a odvodil z nich rytmy optimálnej životnej činnosti organizmu. Materiál zbieral ako z veľkého množstva chorobopisov, tak aj sledovaním zdravých ľudí. Výsledok jeho výskumu hovorí, že pre ľudský organizmus začína nástup fyziologických funkcií od 5 do 6 hodiny ráno, od 11 do 12, od 16 do 17 a od 20 do 21 hodiny. Naopak, zásadný pokles ukazovateľov bol zaznamenaný od 2 do 3 hodiny noci, od 9 do 10 hodiny ráno, od 14 do 15, od 18 do 19 a od 22 do 23 hodiny.
Rytmus, ktorý empiricky, na základe vedeckého výskumu zistil Glybin nám diktuje Kozmos. Teraz sa pozrime, ako dobre do tohto rytmu zapadá každodenný život našich Predkov – svoj organizmus zaťažovali od 4 hodiny ráno do 9 hodiny večer – čo sú 4/5 z prírodných fyziologických špičiek organizmu. Oddych začínali po obede od 14 do 15 hodiny. Nuž, žijeme takto dnes?
Prastará Viera našich Predkov učí, že to najhlavnejšie pre človeka je jeho evolučný vývoj po stupňoch Duchovnej púte, t.j. od nižších svetov k vyšším. Na samom počiatku svojho vývoja človek v princípe „počúva“ iba seba, napĺňa svoje želania a túžby, ale čím vyššie stúpa po stupňoch Duchovného vývoja, tým menej a menej počúva svoj hlas, svoje želania a túžby a predovšetkým začína načúvať okolitý svet Matky Prírody. Postupne sa učí nazerať do hĺbky svojho vnútra, pričom porovnáva mnohoobraznosť existencie svojho vnútra s mnohoobraznosťou, ktorá existuje vôkol neho. U uvedomenie si jednoty všetkých týchto obrazov a mnohoobraznosti je kľúč k pochopeniu toho, že človek je neoddeliteľnou časťou Matky Prírody – nie jej pán a nie otrok – a Príroda a celý Vesmír sa stane neoddeliteľnou súčasťou človeka.
Takto sa hovorí vo Védach: „V NEKONEČNEJ NOVEJ VEČNOSTI, V NOVEJ SKUTOČNOSTI NARODIACEJ SA, DOLE JE TAKÁ ISTÁ NEOHRANIČENÁ, NEPOZNANÁ PRIEPASŤ, AKO NA VRCHU, A TO, ČO JE DOLE, JE PODOBNÉ TOMU, ČO JE NAVRCHU, ALE TO, ČO JE NAVRCHU, JE ZÁKLADOM PRE PODOBU TOHO, ČO JE DOLE.“
„KAŽDÁ NAJMENŠIA ČASTICA NÁŠHO TELA, KAMEŇA, STROMU JE SAMOSTATNÝM SLNEČNÝM SYSTÉMOM, JARILO-SLNKOM, OBKLOPENÉ ZEMAMI, NA KTORÝCH ŽIJÚ A VYVÍJAJÚ SA MILIARDY MYSLIACICH BYTOSTÍ, NERAZ KVÔLI ROZUMNÉMU A MRAVNÉMU VÝVOJU NÁS, ĽUDÍ, KTORÍ ICH PREDIŠLI“. KNIHA SVETLA, Charatia Prvá.
My Slovania máme deň rozdelený nie na 24, ale na 16 hodín. Naše počítanie Času sa začína Časom príchodu našich Predkov na Midgard-Zem, t.j. 16. hodinou. A každá naša hodina má svoj názov:
Prvý stĺpec je názov hodiny písmom ČRTY a REZY – používali sa na slnečných hodinách. Druhý stĺpec je názov Runami, potom samotná hodina, jej názov s vysvetlivkou a zodpovedajúce dnešné hodiny.
Náš deň s začína 16-tou hodinou.
Toto je len jeden z ďalších dôkazov, že naši PREDKOVIA ovládali ohromné poznanie o našom Vesmíre a žili podľa ZÁKONOV ČASU a RYTMOV VESMÍRU. Nuž, aj my MUSÍME TAK ŽIŤ.
„… nie priestor a rozmernosti vytvárajú čas, ale rozmernosti a priestor vytekajú z času“.
Múdrosť Predkov
Aby sme dokonale dokázali pochopiť významy základných pojmov, ktoré sa nám zachovali ešte od našich Praščurov, musíme poznať staroruský, t.j. starosloviensky jazyk. Väčšina našich pôvodných slov má skrytý význam, ktorý sa vyjasní iba veľmi hĺbavému skúmateľovi. Napríklad staroslovienske (ale ešte aj ruské) slovo „совесть“, t.j. svedomie významovo znamená со (совместная), t.j. „spoločná“ a весть, t.j. slovensky (z)vesť. Slovenské „svedomie“ môžeme principiálne vyložiť rovnako ako spojenie s (spoločné) vedomie. Rovnaká logika sa dá vypozorovať aj v češtine. Význam jedného aj druhého variantu je zrozumiteľný aj bez vysvetľovania. Znamená to, že ak človek vykoná akýkoľvek čin, tak sa mu vracia ešte aj spoločná zvesť na úrovni podvedomia, a to od svojich Bohov a Predkov, ktorí tiež posudzujú jeho konanie. Vezmime si ďalšie slovo – kultúra. „Ra“ v staroslovienčine znamená svetlo, žiarenie (ale nezabúdajme, že pôvodné významy sa odvodzujú z rún, z ktorých každá má 144 významov), z čoho hneď vyplýva aj vnútorný význam tohto slova: kult svetla.
Toľko na úvod, teraz sa pokúsme hĺbkovo pozrieť na slovo „Čas“, ale použijeme staroslovienske slovo „Время“. Za starých čias v staroslovienčine „В“ znamenalo ľubovoľný smer; „е“ znamená jest; „pe“ znamená opakovanie, odrazenie (reanimácia – opakované oživenie, rekonštrukcia – opakovaná montáž, reinkarnácia – opakované vtelenie…); „мя“ znamená moje „JA“.
Takto dostávame nasledovné: „Время“ je (nič iné ako) nasmerované opakované odrazenie (vyžarovanie) Nášho „JA“ (Ducha, iskry Inglie). „Naše JA je najvyššou energiou Najvyššieho, Jediného Tvorcu a majúce vlastnosti aj častice a vlny, pretože je svetlonosné“ (pozri vlastnosti svetla v učebniciach fyziky).
Naše učenia však zároveň hovoria, že „JA“ (Duch) nemá moment zrodu a smrti, ono nevzniklo a nevzniká a nebude vznikať. „JA“ je večné, nezrodené, trvalé a najprvopočiatočnejšie. Keď hynie telo, ono nezaniká.
Práve preto jeho nasmerované, opakujúce sa vyžarovanie nazývame „časom“, pretože je Večné. A Slovansko-Árijských Védach sa o ňom hovorí:
„Bohovia, ktorí riadia Vesmír, sú expanziou Najvyššieho Tvorcu, nadelení mimoriadnymi plnomocenstvami. Ich telá pozostávajú z Večného Času a Vnútornej Energie, je im poručené riadiť rôzne sféry činností Vesmíru…“
Ale ľudia a Bohovia sú navzájom previazaní ako prsty ruky:
„Energia Duší živých bytostí vo forme Času sa nachádza vnútri aj zvonku ich tiel. Večný Čas nemá začiatku a nemá konca, on prinucuje ľudí rodiť potomstvo a ničí dokonca ja veliteľa smrti“.
To znamená, že „Время“, ako vyžarovanie nášho „JA“ má pohlavnú štruktúru, ale naši Predkovia – aby pomocou obrazov mohli odovzdávať bytnosť toku danej pohlavnej štruktúry – obrazne nazývali tento tok „riekou“ (v ruštine „река“ – hoci vyslovujeme ako „rieka“ – pozostáva z „ре“ odobraznie a „ка“ je v staroslovienčine jeden z časov), t.j. zobrazenie jedného z (potokov).
V známej Velesovej knihe sa napríklad hovorí:
„I tečie tá rieka Času syn môj, rozširuje sa, aj títo veční Predkovia naši“.
Ale v našom vesmíre je individuálnych častíc nespočetné množstvo, čo znamená, že Časových tokov musí existovať minimálne také množstvo. Každé pole (rieka) času má svoje fyzikálne charakteristiky, ktoré pri určitom vývoji vedy a techniky možno merať a kvantifikovať. Najmocnejší tok má, samozrejme, náš Vesmír. V jeho toku sa nachádzajú všetky ďalšie časové polia štruktúrovaných obrazov kozmosu a živých bytostí. Vo Védach sa o tom hovorí takto:
„Materiálny Vesmír, ktorý vnímame zmyslami, je telom Najvyššieho Tvorcu, v ktorom materiálny čas sa prejavuje vo forme minulosti, prítomnosti a budúcnosti“.
A iba samotný Najvyšší Tvorca je mimo Času a priestoru. My sa Ho nemôžeme dotknúť, ale On je vždy trvalo v nás, ako maličká častica ohromnej mysliacej hmoty. Každé pole Času sa pohybuje a vyvíja vnútri svojho priestoru, planetárnych systémov, mysliacej civilizácie, primykajúci sa, zmiešavajúci sa a vzájomne pôsobiaci s inými poľami. Polia Času vyzerajú ako zahnuté špirály pružín so zakriveniami, podmieňované vplyvmi iných objektov (susediacich špirál, odkiaľ priteká aj vplyv nebeských tiel na ľudí). Toto je potvrdzované aj súčasnou filozofickou koncepciou, prastarými učeniami Slovanov a Árijcov, ale aj iných národov. Napríklad v Aveste sa hovorí, že život vo všetkých vesmíroch sa vyvíja cyklicky po špirálach a v každom z týchto veľkých cyklov sa nachádza množstvo ďalších malých (každá malá špirála sa zatáča okolo veľkej), čím sa opakujú jedny a tie isté udalosti. Stavba vesmíru sa roztáča ako špirála okolo vnútorného duchovného bodu (Najvyššieho Tvorcu), ku ktorému sa tiahne. Cykly a opakovanie časov sú podobné, ale nie rovnaké, a tak minulosť sa nikdy znova nevracia.
Špirála poľa Času konkrétneho človeka je zatočená okolo špirály Času vývoja jeho Rodu, jeho rodiny. Tok času Rodu obtáča špirály vývoja konkrétneho národa. „Rieka Času“ života národa obtáča špirálu Času vývoja pozemského ľudstva, a táto sa následne obtáča okolo toku Času našej Zeme a tak to pokračuje ďalej a ďalej. To znamená, že ani jedno pole Času neexistuje izolovane. Ono vzájomne pôsobí s inými poľami a existuje ako súčasť silnejších tokov Času. Body pripájania a presekávania sa kruhov (pružiny) polí Času jedného druhu je Čas, keď prebiehajú zrážky rôzneho rozsahu: od zrážok rôznych vesmírnych telies v kozmose po zrážky rôznych ľudí. Vzájomné prieniky polí rôznych ľudí vplývajú na vývoj poľa Času každého z nich. Medzi týmito poľami neexistujú viditeľné hranice, a tak jedno pole sa ľahko zmiešava s druhým, ale vzájomný vplyv takéhoto zmiešavania sa dá presne pozorovať, ba dokonca je príčinou zmien niektorých fyzických charakteristík každého poľa Času.
Pri zmiešavaní sa polí môže nastávať spomalenie tempa vývoja poľa Času každého z nich, alebo čiastočné poškodenie poľa, či znovunastolenie poľa Času a podobne.
Jedni a tí istí ľudia sa zrážajú v rôznych klbkách polí Času jeden s druhým, pričom zakaždým rôzne vplývajú na pohyb a vývoj poľa Času jeden druhého. V prastarých slovanských učeniach sa dokonca podávajú špecifické údaje veličín jednej špirály toku Času pre predstaviteľov rozličných národov pozemského ľudstva. Veličina jedného kruhu Času človeka závisí na energónovom systéme (energón je najmenšia energetická častica). A tak, ako matka Príroda vytvára obrovskú rozmanitosť svojich výtvorov (aby vlastnosti jedných dopĺňali vlastnosti druhých), tak sa ohromne odlišujú aj energetické systémy ľudí. Podľa Véd sa jedna špirála Času ľudí bielej kože priemerne rovná 16 rokom (16 kanálový systém), u ľudí žltej farby kože 12 rokom, u ľudí sivej kože 10 rokom, u červenokožích 9 rokom a u černochov 6 rokom. Ale ako sme už hovorili, toto platí iba v ideálnom prípade, t.j. pokiaľ kruhy času nie sú deformované vonkajšími vplyvmi. Pri premiešavaní sa rôznych typov ľudí budú aj iné čísla rokov kruhu špirály. Udalosti jedného kruhu Času sú veľmi podobné udalostiam vedľajšieho kruhu, preto ak vieme, čo sa s nami dialo v predchádzajúcom kruhu, tak si môžeme sami prognózovať všeobecné smerovanie udalostí nasledujúceho dňa.
Na poznaní štruktúry tokov rieky Času je založené aj jasnovidenie, ktoré predpokladá vývoj zmyslov samotnej osoby, zvýšenia sily jej energetických polí a nadobudnutie schopnosti voľného premiestňovania sa vnútri svojho poľa Času aj vnútri poľa Času iných ľudí. Kto chce niekomu pomôcť, ten sa v mysli ako keby musí stať tým, koho prítomnosť, minulosť či budúcnosť sa pokúša objasniť. Jasnovidec, ak chce zistiť, čo sa s niekým stalo v minulosti, t.j. v predchádzajúcich kruhoch poľa času, aj to, čo sa bude s ním diať v budúcnosti, musí prejsť na úrovni hmoty mysle aj hmoty zmyslov z jedného kruhu poľa času do druhého, a potom s nadobudnutou informáciou spätne. A ak to nerobí pre seba, ale pomáha niekomu inému, tak súčasne vykonáva prechod aj do inej rozmernosti, t.j. zo svojho poľa času do poľa času druhej osoby, a potom s nadobudnutou informáciou opačným postupom. Ale dá sa to urobiť aj inak, t.j. jednoducho sa dostať do centra kruhu Času s bleskurýchlym prenesením matérie mysle skrz všetky kruhy poľa špirály Času do minulosti aj budúcnosti, prečítať potrebnú informáciu – pravda, je ešte potrebné vedieť, že táto informácia sa transformuje v súlade s úrovňou vývoja toho, kto dostal odpoveď na svoju otázku.
Pri špeciálnom stupni úrovne prípravy a cvičenia je možné nie iba dostávať informáciu o opakujúcich sa odrazoch osobného „JA“, ale je možné sa naučiť riadiť rýchlosť a množstvo časového toku. Ako sme už vysvetlili, Čas je energia a existuje vnútorný (váš osobný) a vonkajší Čas. Preto kozáci charakterníci (od slova charakter – Ch´árijci, t.j. nie tí, čo už prešli na kresťanstvo) dokážu úspešne vplývať na tok Času. Dokážu jednoducho urýchliť svoj osobný tok Času vo vzťahu k planetárnemu Času tak, že pre nich ako keby sa vonkajší Čas zastavil. A vtedy jasne vidia let šípu, alebo dokonca guľky tak, že sa jej môžu vyhnúť, alebo ju chytiť rukami, ale pri takýchto manipuláciách prebieha obrovská spotreba energie, a preto pred takýmto konaním musia nevyhnutne vedieť nahromadiť vnútorný Čas. Takéto javy poznáme aj dnešných udalostí vo svete, ale dosahujú sa spontánne, keď sa človek dostáva do stresovej situácie hraničiacej s ohrozením života. Je napríklad zaznamenaný prípad vojaka sovietskej armády z druhej svetovej vojny, ktorý uvidel, ako do jeho zákopu padá delostrelecký granát a jeho vnútorný Čas sa spomalil natoľko, že uvidel, ako sa pomaly delia črepiny na všetky strany a on sa dokázal pred nimi ukryť.
Z uvedeného môžeme vyvodiť, že ľudia aj civilizácie celkovo sa môžu súčasne vyvíjať na rôznych kruhoch svojho poľa Času, preto budúcnosť už prebehla v danom poli času, a preto ten, kto dokáže vidieť celé pole Času zboku, vidí všetky udalosti naraz.
Nuž, všetko vyzerá jasné, ale ako môžeme potvrdiť tieto tvrdenia o podstate času?
Porovnajme si niektoré výrazy z iných jazykov. Napríklad staroindický vyraz „vartman“, kde koreň „vart“ znamená „vrtieť sa“, „zatáčať sa“ man znamená človek, jeho „JA“, preto doslovný preklad výrazu je točiace alebo špirálovité opakovanie nášho „JA“.
Múdrosť Predkov hovorí:
„Spočiatku Čas bol ženského rodu a Čísloboh ho strážil. Okrem toho, nie priestor a rozmernosti vytvárajú čas, ale rozmernosti a priestor vytekajú z Času“.
Na začiatku nášho článku je obraz Boha Velesa stojaceho na brehu rieky Času („Veles pri rieke Času“ – fragment z vnútorného priestoru chrámu Kapište Védy Perúna). Predstavme si – ako si predstavovali naši Predkovia – obraz Času ako obraz rieky. Takto sa môžeme pozrieť na prierez koryta rieky, kde najvyššia rýchlosť je uprostred, tam, kde je koryto najhlbšie. Tie častice, ktoré sú v strede prechádzajú riekou oveľa rýchlejšie ako tie, ktoré sú pri brehu. Ak sa pozrieme na obrazovú projekciu:
Na vodorovnej osi je hĺbka dna a na zvislej Čas (nejaká východisková časová jednotka). Na zvislej osi je zobrazených niekoľko štruktúr: korytnačka, človek, pes, škrečok a komár. Povedzme, že prebieha nejaký daný výsek Času, pričom Čas tečie v súlade s tokom rieky Času. Predpokladajme, že ako základ použijeme 1 minútu. Človeku, ktorý sa nachádza vo svojom prúde prebehli 2 minúty, psovi uplynuli 3, škrečkovi 4 a komárovi už 5; ale korytnačke iba 1 minúta. Ale prebieha ešte aj iná 1 minúta, prebehol následný systém priehybu v Čase, ale u všetkých podľa svojej vnútornej časovej periódy. Vo vnútri účinkuje jedna miera času. Ak by sme ako základ vzali 1 hodinu, tak u všetkých vnútorne prebehla 1 hodina, ale čo prebehlo navonok? Ak by sme povedzme ako príklad vzali 120 rokov, tak komár 120 rokov života prežíva obrazne za 2 dni, škrečok napríklad za 3 roky, pes za 20 rokov, človek za 60 – 80 rokov, korytnačka za 300 – 400 rokov, t.j. každá živá bytosť na Zemi má svoj Čas, ktorý stacionárne nie je rovný.
Tento istý princíp je charakteristický aj pre každú ľudskú rasu, t.j. každá ľudská rasa žije podľa svojich zákonov Času.
Všetky národy Zeme majú úplne odlišné predstavy o osude, a teda ako následok aj rôznorodé estachologické koncepcie vo svojej národnej mytológii.
Základné ľudské rasy majú štatisticky líšiace sa časy pohlavného dozrievania, čo je zjavne odrazené v zákonodarnej praxi národov, ktorá k tej či onej rase prináleží. Čas pohlavného dozrievania je jedna z najdôležitejších biologických charakteristík každého organizmu, po dosiahnutí ktorej sa kardinálne mení spôsob jeho chovania sa.
Ak by sme analyzovali, čo je napísané o slove „Čas“ v súčasných jazykoch indoeurópskych národov, tak v tom, čo chrlia masovokomunikačné prostriedky univerzalizmus Času mizne bezo stopy. Tak napríklad Etymologický slovník ruského jazyka z r. 1959 (autor A. G. Preobraženský) uvádza, že slovo „Время“ označovalo kruhový pohyb, otáčane kolesa (čo je naozaj tak, keďže pólová štruktúra Času predstavuje otáčajúcu sa špirálu). Čo do výslovnosti je blízke slovo „бремя“, čo označuje ťažkosť (bremeno), odkiaľ pochádza ja známa fráza „niesť svoje bremeno“. Hoci paradoxne, ale skutočne dostávame, že prvopočiatočný zmysel slova „Время“ sa vyjasňuje zo slovného spojenia „niesť ťažkosť svojho bremena“.
V sanskrite „bharma“ tiež označuje ťažkosť, zendský „Ьaгэman“ má presne ten istý význam.
Okrem toho, ruské slovo „Время“ čo do výslovnosti sa blíži k indoeurópskemu základu „wertmen“ a sanskritskému „vartman“, čo znamená „vart“ – otáčanie a „man“ znamená človek, jeho „JA“.
Indii ešte existuje slovo, ktoré tiež označuje čas – „kalah“. Je to vydelený úsek v čase rovný jednému kruhu špirály večného času, čo v ruštine, ako aj v slovenčine nazývame „KALI“, t.j. epocha ohraničená jedným kruhom času. Existuje aj obecne slovanská forma „vertmia“, v ktorej po vymiznutí písmena „t“ sa dostávame k prvopočiatočnému významu slova „Время“, čo rovnako označuje otáčavý pohyb. V bretónskom jazyku existuje slovo „vreman“, čo znamená „teraz“ (terajšie odrazenie „JA“), a čas sa po bretónsky povie „pred“ (predchádzajúce minulé odrazenie „JA“).
Väčšina lingvistov dochádza následkom toho k uzáveru, že v indoeurópskych jazykoch výraz Čas sa prvopočiatočne viazal s určitým vonkajším prejavom nejakého procesu. okrem toho, slovo v chode času menilo svoj rod, čo je podobne aj v staroírštine, kde „ge“, t.j. čas bol od počiatku stredného rodu, zatiaľ čo neskôr sa zmenil na ženský rod.
Nemecké slovo „die zeit“ sa dá vyložiť ako „Tá Cyklus“, t.j. úsek Času, kruh, cyklus a možno povedať, že ide o „CE Ty“, pričom v staroslovienskom jazyku Ci alebo Či označovalo merný úsek, odkiaľ pochádza aj slovo „číslo“.
Latinský význam slova „tempus“ možno tiež naviazať na Čas, t.j. na rýchlosť toku Času, hoci sa inde viaže na „tendo“ alebo „teneo“. Mnohovýznamná je blízkosť latinských slov „tempus“ a „templum“ (chrám), lebo prvopočiatočne znamenalo svätý priestor, ktorý etruský žrec načrtával na poludnie.
Množstvo faktov ukazuje na sakrálnosť kategórií času u žltých národov. Čínsky hieroglyf „či“ alebo „ci“, ktorý označuje čas, rovnako znamená aj „chrám“.
Meno gréckeho Boha Chronosa, Boha Času, pozostáva z dvoch koreňov „choro“ (alebo „chro“), znamenajúci kruhový pohyb, (odkiaľ pochádza aj naše slovo „chorovod“), „nos“ – t.j. nosiaci, čo v celku znamená nosiaci kruhový pohyb (Času).
Boh starých Rimanov Janus má vo svojom mene – nasmerované odrazenie „JA“ – Času.
Slovo čas je obsiahnuté aj v staroegyptskom mene Boha Thota.
V ezoterickej súčasti zoroastrizmu – zervanizme – „čas“ znamená Zervan (cyklus vanov) vyhlasovaný vyšším počiatkom.
Staroruská Bohyňa Makoš a jej dcéry Doľa a Nedoľa, aj staronemecké Bohyne osudu Norny tiež slúžia ako personifikácia Času. Mená Bohýň a ich dcér hovoria samé za seba, a mená starogermánskych Bohýň Urd, Verdandi a Skuld znamenajú minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Bohyne, ako v mytológii ruskej tradície, tak aj v starogermánskej nielen jednoducho „ťahajú“ za nejaké nite, ale tkajú priadzu osudu a všetky sú spojené s Časom.
Prekvapivo zhodný obraz vidíme aj v mytológii starých, červenokožích Mayov. Všetky obelisky a oltáre v ich kultoch sa budovali s cieľom zvečnenia periód Času. A samotné intervaly Času sa zobrazovali vo forme noše, ktorú nosili na chrbtoch hierarchický Bohovia-poslanci. Takto dosiahli zobrazenie personifikácie dní, mesiacov a rokov. Podľa výpočtu, ktorí Bohovia budú mašírovať v daný deň, žreci Mayov dokázali určiť ich spoločný vplyv a takto predpovedať osud ľudstva.
V tejto spojitosti môžeme urobiť tento uzáver: predstavy o Čase vychádzajú z najstarších, hlbinných vrstiev ľudskej psychiky, a preto nie je náhodná aj jeho sakralizácia. V každej skupine indoeurópskych jazykov existuje vlastné meranie a označovanie Času, jednotný termín neexistuje.
„Podľa cudzieho času žiť nemožno“, práve toto kľúčové pravidlo poznajú všetci ideológovia všetkých svetových náboženstiev, okultisti, aj rôzni rasoví vodcovia.
Čas sa v predstavách prostého človeka myslí nie ako univerzálna, ale ako subjektívna kategória, inokedy ako proces, ktorý pripúšťa, že daný človek môže do neho zasiahnuť. Čas sa dá „ťahať“, „rozprestrieť“, „niesť na pleciach ako osud“. Čas sa dá navŕšiť, čo je najdôležitejšie.
Vedcom je odnedávna tiež známy výraz „hustota“ Času. Dnes už vieme, že miesta, kde pristávajú UFO majú lokálne zmenené hustoty Času. Toto je nový názov v súčasnej vede, ale každý človek ho chápe po svojom. Sú to variácie času a priestoru, slabšie, čo vplýva na náš hlavný mozog. V miestach pristávania UFO býva človeku zle, klesá frekvencia bitia srdca, nastupujú problémy s črevným systémom, prichádza potenie a pod.
Nuž, zhrňme si, čo to je Čas z pohľadu našich Predkov:
Čas je premietané vyžarovanie, rozmer nášho „JA“ vo forme špirálovitého toku – ak použijeme súčasnú terminológiu – ale čo sa týka vlastnej obrazovej podstaty, tak pripomína rieku Času.
Jeho špirála sa zväčšuje a zmenšuje. Energia v ľubovoľnom uzavretom kontúre prebieha ako vnútri, tak aj vonku. Znamená to, že na osi sa vždy premieta informácia, pretože, ako sme už povedali vyššie, tí, ktorých nazývame jasnovidci, ktorí vidia minulosť aj budúcnosť, majú prístup k osi času. Presnejšie, nie iba prístup, ale vedia prečítať obraznú informáciu, ktorá sa tam nachádza. Táto špirála – v súlade s prastarými textami – sa používa na zhmotnenie pri reinkarnácii, t.j. jeden človek sa môže materializovať ako do ďalekej budúcnosti, tak aj do ďalekej minulosti. Tieto isté myšlienky potvrdzuje aj etymologický rozbor významu bázového slova „Время“ u rôznych národov.
Ale pre našich Predkov nebolo dôležité iba pochopiť podstatu významu času – ktorý sme sa tu pokúsili vysvetliť – ale pre každodenný život ho potrebovali aj merať. Preto existovala aj sústava systému mier, ktorá bola spojená s Prírodnými a Človečenskými Rytmami. Hoci dnes používame dvojokruhový 12-tkový systém rátania Času (deň, hodina, minúty, sekundy), ale Slovanský systém rátania času je previazaný s Rytmami Života. Čas sa meral s presnosťou do Migu.
Uveďme si tento systém mier aj so základným vysvetlením. Materiál ponechávame v ruštine:
Slovanské miery času
Dohovorené významy znakov
Čas je nerozlučne spojený so svojimi rytmami. V ďalšom pokračovaní si vysvetlíme rytmy.
prekladalo ako Prichádzajúca z Nebies. Pretože Runa 
– SVA označuje Nebesia (odtiaľto Svarog – Nebeský Boh), 
– S, Runa smerovanie; Runy 
– TIKA znamená pohyb, príchod, tok, beh. Dodnes používame výraz tikať vo význame bežať, ísť (hodiny). Okrem toho, forma 
