Autor svarga

Musíme si zopakovať, že Cyril a Metod nevytvorili slovanské písomníctvo, ale iba cirkevno-slovanskú azbuku pre kresťanské cirkvi v ruských zemiach. V ruských, pretože naša krajina sa v minulosti volala Maličká Rus. Malá, alebo niekedy aj Červená Rus je dnešná Ukrajina. Strieborná Rus tiež v podstate dodnes existuje – je to Srbsko.

Takže – aj to iba pre zopakovanie – Cyril a Metod vzali už existujúcu Bukvicu so 49 bukvami, 5 z nich vypustili, štyrom dali grécke názvy a začali prekladať z gréčtiny do nimi „vynájdeného“ jazyka. A čím sa to vlastne tak znepáčilo týmto mníchom týchto konkrétnych päť bukiev našej Bukvice? Alebo vyberali náhodne? Ukazuje sa, že odovzdávali hrdlové a nosové zvuky. Strácajúc hrdlové zvuky, národ postupne tratil hrdlové spievanie, t.j. špecifickú vibráciu hlasových zväzov. A neprítomnosť nosových zvukov sa negatívne odrazilo na funkciách HYPOFÝZY, ktorá je CENTROM VÔLE. A bolo to!

Toto bolo – ako už vieme – nie jediné „spracovanie“ obrazovej Bukvice, čo nakoniec súdruhovia boľševici úplne dokončili.

Zaujímavým faktom je, že písmená hlaholiky, Bukvice a ešte aj cyrilské bukvy sa používali aj na označenie čísla – vtedy mali nad sebou umiestnenú vodorovnú čiarku – črtu. A pretože v súčasnosti vieme, že slovanská písomnosť má viac ako 600 tisíc rokov, následne to znamená, že slovanské písmená majú minimálne toľko isto.

Každá bukva mala aj špecifický obraz: O B R A Z. O – Podoba; B – Boh; RA – žiarenie, Svetlo Najvyššieho; AZ (Az), takto sa nazývali naši Predkovia: Az (As)= Boh, a preto Ázia (Asia) je územie, na ktorej žili naši Predkovia. Výsledný význam: OBRAZ = AZ (Človek) je podoba Boha.

Podľa Múdrosti našich Predkov „OBRAZ“ je súhrn rozličných poznatkov, spojených do konkrétneho opisu nejakého predmetu alebo javu. Každý obraz nesie v sebe hlbinnú podstatu. Táto podstata dáva možnosť pochopiť predpokladaný význam a existenciu daného obrazu. Najmä deti v počiatočnej etape učenia sú ešte schopné prenikať do hlbinnej podstaty ľubovoľného obrazu, vrátane obrazu mysle, čím prehliadajú druhostupňový význam. Schopnosť pochopiť prvopočiatočný význam obrazu, jasne a detailne si predstaviť obraz, myslieť obrazmi , to už je môcť, to už znamená byť mágom. Mág je ten, kto môže.

Naša úloha je ukázať akými prastarými poznatkami vládne slovanský národ, na akých staroruských védických obrazoch je sformovaná hlaholika. Takto každý človek má možnosť vedieť, že podľa miery poznania prastarých poznatkov sa stáva silnejším a neporaziteľným.

Každé hlaholické písmeno má svoj obraz, zvuk a číslo – v závislosti od projekcie.

Označenie, ktoré umiestnením nad bukvu mení jej význam na číselný.

Pretože neuvádzame celú učebnicu, tak si vyberieme len niekoľko prvých bukiev hlaholiky ako príklad. Príklady sú potrebné na lepšie pochopenie:

Hlaholická bukva	Zvuk	Súčasný význam	Číselný význam
Konečná forma	Počiatočná forma
		Азъ	A	1

Projekcia: to je Азъ

Základ je runový:

	Азъ (Az) – Boh, žijúci na Zemi.
	Runa Zeme, ъ – obraz tvorenia, t.j. utvoriť, vytvoriť.

Boh žijúci na zemi je tvorivý budovateľ. Tvorivo buduje svojimi rukami.   On tvorí. A Азъ má projekciu nasledovnú: RAZ, tvorca, t.j. ten, kto tvorí sám, čo znamená, že jeho číselný význam je 1 (jeden).

Hlaholická bukva	Zvuk	Súčasný význam	Číselný význam
	Боги (prastarý variant) Боуки (neskorší variant) Буки (vymysleli mnísi)	Б	2

Bohov je množstvo, určené množstvo Bohov neexistuje, preto B nemôže mať určený číselný význam. Je ich veľa, t.j. viac ako jeden, napríklad: JA a môj Otec = 2; JA a Boh SVAROG = 2; JA (AZ) a Príroda = 2; JA a Nebesia = 2; t.j. nie dva ale dvojnosť, duálnosť. Odtiaľto aj pochádza dva v pojme ako du – dualita. Zem a Nebesia je duálny význam, a zároveň množné, t.j. dva a viac. Jedna hviezda a druhá hviezda – spolu tvoria súhvezdie. Sú – vyjadruje dva a viac.

Jestvuje naša Zem a jestvujú iné Zeme, t.j. miesta, ktoré sú obývané. Tu nastáva opäť ten istý jav: Zem a Nebesia, t.j. duálny význam, ale zároveň ide aj o množstvo. Množný systém, preto má číselné označenie  = du, t.j. „2 a viac“, ale dva je chápané ako minimum, a viac – do nekonečna:

– nekonečno a + nekonečno sú opäť 2 významy. Ale koľko je toho medzi nimi je nekonečné množstvo. Ale množstvo na jednej priamke, ktoré ich spája. A toto množstvo je svojou podstatou jednota.

Bohovia na Nebesiach		= Duálny systém
As na Zemi

Znamená to, že Bohovia je jediný systém na Nebesiach a človek je jediný projekčný systém, ktorý oni vytvorili na Zemi. A zo Zeme človek dostal ako keby základ, t.j. telo =  ; a od Bohov dostal  Dušu, Ducha a Svedomie, a preto má „hrebeň“ tri „zuby“. Je to spojenie človeka s Nebesami. Ak by sme použili hornú spájajúcu čiaru, t.j. Nebesia  – tak ako keby si so sebou „utrhla“ kus Nebies. Nebeská čiara je čiara, pod ktorú sa píšu prastaré písmená hlaholiky, rún, sanskritu a pod. v neskorších hlaholických textoch sa už nepoužívala.

Ako príklad si uveďme čakrový systém človeka:

Tri – to sú ako keby tri najvyššie čakry, ktoré dostávajú energiu z Nebies. Najvyššie čakry pracujú s Nebesami a plecia sú ako keby deliaca čiara, t.j. „črta“. Nižšie čakry pracujú na Zemskej úrovni.

Biely človek má 9 základných čakier, vrátané tých na pleciach. Preto je ako znak oddelený: , horné tri „zuby“ znamenajú Božskú úroveň.

Hlaholická bukva	Zvuk	Súčasný význam	Číselný význam
	Вѣдѣ (Viede)	В	3

Kruh Zemský a kruh Nebeský sú medzi sebou prepojené tým, že Bohovia dávajú človeku možnosť stať sa Bohom. Prúdy energie  idú zhora, a tak toto písmeno  ako keby pripomínala čašu Múdrosti. Bohovia ako keby napĺňali čašu Múdrosti. Tu sú už 3 spojené prvky: Boh – jedna Múdrosť; As (človek) – druhá; Védy – tretia. Keď sa toto všetko spojí, tak dostaneme jediné celé, t.j. trojitosť – plné spojenie. Číselný obraz je 3.

Hlaholická bukva	Zvuk	Súčasný význam	Číselný význam
	Глаголи	Г	4

Božie konanie pochádza od Bohov, došlo na Zem a našlo ľudský rozum. Na Nebesiach sú myšlienky, na Zemi sila. Pri zjednotení sily a myšlienok nastáva spojenie, t.j. ako keby materializácia myšlienky a materializovaná myšlienka je глагол (reč).

Poznajúc Múdrosť sa človek stýka, a stýka sa prostredníctvo глагола (hlahola). Dostávame 4 elementy: Boh, Človek, Múdrosť a prejav tejto Múdrosti (t.j. jej materializácia) – Hlahol. Preto číselný význam je 4.

Múdrosť a Slovo, ale slovo, to už je dianie. Materializovaná myšlienka to už je dokonalé dianie, preto človek hlaholí, spravidla formou hymien, modlitieb, obracania sa k Bohom. Môže hovoriť, prednášať reč, pozývať, kričať, rečniť a pod. Ale význam hlaholiť, t.j. používať hlahol (prastarý tvar глагол) znamená, že hovorí s Nebesami, Bohmi. Výlučne vtedy človek hlaholí.

Hlaholická bukva	Zvuk	Súčasný význam	Číselný význam
	Добро	Д	5

Dobro. Ak pri zobrazení  znamená to, čo sa dáva zhora, tak dostávame Védy, t.j. Prvopočiatočnú Múdrosť. Pri tomto zobrazení  dostávame DOBRO, t.j. „vyrábame“ si batožinu do Nebies. Nadobúdame skúsenosť okrem tejto Múdrosti, čo znamená, že nadobúdame aj svoju osobnú skúsenosť. Naše dobro si „ukladáme“ ako horu a hora vrcholom vždy siaha ďalej a vyššie k Nebesiam. U nás je viac pohorí s názvom MAGURA. Ukazuje to na hĺbku Starej Viery v časoch pred násilným pokresťančením našich zemí. Je to skratka Mať GARA, t.j. Matka Hora. Dokonca aj kresťania hovoria, že „Neukladajte si bohatstvo na Zemi… ale na Nebesiach…“. Znamená to, že Múdrosť a Dobro sú medzi sebou vzájomne previazané ako Védy a Dobro. Čím viac človek poznáva Védy, tým viac tvorivo buduje. A toto sa mu viac a viac „prikladá“ navrch. Využívajúc pomoc Bohov, Múdrosť, Dianie, t.j. Tvorenie, človek hromadí svoju vlastnú SKÚSENOSŤ (Dobro).

Dostávame 5 elementov: Bohovia, Človek (As), Védy (Múdrosť), Dianie (slovo, t.j. materializovanú myšlienku – preto dianie), Dobro (skúsenosť) ako výsledok tvorenia.

 Védy – Bohovia sú hore nad nami, ale tvoríme my =  (Dobro).

A tvoríme pre Nich. Človek tvorivo buduje Dobro. Človek tvorí nielen pre blaho na Zemi, ale buduje aj svoj vlastný Svet vo Vesmíre. Pripravuje si pre seba svoju vlastnú budúcnosť a život na Nebesiach. Niekto si chystá budúcnosť na Nebi, ale naši Predkovia sa vždy usilovali o budúcnosť na Nebesiach. Rozdiel už poznáme a každý si vyberá sám za seba.

Hlaholická bukva	Zvuk	Súčasný význam	Číselný význam
	Есть	E	6

Ak Hlaholí (Глаголи) znamená:

Tak toto hlaholické písmeno sa poníma ako polovica Zemegule. Ekvatoriálnu časť máme vydelenú, ako keby bola za hranicami Zemského Kruhu, t.j. my máme vyhradené miesto pre život na severnej pologuli. Zem, ako magnet, má dva póly. Nám Bohovia, naši Predkovia, prisúdili kladnú silu. Máme Javný Svet – Jav, nad Javom je Svetlý Nav (Slav) a ešte vyššie je Prav. Dole, pod Javom je umiestnený temný Nav (Peklo).

My žijeme medzi Slavom a Navom.

Preto biele národy žili na hornej, t.j. severnej pologuli a napríklad černosi na južnej. Znamená to, že sme dostali formu, kde máme žiť.

A názov tejto formy „je“ forma bytia. Ja „je“, to znamená jestvujem – Az je. K piatim elementom sa dopĺňa ešte element „bytie“ a dostaneme 6.

	Táto symbolika jestvovala ešte pred príchodom Adamitov, t.j. biblického národa na našu Zem. Oni ju jednoducho prevzali a použili pre svoje účely.   Požehnaná pôda jestvuje, ale aby z nej niečo vzišlo, po potrebné zrno (šiesty element). Zrno nazývali naši Predkovia podstatou. Aby sme mohli niečo vytvoriť, musíme to niekde vytvoriť.
	Zrno je podstata. Celkom tvoria 6 elementov.

A takto vytvorili formu písmena:

	Prebytočné sa odobralo
	A výsledok Есть

Hlaholická bukva	Zvuk	Súčasný význam	Číselný význam
	Живѣтѣ	Ж	7

* – Druhá forma je forma písania, ale v hlaholickom texte sa používajú oba varianty.

Bohovia a ľudia. Zemský a Nebeský Kruh sú medzi sebou previazané . Dva Svety, na ktoré pôsobí vplyv (zostupuje prúd energie – požehnanie) odniekadiaľ zhora: . Bohovia a ľudia žili a Bohovia sa s ľuďmi bratali, čoho príčinou bol Ra-M-Cha, z ktorého vytryskol Životodarný prúd Inglie. K šiestim elementom sa doplnilo to, čo dalo podnet na život, aby všetko ožilo. Svetlo všetko oživilo, t.j. Svetlo Inglie. A pribudol ďalší, t.j. siedmy element.

V tomto materiály nemôžeme priviesť kompletnú hlaholiku, ale uvedieme si niekoľko príkladov obrazov a ukážku všetkých bukiev hlaholiky.

PRÍKLADY OBRAZOV

 Х      А       Р      А       Т        Ь      Е

Charatia je text napísaný na kúsku pergamenu, niekedy nazývaný aj pergamenový nápis alebo zvitok.

  – хьнъ Luna, Luny, lunné svetlo, všetko, čo je spojené s Lunou;

  – Az – Boh, žijúci na Zemi;

  – рьцы, t.j. to, čo dostávame a vykonávame zhora, informácia zhora. Slnečné svetlo voláme Biele Svetlo. Znamená to, že Svetlo Luny je tmavšie v porovnaní s Bielym. Ak papier je bielej farby, tak charatia, t.j. pergamenová koža je v porovnaní s papierom tmavá, a preto sa nazýva lunnou.

Pri priamom čítaní: Na lunnom svetle Vyššími (alebo staršími) Bohmi povedané pre mladších Bohov (potomkov) určená forma potvrdená ako systém odpovedí na predložené otázky.

Pri obrátenom čítaní: A preto, aby prišla odpoveď na predloženú otázku medzi tými potvrdeniami alebo Dedičstvom (rečené ako rada), že povedali mladším starší Bohovia Nebeskí.

Charatia je to, čo Vyšší Bohovia povedali svojim Potomkom ako odpovede na otázky pre ich Duchovný a fyzický vývoj a zdokonaľovanie. Znamená to, že charatia je určená na zápis určitých textov, rád. Na to, aby sme mohli nájsť odpoveď keď vznikne otázka.

 – Az. Az pripomína trojzubec. Trojzubec je symbolom mohutnosti, vlády, sily, moci. Keď povieme Az, tak vyjadrujeme niečo v zmysle sila, moc, mohutnosť, profesionálne návyky, skúsenosť, t.j. všetko toto je materializované v Aze.

 – Bohovia. Podstata obrazu je spojenie a jednota Zemského a Nebeského, zjednotenie tela, Duše, Ducha a Svedomia v jedno.

 – Toto predstavuje spojenie skúseností, rodové spojenie.

Jednota, poznanie, Az, profesionalizmus, skúsenosť, to všetko je spojené s  – Božské zjednotenie množstva v jedno a tretie –  je ako spojenie skúsenosti, rodové spojenie, dáva spojenie vnútorného a jednoty, čo vedie k ukončeniu, ku skúsenosti, dokonalosti. Spoju dostávame „spájajúce určeným spôsobom“. Je to ako systém výberu.

Д       А   |   А       Б      О |   Н        Е        Т

   Á n o   |       a  b o       |      n    i     e

 – Dobro Božie, t.j. Dobro Asov, a preto ešte v dnešnej ruštine ostalo „áno“ ako „DA“

 – naše, to, čo sa nám páčilo, to, čo sme dosiahli;  – forma bytia, vývoj;  – potvrdenie, t.j. to, čo všetko potvrdzuje.

Buď berieme Božské (), alebo nahromadené nami, vlastnou, osobnou skúsenosťou na nízkej úrovni (). „Áno alebo nie“. Naši Predkovia používali „ABO“ namiesto „alebo“ – čo „nespisovne“ používame dodnes.  – je to to vyvýšené, ako keby od toho zhora – Nebesia,  je Zem. Keď človek hovorí „NIE“, tak od seba oddeľuje moc Nebies, t.j. vykonáva prízemný výber. Keď hovorí „ÁNO“, tak vyberá to Nebeské a to čo je nad ním, t.j. nasáva všetko.

 – Hlaholiť Az. Hlahol je dokonalé zvestovanie, t.j. poznávaná myšlienková forma, t.j. obraz. Az znamená to (raz je skúsenosť) ešte aj Budovateľ. Hlahol je v prvom rade materializovaná myseľ, t.j. zhmotnenie budovateľa. Preto zhmotnenie budovateľa sa u nás nazývalo „GA“ – „PÚŤ“, t.j. materializovaná myšlienka, ktorú zhmotnili Bohovia, teda púť, po ktorej ideme. Nebeská Púť – ktorú sme materializovali v svojich myšlienkach, musíme ešte materializovať aj na pozemskej úrovni, čím dostávame  (gať).

Gate sú predĺžené púte, ktoré boli používané vo vrátach. Ale gať cez mäkké močiare znamenalo púť tvorení, t.j. vytvorenú rukami. A nie iba rukami, ale vytvárali ju profesionáli, t.j. vytvárali ju Asi. Ale sú aj Asi Nebeskí, napríklad Bohovia, ktorí riadia živly. Oni tiež vytvárajú púť zo žiarení, a vtedy vidíme na nebi dve alebo viac žiariacich pútí:

 Čítame to RADUGA, čo dnes používame ako DUGA, t.j. DÚHA.

 – reč – to je u nás tiež najvyššie.

 – to, čo zhmotnili Vyšší Bohovia. A to, čo Vyšší Bohovia zhmotňujú je pre nás ako žiarenie, t.j. čisté, svetlé, žiariace.

 – DU – Добро a Укъ. DU je forma miery.

 – GA, v tomto prípade () – Az je konečná, Raduga (= Dúha) od Bohov pochádza a opäť sa vracia na Zem.

 – Рьцы Асов Добро. Keď hovoríme o Božom Dobre, tak sme radi.

 – RADA

Priame čítanie:

 – hovoria

 – starší

 – dobré

 – mladším

Obrátené čítanie: A mladší prijímajú prichádzajúce od starších. Mladší prijímajú to, čo hovoria starší ako Radu. Tu môžeme poznamenať, že v našom jazyku sa uchoval starší výraz (rada), pričom do dnešnej ruštiny už bol zavedený výraz совет.

 – radan, t.j. hlava Rady, ten najmúdrejší.

 – Rod

 – zhmotnenie

 – spojenie s Predkami

 – Rodové spojenie

Zhmotnenie nás „odtiaľ“, t.j. žiarenie, aby sme sa potom vrátili „tam“, pričom si so sebou vezmeme nadobudnutý dostatok.

Toľko ako príklad postačí. A pre úplnosť si uveďme kompletnú hlaholiku tak, ako ju poznali a používali naši Predkovia:

A pre prípad, že by si niekto chcel samostatne precvičiť hlaholiku prinášame aj príklad uceleného textu:

Nuž rodní bratia a sestry Slovania, môžeme súhlasiť s tým, že naše písmo „vymyslela“ nejaká „opica“ pozorovaním konárikov?

Cieľom a úlohou našej stránky je prinášať naspäť poznanie Predkov všetkým potomkom Veľkej Rasy, ktorým nie je ľahostajný vlastný pôvod a vlastní Predkovia. Rozsah dedičstva Predkov ide ďaleko za všetky očakávania, ktoré boli známe v prostredí v ktorom sme vyrastali. Hovorili nám – ba stále hovoria – že sme divosi, ktorí len krátko pred tým, ako k nám prišli dvaja „svätí“ pologramotní mnísi z Byzancie akurát tak stihli zísť zo stromov.

Pokiaľ nám to hovoria tvari – niet sa čo diviť. Ak sa pozorne pozriete okolo seba zistíte, že najväčšie zlo, ktoré sa okolo nás odohráva nerobia tvari – robíme ho my sami. My sami ničíme Prírodu za „30 strieborných“ – rúbeme stromy, otravujeme rieky, kruto týrame a zabíjame zvieratá, drancujeme nerastné bohatstvo. Oni nám iba nanútili a systematicky podsúvajú lživé hodnoty, ktoré sme časom „prevzali“ za svoje. Ich stratégia je vždy rovnaká: rozdeľ a panuj. Týmto z nás urobili otrokov, ktorí sami ničia vlastnú planétu a ťažia vlastné bohatstvo, ktoré oni potrebujú. Sú to paraziti a paraziti nikdy nerobia. Práve v tom sú neskutočne vynaliezaví. My sa navzájom zabíjame, nenávidíme, podpiľujeme si pod sebou konár na ktorom sedíme. Im už dnes stačí iba „odoberať“ to, čo pre nich vyťažíme. Takto dosiahli minimálne dva ciele – oni majú naše suroviny a my na nich otrocky robíme. Pretože to, čo robíme je ničenie jednej z našich podstát – Prírody – ešte aj my sami karmujeme a sťažujeme si vlastnú evolúciu.

Svetová vláda má známy plán, ktorý počíta so „zlatou miliardou“, t.j. cieľom je pozabíjať všetko „nadbytočné“ obyvateľstvo. Mnohí si myslia, že sú to iba zbytočné a nereálne uhorkové zvesti. Nuž, niektorí si pamätáme silu a moc bývalého socialistického bloku. Nikto reálne nerátal s možnosťou, že jedného dňa sa rozpadne všemocný Sovietsky zväz – ale stalo sa. Prišli rôznofarebné revolúcie, ktoré ktosi v pozadí trpezlivo a cieľavedome plánoval a najmä financoval – a ten ktosi naplánoval prežitie 1 miliardy ľudí na Zemi. Otázkou možno je: Prečo vlastne? Odpoveď je zarážajúco jednoduchá. Nástupom Dňa Svaroga – presnejšie, prvých niečo viac ako 450 rokov to bude Ráno Dňa Svaroga – nezadržateľne nastupuje Vek Vlka, keď nikto nebude drancovať Prírodu, pretože Kultúra – na rozdiel od Civilizácie – žije na princípoch Svetlých Svetov a aj zodpovedajúcich energiách, ktoré neničia, ale tvorivo budujú. Tento nástup tak či onak neprežije drvivá väčšina terajšieho ľudstva, ale tvari sa potrebujú „poistiť“. Dni a Noci Svaroga sa trvalo striedajú, ich vzájomný pomer je však neustále iný. Je to rovnako ako s dĺžkou dňa a noci na Midgard-Zemi. Medzi dvomi slnovratmi je pomer dní a nocí rôzny. No a my, ak sme rozvíjali dedičstvo Predkov sa tu už nebudeme musieť vracať – ak neostanú karmické väzby. A tak pre istotu – ak by tu ostalo veľa biorobotov, ktorí nevedia inak ako žiť na úkor Prírody – by pokračovali v drancovaní prírodných zdrojov, ktoré siví považujú za svoj majetok. Koščeji včas odletia, ale otroci ostanú – aj mnohí tvari a hybridi. Ich počet – z pohľadu Svetovej vlády – musí byť redukovaný na úroveň, ktorá zabezpečí uchovanie nerastného bohatstva pre ďalšiu Noc Svaroga, ktorá tak či onak príde a oni sa vrátia.

Podrobnejšie si o nadchádzajúcich udalostiach povieme v samostatnom článku, ale teraz sa zameriame na neoddeliteľnú súčasť kultúry – písomníctvo. Niektorí z vás nás upozorňujú na iné stránky, ktoré používajú alebo sa odvolávajú na nás ako zdroj. Niečo sme si overili a naozaj sme čosi zistili. Na jednej stránke boli dlhšiu dobu preberané naše materiály, ale vždy sme boli uvedený ako zdroj – čo je v poriadku. Potom sa však čosi stalo, a hoci v určitej miere sú naše informácie naďalej používané, odkaz na našu stránku „zmizol“. Bol však nahradený čímsi veľmi podobným, stránkou, ktorej názov je podobný nášmu, iba jedno písmeno chýba. Ale čo je oveľa zaujímavejšie – naše informácie sú už účelovo spracovávané tak, že nabádajú na iný smer.

Toto je názorný príklad projektu „Démon Slovanstva“ o ktorom sme už hovorili. Nie je fér preberať informácie zo zdroja, ktorý ani len nepomenujem. A vzhľadom na to, že my čerpáme z Védických materiálov, ktoré predtým na území Slovenska, Moravy a Čiech nikto nepoužíval – ľahko zistíme odkiaľ „vietor fúka“. Ale nastáva zaujímavá situácia, ktorú bude zaujímavé pozorovať pre tých, ktorí zmienenú stránku navštevujú. Védické podanie hovorí o mimozemskom pôvode našej Kultúry, zatiaľ čo „klasické“, tvarmi preferované tvrdenie hovorí o primitivizme našich Predkov. Tieto dve veci sa nedajú spojiť, a preto bude zaujímavé sledovať, ako z tohto maglajzu vzájomne si odporujúcich vecí táto stránka vybŕdne. My hovoríme o hlbinnom význame rún – tvari napr. o konárikoch, ktoré slúžili ako predloha pre runy…?

Začnime netradične – Etruskami. Existuje etruský nápis na štvoruholnom kameni z Volterry, ktorý po prepísaní do latinky vyzerá takto:

DVIARASADENTMASELAEITRECSDENSTMENADA

Teraz použijeme vedeckú formuláciu „predpokladajme, že“ – a predpokladajme, že Bukvica v polovici 1. tisícročia pred n.l. existovala a patrila medzi rôzne etruské písma. Prepíšme text jednoducho bukvicami a zistíme, že každý gramotný južný Slovan (Srb alebo Bulhar) ho bez problémov prečíta a pochopí napísaný oznam:

двиаразадѣнтмасѣлаєитрєчдѣнстмєнада: двиа раза диен тма сиела е и треч диенс тменада

t.j. dvia rasa dien tma siela e i treč dnes tmenada. Takže ak to prepíšeme do dnešnej slovenčiny, tak dostaneme takýto význam: dva razy dňa tma zišla, je i tretí deň tejto tme podobný.

Toto je prvý z troch tisícok etruských nadpisov, ktoré nepotrebujú nijaké špeciálne vysvetľovanie. Jasné, gramaticky stanovené poradie slov v prevedení južných Slovanov. Tento nápis nám dovoľuje konštatovať holý fakt prítomnosti slovanskej reči a písomníctva na miestach neďaleko od Balkánu. A čo sa týka časovania – ide o obdobie jeden a pol tisícročia pred príchodom Cyrila a Metoda. Takéto „rozlúštenie“ etruského písma bolo nie prvý raz publikované ešte v sovietskom časopise PROSTOR, č. 5 z roku 1968 v článku pod nadpisom „O JAZYKU NIEKTORÝCH ETRUSKÝCH NÁPISOV“. Text je tak lingvisticky a gramaticky dokonalý, že nie sú potrebné nijaké odhady a kombinačné porovnávacie výklady. Neumožňuje rozpad na slová, pretože je už dokonalý. Je to jazyk južnej vetvy Slovanov, teda nijaký „praslovanský“, ako by sme mali – v zmysle „modernej vedy“ – očakávať vzhľadom na vek pamiatky. Ide o živý jazyk, ktorý si uchováva dodnes také základné dialektické črty, ktoré sú zafixované v lexike a gramatike starého oznamu. Praslovania sú jednoducho výmysel – naši Predkovia sa nevyvíjali z opíc…

Prečo sú však slová písané spolu, bez medzier? Takto je napríklad aj v sanskrite. V jazyku Hindu však už rozdelenie textu existuje. Tibetský jazyk rovnako nemá vydelené slová. Prečo? Vo všeobecnosti všetky „materinské“ jazyky nemajú znaky oddeľovania slov, pretože takéto znaky NARUŠUJÚ ODOVZDÁVANÝ OBRAZ a prevádzajú ho na plochú informáciu, ktorá v ponímaní našich Predkov znamená poznanie formy „ležanie na povrchu“, čo je „lož“ – od slova lože/ lôžko. Obyčajná, dnešná, abecedná zvuková písomnosť – navyše s rozdelením na slová – predstavovala iba dočasnú obálku, akúsi povrchovú „nálepku“. Ak teda niekto vykladá nápisy na základe tohto povrchového, bezobrazného písma, dochádza neraz k absurditám.

Jeden z najväčších predstaviteľov porovnávacej jazykovedy, sanskritológ a mytológ Friedrich Max Müller (1823-1900) napísal:„V období predchádzajúcom vytvoreniu súčasných etník každé slovo v provpočiatočnom árijskom jazyku bolo mýtom, každé meno obrazom, každé podstatné meno určitou osobou a každý predmet malou drámou. Z tohto dôvodu mnohí pohanskí bohovia – indickí, iránskI, gréckI, germánskI, slovanskí a iní – nie sú nič iné, ako výsledok personifikácie poetických označení (mien) NEOČAKÁVANÝCH dokonca aj pre tých, ktorí ich vymysleli“.

A len si predstavme, že nejakí ľudia len tak, z ničoho nič, sami vymyslia jazyk z úplnej nuly! Ako je možné, že za milióny rokov nemohli napríklad primáty – v zmysle „platnej“ teórie Darwina – vytvoriť jazyk?

„PANÓNSKY ŽIVOT“ Cyrila hovorí, že keď on prišiel do Korsunu (Chersones Tavrický koncom r. 860 n.l.) na ceste z Konštantínopola do Chazarského kaganátu (ešte pred vytvorením cyriliky – cirkevno-slovanskej azbuky), tak tam mu ukázali Evanjeliá a Žalmy už napísané „ruskými písmenami(!)“. Projekt implementácie náboženstva medzi Slovanov namiesto Viery bol pripravovaný dlho a dôkladne.

Cyril takto zostavil svoju azbuku na základe slovanskej písomnosti a doplnením grécko-byzantských bukiev tak, aby bola vhodná na preklad kresťanských textov, čo sa mu podarilo urobiť za historicky veľmi krátky čas. Toto ostatne potvrdzuje aj cirkevno-historický slovník Ruskej, kresťanskej „pravoslávnej“ cirkvi z r. 1889: „Rossi, variažské plemeno, žili v južnej Rusi… Od nich prevzal bukvy Sv. Cyril“.

Keď už sme pri cirkevných zdrojoch, pozrime sa na ďalšieho osvieteného biskupa, ktorý vo svojich „Opísaniach života Otta Bramberského“ opísal „divé mravy“ Slovanov:„čestnosť a súdržnosť medzi nimi, satanistami-pohanmi je taká, že nezamykajú svoje truhlice a šuflíky. My sme tam nevideli nijaké zámky, nijaké kľúče, ale sami obyvatelia boli dokonca veľmi prekvapení, keď si všimli, že prenosné krabice a truhlice biskupa sa zamykali na zámok. Odev svoju, peniaze a rozličné drahocennosti oni držia v kadiach a bočkách, neobávajú sa nijakého oklamania, pretože ho nevyskúšali. A čo prekvapivé, ich stôl neostáva prázdny, nikdy neostáva bez jedál. Každý otec rodiny má samostatnú izbu, čistú a upratanú, ktorá je určená výlučne na jedenie. Tu vždy stojí stôl s rozličnými nápojmi a jedlami, ktorý sa nikdy nevyprázdni: minie sa jedno, prinesú druhé. Myši tam nevpúšťajú. Jedlá, očakávajúce účastníkov hostiny, sú pokryté tými najčistejšími obrusmi…“ Takže ak sa len trochu zamyslíme, tak to, čo je dnes v podstate „životný štandard“ nazývali kresťania v minulosti „divokosťou“… Ak by sme chceli byť dôslední, aký názor majú na takéto veci kresťania dnes? Logicky by nemali súhlasiť, pretože tento je náš.

Prejdime ku konkrétnym písomnostiam. Napríklad uzlíkové písmo slúžilo okrem bežnej funkcie odovzdávania informácie aj ako okrasa interiérov alebo ako oberegy a svojou podstatou to sú trojrozmerné hieroglyfy, z ktorých bola zostavená prastará „abeceda“, z ktorej po mnohých tisícročiach vznikla hlaholika. Čo sa týka Bukvice už vieme, že každá bukva má niekoľko hlbinných, t.j. tajných obrazov, ktoré pomáhajú vyjadriť podstatu slova vytvoreného z bukvíc. Bukva „Азъ“ má tieto významy: počiatok, prvopočiatok, zdroj, jediný, jedinečné, človek, ja – hoci v skutočnosti je obrazov ešte viac.

Zaujímavým faktom ohľadom slovanskej písomnosti je zistenie izraelských vedcov, ktorí došli tak ďaleko, že v súčasnosti sa už mnohí z nich prikláňajú k tomu, že ruský jazyk je základom všetkých indoeurópskych jazykov. Lingvisti a matematici už dokázali, že štruktúra ľudskej reči, knižných textov a štruktúry postupností DNA sú si matematicky príbuzné.

Prečo bol a je vyvíjaný taký tlak na zmenu významov slov? Podstata leží v našej elementárnej neznalosti podstaty obrazov, ktorými naši Predkovia pomenovávali rozličné hrany vedenia Vesmíru, a tak vzniká skazené ponímanie skrz súčasný svetonázor – pri ktorom sa iba na náš, prastarý obraz povrchovo nakladá nový, ich obraz, sformovaný existenciou nášho sveta, ktorý najčastejšie nesúhlasí s prastarým uvedomením si Podstaty, t.j. toho najhlavnejšieho, osnovy jedného a toho istého slova. Napríklad v podstate nedávno vymyslený znak ruskej azbuky „Я“ (JA) nemá zastúpenie v prastarej Bukvici, a preto nenesie v sebe prastaré podstaty – obrazy. Takto mozog bieleho človeka prijíma tento znak po starom, t.j. iba ako spojenie „j + a“, takže na „JA“ neexistuje nijaká reakčná odozva, pretože mozgové štruktúry neprijímajú takúto vibráciu ako celok, a teda je delená už v sluchovom nerve.

Názorne si toto úmyselné zjednodušovanie môžeme ukázať na jednoduchom slove „MIR“, ktoré v bezobraznej abecede široko používame aj my. Máme viacero mien, ktoré tento koreň majú, ale o čom vlastne tieto mená dnes hovoria?

To, čo aj dnešná ruština pozná iba ako „МИР“ a my „MIR“ má v Bukvici 5 rôznych významov, ktoré dnes nedokážeme vôbec rozlíšiť. Ak by sme použili bežné meno „Vladimír“, tak pri uvažovaní iba niekoľkých verzií by to vyzeralo asi takto: Vladiмір je významovo „vládnuť Vesmírom, Svetom, t.j. napr. v národnom rozmere“, Vladiмїр je významovo „vládnuť/ ovládať občinu, t.j. spoločenstvo, v ktorom človek žije“. No a Vladiмир vyjadruje človeka, ktorý jednoducho nemá rád rozpory a vojny. Aké meno teda dávame dieťaťu, ak ho nazývame Vladimír? Na čo ho ním predurčujeme? Nuž, nevieme. A tomu budú zodpovedať aj reakcie mozgu.

Čo robili naši Predkovia? Pretože mali celostný systém zobrazovania, t.j. kompletnú Bukvicu, tak z obrazov – ako keby tehličiek – zostavovali slovo, ale potrebný obraz už vedeli vopred. A pri zmene zápisu sa už mení obraz slova. Ľubovoľné skazenie základnej osnovy neodvratne privedie k povrchnosti v úsudkoch o čomkoľvek, t.j. k lži. Naše pôvodné systémy písomníctva – vrátane Bukvice a Hlaholiky – nesú v sebe obrazy, ktoré odrážajú kľúčové filozofické významy ponímania rozumného človeka: Boh, Duša, Duch, Svedomie, Život, Bytie, Miera, Istina (t.j. Absolútna Pravda), Pravda, Rozum, Hmota, Sila (energia), Skutočnosť, Podstata, Obraz, Poznanie, Práca, Tvorenie, Pokoj, Cieľ, Lad (harmónia), Svetlo, Tma, Dobro, Zlo, Počiatok, Ľúbosť, Matka, Otec, Rod, Národ a v sebe obsahujú prekvapivé množstvo nápovedí, ktoré sú zacielené na samotnú podstatu javu. Ak čítame takéto slová v našej starej reči, t.j. slovienčine, v ich samotných základoch, tak ich čítame PRESNE TAK, ako ich dôsledne premysleli naši Predkovia – Ščuri a Praščuri. V základe každého „materinského“ jazyka sa nachádza tzv. „metajazyk“, t.j. Vesmírne PRAobrazy, ktoré sú pre všetkých spoločné, čo je presne ten „PRAjazyk“ všetkých živých foriem v Stavbe Sveta, ktorý neúspešne hľadá, ale nenachádza súčasná veda. Variant, že dnešné jazyky sú iba zdegradované pozostatky Prajazyka sa totiž vôbec neskúma.

RUNY

Dnes mnohí „odborníci“ hovoria, že vedia čítať staré texty a nenachádzajú v nich „moderné“ doplnky – populárny argument je napr. slovo „energia“. Chýbajú im však elementárne poznatky o systéme nášho písomníctva. Napríklad už znaky sanskritu majú každý na 50 významov – od jednoduchých, povrchových významov až po hĺbkové, obrazové čítanie, a to je iba zjednodušená forma ch’Árijskej Karuny. Možno ste sa stretli s javom, že niekoľko prekladov toho istého textu zo sanskritu je vysvetľovaných rozdielne. Nuž áno – niekto číta na povrchu, niekto hlbšie a iný vidí aj obrazy. Práve preto sa množstvo drahocenných informácií podarilo po tisícročia uchovať – lebo ich bioroboti nevedia prečítať. A tak krátky text môže obsahovať obrovské množstvo informácií v pôvodnej, neskreslenej forme. Je treba poznamenať, že preklady pre verejnosť sú úmyselne „dodávané“ v čo najprimitívnejšej, t.j. povrchovej forme.

A čo je runa? Nie je to ani písmeno ani hláska. A na rozdiel od sanskritu má každý znak 144 významov-obrazov. A tak tí filológovia, ktorí tvrdia, že dokážu čítať runický text sami seba klamú. Zvládajú iba vrcholčeky a nemajú ani len podozrenie o existencii koreňov. Runa je tajný (najvyšší, hlbinný) obraz toho javu, udalosti, ktorá sa zobrazovala v runickom nápise, jeho podstata. Teda Karuna, t.j. zväz rún nie je ľahké rozšifrovať a ani ho nedokážu prečítať rozliční samoukovia a amatéri. Dokážu to iba dobre vyškolení profesionáli, ktorí majú dar zjednocovať a chápať cestu obrazu runy (daarungovia).

1.      Ch’Árijské Karuny   (zväz rún) – je žrecovské písmo, zborník tajných runových obrazov. Etymológia slova: runy – „rekúce (=r) poznanie (=uny)“. Základný počet rún je 144. Doplnkovo sa používajú runy času, priestoru, smerov, rozširovania sa, meniacich sa obrazov, prenikajúcich obrazov atď. V KNIHE SVETLA je použitých 256 rún, ale celkovo je ich oveľa viac.

Zjednodušené formy Karuny:

a)      Sanskrit (samskrit) – samostatne skrytý žrecovský jazyk. Forma jazyka, ktorú odovzdávali v tanci na chrámovej hore špeciálne tanečnice sa aj tak nazýva – devanagare („deva na hore“ dnes je to jednoducho jeden z „fontov“ sanskritu);

b)      Futark;
c)       Slovanské runy, runy Bojanova hymna;
d)      Sibírska (chakaská) runnica atď.

Príklady písania:

	Runa KA: zväz, spojenie (ak stojí na začiatku slova); jedno z mnohých (ak sa nachádza na konci slova).
	Runa Ras (Расъ): svätý leopard bielej farby; nebeský čertog (niekoľko súhvezdí) a pod.

2.      Da’ÁrijskéTragi (Тьраги, „utvrdená žiariaca cesta“) – hieroglyfické (ideogramové) načrtávanie odovzdávaných obrazov. Čítali sa všetkými štyrmi smermi.

Príklady písania:

	Traga „RA“ – svetlo, žiarenie
	Traga: umiestňuje sa v čase na dodanie zmyslu deju

3.      Rassénske obrazno-zrkadlové písmo (molvice)
Túto písomnosť dnes nazývajú etruské (tyrrhénske) písmená, ktoré sa stali základom starofénickej abecedy, na báze ktorého bolo vytvorené neskoršie zjednodušené grécke písmo a latinka.

Ruský vedec P. P. Orieškin vo svojej knihe o rozlúštení starých jazykov Babylonský fenomén vyzdvihuje jednu úplne neopakovateľnú osobitosť rassénskeho písma (zrkadlovitosť), pred ktorou sa ukázala dnešná lingvistika s jej kapitulantským heslom „etruské sa nečíta“ bezmocná. V knihe dáva aj svoje odporúčania na prekonanie tohto problému. Ale rassénske písmo – ako vidíme z jeho názvu – je organickou syntézou obrazného napĺňania bukiev a slov, ale aj spôsobov na vyjavenie tohto obrazného naplnenia.

Táto osobitnosť je v tej alebo onej miere vlastná všetkým formám písomnosti Rasičov (slovanský dvukoriad), lebo je to najvážnejším prejavom Védického svetonázoru, podľa ktorého sa všetko delí, znovu zjednocuje, nemôže existovať bez svojho vlastného odrazenia.

Príklady písania:

4.      Svätoruská Bukvica
Najrozšírenejší druh písma medzi slovanskými národmi staroveku. Bolo používané aj žrecmi a pri uzatváraní dôležitých medzinárodných dohovorov. Jednou z foriem svätoruskej Bukvice je známe polorunické písmo, ktorým bola napísaná VELESOVA KNIHA. „Velesovica“ je typologicky staršia ako cyrilika. V texte VELESOVEJ KNIHY bola objavená taká fonetická zvláštnosť akou je „cokanie“, t.j. zámena č za c. Toto je veľmi rozšírené v novgorodských gramotách.

Príklad písania (16-ta tabuľka VELESOVEJ KNIHY)

Formou Bukvice bolo aj písmo „Slovieni“, v ktorom sa – podobne ako v sanskrite – používali ešte slovienske štruktúry „tha“, „bha“ a pod. Ale „Slovieni“ bol dosť ťažký systém písma na denné používanie, preto sa následne objavila zjednodušená forma – objemná, všeobsažná Staroslovienska Bukvica, ktorá pozostáva zo 49 znakov-obrazov (základných), v ktorej zápis odovzdával nie iba grafému zostaveného slova, ale aj jeho obrazový zmysel.

Príklad písania:

	Boh žijúci na Zemi, je Tvorca
	Mnohoobrazný Božský zmysel
	Múdrosť na Zemi a Nebesiach Vie(dá)m

5.      Hlaholika
Trhové (obchodné) písmená, ktoré sa neskôr začali používať na zápis povestí a kresťanských kníh.

6.      Slovienske národné písmo
Črty a rezy. Používané na odovzdávanie krátkych správ denného, bežného života.

Príklad písania:

7.      Vojvodské (vojenské) písmo
Tajné šifry.

8.      Kniežacie písmo
Každý vládca mal svoje.

9.      Uzlíkové písmo

Atď.

Karuna, Tragi, Svätoruské Obrazy nie sú výtvorom pozemského tvorenia. Futark, sanskrit, 49 znaková Bukvica a i. už boli vytvorené na Midgard-Zemi, t.j. vytvorili ich naši Predkovia v čase. Obraznosť nášho jazyka vyteká z rún, ktoré sú grafickým Odrazom (Obrazom) Skutočnosti a Všetkých, ktorí v nej sme. Nemajú jeden obrazový význam (meno), a tento princíp je zachovaný aj v Bukvici, aj v Hlaholike, kde bukvy samé sú tiež druhom bukiev (rekurzívnosť). Zjednotenie obrazov bukvíc dáva naviazaný text, ktorí jedni nazývajú „azbučnými pravdami“, iní „kódexom cti“, ďalší zase „učebnicou, zašifrovaným metatextom, azbučnou modlitbou“ a pod. To, že tento jav bol a aj je doteraz súčasťou azbuky aj iných slovanských textov dokazuje sémantické a gramatické zladenie mien (základných obrazov) písmen, napríklad „ako ľudia myslíte“ – zladenie v čísle.

BUKVICA

V Bukvici sú použité rôzne formy („kružale“) vyjadrenia hlbinnej podstaty (rozšifrovania) „azbučných posolstiev“. Podrobnejšie sa delia na písmenné, číselné, číslicové. Daná forma predstavuje kruh alebo kvadrát zaplnený špecifickým (systémovým) súborom znakových symbolov. Okrem kružalov existujú aj formy obraznej aritmetiky.

Na jednej z týchto foriem sa pozastavíme. Ide o špecifickú číselnú postupnosť, v ktorej každý nasledujúci člen radu sa rovná súčtu dvoch predchádzajúcich členov: 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89… Čísla v tejto následnosti nie sú poradové čísla bukiev v bukvici, ale číselné obrazy zodpovedajúcich bukiev. Napríklad: 1 – Азъ; 13 – Iжеи (10) + Глаголи (3). Nasledovný  krok je samotné čítanie číselného radu s pomocou hlbinných obrazov zodpovedajúcich bukiev:

1 – Азъ: Odpradávna
1 – Азъ: Az (bohočlovek)
2 – Веды: Múdrosť zemskú a nebeskú vediac
3 – Глаголи: Idúc Cestami
5 – Есть: Bytie (v javnom živote)
8 – Iжеи: I
13 – Iжеи, Глаголи: Vesmírnymi Cestami
21 – Kako, Азъ: Ako Boh
34 – Людие, Добро: Ľudia, Dobro
55 – Наш, Есть: Naše Je
89 – Покои, Фита: Pokoj a Lad (harmónia)

Teraz sa pozrime do Bukvice.  Tu je úplná Bukvica, ako periodický systém Štruktúru vytvárajúcich Prvkov Slova, t.j. hovoríme o tom, čo bolo:

A teraz sa pozrime na to, čo dnes ostalo:

Čo vlastne môžeme týmto zistiť? Periodický Systém Štruktúru vytvárajúcich Prvkov Slova je porušený, obrazné väzby sú popretŕhané, čo je obzvlášť vidno na spodnej časti tabuľky. Nie sú ucelené vertikálne a diagonálne obrazné „reťazce“, iba 3 horizontálne ostali v celosti (1, 3 a 5) a uchovali prvopočiatočné zriadenie. Nuž, núka sa jednoduchá otázka: dá sa dvomi farbami nakresliť dúha?

Ale teraz prečítajme 1, 2 a 3 vertikálu z pôvodnej matice 7×7:

	JA (Boh žijúci na Zemiach) žijem ako slovo celistvé zoslané a potvrdené všade
	Bohovia veľmi (mnoho ráz) ľudom tvrdili: choďte a vracajte sa k svojim koreňom (ustojom)
	Vie Zem Múdrosť tešiacu celú šírku privádzajúcu k narastaniu Ducha

Na základe dnešnej varianty Bukvice sa môžeme tiež pokúsiť prečítať tie isté vertikály 1, 2 a 3:

	JA (Boh žijúci na Zemiach) žijem ako slovo celistvé…
	Bohovia… ľudom tvrdili: choďte a vracajte sa…
	Vie Zem Múdrosť tešiacu celú šírku…

A teraz porovnajme oba výsledky dešifrovania vertikálnych obrazných cieľov a urobte si vlastné uzávery.

Už sme si povedali, že obraznosť sa dostala do bukvicových druhov písomnosti z rún. Preto aj existuje dostatok spoločných bodov v ponímaní runických a bukvicových obrazov, ale existujú aj rozdiely.

Pozrime sa na príklad výkladu runických obrazov napísaných ch’Árijskou Karunou z prvých veršov pravslávenia Boha Perúna:

A to isté napísané Bukvicou:

PERÚN, vypočuj hovoriacich k tebe. Prepíšme každú bukvu pravslávenia pomocou mien (obrazov) rún: Путь, Есть, Рать,Утеха, Наш, Есть, Время, Мiр, Инта, Зело, Ынра, Время, Арш, Юръ, Щур, Инта, Хина, Твердо, Ясень.

Dostávame približne takýto výsledok: rozvinutý pohyb je spoločná snaha naša je mimo nášho priestoru a času vesmírne štruktúry nasmerovávajúce duchovné energie na našu púť spoločného poznania najvyššej pravdy (absolútna) tvoriace svetlom priestoru a merania na planéty smerujúce nás čas má mieru premiestnenia Predkovia človeka žili na troch planétach (Zem, Mars, Deja)prejavovali svoj Duch.

Takto vidíme a čítame foneticky text slávenia, na ktoré bola v prastarých časoch naložená úplne iná informácia. Uvedené príklady „azbučných právd“ nám umožňujú učiniť záver, že prastaré jazyky Rasy, ktoré boli založené na „obraznej matici“ boli systémami nielen na čítanie, ale svojou podstatou šlo o systém uchovávania a prevzatia )pri existencii „kľúčov“) ukrytého významu prastarých textov. Rozlúštenie poslania zahŕňalo rôznoúrovňovú informáciu.

V tomto bode však možnosti Bukvice ani zďaleka nekončia. Používalo sa napríklad aj „krúženie obrazov“, t.j. spájanie hlbinných mien bukvíc do svojrázne chápaného reťazca (špirály), kde jedny obrazy rodia spájaním nové jedinečné obrazy, ktoré, napájajúc sa na staré, rodia ešte novšie obrazy a ešte, a potom ešte, ešte…

Nie je možné v jednom článku pojať celú hĺbku a šírku odkazu písomníctva našich Predkov. Išlo nám skôr o pokus ukázať zložitosť a vzájomnú prepojenosť celého systému písomníctva, ktorý ani zďaleka nepochádza z negramotných mozgov nejakých primitívov. A už vôbec nemôže ísť o nejaké odvodeniny od vetvičiek a podobné nezmysly.

Ako ďalší príklad si čoskoro priblížime kompletnú Hlaholiku.

Cyril a Metod boli veľmi dobre vyškolení a vedeli, prečo „vyhadzujú“ prvých 5 bukvíc z už existujúcej Bukvice. Vyhodili totiž ako prvé všetky tie znaky, ktorých výslovnosť bola špecificky hrdelná. Ich používanie aktivovalo hypofýzu, ktorú považujeme za centrum vôle. Nuž vôľu stáť na ceste k našim Predkom nám systematicky podkopali ako prvú.

Tvari potrebujú, aby sme otrocky plnili ich požiadavky a navzájom si podkopávali nohy, aby sme sa neprebudili. Čo je to hlavné, čo nemáme zistiť? My sme pánmi Midgard-Zeme. Máme za ňu zodpovednosť, ktorej napĺňanie bude individuálne vyúčtované. Máme zodpovednosť aj za tie národy, ktoré sme tu pozvali a dovolili im žiť s nami na našej Zemi. Sú to národy žltej, červenej a čiernej kože. Nepozvaní tu prišli iba siví, aj to preto, aby parazitovali. Ak nebudeme používať princíp zdravomyslia nikdy nezistíme kto sme a dovolíme tvarom nás riadiť. Alexandra David-Neelová v jednej zo svojich kníh o podstate tibetského budhizmu opisuje názorný obraz z budhistickej Tantry. Väčšina ľudí nechce poznať pravdu, lebo tá prináša zodpovednosť a povinnosti. Tantra obrazne hovorí, že z nosa každého človeka visí lano, ktoré ponúka komukoľvek, aby ho chytil a začal viesť. Dať sa viesť bez overenia si kvalít toho, ktorému dávame do rúk naše lano je znakom nevedomosti. Ale VIERA je jasné poznanie. Slovan ani Árijec sa nedá viesť nevedomcami, pretože vyžaduje jasné odpovede na základe zdravomyslia. Tak čo, ponúkneme lano nevedomcom, alebo vykročíme na vlastnú cestu k našim koreňom?

PAMÄTAJTE, ŽE ZA HLT ZO ZDROJA PRASTAREJ MÚDROSTI NIE JE ŠKODA ANI SVOJ ZRAK DAŤ, LEBO VEDIACI RUNY BEZ OČÍ VIDÍ.

BOH ODIN

Dnes nie je v móde poznať minulosť a už vôbec nie vlastnú. Vyrástla nová generácia, ktorú naučili pracovať s virtuálnou realitou, tá však pracuje len za prítomnosti elektriny a podľa inštrukcií v angličtine. Keď v stredoveku chcel niekto podať lož v peknom obale, tak ju povedal latinsky. Potom to už znelo oveľa lepšie. Každý vek má svoje, nuž a dnes na to stačí angličtina. Keď za čias tak zaznávaného socializmu nastúpil priemerný žiačik do školy, tak už poznal 3 až 4 tisíc slov. Dnes priemerný žiačik pri nástupe do školy pozná 300 – 400 slov. A to ešte poväčšine našim Predkom neznámych. Zjednodušovanie jazyka znamená aj strácanie pôvodných slov – tie sa «vyradzujú» ako archaické. Nahrádzajú ich slová nové, ktorých už v slovanských jazykoch máme cca 40%. Staré slovanské slová sú bázového významu a sú nevyhnutné na zachovanie Rodovej pamäte. S novými slovami pamäť strácame. Už od kolísky…

Väčšinou počujeme odôvodnenie, že toto je rozvoj, ktorý prináša moderná doba. V dnešnom prepise zo Staroslovienskej Bukvice to už nevidno, ale slovo «rozvoj» vzniklo jednoduchou zámenou jednej bukvy, a pôvodné, ešte nezmenené slovo v staroslovienskom jazyku znamenalo – použijeme «archaický» výraz – rozjednotenie. Nie je až tak dôležité, čo si pod týmto slovom – ak vôbec – predstavíme dnes. Zmeny v staroslovienskom jazyku boli vždy cielené a pripravovali ich ľudia, ktorí veľmi dobre poznali funkciu jazyka a zvukov, ktoré patria k jazyku a teda k národu. V tomto prípade sme začali používať slovo, ktoré na úrovni podvedomia pracuje na rozjednotení – koho asi?

Pochopiť národ znamená spoznať jeho jazyk, lebo jazyk je svetonázor. Keďže niekde už bolo povedané, že na začiatku bolo slovo – začnime od slova. Každý z nás pozná množstvo skratiek, napríklad NATO, KSČ, OPEC, KDH, SDKÚ, SAD, SAS, ÚNZ, UNESCO, EÚ a mnoho iných. Málokto však vie, že všetky slová začali svoju existenciu ako skratky. Použime ako príklad slovo pôst. Hoci «ô» je typicky slovenské písmeno, nemení nič na podstate slova. Akurát sme si ho v priebehu času trochu prispôsobili. V iných slovanských jazykoch sa povie tiež viac menej tak isto ako v staroslovienčine: POST, t.j. Plné Očistenie Svojich Tiel. Vieme, že okolo živatmy je vyformovaných spolu 9 obálok, fyzické telo je iba jedna z nich. Ako sme už povedali, práve preto používali Slovania ako hračku matriošku – tá skutočná mala práve 9 figúrok. Deti sa najskôr hrou naučili vnímať realitu, ktorá sa im neskôr iba vysvetlila v súvislostiach.

Zatiaľ sa neponáhľajme s tvrdením, že to nie je tak. Použime výraz ako dnešní vedci: predpokladajme, že…

Dnešné jazyky sú už iba tieňom pôvodného jazyka, hoci sa neraz podobajú ako vajce vajcu, tie nové sú už iba prázdne kraslice. Starosloviensky jazyk je najstarší jazyk na Zemi. Ako tvrdí letopisec Nestor, sloviensky jazyk a ruský jedno je. Slová ako «rusofília» a rusofóbia» sú do nášho jazyka vnesené cudzími tvarmi. Pre našu kultúru sú úplne cudzie. Ak chceme postúpiť ďalej, musíme najskôr vyprázdniť pohár, aby sa dal naplniť novými pojmami. Ale aj tak platí, nové je iba dobre zabudnuté staré. No pohár napĺňajme iba takými pojmami, s ktorými nájdeme vnútorný súlad. Jedine takto sa môžeme dnes oboznámiť so svetonázorom našich Ščurov a Pračšurov. A svetonázor dokazovanie nepotrebuje, veď nestojíme pred prokurátorom.

Uveďme si jednoduchý príklad funkčnosti Rodovej pamäte. Opýtajte sa kohokoľvek, či si vie predstaviť, že vôkol Zeme sú umiestnené tri Slnká. Väčšina ľudí s tým nebude mať problém. Pokračujte ďalej a opýtajte sa, či si dokážu predstaviť niečo, čo nikdy nevideli. Odpovedia vám niečo na spôsob, že jednoducho majú predstavivosť a hotovo… A tu im môžete dať jednoduchú «kontrolnú otázku», ktorá je vybratá z Véd. Nech vám opíšu, čo si predstavia pod týmto obrazom: «Choď tam, nevedno kam, poznaj to, nevedno čo».

Tri Slnká vieme opísať, pretože pred niečo viac ako 600 000 rokmi také obdobie na Zemi bolo – je opísané vo Védach. Vtedy tu už naši Predkovia žili, a teda obraz sa preniesol do Rodovej pamäte a každý si ho vie odtiaľ «vybrať», aj keď nebudú všetky rovnaké. Veď ani my nie sme všetci rovnakí. Obraz, ktorý je v Rodovej pamäti sa nám vybaví vtedy, keď prečítame kľúčovú frázu. Na činy našich Predkov nadväzujeme podvedome aj inak. Napríklad, keď vojsko kniežaťa Sama (neraz) porazilo Frankov, tak dodnes – ak sme Slovania – povieme: «Porazili sme Frankov». Ide o to že «my», nie «oni». Vo vojsku bojovali aj naši Predkovia – inak by sme tu neboli. Týmto vyjadruje súnáležitosť k Rodu.

Naši Predkovia žili v harmónii s Prírodou a neničili ju. Bol to spôsob života kultúry a nie civilizácie. Preto nám zanechali za sebou inú stopu, než akú zanecháva civilizácia. Znamená to, že ak sa chceme k nej dostať, musíme ju aj inak hľadať. Védická kultúra bola postavená na kvalitatívne iných poznatkoch a ľudských schopnostiach. Dnes posudzujeme odkaz kultúry našich Predkov na základe cudzej skúsenosti. Pripomína to známy príbeh slepcov, ktorí sa hádali o slonovi, pričom každý z nich držal inú časť jeho tela – jeden si myslel že slon je ako chvost, druhý ho považoval za tenké ucho, tretí za hrubú nohu a podobne. Ale máme aj dobrú správu, keď sa človek, ktorý hľadá dozvie Pravdu, tak sa preberie z preludu.

Počas poslednej Noci Svaroga nie všetci spali, boli aj takí, ktorí nám zanechali onen povestný čarovný zlatý kľúčik na otvorenie zámku k poznaniu. Ba možno, že ho zanechali na tom najviditeľnejšom mieste. Na to, aby sme ho mohli použiť musíme na sebe trochu samostatne popracovať, no budúcnosť za to stojí.

Stará forma Slovansko-Árijského písma je postavená na systéme obrazového ponímania, t.j. na princípe odovzdávania celostnej, objemovej mysľovej formy. Obraznosť bukvice je prenesená z rún, pomocou ktorých Predkovia odrážali skutočnosť, ktorá ich obklopovala.

Ukážka jedného z druhov písma našich Predkov – uzlového. Na obrázku je výraz ŽIVA.

Ukážka ďalšieho druhu písomnosti našich Predkov, načrtaného na brezovej kôre, preto črty a rezy.

Runa nie je ani písmeno, ani slabika. Runa je kľúč k tajomnej, hlbinnej podstate javu. Každá runa je unikátny koncept s množstvom samostatných obrazov. Zjednotenie týchto obrazov otvára a rodí nové, samostatné obrazy. Sanskrit je zjednodušená forma Charuny. Ľubovoľná forma Sanskritu, t.j. zjednodušenej formy Charuny obsahuje do 50 samostatných obrazov, ale v pôvodnej Charune je 144 obrazov na runu. Prastaré slovanské písmená, obzvlášť písmená Žrecov, umožňujú odovzdávať slová a obrazy v mnohorozmernej štruktúre, vďaka čomu existuje cesta a dostup k informáciám hlbinného významu. Aby sme dostali obrazy zo starého textu, tak okrem bežného povrchového, významového čítania textu znakov sa vykonávajú ešte 3 tzv. hlbinné čítania. Výsledok každej etapy čítania sa stáva kľúčom k nasledujúcej etape. Potom sa všetky 4 etapy spájajú do jediného textu a vtedy nastáva dešifrovanie hlbinnej informácie matice. Takto máme prístup k všeobjemnej, informačnej matrioške pre všeobecné použitie.

Prosté čítanie je nositeľom, ktoré prostý ľud opakuje v piesňach a hymnách a tak informáciu prenáša zo storočia do storočia. Žreci majú kľúče na rozšifrovanie hlbinnej informácie. Takto v podstate prosto a veľmi perspektívne sa od starých čias zabezpečoval prenos informácie z hlbín minulosti do dneška.

Zjednodušené, ale čo do hĺbky obrazov rovnocenné informácie obsahuje v sebe aj Staroslovienska Bukvica. Jej obrezávanie sa však už vykonávalo neraz, začalo Cyrilom a Metodom a svoje urobili aj boľševici v časoch revolúcie v Rusku. Boľševická vláda reformou Lunačarského vnútila ruskej azbuke zmeny takého rozmeru, že definitívne prestala byť obrazovou a stala sa iba fonetickou abecedou. Abeceda už nie je schopná zabezpečiť ani jednoduché, povrchové sčítavanie obrazov. Takže pojem «Pravdy skryté v písmenách» je už dnešnej verejnosti neznámy pojem.

V minulosti existovalo nemálo spôsobov spoznávania obrazov, jedným z nich bol aj tabuľkový zápis, t.j. umiestnenie znakov do tabuľky dávalo možnosť vidieť obrazy objemovo a mnohoobrazne.

Použijeme jednoduchý príklad na ukážku povrchového čítania a vytvoríme tabuľku 7×7 štvorčekov, ktoré vyplníme znakmi Staroslovienskej Bukvice a dodržíme základné pravidlá . Nebudeme sa sústreďovať na jednotlivé symboly, ktoré dané znaky predstavujú, ale na obrazy. Pri horizontálnom, vertikálnom a diagonálnom čítaní tabuľky nájdeme 28 celistvých, matematicky presných textov, ktoré generuje tento systém zápisu.

Použijeme len niekoľko príkladov pre vysvetlenie. Najskôr začneme horizontálne, prvým riadkom tabuľky.

Vo významovom preklade do dnešného jazyka, slovenčiny, by to bolo:
Ja Bohov poznám,
hovoria Dobro,
ktoré je Život (existencia).

Prvá diagonála pri preklade do slovenčiny podáva ďalší Obraz Pravdy:
Asi sú múdri
Ustoje tvoria
Rodom
(pre život) v čase.

Prvé vertikálne čítanie:
As žije ako
Slovo celistvé
Zostúpilo dole a
upevnilo sa
všade.

Príklad ďalšej vertikály:

Bytie
Občinné
spočíva
na cestách,
ktoré spájajú všetko jestvujúce
(Prírodu).

A ďalší z príkladov horizontálneho čítania:

Život Hojný na Zemi
Harmonizuje aj s Vesmírom
aj s Občinou, Tvoriac
Strom Stavby Vesmíru.

Pretože ide o preklad obrazového významu, nemusí mať horeuvedený názorný preklad absolútnu formu takú, ako je uvedená. Každý, kto hľadá môže nájsť «svoje» odtiene, ale zápisy tak či onak uchovávajú v sebe množstvo jasných a prostých poslaní. Odrážajú podstatu Slovansko-Árijského svetonázoru. V samotnom jazyku je uložená axiomatika života. Jedno je však isté, toto sú presne tie isté Pravdy skryté v Písmach, ktoré vedeli aj naši Predkovia.

Poznáme príslovie: Povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem kto si. Toto prastaré príslovie vyjadruje príčinu rezonancie podobnosti. «JA» funguje skrz prostredníkov, ktorými sú rôzne telá s rôznymi nosnými frekvenciami. Čím vyššie je poznanie, tým vyšší je rozsah frekvencií rezonancií a väčšie množstvo tiel sa rozoznáva na základe vzájomného účinku «JA». Individuálnosť sústreďuje pozornosť na jedno telo, Osoba na množstvo. Aby dosiahla rezonanciu s množstvom je potrebné poznať množstvo a dať mu vôľu byť samým sebou, t.j. v plnej miere uznať nevyhnutnosť rôznych uhlov pohľadu.

Úsilie o nadobudnutie vlastníctva nad bežné ľudské potreby je znakom nevzdelanosti. Je to údel primitívnych individuálností existujúcich na úrovni genetiky a mechaniky reflexov. Ak by ste sa chceli maximálne čestne a poctivo ohodnotiť, vyjasnite si, aké sú vaše skutočné želania. Bude to diagnóza t.j. bod, na ktorom začína púť k Chrámu Vesmíru.

Každý z nás si určite pamätá, keď ako dieťa sa vrátil z vonku tak rodičia ho poslali si umyť ruky. V podstate ide o prastarý príkaz Boha Perúna:

UMÝVAJTE SI PO SVOJEJ PRÁCI RUKY, LEBO KTO SI RUKY NEUMÝVA, TEN SILU BOŽIU STRÁCA.

Ako sme si už povedali na začiatku, slovo pôst je skratka slov: Plné Očistenie Svojich Tiel. V skutočnosti je v staroslovienčine za písmenom T ešte tvrdý znak, ktorý sa používa na zdôraznenie predchádzajúceho výroku, takže plný význam slova je: ПОСТЪ, t.j. Plné Očistenie Svojich Tiel Tvoriace.

Ako sme povedali, tiel máme viac. Aj toto je jedna z vecí – podobne ako umývanie rúk – ktorú sme mali od detstva na očiach, ale spojitostiam sme nerozumeli. Zjednodušene, každý z obalov človeka má svoje špecifické formy komunikácie. Ale jazyk je vo vesmíre iba jeden, je to OBRAZ. Aj on sa vždy musí udržiavať v čistote ako ruky a myšlienky. Zašpinenie jazyka štrukturálne zanáša mysľové formy, čo vedie za sebou ďalšie skazenie jazyka, mysle, a teda degradáciu.

Takto Príroda, z koncepčných dôvodov, obmedzuje prístup k svojim «systémovým súborom», a preto náš hlavný komutátor – mozog – napĺňa svoje funkcie iba na cca 5%. Ale aj napriek týmto tvrdým podmienkam neprestal náš jazyk napĺňať svoju hlavnú, prírodnú misiu: odovzdávanie obrazov. Preto prastaré obrazy, aj napriek násilnému pokresťančovaniu a latinizácii v minulosti stále v sebe svoje obrazy nesú. Najviac to je vidno v slovanských jazykoch, ale určitá miera univerzálnosti významu ostala – napriek všetkému – aj v ostatných jazykoch. Treba chápať a rešpektovať jednotu tvorenú rozdielom názorov, ale nie podstaty.