TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Autor svarga

  • ČLOVEK S VEĽKÝM „Č“ – ČASŤ PRVÁ

    Žijeme na úsvite Nového Veku – v období, ktoré nazývame Ráno Svaroga. Svetlé energie silnejú, ale vplyvom Živlu Nevedomosti to nie všetci vidia. Presne ako opisuje návod na podriadenie nevedomého stáda (Kniha Izaiáša): „Majú oči na pozeranie ale nevidia, majú uši na počúvanie ale nepočujú“ – čo už dávno dosiahli. Neznalosť však nepatrí medzi vlastnosti tých, ktorí riadia Systém.

    Preto ešte predtým než stádo zbadalo, že sa niečo deje spustili viac projektov, ktorých cieľom bolo – a stále je – čo najviac znemožniť nájdenie správnej cesty. Správna cesta – ak by sa toho chcel niekto chytiť – je cesta Kultúry našich Predkov. Inými slovami Védické Slovanstvo.

    Pred spustením biblického projektu bol na našej Zemi univerzálny Védický priestor. Každý Rod síce po svojom, ale inak platilo ono známe „z mnohých jedno“. Od začiatku 90-tych rokov sa v celom priestore, kde žijú bieli ľudia začali objavovať – ako huby po daždi – rozličné verzie všeličoho. V skutočnosti to všetko sú účelové výtržky z Védizmu. Môžeme to tak povedať keďže vieme, že pred civilizáciou a históriou tu bola Kultúra a dejiny.

    Všetky takéto skupiny vzali nejakú časť kedysi celistvej Kultúry a vytvorili si svoje smery. Je to preto, aby ľudia skúmajúci jednotlivé čriepky nemohli nájsť celistvé Slovanstvo, a aby sa donekonečna motali v bludnom kruhu – Samsáre.

    Pravda je projekciou Istiny do daného času, priestoru a podmienok, preto aj Náboženstvo je projekciou Viery do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Rovnako môžeme povedať, že aj Náuka je projekciou Véd do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Tí naši čitatelia, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou si ľahko analyzujú slová „náuka“ a „veda“ (od pôvodného ВѢДЫ) a zistia, že jedno hovorí o povrchnej podobnosti a druhé o hĺbkovej podstate. Každé slovo nesie svoju energiu aj vektor poznávania. Náhody proste neexistujú.

    Triáda je jedným z principiálnych spôsobov hľadania cesty. Už vieme, že v každom myšlienkovom prúde existujú tri skupiny: administrátori, fanatici a členovia. Naša stránka je určená iba pre tretie skupiny akéhokoľvek myšlienkového prúdu – vrátane náboženstiev, ak jeho členom nestačí štandardná propaganda administrátorov. A zároveň opakujeme radu pre túto skupinu: nevstupujte do polemiky s vašimi administrátormi ani fanatikmi. Nemá to zmysel. Prví dobre vedia prečo daný smer vytvorili (a je to vždy niečo iné, ako oficiálne hlásajú ovečkám), druhí slepo veria administrátorom. Nemrhajte zbytočne svojou životnou energiou.

    A tak sa dnes pozrieme na jeden z tradične védických termínov, ktorým sa však rada oháňa jedna z takýchto skupín: Človek s veľkým „Č“.

    Každý materiálny objekt je riadený nemateriálnym, jemnohmotným, energeticko-informačným poľom (EIP). V prípade človeka (ako druhu) sa najčastejšie stretnete s názvom „biopole“. Vyžarovanie niektorých jeho komponentov je často označované ako „aura“ – čo niektorí stotožňujú s Dušou. Nuž nie – aura NIE JE Duša samotná, je to však akýsi „prepojovací mostík“ medzi materiálnym telom a Dušou.

    Príspevky z viac EIP napájajú spoločné EIP, ktoré môžeme – pre jednoduchosť – nazvať Egregor. Pri dosiahnutí kritického množstva koncentrácie energie – lebo egregory živíme my našou životnou energiou – môže egregor nadobudnúť vedomie samoexistencie. Platí to všeobecne – bez ohľadu na to, či energia má pozitívnu alebo negatívnu polarizáciu.

    Egregory samé osebe ako druh nie sú automaticky negatívnou entitou. Každý z nás je napojený na množstvo egregorov, ktoré sú dnes používané na naše ovládanie – vďaka našej nevedomosti. Našou úlohou je totiž nestratiť spojenie s naším Nebeským Učiteľom (Rodovým Egregorom), pričom toto spojenie existuje skrz energetickú šnúru, ktorá vedie aj v priestore našej chrbtice. Nebeský učiteľ je ten člen nášho Rodu, ktorý bol pri zrode našej Duše – a to môžeme hovoriť minimálne o miliónoch rokov existencie.

    Rodičia by sa však mali zamyslieť do akých egregorov vsúvajú svoje deti už od narodenia tým, aké im dajú mená…

    Nebeský učiteľ je s nami v spojení po celý život – po energetickej šnúre nám zosiela Životnú energiu, ktorá nám bola na túto inkarnáciu pridelená. Jej množstvo je KONEČNÉ, teda keď ju minieme prichádza smrť. Teba však zopakovať, že každý z nás dostal životnú energiu minimálne na JEDEN KRUH ŽIVOTA, t.j. 144 rokov, spravidla však na viac Kruhov.

    Energia zostupuje do biopoľa, odtiaľ cez čakrový systém do nášho materiálneho tela. Distribúcia pokračuje až do každej bunky, ktorá má tiež svoj čakrový systém – a tam začína ďalší Vesmír… Jestvovanie nemá konca, ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok.

    My sa štandardne NESTARÁME o stav nášho biopoľa, čo znamená, že je v ňom množstvo parazitov. Žijú z našej životnej energie – oni sami nedostávajú totiž z Nebies nič. Ale ani im netreba, Globálny Prediktor zabezpečuje, že celý Systém kŕmime práve my. Všetky takéto parazitické entity – napríklad larvy – samé spotrebovávajú iba časť našej životnej energie. Väčšinu odosielajú svojmu Pánovi, ktorým je práve GP.

    Emócie je nízky druh energie, ktorý je človeku CUDZÍ. Ich činnosť je viazaná na prvé tri čakry. Systém odosiela do mysle donora (človeka) myšlienky, ktoré iniciujú emócie. Po ich aktivácii sa životná energia – ktorá mala slúžiť zabezpečeniu našej existencie v Javi – uvoľňuje do biopoľa, kde ju žerú nízkoenergetické bytosti. Jeden z najpopulárnejších aktivátorov je SEX – do mysle donora vsadili myšlienku, že sex je to najlepšie, čo môže človek zažiť, že je dokonca vždy nevyhnutne nevyhnutný. Aby bolo jasné, nehovoríme o funkcii zabezpečenia pokračovania a posilňovania Rodu – t.j. o vzťahu dvoch životných partnerov – ale o „ŠPORTOVOM SEXE“. Muž s každým výronom semena so športovou partnerku odosiela ROK SVOJEJ ŽIVOTNEJ ENERGIE…

    V Tibetskej Tantre – nemá NIČ SPOLOČNÉ SO SEXOM – sa opisuje, čo sa deje. Pri vysokej koncentrácii emócií sa v ľudskom EIP zhromažďuje veľké množstvo rôznych navných entít. Najviac ich tam je preto, lebo sa kŕmia drahocennou mannou, iné zase čakajú – ak ide o sex – že budú mať možnosť sa inkarnovať. Takýchto tam je celý zástup – a ani zďaleka nehovoríme iba o členoch nášho Rodu…

    Ale keďže športový sex – prirodzený neposkytuje životnú energiu parazitom – globálne nepokrýva zvýšené nároky energetických parazitov, používajú aj ďalšie stimulátory. Poznáme ich ako alkohol, energetické nápoje, drogy, GMO – neraz až po „výživové doplnky“, „vitamíny“ a podobné „životabudiče“. Niekedy sa zdá, že alkohol človeku „dodal energiu“. V skutočnosti NEDODAL NIČ – len otvoril ventily na dodávku našej životnej energie v nadmernom množstve. Ak sú ventily často otvárané na dodávku veľkého množstva toho, čo nie je neobmedzené nedivne sa, ako dlho a ako kvalitne žijeme. Už sme neraz hovorili že to, čo nazývame „vnútorný hlas“ je v skutočnosti Matrix, t.j. Systém, ktorý nás saje ako baterky a odhodí akonáhle vyčerpá všetku NAŠU životnú energiu. Systém nám vsúva do mysle myšlienky a my sa ani nestaráme zistiť, ako vlastne myseľ a myšlienky fungujú. Pretože sme nesplnili svoju inkarnačnú úlohu – energiu na túto potrebu sme dobrovoľne odovzdali Systému – musíme sa znovu inkarnovať a znovu dotovať Systém. Smrťou sa Samsára opustiť nedá ba naopak, každá inkarnácia bude horšia a horšia…

    Alkohol je škodlivým jedom už v akomkoľvek malom množstve. Telo ho síce v určitej miere potrebuje, ale vytvára si ho samo toľko, koľko potrebuje.

    Je zaujímavé vedieť tieto veci? Tu je možnosť sa zamyslieť. Ak nejaký populárny zdroj poznatkov síce predpovie kto bude či nebude kde prezidentom, ako sa zmení politika, ako a kedy začne či skončí nejaká vojna, ako dopadnú voľby či vyvinie sa nejaký monetárny systém a podobné „dôležité“ veci, ale nepovie vám nič KONKRÉTNE o tom ako VYJSŤ SPOD KONTROLY SYSTÉMU, tak vám v skutočnosti nič naozaj dôležité nepovedal. Takéto zdroje síce zabezpečia, že mozog pracuje na plné obrátky, ale tým je zároveň zabezpečené, že sa tam nezmestí iný druh poznatkov… a ostávate v Samsáre, pretože takýto zdroj aj tak slúži Systému.

    Matriošky sú tradičným prostriedkom, ako deťom od malička názorne vysvetliť, že nie sme iba materiálne telo. Slovanská tradícia hovorí o deviatich čakrách, teda Obraz tvorí deväť jemnohmotných tiel. Materiálne telo je najmenšia matrioška, všetky ostatné sú väčšie ako materiálna zložka. V skutočnosti je čakier oveľa viac.

    Čakry v starej slovanskej tradícii nazývame STOGNE – výraz čakra hovorí o „kruhu“, Stogna zachytáva OBJEMOVÝ charakter energetického uzla. Ostaneme pri výraze „čakra“ iba preto, lebo je u nás rozšírenejší.

    V skutočnosti je dnes možné u bielych ľudí indikovať – napríklad pomocou virgule – oveľa viac aktívnych čakier. Súvisí to s aktivizáciou energií Rána Svaroga, ale princíp to nijako nemení. Kvôli jednoduchosti ostaneme pri tradičnom opise. Je to však tak či onak iba Obraz!

    Takže tradičný Obraz energetických tiel:

    Ak by sme tento Obraz premietli do zjednodušenej ilustrácie biopoľa, môžeme sa na to pozrieť asi takto:

    My sme šestnásťrozmerné bytosti, ktoré sa z určitých dôvodov v minulosti dobrovoľne materializovali do štvorrozmerného Sveta Javi. Bol na to dôvod, ale o tom sme už písali. Na cestu späť sme si síce vytvorili systém kľúčových slov, ale tento dnes nefunguje. Nepoužívame totiž pôvodný jazyk Vesmíru a slová a ich kompletné spojenia v nových jazykoch – hoci aj slovanských – už nenesú pôvodnú Vysokú energiu, ktorá je jedine schopná nás vyniesť nahor, späť tam, kam patríme. Dnes nám navyše hrozí, že to nedopadne dobre – kvôli prelomu Vekov. Sme silní len v našej Kultúre a s naším Jazykom, ktorý tradične nazývame SLOVIENE – СЛOВѢNЕ… takže najmä preto Staroslovienska Bukvica. Oni dobre vedia, prečo nám zmenili písmo aj Jazyk (s veľkým „J“ znamená systém komunikácie národa, s malým „j“ zase orgán tela. V Bukvici to bolo vyjadrené použitou bukvicou a teda nevznikala nejednoznačnosť. Podvedomie takto totiž nevie, aký psychoprogram vyvolať, a teda vzniká rozsynchronizovanie Duševného a Rozumového centra – nevyhnutná podmienka pre fungovanie Matrixu).

    Každá čakra vytvára zodpovedajúce jemnohmotné telo alebo obálku, každá úroveň má svoje jemnohmotné telo. Tieto môžeme menovať samostatne – lebo všetko čo má meno existuje – ale môžeme ich kvôli jednoduchosti aj zoskupovať. Takéto skupinové názvy sú aj tradičné názvy kategórií, ktoré používame v kastovom systéme.

    Aby sme zjednodušili túto problematiku a napomohli jej ľahšiemu osvojeniu, skupiny nazývame nasledovne. Zoskupenie energií prvých troch čakier – emócií – charakterizujeme ako „Žiteľ“. Môžeme sa stretnúť aj s názvom „Smerd“. V praxi ide o skupinu, ktorá je viazaná na nízke energie, a preto je to oblasť, ktorú nazývame aj „Rabi boží“. V praxi to sú buď ľubovoľné náboženské skupiny, alebo – čo je dnes charakteristickejšie – egoisti… čím viac pre seba tým lepšie. Tento stav frekvencií práce ich myslí je najhodnotnejším zdrojom životnej energie pre GP.

    Druhou skupinou sú „Vesi“, môžeme sa stretnúť aj s názvom „Ľudina“. Tieto energetické telá tvoria skupinu, ktorú môžeme – z pohľadu výšky ich evolúcie – označiť ako „Vnuci Bohov“. Je to úroveň Pravoslávneho Slovanstva, t.j. tej úrovne spoločnosti, ktorá tu bola ešte pred cca 1 000 rokmi, keď nás podvrhli nútenému pokresťančeniu. Je charakteristická najmä tým, že síce zotrváva na krojoch, výšivkách, dlhých vlasoch či bradách u mužov, oberegoch a podobných komponentoch – inak dôležitých – ale stratilo už podstatu Obrazov. Prostriedky považuje za cieľ a Bohov za materiálne osoby, ktoré podliehajú tým istým nutkaniam ako smrteľníci. Stratili Veľký Obraz Stavby Sveta. Tento stav – stav vonkajšej podobnosti – nie je dostatočný na návrat Starej Kultúry. Treba mať na pamäti, že tento boj sme prehrali. Nerobme teda tú istú chybu a nekoncentrujme sa na vonkajších znakoch, čím neraz strácame vnútornú podstatu. Inak „Návrat Slovanstva“ bude iba opakovaná porážka.

    Treťou kategóriou je „Človek“ (preto s veľkým „Č“), niekedy nazývaný aj „Víťaz“. Z pohľadu evolúcie to je kategória, ktorú nazývame „Deti Bohov“.

    Štvrtou kategóriou je „As“, niekde nazývaný aj „Mudrc“. Z hľadiska evolúcie to je úroveň Boha žijúceho na Zemi – preto AS. Sú to najvyššie rozmernosti v dvanásť rozmernostnom biopoli, pretože ostávajúce rozmernosti – do 16 – sú už mimo biopoľa. V každom prípade však existujú a predstavujú priame napojenie na ceste nahor do PRAVI.

    „Mudrc“ sa neraz vo védickej tradícii označuje aj „Učiteľ“. Je to nie iba preto, lebo môže učiť iných, ale najmä preto, že sám je ochotný sa celý život učiť a nadobúdať nové poznatky. Poznanie nemá hraníc.

    Aké telo dokážeme dosiahnuť a obsiahnuť rozšírením svojho Vedomia natrvalo, v takom Svete sme schopní jestvovať. A teraz môžeme pokračovať ďalej v téme nášho článku.

    pokračovanie

    25.12.2017

  • PREDNÁŠKA NOVÝ HROZENKOV

    Prinášame vám prednášku s tematikou Slovanskej Kultúry, ktorá odznela v rámci Slovanského Snemu na Valašsku v Novom Hrozenkove 9.9.2017.

    Časy sa nezadržateľne menia a k Slovienom sa vracia Slovo, t.j. Múdrosť Predkov. Držme sa tejto cesty – je to naša cesta. Je to naše Svetoponímanie.

    24.12.2017

  • BRATISLAVA VŽDY RADA POMÔŽE NATO

    Včera bola na americkom portáli Airforcetimes uverejnená zaujímavá informácia. Zaujímavá najmä preto, lebo sa týka umiestnenia útočných zložiek amerických vzdušných síl aj na Slovensku.

    Možno sa niekomu nebude páčiť názov článku, pretože sa odvolávame na povolenie Bratislavy… je to však normálne. V médiách sa bežne hovorí napríklad „Washington oznámil“, „Moskva reagovala“, „Peking vyhlásil“ a podobne. Teda tak je tomu aj teraz – nie Slovensko, ale Bratislava rozhoduje. Ostatní máme akurát tak oči pre plač. Nikto sa nás nepýta… ale volili sme ich.

    Vari krátke zamyslenie – veď treba nazývať veci pravými menami. Rodení Bratislavčania patria – samozrejme – do Bratislavy. Práve tak patria Košičania do Košíc, Bystričania do Banskej Bystrice a podobne. Problém je iba ten, že po každých voľbách pribúda v Bratislave množstvo všakovakej kariéristickej hávede z celého Slovenska – a teda aj z Východu a Stredu – ktorá sa pripája k tam už existujúcej „elite“. Volili sme ich, tak prečo by nežili na náš účet. Nemôžeme sa sťažovať – súhlasili sme. Často ich rozpoznáme podľa autoznačiek BL…

    A títo „vyvolení“ majitelia Slovenska už z Bratislavy vládnu nejedno volebné obdobie. Na Východe by sa mali spamätať práve Východniari – veď čo takého vykonala strana a vláda v Bratislave pre nás na Východe? Aktuálny minister hospodárstva – Košičan – patrí medzi veľkých „podporovateľov“ Východu. Vyzerá to tak, že najskôr si z pozície ministra životného prostredia vybavil pre svoje ťažobné firmy – ide o najväčšie firmy na barbarský výrub lesov na Slovensku – všetky možné aj nemožné povolenia a výnimky, v čom – mimochodom – pokračuje dodnes. No a v pozícii ministra hospodárstva „umiestňuje“ zahraničné výrobné kapacity kade-tade, len nie na Východ. Spomeňme len brilantné akcie tejto vládnej garnitúry ohľadom automobilového priemyslu (došli „až“ po Nitru) a napríklad dve lokality pre americký Amazon. Keďže sa ukazuje nedostatok pracovných miest aj pre nové linky automobilového priemyslu, začínajú s politikou sťahovania Východniarov – presnejšie aj Banskobystričanov – na Západné Slovensko. Veď jednoduchšie je „vysťahovať“ Východniarov a Stredoslovákov na Západné Slovensko ako umiestniť čo i len jedinú automobilku do Prešovského či Košického kraja. Výsledok? Vytváranie celých HLADOVÝCH DOLÍN na Východnom Slovensku v rámci oficiálneho vládneho programu… Vynára sa otázka – komu je výhodné vyprázdnené Východné Slovensko? Pre koho ho chystajú?

    Sympatické je iba to, že Východniari radšej idú pracovať do Západnej Európy za západné platy než podriaďovať sa novodobému rabstvu vo vlastnej zemi v prospech „strany a vlády“.

    Naši „národniari“ z SNS majú pod kontrolou „národné“ vzdelávanie – a deťom v školách klamú o skutočnej podstate SNP. Môžeme to dokonca považovať za vyložené zneucťovanie pamiatky všetkých tých občanov našej krajiny, ktorí zomreli v boji proti fašizmu. Ďalej, kapitán slovenskej armády vystupuje v ruskej Dume s peknými rečami – a nie náhodou práve jeho rezort by mal niečo vedieť o nových, dohodnutých aktivitách s americkou armádou na Slovensku? „Dobrá“ správa pre Východ je vari v tom, že nakoniec sa BLaváci – bohužiaľ aj na úkor rodených Bratislavčanov – dobehli sami. A my v ďalších voľbách nezabudnime, že nie iba Smer vládol…

    Trvalá priorita Západného Slovenska sa nakoniec môže ukázať preň osudovou. NATO ani neskrýva svoje agresívne plány proti Rusku a v prípade otvoreného vojenského konfliktu dnes sotva pôjde o klasické vojenské operácie, ani o hollywoodske scenáre. Slovensko síce v NATO je, ale je verejným tajomstvom, že nie veľmi vážne. Naša strana a vláda však urobila krok, za ktorý budeme v prípade otvoreného konfliktu neodvratne platiť. V roku 2016 – podľa amerických zdrojov – doviezli Američania do Európy viac zbraní a vojenského materiálu než predtým za 20 rokov. Už predtým bolo známe, že v Európe mali USA umiestnených niečo nad 200 jadrových bômb voľného pádu – teda takých, ktoré sa zhadzujú z lietadiel. Dnes ich sotva bude iba toľko. Čo to prakticky znamená? Že na každom NATO letisku v Európe môžu byť takéto bomby pripravené. Kým na „iba“ slovenských NATO letiskách to nebolo veľmi pravdepodobné, na letiskách, ktoré priamo používajú americké vzdušné sily je takéto riziko už neprijateľne vysoké. Takže Slovensko zviditeľnili, teraz sa stalo cieľom ruskéhoch raketového protiúderu na 100%. Úprimnú sústrasť.

    Ak by argumentovali, že veď „vojna aj tak nehrozí“… žeby umiestňovanie viac a viac slamy do blízkosti ohňa bolo akurátnou protipožiarnu prevenciou?

    Možno že motiváciou boli aj kontrakty na realizáciu zákazok americkej armády pre firmy blízke vládnej koalícii. Výsledok však ostáva rovnaký.

    Ak by došlo na vojenské riešenie aj v Európe, jednou z najpravdepodobnejších verzií je nasadenie litosférickej zbrane. A ako bude potom vyzerať Západné Slovensko sa tiež dá ľahko odhadnúť. Vráťme sa však k americkej správe.

    Pentagon dostane v roku 2018 viac ako 200 miliónov USD na stavbu a modernizáciu amerických vojenských základní v európskych krajinách. Dôvodom je potreba „zdržiavať“ Rusko.

    V Bielom dome odobrili rozpočet USA na nasledujúci rok. Tento umožní veleniu Vojenského letectva nakúpiť za hranicami USA pozemky a stavať na nich vojenské objekty. Okrem toho je v dokumente už priamo vyčlenených 214 miliónov dolárov na zabezpečenie niekoľkých takýchto objektov v krajinách Východnej Európy – ide o Maďarsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Estónsko aj Španielsko a Nórsko. U nás ide o lokality Malacky a Sliač. Stredoslováci teda dostanú „darček“ tiež.

    Celá myšlienka je o riešení „hrozby zo strany Ruska“. Preto budú na týchto vojenských základniach NATO umiestňované stíhačky piatej generácie F-22 Raptor a stíhacie bombardéry F-35 Strike Fighter. Je to naozaj potrebné, lebo hrozba Ruska je skutočne reálna. Pre istotu si ju pripomeňme:

    A umiestnením nových „oporných bodov odstrašovania“ sa tento stav len zhoršuje.

    Podľa horeuvedeného amerického zdroja niekoľko Raptorov F-22 už bolo v r. 2015 umiestnených na leteckej základni Amari v Estónsku. Okrem nich aj lietadlá-tankery počas letu KC-135. Je to jedna z najvhodnejších vojenských základní, na ktorej môžu byť umiestnené stíhačky piatej generácie.

    V tom istom mesiaci boli na leteckej základni v maďarskom Kecskemete umiestnené stíhačky F-15 Eagle zo 123. Mimoriadnej Bojovej Letky. Išlo o dočasnú relokáciu zo základne Campia Turzii v Rumunsku.

    V luxemburskom Saneme je tiež základňa amerických Vzdušných síl – Zásobovací objekt pre oblasť Strednej Európy. Zároveň tam sídli 86. letka Materiálového zabezpečenia, ktoré je súčasťou 86. leteckého pluku z leteckej základne Ramstein v Nemecku.

    Do námornej leteckej základne v Islandskom Keflaviku bude investovaných viac ako 14 miliónov USD na výstavbu nových hangárov, ktoré sú určené pre protiponorkové lietadlá amerického námorníctva P-8 Poseidon. No a u nás to bude „kšeft“ za 24 miliónov USD v Malackách a 22 miliónov v Sliači:

    A čo na to Rusko? Veď iba idiot by čakal so založenými rukami na moment, ktorý bude pre NATO jednostranne výhodný. O zjednotenom viacúrovňovom systéme PVO v Rusku sme písali nedávno. Skompletizovanie systému je naplánované na rok 2020, pričom je navrhnutý a realizovaný ako jednotný komplex všetkých systémov PVO v jednom celku. Týmto dáva Rusko asymetrickú odpoveď na to, čo sa aktuálne odohráva aj na jeho juhovýchodných hraniciach. KĽDR nepredstavuje pre Rusko hrozbu, ale na vojenskej základni v Južnej Kórei už sú rozmiestnené americké prostriedky PVO THAAD – a tie už predstavujú potenciálnu hrozbu. Ostatne obavy vyjadruje aj Čína.

    Dňa 18. decembra 2017 oznámilo ruské Ministerstvo obrany, že v piatok uvedie do bojovej služby dve nové divízie S-400, a to vo Vladivostoku a v Zelenogorsku (Leningradská oblasť RF). Ministerstvo zároveň oznámilo, že v najbližšom čase budú realizované praktické testovacie procedúry činnosti týchto zbraňových systémov, čo je súčasťou postupu uvádzania komplexov do plnej bojovej pripravenosti…

    Ruské systémy PVO S-400 sú považované za najlepšie systémy vo svete. Najbližším analogickým systémom je americký Patriot a izraelská „Železná kupola“. Avšak americký Patriot bol navrhnutý ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a hoci bol aj neraz modernizovaný, k S-400 sa stále ani len nepribližuje. Izraelský systém bol navrhnutý na obranu územia pred neriadenými taktickými raketami krátkeho doletu.

    Ruské S-400 sú určené na ničenie všetkých moderných aj ešte iba vyvíjaných prostriedkov vzdušného aj kozmického útoku. Komplex zasahuje ciele do 400 km a taktické balistické rakety do vzdialenosti 60 km (t.j. rakety s plochou dráhou letu), lietadlá taktického aj strategického letectva či manévrujúce bojové hlavice balistických rakiet. Radar včasného varovania tohto systému má dosah nad 600 km. Na Západe už prišli k uzáveru, že systémy S-400 spolu so systémami ISKANDER a pobrežnými protilodnými systémami triedy BASTION efektívne vytvárajú ruskú „Zónu zákazu vstupu“. Jej podstata je v tom, že vojská NATO sa nemôžu v akčnom rádiuse ruskej Zóny nachádzať ani premiestňovať „bez rizika neprijateľného poškodenia“.

    Táto obávaná ruská „Zóna zákazu vstupu“ znamená, že vojská NATO strácajú možnosť priblížiť sa k hraniciam RF na určitú vzdialenosť. Ale je to pre nich (teda „naše“ NATO) ešte horšie. Ruský segmentovaný systém neumožňuje zahraničným vojskám vykonať žiadne manévrovanie. Znamená to, že systém kontroluje akýkoľvek pohyb na vzdialenom prístupe, čo znemožňuje okamžité, neočakávané a skryté útoky, alebo nespozorované premiestňovanie potenciálne nebezpečných technických prostriedkov alebo vojenských zoskupení.

    Naša strana a vláda odsúhlasila rozmiestnenie základní amerického útočného letectva na našom území. Určite si niektorí medzi nimi už mädlia ruky nad nejedným lukratívnym kontraktom. Ale kto to nakoniec „zaplatí“?

    18.12.2017

  • PRIMITIVIZMUS NOVOHRADSKÝCH VRCHOV

    OLYMPUS DIGITAL CAMERA

    Článok ktorý vám prinášame je prevzatý. My sme sa rozhodli ho prevziať preto, lebo je skutočným balzamom pre Dušu vidieť, že na Slovensku sú stále ľudia, ktorým nie je ukradnutá naša minulosť. To je jediná správna cesta do budúcnosti – pamäť si na vlastnú minulosť. Posledné stáročia neboli veľmi radostné, ale tak či onak sme tu. Nemá význam v zlom spomínať na udalosti minulosti – energie emócií NIE SÚ pre nás ako druh prirodzené. Ak sa dáme chytiť do tejto pasce – hoci aj v spravodlivej veci – sme tam, kde nás cudzinci chcú mať. To však v žiadnom prípade neznamená, že si z minulosti nemáme vyvodiť poučenia alebo prehliadať nespravodlivosť. Keď už pre nič iné tak aspoň preto, aby sme predišli opakovaniu neblahých udalostí minulosti. Jedno je však isté – z védického pohľadu si máme všetko z minulosti vážiť, lebo práve preto, že sa veci vyvinuli tak, ako sa vyvinuli sme tu a teraz my. Pri každom inom životnom scenári by boli veci inak.

    Majme na pamäti hlavne to, že celý náš národ – NÁROD SLOVANOV – má jednu veľmi silnú zbraň: KOLEKTÍVNE VEDOMIE. Prejavuje sa tak, že ak si VŠETCI niečo spoločne predstavíme, tak sa to STANE SKUTOČNOSŤOU. A to je hlavný dôvod, prečo nás rozdrobili na rôzne – zdanlivo nesúvisiace – národy a národnosti. Preto taktika „rozdeľ a panuj“, teda presnejšie „rozdeľ a podrob si“. A tu máme zároveň hneď odpoveď nato, prečo je toľko „slovanských smerov“. Už keď sa nedá zamedziť zvyšujúcej sa obľúbenosti tejto témy, tak aspoň nech je rozdrobená na množstvo smerov – a preto nejednotná.

    Patria tu najmä módne smery štýlu „u Slovanov bolo všetko dovolené“, „Indiáni sú duchovnejší ako barbarskí Slovania“, „Ak by neprišli (cudzinci) Cyril a Metod tak ktovie kde by sme boli“, „Slovieni, Sloväni či Sloveni je jedno a to isté“, „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“ a veľa podobných dezinformácií, ktoré sa spravidla tešia viac-menej aktívnej oficiálnej mediálnej podpore. Ak totiž dnes poviete, že Slovania zásadne žili po celý život s jednou partnerkou a deti vychovávali v cnosti, že nezabíjali zvieratá, nekonzumovali alkohol ani iné drogy, že máme prastarú vlastnú Kultúru… tak nás pomaly zaraďujú medzi extrémistov. Ak budeme sami seba zabíjať a znevažovať, ak budeme jeden druhého klamať a podvádzať, ak sa budeme postupne zabíjať tým, čo nám dnes poskytujú – nebudú nám v tom nijako brániť. Spomeňme si na citát Napoleona: „Ak nepriateľ robí chybu netreba ho vyrušovať“.

    Ak sa budeme spájať v zásadne triezvom stave a stavať na pevným mravných základoch stávame sa pre nich neprijateľní. Ale nám naozaj nestačí spievať indiánske pesničky pri ohni s perami vo vlasoch, ani rezať pri „slovanských“ obradoch zvieratá, a už vôbec nie sa ožierať pri „obradoch“ a venovať sa „športovému sexu“. To nie sme my, to NIE JE NAŠA KULTÚRA. Ale vždy pamätajme: NÁHODY NEEXISTUJÚ.

    Sústreďme sa na vlastnú minulosť – lebo je to NAŠA minulosť. Nastupuje naša doba – DOBA SLOVANOV. Preto naozaj teší srdce vidieť, ako sa začínajú naši ľudia venovať našej minulosti. To je naša cesta. Len tak ďalej.

    Ôsmi žijúci Detvanci s kečkami vyzerali v roku 1925 popri nich ako oblečení podľa najnovšej módy…

    Názov blogu som si požičal z článku Karola Plicku, ktorý napísal po svojom pôsobení v Novohrade a uverejnil v časopise Výtvarné snahy (1928). Novohradskými vrchmi má na mysli evanjelické roľnícke prostredie v severných hornatých častiach Novohradu. Označenie primitivizmus si tiež treba správne vysvetliť. Nemyslí tým nič hanlivé, naráža na to, že sa tu stretol s folklórom v jeho autentickej podobe: „Je značnou ironií, že při našich všestranných zájmech známe dnes vzdálené a často málo významné lidové kultury cizí, kdežto v poslední chvíli existence svého vlastního domácího umění jsme leckde – v nejlepším případě – ve stadiu teprve objevním. Mám na mysli naše Slovensko. …Jsou tu kraje, jimiž neprošel dosud jediný člověk kultivovaného zraku a sluchu. Jako příklad takové vyhraněné, zcela původní oblasti, uvádím novohradské vrchy. … S takovým neobyčejným oráčem jsem se nemohl nikde jinde setkat, než právě v těchto vrších. Je tu dnes a byl i před několika stoletími – stále týž. Kravky v jařmech a primitivní pluh – vše jako kdysi dávno a dávno. Přišel jsem vlastně za jeho písní, ale vrchovec, jak se zove obyvatel těch vrchovin, je s to poskytnout mi všechno. Jeho písně jsou většinou našemu uchu nezvyklé, nové, drsné i příkré: ale v originalitě silné.“

    K čomu smerujem? Jedným z dôsledkov jednodetstva (o jednodetstve a morbídnych praktikách, ktorými sa dosahovalo som písal tu alebo tu) v Novohrade bola a je strata identity nášho regiónu. Keď sa povie Podpoľanie, Turiec či Liptov, väčšina ľudí nemá problém túto oblasť na mape Slovenska nájsť. Pri Novohrade to žiaľ neplatí. Keď o ňom začnem rozprávať na severe Slovenska, viac ako polovica ľudí sa pýta, kde to je? Podobnú skúsenosť som mal, keď som volal ohľadom grantov to jednej nadácie v Bratislave. Spomínal som Novohrad sem, Novohrad tam. Odpoveďou mi bolo, že „keď to na tom hrade budete robiť, dajte nám vedieť“.

    Ján Aláč pritom vo svojej štúdii o jednodetstve píše: „Novohrad bol v minulosti mimoriadne svojrázny región, s množstvom osobitostí a špecifík, ktoré dnes pri súčasnom i spätnom pohľade na tradičné agrárne prostredie pripisujeme a obdivujeme na iných regiónoch. Najlepšie to možno demonštrovať na príklade porovnania so susedným Podpoľaním, ktorého identita je výrazná a v širšom povedomí je to región, ktorý je dnes preferovaným príkladom ľudovej kultúry a v istom zmysle aj symbolom Slovenska. Je to aj z dôvodu vyššej pôrodnosti tunajších ľudí, čím netrpel úbytkom obyvateľstva a zároveň odtiaľto odchádzala časť obyvateľstva, ktorá potom bola nositeľom a šíriteľom podpolianskych tradícií a zvykov.“

    Severný Novohrad (Turie Pole, Ábelová, Budiná a mnohé iné obce) bol ešte na začiatku 20. storočia jedným z popredných regiónov, čo sa týka chovu oviec. Dnes je ovčiarstvo a pastierska kultúra stotožňované skôr s Liptovom či Podpoľaním.

    Na Slovensku sú veľmi známe podpolianske vyrezávané a maľované kríže. Kto ale pozná bohato tvarované, zdobené a maľované kamenné a drevené náhrobníky evanjelikov v severnom Novohrade? Ján Aláč, ktorý sa zaoberal ich výskumom napísal: „Rozsahom výzdoby, bohatstvom tvarov a motívov, dokonca aj svojím pôvodným priestorom rozšírenia detvianske kríže v mnohom prekonávali.“

    Cintorín v Dolnom Tisovníku

    A podobné to bolo aj v ďalších oblastiach ľudovej tvorby, ale napríklad i čo sa týka povahy obyvateľov: Opäť citujem zo štúdie Jána Aláča: „Obyvateľstvo žijúce v severných oblastiach Novohradu malo svoju špecifickú povahu. Môžeme ju charakterizovať hrdosťou, prchkosťou, sklonom k huncútstvam až zlodejstvám. Bola podobná náture Detvancov a celkovo obyvateľom Podpoľania. Karol Anton Medvecký v monografii Detva (1905) považoval za potrebné zdôrazniť, že veľká časť krádeží a zbojstiev sa Detvancom pripisuje neprávom a ich pôvodcami sú obyvatelia novohradskej Budinej. Detvanci si podľa neho nezaslúžia takú zlú povesť.“

    Deti zo školy v Dolnom Tisovníku v školskom roku 1924/25

    A teraz sa vrátim na začiatok ku Karolovi Plickovi a jeho pôsobeniu v Novohrade na konci dvadsiatych rokov 20. storočia. Schválne si pohľadajte na internete fotografie, ktoré tu vznikli. Napríklad táto či táto. V rovnakom období v Novohrade pôsobil aj Jozef Vydra, ktorý o našom kraji napísal: „Táto vedľa Čičmian najstarobylejšia časť Slovenska so skoro pohanskými pieskovcovými pomníkmi na cintorínoch, s mužmi v širokých nohaviciach a s kečkami, v porovnaní, s ktorými ôsmi žijúci Detvanci s kečkami vyzerali v roku 1925 ako oblečení podľa najnovšej módy, skoro úplne zmizla vplyvom nových opatrení pre povznesenie tohto kraja.“

    Kam sa toto všetko stratilo? Prečo to zmizlo? Ján Aláč vidí príčiny do veľkej miery práve v jednodetstve: „Depopulácia a výrazné prevrstvenie obyvateľstva prisťahovalcami s odlišnými tradíciami a zvykmi, ale i znakmi a symbolmi, to všetkom malo vplyv na to, že uvedené výtvarné prejavy a pôvodné tradície a zvyky nenadobudli druhý život, ako sa to stalo napríklad v prípade Podpoľania a jeho výtvarného a folklórneho prejavu, ktorý v období pred storočím nebol výraznejší od toho v Novohrade, možno skôr naopak. V prípade Novohradu sa výrazne obmedzil okruh tých, ktorí mohli tradície udržiavať. A nešlo len o prejavy materiálnej kultúry. Novohrad mal ako celok veľmi osobitú atmosféru. … O identite (regiónu) má zmysel hovoriť len v spojení s ľuďmi – obyvateľmi. Tí sa z priestoru postupne vytrácali a s nimi aj mnohé prvky osobitého sveta starého Novohradu. Z hľadiska identity utrpel Novohrad asi najväčšiu stratu v porovnaní s ďalšími jednodetstvom postihnutými regiónmi. Nie je to región bez identity, no nevychádza už dominantne z pôvodných novohradských koreňov a základov, z ktorých niektoré výraznejšie motívy boli naznačené vyššie. Jeho identita je eklektická s výrazným zastúpením podpolianskych prvkov. To z minulosti a kultúry, čo mohlo byť základnými prvkami tejto identity, bolo potlačené, mnohé úplne zaniklo, alebo zaniká a nenadobudlo niečo ako ‚druhý život‘. V každom prípade Novohrad bol regiónom, ktorý mal nesmierny potenciál, aby sa stal v povedomí Slovákov jedným z najcharakteristickejších regiónov.“

    Všetky citáty pochádzajú z knihy Tajní vrahovia, ktorá prináša dva pohľady na jednodetstvo. Jeden umelecký z pera Samuela Činčuráka (novela Tajní vrahovia prvý raz vyšla zhodou okolností tiež v roku 1928) a druhý odborný – spomínanú štúdiu Jána Aláča Jednodetstvo alebo rozprávanie o pustých školách a prázdnych dvoroch. Som na tento počin mimoriadne hrdý a aj na svoj (hoci malý) podiel na ňom. Ďakujem Janovi Aláčovi, že vypočul moje prosby a pustil sa do tejto, i po dlhých rokoch pre mnohých bolestivej a už takmer zabudnutej témy. Výsledok jeho práce je síce smutný, miestami až bolestivý, ale prínosný. Aspoň mne v mnohom otvoril oči, čo sa týka regiónu, ktorý mi k srdcu prirástol najviac. Škoda, že sa na priestore blogu nedá ísť do väčšej hĺbky. Každopádne, ak vás téma zaujala, ďalšie informácie o knihe Tajní vrahovia hľadajte na tomto odkaze (vrátane ukážok) alebo za dobrú cenu tu.

    Na dokreslenie atmosféry Novohradu za prvej republiky určite odporúčam aj ďalšiu knihu z roku 1928 a síce Lučenec a kraj novohradský od Vladimíra Polívku. Ten sme tohto roku vydali v druhom vydaní, pričom sme ho doplnili 300 fotografiami zo 60 novohradských obcí z rokov 1900 až 1938. Už som vlastne ani nechcel, ale v súvislosti s Polívkovou knihou si neodpustím ešte jeden citát: „Napriek tomu, že Karol Plicka alebo Jozef Vydra svet starého Novohradu videli ešte v jeho autentickej podobe, tušili, že je to svet na pokraji zániku. Vedeli, že je potrebné aspoň niečo z neho zaznamenať. V tom bola ich veľkosť, predovšetkým Karola Plicku. V rovnakom období k tejto dvojici možno priradiť Vladimíra Polívku, autora publikácie Lučenec a kraj novohradský. Všetci traja, každý svojím spôsobom, podali svedectvo o zaniknutom svete Novohradu a jeho identite.“

    Málinec – námestie

    Drevenica v Hradišti – obydlie najchudobnejších obyvateľov

    Zámok Forgáchovcov v Haliči

    Škola v Buzitke

    Mlyn v Holiši

    ZDROJ

    18.12.2017

  • ÚTOK NA MEDVEĎA

    Žijeme v období, keď všetky možné aj nemožné „hriechy“ hádžu na Rusko. Ak sa odpojíme od emocionálneho podkladu informácií zistíme, že majú na to naozaj dôvod. Príčina všetkého je v tom, ako sa Rusku darí dosahovať výsledky aj napriek všetkým možným prekážkam, ktoré mu celý Západný svet kolektívne hádže pod nohy. Veď už len prekazenie demontáže Sýrie vzbudilo v USA obrovský hnev. Viac ako desať rokov starostlivo pripravovaný projekt CIA zlyhal. Ale ak už musia siahať až k bezprecedentnému vyradzovaniu celej krajiny z účasti na Olympijských hrách, sabotáži majstrovstiev sveta vo futbale a podobným podlostiam znamená to, že sú naozaj zúriví vo svojej bezmocnosti. Je to nepochybným indikátorom toho, že Rusko je nielenže na správnej ceste, ale že má aj všetky predpoklady prekonávať na nej všetky prekážky.

    Či sa to našej B/A kolóne páči alebo nie, situáciu v Sýrii zvrátilo Rusko a jeho armáda, nie Západná koalícia, ktorá roky poskytovala ISISu akurát tak leteckú podporu proti vládnym jednotkám. Už aj samotní Američania zistili, že to s ich „neporaziteľnými zbraňami“ nie je také ružové, ako hlásajú reklamné slogany – svedčí o tom aj prípad Patriot, o ktorom sme už písali. Nejde však o ojedinelý prípad, vojna v Sýrii odhalila aj iné stránky americkej propagandy. Prizrime sa napríklad tomu, prečo sa americké ministerstvo obrany toľko sťažuje na „neprofesionalitu“ ruských pilotov (nielen) v Sýrii.

    Dňa 9. decembra 2017 reagovalo na jedno z takýchto obvinení Ministerstvo obrany Ruskej Federácie. Ministerstvo obrany USA sa (znovu) posťažovalo, že ruské vojenské lietadlá si dovoľujú blízko sa približovať k americkým lietadlám v Sýrii tým, že vstupujú do vzdušného priestoru na východ od rieky Eufrat.

    Oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany RF generálmajor Igor Konašenkov odreagoval radou pre USA, aby sa radšej sústredili na likvidáciu teroristov ISIS v Iraku a neprovokovali incidenty vo vzduchu.

    Podľa slov Konašenkova k nebezpečným priblíženiam ruských a amerických lietadiel v priestore doliny Eufrat v Sýrii dochádza najčastejšie v súvislosti s americkými pokusmi vytvárať prekážky likvidácie teroristov z ISIS, na čo existuje dostatok konkrétnych príkladov. Rovnako tomu bolo aj 23. novembra 2017, keď nad západným brehom rieky Eufrat americký stíhač F-22 bránil ruským SU-25 v likvidácii oporného bodu ISIL v okolí mesta Mejadin. „Lietadlo F-22 vystreľovalo tepelné pasce a vypúšťalo brzdové štítky, pričom neustále manévrovalo imitujúc vzdušný boj“. Stiahlo sa až vtedy, keď sa vedľa neho neočakávane objavila bojová stíhačka SU-35.

    Dnes je už známym faktom, že americké stíhačky piatej generácie F-22 Raptor nie sú technicky schopné identifikovať a sledovať pohyby ruských SU-30SM a SU-35 vo vzdušnom priestore Sýrie.

    Jeden z veliteľov letky vzdušných síl USA (jeho meno sa neuvádza) – ktorá je umiestnená na leteckej základni Al-Dhafra v Spojených Arabských Emirátoch – uviedol, že pre amerických pilotov počas bojových operácií je objavovanie sa ruských stíhačiek vedľa nich vo vzdušnom priestore Sýrie vždy neočakávaným prekvapením. Vysvetlil, že k tomu dochádza preto, lebo F-22 nemá potrebné senzory, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu lietadla v noci. Túto informáciu priniesol Aviation Week.

    Piloti Raptorov sa však stretávajú aj s ďalšími problémami. F-22 nemá možnosť prenosu údajov cez taktický systém Link 16, a tak piloti musia v rádiu hovoriť „to, čo vidia“. Ďalší problém väzí v tom, že nemajú v prilbách systém sledovania cieľov. Piloti taktiež priznávajú, že lety vo vzdušnom priestore Sýrie si vyžadujú oveľa operatívnejšie prijímanie rozhodnutí, než ako je zvykom vo Vzdušných silách USA.

    Okrem ďalších problémov operácia v Sýrii ukázala, že drahé stealth pokrytie stíhačky F-22 spaľuje slnečná žiara a aj schádza od piesku.

    Jedným z veľkých hitov na internete – za pár dní viac ako milión prezretí – sa rýchlo stalo krátke video na ktorom vidno, ako dopravné lietadlo Il-76 zhadzuje náklad pre pozemné jednotky v Sýrii. Po zhodení nákladu sa v otvore dopravníka ukáže za ním letiace SU-30SM, ktoré dopravné lietadlo sprevádzalo. Z praktického pohľadu sú súvislosti veľmi jednoduché. Dopravné lietadlo muselo pri zhadzovaní nákladu klesnúť do nebezpečnej výšky, čo ho urobilo ľahkým cieľom zo zeme. Preto ho sprevádzalo SU-30SM, ktoré zabezpečovalo jeho ochranu dovtedy, kým po zhodení nákladu nevystúpilo opäť do bezpečnej výšky.

    Pointa je však v niečom úplne inom. Len naozajstný majster pilot – doslovne LETECKÉ ESO – si môže takto dovoliť manévrovať pri lete. Rovnako nie hocijaké lietadlo niečo také dokáže. Priestor tesne za letiacim dopravným lietadlom je totiž jedným veľkým vzdušným vírom, v ktorom sa už principiálne nedá bezpečne lietať. Ale tu vidíme, že nielen sa dá, ale ešte aj ako bravúrne. Nie náhodou sa tam objavujú komentáre cudzincov v štýle: „nechcel by som bojovať s takýmito esami“. Kto je v téme vie, že takéto niečo často ukazujú americké filmy – ale okrem Hollywoodu si na niečo také americkí piloti ani vo sne netrúfnu.

    Pozrite si túto profesionálnu leteckú lahôdku aj vy:

    https://www.youtube.com/watch?v=Fu22TNTVsak

    A teraz sa vráťme k veľkému obrazu. Mali by sme vedieť, do čoho nás NATO – v súvislosti s pripravovaným útokom na Rusko – ťahá a aké to môže mať pre nás dôsledky. Teda mrknime sa na technické súvislosti útoku na Rusko. Toto totiž v posledných rokoch vo vojenskej oblasti nijako nespalo – veriť Anglosasom dnes môžu už iba veľké naivky.

    Netreba nám ísť do veľkých detailov, informácia, ktorá nás zajíma bola totiž zverejnená v ruskej štátnej televízii. Ministri obrany RF – na rozdiel on nás – nerozkrádajú a nepredávajú zbrane a vojenský materiál. Potom sa môžeme „diviť“ ako sa napríklad karabíny Vzor 58 zo slovenských NZ „ocitli“ pri realizácii smutne známeho teroristického útoku v Paríži…

    Teda pozrime si niekoľko obrázkov. Takto vyzerala situácia s ruskou protivzdušnou ochranou v roku 2013:

    Ľahko vidno, že zo strany Severného ľadového oceánu mohlo priletieť čokoľvek…

    Stav PVO v roku 2015:

    A stav r. 2017 – kompletizácia perimetra:

    Medzi hlavné – ale nie jediné – komponenty tohto systému patria systémy PANCIR-S1 a S400-TRIUMF:

    A v nemalej miere aj MIG-31BM:

    Takto vyzerala situácia s pobrežnými obrannými komplexami v roku 2013:

    Vývoj situácie v r. 2015:

    A konečný stav k roku 2017:

    Pre lepšie vysvetlenie doplňme, že PVO zabezpečuje obranu pred leteckými útokmi a inými nízko letiacimi cieľmi, pobrežná obrana je zameraná na obranu pred námornými útokmi.

    Pobrežnú obranu zabezpečujú najmä systémy BASTION a BAL:

    Používajú rakety JACHONT (BASTION) a CH-35 (BAL):

    Ako posledný komponent si pozrime vývoj systémov včasného varovania pred raketovým útokom. Najskôr rok 2013:

    Vývoj sektorov včasného varovania v r. 2015:

    A nakoniec kompletný stav k r. 2017:

    Medzi komponenty tohto systému patria napríklad rádiolokačné stanice triedy VORONEŽ:

    Teda tak. NATO čoraz viac a viac tlačí Európu do konfrontácie s Medveďom, ale Medveď je zároveň jediný, ktorý je na to naozaj pripravený. Veď poznáme ono védické: CHCEŠ MIER, CHYSTAJ SA NA VOJNU. A my predávame zbrane a zapredávame sa Anglosasom. Nič však nie je zadarmo.

    Od roku 1993 u nás nie je povinná vojenská služba. Ak sa pozrieme na dnešných chlapcov ťažko sa rozhodnúť, či sa smiať alebo plakať. Obliekajú sa do teplákov či nohavíc z látky vzorovanej ako maskáče. Ak nosia tepláky, tak ich majú spustené nízko a s veľkou „rezervou“ – očividne, aby mali kde „naložiť“, keď pôjde do tuhého. Ak majú nohavice, tak s veľmi nízkym pásom. Nuž tak – móda im určila, čo majú nosiť. K tomu len jednu poznámku. Oblečenie pre mužov vyrobené v Číne má naložený program, podľa ktorého by naši muži nemali mať deti a – ak je pre dievčatá – aby sa im viac páčili Aziati. Antropológovia poznajú index, podľa ktorého sa dá zistiť, akú kostru našli. V krížovej oblasti panvovej kosti je bod, podľa ktorého sa dá presne učiť o akú rasu ide. U bielych ľudí je pomer od vrcholu hlavy po tento bod a od tohto bodu k zemi približne 1:1. Negroidná rasa má dlhšie nohy a kratší trup, mongoloidná zase kratšie nohy a dlhší trup. Teda tak – dlhý pás a krátke nohy je typická „konštrukcia“ Číňana. A aký že to strih majú dnešné módne veci pre mužov..? Je to jasne viditeľný externý komponent Matrixu.

    Ale nemusíme ísť do veľkých „hĺbok“ pozorovania oblečenia. Už to čo nám ponúkajú dnešné supermarkety je dostatočná ukážka toho, kam sme sa dostali. Jeden príklad za všetky. Nie tak dávno sme sa dozvedeli, že v Holandsku vznikol problém s vajíčkami – preto sa aj naše vajíčka vyvážali k nim. A čo možno kúpiť u nás? Pozrite sa na vajíčka, ktoré ponúkal LIDL minulý týždeň:

    Teda tak, holandské vajíčka boli škodlivé iba v Holandsku, u nás sú očividne v poriadku a popri nich aj francúzske.

    Načo sa zaoberať „globálnym“ pohľadom, ak kupujeme to, čo nám podhadzujú? Máme ešte nejakú česť a ochotu podporovať domácich výrobcov? Či všetko jedno akonáhle príde na cenu? A to ani nehovoríme, že znova sa objavujú aj poľské vajcia.

    Národ bez vzťahu k vlastným hodnotám už nie je národ, iba GMO obývajúce územie, ktoré je poliate krvou a potom ich Predkov. Vyberáme si sami… likvidáciu horúcou vojnou alebo lacnou stravou? To druhé ich vyjde lacnejšie.

    13.12.2017

  • NEW YORK TIMES: PATRIOT NEFUNGUJE

    Známy americký denník New York Times publikoval 4.12.2017 veľmi zaujímavý článok. Môžeme ho doslovne nazvať panická správa. Jej autori tvrdia, že americké systémy PVO Patriot – ktoré dodali do Saudskej Arábie – sa ukázali neefektívne a neschopné odraziť útok balistickej rakety z Jemenu. Laura Grego, expert na raketové systémy z amerického Union of Concerned Scientists vyjadrila dokonca poplach – veď batérie PVO Patriot v Saudskej Arábii vypálili na prichádzajúcu raketu päť krát – a netrafili ani raz.

    Raketový útok sa odohral v novembri 2017. Saudská Arábia oficiálne vyhlásila, že vystrelenú raketu zostrelila, a že je teda všetko v poriadku. Na správu už na druhý deň reagoval americký prezident D. Trump na palube svojho Air Force One na ceste do Japonska – aj Japonsko je jednou zo 14 krajín, ktoré kúpili tento americký systém. Trump povedal: „To je ukážka toho, akí sme dobrí. Nikto nevyrába to čo my, a teraz to predávame po celom svete“.

    Vytriezvenie prišlo z analýzy fotografií a videí, ktoré sú rozmiestnené po sociálnych sieťach. Ukazuje sa – na základe analýzy dôkazov vykonanej výskumným tímom expertov – že bojová hlavica rakety preletela bez problémov ponad stanoviskom saudskoarabskej PVO a skoro trafila svoj cieľ – letisko v Rijáde. Bojová hlavica explodovala tak blízko terminálu domácich letov, že cestujúcich nadhodilo na stoličkách.

    Saudskoarabské oficiálne zdroje tvrdia, že raketu zostrelili, niekoľko amerických oficiálnych odborníkov však o tomto tvrdení silne pochybuje. Došlo síce k oddeleniu tela rakety a bojovej hlavice počas letu, ale nie následkom zásahu Patriotom, ale iba následkom jej rýdzej sily a rýchlosti.

    Raketu vystrelila ozbrojená skupina Houtisov, ktorí sú podporovaní Iránom. Saudská Arábia sa zamiešala do vojny v Jemene, ale napriek jej teoretickej prevahe v amerických vojenských technológiách a zbraniach – majú ich nadostač – vojnu očividne začínajú v poslednej dobe prehrávať. Jeffrey Lewis, americký analytik, ktorý viedol výskumný tím vyhlásil, že vládne kruhy buď klamú o efektivite systémov Patriot, alebo že sú minimálne zle informované; „A toto by nás malo čertovsky znepokojovať“.

    Útočníci vystrelil raketu SCUD:

    Ako vidno na videu zverejnenom Houtismi, ide o raketu Burquan-2, čo je variant bývalej sovietskej rakety Scud. Na Strednom Východe je doteraz používaná veľmi často.

    J. Lewis a ďalší analytici, ktorí sú väčšinou z Middlebury Institute of International Studies z kalifornského Monterey neveria, že Saudská Arábia raketu zostrelila. Oficiálne miesta zjavne v minulosti už precenili reklamovanú efektivitu Patriotov. Ešte počas prvej vojny v zálive USA tvrdili, že zostrelili v podstate všetky iracké druhy rakety Scud. Následná analýza však dokázala, že pri skoro všetkých vystrelených raketách americké systémy zlyhali.

    V pôvodnom článku môžete nájsť viac dokumentárneho materiálu. Okrem iného vidno, že kúsky rakety padali dokonca po centre Rijádu.

    Aby raketa vydržala napätia približne 1 000 km dlhého letu, bola temer isto navrhnutá tak, aby sa v blízkosti cieľa rozdelila na dve časti. Rúra, ktorá ju poháňala počas väčšiny dráhy letu odpadla skôr. Bojová hlavica – ktorá je menšia a ťažšie zasiahnuteľná – pokračovala po trajektórii na cieľ. Toto vysvetľuje, prečo to, čo v Rijáde zozbierali zo zvyškov rakety sú iba zvyšky jej tela. Bojovú hlavicu netrafili určite, ale vyzerá to tak, že ani telo rakety. Podľa odborníkov ide najskôr o poškodenia spôsobené tlakovými podmienkami letu.

    Lewisov tím analyzoval budovy na fotografiách a videách. Lokalizovali miesta, odkiaľ boli zábery snímané, a tým aj presné miesto záberov. Išlo o plochu vzdialenú pár stoviek metrov od štartovacej dráhy 33 R a približne kilometer od preplneného terminálu domácich letov.

    Takže vypálená raketa v princípe dosiahla cieľ. Experti tvrdia, že pre tento druh rakiet je odklon 1 km pri dopade normálny jav. Musíme však zdôrazniť, že na päť krát netrafili raketu ešte sovietskej konštrukcie – hovoríme o cca 40 rokov starej technológii… A tieto americké „supezbrane“ už nakúpili aj naši „priatelia“ Poliaci.

    Ako by situácia vyzerala, keby letela moderná ruská raketa? Náš hlavný veliteľ ozbrojených síl nás pripravuje – ako to robí ostatne celé NATO – bojovať proti Rusku. Prečo a načo? Na to si musíme dať odpoveď my sami – obyvatelia našej krajiny.

    Ale ak sa NATO chystá udrieť na Rusko – a my sme verní spojenci NATO – tak by nám nezaškodilo mať jasnejšiu predstavu o Rusku a jeho súčasných možnostiach v tomto smere. Vari to nie sú reklamované americké technológie, ktoré by nás mali ubrániť pred odvetným úderom ruskej armády? Možno budeme lepšie chránení ako nejaká Saudská Arábia… Preto bude nasledovať pokračovanie v téme.

    09.12.2017

  • OBJAV TAJNÝCH JEŽIŠOVÝCH ZJAVENÍ

    Profesori z University of Texas v Austine (UT) objavili kópiu tajných Zjavení Ježiša určených jeho bratovi Jakubovi. Je to ďalší z nálezov pôvodných kresťanských textov, ktoré nemali byť nikdy zverejnené – pretože ohrozujú panujúcu kresťanskú biblickú doktrínu, ktorú Cirkev zaviedla úmyselne a s konkrétnymi cieľmi. Nečakajme, že kresťanská cirkev sa niekedy ospravedlní za vyvraždenie miliónov nevinných obetí, ktorých jedinou vinou bolo, že sa nechceli stať rabmi cudzieho Boha. A to už je pre ich riadiace štruktúry dosť na uvalenie trestu smrti a totálnej likvidácie (dnes to voláme genocída) bez ohľadu na to, že obeťami boli aj ženy a deti. Zatiaľ čo jatky na našom území ututlali dosť „kvalitne“, o jatkách Indiánov v Amerike (ide o pokresťančenie Indiánov) sa už vieme dozvedieť pomerne veľa. Nie sú to však informácie na potešenie Duše… Hoci „napočítať“ možno stovky miliónov ľudí, straty sú v skutočnosti oveľa väčšie. Našim čitateľom je známe, že v našej Kultúre je tradícia mať minimálne 16 detí – vieme prečo. Ak teda povraždili u nás napríklad milión (nevinných) obetí, koľko mohlo z nich byť dnes ľudí pri uvažovaní takéhoto ponímania rodiny? Tak, rátate dobre. Kresťanská genocída obyvateľov Európy zlikvidovala miliardu ľudí – ak to prepočítame k dnešku, k celej Európe vrátane pokresťančenia Kyjevskej Rusi. A táto organizácia existuje v nezmenenej podobe dodnes a dodnes sa nám za nič ani len neospravedlnila. Ba naopak, naši hnedonosí zradcovia sa dodnes jej hodnostárom v kostoloch klaňajú… a náš štát im daroval aj lesy a majetky na drancovanie. A to nielenže bez daní, ale ešte žijú aj na náklady štátneho rozpočtu.

    A nedajte sa pomýliť výrazmi „heretický“ alebo „apokryf“. Svojou podstatou ide iba o také texty, ktoré cirkev odstránila z prístupu verejnosti a zakázala ich šíriť. Verejnosť (kresťanská) sa nikdy nemala o nich dozvedieť. Ale napriek všetkému sa dostali na svetlo sveta aj iné verzie „Svätého písma“, ktoré sú pôvodom staršie ako aktuálna, oficiálne uznávaná (upravená) verzia.

    Profesori Geoffrey Smith (na obrázku vľavo) a Brent Landau podrobným skúmaním fragmentu v gréčtine zistili, že ide o Prvú Apokalypsu od Jakuba. Tieto fragmenty – ako aj všetky práva publikovať ich obrázky – sú majetkom Egyptskej výskumnej spoločnosti (Egypt Exploration Society). Túto fotografiu zhotovil Geoffrey Smith z UT v texaskom Austine.

    AUSTIN, Texas – Prvá známa originálna grécka kópia heretického kresťanského spisu, ktorá opisuje tajné Ježišove učenie určené jeho bratovi Jakubovi, bola objavená na Oxfordskej Univerzite biblickými vedcami z Texaskej Univerzity v Austine.

    Úryvok koptského prekladu Prvej Apokalypsy podľa Jakuba z Kódexu Nag Hammadi (Knižnica Nag Hammadi, Univerzita v Oxforde)

    K dnešnému dňu len malý počet koptských textov z Nag Hammadi – je to zbierka 13 koptských kníh nájdených v r. 1945 v Hornom Egypte – bola nájdená v gréčtine, čo je jazyk v ktorom boli pôvodne napísané. Ale tohto roku vedci z Texaskej Univerzity v Austine – Geoffrey Smith a Brent Landau z Katedry náboženského výskumu – pridali k tomuto zoznamu objav niekoľkých fragmentov z piateho a šiesteho storočia n. l. Prvej Apokalypsy podľa Jakuba v gréčtine. Doteraz boli známe iba v koptskom preklade.

    „Povedať, že keď sme si konečne uvedomili čo sme našli sme boli vo vytržení je veľké zjednodušenie,“ povedal Smith, asistent profesora náboženských výskumov. „Nikdy sme nepredpokladali, že grécke fragmenty Prvej Apokalypsy podľa Jakuba prežili dodnes. Ale boli tam, priamo pred nami.“

    Prastaré výpravné opisy opisujú tajné učenie Ježiša určené jeho bratovi Jakubovi, v ktorých Ježiš vyjavuje informácie o nebeskej ríši a budúcich udalostiach vrátane neodvratnej Jakubovej smrti.

    „Tieto textové dodatky k biblickému opisu Ježišovho života a služby umožňujú nahliadnuť do rozhovorov, ktoré sa pravdepodobne odohrali medzi Ježišom a jeho bratom Jakubom – ide o tajné učenia, ktoré umožnili Jakubovi stať sa dobrým učiteľom po Ježišovej smrti,“ povedal Smith.

    Takéto apokryfné spisy – pokračoval Smith – by určite neprešli kanonickými hranicami, ktoré stanovil Atanázius, biskup z Alexandrie v jeho „Veľkonočnom liste z r. 367“, kde zadefinoval 27 kníh Nového Zákona: „Nikto nesmie k ním nič pridať, nič nesmie byť z nich odobraté.“

    S jeho úhľadným, čistým pravopisom a slovami rozdelenými na slabiky bol tento pôvodný rukopis pravdepodobne predlohou učiteľa, ktorú používal ako vzor pri vyučovaní písania a čítania, predpokladajú Smith a Landau.

    „Pisár rozdelil väčšinu textu do slabík použitím stredových bodiek. Takéto delenie je veľmi nezvyčajné v starých rukopisoch, ale je často viditeľné v rukopisoch, ktoré boli používané v súvislosti s výukou,“ hovorí Landau, prednášajúci na Katedre náboženských štúdií UT v Austine.

    Učiteľ, ktorí zhotovil rukopis musel mať „mimoriadne dôvernú znalosť textu,“ hovorí Landau. Nejde o krátky výtržok z textu, ako býva zvykom v školských cvičeniach, ale skôr o plnú kópiu tohto zakázaného, prastarého spisu.

    Smith a Landau zverejnili objav na pôde Spoločnosti pre biblickú literatúru, ktorá sa každoročne odohráva v Bostone v novembri a pracujú na zverejnení svojich predbežných výsledkov v Grécko-rímskych Memoároch Oxyrhynchus Papyri. 

    ZDROJ

    05.12.2017

  • KELTI ČI KELTY?

    Na niektoré veci sme si zvykli tak, že už sa ani nezamýšľame nad ich pôvodom. Je to ukážka dokonalej účinnosti Systému, ktorý môžeme nazývať aj Matrix. Problém však nie je v tom, že existuje Matrix, problém je v tom, že my sami odmietame iný pohľad ako je ten, ktorý nám práve Matrix ponúka.

    A tu je jadro problému. Namiesto vytvárania vlastnej skúsenosti robíme to, čo je pohodlnejšie – preberáme cudziu verziu. Je to oveľa pohodlnejšie – netreba vôbec rozmýšľať. A sme tam, kde nás chcú mať – pevne zasadení v Systéme. Musíme mať na pamäti – ak chceme vidieť iné veci, ako nám ponúka demokracia – že treba pozerať inde ako všetci ostatní v stáde. Nuž veru tak – je to také jednoduché. Ale niektoré veci sú tak blízko – ako hovoria Tibeťania – až ich nevidno.

    Pretože veci sa najlepšie chápu na príklade – pozrime sa na to cez ne. Pred nejakým časom obletela Slovensko zvesť o „germánskom veľmožovi“, ktorého našli pri Poprade. Jeden čitateľ našej stránky sa pred časom – vďaka funkcii, ktorú vtedy zastával – dostal do kontaktu s novinárom, ktorý prvý napísal o náleze „germánskeho veľmoža“. Počas rozhovoru sa ho opýtal, prečo veľmoža označil za „germánskeho“ a očakával štandardnú odpoveď. Na jeho prekvapenie reportér čestne priznal, že on nie je odborník na históriu, a preto napísal to, čo ho v tejto súvislosti napadlo. Čakal však, že ho nejaký odborník opraví – ale nikto ho nikdy neopravil. Ba práve naopak, študovaní historici archeológovia prevzali termín „germánsky veľmož“. Aj napriek tomu, že v Popradskom múzeu nájdete informáciu, že mŕtvy mal haploskupinu U4. Táto skupina pochádza zo severnej Sibíri. Nuž tak, „typický Germán“. Teda takto nejako vznikajú „odborné stanoviská“.

    Odborníci vám veľa narozprávajú o tom, aké u nás nachádzajú archeologické nálezy. Najčastejšie rôzne pozostatky ľudských obetí. Z vlastnej skúsenosti však vieme, že keď sa neuspokojíte s takouto odpoveďou, tak nakoniec priznajú, že nachádzajú aj žiarové hroby. Nuž a aký div – ak o tisíc rokov začnú kopať na našom území archeológovia a vykopú cigánsku osadu hneď získajú „obraz“ o nás. Bude to však obraz objektívny? A môžeme pokračovať. Celá Afrika bude (budúcimi archeológmi) považovaná za ruskú kolóniu – veď všade nájdu automaty Kalašnikov. Alebo celý svet našej doby označia za čínsky – veď všade sú čínske výrobky… a mohli by sme pokračovať.

    Ale aj my sami sa nehodláme len tak odpojiť od Matrixu. Mnohí si na seba povešajú oberegy a nosia odev s tradičnými výšivkami. Ale muži nosia obtiahnuté tričká, krátke nohavice či dokonca trenírky, na nohách v lete šľapky. Keď už nič iné, tak aspoň krátke rukávy. A ženy zase nohavice… Obereg je rezonátor torzných polí. Ak si okolo svojho tela – ak máme správny odev – vytvoríme torzné polia, tak rezonátory (oberegy a výšivky) nám ich zosilnia a upravia. Ale ak „obal“ z torzných polí nemáme, tak oberegy nemajú čo zosilňovať. Ak máte skúsenosti s tými, ktorí zneužívajú mágiu vo svoj prospech dobre si ich všimnite – žiaden z nich nenosí ani len krátke rukávy. Rukávy po zápästia, goliere po hrdlo, žiadne krátke nohavice. Takýmito praktikami sa zaoberajúce ženy majú nohavice neraz – ale veď práve tým okrádajú najmä mužov o ich životnú energiu.

    Teraz si priveďme ďalší príklad, ktorý máme pred očami od nepamäti, ale nikdy nás ani nenapadlo sa pozrieť naň z iného uhla pohľadu – reč je o Keltoch a keltoch.

    Slovo „KELT“ považujeme za názov národa – a bodka. Ale už pohľad do odbornej literatúry nás môže priviesť na iné myšlienky.

    Jeden pohľad do anglického slovníka:

    Ale aj pohľad do maďarského slovníka je zaujímavý:

    Kelt je charakteristický názov pre náradie, ktoré sa používalo ako sekera (topor) alebo dláto v období, ktoré oficiálna veda nazýva doba bronzová. Slovo „Kelt“ alebo „Celt“ pre tento druh chladných zbraní bol systematicky zavedený v sedemnástom storočí, aj keď do bežného používania preniklo naozaj nedávno. Už len samotný pôvod tohto názvu si zaslúži samostatný výskum.

    kelt

    Niektoré názory tvrdia, že názov pochádza od slova „celtis“, ktoré označuje „dláto“. Iní výskumníci zase viažu pôvod slova „kelt“ k národu rovnakého mena, pričom predpokladajú, že jeho názov je odvodený práve od sekery, ktorá je považovaná za ich typickú zbraň.

    Avšak keltské bronzové sekery sú nachádzané na takých miestach, kde nikdy žiadne kmene Keltov nežili. Navyše sú tieto nálezy oveľa staršej éry než tie, ktoré sa z dnešného pohľadu viažu na známe keltské národnosti.

    V minulosti najmä západná archeológia označovala názvom „kelt“ prakticky akékoľvek bronzové sekery a motyky, ale táto situácia sa v posledných rokoch zmenila. Napríklad v anglickej archeológii sa tento názov používa na sekery klinovitého tvaru bez otvorov.

    Výrazne odlišujúcim sa znakom nástroja kelt je neobyčajná forma jeho obuchu, teda presnejšie neexistencia obuchu. Na mieste obuchu je zvyčajne otvor, ktorý vytvára akési puzdro. Otvor do tohto puzdra je umiestnený paralelne s ostrým a priamo doň sa zasúva rukoväť. Samotná rukoväť by mohla byť priama, alebo môže byť ohnutá ako koleno v uhle do 90°. Ostrá časť sekery sa smerom k ostriu neveľmi rozširuje, ale sekera je tak či onak úzka. Široké ostrie sa nikdy nikde nenašlo.

    Veda pozná ohromné množstvo variantov kelta. Jestvujú kelty s otvorom alebo drážkou, ale sú aj absolútne ploské alebo s neveľkými výstupkami na bokoch. U niektorých sa bočné výstupky postupne zahýbajú, čím ohraničujú použitie iba na rozdelenú rukoväť. Takéto sekery dostali iný názov – paalstare, palstaby (od slova „paal“ – lopata). Rôznorodosť keltov je očividne veľmi veľká.

    keltská sekera

    Veľké množstvo keltov a palstabov bolo nájdených v Sýrii a Uralskom kraji. Oveľa menej ich je v európskej časti Ruska. Veľká časť nájdených sekier sa používala v súlade s ich pôvodným určením, ale nachádzané sú aj také, ktoré sa používali ako dláta alebo rýle, oštepy a aj na iné účely.

    Pre tých, kto by sa chcel podrobnejšie oboznámiť s problematikou keltov, ich pôvodov a vývojom odporúčame knihu autora V. A. Dergačeva. Je to veľmi zaujímavý materiál.

    Teda tak, všetko môže byť úplne inak. Slovo KELT sa pôvodne používalo pre označenie tých, ktorí boli remeselne zruční – s najväčšou pravdepodobnosťou pre poľnohospodárov, ktorí sa – samozrejme – neraz potrebovali aj brániť. Len neskôr – možno na počiatku bol tiež iba nejaký veci neznalý žurnalista – slovo použili pre označenie národa… a žiaden odborník ho neopravil. Nástroj, ktorý má neraz aj dva otvory mohol byť tým istým človekom používaný ako motyka alebo bojová sekera – v čase núdze. Predstavme si tú logiku – každý, kto v minulosti používal nástroj kelt je dnes považovaný na člena národa Keltov. Teda do jedného národa by dnes mali patriť aj všetci tí, ktorí v Európe držia v rukách motyku…

    My vieme, že SKÝT je obyvateľ mesta – skýtu – v ktorom je Svätilište alebo Kapište. Vened (Venet) je obyvateľ Veneje – tak sme pôvodne nazývali Európu. Rus je obyvateľ Rusi – a my sme cca 8 000 rokov žili v Maličkej Rusi. A tak KELT je pôvodné značenie pre poľnohospodára, nie samostatný národ.

    Myslime sami. Nepoddávajme sa móde v žiadnom z jej prejavov. Len tak budeme SLOVIENI.

    04.12.2017

  • GLOBÁLNY KOREKTOR

    Dnešná doba je taká aká je – priveľa informácií vylievaných na primálo znalých ľudí. Stáročia držali pod kontrolou prístup k informáciám, čo spôsobilo, že dnes ich väčšina ľudí nedokáže samostatne spracovať.

    Dôvod je samozrejme v novej dobe, ktorá sa už začala a nezadržateľne napreduje svojím, kozmickým rytmom. Nezávisí od nás, ale my závisíme od nej. Teda interakcia je síce vzájomná, ale naša úloha nie je novej dobe vzdorovať, ale pochopiť ju a začať konať v súlade s jej frekvenciami. A to sú už frekvencie naše – SLAVIANSKE.

    Ako vždy a vo všetkom sme postavení do situácie, kedy si musíme vybrať medzi skutočnou realitou a našou predstavou o skutočnej realite. Prvá je komponentom objektívnej existencie Vesmíru, druhá produktom nášho vnútorného hlasu – teda presnejšie interným komponentom Matrixu.

    Nemáme poňatia čo to je myseľ a myšlienky, myslíme si teda, že sú „naše vlastné“. Je to jeden z hlavných problémov dnešných ľudí. Následkom toho je to, čo už stáročia – ak „dostaneme nápad“ myslíme si, že je to náš nápad a pre nás najvhodnejší postup či nabádanie ku konkrétnemu činu. A tu je ten problém – to, na čo nás navádzajú „naše myšlienky“ sú v skutočnosti činy, ktoré vedú k uspokojeniu energetických vampírov, parazitov – Globálneho Prediktora – ktorí žijú z našej životnej energie. Sme pre nich dojné kravy – keď prestaneme „dojiť“ energiu, ideme na „odpis“. Použi a zahoď. Pretože sa spravidla nestihneme počas života dopracovať k vlastnému druhu myslenia, prichádzame tu nútene zas a zas a znova a znova nás paraziti obžierajú. Z Matrixu nás odpoja len 15 sekúnd pred smrťou. Dosť na to, aby sme pochopili aký život sme viedli, ale veľmi neskoro na to, aby sme komukoľvek čokoľvek povedali… Netreba ani hovoriť, ako radi nás tu vidia sa znovu a znovu vracať.

    Je to učenie sa na tom najjednoduchšom princípe, aký vôbec existuje – dovtedy tu budeme chodiť a inkarnovať sa, pokiaľ toho nebudeme mať až po krk. Až keď začneme sami stúpať po ceste nahor – voláme ju cesta Duchovného vývoja – dokážeme sa vymaniť z kruhu Samsáry a konečne pochopíme, že naša životná energia je určená pre nás – nie pre parazitov. Dovtedy nás budú žrať a žrať – a my budeme konať podľa pokynov vnútorného hlasu – teda ich pokynov. Výber je na každom z nás individuálne.

    Teda môžeme smelo povedať, že jedným z hlavných problémov dneška je neschopnosť rozlišovať medzi informáciou a informačným šumom. Tieto dva komponenty prichádzajú spolu – a len zdravomysliaci človek dokáže vyextrahovať užitočnú informáciu od neužitočného šumu. Ale iná cesta von z tohto väzenia neexistuje.

    Jeden zo všeobecných princípov Vesmíru je princíp trojičnosti. Ak nám demokracia ponúka dve možnosti, spravidla je správna tá tretia. Samotné slovo demokracia treba tiež správne chápať, lebo Vesmír je Svetom Príčin a Dôsledkov – iný princíp neexistuje. Každé poznanie je iba potenciálom, konkrétnou stavebnou tehličkou našej Duše sa stane až preverením osobnou skúsenosťou. Treba nám vedieť, že volanie psychoprogramu „demokracia“ je podriaďovaním sa rabstvu – jeho dobrovoľným schválením. „Demos“ bola tá časť ľudu v Aténach, ktorá žila na úkor vlastníctva rabov (otrokov). Teda „demokracia“ je iba grécky povedané „vláda otrokárov“. A ide – zdanlivo – o maličkosť, frekvenciu jedného zvuku. Ale slovo nielen vyslovené ale aj napísané si VŽDY nesie svoju frekvenciu, a teda jedno zle volené slovo môže zapríčiniť inkarnáciu navyše – úprimnú sústrasť.

    Aby sme sa mali v Dobe Temna o čo oprieť, zanechali nám Predkovia systém ako si overiť hodnovernosť akejkoľvek informácie. Metódu nazývame ZDRAVOMYSLIE. Má tri komponenty: názor odborníka v danej oblasti, názor Predkov a osobná skúsenosť. Ak čo len jeden komponent dáva záporný výsledok, sme s najväčšou pravdepodobnosťou klamaní.

    Na tento moment by sme mali skoncentrovať našu pozornosť. Ak totiž preberáme akékoľvek informácie od akéhokoľvek „ODBORNÍKA“ – je to iba jedna z troch nevyhnutných zložiek overenia hodnovernosti zdroja. Druhou sú staré texty – názor Predkov – a treťou je naša vlastná osobná skúsenosť. Ak tvrdíme, že práve ten či onen „odborník“ vie všetko super a nepotvrdia nám to zdroje Dedičstva Predkov a ani nemáme v danej oblasti žiadnu vlastnú skúsenosť, môžeme sa osudovo mýliť. Ale je to naša chyba, nie chyba akéhokoľvek iného odborníka – vrátane hoci aj celosvetovo známeho.

    Ďalej nám treba vedieť, že v každej ideovo zameranej skupine vždy existujú tri podskupiny. Administrátori systém vytvorili a majú z neho bezprostredný osoh. Hlavný dôvod vytvorenia daného systému nie je spravidla známy všetkým členom skupiny. Protiľahlou podskupinou sú fanatici – tí slepo veria administrátorom, avšak nepoznajú skutočnú podstatu systému, iba mu slepo veria. A medzi dvomi krajnosťami sa vždy vytvára tretia podskupina ľudí, ktorí sú prístupní diskusii. Ak teda chcete s kýmkoľvek o niečom polemizovať, môžete sa rýchlo zorientovať na koho z daného systému ste narazili. Administrátori ani fanatici nepripúšťajú žiadnu diskusiu. So zdravomysliaci ľuďmi sa vždy hovoriť dá.

    Svet okolo nás pozostáva z troch komponentov: Idey, Matérie a Mágie. Každý, kto si vyberie iba jeden z nich a trvá na tom, že iný ani neexistuje spadá do kategórie Svetonázoru, čo je jednosmerný pohľad na skúmaný predmet či jav, bez ohľadu na to z akej oblasti, vrátane sociálnej. Svetoponímanie – tradične nazývané aj Viera, t.j. Poznanie – stojí na používaní všetkých troch komponentov. Svetoponímanie je Svetonázor plus spätná väzba od skúmaného objektu či javu. Len takto vzniká riadený proces.

    Kladenie dôrazu iba na jeden z komponentov – neraz v „nevinnom“ obale štýlu „ukážte mi dôkazy, aby som ich mohol chytiť do ruky“ – ide o princíp, ktorý nazývame „náboženstvo“. Náboženstvo je projekcia Viery do daného priestoru, času a podmienok. Teda to, čo neberie do úvahy všetky tri piliere existencie Vesmíru je principiálne náboženstvo.

    Náboženstvo však samo osebe nie je negatívnym javom. Pôvodne je určené pre Duše na nízkom stupni vývoja, ktoré nie sú ešte schopné chápať celok Poznania, preto im – ako malým deťom – stačí iba zjednodušená projekcia. Tie náboženstvá, ktoré sú postavené na teologickom princípe – judaizmus, islam, kresťanstvo – však dnes berú ľuďom slobodu a vychovávajú z nich rabov. A to už je porušovanie Konov Absolúta – čo neostane bez následku.

    Z pohľadu principiálneho delenia aj čistý materializmus je náboženstvo – vychádza iba z jednej jedinej projekcie a nie všetkých troch zložiek. Môžeme ho nazvať ateistickým, t.j. nihilistickým princípom.

    Duchový vývoj má tiež 3 komponenty. Je to život podľa Svedomia, poznanie Konov Stavby Sveta a ochota prekonávať vnútorné prekážky, t.j. meniť samého seba. Biely mág (skutočný Staroverec) spĺňa všetky 3 zložky. Ak chýba napr. prvá (Svedomie), tak ide o mocného Čierneho mága. Má poznanie Konov Vesmíru, je ochotný meniť veci, ale nemá Svedomie. Pri splnení podmienok prítomnosti všetkých 3 komponentov dochádza k výstupu Živatmy – t.j. našej podstaty, nášho „JA“ – nahor po energetickom kanály v oblasti chrbtice. Ako vysoko vystúpi, na takej úrovni konkrétny jednotlivec je.

    Zopakujme si: naše biopole je projekciou 12 rozmernostného systému. Energie prvých 3 čakier sú emócie, t.j. „odberatelia“ našej životnej energie. Takáto bytosť sa nazýva „rab boží“, ale plne zodpovedajúca špecifikácia je aj „chamtivý egoista“. Ako rozšírená je táto „pozícia“ v dnešnom svete si viete určiť sami. Ak je Živatma na úrovni druhej trojice čakier, hovoríme o „vnukoch Bohov“. Tretia trojica je pozícia „detí Bohov“ a až posledné 3 predstavujú „Bohov na Zemi“, t.j. Asov. Ostatné rozmernosti (u Asov do 16) sú umiestnené už mimo nášho biopoľa.

    Človek vo védickom ponímaní je kategória (zodpovedá kaste, t.j. s veľkým „Č“) na úrovni „deti Bohov“. Ale dostať takto vysoko Živatmu sa len tak ľahko dnes nevidí…

    Všetok vývoj k lepšiemu má rovnako 3 stupne. Prvou je uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku. Druhou je prijatie rozhodnutia, že ideme niečo konkrétne na sebe meniť. A treťou je REALIZÁCIA rozhodnutia. Až týmto sa informácia prvého druhu (Poznanie ako také) mení na informáciu druhého druhu (osobná skúsenosť).

    A jedine informácia druhého druhu je tou formou energie, ktorá sa už ukladá do matrice našej Duše. Všetko ostatné ostáva iba v astrálnom tele a pri smrti to konzumujú všakovaké navné bytosti.

    Pretože tento článok je určený ako podpora orientácie pre našich čitateľov – máme dôležitý poznatok. Nech dostávate informácie od kohokoľvek, nech je to akékoľvek „zvučné“ meno, je to iba jeden z 3 nevyhnutných komponentov Zdravomyslia. Skúsenosť bohužiaľ ukazuje, že práve komponent nadobúdania informácie druhého druhu (osobná skúsenosť, teda ochota na sebe reálne pracovať) je dnes najviac prehliadaný. Ale bez toho NEEXISTUJE cesta nahor a teda žiadny výstup z Matrixu.

    A teraz dôležitá otázka: odkiaľ možno čerpať poznanie schopné naviesť nás na Púť Duchovného vývoja? Nuž, niektoré udalosti sú najlepšie zrozumiteľné, ak pochopíme ich dôsledky. Dnes je k dispozícii množstvo rôznych zdrojov a teda menej veci znalý človek nevie čomu má veriť. Ostáva najčastejšie tam, kam ho „posúva“ stádový efekt. Keď veľa ľudí tomu verí, tak to určite bude pravda… veľmi nebezpečný predpoklad.

    Musíme si uvedomiť, že stále stojíme proti Matrixu, alebo inak proti Globálnemu Prediktorovi. V numerických matematických metódach výpočtu neznámej hodnoty sa pracuje s dvojicou prediktor/ korektor, ale ide o postupnú koreláciu čo najviac pravdepodobného výsledku. Je to tak – nikdy nebudeme vedieť všetko. O Globálnom Prediktore už bolo napísané množstvo článkov, ale čo vieme o Globálom Korektore? Iste, už samotné hľadanie takéhoto prvku v zložitej sieti príčin a dôsledkov je len pre tých, ktorí používajú vlastnú hlavu. Kto totiž pozná abecedu vie, že ak existuje „A“, tak musí existovať aj „B“. Kto iba opakuje cudzie myšlienky ako papagáj, toho ani nenapadne hľadať nejaký Globálny Korektor. Ale kto zaviedol tento názov, ten dobre vedel, prečo ho takto nazval.

    Užitočným príkladom je informácia z jednej z kníh Alexandry David-Neelovej, nám už známej Francúzky, ktorá strávila 14 rokov v Tibete ešte za predchádzajúceho dalajlámu.

    Foto: Preus museum – Flickr: Alexandra David-Neel, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=14876154

    Zo svojich ciest napísala veľa kníh, pričom v jednej z nich je veľmi zaujímavý návod, ako hľadať pravdu z lamaistického bodu pohľadu. Tibeťania tvrdia, že na ceste Duchovného vývoja nemožno ničomu veriť, nech tomu veria aj všetci ostatní hoci aj tisícročia. Keď všetko anulujeme a začneme hľadať svoje vlastné odpovede – na základe osobnej praxe a skúseností – tak vlastne nič neriskujeme. Ak tisícročia podávaná pravda je skutočnou pravdou, tak sa k nej tak či onak dopracujeme – lebo inej proste niet. Ale to už nebude informácia od niekoho z počutia, ale výsledok našej vlastnej osobnej skúsenosti. Je to v podstate naša, védická metóda: ide o premenu informácie prvého druhu na informáciu druhého druhu.

    Teda zhrňme si to. Druh zvaný „človek“ sa nemôže stať „Človekom“ len tak, len na základe toho, že si pozrel nejaké video či prečítal nejaké knihy. Pri ceste nahor musí vždy existovať komponent osobnej skúsenosti. Netreba vari ani opakovať, že sedenie na zadku a „mocné“ ťukanie do klávesnice nie je nadobúdanie osobnej skúsenosti… Nie hocikto dokáže trvalo „dvihnúť“ Živatmu do 9 až 12 rozmerného priestoru biopoľa. Ale Človek je iba takáto bytosť.

    A tak nastal čas vzdať poctu tým, ktorých môžeme smelo nazývať Globálny Korektor. Ako prvého menujme generála K.P. Petrova:

    Práve on od r. 1994 propagoval Koncepciu všeobecnej bezpečnosti „Mŕtva voda“ – KOB. V novembri 1995 vystúpil s referátom o KOB-e v Štátnej Dume Ruskej Federácie;

    V roku 1997 bol na zjazde stúpencov KOB, kde bolo vytvorené všeruské „Národné hnutie k Bohodŕžaviu“ (НДКБ) zvolený za predsedu Centrálneho výboru hnutia;

    V roku 2000 sa stal predsedom Centrálnej Rady Konceptuálnej strany „Jednota“;

    V apríli 2002 bol znovu zvolený za predsedu Centrálnej Rady Konceptuálnej strany „Jednota“;

    V roku 2003 sa za Konceptuálnu stranu Jednota zúčastnil volieb do Štátnej Dumy. Strana dostala 710 538 hlasov a zaujala 11. miesto, čo však nestačilo na prekonanie bariéry 5%;

    Dňa 10.7.2009 sa konal zakladajúci zjazd Všeruskej politickej strany „Kurzom Pravdy a Jednoty“, na ktorom bol Petrov zvolený za predsedu Centrálnej Rady. Strana vznikla preto, lebo Najvyšší súd RF dňa 15.5.2007 likvidoval politickú stranu Jednota;

    21.7.2009 bol v Moskve zavraždený.

    Ešte aj po smrti mnohým „nedá pokoja“. Jeho kniha TAJOMSTVÁ RIADENIA ĽUDSTVA ALEBO TAJOMSTVÁ GLOBALIZÁCIE, ktorá má dva diely bola zapísaná do Federálneho zoznamu extrémistických materiálov. Rozhodnutie bolo potvrdené v apríli 2015.

    Jeho materiály stále majú čo povedať:

    Generál Petrov síce počas svojej aktívnej činnosti v rámci svojho osobného hľadania zaujímal niekoľko postojov – medzi nimi aj prokresťanský a proti védický. Nakoniec sa však tvrdou prácou na sebe dopracoval k Slavianskemu Svetoponímaniu. Určite sa oplatí pozrieť jeho posledné video pred zavraždením:

    Ďalším známym človekom, ktorého zavraždili bol určite všetkým známy Nikolaj Levašov aj s manželkou:

    https://www.youtube.com/watch?v=mPhUHHbDSF0

    Obeťou neľútostnej informačnej vojny proti Slavianom sa stala aj Svetlana Žarnikova – jedna z najväčších odborníkov na indické Védy a informácie, ktoré obsahujú o Slovanoch, teda o skutočnom pôvode védickej Kultúry:

    https://www.youtube.com/watch?v=NXc5AyKvikQ&list=PLbvR7_TV_kwF7DH28g5GOWqKOMqjOpq6W

    Likvidácii neušiel ani Sergej Danilov, ktorý nám priniesol ohromné množstvo poznania – avšak oficiálne nekompatibilného s kresťanským pohľadom na minulosť a dejiny:

    https://www.youtube.com/watch?v=QKysNGENwZw

    Náš smutný zoznam uzavrieme poslednou obeťou informačnej vojny proti nám – Michailom Zadornovom, ktorý zomrel v novembri 2017. Určite poznáte jeho filmy o Ruirkovi a Olegovi:

    O Zadornovovi boli rýchlo rozšírené fámy, že na smrteľnej posteli sa vyspovedal popovi a zmieril sa s RPC. Tu len doplňme informáciu z okruhu jeho najbližších a tých ktorí ho dobre poznali. Posledné dva týždne svojho života PRELEŽAL V KÓME. V žiadnom prípade na žiadne kresťanstvo neprestúpil. Škoda že už sám nemôže okomentovať túto kresťanskú kačicu. Určite by to stálo zato…

    Pred akýmkoľvek spoločným uzáverom a informáciou, ktorá by mala pre nás z osudov týchto veľkých ľudí vyplynúť si uveďme jeden príklad nielen z minulých, smutne známych deväťdesiatych rokov.

    Proces registrácie patentov v deväťdesiatych rokoch v Ruskej federácii bol principiálne takýto. Naivný a čestný človek niečo vymyslel a prišiel to na patentový úrad oficiálne nahlásiť ako svoj patent. Tu hneď narazil na úradníka, ktorý od neho prevzal všetky podklady a povedal mu, aby prišiel o 3 mesiace. Naivný vynálezca odišiel a radostne čakal na uzavretie preverovacieho procesu. Keď nastal deň „D“ vstúpil do úradu, a tu… sa dozvedel, že jeho žiadosť o patent nemôžu registrovať, lebo akousi zhodou okolností presne toto isté si pred 1 a pol mesiacom patentoval akýsi pán Abrahám Zuckermann v Austrálii… Takto sa deväťdesiate roky stali činorodými pre vyvolených vynálezcov mimo Ruska, ale v Rusku sa Rusom akosi nič nepodarilo vymyslieť. Nemožno povedať, že tento stav by bol dnes kardinálne iný…

    Ak na Slovensku počujeme priezviská ako Mižigar, Čonka a podobne hneď je každému jasné, o akých „Slovákov“ ide. Napríklad ak Sandokan Čonka čosi „počaroval“ vo Veľkej Británii, tak kriminálna štatistika hneď ukázala, že Slovák S.Č. čosi v Británii vyparatil. Čo sme to za ľudia… veď Slovák ako Slovák. A keďže tu máme viac ako 1 milión Cigánov, Slovákov čaká ešte nejeden zážitok.

    V každom národe existuje vlastná národná múdrosť o tom, čo z toho-ktorého priezviska vyplýva. Ak v Rusku poviete Piakin/Biakin, tak hneď je jasné, že to je z tej istej domény ako Šalamún, Abrahám, Jozua, Izák… a tak ďalej. Takýto ľudia nepatria medzi neinformovaných – veď nie nadarmo získal aj spomenutý pán Zuckermann nejeden patent v Austrálii. A keď medzi nich patrí aj D. Trump…

    Aký môže byť problém niečo „geniálne“ predpovedať? Veď to je iba interná záležitosť. A nezabúdajme, že okrem toho patria aj k Jezuitom.

    A už vôbec je veľkou módou byť Putinovým poradcom. Našincom pravdepodobne nie je známe, aké problémy v súčasnosti rieši Putin so svojimi „poradcami“. Načrtnime si teda jeden veľký, ktorý už – tak či onak – bude musieť Putin vyriešiť najneskôr na budúci rok.

    V časoch veselej privatizácie v deväťdesiatych rokoch vyviezli „podnikatelia“ z Ruska viac ako DVA TRILIÓNY dolárov – a poukladali si ich v západných bankách. Putinova skupina už dávno tlačí na to, aby tieto peniaze vrátili domov, ale iba nedávno vysvitlo, že medzi týchto „podnikateľov“ patrí v podstate celá politická elita Ruska – vrátane členov vlády. A to dostalo Putina a jeho skupinu do komplikovanej situácie – veď ako možno veriť tým, ktorí majú svoje majetky na Západe? Akú skutočne proruskú politiku môžu robiť?

    Aby sme mohli trochu viac pochopiť tento problém pripomeňme si, že už veľký demokrat Gorbačov si so sebou do USA odviezol aj 200 miliárd USD na „svojom“ účte… veď si zalúžil(?). Keď zomrel predchádzajúci patriarcha RPC Alexej v Moskve, tak okrem iného ostali v jeho pozostalosti na účte 4 miliardy dolárov. No a o aktuálnom je známe, že už teraz má niekoľkonásobne viac… žeby preto sa tento „Duchovný vodca“ pravoslávnch kresťanov vozil v pancierovanom aute?

    Situácia sa skomplikovala ešte viac. USA dali všetkým ruským „sporiteľom“ v západných bankách tohto roku vedieť, že buď si svoje aktíva do určitého termínu vyvezú, alebo budú musieť začať robiť pre USA. Teda presnejšie v záujme USA – čo znamená proti Rusku. Situácia v Rusku je na pokraji veľkého problému… teda okrem tých vecí, ktoré sú všeobecne známe.

    Situácia však nie je bezvýchodisková. Putinovi sa podarilo znovu naštartovať vojensko-priemyselný komplex Ruska. Znamená to, že všetko od nákupu surovín po predaj vojenskej techniky armáde sa odohráva za vnútorné ceny nezávislé od dolára. Aj v prípade otvoreného vojenského konfliktu armáda dokáže Rusko ubrániť… ale čo bude robiť jeho legitímna vláda?

    Teda môžeme všetko zosumarizovať. Naozaj veľkí ľudia – Človekovia – priniesli v minulosti obrovský koláč Poznania. Tu nesporne patria všetci nami vymenovaní. Cena za túto prinesenú informáciu však bola ich smrť. Jedno však majú spoločné – všetci nakoniec skončili pri VÉDICKOM SLAVIANSTVE. Teda tak, tento druh poznania je pre služobníkov GP naozaj nebezpečný. Dokonca tak, že ich môžeme označiť za Globálny Korektor.

    A tu prišli všakovakí rabíni Piakinovia/Biakinovia, Zaznobinovia, Jefimovovia a ďalší, ktorí na obrovský koláč Poznania – priniesol ho pred nimi Globálny Korektor – postavili svoje farebné, pekné sviečočky a tvária sa, že aj koláč pod sviečočkami je ich zásluha.

    Informačná vojna je vojna a každá vojna prináša obete na životoch. Nikto však nezabíja tých, ktorí nepredstavujú hrozbu pre Systém – a sviečočky sú naozaj peknou dekoráciou.

    Záverom treba zdôrazniť, že informácia prinášaná aj nositeľmi farebných sviečočiek nie je zlá – len všetko treba prepúšťať cez filter Zdravomyslia. Problém je v niečom inom. Takéto zdroje budú prinášať minimálne 90% správnych vecí – ale ako človek bez návyku pracovať na svojom vlastnom Duchovnom vývoji zistí, kedy mu „servírujú“ z oných zvyšných 10%? A tých 10% určite príde v rozhodujúcej chvíli, ktorú však ovečky sotva postrehnú. Posledných 15 sekúnd života po odpojení od Matrixu bude žalostne neskoro.

    1.12.2017

  • V USA OBJAVILI „KRITICKÝ NEDOSTATOK“ ARMATY

    Hoci naším cieľom nie je prinášanie horúcich aktualít hoci aj z vojenského prostredia, niektorým správam sa nedá odolať. Jednou z takých je aj „objav“ amerických špecialistov na tankovú techniku, ktorý naozaj nepotrebuje komentár. Veríme že pobaví aj vás:

    V USA pozorne sledujú zmeny v ruskej armáde a starostlivo analyzujú všetky vystúpenia dôležitých osôb, ktoré sú s touto oblasťou spojené. Avšak niekedy prichádzajú k naozaj neočakávaným uzáverom.

    Zástupca predsedu vlády Ruskej Federácie Dmitrij Rogozin poskytol rozhovor programu NÁZOR, ktorý je vysielaný na kanály Россия 24. V rozhovore porozprával o štátnom zbrojnom programe na roky 2018-2027. Okrem iného spomenul aj sériové dodávky tankov T-14 vyrábaných na platforme ARMATA.

    Foto: tvc.ru

    Toto vyhlásenie vzbudilo záujem u populárneho autora žurnálu The National Interest Dave Majumdara, ktorý sa o vyhlásení Rogorzina porozprával s pracovníkom Centra vojensko-námornej analýzy Michaelom Kofmanom. V tomto rozhovore Američania objavili kritický nedostatok najnovších ruských tankov, ktorý mení na „NIE“ všetky výdobytky Armaty. Ale o všetkom pekne poporiadku.

    Američania najskôr obrátili svoju pozornosť na termín „sériová výroba“. Michael Kofman autoritatívne oznámil, že sériová výroba a masová výroba sú pre Rusko dve rozdielne veci, a že T-14 sa bude vyrábať práve sériovo, t.j. nie v množstvách, v akých sa vyrábali tanky za ZSSR.

    Okrem iného, dnes je pravdepodobnosť vedenia otvorených bojových operácií s frontami dlhými tisícky kilometrov považovaná za veľmi nízku. A pre lokálne bojové operácie Rusko nepotrebuje desiatky tisíc tankov.

    Pravda, expert je presvedčený, že nemá význam vyrábať tisícky kusov T-14, pretože tank má jeden konštrukčne neodstrániteľný nedostatok – neobývateľnú vežu.

    Foto: nationalinterest.org

    Kofman predpokladá, že veliteľ tanku musí mať možnosť vysunúť sa z otvoru na vrchole veže tanku, aby sa z výšky mohol pozrieť na bojové pole, a teda že ani jeden tankista pri zdravom rozume sa nebude spoliehať iba na pozorovacie prístroje, pretože tieto môžu byť v boji zničené. Avšak o perspektíve zničenia veliteľa tanku, ktorý po pás vytŕča z otvoru na vrchole veže sa americký analytik nezmienil.

    Američania sa takýmto spôsobom snažia presvedčiť samých seba, že najnovší ruský tank ak by aj bol vyrobený, tak len veľmi málo kusov. A ak nie málo, tak on aj tak bude k ničomu. Ale tak či onak, takéto útoky sú s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolané nie nedostatkami Armaty, ale uvedomením si toho faktu, že výroba tankov v USA fakticky neexistuje, a že nekonečné modernizácie variantov M-1 Abrams nezmenia tridsať rokov starý tank na nový.

    Grigorij Aždanin

    ZDROJ

    30.11.2017